Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1So/106/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej, PhD., v právnej veci navrhovateľky: K., nar. X., bytom V., proti odporkyni:

Sociálna poisťovňa – ústredie, so sídlom Ulica 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správneho orgánu v konaní o sirotskom dôchodku

pre maloletého T., na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo

dňa 23. júna 2010 č. k. –18, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave

zo dňa 23. júna 2010 č.k. –18 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na správnom orgáne

Rozhodnutím č.: X. zo dňa 17. marca 2010 odporkyňa podľa § 76 ods. 1 a § 293ax

o sociálnom poistení (ďalej v texte rozsudku len „

Z.z.“) zamietla žiadosť navrhovateľky o sirotský dôchodok s odkazom na ustanovenia §

293ax ods. 1 a o sociálnom poistení (ďalej v texte

2

rozsudku len „“), nakoľko otec K. zomrel X., tzn. pred 01.januárom

2010, kedy nadobudol účinnosť , ktorým sa upravil zák. č

a zák. č sa podľa odporkyne na navrhovateľku nevzťahuje.

Podľa poistenec má nárok na invalidný dôchodok,

ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu

vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný

predčasný starobný dôchodok.

Podľa poistencovi, ktorému nevznikol nárok

na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných

pred 1. januárom 2010 z dôvodu nezískania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia

a ktorý nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo nebol mu priznaný predčasný

starobný dôchodok, Sociálna poisťovňa na jeho žiadosť znovu posúdi dlhodobo nepriaznivý

zdravotný stav a rozhodne o nároku na invalidný dôchodok a o jeho sume podľa zákona

účinného od 1. januára 2010.

II.

Konanie na prvostupňovom súde

Proti hore citovanému rozhodnutiu odporkyne podala navrhovateľka opravný

prostriedok označený ako Žiadosť z 29. januára 2010 o preskúmanie rozhodnutia Sociálnej

poisťovne.

Krajský súd v Trnave ako súd prvého stupňa napadnuté rozhodnutie ako správne

v zmysle potvrdil. Vo svojom odôvodnení opísal argumentáciu

navrhovateľky, ktorá na pojednávaní uviedla, že je to tvrdé voči jej synovi, že nemôže

poberať sirotský dôchodok, keďže jeho otec zomrel pred 1. januárom 2010. Je ochotná

doplatiť chýbajúcu sumu za otca dieťaťa, ktorá chýba pre potrebný počet rokov, aby synovi

mohol byť vyplácaný sirotský dôchodok.

Krajský súd pripomenul argumentáciu odporkyne, prečo bola žiadosť o sirotský

dôchodok zamietnutá, lebo nárok na sirotský dôchodok má nezaopatrené dieťa, ktorému

3

zomrel rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, ak rodič alebo osvojiteľ dieťaťa ku dňu smrti bol

poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, alebo invalidného

dôchodku, alebo ku dňu smrti získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok

na invalidný dôchodok, alebo splnil podmienky na starobný dôchodok alebo zomrel

v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Na základe uvedeného vychádzal zo skutkového stavu, že otec maloletého T. nebol

poberateľom starobného či predčasného starobného dôchodku a ani invalidného dôchodku,

a preto odporkyňa musela posudzovať skutočnosť, či nebohý D. získal potrebný počet rokov

dôchodkového poistenia v zmysle , tzn. najmenej päť

rokov dôchodkového poistenia. Z priložených dokladov krajský súd usúdil, že tento ku dňu

smrti za posledných desiatich rokoch od 1. mája 1997 do 30. apríla 2007 získal spolu 1 426

dní, tzn. 3 roky a 331 dní, a tak krajský súd iba potvrdil záver odporkyne, že nebohý D.

nezískal potrebný počet rokov.

III.

Odvolanie navrhovateľa/stanoviská

Vo včas podanom odvolaní zo dňa 04.08.2010 (č. l. 21) proti rozsudku prvostupňového

súdu navrhovateľka a s odkazom na ustanovenie § 293ax ods. 1 spolu s § 70 ods. 1 a § 76

poukázala na to, že argumentácia odporkyne je z jej pohľadu

nespravodlivá.

Takýto prístup v praxi podľa navrhovateľky bude znamenať, že sa vytvoria dve skupiny

sirôt, ktorých bude spájať podobný osud a to smrť jedného z rodičov v odlišnom období,

no ale jedným bude prináležať sirotské a druhým nie. Takýto prístup k deťom, ktorým rodič

zomrel pred 01. januárom 2010, označila navrhovateľka za diskriminačné.

Podľa navrhovateľky je toto ustanovenie so širokým záberom, ktoré sa vzťahuje

na všetkých poistencov bez rozdielu „života a smrti“, nakoľko sa týka posudzovania

invalidity. Preto cieľom tejto novely bolo rozšíriť okruh osôb, a to aj o tých, ktorí

pred účinnosťou tohto zákona nemali nárok na invalidný dôchodok z dôvodu nezískania

potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia, a najmä odstrániť tvrdosť zákona.

4

Na základe uvedeného navrhovateľka dospela k záveru, že predmetné ustanovenie sa

vzťahuje na všetkých, ktorým pred I. januárom 2010 nevznikol nárok na invalidný dôchodok

z dôvodu nezískania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia.

Avšak odporkyňa si podľa navrhovateľky vyložila ustanovenie § 293ax ods. 1

tak, že platí jednoducho iba pre živé osoby. Ale vo svojej úvahe

pozabudla, že takýto postup je nielen diskriminačný voči zosnulým poistencom, ale pozabudla

aj na ustanovenie

Podľa nárok na sirotský dôchodok má nezaopatrené

dieťa, ktorému zomrel rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, ak rodič alebo osvojiteľ ku dňu smrti bol

poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného

dôchodku alebo ku dňu smrti získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok

na invalidný dôchodok, alebo splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo zomrel

v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

V tejto súvislosti navrhovateľka poukázala na tú skutočnosť, že nebohý otec maloletého

zomrel X., teda to bol jeho okamih nároku na invalidný dôchodok. Za tejto situácie bola

navrhovateľka chýbajúce obdobie do 5 rokov doplatiť, čo jej však odporkyňa neumožnila,

avšak odporkyňa dobu už opätovne neposúdila.

Ďalej navrhovateľka v tejto súvislosti, že zákon musí mať zrozumiteľný a jasný obsah

ustanovení a s tým spojenú jasnú a zrozumiteľnú adresnosť noriem. Potom prečo odporkyňa

sporné ustanovenie nevykladá tak, aby bolo v súlade s účelom

zákona, ktorý je okrem iného sociálne zabezpečenie nezaopatrených osôb, a aby výklad tohto

ustanovenia bol aj v prospech poistencov.

Na základe vyššie uvedeného navrhovateľka požiadala, aby odvolací súd rozsudok

krajského súdu zrušil a vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie.

Z vyjadrenia odporkyne zo dňa 16.08.2010 (č. l. 27) vyplýva, že dôvody uvedené

navrhovateľkou nepovažuje odporkyňa za relevantné. Na základe uvedeného preto odporkyňa

požadovala potvrdiť rozsudok napadnutý odvolaním.

5

IV.

Právne názory odvolacieho súdu

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

podľa (ďalej v texte rozsudku

len „“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote

( ) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia

v spoj. s ust. odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania dospel

k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne

správny, a preto ho po preskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným

v potvrdil.

Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku

krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší

súd s prihliadnutím na ust. v spoj. s konštatuje, že nezistil

dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu

so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého

rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie

výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu

a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu

s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí

iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku

a doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2

umožňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie

dôvody).

Najvyšší súd konštatuje, že základným argumentom navrhovateľky je jej nespokojnosť

s výkladom ustanovenia , ktorý si krajský súd na základe

odôvodnenia odporkyne osvojil. S prihliadnutím na svoju predchádzajúcu judikatúru (tu cituje

najmä rozsudky Najvyššieho súdu sp. zn. a , oba zo 06. júla 2010)

6

je nutné zdôrazniť, že s výkladom cit. ustanovenia sa Najvyšší súd už v minulosti zaoberal.

V rozsudku sp. zn. napríklad uviedol, že:

„V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že R.Z., narodený X, zomrelý dňa Y, ku

dňu smrti nebol poberateľom starobného, predčasného starobného ani invalidného dôchodku,

ani nezomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Preto by navrhovateľke vznikol nárok na vdovský dôchodok len za splnenia podmienky

v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a síce, ak by ku dňu smrti získal nebohý

manžel potrebný počet rokov dôchodkového poistenia podľa § 72 ods. 1 písm. f), § 72 ods. 2

zákona, teda minimálne 5 rokov. Nebohý R.Z. však do dňa smrti získal za posledných

10 rokov len 4 roky a 273 dní poistenia.

Rovnako nebolo možné zohľadniť námietku navrhovateľky spochybňujúcu konštatovanie

súdu prvého stupňa o nemožnosti prihlásenia nebohého manžela do dôchodkového poistenia

po jeho smrti manželkou po jeho smrti, keďže táto odporuje samotnému princípu poistenia

pre prípad vzniku poistnej udalosti. Treba pripomenúť, že dôchodkové poistenie uzatvára

poistenec ako fyzická osoba (§ 6 ods. 1 zákona) pre prípad úmrtia (§ 2 ods. 1 zákona), teda

do budúcnosti a takéto poistenie (dobrovoľné) vzniká v zmysle § 23 zákona odo dňa

prihlásenia sa na toto poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky, preto po úmrtí fyzickej

osoby už poistenie pre tento účel nedáva zmysel a za takúto osobu ho dodatočne uzavrieť

nemožno a to ani v zastúpení, keďže zastúpená osoba neexistuje.“

Obdobne aj v prejednávanej veci Najvyššiemu súdu z pripojeného spisu vyplýva,

že nebohý D. ako otec T., narodený X., zomrelý dňa X., ku dňu smrti nebol poberateľom

starobného, predčasného starobného ani invalidného dôchodku, ani nezomrel v dôsledku

pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Preto by navrhovateľke vznikol nárok na vdovský dôchodok len za splnenia podmienky

v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a síce, ak by ku dňu smrti získal nebohý D.

potrebný počet rokov dôchodkového poistenia podľa § 72 ods. 1 písm. f), § 72 ods. 2 zákona,

teda minimálne 5 rokov. Nebohý D. ku dňu smrti získal za posledných 10 rokov iba 3 roky

a 331 dní poistenia. Táto skutočnosť bola navrhovateľke oznámená listom odporkyne zo dňa

13.03.2009 (č. l. 3 spisu odporkyne).

7

Preto vzhľadom na právne názory obsiahnuté v hore citovanom texte rozsudku

sp. zn. nie je možné prisvedčiť ochote navrhovateľky o doplatení chýbajúceho

poistenia po smrti otca siroty, hoc aj túto možnosť navrhuje.

Vzhľadom na námietku navrhovateľky, že takýto postup je nielen diskriminačný voči

zosnulým poistencom, ale že odporkyňa pozabudla aj na ustanovenie § 76 ods. 1

, Najvyšší súd upozorňuje na podmienku žijúceho poistenca zakotvenú

v ustanovení , podľa ktorej „ ..... poistencovi, ktorému

nevznikol nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov

účinných pred 1. januárom 2010 z dôvodu nezískania potrebného počtu rokov dôchodkového

poistenia ..... Sociálna poisťovňa na jeho žiadosť znovu posúdi dlhodobo nepriaznivý

zdravotný stav a rozhodne o nároku na invalidný dôchodok a o jeho sume podľa zákona

účinného od 1. januára 2010.“

Zákon v citovanom ustanovení presne vymedzuje dispozitívne úkony poistenca a s nimi

spojené právne účinky. Preto nie je možné po smrti poistenca pripustiť, že by došlo spätne

„ex post“ k podaniu žiadosti poistencom a k následnému posúdeniu zdravotného stavu

poistenca ako nežijúcej osoby. Na tomto záveru nič nemení ustanovenie § 76 ods. 1

, lebo navrhovateľka nepreukázala, že by nebohý rodič ku dňu smrti bol

poberateľom niektorého z dôchodkov, resp. ku dňu smrti získal počet rokov dôchodkového

poistenia na nárok na invalidný dôchodok (v danom prípade sa vyžadovalo 5 rokov

dôchodkového poistenia a nebohý D. ako otec siroty bol poistený iba 3 roky a 331 dní), alebo

splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, poprípade zomrel v dôsledku pracovného

úrazu alebo choroby z povolania.

Na základe hore uvedených záverov Najvyšší súd dospel k záveru, že krajský súd

postupoval správne, ak potvrdil napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne.

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,

po vyhodnotení námietok žalobcu ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich

predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä už v citovaných rozsudkoch sp. zn.

a , oba zo 06. júla 2010, pri ktorých Najvyšší súd nezistil žiaden relevantný dôvod,

aby sa od nich odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného

8

skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), s osvojením

si argumentácie krajského súdu postupom podľa v spoj. s

rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa

v spojitosti s a , podľa ktorého neúspešnej

navrhovateľke právo na úplnú náhradu trov tohto konania nevzniklo.

Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. rozhodol

bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci

prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho

zúčastniť), nešlo o vec v zmysle (úprava sociálno-poistných vzťahov

vychádza z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1

vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 07. decembra 2010

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová