Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/185/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Bratislava IV, Saratovská 1/A, 844 61 Bratislava, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava

- Devín, Kremeľská 39, 841 10 Bratislava, za účasti: 1. Apollo Group, a.s., Votrubova 28, 821 09 Bratislava, právne zastúpený: advokátska kancelária IB Legal, s.r.o., IČO: 47 247 967, Sibírska 49, 831 02 Bratislava, 2. Z. C., C. 7, XXX XX C., 3. N. K., M. diely P. XXX/ XXB, XXX XX C., 4. P.. A. S., C. X/D, XXX XX C., 5. P.. G. S., C. 5/D, XXX XX C., 6. L. Z., B. 2, XXX XX C., 7. Dr. I. H., Q. 6, XXX XX C., 8. Q. S., Q. 8, XXX XX C., 9. S.. K. M., S.., O. XX, XXX XX C., XX. Margita K., Z. 8, XXX XX C., XX. N. E., Z. 6, XXX XX C., XX. Z. E., Z. 6, XXX XX C., XX. A. S., Z. XX, XXX XX C., XX. P.. S. D., Z. X/B, XXX XX C., XX. S.. E. D., Z. X/B, XXX XX C., XX. Z. I., Z. X/A, XXX XX C., XX. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Odd. správy majetku mesta, Primaciálne nám. 1, 841 10 Bratislava, 18. N. C., C. 7, XXX XX C., XX. B. M., D. 6, XXX XX C., XX. E. U., Q. 8, XXX XX C., XX. G. U., U. 7, XXX XX C., XX. Z.. art. Z. N., R. XX, XXX XX C., XX. Z.. art. Z. N., E. XX, XXX XX C., XX. R. K., D. 9, XXX XX C., XX. T. B., R. XX, XXX XX C., XX. Z. N., D. 9, XXX XX C., XX. A. M., S. XX, XXX XX C., XX. R. M., S. XX, XXX XX C., XX. Z.. B. A., nar. XX.XX.XXXX, rod. S., bytom Z. XXXX/XX, XXX XX C., XX. P.. B. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/X, XXX XX C., XX. Z. E., nar. XX.XX.XXXX, Q. XXXX/X, XXX XX C., XX. P.. S. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XD, XXX XX C., XX. P.. T. M., nar. XX.XX.XXXX, rod. K., bytom K. XXXX/ XD, XXX XX C., XX. B. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, XXX XX C., 35. MEDIOR 2 s.r.o., so sídlom Mládežnícka 12, 841 10 Bratislava. v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. D-2012-11/364/2/A/1/Mt zo dňa 03.01.2012, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Žalovanému a ďalším účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. Administratívne konania

1. Na základe žiadosti (zo dňa 11.02.2009) stavebníka Exom Villa, s.r.o. vydal žalovaný správny orgán ako stavebný úrad rozhodnutie č. D-2009/77/UR/6/Mt zo dňa 29.05.2009 o umiestnení stavby „Obytný súbor Condominium Devín - 1. etapa“ na pozemkoch parc. č. XXX/X, XXX/X až XXX/X, XXX/XX až XXX/ XX, k.ú. Devín. Z rozhodnutia vyplýva, že stavba pozostáva z 28 stavebných objektov.

2. Žalovanému správnemu orgánu bola dňa 21.09.2009 doručená žiadosť o vydanie staveného povolenia na stavbu „Obytný súbor Condominium Devín - 1. etapa“ v počte 23 stavebných objektov. Stavebné povolenie správny orgán vydal dňa 17.12.2009 pod č. D 2009/786/A/18/Mt, pričom rozhodnutie doručil verejnou vyhláškou zverejnenou na úradnej tabuli od 18.12.2009 do 04.01.2010 a rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť dňa 08.02.2010. Dňa 06.04.2010 správny orgán stavebné povolenie opravil, pričom upovedomenie o oprave doručil verejnou vyhláškou zverejnenou na úradnej tabuli od. 09.04.2010 do 26.04.2010.

3. Dňa 31.10.2011 požiadal stavebník správny orgán o predĺženie platnosti stavebného povolenia, pričom svoju žiadosť odôvodnil nemožnosťou začať stavbu v lehote dvoch rokov pre nedostatok finančných prostriedkov.

4. Správny orgán vydal rozhodnutie č. D-2012-11/364/2/A/1/Mt zo dňa 03.01.2012, ktorým povolil prvú zmenu predmetnej stavby povolenej stavebným povolením č. D 2009/786/A/18/Mt zo dňa 17.12.2009 pred dokončením. Vo výroku rozhodnutia správny orgán uviedol, že zmena stavby pred dokončením sa týka podmienky č. 11 - správny orgán zmenil v tejto podmienke predĺžil termín dokončenia stavby z pôvodných 28.02.2012 do 28.02.2014. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.05.2012.

5. Proti rozhodnutiu č. D-2012-11/364/2/A/1/Mt zo dňa 03.01.2012 podal žalobca podľa o prokuratúre v znení neskorších predpisov protest prokurátora pod č. Pd 127/13-13 zo dňa 13.02.2014.

6. O proteste prokurátora rozhodol žalovaný rozhodnutím č. -11-364/A/6/Su zo dňa 17.03.2014, ktorým vyhovel protestu prokurátora, rozhodnutie opísané v ods. 4 odôvodnenia rozsudku zrušil a nahradil ho novým rozhodnutím, ktorým povolil prvú zmena stavby pred dokončením spočívajúcu v predĺžení platnosti stavebného povolenia týkajúceho sa predmetnej stavbu do 31.12.2014.

7. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie účastníčka konania PhDr. Sylvia Dillnbergerová, PhD., bytom Grösslingova 23, Bratislava. Odvolací orgán - Okresný úrad Bratislava, Odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2014/41102-KOL zo dňa 20.06.2014 odvolaním napadnuté rozhodnutie žalovaného č. -11-364/A/6/Su zo dňa 17.03.2014 zmenil tak, že protestu prokurátora č. Pd 127/13-13 zo dňa 13.02.2014 nevyhovel a v závislosti od toho zrušil výrokovú časť odvolaním napadnutého rozhodnutia, podľa ktorej bola povolená prvá zmena stavby pred dokončením.

8. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach adresovaných súdu. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení v časti VII. tohto rozsudku.

II. Žaloba

9. Žalobca sa písomne podanou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 03.09.2014 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. D-2012-11/364/2/A/1/Mt zo dňa 03.01.2012, ktorým žalovaný povolil prvú zmenu stavby pred dokončením týkajúcu sa stavby "Obytný súbor Condominium Devín - 1. etapa" na pozemkoch parc. č. 901/1, 901/5 až 901/9, 901/11 až 901/19, k.ú. Devín stavebníkovi Exom Villa, s.r.o., ktorej zmena spočívala v predĺžení lehoty na dokončenie stavby do 31.02.2014 (opravou zmenené do 28.02.2014). Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného za nezákonné, žiadal ho zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

10. Žalobca poukázal na to, že zo stavebného povolenia na dotknutú stavbu vyplývalo, že v bode 11 podmienok pre realizáciu stavby určil žalovaný lehotu na dokončenie stavby do dvoch rokov od nadobudnutia právoplatnosti stavebného povolenia, t.j. do 08.02.2012. Z bodu 2 podmienok pre realizáciu stavby stavebného povolenia vyplýva, že stavebné povolenie stráca platnosť, ak stavba nebude začatá do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o stavebnom povolení.

11. Ďalej žalobca poukázal na to, že zo žiadosti stavebníka zo dňa 27.10.2011 vyplýva, že stavebník včas požiadal žalovaného o predloženie stavebného povolenia č. D 2009/786/A/18/Mt zo dňa 17.12.2009, a to o 2 roky do 08.02.2012 z dôvodu, že stavbu nemohol realizovať z finančných dôvodov.

12. Žalobca namietal, že žalovaný o predĺžení platnosti stavebného povolenia nerozhodol, ale postupoval v rozpore so zákonom, keď napriek tomu, že stavebník požiadal o predĺženie platnosti

stavebného povolenia v rozpore so žiadosťou stavebníka dňa 03.01.2012, rozhodol podľa § 68 ods. 1 stavebného zákona formou zmeny stavby pred dokončením o predĺžení lehoty na dokončenie stavby, a to do 28.02.2014.

13. Žalobca tvrdil, že vzhľadom na zánik platnosti stavebného povolenia dňom 08.02.2012 bolo predĺženie lehoty na dokončenie stavby irelevantnou skutočnosťou.

14. Podľa žalobcu žalovaný pochybil, keď doručenú žiadosť stavebníka nesprávne posúdil ako žiadosť o zmenu stavby pred dokončením podľa § 68 ods. 1 stavebného zákona a v predmetnej veci rozhodol o predĺžení lehoty dokončenia stavby svojvoľne, bez splnenia zákonnej podmienky, ktorou je žiadosť stavebníka o predĺženie lehoty na dokončenie stavby. Z podania stavebníka Apollo Group, a.s. (počas konania došlo k zmene stavebníka) zo dňa 18.05.2013 vyplýva, že stavebník plánuje začať s realizáciou stavby v júni 2013. Z predmetného podania možno vyvodiť záver, že nakoľko stavebník nezačal s realizáciou stavby do dvoch rokov od právoplatnosti stavebného povolenia, stavebné povolenie na dotknutú stavbu v zmysle § 67 ods. 2 stavebného zákona stratilo dňom 10.02.2012 platnosť a účinnosť.

III. Vyjadrenie žalovaného

15. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 24.09.29014.

16. K administratívnemu konaniu uviedol, že dňa 31.10.2011 mu v súvislosti so stavebným povolením, ktorým bola povolená stavba "Obytný súbor Condominium Devín - 1. etapa", bola doručená žiadosť vtedajšieho stavebníka (Exom Villa, s.r.o.) o predĺženie platnosti stavebného povolenia. Následne žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodol vo veci prvej zmeny stavby pred dokončením tak, že prvú zmenu stavby pred dokončením povolil. Obsahom (protestom prokurátora napadnutého) rozhodnutia bola zmena bodu 11 podmienok pre realizáciu stavby určených v stavebnom povolení zo dňa 17.12.2009, pričom došlo k predĺženiu termínu dokončenia stavby do 28.02.2014. Z uvedeného vyplýva, že stavebník včas požiadal o predĺženie platnosti stavebného povolenia, avšak zrejme v dôsledku nedôslednosti vtedajšieho pracovníka žalovaného nebolo rozhodnuté o predĺžení platnosti stavebného povolenia, ale bola povolená prvá zmena stavby pred dokončením, ktorým predĺžil termín dokončenia stavby.

17. Žalovaný svojim rozhodnutím č. /A/6/Su zo dňa 17.03.2014 vyhovel protestu prokurátora a nahradil ho novým rozhodnutím, ktorým bola povolená prvá zmena stavby pred dokončením tak, že bola predĺžená platnosť stavebného povolenia na predmetnú stavbu do 31.12.2014. Na základe podaného odvolania odvolací orgán - Okresný úrad Bratislava, Odbor výstavby a bytovej politiky, rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2014/41102-KOL zo dňa 20.06.2014 rozhodnutie žalovaného zmenil tak, že protestu prokurátora nevyhovel a v závislosti od toho zrušil výrokovú časť týkajúcu sa povolenia prvej zmeny stavby pred dokončením.

18. Na základe uvedeného skutkového stavu sa žalovaný dostala do situácie, že hoci sám vyhovel protestu prokurátora, jeho rozhodnutie bolo odvolacím orgánom zrušené. V nadväznosti na uvedené žalovaný žiadal, aby súd pri posúdení veci okrem formálno-právneho posúdenia prihliadol aj na vyššie uvedené aspekty týkajúce sa obsahu, účelu a zmyslu napadnutého rozhodnutia, ako aj dopadov prípadného zrušenia napadnutého rozhodnutia na práva a oprávnené záujmy účastníkov správneho konania a žiadal, aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol.

IV. Vyjadrenie účastníka administratívneho konania

19. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -24 zo dňa 14.10.2014 bol do konania pribratý účastník správneho konania spoločnosť Apollo Group, a.s., Votrubova 28, Bratislava.

20. Pribratý účastník vo vyjadrení k žalobe súdu doručenej dňa 12.01.2015 uviedol, že správnym orgánom, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni bol Okresný úrad Bratislava, Odbor výstavby a bytovej politiky, proti ktorého rozhodnutiu žalobca protest prokurátora nepodal, čím podľa názoru pribratého účastníka neboli splnené zákonné podmienky v zmysle .

21. Pribratý účastník tvrdil, že okruh účastníkov konania v sporoch, ktoré patria do tzv. správneho súdnictva je určený zákonom. Žalovaný označený žalobcom v zmysle nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom. Pasívne legitimovaným subjektom má byť správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni, teda v tomto prípade Okresný úrad Bratislava a nedostatok pasívnej vecnej legitimácie je dôvodom na zamietnutie žaloby.

V. Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu SR

22. Krajský súd v Bratislave vo veci rozhodol rozsudkom č.k. -43 zo dňa 02.07.2015, ktorým zamietol žalobu žalobcu a žalobcovi a pribratému účastníkovi nepriznal náhradu trov konania.

23. Žalobca sa podaním doručeným dňa 20.08.2015 proti rozsudku krajského súdu odvolal.

24. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. zo dňa 25.01.2018 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. -43 zo dňa 02.07.2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že :

„Žalobu v správnom súdnictve môže podať aj prokurátor, ak využije svoje návrhové oprávnenie podľa . Oprávnenie prokurátora podať žalobu v správnom súdnictve vyplýva aj z ustanovenia o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), v zmysle ktorého pri plnení úloh vyplývajúcich zo o prokuratúre je prokurátor oprávnený podať žalobu proti rozhodnutiu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov, ak sa protestu, podanému proti tomuto rozhodnutiu, nevyhovelo.

Zákonnou podmienkou podania žaloby prokurátorom teda je, že nebolo vyhovené jeho protestu (, ).

Žaloba prokurátora podľa predstavuje v správnom súdnictve osobitný prostriedok preskúmavania zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov, najmä z hľadiska toho, ak sám účastník sa necíti byť ukrátený na svojich právach a takúto žalobu nepodal.

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že v predmetnej veci správne orgány konali na základe žiadosti pôvodného stavebníka Exom Villa, s.r.o. o predĺženie stavebného povolenia č. D-2009/786/A/18/Mt zo dňa 17.12.2009, a rozhodnutie doručovali okrem tohto stavebníka aj ďalším účastníkom, ktorí nimi boli v stavebnom konaní, uvedeným v rozdeľovníku (1. až 18.), pričom účastníkom v 18. rade bolo doručované verejnou vyhláškou.

Z obsahu súdneho spisu (č. 1. 24) vyplýva, že krajský súd uznesením zo dňa 14.10.2014 pribral do konania účastníka správneho konania Apollo Group, a.s., na ktorého prešlo na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.1.2012 vlastníctvo k stavbe, s poukazom na ustanovenie , nakoľko mal za to, že výsledkom tohto sporu môžu byť dotknuté jeho práva a povinnosti.

Povinnosťou krajského súdu pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci bolo ustáliť okruh účastníkov konania v intenciách vyššie citovaného zákonného ustanovenia . Pokiaľ krajský súd nekonal so všetkými účastníkmi konania, t. j. aj s ďalšími účastníkmi správneho konania, svojím postupom odňal právo na súdny proces dotknutým účastníkom, ktorí nimi boli aj v správnom konaní a ktorým právo byť účastníkom preskúmavacieho konania zaručuje , a teda im odňal možnosť konať pred súdom ( ). Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na vyššie uvedené napadnuté uznesenie krajského súdu podľa a s použitím vety druhej zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Povinnosťou súdu prvého stupňa bude pribrať do konania účastníkov správneho konania v zmysle a po rozhodnutí aj týmto doručiť konečné rozhodnutie.

Odvolací súd sa vzhľadom na procesné pochybenie súdu prvého stupňa, ktoré malo vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, vecou samou nezaoberal, avšak za účelom posúdenia preskúmateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia považuje za potrebné upriamiť pozornosť krajského súdu na doterajšiu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vyjadrenú aj v jeho rozhodnutí sp. zn. zo dňa 1. júla 2010, kde Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že „Rozhodnutie správneho orgánu o proteste prokurátora nie je bezprostredným rozhodnutím o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach subjektov, ktorým prokurátor poskytuje ochranu. Ide o rozhodovanie o návrhu prokurátora, ktorý nie je účastníkom správneho konania. Podanie protestu nemá vplyv na formálno-právnu právoplatnosť napadnutého rozhodnutia, t. j. rozhodnutia vo veci samej (napríklad nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 4. marca 1998). Rozhodnutie, ktorým správny orgán nevyhovel protestu prokurátora, nie je rozhodnutím, ktorým sa zakladá, mení alebo ruší právo alebo povinnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby ani sa priamo ich práv alebo právom chránených záujmov alebo povinností nedotýka (napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 31. januára 2008, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30. októbra 2003). Rozhodnutie o proteste prokurátora, ktorým správny orgán protestu nevyhovel, nie je teda samo osebe rozhodnutím vo veci samej. Ak správny orgán protestu vyhovie, nasleduje vydanie rozhodnutia, ktorým je nahradené pôvodné právoplatné rozhodnutie; ak však správny orgán protestu nevyhovie, pôvodné právoplatné rozhodnutie, a teda aj práva a povinnosti ním založené, zostávajú nedotknuté. Rozhodnutím o nevyhovení protestu prokurátora teda správny orgán len vyjadril svoj procesný postoj k dôvodom uplatneným v proteste. V dôsledku toho zostalo pôvodné právoplatné rozhodnutie nezmenené a sféra materiálnych práv a povinností žalobcu zostala nedotknutá.“. Takýto právny názor má svoj základ v stanovisku správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Snj 124/00 publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 70/2001.“

VI. Relevantné právne predpisy

25. Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

26. Podľa v znení účinnom v čase podania žaloby prokurátor môže podať návrh na začatie konania ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo protestu prokurátora a za podmienok uvedených v tomto zákone.

27. Podľa v znení účinnom v čase podania žaloby pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni.

28. Podľa v znení účinnom v čase podania žaloby účastníkom konania o žalobe prokurátora je prokurátor, účastníci správneho konania a správny orgán podľa odseku 4.

29. Podľa v znení účinnom v čase podania žaloby prokurátor môže žalobu podať do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu.

30. Podľa prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

31. Podľa právnymi prostriedkami, ktorými prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy, sú: a) protest prokurátora, b) upozornenie prokurátora, c) návrh na začatie konania pred súdom podľa osobitného zákona.

32. Podľa prokurátor je oprávnený podať protest proti rozhodnutiu.

33. Podľa § 40 ods. 3 stavebného zákona v znení účinnom v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia čas platnosti územného rozhodnutia môže stavebný úrad predĺžiť na žiadosť navrhovateľa, ak ju podal pred uplynutím lehoty. Čas platnosti rozhodnutia o stavebnej uzávere ani po predĺžení nesmie presiahnuť päť rokov odo dňa, keď územné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Čas platnosti územného rozhodnutia nemožno predĺžiť, ak bol na to isté územie schválený územný plán zóny, ktorý rieši predmet územného rozhodnutia.

34. Podľa § 67 ods. 2 stavebného zákona v znení účinnom v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia stavebné povolenie stráca platnosť, ak sa so stavbou nezačalo do dvoch rokov odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť, pokiaľ stavebný úrad v odôvodnených prípadoch neurčil na začatie stavby dlhšiu lehotu.

35. Podľa § 69 ods. 1 stavebného zákona v znení účinnom v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia stavebné povolenie a rozhodnutie o predĺžení jeho platnosti sa oznámi rovnakým spôsobom ako začatie stavebného konania a upovedomenie o ústnom pojednávaní; tieto rozhodnutia týkajúce sa jednoduchých a drobných stavieb sa oznámia aj orgánom štátnej správy, ktoré si vyhradili posúdenie dokumentácie.

36. Podľa § 70 stavebného zákona v znení účinnom v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia stavebné povolenie a rozhodnutie o predĺžení jeho platnosti sú záväzné aj pre právnych nástupcov účastníkov konania.

37. Podľa § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

38. Podľa § 27 ods. 3 správneho poriadku v znení účinnom v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty podanie podá na správnom orgáne uvedenom v § 19 ods. 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/20110701.html> alebo ak sa podanie odovzdá na poštovú prepravu.

VII. Posúdenie veci správnym súdom

39. Správny súd opätovne posúdil rozhodnutia správnych orgánov i konanie, ktoré im predchádzalo v intenciách žaloby a v súlade s usmernením vysloveným Najvyšším súdom SR v uznesením opísaným v ods. 24 odôvodnenia tohto rozsudku a dospel k záveru, že žalobu ako nedôvodnú je potrebné zamietnuť.

40. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

41. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

42. Podľa správnou žalobu sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

43. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.

44. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie

správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré mal zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

45. Predmetom posúdenia zákonnosti správnym súdom bolo rozhodnutie žalovaného č. D-2012-11/364/2/A/1/Mt zo dňa 03.01.2012, ktorým správny orgán povolil prvú zmenu stavby (povolenej stavebným povolením č. D 2009/786/A/18/Mt zo dňa 17.12.2009 opísaným v ods. 2 odôvodnenia rozsudku) pred dokončením. Vo výroku rozhodnutia správny orgán uviedol, že zmena stavby pred dokončením sa týka podmienky č. 11, pričom predĺžil v tejto podmienke určený termín dokončenia stavby z pôvodných 28.02.2012 na 28.02.2014.

46. Pokiaľ ide o otázku, proti ktorému správnemu orgánu a ktorému ním vydanému rozhodnutiu má smerovať správna žaloba žalobcu podaná v zmysle , odpovedal na ňu jednoznačne Najvyšší súd SR v odôvodnení zrušujúceho rozhodnutia opísaného v ods. 24 odôvodnenia rozsudku. Niet teda pochýb, že z tohto hľadiska bola žaloba formálne správne podaná proti pôvodnému žalovaným v správnom konaní vydanému rozhodnutiu o zmene stavby pred dokončením, proti ktorému smeroval protest prokurátora a ktoré vzhľadom na nevyhovenie protestu prokurátora rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, Odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2014/41102-KOL zo dňa 20.06.2014 (opísané v ods. 7 odôvodnenia rozsudku) zostalo nezmenené a rovnako nezmenené zostali aj jeho právne účinky, resp. vplyv na práva a povinnosti dotknutých subjektov.

47. K rozhodnutiu žalovaného napadnutého žalobou prokurátora správny súd po preskúmaní administratívneho spisu konštatuje, že medzi účastníkmi súdneho konania nebolo sporným, že ním žalovaný reagoval na žiadosť niekdajšieho stavebníka (opísanú v ods. 3 odôvodnenia rozsudku) o predĺženie platnosti stavebného povolenia č. D 2009/786/A/18/Mt zo dňa 17.12.2009. Žalovaný potvrdil, že stavebník síce včas požiadal o predĺženie platnosti stavebného povolenia, avšak zrejme v dôsledku nedôslednosti vtedajšieho pracovníka žalovaného nebolo rozhodnuté o predĺžení platnosti stavebného povolenia, ale bola povolená prvá zmena stavby pred dokončením, ktorým predĺžil termín dokončenia stavby.

48. Uvedené sa z prvého pohľadu javí ako pochybenie správneho orgánu, nesprávne právne posúdenie žiadosti stavebníka majúce za následok aplikáciu nesprávneho zákonného ustanovenia.

49. Správny súd dáva do pozornosti, že inštitút zmeny stavby pred dokončením je upravený stavebným zákonom konkrétne v § 68, podľa ktorého stavebný úrad môže v odôvodnených prípadoch na žiadosť stavebníka povoliť zmenu stavby ešte pred jej dokončením (ods. 1), pričom stavebný zákon určuje stavebnému úradu aj procesný postup, ktorý uplatní pri rozhodovaní (ods. 2).

50. Naproti tomu stavebný zákon neobsahuje priamo ustanovenie, ktoré by upravovalo podanie žiadosti o predĺženie platnosti stavebného povolenia a procesný postup správneho orgánu pri vydávaní rozhodnutia o predĺžení platnosti stavebného povolenia. Napriek tejto skutočnosti však obsahuje hneď niekoľko odkazov, ktoré vydanie rozhodnutia o predĺžení platnosti stavebného povolenia predpokladajú. Stavebný zákon napríklad poukazuje na možnosť určenia dlhšej lehoty platnosti stavebného povolenia ako dva roky (§ 67 ods. 2) alebo určuje okruh osôb, ktorým sa rozhodnutie o predĺženie platnosti stavebného povolenia oznámi (§ 69 ods. 1) alebo ustanovuje záväznosť takéhoto rozhodnutia pre právnych nástupcov účastníkov konania (§ 70).

51. Z uvedeného vyplýva, že napriek absencii explicitnej a priamej právnej úpravy podania žiadosti o predĺženie platnosti stavebného povolenia a procesu rozhodovania o tejto žiadosti stavebným zákonom, je možnosť predĺžiť stavebné povolenie na základe žiadosti nepochybne daná.

52. Zároveň však z uvedeného vyplýva, že v takýchto prípadoch je pri posudzovaní zákonnosti postupu a rozhodnutia stavebného úradu potrebné zohľadniť materiálne hľadisko právnej úpravy, ktorej možný rôzny výklad nemôže byť na ujmu dotknutých osôb ako aj význam predĺženia stavebného povolenia

k celému kontextu vecnej a časovej koordinácii činností upravených stavebným povolením a ďalšími relevantnými inštitútmi stavebného konania.

53. Na tomto mieste je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona.

54. Súd sa nemohol stotožniť s názorom žalobcu, že nakoľko stavebník nezačal s realizáciou stavby do dvoch rokov od právoplatnosti stavebného povolenia, stavebné povolenie na dotknutú stavbu v zmysle § 67 ods. 2 stavebného zákona stratilo dňom 10.02.2012 platnosť a účinnosť a že vzhľadom na zánik platnosti stavebného povolenia bolo predĺženie lehoty na dokončenie stavby irelevantnou skutočnosťou.

55. Súd je toho názoru, že žalobca vo svojej úsudkovej línii prezentovanej v jeho žalobnej argumentácii vychádzal (izolovane) len z ustanovenia § 67 ods. 2 stavebného zákona, podľa ktorého stavebné povolenie stráca platnosť, ak sa so stavbou nezačalo do dvoch rokov odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť, resp. do dlhšej lehoty určenej stavebným úradom.

56. Správny súd pripomína, že právny poriadok tvorí jednotný celok, má povahu systému, ktorý je ďalej diferencovaný na subsystémy rôznych úrovní, ktoré v sebe zlučujú prvky podľa rôznych kritérií. Zo systémovej povahy právneho poriadku vyplýva, že jeho jednotlivé súčasti (subsystémy a prvky) vstupujú do určitých funkčných väzieb. Z toho vyplýva prirodzená požiadavka, aby interpretácia určitého ustanovenia právneho predpisu neobmedzovala svoj rozhľad len na jedno či niekoľko ustanovení, ale aby ho chápala ako súčasť celku (systému), ktoré s ohľadom na princípy jednotnosti a bezrozpornosti právneho poriadku vytvárajú s ostatnými časťami logický, resp. úsudkovo súladný významový celok.

57. Súčasťou systémového chápania právneho poriadku je aj rešpektovanie toho, že pre každý systém je charakteristické, že na strane jednej sa elementy, z ktorých je tvorený, prispôsobujú štruktúre, ktorej sú súčasťou, na strane druhej na túto štruktúru sami pôsobia. To isté platí aj pre právo. Každý právny inštitút ovplyvňuje právne odvetvie, ktorého je súčasťou, avšak zároveň toto právne odvetvie prispôsobuje právny inštitút svojim funkciám a svojej povahe.

58. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 27 ods. 3 správneho poriadku, podľa ktorého lehota na vykonanie úkonu je zachovaná, ak sa podanie podá na správnom orgáne posledný deň lehoty. Z dikcie § 27 ods. 3 správneho poriadku dopĺňajúceho ako lex generalis ustanovenia stavebného zákona vyplýva, že možnosť podať žiadosť o predĺženie platnosti stavebného povolenia je potrebné chápať tak, že účastník správneho konania (stavebník) nie je nijako obmedzený podať takúto žiadosť, a to až do uplynutia lehoty, kedy takéto povolenie stratí platnosť.

59. Možno sa pozastaviť nad tým, prečo zákonodarca nezaradil tak, ako je tomu napríklad pri stavebnom povolení alebo rozhodnutí o zmene stavby pred dokončením, aj pri rozhodnutí o predĺžení platnosti stavebného povolenia do zákona konkrétnu procesnú právnu úpravu a ponechal to na aplikačnú prax. Pokiaľ je podaná žiadosť o predĺženie platnosti stavebného povolenia ešte v čase platnosti stavebného povolenia, nemožno o nej tvrdiť, že nebola podaná včas. 60. Ústavný súd už v rozhodnutí sp. zn. z 11. októbra 2007 uviedol, že „orgány aplikujúce správne právo a spomedzi nich osobitne sudcovia pri rozhodovaní v správnom súdnictve sú oprávnení nedostatky zákonnej právnej úpravy svojím výkladom odstraňovať. Takéto odstraňovanie však nemožno považovať za legislatívnu činnosť, ktorá by narúšala ústavný princíp trojdelenia štátnej moci. Sudca pri interpretácii normy správneho práva nesmie tvoriť, ale môže odhaľovať a formulovať vzťahy medzi jednotlivými právnymi normami vychádzajúc z účelu a zmyslu právnej úpravy. Jedinou požiadavkou, ktorá je pritom na sudcu kladená, je ústavná konformita výkladu ( SR)“.

61. Ako súd vyššie vysvetlil, za včas podanú považuje aj žiadosť, ktorú podal účastník administratívneho konania najneskôr v posledný deň lehoty určenej zákonom (prípadne správnym orgánom). Z obsahu pripojeného administratívneho spisu ako aj z podaní účastníkov súdneho konania vyplýva, že stavebník podal žiadosť o predĺženie platnosti stavebného povolenia 31.10.2011, teda viac ako 3 mesiace pred uplynutím jeho pôvodnej platnosti. Preto podľa názoru správneho súdu podanie tejto žiadosti zásadne

nemožno považovať za úkon účastníka konania rozporný so zákonom a bolo povinnosťou správneho orgánu zaoberať sa ním ako s riadnym podaním a posúdiť ho z hľadiska vecnosti a opodstatnenosti v ňom uvedených argumentov.

62. K imanentným znakom právneho státu neodmysliteľne patri´ aj požiadavka (princíp) právnej istoty a dôvery občanov (dotknutých subjektov) v právny poriadok, súčasťou čoho je i dôvera v rozhodnutia orgánov štátu, na základe ktorých boli dobromyseľne nadobudnuté práva. Preto výklad presadzovaný žalobcom a opísaný v ods. 12 až 14 odôvodnenia rozsudku považoval správny súd za paradoxný a ústavne nekonformný, ktorý by znamenal, že stavebník, ktorý z akýchkoľvek (teda i akceptovateľných) dôvodov nestihol začať s realizáciou povolenej stavby, by bol ponechaný na svojvôľu správneho orgánu, ktorý v prípade zanedbania svojej povinnosti rozhodnúť o žiadosti bez prieťahov, vrátil by stavebníka opäť do právneho stavu pred vydaním stavebného povolenia a nútil by ho tak opäť bez jeho subjektívneho zavinenia podstúpiť proces konania o vydanie stavebného povolenia. Uvedené by bolo nie len v rozpore s už spomínaným princípom právnej istoty ale s poukazom na požiadavku postupu v súlade s princípmi dobrej správy došlo by i k zásahu do vlastníckeho práva v rozpore s SR.

63. Správny súd bol preto toho názoru, že takéto chápanie skutkového stavu v predmetnej veci vzhľadom na zmysel a účel existujúcej vyššie opísanej právnej úpravy nemožno považovať za správne, naopak je potrebné ho odmietnuť ako právne neudržateľné.

64. Správny súd sa nemohol stotožniť s argumentáciou žalobcu aj z toho dôvodu, že by to znamenalo, že je na účastníkovi administratívneho konania vystihnúť vhodný moment podania svojej žiadosti tak, aby správny orgán mohol o nej rozhodnúť ešte do uplynutia lehoty určenej na vykonanie predmetného úkonu. Takáto požiadavka sa vymyká z rámca logického výkladu vyššie uvedených zákonných ustanovení a z tohto dôvodu nemohla byť správnym súdom akceptovaná. Nemožno od účastníka konania, ktorý nemá prakticky žiaden vplyv na postup správneho orgánu a rýchlosť jeho konania, spravodlivo očakávať, že vhodne „odhadne“ procesy prebiehajúce v rámci správneho konania na správnom orgáne a v primeranej lehote podá svoju žiadosť. Je nemožné si pre kohokoľvek, dokonca i priamo pre správny orgán, predstaviť spôsob výpočtu pre vhodný termín na podanie žiadosti včas pred uplynutím lehoty postačujúci pre správny orgán na jeho včasné rozhodnutie. Vychádzajúc z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR účastníka konania vystupujúceho pred orgánom štátu v zásade nezaujíma, akým spôsobom organizuje tento orgán svoju činnosť, či jeho personálne a technické kapacity sú adekvátne rozhodovanej agende, či napr. riadne funguje systém práce, prideľovania spisov alebo vybavovania vecí. Povinnosťou orgánu štátu je zabezpečiť jeho funkčnosť a rýchlosť rozhodovania, aby nedochádzalo k prieťahom v konaní a aby účastníkovi neboli upreté žiadne jeho práva procesné či hmotné. Iba tak je možné zabezpečiť pre účastníka prístup k spravodlivosti a účinnú ochranu jeho právom chránených záujmov.

65. V nadväznosti na vyššie uvedenú argumentáciu, že stavebný úrad napriek legitímnemu očakávaniu nerozhodol o žiadosti o predĺženie platnosti stavebného povolenia, na ktorú poukázal aj žalobca vo svojej žalobe, považuje správny súd za potrebné položiť otázku, prečo žalobca nepostupoval v zmysle , podľa ktorého prokurátor je oprávnený podať orgánu verejnej správy upozornenie na účel odstránenia porušovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ku ktorému došlo v postupe orgánu verejnej správy pri vydávaní opatrenia alebo rozhodnutia alebo jeho nečinnosťou.

66. Pokiaľ žalobca tvrdil, že stavebný úrad bol nečinný, potom pokiaľ ide o postup stavebného úradu pri vybavovaní žiadosti stavebníka o predĺženie stavebného povolenia sa súdu javil vhodnejším inštitút upozornenia prokurátora.

67. Pokiaľ si bol žalobca vedomý skutočnosti, že stavebník podal žiadosť o predĺženie platnosti povolenia, ktorá bola v stavebnom povolení uvedená ako podmienka č. 2 a stavebný úrad na to reagoval zmenou podmienky č. 11 týkajúcej sa termínu dokončenia stavby, mohol o tom správny orgán upovedomiť a iniciovať opravu rozhodnutia. Išlo (naznačil to aj žalovaný) o zrejmú nesprávnosť, ktorú bolo možné opraviť v zmysle § 47 ods. 6 správneho poriadku. Pritom je súd toho názoru, že zrejmé nesprávnosti ako aj chyby v písaní alebo v počtoch v písomnom vyhotovení rozhodnutia, ktoré je správny orgán kedykoľvek aj bez návrhu oprávnený opraviť nie je možné stotožniť s nezákonnosťou rozhodnutia.

68. Pokiaľ žalobca považoval rozhodnutie č. D-2012-11/364/2/A/1/Mt zo dňa 03.01.2012 za vydané bez podkladu (žiadosti), mohol dať podnet na jeho preskúmanie mimo odvolacieho konania (§ 65 a nasl. správneho poriadku).

69. Správny súd si bol vedomý skutočnosti, že žalobca upozornenie prokurátora nepodal práve z dôvodu, že považoval platnosť stavebného povolenia za márne uplynutú, k čomu súd zaujal stanovisko vyššie a vysvetlil, prečo s takýmto názorom nesúhlasil.

70. Pokiaľ ide o samotné žalobou napadnuté rozhodnutie č. D-2012-11/364/2/A/1/Mt zo dňa 03.01.2012, správny súd opakuje, že v takýchto prípadoch je pri posudzovaní zákonnosti postupu a rozhodnutia stavebného úradu potrebné zohľadniť materiálne hľadisko právnej úpravy, ktorej možný rôzny výklad nemôže byť na ujmu dotknutých osôb ako aj význam predĺženia stavebného povolenia k celému kontextu vecnej a časovej koordinácii činností upravených stavebným povolením a ďalšími relevantnými inštitútmi stavebného konania.

71. Na okraj správny súd poznamenáva, že vydanie rozhodnutia o zmene stavby pred dokončením nemohlo samo o sebe znamenať jeho nezákonnosť z dôvodu nesprávneho postupu správneho orgánu vo veci žiadosti o predĺženie platnosti stavebného povolenia, keďže ide o rozhodnutia od seba odlíšiteľné a je dôvodným predpokladať, že dôsledkom predĺženia platnosti stavebného povolenia budú dotknuté aj podmienky stavebného povolenia - napr. aj termín dokončenia stavby.

72. Za skutočnosť hodnú zreteľa považuje správny súd aj to, že jediná „sankcia“ pre stavebníka v prípade nedodržania termínu dokončenia termínu stavby ustanovená stavebným zákonom spočíva v (napraviteľnom) nesplnení podmienky kolaudácie stavby (§ 76 ods. 1 stavebného zákona).

73. Pokiaľ stavebný úrad vydal rozhodnutie, ktorým predĺžil termín dokončenia stavby, s vedomím, že je v danom prípade odôvodnené predĺženie platnosti stavebného povolenia, od ktorého je logicky očakávateľné aj posunutie termínu dokončenia stavby, potom takéto rozhodnutie nemohlo mať za následok žiadne ohrozenie alebo porušenie subjektívnych práv účastníkov administratívneho konania ani prípadný verejný záujem. Súd uvedené uvádza v súvislosti s argumentáciou žalobcu, ktorá (ako jej obsahu porozumel správny súd) smeruje k tomu, že podľa žalobcu platnosť stavebného povolenia na predmetnú stavbu zanikla dňom 08.02.2012, a preto rozhodnutie o predĺžení termínu dokončenia stavby zo dňa 03.01.2012 sa stalo po uplynutí platnosti povolenia bezpredmetným, z čoho plynie pre žalobcu záver, že ďalšia stavebná činnosť stavebníka bola uskutočňovaná contra legem. S takýmto posúdením skutkového stavu sa správny súd nestotožnil, pričom opätovne poukazuje na zdôvodnenie uvedené v ods. 61 až 68 odôvodnenia rozsudku.

74. Správny súd ako ďalší dôvod zamietnutia žaloby uvádza, že stavebník postupoval po vydaní žalobou napadnutého rozhodnutia v dobrej viere v stavebnej činnosti, ktorá dospela až k dokončeniu stavby a jej následnej kolaudácii, pričom ako správny súd zistil plniac pokyn Najvyššieho súdu SR uvedený v zrušujúcom uznesení sp. zn. zo dňa 25.01.2018, stavba „Obytný súbor Condominium Devín - 1. etapa“ pozostáva z bytov, ktoré sú vo vlastníctve v záhlaví uvedených osôb. Zrušením rozhodnutia napadnutým v žalobe by sa tieto osoby dostali do právnej neistoty, ktorú nijako nezavinili, pričom z vyššie uvedeného je zrejmé, že nepochybil ani stavebník. Správny súd nevidel v zrušení napadnutého rozhodnutia žiaden zmysel, ktorá by súvisel s verejným záujmom či praktickou relevanciou v kontexte realizovanej a skolaudovanej stavby (hoci poznačenej nedostatkom napadnutého rozhodnutia). Súd podotýka, že ako už vysvetlil vyššie v texte odôvodnenia rozsudku, bolo by ústavne neudržateľným považovať podľa práva za nezákonné všetky rozhodnutia, ktoré časovo nadväzovali na žalobou napadnuté rozhodnutie.

75. Vzhľadom na súčasný stav (faktický i právny) by zrušenie napadnutého rozhodnutia bolo samoúčelné (akademické), pretože žalovaný správny orgán v súčasnej situácii už nemá dôvod rozhodovať o predĺžení stavebného povolenia. Rozhodnutie o predĺžení stavebného povolenia bolo už konzumované rozhodnutiami prirodzene nadväzujúcimi v priebehu pokračujúcej výstavby, predovšetkým rozhodnutím kolaudačným.

76. Správny súd ako jednu z možných alternatív zvažoval zastavenie konania podľa , pretože odpadol dôvod na pokračovanie v konaní. Správny súd však zvolil cestu meritórneho posúdenia

a vydania rozhodnutia vo veci samej, aby tak predišiel prehĺbeniu prípadnej právnej neistote, ktorej príčinu nevidel v žiadnom z pribratých účastníkov konania, ale ktorá by sa práve týchto účastníkov dotkla.

77. Správny súd na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov dospel k záveru, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v rámci žalobných dôvodov ( ) žalobné dôvody neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu podľa zamietol.

78. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa v spojení s tak, že žalovanému ako vo veci úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli (resp. tieto nie sú preukázané) a žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil, a pretože ide o orgán štátnej správy, ktorému možno náhradu trov konania priznať iba vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať.

79. Ďalším účastníkom správny súd nepriznal náhradu trov konania, pretože od nich nežiadal splnenie povinnosti, v dôsledku ktorej by im vznikli v konaní pred správnym súdom trovy ( ).

80. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa a (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).