Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Nc/15/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu JUDr. M. D., bývajúceho

v M., proti ţalovaným 1/ Slovenskej republike – Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky, so sídlom v Bratislave, Ţupné námestie č. 13, 2/ Slovenskej republike – Okresný

súd Martin, so sídlom v Martine, E.B. Lukáča č. 2A, o náhradu nemajetkovej ujmy

v peniazoch z dôvodu odmeňovania, vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn.

a na Krajskom súde v Ţiline pod sp. zn. , o vylúčení sudcov

Krajského súdu v Ţiline z prejednávania a rozhodovania veci, takto

rozhodol:

Sudcovia Krajského súdu v Ţiline JUDr. Martin Bargel, JUDr. Ján Burik,

JUDr. Ladislav Mejstrík, JUDr. Ivana Nemčeková, JUDr. Katarína Potocká, JUDr. František

Potocký, Mgr. Zuzana Štolcová, JUDr. Dana Wänkeová s ú v y l ú č e n í z prejednávania

a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. .

Sudcovia Krajského súdu v Ţiline JUDr. Oľga Belková, Mgr. Katarína Beniačová,

JUDr. Dagmar Cabadajová, JUDr. Milan Cíbik, JUDr. Erika Čanádyová, JUDr. Mária

Dubcová, Mgr. František Dulačka, JUDr. Yvetta Dzugasová, JUDr. Adriana Gallová,

Mgr. Kazimíra Hallová, JUDr. Miroslav Jamrich, JUDr. Zuzana Jančárová, JUDr. Jana

Kotrčová, Juraj Krupa, JUDr. Eva Kyselová, JUDr. Eva Malíková, JUDr. Jana Martinčeková,

JUDr. Martina Nemravová, JUDr. Amália Paulerová, JUDr. Pavol Polka, JUDr. Táňa

Rapčanová, JUDr. Milan Repáň, JUDr. Vladimír Sučik, Mgr. Miroslav Šepták, JUDr. Erika

Šobichová, Mgr. Nora Tomková, JUDr. Jana Urbanová, JUDr. Mária Urbanová, JUDr. Erik

Varga, JUDr. Gabriela Veselová n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania

veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e

Predseda Krajského súdu v Ţiline predloţil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

vec vedenú pod sp. zn. na rozhodnutie o vylúčení sudcov tohto súdu

z prejednávania a rozhodovania veci podľa Urobil tak na základe

oznámenia sudcov tohto súdu (s výnimkou dvoch z nich) o tom, ţe sú u nich dané dôvody, pre

ktoré by mali byť z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci vylúčení (§ 14 ods. 1

a ) s tým, ţe vo veci nie je moţné postupovať podľa

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Ţiline (§ 16

ods. 1 ), posudzoval obsah vyjadrenia sudcov z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je

sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia § 14

ods. 1 , podľa ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak

so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti.

Právo na spravodlivé súdne konanie zakotvené v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd zahŕňa okrem iného i právo kaţdého na to, aby jeho vec bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom. ide ešte ďalej a v rámci práva na súdnu

ochranu garantuje nielen právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde ( ), ale i právo

nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi ( ).

V súvislosti s týmito právami moţno hovoriť o dvoch právnych zásadách, ktorými sú

nezávislosť a nestrannosť orgánu právnej ochrany a neodňateľnosť zákonnému sudcovi, ktoré

dochádzajú do stretu tam, kde v záujme zabezpečenia nestrannosti súdu je potrebné vylúčiť

z prejednávania a rozhodovania veci tých zákonných sudcov, u ktorých moţno objektívne

predpokladať ich zaujatosť.

Nestrannosť súdu moţno definovať ako absenciu predsudku, zaujatosti a straníckosti

pri prejednávaní a rozhodovaní konkrétnej veci. Obsahom práva na nestranný súd je, aby

rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, ţe súd

musí kaţdú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato

a neutrálne, ţiadnemu z nich nenadŕţal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závaţné pre

rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké

34

príleţitosti pre uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ má

právomoc o takomto práve rozhodnúť ().

Súd ako orgán právnej ochrany je nestranný vtedy, ak sú nestranní jednotliví jeho

sudcovia. Nestrannosť sudcu moţno posudzovať jednak z hľadiska jeho vnútorného

psychického vzťahu k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom, t.j. z hľadiska toho, čo si

sudca myslí pro foro interno (ide o tzv. subjektívny prístup), a na druhej strane z hľadiska

vonkajších záruk nestrannosti (vonkajších prejavov), ktoré sudca poskytuje (tzv. objektívny

prístup). Pri posudzovaní subjektívnej stránky nestrannosti sa vychádza z prezumpcie

nestrannosti, kým nie je preukázaný opak, k čomu môţe dôjsť len na základe objektívnych

skutočností, objektívnych symptómov spozorovateľných navonok. V tejto súvislosti moţno

hovoriť o tzv. teórii zdania zaujatosti, podľa ktorej nestačí, ţe sudca je subjektívne nestranný,

ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku), a to nielen účastníkom, ale

i verejnosti.

Inštitút vylúčenia sudcov z prejednávania a rozhodovania veci je jedným

z prostriedkov zabezpečenia ústavnej poţiadavky nestrannosti sudcov v konaní, ktorý je

moţné aplikovať len pri naplnení zákonom predpokladaných dôvodov a zákonom

predpísaným postupom. Sudcu z prejednávania a rozhodovania veci moţno vylúčiť buď

na základe námietky zaujatosti uplatnenej účastníkom konania ( ) alebo na základe

oznámenia samotného sudcu o skutočnostiach, pre ktoré by mohol byť vylúčený ( ).

Vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania veci však nemoţno len preto, ţe takáto

námietka zaujatosti alebo oznámenie sudcu boli (pre pochybnosti o nezaujatosti) podané.

Do obsahu základného práva na prejednanie veci pred nestranným súdom totiţ nepatrí

povinnosť súdu vyhovieť návrhu oprávnených osôb na vylúčenie sudcu alebo súdnych osôb

z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre pochybnosti o ich nezaujatosti. Obsahu

základného práva na prejednanie veci nestranným súdom zodpovedá len povinnosť

nadriadeného súdu rozhodnúť za zákonných podmienok o kaţdom návrhu oprávnenej osoby

na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre pochybnosti o jeho

nezaujatosti (, , ). Opačný postup by neprimeraným

spôsobom zasahoval do práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (ústavná zásada

nezmeniteľnosti zákonného sudcu), ktoré predpokladá prejednávanie a rozhodovanie veci

sudcom vecne a miestne príslušného súdu určeného rozvrhom práce tohto súdu bez toho, aby

sa v priebehu súdneho konania menil. Preto k vylúčeniu sudcu z prerokúvania a rozhodovania

veci môţe dôjsť iba v prípade, ţe je celkom zjavné, ţe jeho vzťah k danej veci, účastníkom

alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, ţe aj napriek zákonom ustanovenej

povinnosti nebude môcť rozhodovať "sine ira et studio", teda nezávisle a nestranne

(). Tieto skutočnosti je potrebné vţdy posudzovať prísne individuálne s ohľadom

na konkrétne okolnosti daného prípadu, pričom je potrebné postupovať tak, aby relevantné

okolnosti boli posúdené objektívne.

Z predloţených vyjadrení sudcov krajského súdu k ich moţnej zaujatosti

v prejednávanej veci vyplýva, ţe všetci sudcovia Krajského súdu v Ţiline okrem dvoch

(JUDr. Pavol Polka, JUDr. Mária Urbanová) sa cítia byť zaujatí. Svoju zaujatosť namietajú

jednak pre ich pomer k účastníkom konania, predovšetkým k osobe ţalobcu, jednak pre ich

pomer k veci.

Po preskúmaní namietaných dôvodov zaujatosti u jednotlivých sudcov postupom

a s pouţitím zásad vyššie uvedených dovolací súd dospel k záveru, ţe vylúčiť z prejednávania

a rozhodovania predmetnej veci je moţné len sudcov JUDr. Martina Bargela, JUDr. Jána

Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka, JUDr. Ivanu Nemčekovú, JUDr. Katarínu Potockú,

JUDr. Františka Potockého, Mgr. Zuzanu Štolcovú, JUDr. Danu Wänkeovú, pretoţe len títo

sudcovia svoju zaujatosť dostatočne odôvodnili, keď svoj pomer k ţalobcovi bliţšie

špecifikovali ako dlhodobo priateľský (blízky), majúci takú intenzitu, ţe presahuje rámec

beţnej kolegiality pri plnení pracovných povinností a zasahuje aj do ich súkromného ţivota

(pravidelné stretnutia plánované i mimo pracovných záleţitostí za účasti ostatných rodinných

príslušníkov, spoločné trávenie víkendov, rôznych pobytov a dovoleniek), prípadne taký, kde

sa ujma tohto účastníka negatívne dotýka aj rozhodujúceho sudcu. Iba uvedené okolnosti totiţ

zakladajú pochybnosť o nezaujatosti sudcov pre ich pomer k účastníkovi konania tak

zo subjektívneho hľadiska, ako i z hľadiska objektívneho, a len tieto sú spôsobilé naplniť

zákonné predpoklady pre vylúčenie sudcov z prejednávania a rozhodovania veci.

Z uvedených dôvodov dovolací súd nemohol uznať ako opodstatnenú námietku zaujatosti

tých sudcov, ktorí svoj pomer k účastníkom konania charakterizovali len ako výlučne

kolegiálny (JUDr. Oľga Belková, JUDr. Dagmar Cabadajová, JUDr. Yvetta Dzugasová,

Mgr. Kazimíra Hallová, JUDr. Zuzana Jančárová, Mgr. Miroslav Šepták, Mgr. Nora

Tomková, JUDr. Jana Urbanová), prípadne priateľský (kamarátsky) bez jeho detailnejšieho

popisu, z ktorého by vyplývalo, ţe tento vzťah sa realizuje aj mimo pracovného prostredia

sudcov (JUDr. Milan Cíbik, JUDr. Erika Čanádyová, JUDr. Mária Dubcová, Mgr. František

54

Dulačka, JUDr. Adriana Gallová, JUDr. Miroslav Jamrich, Juraj Krupa, JUDr. Eva Kyselová,

JUDr. Jana Martinčeková, JUDr. Martina Nemravová, JUDr. Amália Paulerová).

Najvyšší súd Slovenskej republiky nevylúčil ani sudcov Krajského súdu v Ţiline, ktorí

svoju zaujatosť vyvodzovali z ich pomeru k veci, spočívajúcom v podaní obdobnej (rovnakej)

ţaloby o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (JUDr. Oľga Belková, Mgr. Katarína

Beniačová, JUDr. Dagmar Cabadajová, JUDr. Erika Čanádyová, JUDr. Mária Dubcová,

JUDr. Yvetta Dzugasová, Mgr. Kazimíra Hallová, JUDr. Eva Malíková, JUDr. Jana

Martinčeková, JUDr. Amália Paulerová, JUDr. Táňa Rapčanová, Mgr. Miroslav Šepták,

JUDr. Erika Šobichová, Mgr. Nora Tomková, JUDr. Erik Varga, JUDr. Gabriela Veselová),

alebo svoj pomer k veci vyvodili zo skutočnosti, ţe predmetná vec sa ich ako sudcov týka

(JUDr. Jana Martinčeková, JUDr. Milan Repáň, JUDr. Vladimír Sučik, JUDr. Jana

Urbanová). Sudkyňa JUDr. Jana Kotrčová uviedla, ţe ako sudca je zainteresovaná na

výsledku predmetného konania, pričom navyše zvaţuje podanie obdobnej ţaloby. Sudca

JUDr. Miroslav Jamrich uviedol, ţe sa rozhodol podať obdobnú ţalobu.

Zaujatosť sudcu vo vzťahu k veci sa dá označiť ako stav, keď je sudca osobne

zainteresovaný na výsledku konania, keď má na výsledku konania osobný záujem alebo

vopred také poznatky o veci, ktoré by mal získať aţ v priebehu konania a ktoré môţu

ovplyvniť jeho nestrannosť v rozhodovaní. Prípadom takejto osobnej zainteresovanosti, resp.

osobného záujmu je, ak je sudca sám účastníkom konania, či uţ na strane ţalobcu alebo

ţalovaného, prípadne ak by sudca rozhodnutím súdu mohol byť priamo dotknutý na svojich

právach (ako vedľajší účastník). Pokiaľ ide o mimoprocesné získavanie poznatkov

spôsobilých ovplyvniť sudcu v jeho nestrannosti k veci, to moţno pripísať postaveniu osoby

svedka v konaní. Osobitným prípadom existencie pomeru sudcov k prejednávanej veci je, ak

sudca rozhoduje na súde vyššieho stupňa vec, ktorú rozhodoval uţ na súde niţšieho stupňa,

a naopak ( ).

Skutočnosť, ţe sudcovia podali obdobné alebo rovnaké ţaloby ako ţalobca v tomto

konaní, nie je z hľadiska uvedeného výkladu relevantná, nakoľko tu absentuje práve osobná

zloţka vzťahu, ktorá je pre vylúčenie sudcu pre pomer k veci rozhodujúca. Sudca ako

súkromná osoba, ktorá si uplatňuje svoje súkromnoprávne nároky ţalobou v inom konaní,

nemôţe byť povaţovaný za osobu zainteresovanú na konkrétnom výsledku prejednávanej

veci, keďţe vo vzťahu k nej dominuje len všeobecná rovina tejto relácie. Pokiaľ ide

o tvrdenie, ţe dôvod pre vylúčenie sudcov je daný tým, ţe predmetný spor sa týka všetkých

sudcov ako takých, je potrebné zdôrazniť, ţe rozhodovanie o jeho predmete spadá do výlučnej

právomoci súdov Slovenskej republiky a pokiaľ by súd ako právne významnú uznal túto

okolnosť, musel by de facto z prejednávania a rozhodovania veci vylúčiť kaţdého sudcu

v Slovenskej republike, čo by navodilo stav denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti),

ktorý je neprípustný.

Vzhľadom na to, ţe u týchto sudcov nie sú dané objektívne dôvody, pre ktoré by

mohla vzniknúť pochybnosť o ich nestrannosti pri prejednávaní a rozhodovaní predmetnej

veci, Najvyšší súd Slovenskej republiky ich z prejednávania a rozhodovania veci nevylúčil,

a o celej veci rozhodol podľa tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. júna 2010

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová