Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/351/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ S. K., bytom S., 2/ P. B.,

bytom S. a 3/ G. C., bytom P., žalobcovia v 1/ až 3/ rade právne zastúpení advokátkou JUDr. S.

G., so sídlom Z., proti žalovanému Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom

Pribinova 2, Bratislava (právny nástupca bývalého Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja

Slovenskej republiky), v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2007-

7851/12275-2:530/Hia zo dňa 22. februára 2007, o odvolaní žalobcov v 1/ až 3/ rade proti

uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29. mája 2009, č.k. -85, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 29. mája 2009, č.k. -85, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením č.k. -85 zo dňa 29. má-

ja 2009 zastavil konanie o žalobe žalobcov v 1/ až 3/ rade, ktorou sa domáhali preskúmania

zákonnosti a následného zrušenia rozhodnutia bývalého Ministerstva výstavby a regionálneho

rozvoja Slovenskej republiky č. 2007-7851/12275-2:530/Hia zo dňa 22. februára 2007, ktorým

bolo potvrdené rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2006/11652/HLO

zo dňa 21. septembra 2006 o nevyhovení protestu prokurátora a ich odvolanie bolo zamietnuté.

Krajský súd uviedol, že rozhodnutie, ktorým správny orgán nevyhovie protestu prokurátora, nie

je rozhodnutím, ktorým sa zakladá, mení alebo ruší právo alebo povinnosť fyzickej alebo

právnickej osoby, ani sa priamo ich práv alebo právom chránených záujmov alebo povinností

nedotýka, nie sú teda aktívne legitimovanými na podanie žaloby podľa druhej hlavy piatej časti

. Domáhať sa preskúmania rozhodnutia o nevyhovení protestu

prokurátora môže v zmysle ustanovenia len

prokurátor. S ohľadom na skutočnosť, že v danej veci prokurátor takúto žalobu nepodal

a žalobcovia takéto právo v zmysle uvedených právnych noriem nemali, dospel krajský súd

k názoru, že žalobu v danej veci podali neoprávnené osoby, v dôsledku čoho boli splnené

zákonné podmienky na zastavenie preskúmavacieho konania podľa § 250d ods. 3 Občianskeho

súdneho poriadku. Zdôraznil však, že pokiaľ by v danej veci žalobu podala aktívne legitimovaná

osoba, t.j. prokurátor, súd by s poukazom na ustanovenie o správnom

konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) dospel k zhodnému názoru

ako žalovaný správny orgán a to v tom zmysle, že rozhodnutie o prerušení konania nie je

rozhodnutím správneho orgánu vo veci samej, ale rozhodnutím správneho orgánu procesnej

povahy, ktoré sa týka vedenia konania a rozhodnutie takého charakteru je v zmysle ustanovenia

vylúčené zo súdneho preskúmavania, ako

to bolo správne uvedené aj v poučení o odvolaní k danému rozhodnutiu, preto aj z týchto

dôvodov by súd konanie musel zastaviť podľa ustanovenia § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho

poriadku.

Proti tomuto uzneseniu podali žalobcovia v 1/ až 3/ rade v zákonnej lehote odvolanie,

v ktorom navrhli uznesenie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie. Rozhodnutie

súdu prvého stupňa podľa nich vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím bola

žalobcom odňatá možnosť konať pred súdom. Na výrok uznesenia, ktorým krajský súd zastavil

konanie, reagovali v podanom odvolaní podrobným popisom priebehu administratívneho konania

až do vydania rozhodnutia žalovaného správneho orgánu č. 2007-7851/12275-2:530/Hia zo dňa

22. februára 2007, preskúmanie zákonnosti ktorého je predmetom tohto súdneho konania, pričom

súčasťou uvádzaného popisu nie sú odvolacie námietky žalobcov vzťahujúce sa k napadnutému

uzneseniu krajského súdu.

Tvrdenie krajského súdu, že žalobu môže podať výlučne prokurátor, je podľa názoru

žalobcov v rozpore so zákonom, pretože ustanovenia § 35 ods. 1 písm. b/ a § 250b ods. 5

stanovujú iba možnosť, kedy môže prokurátor podať návrh na

začatie konania o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu, v prípadoch

nevyhovenia protestu prokurátora. Tieto ustanovenia však nevylučujú oprávnenie účastníkov

konania, ktorí boli rozhodnutím priamo dotknutí, podať v rovnakej veci žalobu podľa ustanovení

a nasl. . Vzhľadom na ustanovenia

a Správneho poriadku majú žalobcovia v 1/ až 3/ rade

aktívnu legitimáciu na podanie žaloby. Uviedli, že ak by odvolací súd potvrdil rozhodnutie

krajského súdu, žalobcovia by toto rozhodnutie odvolacieho súdu mohli považovať za porušenie

ich ústavných práv, najmä siedmeho oddielu druhej hlavy .

Žalobcovia krajskému súdu vyčítali, že svojím postupom im odňal možnosť konať pred

súdom v zmysle ustanovenia , . Uvedené im

vyplynulo zo skutočnosti, že krajský súd vyzval žalobcov na vyjadrenie, či súhlasia

s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania, keď títo na výzvu reagovali listom, v ktorom

s uvedeným výslovne nesúhlasili a žiadali krajský súd, aby rozhodol na riadnom pojednávaní,

čo sa však nestalo.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení navrhol odvolaciemu súdu, aby odvolanie

podľa ustanovenia z dôvodov uvedených v písm. a/

až c/ odmietol a rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil podľa ustanovenia § 219 Občianskeho

súdneho poriadku. Uviedol, že po preštudovaní odvolania naďalej trvá na zastavení konania

a odvolanie samo o sebe považuje za obštruktívne, nakoľko v súlade s poučením súdu zo dňa

29. mája 2009 odvolanie musí spĺňať náležitosti podľa ustanovenia § 205 Občianskeho súdneho

poriadku. Ohľadom žalobcami namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci poukázal na

existujúcu judikatúru (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. )

a tiež zjednocujúce stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu SR na zjednotenie výkladu

k otázke, proti ktorému rozhodnutiu

správneho orgánu má byť podaný návrh na začatie konania prokurátora, ak jeho protestu nebolo

vyhovené a ak si to vyžaduje verejný záujem Snj. 124/00. V odôvodnení tak citovaného

rozhodnutia ako aj stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol vyslovený názor

a poskytnutý výklad dotknutých právnych predpisov, ktorý podľa názoru žalovaného za

skutkového stavu zisteného súdom v prejednávanej veci, vytvára dostatočný podklad pre

rozhodnutie o zastavení konania.

Vo vzťahu k námietke žalobcov, že postupom súdu im bola odňatá možnosť konať pred

súdom poukázal na odôvodnenie stanoviska Snj. 124/00 v spojení s ustanoveniami § 247 ods. 1

a , ktoré ustanovili ako podmienku postupu podľa

ustanovení druhej hlavy piatej časti , že žalobou napadnutým

rozhodnutím a postupom správneho orgánu muselo dôjsť k ukráteniu na právach tej fyzickej

a právnickej osoby, ktorá tento návrh podáva, a súčasne ide o rozhodnutie, ktoré zakladá, mení

alebo zrušuje oprávnenia a povinnosti tejto fyzickej alebo právnickej osoby alebo ktorými môžu

byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti týchto fyzických alebo právnických osôb

priamo dotknuté. Vzhľadom na uvedené mal žalovaný za preukázané, že rozhodnutie, ktorým

nebolo vyhovené protestu prokurátora, teda aj preskúmavané správne rozhodnutie je procesnej

povahy a nemôže ním dôjsť k ukráteniu na právach tej fyzickej a právnickej osoby, ktorá tento

návrh podáva a zároveň, že aktívne legitimovaný v takom prípade je len prokurátor.

Doplnil, že súd nebol pri preskúmavaní podmienok konania povinný nariaďovať ústne

prejednanie veci, ba dokonca s prihliadnutím na zásadu efektívneho, hospodárneho a rýchleho

konania bez zbytočných prieťahov ani nemal, či dokonca nemohol vytyčovať pojednávanie,

aj keď sa strán na túto skutočnosť dopytoval. Uviedol, že v tomto prípade takýmto nesúhlasom

viazaný nebol z dôvodu, že podmienky pre konanie neboli splnené už od počiatku a nebolo ich

možné odstrániť ani súdom, ani účastníkmi, nakoľko sa týkali kogentných ustanovení

, od ktorých sa nedá odchýliť. Zastavením konania v tomto

prípade podľa názoru žalovaného nebola účastníkom konania odňatá možnosť konať pred súdom

a súd na podklade ich návrhu nemohol viesť konanie, čo však žalobcom nebránilo dať

prokurátorovi podnet na podanie žaloby, alebo aby tento podal žalobu aj bez podnetu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1

) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako aj

konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov v 1/ až 3/ rade

nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle

ustanovenia ja ods. 2, .

Najvyšší súd Slovenskej republiky z administratívneho spisu žalovaného, ktorý je

súčasťou súdneho spisu, zistil, že rozhodnutiu súdu prvého stupňa predchádzalo v správnom

konaní vydanie týchto rozhodnutí a podanie protestu prokurátora:

• rozhodnutie Mestskej časti Bratislava Devín č. D-2005-04/262-9/prer/Mt zo dňa

28. novembra 2005 o prerušení konania na odstránenie stavby „Záhradná chata“

na pozemku parc. č. X. v k.ú. D., ktorej vlastníkom je Ing. L. D., do vydania

právoplatného rozhodnutia súdu,

• protest prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV č. Pd 2020/06-10 zo dňa

08. júna 2006 proti rozhodnutiu Mestskej časti Bratislava Devín č. D-2005-04/262-9/

prer/Mt zo dňa 28. novembra 2005,

• rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2006/1652- /HLO zo dňa

20. septembra 2006, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora Okresnej

prokuratúry Bratislava IV č. Pd 2020/06-10 zo dňa 08. júna 2006 a bolo ponechané

v platnosti rozhodnutie Mestskej časti Bratislava Devín č. D-2005-04/262-9/prer/Mt

zo dňa 28. novembra 2005,

• rozhodnutie Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky

č. 2007-7851/12275-2:530/Hia zo dňa 22. februára 2007, ktorým bolo zamietnuté

odvolanie žalobcov v 1/ až 3/ rade proti rozhodnutiu Krajského stavebného úradu

v Bratislave č. A/2006/1652/HLO zo dňa 20. septembra 2006 a toto rozhodnutie

Krajského stavebného úradu v Bratislave bolo potvrdené.

Predmetom sporu je otázka aktívnej legitimácie žalobcov na podanie žaloby

o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora.

V súvislosti s touto otázkou odvolací súd považuje za potrebné predovšetkým ozrejmiť

vzťah medzi žalobou podľa druhej hlavy piatej časti a protestom

prokurátora. Podľa Správneho poriadku sa konanie o proteste prokurátora a preskúmavanie

rozhodnutí správnych orgánov súdom považujú za mimoriadne opravné prostriedky (spolu

s obnovou konania a preskúmaním rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ktoré sú

v predmetnej právnej veci bez právneho významu). Ide teda o dva rovnocenné mimoriadne

opravné prostriedky, ktoré môžu smerovať proti tomu istému právoplatnému rozhodnutiu

vydanému správnym orgánom.

Protest prokurátora je upravený v ustanovení § 69 Správneho poriadku a v zákone

č. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o prokuratúre),

konkrétne v ustanoveniach § 22 - § 27, ktoré sa prekrývajú a dopĺňajú. Aj keď správny poriadok

expressis verbis neuvádza, že ide o mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným

rozhodnutiam správnych orgánov, je potrebné vychádzať zo systematického zaradenia tohto

inštitútu v rámci Správneho poriadku a zároveň z ustanovenia § 27 ods. 1 písm. e/ zákona

o prokuratúre. Protest prokurátora je jedným z prostriedkov prokurátorského dozoru, ktorý

prokurátor vykonáva vo vzťahu k orgánom verejnej správy. Charakteristickými znakmi konania

o proteste prokurátora sú nasledovné skutočnosti:

- prokurátor môže podať protest proti právoplatnému rozhodnutiu orgánu verejnej správy,

ktorým bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis, a ktorým boli

založené, zmenené alebo zrušené práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb,

- nejde o návrhové konanie, t.j. prokurátor môže podať protest na základe vlastnej

dozorovej činnosti alebo na základe podnetu účastníkov správneho konania; preto môže protest

prokurátora smerovať aj proti vôli účastníka,

- protest prokurátora sa podáva na orgán, ktorý nezákonné rozhodnutie vydal,

- správny orgán, ktorého rozhodnutie bolo napadnuté protestom, môže protestu úplne

vyhovieť alebo ho postúpi svojmu nadriadenému správnemu orgánu najbližšie vyššieho stupňa,

prípadne vedúcemu ústredného orgánu štátnej správy, výsledkom môže byť vyhovenie alebo

nevyhovenie protestu prokurátora,

- proti rozhodnutiu o proteste prokurátora môže prokurátor podať nový protest,

- proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať alebo podať

rozklad; na konanie o odvolaní alebo rozklade proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa

vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,

- ak bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci orgán alebo orgán uvedený v odseku 1

písm. a/ nevyhovie protestu prokurátora, môže prokurátor podať na súd žalobu na preskúmanie

zákonnosti tohto rozhodnutia, ak tak ustanovuje osobitný zákon,

- vykonateľnosť rozhodnutia, proti ktorému bol podaný protest, sa neodkladá uplynutím

lehoty ustanovenej na vybavenie protestu; ak však bol protest podaný aj proti nariadeniu alebo

uskutočňovaniu výkonu rozhodnutia, ďalší výkon rozhodnutia sa podaním protestu odkladá až do

nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o proteste,

- ak bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci orgán alebo orgán uvedený v odseku 1

písm. a/ nerozhodne o proteste prokurátora v lehote ustanovenej v § 26 ods. 5, na účely

osobitného zákona 20) sa má za to, že protestu nevyhovel. Uvedená právna domnienka má tie isté

účinky ako nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým nebolo

vyhovené protestu prokurátora.

Protest prokurátora je teda právnym aktom, na základe ktorého môže orgán, ktorého sa

napadnuté rozhodnutie týka, protestu vyhovieť alebo nevyhovieť. Rozhodnutie tohto orgánu

o proteste prokurátora nie je bezprostredným rozhodnutím o právach, právom chránených

záujmoch alebo povinnostiach subjektov, ktorým prokurátor poskytuje ochranu. Ide

o rozhodovanie o návrhu prokurátora, ktorý nie je účastníkom správneho konania. Podanie

protestu nemá vplyv na formálnoprávnu právoplatnosť napadnutého rozhodnutia, t.j. rozhodnutia

vo veci samej (napríklad nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

zo dňa 4.marca 1998).

Na druhej strane preskúmavanie rozhodnutí správnych orgánov súdom ako mimoriadny

opravný prostriedok je upravený v ustanovení § 70 správneho poriadku a druhej hlave piatej časti

ako rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom

správnych orgánov. Ide o návrhové konanie, ktoré je priamo závislé od dispozičného práva

žalobcu podať žalobu o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu.

Správne súdnictvo je založené na generálnej klauzule vyjadrenej v ustanovení článku 46 ods. 2

a v článku 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd; Občiansky

súdny poriadok však negatívnou enumeráciou v ustanovení § 248 kvantitatívne zužuje rozsah

rozhodnutí správnych orgánov podliehajúcich súdnemu prieskumu. Zároveň je potrebné mať pri

preskúmavaní rozhodnutí na pamäti aj charakteristiku rozhodnutí správnych orgánov, ktoré sú

predmetom preskúmavania súdom, vyjadrenú v ustanoveniach § 244 ods. 3 a § 247 ods. 1

. Musí ísť o rozhodnutia vydané správnymi orgánmi v správnom

konaní, prípadne ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia

a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom

chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.

Aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby v správnom súdnictve je fyzická alebo

právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu; pričom takéto rozhodnutie správneho orgánu zakladá, mení alebo ruší

oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo týmto rozhodnutím sú

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo

dotknuté (, ).

Rozhodnutie, ktorým správny orgán nevyhovel protestu prokurátora, nie je rozhodnutím,

ktorým sa zakladá, mení alebo ruší právo alebo povinnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby

ani sa priamo ich práv alebo právom chránených záujmov alebo povinností nedotýka (napríklad

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 31.januára 2008,

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.októbra 2003).

Rozhodnutie o proteste prokurátora, ktorým správny orgán protestu nevyhovel, nie je teda samo

osebe rozhodnutím vo veci samej. Ak správny orgán protestu vyhovie, nasleduje vydanie

rozhodnutia, ktorým je nahradené pôvodné právoplatné rozhodnutie; ak však správny orgán

protestu nevyhovie, pôvodné právoplatné rozhodnutie, a teda aj práva a povinnosti ním založené,

zostávajú nedotknuté. Rozhodnutím o nevyhovení protestu prokurátora teda správny orgán len

vyjadril svoj procesný postoj k dôvodom uplatneným v proteste. V dôsledku toho zostalo

pôvodné právoplatné rozhodnutie nezmenené a sféra materiálnych práv a povinností žalobcu

zostala nedotknutá.

Na základe uvedených skutočností je dôvodné konštatovanie, že v tomto prípade je

potrebné žalobu o preskúmanie rozhodnutia a postupu správneho orgánu podať proti rozhodnutiu

vo veci samej, teda proti takému rozhodnutiu, ktoré zakladá, mení alebo ruší oprávnenia

a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo sú týmto rozhodnutím práva, právom

chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Tým

bude splnená jedna zo základných podmienok na konanie podľa druhej hlavy piatej časti

, ktorej absencia je neodstrániteľná. Od toho sa odvíja aj lehota na

podanie žaloby, ktorá začína plynúť dňom právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu vo veci

samej a plynie dva mesiace; jej zmeškanie nemožno odpustiť (§ 250b ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku). V predmetnej právnej veci preto nebola splnená ani podmienka včasnosti

podania žaloby o preskúmanie rozhodnutia žalovaného vo veci samej v zmysle ustanovenia

, následkom ktorej bol postup podľa ustanovenia

a zastavenie konania.

Naproti tomu v ustanovení poskytuje

prokurátorovi lehotu na podanie žaloby do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým nebolo vyhovené protestu. Pričom táto žaloba musí smerovať proti rozhodnutiu vo veci

samej (stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Snj 124/2000

publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky pod č. R 70/2001). V prípade, žeby toto právo mal aj žalobca alebo

žalovaný, bolo by to v ustanovení výslovne

uvedené. Primárne to súvisí s lehotou na podanie žaloby; kým prokurátorovi začína lehota na

podanie žaloby plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu

prokurátora (nejde o rozhodnutie správneho orgánu vo veci samej), žalobcovi zostáva zachovaná

lehota na podanie žaloby podľa ustanovenia ,

t.j. dva mesiace od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu vo veci samej; zmeškanie lehoty

nemožno odpustiť. Z uvedeného je potom možné prijať záver, že žalobkyňa nemohla podať

žalobu o preskúmanie rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora, pretože bola viazaná

lehotou v zmysle § 250b ods. 1, ktorej márne uplynutie je neodpustiteľné. V dôsledku toho

nemohla podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia vo veci samej po negatívnom rozhodnutí

správneho orgánu o proteste prokurátora z dôvodu uplynutia lehoty na podanie žaloby. Preto

odvolací súd dospel k záveru, že fyzické a právnické osoby nie sú aktívne legitimované na

podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti a postupu správneho orgánu v prípade rozhodnutia

o nevyhovení protestu prokurátora. Aktívna legitimácia na podanie žaloby v tomto prípade patrí

iba prokurátorovi.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky

vyplýva, že „právo na súd“ ktorého jedným z aspektov je právo na prístup k súdu, nie je

absolútne a môže podliehať rôznym obmedzeniam. Uplatnenie obmedzení však nesmie obmedziť

prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom a v takej miere, žeby uvedené právo bolo dotknuté

v samej svojej podstate. Okrem toho tieto obmedzenia sú zlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru,

ktorý garantuje právo na spravodlivé súdne konanie len vtedy, ak sledujú legitímny cieľ a keď

existuje primeraný vzťah medzi použitými prostriedkami a týmto cieľom (napr. rozhodnutie

Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Guérin proti Francúzsku, č. 51/1997/835/1041 zo dňa

29.júla 1998; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -14 zo dňa

4.októbra 2007).

V predmetnej právnej veci je jednoznačné, že žalobcovia mali reálnu možnosť

využiť efektívny prostriedok nápravy – podanie žaloby proti pôvodnému rozhodnutiu

žalovaného, t.j. rozhodnutiu Mestskej časti Bratislava Devín č. D-2005-04/262-2/prer/Mt

zo dňa 28. novembra 2005 o prerušení konania (to, či by takéto rozhodnutie podliehalo súdnemu

prieskumu podľa piatej časti , by posudzoval súd v takto

iniciovanom súdnom konaní). Toto svoje právo však nevyužili, čím zmeškali lehotu na podanie

žaloby v zmysle ustanovenia .

Odvolací súd nemohol prihliadnuť na námietku žalobcov, že Krajský súd v Bratislave im

svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom, keď o veci rozhodol bez pojednávania,

nakoľko v zmysle ustanovenia súd môže za

splnenia zákonných podmienok rozsudkom rozhodnúť o žalobe bez pojednávania. Ďalej

konštatoval, že napadnuté rozhodnutie je procesného charakteru, keď súd prvého stupňa

nerozhodoval rozsudkom vo veci samej. Vecou samou sa rozumie samotný predmet, pre ktorý sa

konanie vedie, a rozhodnutím vo veci samej je potom také rozhodnutie, ktorým sa na základe

žaloby rozhoduje o konkrétnych právach a povinnostiach účastníkov vyplývajúcich z právneho

vzťahu vzhľadom na žalobou uplatnený nárok. Uznesenie o zastavení konania vecne takéto práva

nerieši a nerozhoduje teda o veci samej, nakoľko v prípade jeho vydania pre nedostatok procesnej

podmienky konania, ako to bolo v posudzovanom prípade, ide o rozhodnutie procesného

charakteru opierajúce sa o záver, že v konaní, ktoré by len malo viesť k meritóremu rozhodnutiu,

nie je možné pokračovať. Súčasne odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 114 ods. 1 v spojení

s , v zmysle ktorých súd nie je povinný pripravovať

a teda ani nariadiť pojednávanie, ak odmietol návrh z procesných dôvodov (§ 43 Občianskeho

súdneho poriadku) alebo rozhodol o zastavení konania pre nedostatok procesnej podmienky,

či pre nezaplatenie súdneho poplatku. Vzhľadom na uvedené krajský súd nebol povinný

v prejednávanej veci pojednávanie nariadiť.

Vychádzajúc z uvedených skutočností sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom súdu

prvého stupňa vysloveným v napadnutom uznesení, že žalobcovia nie sú aktívne legitimovanými

na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, ktorým nebolo vyhovené

protestu prokurátora, preto napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k.

-85 zo dňa 29. mája 2009 ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol na základe ustanovenia § 224 ods. 1

v spojení s , keď neúspešným žalobcom v 1/ až 3/

rade ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov konania neprináleží.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.

V Bratislave dňa 1. júla 2010

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská