Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
da7/363161.22af72.pdf
PDF · 151.23 KB
No categories available
4Tost/14/2010
Najvyšší súd 4 Tost 14/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N IE
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. júla 2010 v senáte
zloženom z predsedu JUDr. Emila Bdžocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho
a JUDr. Kataríny Haškovej, o sťažnosti odsúdeného PhDr. Mgr. J. T. proti uzneseniu
Krajského súdu v Bratislave z 11. mája 2010, sp. zn. 2 Ntok 1/2010, rozhodol
t a k t o :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného PhDr. Mgr. J. T.
s a z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave ako súdu prvého stupňa z 9. októbra 2006,
sp. zn. 2T 4/05, obvinený PhDr. J. T. bol uznaný za vinného zo spáchania trestného činu
sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že :
ako predseda predstavenstva akciovej spoločnosti P. so sídlom v L. 5. apríla 2000
v Bratislave uzavrel s P. R. písomnú komisionársku zmluvu o obstaraní kúpy a predaja
cenných papierov, na jej základe od neho bankovým prevodom 7. apríla 2000 prevzal
finančnú čiastku 5 000 000 Sk, túto však nepoužil na dohodnutý účel, ale ju minul pre vlastnú
potrebu, čím spôsobil P. R. škodu 5 000 000 Sk.
Krajský súd za to obvinenému uložil podľa § 248 ods. 5 Tr. zák. trest odňatia slobody
na 5 (päť) rokov, pre výkon ktorého ho zaradil podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. do prvej
nápravnovýchovnej skupiny.
Podľa § 228 ods. 1 zákona č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr. por.)
bola mu uložená povinnosť nahradiť poškodenému P. R. škodu v sume 5 000 000 Sk.
Na podklade odvolania obžalovaného proti rozsudku súdu prvého stupňa rozsudkom
Najvyšší súd Slovenskej republiky zo 17. júna 2008, sp. zn. 4 To 91/2006, podľa § 258 ods. 1
písm. e/, ods. 2 Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu;
a na základe § 259 ods. 3 Tr. por. uložil obžalovanému podľa § 248 ods. 5 Tr. zák., s použitím
§ 40 ods. 1 Tr. zák., trest odňatia slobody vo výmere štyri roky, pričom podľa § 39a ods. 3
Tr. zák. pre výkon uloženého trestu ho zaradil do prvej nápravnovýchovnej skupiny.
Odsúdený podal 17. februára 2010 návrh na obnovu konania, o ktorom Krajský
súd v Bratislave rozhodol uznesením z 11. mája 2010, sp. zn. 2 Ntok 1/2010 tak,
že ho podľa § 399 ods. 2 Tr. por. ako nedôvodný zamietol.
Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal odsúdený PhDr. Mgr. J. T.
do zápisnice o verejnom zasadnutí sťažnosť, ktorú odôvodnil aj písomne podaním došlým
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 3. júna 2010.
V sťažnosti poukázal na to, že krajský súd pri rozhodovaní o návrhu na obnovu
konania sa nevyporiadal so všetkými dôvodmi na povolenie obnovy, a to :
1/ „so zásadným porušením práva na obhajobu založenom jeho neprítomnosťou
na vyšetrovacích úkonoch v čase prípravného konania
2/ miestnou nepríslušnosťou súdu
3/ vylúčením trestnosti skutku podloženým novými dôkazmi v dikcii rozsudkov súdov
v pôvodnom konaní“.
Tieto dôvody v podstate oprel o svoje výroky a dôkazy, tak ako na ne poukázal
v podaniach obsiahnutých v návrhu na povolenie obnovy konania a pri výsluchu na verejnom
zasadnutí krajského súdu „v obnovovacom konaní“.
Sťažovateľ preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol vo veci
sám, návrh na obnovu povolil a vec postúpil Krajskému súdu v Trenčíne, resp. aby vec vrátil
do prípravného konania, pričom uviedol, že sťažnosťou zároveň podáva námietku objektívnej
zaujatosti súdu založenej (dodatočne zistenou) miestnou nepríslušnosťou Krajského súdu
v Bratislave, tak ako je odôvodnená v návrhu na obnovu konania z 13. mája 2010.
Na podklade podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 192
ods. 1 Tr. por. preukázal správnosť výroku napadnutého uznesenia a konanie, ktoré
mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného PhDr. Mgr. J. T. nie je dôvodná.
Z ustanovenia § 394 ods. 1 Tr. por. vyplýva, že obnova konania, ktoré sa skončilo
právoplatným rozsudkom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr
známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený
trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený
druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie
od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere
k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom
trestu.
Pri posudzovaní, či sú splnené podmienky obnovy konania v zmysle citovaného
ustanovenia, súd hodnotí návrh najskôr z hľadiska, či sú v ňom uvádzané také skutočnosti
alebo dôkazy, ktoré neboli skôr, teda v pôvodnom konaní alebo v konaní o predchádzajúcich
návrhoch na povolenie obnovy konania známe. Až po zistení, že ide o takéto skutočnosti
alebo dôkazy, prichádza do úvahy hodnotenie v tom smere, či by tieto skutočnosti
alebo dôkazy mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi známymi
už skôr viesť k inému rozhodnutiu, ako je pôvodný právoplatný rozsudok.
Skutočnosťou súdu skôr neznámou sa rozumie objektívne existujúci jav, ktorý
nie je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv za zistenie skutkového stavu veci
v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por., pričom novú skutočnosť je potrebné v konaní o obnove
preukázať dôkazmi.
Novým dôkazom je dôkaz, ktorý nebol v pôvodnom konaní obsiahnutý v spise,
uplatnený niektorou procesnou stranou alebo vykonaný. Dôkazom skôr neznámym môže byť
predovšetkým nový dôkaz alebo dôkaz síce už v pôvodnom konaní vykonaný, avšak nového
obsahu (o podstatných okolnostiach obsahovo zmenená, prípadne doplnená výpoveď svedka,
ktorý v pôvodnom konaní už vypovedal), pričom v prípade dôkazu v pôvodnom konaní
už vykonaného musia byť hodnotené aj dôvody alebo okolnosti, ktoré viedli k obsahovej
zmene dôkazu.
Z uvedeného vyplýva, že dôvodom obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Tr. por.
nemôže byť každá nová skutočnosť alebo každý nový dôkaz, ale len skutočnosti a dôkazy
určitým spôsobom kvalifikované, t.j. také dôkazy, ktoré by samy osebe alebo v spojení
so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi mohli odôvodniť iné rozhodnutie o otázkach
uvedených v citovanom zákonnom ustanovení. Súd rozhodujúci o návrhu na povolenie
obnovy konania je preto povinný hodnotiť dôkazy, význam novej tvrdenej skutočnosti alebo
nového navrhnutého dôkazu vo vzťahu ku skutočnostiam a dôkazom vykonaným v pôvodnom
konaní a až na základe takéhoto postupu môže dospieť k odôvodnenému záveru, či ide o také
kvalifikované skutočnosti a dôkazy, ktoré by mohli viesť k inému rozhodnutiu ako
je pôvodný právoplatný rozsudok.
V tejto súvislosti treba uviesť, že v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania
zákon nedáva súdu možnosť preskúmavať správnosť skutkových právnych záverov
pôvodného odsudzujúceho rozhodnutia. Takéto konanie sa obmedzuje len na riešenie otázky,
či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy takého charakteru, aký predpokladá ustanovenie
§ 394 ods. 1 Tr. por. vo vzťahu k výrokom, ktorých sa obnova môže týkať.
V posudzovanej veci správne v súlade s jej stavom a zákonom postupoval krajský súd,
keď dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky § 399 ods. 1 Tr. por. na povolenie
obnovy konania.
V odôvodnení napadnutého uznesenia veľmi podrobne sa zaoberal všetkými
tvrdeniami a dôkazmi obsiahnutými v písomných podaniach odsúdeného i jeho vyjadreniami
na verejnom zasadnutí krajského súdu a vyvodil z nich správne právne závery, preto Najvyšší
súd Slovenskej republiky v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie uvedeného uznesenia,
ktoré si osvojuje (strana 4 až 8 napadnutého uznesenia).
Považuje za potrebné len zdôrazniť, že zo strany odsúdeného ide sčasti o opakovanie
tvrdení a dôkazov, uplatnených v konaní o obnove na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.
5 Ntok 2/2008, kde uznesením z 5. marca 2009, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Tost 7/2009, z 9. júna 2009, bol návrh na obnovu konania
právoplatne zamietnutý.
Navyše tvrdením „o podstatnom porušení práva na obhajobu v prípravnom konaní“
sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní o dovolaní obvineného
PhDr. Mgr. J. T. a v uznesení sp. zn. 1 Tdo V4/2009, z 5. októbra 2009, podľa § 382 písm. c/
Tr. por. odmietol dovolanie obvineného, konštatoval, že ním uvádzané okolnosti sú len
hypotetické, nekorešpondujú s obsahom spisu a nemožno ich prijať ako relevantné.
Za toho stavu Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť odsúdeného
PhDr. Mgr. J. T. ako nedôvodné zamietol.
Poučenie : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 22. júla 2010
JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Alžbeta Kóňová