Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžf/2/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky

senátu JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny

Krajčovičovej v právnej veci žalobkyne obchodnej spoločnosti H., zastúpeného advokátom

JUDr. O. K., so sídlom v B., proti žalovanému Colnému riaditeľstvu Slovenskej republiky,

so sídlom v Bratislave, Mierová č. 23, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zn.

12248/06-1410 zo dňa 28.07.2006, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave, č. k. -31 zo dňa 04.08.2009 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave,

č. k. -31 zo dňa 04.08.2009 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala

preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zn. 12248/06-1410 zo dňa 28.07.2006,

ktorým žalovaný podľa o správnom konaní v znení

neskorších predpisov zmenil rozhodnutie Colného úradu Trenčín zn. RCD 669501051304

č. j. 6974-6661/05 zo dňa 09.12.2006 tak, že uložil žalobkyni, určenej za dlžníka podľa § 198

ods. 3 písm. d/ Colného v znení neskorších predpisov povinnosť

zaplatiť colný dlh v sume 49.257,- Sk, pozostávajúci zo sumy cla vo výške 13.585,- Sk a dane

z pridanej hodnoty vo výške 35.672,- Sk, ktorý dlžníkovi vznikol podľa § 198 ods. 1 Colného

nezákonným odňatím tovaru – obuv v počte 528 kartónov, PpKN

64029100 Prílohy č. 1 Nariadenia vlády SR č. 480/200 Z. z. v znení neskorších predpisov,

ktorým sa vydáva colný sadzobník na rok 2001, s celkovou hmotnosťou 12.000 kg

naloženého v kontajneri č. HJCU 788194-62, prepravovaného v spoločnom tranzitnom režime

na podklade tranzitného colného dokladu T1 č. VAB11 04161 zo dňa 02.03.2001

spod colného dohľadu, nakoľko predmetný tovar nebol v lehote určenej colným úradom

odoslania, t. j. do 07.03.2001, predložený colnému úradu určenia.

Krajský súd v Bratislave posudzujúc správnosť záverov colných orgánov pri svojom

rozhodovaní vychádzal z ustanovení § 245 ods. 4 (správne zrejme malo byť § 410 ods. 4)

a Colný zákon (účinného do 30.04.2004) a ustanovení

a Colný zákon (účinného do 30.06.2001) a dospel

k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal, že predmetný tovar bol dodaný colnému úradu

určenia. K odňatiu tovaru spod colného dohľadu došlo jeho nedodaním v lehote určenej

colným úradom odoslania, t. j. najneskôr do 08.03.2001, t. j. nasledujúci deň po lehote určenej

colným úradom odoslania. Colný dlh preto vznikol priamo ex lege, na základe zákonom

predpokladaných skutočností. Rozhodnutie Colného úradu Trenčín správne túto skutočnosť

deklarujú. Vstup predmetného tovaru na colné územie bol zaevidovaný Colným úradom

Trenčín, pobočka Colného úradu Drietoma, avšak tovar nebol predložený colnému úradu

určenia ani inému nepríslušnému colnému úradu. K námietke žalobcu, že nebol zistený

skutkový stav v súlade s ust. § 32 a 34 správneho poriadku krajský súd konštatoval, že táto

je nedôvodná. Predmetný tovar nebol colnému úradu určenia dodaný, pretože relevantným

dôkazom dodania tovaru je potvrdenie dodania tovaru v zmysle čl. 32 prílohy II Dohovoru

a nie výpoveď vodiča dopravcu. Žalobcom nebol predložený tovar ani tranzitný doklad T1

colnému úradu určenia v lehote určenej colným úradom odoslania.

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa tak,

že žalobkyni pre jej neúspech v konaní náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku krajského súdu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa,

žiadajúc, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší

rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie Colného úradu Trenčín. Žalobkyňa namietala,

že krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazoval na to, že ust. § 196

a nasl. skutkovo vymedzuje dôvody vzniku colného dlhu

aj skutočnosti, ktoré ich zakladajú, teda vymedzuje konanie osôb, s ktorými je spojený vznik

colného dlhu. Vznik colného dlhu je právnou skutočnosťou a táto skutočnosť sa nemôže

zamieňať s vymeranou sumou colného dlhu, ktorá sa určuje v správnom konaní. Colný dlh

je povinnosť osoby zaplatiť príslušné dovozné clo a dane (§ 2 písm. h/). Z týchto ustanovení

nie je možné vyvodiť iný záver, ako ten, že ak neurčitý počet osôb koná jedným zo spôsobov

vymedzených v cit. ustanoveniach, tak takéto konanie je spojené so vznikom colného dlhu.

O tom, kto je dlžníkom a aká je výška colného dlhu rozhodujú colné orgány v správnom

konaní iným spôsobom (§ 197 a nasl.), ako prijatím, colného vyhlásenia (§ 198). V tomto

konaní colné orgány konštitutívnym spôsobom rozhodujú o konkrétnom subjekte, u ktorého

bolo preukázané, že konal spôsobom vymedzeným zákonom, že je dlžníkom a určujú

mu povinnosť zaplatiť sumu colného dlhu, ktorú v zmysle

Z. z. zapisujú do účtovných dokladov. Colné orgány teda musia na základe skutočností

spojených so vznikom colného dlhu vymerať dlžnú sumu, t. j. určiť mu povinnosť zaplatiť

konkrétnu sumu colného dlhu. Colný úrad pri zapisovaní a oznamovaní postupoval podľa

. Podľa cit. zákona, sumu dovoznej platby alebo

vývoznej platby, zapísanú v účtovnej evidencii oznámi colný úrad dlžníkovi. Podľa § 407

ods. 3 cit. zákona, ak colný dlh vznikol za iných podmienok, ako uvedených v odseku 1, bude

príslušná suma dovoznej platby alebo vývoznej platby zapísaná do účtovnej evidencie v deň,

keď colný úrad môže a/ vymerať výšku dovoznej platby alebo vývoznej platby, b/ určiť

osobu, ktorá je povinná túto dovoznú platbu alebo vývoznú platbu platiť. Žalobkyňa

poukázala na to, že aj z týchto ustanovení vyplýva, že suma dovoznej platby a colný dlh nie

sú totožnými pojmami. Aj keď skutočnosti s ktorými je spojený vznik colného dlhu nastali

pred účinnosťou , o sume colného dlhu sa rozhodovalo až v tomto

konaní, ktorého výsledkom bolo vydanie rozhodnutia konštitutívnej povahy, ktorým bola

žalobkyni založená nová povinnosť, t. j. zaplatiť konkrétnu sumu colného dlhu. Žalobkyňa

preto namietala, že nemôže byť sporné, že konanie v ktorom boli vydané napadnuté

rozhodnutia nezačalo za účinnosti , preto colné orgány nemohli

v konaní aplikovať právne predpisy, ktoré boli zrušené, t. j. , bez toho,

aby colné orgány boli výslovne zmocnené. Použitie

predchádzajúceho právneho predpisu bolo podmienené splnením zákonnej podmienky,

a to, že konanie muselo začať pred 01.07.2001. Z listinných dôkazov je nesporné, že táto

zákonná podmienka splnená nebola. Žalobkyňa aj naďalej tvrdí, že ustanovenie § 458 ods. 1

, podľa ktorého použitie právnych predpisov platných pred účinnosťou

povoľovalo colným orgánom len v tých prípadoch, ak aj konanie

začalo v čase platnosti . Nemôže byť sporné, že colné orgány použili

na vydanie rozhodnutia predpis, ktorý v čase začatia konania nebol platný a nový zákon

použitie tohto zákona povolil len za podmienky, že konanie vo veci bolo začaté

pred 01.07.2001. Žalobkyňa ďalej namietala, že ak žalovaný argumentuje, že k odňatiu došlo

preto, že tovar nebol dodaný v lehote colnému úradu určenia, tak nemôže argumentovať tým,

že došlo k jeho odňatiu v územnom obvode Colného úradu Trenčín a zároveň poukazovať

na to, že dňom odňatia tovaru je nasledujúci deň po dni, kedy mal byť tovar dodaný colnému

úradu určenia, ktorým bol Colný úrad Bratislava. Uviedol, že za okamih určenia colného dlhu

by mohol byť považovaný tento deň len v prípade, ak by o tom rozhodoval Colný úrad

Bratislava, ktorému bol žalobca povinný tento tovar dodať. Tvrdenie, že tovar bol odňatý

v územnom obvode Colného úradu Trenčín, nie je podložený žiadnym dôkazom. Tým, že bol

tovar predložený pobočke Colného úradu Drietoma je preukázané, že v územnom obvode

tohto colného úradu žalobca svoje povinnosti splnil. Ďalej namietala, že v konečnom

dôsledku dňa 05.03.2001 tovar prestúpil štátne hranice na Hraničnom priechode Drietoma,

lehota na dodanie Colnému úradu Bratislava v tom čase ešte plynula, pretože tovar mal byť

predložený tomuto colnému úradu do 07.03.2001. Na základe čoho nemožno prijať záver,

že k odňatiu tovaru došlo v územnom obvode Colného úradu Trenčín, keď je nepochybné,

že v čase, keď sa nachádzal v územnom obvode Colného úradu Trenčín neboli zistené žiadne

pochybnosti. Nemôže byť preto sporné, že závery súdu nemajú oporu v administratívnom

spise, pričom rozhodnutia žalovaného ani colného úradu sa nedajú preskúmať. Ďalej

namietala tvrdenie krajského súdu, že listina T1 je jediným dôkazom, čo nemá oporu ani

v dohovore (Dohovor o spoločnom tranzitnom režime), ani v právnych predpisoch Slovenskej

republiky. Tvrdenie žalobkyne, že predložil tovar aj s dokladmi colnému úradu určenia

má byť vyvrátené tvrdením žalovaného, že dodanie nie je zapísané v evidencii colného úradu,

je ničím nepodloženou špekuláciou žalovaného. Závery súdu sú potom založené na tom,

že žalobkyňa zodpovedá za zapísanie tovaru do evidencie napriek tomu, že je jeho

povinnosťou len predložiť tovar aj doklady. Ďalej namietala, že krajský súd sa nevysporiadal

s jej námietkou, že rozhodnutie colného úradu je v rozpore s ust.

Z. z.. Ďalej žalobkyňa namietala, že ak colný úrad tvrdí, že tovar bol odňatý spod colného

dohľadu v územnom obvode Colného úradu Trenčín a dlžníkom je žalobkyňa, ktorá nemala

tovar fakticky v moci, lebo tovar bol v moci dopravcu a v jeho mene s ním jeho vodič

nakladá. Je nesporné, že ďalším dlžníkom je dopravca a colný úrad bol povinný vymerať

colný dlh spoločne a nerozdielne aj dopravcovi.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 05.10.2009 na odvolanie žalobkyne

navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Uviedol, že v danom prípade colný

úrad ako aj žalovaný posudzovali okolnosti vzniku colného dlhu podľa právnych predpisov

účinných v rozhodnom čase, t. j. v čase, kedy colný dlh vznikol (t. j. v čase, kedy došlo

k nezákonnému odňatiu tovaru spod colného dohľadu). V prípade, ak by colný úrad

posudzoval otázku vzniku colného dlhu podľa právnych predpisov, ktorých platnosť

a účinnosť nastala až po skutočnostiach, ktoré mali za následok vznik colného dlhu, došlo

by k závažnému porušeniu právnej istoty účastníkov konania, pretože by colné orgány

vyvodzovali ich zodpovednosť za konanie podľa právneho predpisu, ktorý toto konanie

v čase, kedy k nemu došlo vôbec neupravoval, pretože neexistoval. Toto vyjadrenie

žalovaného vo vzťahu k aplikácii príslušných colných zákonov podporuje aj právny názor

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v rozsudkoch sp. zn. zo dňa

04.12.2008, zo dňa 04.12.2008, zo dňa 26.02.2009, zo dňa

21.07.2009 a zo dňa 27.08.2009 v obdobných veciach. Z rovnakého dôvodu bol

colný úrad povinný určiť právnu kvalifikáciu účastníka konania ako dlžníka podľa právnych

predpisov, ktoré boli účinné v čase vzniku colného dlhu. Colný dlh vznikol v čase účinnosti

ust. , nezákonným odňatím tovaru spod colného

dohľadu. Okamihom vzniku colného dlhu bol deň, kedy sa tovar nachádzal v situácii, s ktorou

je vznik colného dlhu spojený, t. j. v okamihu, kedy bol tovar nezákonne odňatý spod colného

dohľadu, ktorému podlieha tovar prepustený do spoločného tranzitného režimu. Prepravovaný

tovar v colnom režime tranzit mal byť colnému úradu určenia predložený do 07.03.2001.

Žalobca, ktorý mal v čase nezákonného odňatia tovaru postavenie hlavného zodpovedného

pri preprave tovaru v režime tranzit, naplnil skutkové znaky právnej kvalifikácie dlžníka

podľa . Uvedený postup nie je v rozpore

s ustanovením ani s akýmkoľvek iným ustanovením tohto

právního predpisu. Žalovaný sa taktiež stotožnil s právnym názorom krajského súdu, pokiaľ

ide o miestnu príslušnosť Colného úradu Trenčín. Táto otázka bola tiež predmetom posúdenia

vo vyššie označených rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Pri posudzovaní

miestnej príslušnosti colného úradu bol dodržaný , ako aj vyhláška

Ministerstva financií Slovenskej republiky č. . Colný úrad Trenčín bol zároveň

posledným colným úradom, ktorého organizačná zložka predmetný tovar (pri prestupe štátnej

hranice) zaregistrovala. Tovar bol v predmetných prípadoch prepravovaný v režime spoločný

tranzit T1 a mohol byť v súlade s článkom 22 ods. 3 Prílohy I Dohovoru predložený

ktorémukoľvek colnému úradu na území Slovenskej republiky alebo v inej zmluvnej krajine,

pričom tento colný úrad by sa tak stal colným úradom určenia bez toho, aby došlo k porušeniu

colných predpisov a následnému vzniku colného dlhu týmto spôsobom. Žalobkyňa, ktorá

v predmetnom prípade vystupovala ako hlavný zodpovedný, nesie objektívnu zodpovednosť

za dodržanie všetkých podmienok a splnenie všetkých povinností pri preprave tovaru

v režime tranzit. Inštitút hlavného zodpovedného slúži práve na jednoduchšie a účinnejšie

zabezpečenie všetkých pohľadávok, či nárokov štátu pri preprave tovaru v režime tranzit

vstupujúceho na colné územie. Ďalej žalovaný uviedol, že žiadosť žalobkyne o vypočutie

vodiča prepravujúceho predmetný tovar je obštrukciou, ktorá nemá žiaden vzťah k podstate

veci. Vzhľadom na veľký časový odstup od prepravy tovaru nie je možné predpokladať,

že by z prípadnej výpovede vodiča bolo možné zistiť nejaké relevantné skutočnosti

pre odlišné posúdenie tejto veci. Je však zrejmé, že ak by bol tovar dodaný colnému úradu,

t. j. na úradne označené miesto, kde by dodanie tohto tovaru potvrdil príslušný zamestnanec

colnej správy, preukazujúci svoju príslušnosť k colnej správe služobnou rovnošatou

s identifikačným číslom, tak by o tejto skutočnosti existoval záznam, v evidencii colného

úradu.

Na vyjadrenie žalovaného žalobkyňa v podaní zo dňa 10.12.2009 uviedla, že zotrváva

naďalej na všetkých dôvodoch uvedených v odvolaní a považuje rozhodnutie žalovaného

aj colného úradu za nezákonné. Poukazovala na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. a v ktorých Najvyšší súd Slovenskej republiky

vyslovil opačný názor. Uviedol, že považuje za nelogické, ak účastník konania nesie

zodpovednosť za nezapísanie dodania tovaru colníkom do evidencie. Poukazoval tiež na list

sp. zn. -890203 zo dňa 17.01.2009 (zrejme správne malo byť 2003), ktorý bol

predložený žalobkyňou a ktorým sa ani colný úrad ani žalovaný nezaoberali. Táto listina

spolu s výsluchom vodiča by dala nepochybne odpoveď na viaceré skutočnosti a nebolo

by možné tvrdiť bez jediného dôkazu, že tovar bol odňatý v územnom obvode Trenčín.

Uviedla tiež, že súd sa v podstate stotožnil s tým, že žalovaný hodnotil dôkazy napriek tomu,

že ich nevykonal, keď dopredu vedel, že výpoveď vodiča bude neobjektívna.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací

( ) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,

odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli

a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk (§ 156

ods. 1 a 3 v spojení s veta prvá a ) a dospel k záveru,

že odvolaniu žalobkyne nie je možné priznať úspech.

Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie rozhodnutia žalovaného

zn. 12248/06-1410 zo dňa 28.07.2006, ktorým žalovaný podľa

Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, zmenil rozhodnutie Colného úradu

Trenčín zn. RCD 669501051304 č. j. 6974-6661/05 zo dňa 09.12.2006 tak, že uložil

žalobkyni, určenej za dlžníka podľa Colného

povinnosť zaplatiť colný dlh v sume 49.257,- Sk, pozostávajúci zo sumy cla vo výške

13.585,- Sk a dane z pridanej hodnoty vo výške 35.672,- Sk, ktorý dlžníkovi vznikol podľa

Colného .

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu

( ).

Podľa (Colný zákon účinný od 01.07.2001),

na konanie začaté pred 01. júlom 2001 sa použijú doterajšie predpisy.

Podľa , ak vznikol colný dlh iným spôsobom ako

prijatím colného vyhlásenia, colný dlh sa oznámi dlžníkovi vydaním osobitného rozhodnutia.

Podľa lehoty, ktoré začali plynúť pred 01. júlom 2001,

ako aj lehoty na uplatnenie práv, ktoré sa spájajú s doterajšími predpismi, sa posudzujú podľa

doterajších predpisov, aj keď začali plynúť po 01. júli 2001.

Podľa (Colný zákon účinný do 30.06.2001)

colný dlh pri dovoze tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu, vzniká jeho nezákonným odňatím

spod colného dohľadu.

Podľa Z. z colný dlh vznikne v okamihu odňatia

tovaru spod colného dohľadu.

Podľa čl. 2 písm. d/ Prílohy I Dohovoru o spoločnom tranzitnom režime

z 20. mája 1987 (uverejnený v zbierke ),

hlavný zodpovedný je osoba, ktorá vo svojom mene alebo prostredníctvom splnomocneného

právneho zástupcu podaním príslušného vyhlásenia prejavila vôľu uplatniť tranzitný režim.

Podľa čl. 11 Prílohy I Dohovoru o spoločnom tranzitnom režime, hlavný zodpovedný

je povinný predložiť tovar a tranzitný doklad T1 úradu určenia v určenej lehote

a v nezmenenom stave a dodržať podmienky na zabezpečenie totožnosti určené colným

úradom odoslania.

Podľa čl. 11 ods. 1 písm. c/ Prílohy I Dohovoru o spoločnom tranzitnom režime,

hlavný zodpovedný je povinný zaplatiť clo a iné platby, ktoré vzniknú za určitých okolností

z titulu porušenia predpisov alebo protiprávneho konania v priebehu režimu spoločného

tranzitu alebo v súvislosti s nim.

V odvolacom konaní boli medzi účastníkmi konania sporné tie isté otázky ako

v prvostupňovom konaní. Predovšetkým spornou bola otázka, či žalovaný ako aj správny

orgán prvého stupňa aplikovali v napadnutých rozhodnutiach na posúdenie vzniku colného

dlhu účinný hmotnoprávny predpis.

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, správne orgány procesne

postupovali podľa o orgánoch štátnej správy v colníctve a Colného

, účinných v čase vydania napadnutých rozhodnutí. Na posúdenie

podmienok vzniku colného dlhu a určenie colného dlhu však správne aplikovali ust. § 198

ods. 1 .

Najvyšší súd Slovenskej rebubliky mal z obsahu pripojeného spisového materiálu

za preukázané, že žalobca podal dňa 02.03.2001 na Colnom úrade Hauptzollamt Hamburg-

Waltershof, Aftertigungsstelle v Nemecku návrh na prepustenie tovaru do spoločného

tranzitného režimu T1. Označený colný úrad návrhu žalobkyne vyhovel a predmetný tovar

rozhodnutím T1 č. VAB11 04161 prepustil do navrhovaného colného režimu, pričom

v rozhodnutí bola žalobkyňa určená ako hlavný zodpovedný a zároveň v tomto rozhodnutí

určil povinnosť predložiť predmetný tovar spolu s príslušnými dokladmi Colnému úradu

Bratislava ako colnému úradu určenia v lehote do 07.03.2001. Vstup na colné územie

Slovenskej republiky bol zaevidovaný hraničným Colným úradom pobočka Drietoma dňa

05.03.2001 pod č. ROT 6622 01102487, avšak následne nebol tovar predložený colnému

úradu určenia t. j. Colnému úradu Bratislava v určenej lehote. Táto skutočnosť bola

preukázaná z pátracieho listu TC20 zo dňa 04.07.2001. Z tohto pátracieho listu bolo

preukázané, že posledným colným úradom, ktorému bolo odovzdané potvrdenie o prestupe

hranice bola pobočka Colného úradu Drietoma. Následne správny orgán vykonal preverenie

dodania tovaru u príjemcu obchodnej spoločnosti A., s. r. o., so sídlom v B., ako aj u dopravu

obchodnej spoločnosti D., s. r. o., so sídlom v P.. Z preverovania bolo zistené, že spoločnosť

príjemcu sa na označenej adrese nenachádza. Ďalším preverovaním bolo zistené, že colné

dokumenty boli opatrené pečiatkou č. 1073481, a to na oboch pobočkách colných úradov

súčasne. Tento odtlačok pečiatky bol predmetom skúmania Kriminalistickým a expertíznym

Policajného zboru Slovenskej republiky a v jeho odbornom vyjadrení zo dňa

19.11.2002 bolo zistené, že odtlačok použitej pečiatky je falošný.

Z takto vykonaného dokazovania nepochybne aj podľa názoru najvyššieho súdu

vyplýva, že v danom prípade došlo k nezákonnému odňatiu tovaru spod colného dohľadu,

a to dňom 08.03.2001, a to nepredložením tohto tovaru a tranzitného dokladu T1 colnému

úradu určenia v stanovenej lehote a v nezmenenom stave. Vzhľadom k uvedenému najvyšší

súd konštatuje, že k odňatiu tovaru došlo za účinnosti . Z citovaných

ustanovení colného zákona vyplýva, že colný dlh vzniká fakticky, priamo nastaním zákonom

predpokladaných skutočností a preto rozhodnutie Colného úradu Trenčín č. RSD

669501051304, č. j. 6974-6661/05 zo dňa 09.12.2005 túto skutočnosť iba deklaruje.

Deklaratórny charakter je zrejmý i z formulácie výroku napadnutého rozhodnutia „...colný dlh

v sume 49.257,- Sk, ktorý dlžníkovi vznikol podľa Colného

Z. z. nezákonným odňatím tovaru“. Výrok rozhodnutia teda neznie konštitutívne a nedošlo

ku konštitutívnej aplikácii ustanovení , ktorý už nebol účinný v čase

vydania napadnutých rozhodnutí. Rovnako je rozhodnutie deklaratórne i v časti určenia

dlžníka – žalobcu, ktorá skutočnosť je zrejmá i z výroku rozhodnutia žalovaného, keď

oznamuje uloženie sumy colného dlhu žalobkyni určenej za dlžníka, ktorým sa stala v zmysle

. Na základe uvedených skutočností najvyšší

súd konštatuje, že žalovaný ani Colný úrad Trenčín v napadnutých rozhodnutiach

konštitutívne nerozhodovali – neaplikovali tom čase neúčinný právny predpis (Colný zákon

č. ), ale iba deklaratórne konštatovali skutočnosti, ktoré nastali za jeho

účinnosti. Najvyšší súd vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky

(napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. - 20

z 16. júna 2009, sp. zn. -21 z 10. septembra 2009 a sp. zn. -21

zo dňa 21. februára 2010 – www.concourt.sk), sa preto nestotožnil s právnym názorom

žalobkyne, že napadnuté rozhodnutia sú vydané na základe neúčinného právneho predpisu.

Pokiaľ ide o príslušnosť Colného úradu Trenčín vo veci konať, podľa názoru

najvyššieho súdu, keďže k naplneniu právnych aj skutkových podmienok vzniku colného dlhu

jeho nezákonným odňatím spod colného dohľadu došlo v územnom obvode tohoto colného

úradu, je tento colný úrad príslušným na konanie vo veci.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a obsahu administratívneho

a súdneho spisu námietky žalobkyne, týkajúce sa jeho tvrdenia, že správne orgány nesprávne

a nedostatočne zistili skutkový stav, nemohol najvyšší súd zohľadniť a priznať im relevanciu

na výsledok súdneho preskúmavacieho konania. Vypočutie vodiča taktiež nepovažoval

za dôkaz, ktorý by mohol priniesť pre žalobkyňu priaznivejšie rozhodnutie vo veci vzhľadom

na ostatné vykonané dôkazy (napr. odborné vyjadrenie Kriminalistického a expertízneho

ústavu Policajného zboru Slovenskej republiky zo dňa 19.11.2002, ktoré preukazuje,

že odtlačok použitej pečiatky na colných dokladoch je falošný).

Pokiaľ ide o námietku žalobcu uvedenú vo vyjadrení zo dňa 10.12.2009 ohľadom

listinného dôkazu zn. -890203 zo dňa 17.01.2003, najvyšší súd poukazuje na to,

že táto námietka nebola žalobcom vznesení ani v odvolaní proti rozhodnutiu Colného úradu

Trenčín, ani v žalobe, ale až v odvolacom konaní, a to po lehote uvedenej v ust. § 250h ods. 2

v spojení s . Vzhľadom na to, že súd je pri preskúmaní rozhodnutia

a postupu žalovaného viazaný dôvodmi žaloby (medze žaloby v zmysle ),

nie je možné tieto rozširovať ani v odvolacom konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky

preto na túto námietku žalobcu prihliadnuť nemohol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval

námietky žalobkyne uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné,

ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci, a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Bratislave ako vecne správny podľa veta druhá a

potvrdil, stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia ( v spojení

s veta prvá ), nakoľko pri nedostatku žalobných dôvodov pre zrušenie

napadnutého rozhodnutia nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej

povinnosti.

O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa

v spojení s veta prvá a , nakoľko žalobca

v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 22. júna 2010

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková