Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
0c1/367142.5abeaa.pdf
PDF · 114.78 KB
No categories available
1So/8/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1So/8/2010
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka
a členov JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a Ing. JUDr. Miroslava Gavalca v právnej veci
navrhovateľky: M., bytom R., proti odporkyni: Sociálnej poisťovni - ústrediu, Ul. 29.
augusta č. 8, Bratislava, o vdovský dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti
rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 24Sd/160/2009-28 zo dňa 28.10.2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline
č. k. 24Sd/160/2009-28 zo dňa 28.10.2009 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Žiline rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia potvrdil
rozhodnutie č. X. zo dňa 3.8.2009, ktorým odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o
vdovský dôchodok podľa § 74 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon).
2
Krajský súd tak rozhodol po tom, čo mal za preukázané, že nebohý manžel
navrhovateľky, zomrelý dňa X., nebol poberateľom starobného, predčasného starobného, ani
invalidného dôchodku, ani nezomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
Konštatoval, že jediným predpokladom, za splnenia ktorého by vznikol navrhovateľke nárok
na vdovský dôchodok, je získanie potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia jej
manžela na nárok na invalidný dôchodok, čo v zmysle § 72 ods. 1 písm. f/, ods. 2 zákona je
minimálne 5 rokov. Súd sa stotožnil so záverom odporkyne, že nebohý R. do dňa
smrti získal za posledných 10 rokov len 4 roky a 273 dní poistenia, teda nezískal potrebný
počet rokov dôchodkového poistenia na invalidný dôchodok a preto s poukazom na § 74 ods.
1 zákona nevznikol navrhovateľke nárok na vdovský dôchodok. Krajský súd poukázal tiež na
to, že zomrelý manžel navrhovateľky si neplatil ani dobrovoľné platby na
dôchodkové poistenie za obdobie svojej dobrovoľnej nezamestnanosti, t. j. v čase, keď nebol
vedený v evidencii nezamestnaných na príslušnom úrade práce. K ďalšej dobe od 1.1.2001 do
17.4.2001, kedy bol vedený v evidencii nezamestnaných, uviedol, že táto sa ako náhradná
doba do obdobia dôchodkového poistenia nezapočítava, nakoľko mu nebola vyplácaná
podpora v nezamestnanosti, čím sa nepovažuje za náhradnú dobu.
Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka včas odvolanie a žiadala ho zmeniť a jej
odvolaniu proti rozhodnutiu odporkyne vyhovieť. Namietala nesprávne právne posúdenie veci
v tom, že doba vedenia jej nebohého manžela v evidencii nezamestnaných od 1.1.2001
do 17.4.2001, keď mu nebola vyplácaná podpora v nezamestnanosti, mala byť zohľadnená,
pretože jej manžel nepracoval len z dôvodu nedostatku pracovných príležitostí. Nesúhlasila
s konštatovaním súdu, že keďže nebol za svojho života dobrovoľne prihlásený na dôchodkové
poistenie, po jeho smrti tak už nemožno učiniť a že takúto prihlášku môže podať len poistenec
osobne sám. Tvrdila, že žiadne ustanovenia zákona výslovne nevylučuje, aby prihlášku
za poistenca na získanie potrebnej doby poistenia podala, podpísala a zaplatila aj blízka
osoba.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedla, že k totožným
námietkam sa už vyjadrila dňa 29.9.2009, nepovažuje ich za opodstatnené a rozsudok
krajského súdu navrhla potvrdiť ako vecne správny.
3
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10
ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo,
odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja
ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.
Podľa § 74 ods. 1 zákona vdova má nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý
a) ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku
alebo invalidného dôchodku,
1. b) ku dňu smrti splnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo získal počet
rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo
2. c) zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
Podľa § 72 ods. 1 písm. f/ zákona počet rokov dôchodkového poistenia na vznik
nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 28 rokov je najmenej päť rokov.
V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že R., narodený X., zomrelý dňa X., ku dňu
smrti nebol poberateľom starobného, predčasného starobného ani invalidného dôchodku,
ani nezomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
Preto by navrhovateľke vznikol nárok na vdovský dôchodok len za splnenia
podmienky v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a síce, ak by ku dňu smrti
získal nebohý manžel potrebný počet rokov dôchodkového poistenia podľa § 72 ods. 1
písm. f/, § 72 ods. 2 zákona, teda minimálne 5 rokov. Nebohý R. však do dňa smrti získal za
posledných 10 rokov len 4 roky a 273 dní poistenia.
Pokiaľ navrhovateľka namietala, že do doby poistenia malo byť započítané aj obdobie
od 1.1.2001 do 17.4.2001, kedy bol jej manžel vedený v evidencii nezamestnaných, no nebola
mu vyplácaná podpora v nezamestnanosti, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že dobu,
po ktorú bol v evidencii nezamestnaných bez nároku na podporu v nezamestnanosti, bolo
možné hodnotiť pre účely dôchodkového poistenia len do 31.12.2000 ako náhradnú dobu.
S účinnosťou od 1.1.2001 je podľa § 9 ods. 1 písm. d/ zákona č. 100/1988 Z. z. o sociálnom
zabezpečení (v znení zákona č. 446/2000 Z.z.) náhradnou dobou len doba, po ktorú sa
4
evidovanému nezamestnanému vyplácala podpora v nezamestnanosti podľa osobitnému
predpisu. Preto odporkyňa správne túto dobu do doby dôchodkového poistenia nezarátala.
Rovnako nebolo možné zohľadniť námietku navrhovateľky spochybňujúcu
konštatovanie súdu prvého stupňa o nemožnosti prihlásenia nebohého manžela
do dôchodkového poistenia po jeho smrti manželkou, keďže táto odporuje samotnému
princípu poistenia pre prípad vzniku poistnej udalosti. Treba pripomenúť, že dôchodkové
poistenie uzatvára poistenec ako fyzická osoba (§ 6 ods. 1, § 15 ods. 4 zákona) pre prípad
úmrtia (§ 2 ods. 1 zákona), teda do budúcnosti a takéto poistenie (dobrovoľné) vzniká
v zmysle § 23 zákona odo dňa prihlásenia sa na toto poistenie, najskôr odo dňa podania
prihlášky, preto po úmrtí fyzickej osoby už poistenie pre tento účel nedáva zmysel a za takúto
osobu ho dodatočne uzavrieť nemožno a to ani v zastúpení, keďže zastúpená osoba
neexistuje.
Z uvedených dôvodov krajský súd podľa názoru odvolacieho súdu dôvodne považoval
rozhodnutia odporkyne za vydané v súlade so zákonom a odvolaniu navrhovateľky preto
nevyhovel. O zákonnosti takéhoto postupu nemal Najvyšší súd Slovenskej republiky
pochybnosti, preto jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 OSP tak, že ich náhradu navrhovateľke
nepriznal, pretože v odvolacom konaní nebola úspešná.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 6. júla 2010
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová