Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
7ac/366850.9d6935.pdf
PDF · 115.2 KB
No categories available
4Nc/15/2010
Najvyšší súd 4 Nc 15/2010 Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu JUDr. M. D., bývajúceho
v M., proti ţalovaným 1/ Slovenskej republike – Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, so sídlom v Bratislave, Ţupné námestie č. 13, 2/ Slovenskej republike – Okresný
súd Martin, so sídlom v Martine, E.B. Lukáča č. 2A, o náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch z dôvodu odmeňovania, vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn.
9 C 165/2009 a na Krajskom súde v Ţiline pod sp. zn. 8 NcC 8/2010, o vylúčení sudcov
Krajského súdu v Ţiline z prejednávania a rozhodovania veci, takto
rozhodol:
Sudcovia Krajského súdu v Ţiline JUDr. Martin Bargel, JUDr. Ján Burik,
JUDr. Ladislav Mejstrík, JUDr. Ivana Nemčeková, JUDr. Katarína Potocká, JUDr. František
Potocký, Mgr. Zuzana Štolcová, JUDr. Dana Wänkeová s ú v y l ú č e n í z prejednávania
a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 8 NcC 8/2010.
Sudcovia Krajského súdu v Ţiline JUDr. Oľga Belková, Mgr. Katarína Beniačová,
JUDr. Dagmar Cabadajová, JUDr. Milan Cíbik, JUDr. Erika Čanádyová, JUDr. Mária
Dubcová, Mgr. František Dulačka, JUDr. Yvetta Dzugasová, JUDr. Adriana Gallová,
Mgr. Kazimíra Hallová, JUDr. Miroslav Jamrich, JUDr. Zuzana Jančárová, JUDr. Jana
Kotrčová, Juraj Krupa, JUDr. Eva Kyselová, JUDr. Eva Malíková, JUDr. Jana Martinčeková,
JUDr. Martina Nemravová, JUDr. Amália Paulerová, JUDr. Pavol Polka, JUDr. Táňa
Rapčanová, JUDr. Milan Repáň, JUDr. Vladimír Sučik, Mgr. Miroslav Šepták, JUDr. Erika
Šobichová, Mgr. Nora Tomková, JUDr. Jana Urbanová, JUDr. Mária Urbanová, JUDr. Erik
Varga, JUDr. Gabriela Veselová n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania
veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 8 NcC 8/2010.
O d ô v o d n e n i e
Predseda Krajského súdu v Ţiline predloţil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky
vec vedenú pod sp. zn. 8 NcC 8/2010 na rozhodnutie o vylúčení sudcov tohto súdu
z prejednávania a rozhodovania veci podľa § 16 ods. 1 O.s.p. Urobil tak na základe
oznámenia sudcov tohto súdu (s výnimkou dvoch z nich) o tom, ţe sú u nich dané dôvody, pre
ktoré by mali byť z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci vylúčení (§ 14 ods. 1
O.s.p. a § 15 O.s.p.) s tým, ţe vo veci nie je moţné postupovať podľa § 15 ods. 1 O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Ţiline (§ 16
ods. 1 O.s.p.), posudzoval obsah vyjadrenia sudcov z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je
sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia § 14
ods. 1 O.s.p., podľa ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak
so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať
pochybnosti o ich nezaujatosti.
Právo na spravodlivé súdne konanie zakotvené v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd zahŕňa okrem iného i právo kaţdého na to, aby jeho vec bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom. Ústava Slovenskej republiky ide ešte ďalej a v rámci práva na súdnu
ochranu garantuje nielen právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ale i právo
nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).
V súvislosti s týmito právami moţno hovoriť o dvoch právnych zásadách, ktorými sú
nezávislosť a nestrannosť orgánu právnej ochrany a neodňateľnosť zákonnému sudcovi, ktoré
dochádzajú do stretu tam, kde v záujme zabezpečenia nestrannosti súdu je potrebné vylúčiť
z prejednávania a rozhodovania veci tých zákonných sudcov, u ktorých moţno objektívne
predpokladať ich zaujatosť.
Nestrannosť súdu moţno definovať ako absenciu predsudku, zaujatosti a straníckosti
pri prejednávaní a rozhodovaní konkrétnej veci. Obsahom práva na nestranný súd je, aby
rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, ţe súd
musí kaţdú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato
a neutrálne, ţiadnemu z nich nenadŕţal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závaţné pre
rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké
34 Nc 15/2010
príleţitosti pre uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ má
právomoc o takomto práve rozhodnúť (II. ÚS 71/97).
Súd ako orgán právnej ochrany je nestranný vtedy, ak sú nestranní jednotliví jeho
sudcovia. Nestrannosť sudcu moţno posudzovať jednak z hľadiska jeho vnútorného
psychického vzťahu k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom, t.j. z hľadiska toho, čo si
sudca myslí pro foro interno (ide o tzv. subjektívny prístup), a na druhej strane z hľadiska
vonkajších záruk nestrannosti (vonkajších prejavov), ktoré sudca poskytuje (tzv. objektívny
prístup). Pri posudzovaní subjektívnej stránky nestrannosti sa vychádza z prezumpcie
nestrannosti, kým nie je preukázaný opak, k čomu môţe dôjsť len na základe objektívnych
skutočností, objektívnych symptómov spozorovateľných navonok. V tejto súvislosti moţno
hovoriť o tzv. teórii zdania zaujatosti, podľa ktorej nestačí, ţe sudca je subjektívne nestranný,
ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku), a to nielen účastníkom, ale
i verejnosti.
Inštitút vylúčenia sudcov z prejednávania a rozhodovania veci je jedným
z prostriedkov zabezpečenia ústavnej poţiadavky nestrannosti sudcov v konaní, ktorý je
moţné aplikovať len pri naplnení zákonom predpokladaných dôvodov a zákonom
predpísaným postupom. Sudcu z prejednávania a rozhodovania veci moţno vylúčiť buď
na základe námietky zaujatosti uplatnenej účastníkom konania (§ 15a O.s.p.) alebo na základe
oznámenia samotného sudcu o skutočnostiach, pre ktoré by mohol byť vylúčený (§ 15 O.s.p.).
Vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania veci však nemoţno len preto, ţe takáto
námietka zaujatosti alebo oznámenie sudcu boli (pre pochybnosti o nezaujatosti) podané.
Do obsahu základného práva na prejednanie veci pred nestranným súdom totiţ nepatrí
povinnosť súdu vyhovieť návrhu oprávnených osôb na vylúčenie sudcu alebo súdnych osôb
z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre pochybnosti o ich nezaujatosti. Obsahu
základného práva na prejednanie veci nestranným súdom zodpovedá len povinnosť
nadriadeného súdu rozhodnúť za zákonných podmienok o kaţdom návrhu oprávnenej osoby
na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre pochybnosti o jeho
nezaujatosti (I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03). Opačný postup by neprimeraným
spôsobom zasahoval do práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (ústavná zásada
nezmeniteľnosti zákonného sudcu), ktoré predpokladá prejednávanie a rozhodovanie veci
sudcom vecne a miestne príslušného súdu určeného rozvrhom práce tohto súdu bez toho, aby
sa v priebehu súdneho konania menil. Preto k vylúčeniu sudcu z prerokúvania a rozhodovania
veci môţe dôjsť iba v prípade, ţe je celkom zjavné, ţe jeho vzťah k danej veci, účastníkom
alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, ţe aj napriek zákonom ustanovenej
povinnosti nebude môcť rozhodovať "sine ira et studio", teda nezávisle a nestranne
(I. ÚS 332/08). Tieto skutočnosti je potrebné vţdy posudzovať prísne individuálne s ohľadom
na konkrétne okolnosti daného prípadu, pričom je potrebné postupovať tak, aby relevantné
okolnosti boli posúdené objektívne.
Z predloţených vyjadrení sudcov krajského súdu k ich moţnej zaujatosti
v prejednávanej veci vyplýva, ţe všetci sudcovia Krajského súdu v Ţiline okrem dvoch
(JUDr. Pavol Polka, JUDr. Mária Urbanová) sa cítia byť zaujatí. Svoju zaujatosť namietajú
jednak pre ich pomer k účastníkom konania, predovšetkým k osobe ţalobcu, jednak pre ich
pomer k veci.
Po preskúmaní namietaných dôvodov zaujatosti u jednotlivých sudcov postupom
a s pouţitím zásad vyššie uvedených dovolací súd dospel k záveru, ţe vylúčiť z prejednávania
a rozhodovania predmetnej veci je moţné len sudcov JUDr. Martina Bargela, JUDr. Jána
Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka, JUDr. Ivanu Nemčekovú, JUDr. Katarínu Potockú,
JUDr. Františka Potockého, Mgr. Zuzanu Štolcovú, JUDr. Danu Wänkeovú, pretoţe len títo
sudcovia svoju zaujatosť dostatočne odôvodnili, keď svoj pomer k ţalobcovi bliţšie
špecifikovali ako dlhodobo priateľský (blízky), majúci takú intenzitu, ţe presahuje rámec
beţnej kolegiality pri plnení pracovných povinností a zasahuje aj do ich súkromného ţivota
(pravidelné stretnutia plánované i mimo pracovných záleţitostí za účasti ostatných rodinných
príslušníkov, spoločné trávenie víkendov, rôznych pobytov a dovoleniek), prípadne taký, kde
sa ujma tohto účastníka negatívne dotýka aj rozhodujúceho sudcu. Iba uvedené okolnosti totiţ
zakladajú pochybnosť o nezaujatosti sudcov pre ich pomer k účastníkovi konania tak
zo subjektívneho hľadiska, ako i z hľadiska objektívneho, a len tieto sú spôsobilé naplniť
zákonné predpoklady pre vylúčenie sudcov z prejednávania a rozhodovania veci.
Z uvedených dôvodov dovolací súd nemohol uznať ako opodstatnenú námietku zaujatosti
tých sudcov, ktorí svoj pomer k účastníkom konania charakterizovali len ako výlučne
kolegiálny (JUDr. Oľga Belková, JUDr. Dagmar Cabadajová, JUDr. Yvetta Dzugasová,
Mgr. Kazimíra Hallová, JUDr. Zuzana Jančárová, Mgr. Miroslav Šepták, Mgr. Nora
Tomková, JUDr. Jana Urbanová), prípadne priateľský (kamarátsky) bez jeho detailnejšieho
popisu, z ktorého by vyplývalo, ţe tento vzťah sa realizuje aj mimo pracovného prostredia
sudcov (JUDr. Milan Cíbik, JUDr. Erika Čanádyová, JUDr. Mária Dubcová, Mgr. František
54 Nc 15/2010
Dulačka, JUDr. Adriana Gallová, JUDr. Miroslav Jamrich, Juraj Krupa, JUDr. Eva Kyselová,
JUDr. Jana Martinčeková, JUDr. Martina Nemravová, JUDr. Amália Paulerová).
Najvyšší súd Slovenskej republiky nevylúčil ani sudcov Krajského súdu v Ţiline, ktorí
svoju zaujatosť vyvodzovali z ich pomeru k veci, spočívajúcom v podaní obdobnej (rovnakej)
ţaloby o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (JUDr. Oľga Belková, Mgr. Katarína
Beniačová, JUDr. Dagmar Cabadajová, JUDr. Erika Čanádyová, JUDr. Mária Dubcová,
JUDr. Yvetta Dzugasová, Mgr. Kazimíra Hallová, JUDr. Eva Malíková, JUDr. Jana
Martinčeková, JUDr. Amália Paulerová, JUDr. Táňa Rapčanová, Mgr. Miroslav Šepták,
JUDr. Erika Šobichová, Mgr. Nora Tomková, JUDr. Erik Varga, JUDr. Gabriela Veselová),
alebo svoj pomer k veci vyvodili zo skutočnosti, ţe predmetná vec sa ich ako sudcov týka
(JUDr. Jana Martinčeková, JUDr. Milan Repáň, JUDr. Vladimír Sučik, JUDr. Jana
Urbanová). Sudkyňa JUDr. Jana Kotrčová uviedla, ţe ako sudca je zainteresovaná na
výsledku predmetného konania, pričom navyše zvaţuje podanie obdobnej ţaloby. Sudca
JUDr. Miroslav Jamrich uviedol, ţe sa rozhodol podať obdobnú ţalobu.
Zaujatosť sudcu vo vzťahu k veci sa dá označiť ako stav, keď je sudca osobne
zainteresovaný na výsledku konania, keď má na výsledku konania osobný záujem alebo
vopred také poznatky o veci, ktoré by mal získať aţ v priebehu konania a ktoré môţu
ovplyvniť jeho nestrannosť v rozhodovaní. Prípadom takejto osobnej zainteresovanosti, resp.
osobného záujmu je, ak je sudca sám účastníkom konania, či uţ na strane ţalobcu alebo
ţalovaného, prípadne ak by sudca rozhodnutím súdu mohol byť priamo dotknutý na svojich
právach (ako vedľajší účastník). Pokiaľ ide o mimoprocesné získavanie poznatkov
spôsobilých ovplyvniť sudcu v jeho nestrannosti k veci, to moţno pripísať postaveniu osoby
svedka v konaní. Osobitným prípadom existencie pomeru sudcov k prejednávanej veci je, ak
sudca rozhoduje na súde vyššieho stupňa vec, ktorú rozhodoval uţ na súde niţšieho stupňa,
a naopak (§ 14 ods. 2 O.s.p.).
Skutočnosť, ţe sudcovia podali obdobné alebo rovnaké ţaloby ako ţalobca v tomto
konaní, nie je z hľadiska uvedeného výkladu relevantná, nakoľko tu absentuje práve osobná
zloţka vzťahu, ktorá je pre vylúčenie sudcu pre pomer k veci rozhodujúca. Sudca ako
súkromná osoba, ktorá si uplatňuje svoje súkromnoprávne nároky ţalobou v inom konaní,
nemôţe byť povaţovaný za osobu zainteresovanú na konkrétnom výsledku prejednávanej
veci, keďţe vo vzťahu k nej dominuje len všeobecná rovina tejto relácie. Pokiaľ ide
o tvrdenie, ţe dôvod pre vylúčenie sudcov je daný tým, ţe predmetný spor sa týka všetkých
sudcov ako takých, je potrebné zdôrazniť, ţe rozhodovanie o jeho predmete spadá do výlučnej
právomoci súdov Slovenskej republiky a pokiaľ by súd ako právne významnú uznal túto
okolnosť, musel by de facto z prejednávania a rozhodovania veci vylúčiť kaţdého sudcu
v Slovenskej republike, čo by navodilo stav denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti),
ktorý je neprípustný.
Vzhľadom na to, ţe u týchto sudcov nie sú dané objektívne dôvody, pre ktoré by
mohla vzniknúť pochybnosť o ich nestrannosti pri prejednávaní a rozhodovaní predmetnej
veci, Najvyšší súd Slovenskej republiky ich z prejednávania a rozhodovania veci nevylúčil,
a o celej veci rozhodol podľa § 16 ods. 1 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. júna 2010
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová