Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Nc/14/2010

Najvyšší súd 5

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu M. M., v súčasnosti Ústav

na výkon väzby Ţ., proti ţalovanému Ing. M. L., T., v konaní o ochranu osobnosti, vedenej

na Okresnom súde Povaţská Bystrica pod sp. zn. , o vylúčení sudcov Krajského

súdu v Trenčíne, takto

rozhodol:

Sudcovia Krajského súdu v Trenčíne JUDr. J. K., JUDr. B. Č.,

JUDr. V. Š., JUDr. A. Z., JUDr. A. R., Mgr. Z. H., JUDr. E. Z., JUDr. E. Z., JUDr. S. M.,

JUDr. O. L., JUDr. A. B., JUDr. I. M., JUDr. V. H., JUDr. E. V., JUDr. J. F., JUDr. R. H.,

JUDr. N. Č., JUDr. M. P., JUDr. D. L., JUDr. S. H., JUDr. D. E., JUDr. J. M., JUDr. R. V.,

JUDr. J. J., JUDr. O. G., JUDr. F. K., JUDr. O. S. a JUDr. P. T., n i e s ú v y l ú č e n í z

prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn.

(vec Okresného súdu Povaţská Bystrica pod sp. zn. ).

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Trenčíne predloţil vec vedenú na Krajskom súde Trenčín pod sp. zn.

na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky z dôvodu námietky

zaujatosti uplatnenej ţalobcom proti všetkými sudcom Krajského súdu v Trenčíne.

V námietke zaujatosti (č.l. 6 spisu) ţalobca uviedol (o.i.), ţe z hľadiska teórie zdania

povaţuje za zaujatých všetkých sudcov Krajského súdu v Trenčíne pre pomer k ţalovanému

ako pracovníkovi polície (KR PZ Trenčín), ako aj pre pomer k veci spočívajúci

na neobjektívnom rozhodovaní vo všetkých veciach ţalobcu, pretoţe Okresný súd Povaţská

Bystrica i Krajský súd v Trenčíne zamietajú ţalobcove ţiadosti o oslobodenie od platenia

súdnych poplatkov i keď ţalobca nemá majetok na úhradu súdnych poplatkov.

Sudcovia Krajského súdu v Trenčíne JUDr. J. K., JUDr. B. Č.,

JUDr. V. Š., JUDr. A. Z., JUDr. A. R., Mgr. Z. H., JUDr. E. Z., JUDr. E. Z., JUDr. S. M.,

JUDr. O. L., JUDr. A. B., JUDr. I. M., JUDr. V. H., JUDr. E. V., JUDr. J. F., JUDr. R. H.,

JUDr. N. Č., JUDr. M. P., JUDr. D. L., JUDr. S. H., JUDr. D. E., JUDr. J. M., JUDr. R. V.,

JUDr. J. J., JUDr. O. G., JUDr. F. K., JUDr. O. S. a JUDr. P. T., uviedli, ţe vo veci sa

necítia byť zaujatí, k veci a k účastníkom nemajú ţiaden vzťah, účastníkov konania

nepoznajú.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Trenčíne

( ) posudzoval opodstatnenosť uvedených námietok zaujatosti z aspektu

existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci.

Vychádzal pritom z ustanovenia , v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení

z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo

k ich zástupcom moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Inštitútom vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť (§ 14 aţ

) sa v občianskom súdnom konaní garantuje základné právo na prerokovanie

a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa .

Nestrannosť sa definuje spravidla ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti

(nadŕţania určitej procesnej strane).

Sudcu moţno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka

súdneho konania ( ), alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (

). Obsahom práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu

vyhovieť kaţdému návrhu oprávnených osôb a vţdy vylúčiť sudcu z ďalšieho prerokovávania

a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prerokovanie veci

nestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať kaţdý návrh oprávnenej osoby

na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť

o ňom (, , ).

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pri riešení otázky nestrannosti

sudcu vychádza z toho, ţe okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie

aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri

svojom rozhodovaní (viď napríklad Piersack c. Belgicko).

35

Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu

ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Pri subjektívnej

nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, aţ kým nie je preukázaný opak.

Nestrannosť z hľadiska správania sudcu je vlastne nedostatok subjektívnej nezaujatosti,

o ktorom svedčí správanie sudcu (Boekmans c. Belgicko). Na preukázanie nedostatku

subjektívnej nestrannosti vyţaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti.

Rozhodujúce nie je len subjektívne hľadisko, ale existencia objektívnych skutočností,

so zreteľom na ktoré môţu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť

sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, či účastníka konania, ale podľa

objektívnych symptómov. Práve tu sa uplatňuje teória zdania nezaujatosti [viď tézu, ţe

spravodlivosť nielenţe musí byť poskytovaná, ale musí sa tieţ javiť, ţe je poskytovaná

(„justice must not only be done, it must also be seen to be done“)]. Nestačí, ţe sudca je

subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt c. Belgicko).

Objektívny aspekt nestrannosti je zaloţený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných

a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania.

Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti zákonného sudcu je to, či obava

účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v kaţdom jednotlivom prípade,

či povaha a stupeň vzťahu sú také, ţe prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu (Pullar

c. Spojené kráľovstvo).

Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá

na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závaţných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť

nemoţno chápať tak, ţe čokoľvek, čo môţe vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť

sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného.

Existencia oprávnených pochybností závisí vţdy od posúdenia konkrétnych okolností

prípadu. Podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného

správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môţu spôsobiť vznik

pochybností o nestrannosti sudcu (viď tieţ Fey c. Rakúsko). Pri rozhodovaní, či je daný

oprávnený dôvod na obavu, ţe konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej

namietať zaujatosť dôleţité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môţe táto obava

povaţovať objektívne za oprávnenú.

Z vyššie uvedenej judikatúry ESĽP a ústavného súdu moţno vyvodiť, ţe subjektívne

hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej

nestrannosti. Za objektívne však nemoţno povaţovať to, ako sa nestrannosť sudcu len

subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by

mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, ţe sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom

k veci disponuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môţe byť sudca vylúčený z prejednávania

a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, ţe jeho vzťah k veci, účastníkom

alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, ţe aj napriek zákonom ustanovenej

povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda nezávisle a nestranne.

Pri posudzovaní dôvodnosti oznámenia ţalobcu o skutočnostiach vylučujúcich sudcov

Krajského súdu v Trenčíne z prejednávania a rozhodovania veci vychádzal Najvyšší súd

Slovenskej republiky zo zákonnej prezumpcie nestrannosti sudcov a z toho, ţe výnimky

z tejto prezumpcie stanovuje iba zákon. Sudcovia sú totiţ vo všeobecnosti vylúčení

z prejednávania a rozhodovania veci (len vtedy alebo aţ vtedy), ak so zreteľom na ich pomer

k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti (viď

ustanovenie ).

Účelom je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému

prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tieţ predísť moţnosti neobjektívneho

rozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď:

1. k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo

vedľajším účastníkom konania, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania,

ale tieţ vtedy, keď sudca verejne – napríklad prostredníctvom médií alebo iným

spôsobom vyjadril právny názor na vec, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho

nestrannosť),

2. k účastníkom konania [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru

rodičovského, manţelského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu

alebo relevantného osobného vzťahu (tak pozitívneho alebo negatívneho)],

3. k zástupcom účastníkov konania (viď vyššie 2.).

Pokiaľ ţalobca poukazuje, ţe jeho návrhom „vo všetkých jeho veciach“ (vrátane

návrhu na priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov) sudcovia na okresnom

i krajskom súde podľa jeho názoru bezdôvodne nevyhoveli, Najvyšší súd Slovenskej

republiky zdôrazňuje, ţe dôvodom na vylúčenie sudcu (sudcov) nie sú okolnosti, ktoré

spočívajú v postupe sudcu (sudcov) v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho (ich)

rozhodovaní v iných veciach ( ). Skutočnosť, ţe sudcovia by aj prípadne

rozhodovali vo veciach účastníka konania, ktorý nebol úspešný, sama osebe bez ďalšieho

nezakladá okolnosť objektívnej povahy, ktorá by mohla viesť k legitímnym pochybnostiam o

tom, ţe sudca (sudcovia) určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci disponujú. Za objektívne

však nemoţno povaţovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí

(subjektívne hľadisko), vrátane toho ako sa javí účastníkovi konania. Rozhodujúce je to,

či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy. Tvrdenú neobjektívnosť v rozhodovaní

ţalobca nepreukázal. Za takúto okolnosť nemoţno povaţovať postup súdu a sudcov v konaní,

či ich rozhodovaciu činnosť. Takouto okolnosťou nie je skutočnosť, či ţalovaný je (nie)

príslušníkom policajného zboru.

Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţoval za potrebné zohľadniť i to, ţe kaţdý

z vyššie uvedených sudcov vo svojom písomnom vyjadrení nedeklaroval ţiaden taký vzťah

k veci alebo k účastníkom konania, ktorý ustanovenie povaţuje za právne

relevantný dôvod pre vylúčenie týchto sudcov z prejednávania a rozhodovania v predmetnej

veci a z obsahu spisu takýto dôvod ani nevyplýva.

V súlade s judikatúrou ESĽP, ústavného súdu a tieţ vyššie uvedeným výkladom

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe v tomto prípade nemoţno mať

pochybnosti o nezaujatosti sudcov (z oboch relevantných hľadísk teórie zdania, tak

subjektívneho, ako aj objektívneho hľadiska), ktoré by boli relevantné v zmysle § 14 ods. 1

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky neexistuje ţiadny dôvod

objektívnej povahy, so zreteľom na ktorý by mohli vznikať pochybnosti o tom, ţe sudcovia

by nemohli voči účastníkom konania postupovať nezaujato, neutrálne a ţe vec objektívne –

podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia – posúdia so zreteľom na všetky skutočnosti

významné pre rozhodnutie.

Z týchto dôvodov rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, ţe označení

sudcovia Krajského súdu v Trenčíne JUDr. J. K., JUDr. B. Č., JUDr. V. Š., JUDr. A. Z.,

JUDr. A. R., Mgr. Z. H., JUDr. E. Z., JUDr. E. Z., JUDr. S. M., JUDr. O. L., JUDr. A. B.,

JUDr. I. M., JUDr. V. H., JUDr. E. V., JUDr. J. F., JUDr. R. H., JUDr. N. Č., JUDr. M. P.,

JUDr. D. L., JUDr. S. H., JUDr. D. E., JUDr. J. M., JUDr. R. V., JUDr. J. J., JUDr. O. G.,

JUDr. F. K., JUDr. O. S. a JUDr. P. T., nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci

vedenej na tomto súde pod sp. zn. (vec Okresného súdu Povaţská Bystrica

sp. zn. ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 1. júna 2010

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská