Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
53b/365537.05c6ad.pdf
PDF · 152.6 KB
No categories available
1So/106/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1So/106/2010
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu
senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny
Berthotyovej, PhD., v právnej veci navrhovateľky: K., nar. X., bytom V., proti odporkyni:
Sociálna poisťovňa – ústredie, so sídlom Ulica 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správneho orgánu v konaní o sirotskom dôchodku
pre maloletého T., na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo
dňa 23. júna 2010 č. k. 24Sd 59/2010–18, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave
zo dňa 23. júna 2010 č.k. 24Sd 59/2010–18 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Konanie na správnom orgáne
Rozhodnutím č.: X. zo dňa 17. marca 2010 odporkyňa podľa § 76 ods. 1 a § 293ax
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej v texte rozsudku len „zák. č. 461/2003
Z.z.“) zamietla žiadosť navrhovateľky o sirotský dôchodok s odkazom na ustanovenia §
293ax ods. 1 a § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej v texte
2
rozsudku len „zák. č. 461/2003 Z.z.“), nakoľko otec K. zomrel X., tzn. pred 01.januárom
2010, kedy nadobudol účinnosť zák. č. 449/2008 Z.z., ktorým sa upravil zák. č 461/2003 Z.z.
a § 293ax zák. č 461/2003 Z.z. sa podľa odporkyne na navrhovateľku nevzťahuje.
Podľa § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na invalidný dôchodok,
ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu
vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný
predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 293ax ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. poistencovi, ktorému nevznikol nárok
na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných
pred 1. januárom 2010 z dôvodu nezískania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia
a ktorý nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo nebol mu priznaný predčasný
starobný dôchodok, Sociálna poisťovňa na jeho žiadosť znovu posúdi dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav a rozhodne o nároku na invalidný dôchodok a o jeho sume podľa zákona
účinného od 1. januára 2010.
II.
Konanie na prvostupňovom súde
Proti hore citovanému rozhodnutiu odporkyne podala navrhovateľka opravný
prostriedok označený ako Žiadosť z 29. januára 2010 o preskúmanie rozhodnutia Sociálnej
poisťovne.
Krajský súd v Trnave ako súd prvého stupňa napadnuté rozhodnutie ako správne
v zmysle § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. Vo svojom odôvodnení opísal argumentáciu
navrhovateľky, ktorá na pojednávaní uviedla, že je to tvrdé voči jej synovi, že nemôže
poberať sirotský dôchodok, keďže jeho otec zomrel pred 1. januárom 2010. Je ochotná
doplatiť chýbajúcu sumu za otca dieťaťa, ktorá chýba pre potrebný počet rokov, aby synovi
mohol byť vyplácaný sirotský dôchodok.
Krajský súd pripomenul argumentáciu odporkyne, prečo bola žiadosť o sirotský
dôchodok zamietnutá, lebo nárok na sirotský dôchodok má nezaopatrené dieťa, ktorému
3
zomrel rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, ak rodič alebo osvojiteľ dieťaťa ku dňu smrti bol
poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, alebo invalidného
dôchodku, alebo ku dňu smrti získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok
na invalidný dôchodok, alebo splnil podmienky na starobný dôchodok alebo zomrel
v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
Na základe uvedeného vychádzal zo skutkového stavu, že otec maloletého T. nebol
poberateľom starobného či predčasného starobného dôchodku a ani invalidného dôchodku,
a preto odporkyňa musela posudzovať skutočnosť, či nebohý D. získal potrebný počet rokov
dôchodkového poistenia v zmysle § 72 ods. 1 písm. f) zák. č. 461/2003 Z.z., tzn. najmenej päť
rokov dôchodkového poistenia. Z priložených dokladov krajský súd usúdil, že tento ku dňu
smrti za posledných desiatich rokoch od 1. mája 1997 do 30. apríla 2007 získal spolu 1 426
dní, tzn. 3 roky a 331 dní, a tak krajský súd iba potvrdil záver odporkyne, že nebohý D.
nezískal potrebný počet rokov.
III.
Odvolanie navrhovateľa/stanoviská
Vo včas podanom odvolaní zo dňa 04.08.2010 (č. l. 21) proti rozsudku prvostupňového
súdu navrhovateľka a s odkazom na ustanovenie § 293ax ods. 1 spolu s § 70 ods. 1 a § 76
zák. č. 461/2003 Z.z. poukázala na to, že argumentácia odporkyne je z jej pohľadu
nespravodlivá.
Takýto prístup v praxi podľa navrhovateľky bude znamenať, že sa vytvoria dve skupiny
sirôt, ktorých bude spájať podobný osud a to smrť jedného z rodičov v odlišnom období,
no ale jedným bude prináležať sirotské a druhým nie. Takýto prístup k deťom, ktorým rodič
zomrel pred 01. januárom 2010, označila navrhovateľka za diskriminačné.
Podľa navrhovateľky je toto ustanovenie so širokým záberom, ktoré sa vzťahuje
na všetkých poistencov bez rozdielu „života a smrti“, nakoľko sa týka posudzovania
invalidity. Preto cieľom tejto novely bolo rozšíriť okruh osôb, a to aj o tých, ktorí
pred účinnosťou tohto zákona nemali nárok na invalidný dôchodok z dôvodu nezískania
potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia, a najmä odstrániť tvrdosť zákona.
4
Na základe uvedeného navrhovateľka dospela k záveru, že predmetné ustanovenie sa
vzťahuje na všetkých, ktorým pred I. januárom 2010 nevznikol nárok na invalidný dôchodok
z dôvodu nezískania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia.
Avšak odporkyňa si podľa navrhovateľky vyložila ustanovenie § 293ax ods. 1
zák. č. 461/2003 Z.z. tak, že platí jednoducho iba pre živé osoby. Ale vo svojej úvahe
pozabudla, že takýto postup je nielen diskriminačný voči zosnulým poistencom, ale pozabudla
aj na ustanovenie § 76 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z.
Podľa § 76 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. nárok na sirotský dôchodok má nezaopatrené
dieťa, ktorému zomrel rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, ak rodič alebo osvojiteľ ku dňu smrti bol
poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného
dôchodku alebo ku dňu smrti získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok
na invalidný dôchodok, alebo splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo zomrel
v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
V tejto súvislosti navrhovateľka poukázala na tú skutočnosť, že nebohý otec maloletého
zomrel X., teda to bol jeho okamih nároku na invalidný dôchodok. Za tejto situácie bola
navrhovateľka chýbajúce obdobie do 5 rokov doplatiť, čo jej však odporkyňa neumožnila,
avšak odporkyňa dobu už opätovne neposúdila.
Ďalej navrhovateľka v tejto súvislosti, že zákon musí mať zrozumiteľný a jasný obsah
ustanovení a s tým spojenú jasnú a zrozumiteľnú adresnosť noriem. Potom prečo odporkyňa
sporné ustanovenie § 293ax zák. č. 461/2003 Z.z. nevykladá tak, aby bolo v súlade s účelom
zákona, ktorý je okrem iného sociálne zabezpečenie nezaopatrených osôb, a aby výklad tohto
ustanovenia bol aj v prospech poistencov.
Na základe vyššie uvedeného navrhovateľka požiadala, aby odvolací súd rozsudok
krajského súdu zrušil a vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie.
Z vyjadrenia odporkyne zo dňa 16.08.2010 (č. l. 27) vyplýva, že dôvody uvedené
navrhovateľkou nepovažuje odporkyňa za relevantné. Na základe uvedeného preto odporkyňa
požadovala potvrdiť rozsudok napadnutý odvolaním.
5
IV.
Právne názory odvolacieho súdu
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10
ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
podľa § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku
len „O.s.p.“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote
(§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201
v spoj. s ust. § 250l ods. 2 O.s.p. odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania dospel
k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne
správny, a preto ho po preskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným
v § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku
krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší
súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 372p ods. 1 O.s.p. konštatuje, že nezistil
dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu
so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého
rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie
výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu
a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu
s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí
iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku
a doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2
O.s.p. umožňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie
dôvody).
Najvyšší súd konštatuje, že základným argumentom navrhovateľky je jej nespokojnosť
s výkladom ustanovenia § 293ax zák. č. 461/2003 Z.z., ktorý si krajský súd na základe
odôvodnenia odporkyne osvojil. S prihliadnutím na svoju predchádzajúcu judikatúru (tu cituje
najmä rozsudky Najvyššieho súdu sp. zn. 1So 14/2009 a 1So 8/2010, oba zo 06. júla 2010)
6
je nutné zdôrazniť, že s výkladom cit. ustanovenia sa Najvyšší súd už v minulosti zaoberal.
V rozsudku sp. zn. 1So 8/2010 napríklad uviedol, že:
„V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že R.Z., narodený X, zomrelý dňa Y, ku
dňu smrti nebol poberateľom starobného, predčasného starobného ani invalidného dôchodku,
ani nezomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
Preto by navrhovateľke vznikol nárok na vdovský dôchodok len za splnenia podmienky
v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a síce, ak by ku dňu smrti získal nebohý
manžel potrebný počet rokov dôchodkového poistenia podľa § 72 ods. 1 písm. f), § 72 ods. 2
zákona, teda minimálne 5 rokov. Nebohý R.Z. však do dňa smrti získal za posledných
10 rokov len 4 roky a 273 dní poistenia.
Rovnako nebolo možné zohľadniť námietku navrhovateľky spochybňujúcu konštatovanie
súdu prvého stupňa o nemožnosti prihlásenia nebohého manžela do dôchodkového poistenia
po jeho smrti manželkou po jeho smrti, keďže táto odporuje samotnému princípu poistenia
pre prípad vzniku poistnej udalosti. Treba pripomenúť, že dôchodkové poistenie uzatvára
poistenec ako fyzická osoba (§ 6 ods. 1 zákona) pre prípad úmrtia (§ 2 ods. 1 zákona), teda
do budúcnosti a takéto poistenie (dobrovoľné) vzniká v zmysle § 23 zákona odo dňa
prihlásenia sa na toto poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky, preto po úmrtí fyzickej
osoby už poistenie pre tento účel nedáva zmysel a za takúto osobu ho dodatočne uzavrieť
nemožno a to ani v zastúpení, keďže zastúpená osoba neexistuje.“
Obdobne aj v prejednávanej veci Najvyššiemu súdu z pripojeného spisu vyplýva,
že nebohý D. ako otec T., narodený X., zomrelý dňa X., ku dňu smrti nebol poberateľom
starobného, predčasného starobného ani invalidného dôchodku, ani nezomrel v dôsledku
pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
Preto by navrhovateľke vznikol nárok na vdovský dôchodok len za splnenia podmienky
v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a síce, ak by ku dňu smrti získal nebohý D.
potrebný počet rokov dôchodkového poistenia podľa § 72 ods. 1 písm. f), § 72 ods. 2 zákona,
teda minimálne 5 rokov. Nebohý D. ku dňu smrti získal za posledných 10 rokov iba 3 roky
a 331 dní poistenia. Táto skutočnosť bola navrhovateľke oznámená listom odporkyne zo dňa
13.03.2009 (č. l. 3 spisu odporkyne).
7
Preto vzhľadom na právne názory obsiahnuté v hore citovanom texte rozsudku
sp. zn. 1So 8/2010 nie je možné prisvedčiť ochote navrhovateľky o doplatení chýbajúceho
poistenia po smrti otca siroty, hoc aj túto možnosť navrhuje.
Vzhľadom na námietku navrhovateľky, že takýto postup je nielen diskriminačný voči
zosnulým poistencom, ale že odporkyňa pozabudla aj na ustanovenie § 76 ods. 1
zák. č. 461/2003 Z.z., Najvyšší súd upozorňuje na podmienku žijúceho poistenca zakotvenú
v ustanovení § 293ax ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., podľa ktorej „ ..... poistencovi, ktorému
nevznikol nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov
účinných pred 1. januárom 2010 z dôvodu nezískania potrebného počtu rokov dôchodkového
poistenia ..... Sociálna poisťovňa na jeho žiadosť znovu posúdi dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav a rozhodne o nároku na invalidný dôchodok a o jeho sume podľa zákona
účinného od 1. januára 2010.“
Zákon v citovanom ustanovení presne vymedzuje dispozitívne úkony poistenca a s nimi
spojené právne účinky. Preto nie je možné po smrti poistenca pripustiť, že by došlo spätne
„ex post“ k podaniu žiadosti poistencom a k následnému posúdeniu zdravotného stavu
poistenca ako nežijúcej osoby. Na tomto záveru nič nemení ustanovenie § 76 ods. 1
zák. č. 461/2003 Z.z., lebo navrhovateľka nepreukázala, že by nebohý rodič ku dňu smrti bol
poberateľom niektorého z dôchodkov, resp. ku dňu smrti získal počet rokov dôchodkového
poistenia na nárok na invalidný dôchodok (v danom prípade sa vyžadovalo 5 rokov
dôchodkového poistenia a nebohý D. ako otec siroty bol poistený iba 3 roky a 331 dní), alebo
splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, poprípade zomrel v dôsledku pracovného
úrazu alebo choroby z povolania.
Na základe hore uvedených záverov Najvyšší súd dospel k záveru, že krajský súd
postupoval správne, ak potvrdil napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne.
Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,
po vyhodnotení námietok žalobcu ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich
predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä už v citovaných rozsudkoch sp. zn. 1So 14/2009
a 1So 8/2010, oba zo 06. júla 2010, pri ktorých Najvyšší súd nezistil žiaden relevantný dôvod,
aby sa od nich odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného
8
skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), s osvojením
si argumentácie krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2 O.s.p.
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa
§ 224 ods. 1 v spojitosti s § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého neúspešnej
navrhovateľke právo na úplnú náhradu trov tohto konania nevzniklo.
Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol
bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci
prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho
zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava sociálno-poistných vzťahov
vychádza z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1
O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c
ods. 1 O.s.p.).
V Bratislave 07. decembra 2010
Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová