Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Sd-100-2015.pdf
PDF · 97.79 KB
Case nature
Area
Subarea
5Sd/100/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Širokou v právnej veci navrhovateľky: A. C., nar.: XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX R., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o odvolaní proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 22. júna 2015, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 22. júna 2015 p o t v r dz u j e.
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žiadosťou z 27.05.2015 požiadala navrhovateľka o priznanie starobného dôchodku. O žiadosti navrhovateľky rozhodla odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 22. júna 2015 (napadnuté rozhodnutie), ktorým odporkyňa priznala navrhovateľke od 25.08.2013 starobný dôchodok v sume 124 eur, od 01.01.2015 zvýšený na sumu 138,70 eur.
2. Dňa 10.06.2015 sa navrhovateľka dostavila do informačnej kancelárie odporkyne a k žiadosti o starobný dôchodok doložila doklady k uznaniu doby starostlivosti o bezvládnu matku. Žiadala hodnotiť obdobie od 1977 do 20.01.1984, kedy matka zomrela.
3. Listom z 31.07.2015 odporkyňa vysvetlila navrhovateľke, že na dôchodkové účely sa započíta aj doba osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá bola prevažne alebo úplne bezvládna a nebola umiestnená v ústave sociálnej starostlivosti alebo v podobnom zdravotníckom zariadení, a to od 01.01.1976 do 31.12.2000. Zákonom č. 446/2000 Z.z. bolo zo zákona č. 100/1988 Zb. vypustené ustanovenie § 9 ods. 1 písm. k) zákona č. 100/1988 Zb. a právne predpisy neumožňovali započítanie doby osobnej starostlivosti o blízku osobu v období od 01.01.2001 do 31.12.2003 (§ 169c ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 446/2000 Z.z.). Od 01.01.2004 nadobudnutia účinnosti zákona č. 461/2003 Z.z. doba poberania peňažného príspevku za opatrovanie podľa § 15 zákona č. 461/2003 Z.z. nebola obdobím zakladajúcim účasť na dôchodkovom poistení. V období od 01.01.2004 do 31.07.2006 fyzickým osobám, ktoré neboli povinne nemocensky dôchodkovo poistené zákon č. 461/2003 Z.z. umožňoval poistiť sa dobrovoľne, pričom dôchodkové poistenie týmto osobám vzniklo najskôr odo dňa podania prihlášky. S účinnosťou od 01.08.2006 podľa § 15 ods. 1 písm. e) zákona č. 461/2003 Z.z. je povinne dôchodkovo poistená aj fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorej sa poskytuje príspevok na opatrovanie (podľa zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia) a podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu tohto opatrovania. Uvedené znamená, že za osobu, ktorej úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vyplácal peňažný príspevok na opatrovanie, môže štát platiť poistné na dôchodkové poistenie, ale robí tak len vtedy, ak sa na toto poistenie opatrovateľ prihlási. V takomto prípade je obdobie opatrovania
blízkej osoby obdobím dôchodkového poistenia. Dobru starostlivosti o manžela v období od 01.04.2003 do 24.08.2013, počas ktorej navrhovateľka poberala príspevok na opatrovanie nemožno hodnotiť, vzhľadom na to, že doba opatrovania do 31.12.2003 nepatrila medzi náhradné doby podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb. Od 01.01.2004 by bolo možné dobu opatrovania hodnotiť iba za predpokladu, že bola podaná prihláška na dobrovoľné dôchodkové poistenie (do 31.07.2006) a povinné poistenie (od 01.08.2006). V súvislosti s dobou starostlivosti o matku odporkyňa uviedla, že v od roku 1977 do 20.01.1984 má navrhovateľka zhodnotené doby z iných dôvodov (od 15.01.1977 do 24.10.1978 - dobu zamestnania a od 19.04.1980 do 18.04.1983 - dobu starostlivosti o dieťa). Ostatné doby nebolo možné hodnotiť, pretože nie je preukázané, že matka navrhovateľky bola prevažne alebo úplne bezvládna, pričom nie je rozhodujúce, či sa vyplácalo zvýšenie pre bezvládnosť. Vyjadrenie ošetrujúceho lekára z 21.07.1977 na tieto účely nie je postačujúce. Dokladom preukazujúcim, že sa jedná o prevažne alebo úplne bezvládnu osobu je posudok posudkového lekára Sociálnej poisťovne. Ak bude takýto posudok predložený, odporkyňa opätovne určí sumu starobného dôchodku.
4. Opravným prostriedkom doručeným súdu dňa 28.08.2015 sa navrhovateľka domáhala preskúmania rozhodnutia odporkyne a žiadala o zhodnotenie doby starostlivosti o nebohú matku od 01.07.1977 do 20.01.1984, doby nezamestnanosti od 01.01.2001 do 21.04.2003 a dobu opatrovania manžela.
5. Odporkyňa vo vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľky uviedla, že s poukazom na ust. § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v spojení s § 9 ods. 1 písm. d) a § 169c zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení sa na dôchodkové účely do zamestnania započítava v období pred 01.01.2001 doba vedenia v evidencii nezamestnaných a v období od 01.01.2001 do 31.12.2003 doba vyplácania podpory v nezamestnanosti. Pretože obdobie nezamestnanosti navrhovateľky trvalo po 31.12.2000 a počas neho nebola vyplácaná podpora v nezamestnanosti, uvedené obdobie nemožno považovať za náhradnú dobu a ani za obdobie dôchodkového poistenia. Preto nebolo možné zohľadniť dobu nezamestnanosti navrhovateľky od 01.01.2001 do 21.04.2003. vo vzťahu k ostatným namietaným obdobiam, ktoré navrhovateľka žiadala zohľadniť poukázala na vysvetľujúci list z 31.07.2015, v ktorom odporkyňa podrobne objasnila dôvody, pre ktoré tieto obdobia nemôže hodnotiť.
6. K vyjadreniu odporkyne navrhovateľka uviedla, že od 01.07.1977 do 20.01.1984 opatrovala úplne bezvládnu mamu a o manžela, ktorého je opatrovateľom, sa stará dodnes.
7. Navrhovateľka doložila potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava z 18.03.2021, ktorým úrad potvrdil poberanie príspevku na opatrovanie navrhovateľkou od 01.01.2003. Ďalej navrhovateľka predložila lekársku správu obvodného lekára matky navrhovateľky zo 17.12.1983 (MUDr. Holec) a lekársku správu obvodnej lekárky MUDr. Cvečkovej, v ktorej je uvedené, že matka navrhovateľky (G. E.) je liečená pre Polyarthritis progressiva III. St. s obmedzením pohyblivosti, je odkázaná na pomoc druhej osoby, poberá bezvládnosť. Ďalej predložila osobný list dôchodkového poistenia, ktorý je prílohou k napadnutému rozhodnutiu odporkyne a zápisnicu o ústnom podaní z 10.06.2015.
8. Odporkyňa na výzvu súdu zaslal vyjadrenie, v ktorom uviedla, že spisový materiál matky navrhovateľky bol skartovaný a z informačného systému odporkyne nie sú známe údaje, či sa matke navrhovateľky vyplácalo zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, preto túto skutočnosť nie je možné potvrdiť. Súčasne opätovne uviedla, že nie je rozhodujúca skutočnosť, či sa vyplácalo zvýšenie pre bezvládnosť. Dokladom preukazujúcim, že sa jedná o prevažne alebo úplne bezvládnu osobu je posudok posudkového lekára odporkyne, ktorý navrhovateľka do dnešného dňa nepredložila.
9. Na výzvu súdu odporkyňa zaslala ďalšie vyjadrenie, v ktorom uviedla, že dobu starostlivosti o manžela navrhovateľky nie je možné hodnotiť vzhľadom na to, že opatrovanie blízkej osoby po 31.12.2000 nie je obdobím dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. ani náhradnou dobou podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v spojení s § 169c ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 446/2000 Z.z. S poukazom na ust. § 15 ods. 1 písm. e) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. fyzickej osobe, ktorá podá prihlášku na dôchodkové poistenie do 31.08.2006, povinné dôchodkové poistenie vzniká najskôr od 01.08.2006. Pretože navrhovateľka prihlášku na dôchodkové poistenie nepodala, nie je možné pre dôchodkové účely započítať ani dobu starostlivosti od 01.08.2006.
10. Podľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
11. V súlade s citovaným ustanovením krajský súd v konaní postupoval podľa ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“).
12. Krajský súd v Bratislave ako príslušný na konanie podľa § 246 OSP preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250f ods. 1 a 2 OSP, keďže odporkyňa súhlasila s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania a navrhovateľka sa na výzvu súdu, či súhlasí s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania v lehote nevyjadrila.
13. Z administratívneho spisu a listín doložených navrhovateľkou súd zistil skutkový stav ako je opísaný vyššie.
14. Medzi účastníkmi konania zostala sporná otázka zohľadnenia nasledovných dôb pre účely výpočtu starobného dôchodku navrhovateľky:
- Doba starostlivosti o matku od 01.07.1977 do 20.01.1984;
- Doba nezamestnanosti od 01.01.2001 do 21.04.2003;
- Doba opatrovania zdravotne ťažko postihnutého manžela od 01.04.2003 do 24.08.2013.
15. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania.
16. Podľa § 169c ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 446/2000 Z.z. doba osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá bola prevažne alebo úplne bezvládna a nebola umiestnená v zariadení sociálnych služieb alebo v obdobnom zdravotníckom zariadení, získaná od 1. januára 1976 do 31. decembra 2000, sa hodnotí od 1. januára 2001 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2000.
17. Podľa § 9 ods. 1 písm. k) zákona č. 100/1988 Zb., ak zamestnanie trvalo aspoň rok započítavajú sa doňho tieto náhradné doby - doba osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá bola prevažne alebo úplne bezvládna a nebola umiestnená v ústave sociálnej starostlivosti alebo obdobnom zdravotníckom zariadení, a to najskôr od 1. januára 1976.
18. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení, ak je dôchodca trvale taký bezvládny, že potrebuje, aby ho ošetrovala a obsluhovala iná osoba, zvyšuje sa mu dôchodok:
- pri čiastočnej bezvládnosti o 200 Kčs
- pri prevažnej bezvládnosti o 300 Kčs
- pri úplnej bezvládnosti o 400 Kčs mesačne.
19. Podľa § 29 ods. 1,2,3 Vyhlášky č. 128/1975 Zb. Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení Čiastočne bezvládny je, kto dlhodobe potrebuje pomoc inej osoby pri niektorých nevyhnutných životných úkonoch (napr.pri umývaní, česaní, obliekaní). Prevažne bezvládny je, kto dlhodobe potrebuje pravidelnú pomoc inej osoby pri hlavných životných úkonoch (napr.pri chôdzi, pri výkone fyziologickej potreby). Úplne bezvládny je, kto dlhodobe potrebuje trvalé ošetrovanie a pomoc inej osoby pri všetkých životných úkonoch.
20. Podľa § 9 zákona č. 132/1975 Zb. účinného v dobe starostlivosti o matku navrhovateľky (1977-1984) posudok na účely posúdenia bezvládnosti osoby vydával okresný národný výbor svojou posudkovou komisiou sociálneho zabezpečenia.
21. Z vyššie uvedených stanovení zákona č. 121/1975 Zb. a vyhlášky k tomuto zákonu č. 128/1975 Zb. je zrejmé, že v čase, kedy navrhovateľka opatrovala matku zákon rozlišoval rôzne stupne bezvládnosti
- čiastočnú, prevažnú, a úplnú. Na účely dôchodkového poistenia (§ 169c aj § 9 ods. 1 písm. k) zákona č. 100/1988 Zb.) sa za náhradnú dobu považuje starostlivosť o prevažne alebo úplne bezvládnu osobu. Navrhovateľka síce doložila lekársku správu, kde je spomenuté, že matka navrhovateľky poberá bezvládnosť, avšak z tejto lekárskej správy nie je zrejmé splnenie podmienok - úplnej alebo prevažnej bezvládnosti. Podľa názoru súdu odporkyňa nepochybila, ak uviedla, že predložená lekárska správa nepostačuje na preukázanie rozhodujúcich skutočností (úplnú alebo čiastočnú bezvládnosť matky navrhovateľky) pre zohľadnenie doby starostlivosti od 01.07.1977 do 20.01.1984.
22. Dokladom, ktorý v danej dobe bezvládnosť osoby potvrdzoval, bol nepochybne posudok vydaní komisiou sociálneho zabezpečenia. Súd sa síce nestotožňuje s názorom odporkyne, že iba posudkom posudkového lekára Sociálnej poisťovne by bolo možné preukázať úplnú alebo prevažnú bezvládnosť osoby a pripúšťa predloženie aj iných relevantných dokladov, avšak navrhovateľka doklad, ktorý by jednoznačne preukazoval úplnú alebo čiastočnú bezvládnosť matky v administratívnom ani v súdnom konaní nepredložila. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že navrhovateľke sa nepodarilo spochybniť správnosť záveru o nezohľadnení doby starostlivosti o matku od 01.07.1977 do 20.01.1984.
23. Navrhovateľka žiadala o započítanie dôb, kedy bola nezamestnaná a evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Zo žiadosti navrhovateľky vyplýva, že evidovaná ako nezamestnaná bola v období od 25.03.1996 do 21.04.2003 a od 22.04.2003 bola nezamestnaná neevidovaná. Z osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý tvorí prílohu k napadnutému rozhodnutiu odporkyne vyplýva, že navrhovateľke bola zohľadnená doba evidovanej nezamestnanosti od 25.03.1996 do 31.12.2000.
24. Podľa § 9 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. účinného do 31.12.2000, ak zamestnanie trvalo aspoň rok započítavajú sa doňho tieto náhradné doby - doba nezamestnanosti.
25. Podľa § 9 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. účinného od 01.01.2001, ak zamestnanie trvalo aspoň rok započítavajú sa doňho tieto náhradné doby - doba, po ktorú sa evidovanému nezamestnanému vyplácala podpora v nezamestnanosti podľa osobitného predpis.
26. Zákonom č. 446/2000 Z.z. došlo k zmene ust. § 9 ods. 1 písm. d) zákona 100/1988 Zb., tak, že od 01.01.2001 bolo možné hodnotiť pre účely dôchodkového poistenia dobu nezamestnanosti, po ktorú poberal uchádzač evidovaný v evidencii nezamestnaných podporu v nezamestnanosti. Teda dobu, po ktorú bol v evidencii nezamestnaných bez nároku na podporu v nezamestnanosti, bolo možné hodnotiť pre účely dôchodkového poistenia len do 31.12.2000 ako náhradnú dobu. S účinnosťou od 01.01.2001 je podľa § 9 ods. 1 písm. d/ zákona č. 100/1988 Z. z. <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mjzha4f6mjqga> o sociálnom zabezpečení (v znení zákona č. 446/2000 Z.z. <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mrqgayf6nbugy>) náhradnou dobou len doba, po ktorú sa evidovanému nezamestnanému vyplácala podpora v nezamestnanosti podľa osobitnému predpisu (pozri aj rozsudok Najvyššieho súd SR sp. zn.: 1So/8/2010).
27. Nebolo sporné, že navrhovateľka nepoberala podporu v nezamestnanosti, a preto záver odporkyne, podľa ktorého jej hodnotila ako náhradnú dobu iba dobu nezamestnanosti do 31.12.2000 považuje súd za správny. Ani túto námietku preto súd nevyhodnotil ako dôvodnú.
28. Poslednou spornou otázkou bolo zohľadnenie doby, po ktorú navrhovateľka opatrovala zdravotne ťažko postihnutého manžela od 01.01.2003 do 24.08.2013.
29. V období od 01.01.2001 do 01.08.2006 štát neplatil poistné za osoby, ktoré sa starali o prevažne alebo úplne bezvládne osoby. Doba takejto starostlivosti mohla byť zhodnotená pre dôchodkové účely ako doba zamestnania len vtedy, ak opatrovanie bolo vykonávané ako samostatne zárobková činnosť a za dobu jeho vykonávania bolo odvedené poistné. V prípade navrhovateľky nebolo sporné, že poistené za toto obdobie nebolo odvedené. Uvedený názor je podporený aj judikatúrou Najvyššieho súdu SR napr. rozsudok sp. zn.: 7Sk/2/2018 alebo 7So/87/2011, v ktorom najvyšší súd okrem iného uviedol, že „...súd považuje právnu úpravu, podľa ktorej štát za opatrovanie odkázaných osôb neodvádzal poistné,
za vecne nesprávnu a sociálne nespravodlivú. Vo svojom konaní je však súd (a aj odporkyňa) viazaný zákonom, preto na svoje hodnotenie právnej úpravy ako nespravodlivej nemohol pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia odporkyne prihliadať.“
30. Zákonom č. 310/2006 Z.z. došlo k zmene § 15 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení tak, že bolo vložené písm. e) tohto odseku, podľa ktorého s účinnosťou od 01.08.2006 sa za povinne dôchodkovo poistenú považuje aj fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie podľa osobitného predpisu v rozsahu najviac 12 rokov, ak nie je dôchodkovo poistená podľa písmen a) až d), nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila dôchodkový vek a podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu tohto opatrovania; do obdobia 12 rokov dôchodkového poistenia sa započítava aj obdobie dôchodkového poistenia získané z dôvodu uvedeného v písmene d).
31. Podľa § 293g zákona č. 461/2003 Z.z. (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 01.08.2006) fyzickej osobe uvedenej v § 15 ods. 1 písm. c) až e), ktorá podá prihlášku na dôchodkové poistenie do 31. augusta 2006, povinné dôchodkové poistenie vzniká od 1. augusta 2006, ak takouto fyzickou osobou je od 1. augusta 2006.
32. V dôvodovej správe k zákonu č. 310/2006 Z.z. vyplýva, že z dôvodu zabezpečenia adresnosti poistného na dôchodkové poistenie plateného štátom za fyzické osoby starajúce sa o dieťa a za fyzické osoby, ktorým sa poskytuje príspevok na opatrovanie, sa navrhuje, aby povinnému dôchodkovému poisteniu podliehali len tie fyzické osoby, ktoré podajú prihlášku na dôchodkové poistenie. Pre vznik dôchodkového poistenia po 31. júli 2006 z dôvodu starostlivosti o dieťa do 6 rokov veku, z dôvodu starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vo veku od 6 do 18 rokov alebo z dôvodu poberania príspevku na opatrovanie ťažko zdravotne postihnutej osoby sa vyžaduje, aby táto fyzická osoba podala prihlášku na dôchodkové poistenie najneskôr do 31. augusta 2006, ak v období nadobudnutia účinnosti zákona patrila do uvedeného okruhu osôb. Fyzická osoba, ktorá sa do 31. augusta 2006 neprihlási na dôchodkové poistenie, nebude patriť do okruhu povinne dôchodkovo poistených osôb, za ktoré platí poistné štát.
33. Je teda zrejmé, že na to, aby bolo možné považovať navrhovateľku za povinné dôchodkovo poistenú osobu, za ktorú štát platil poistné, bolo potrebné, aby navrhovateľka podala najneskôr do 31.08.2006 prihlášku na poistenie. Z administratívneho spisu odporkyne nevyplýva, že by navrhovateľka prihlášku podala. Skutočnosti, že navrhovateľkou prihláška na poistenie nebola podaná, nasvedčujú aj jej vyjadrenia v administratívnom konaní, že na začiatku starostlivosti o svojho zdravotne ťažko postihnutého manžela (v roku 2003) a následne v rokoch 2004 a 2005 bola osobne na pobočke, kde jej bolo povedané, že prihlásiť sa nie je potrebné. Povinnosť podať prihlášku však bola zavedená až s účinnosťou zmeny zákona č. 461/2003 Z.z. od 01.08.2006.
34. Z uvedených dôvodov súd nemohol uznať námietku navrhovateľky, že jej mala byť zohľadnená doba poberania príspevku na opatrovanie manžela, keďže táto by mohla byť zhodnotená iba od 01.08.2006, ak by navrhovateľka podala prihlášku do poistenia, čo neurobila.
35. Vzhľadom na uvedené správny súd nemal inú možnosť ako konštatovať, že odporkyňa zistila skutkový stav veci dostatočne, postupovala v súlade so zákonom a správne dospela k záveru, že navrhovateľke sporné obdobia nemožno na účely priznania starobného dôchodku hodnotiť. Navrhovateľka neuviedla také argumenty, ktoré by dokázali spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporkyne. Z uvedených dôvodov správny súd rozhodnutie odporkyne podľa § 250q ods. 3 OSP ako vecne správne potvrdil.
36. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania, keďže navrhovateľka v konaní nebola úspešná a odporkyni právo na náhradu trov konania v zásade neprináleží.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdu, ktorým potvrdí rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie. (§ 250s OSP)
Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. ( § 204 ods. 1, OSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. (§ 205 ods. 1, 2 OSP)