Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tost/14/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N IE

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. júla 2010 v senáte

zloženom z predsedu JUDr. Emila Bdžocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho

a JUDr. Kataríny Haškovej, o sťažnosti odsúdeného PhDr. Mgr. J. T. proti uzneseniu

Krajského súdu v Bratislave z 11. mája 2010, sp. zn. , rozhodol

t a k t o :

Podľa sťažnosť odsúdeného PhDr. Mgr. J. T.

s a z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave ako súdu prvého stupňa z 9. októbra 2006,

sp. zn. , obvinený PhDr. J. T. bol uznaný za vinného zo spáchania trestného činu

sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že :

ako predseda predstavenstva akciovej spoločnosti P. so sídlom v L. 5. apríla 2000

v Bratislave uzavrel s P. R. písomnú komisionársku zmluvu o obstaraní kúpy a predaja

cenných papierov, na jej základe od neho bankovým prevodom 7. apríla 2000 prevzal

2

finančnú čiastku 5 000 000 Sk, túto však nepoužil na dohodnutý účel, ale ju minul pre vlastnú

potrebu, čím spôsobil P. R. škodu 5 000 000 Sk.

Krajský súd za to obvinenému uložil podľa § 248 ods. 5 Tr. zák. trest odňatia slobody

na 5 (päť) rokov, pre výkon ktorého ho zaradil podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. do prvej

nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa v znení neskorších predpisov

bola mu uložená povinnosť nahradiť poškodenému P. R. škodu v sume 5 000 000 Sk.

Na podklade odvolania obžalovaného proti rozsudku súdu prvého stupňa rozsudkom

Najvyšší súd Slovenskej republiky zo 17. júna 2008, sp. zn. , podľa § 258 ods. 1

písm. e/, ods. 2 napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu;

a na základe uložil obžalovanému podľa Tr. zák., s použitím

§ 40 ods. 1 Tr. zák., trest odňatia slobody vo výmere štyri roky, pričom podľa § 39a ods. 3

Tr. zák. pre výkon uloženého trestu ho zaradil do prvej nápravnovýchovnej skupiny.

Odsúdený podal 17. februára 2010 návrh na obnovu konania, o ktorom Krajský

súd v Bratislave rozhodol uznesením z 11. mája 2010, sp. zn. tak,

že ho podľa ako nedôvodný zamietol.

Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal odsúdený PhDr. Mgr. J. T.

do zápisnice o verejnom zasadnutí sťažnosť, ktorú odôvodnil aj písomne podaním došlým

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 3. júna 2010.

V sťažnosti poukázal na to, že krajský súd pri rozhodovaní o návrhu na obnovu

konania sa nevyporiadal so všetkými dôvodmi na povolenie obnovy, a to :

3

1/ „so zásadným porušením práva na obhajobu založenom jeho neprítomnosťou

na vyšetrovacích úkonoch v čase prípravného konania

2/ miestnou nepríslušnosťou súdu

3/ vylúčením trestnosti skutku podloženým novými dôkazmi v dikcii rozsudkov súdov

v pôvodnom konaní“.

Tieto dôvody v podstate oprel o svoje výroky a dôkazy, tak ako na ne poukázal

v podaniach obsiahnutých v návrhu na povolenie obnovy konania a pri výsluchu na verejnom

zasadnutí krajského súdu „v obnovovacom konaní“.

Sťažovateľ preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol vo veci

sám, návrh na obnovu povolil a vec postúpil Krajskému súdu v Trenčíne, resp. aby vec vrátil

do prípravného konania, pričom uviedol, že sťažnosťou zároveň podáva námietku objektívnej

zaujatosti súdu založenej (dodatočne zistenou) miestnou nepríslušnosťou Krajského súdu

v Bratislave, tak ako je odôvodnená v návrhu na obnovu konania z 13. mája 2010.

Na podklade podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 192

ods. 1 preukázal správnosť výroku napadnutého uznesenia a konanie, ktoré

mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného PhDr. Mgr. J. T. nie je dôvodná.

Z ustanovenia vyplýva, že obnova konania, ktoré sa skončilo

právoplatným rozsudkom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr

neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr

známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený

trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený

druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie

od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere

4

k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom

trestu.

Pri posudzovaní, či sú splnené podmienky obnovy konania v zmysle citovaného

ustanovenia, súd hodnotí návrh najskôr z hľadiska, či sú v ňom uvádzané také skutočnosti

alebo dôkazy, ktoré neboli skôr, teda v pôvodnom konaní alebo v konaní o predchádzajúcich

návrhoch na povolenie obnovy konania známe. Až po zistení, že ide o takéto skutočnosti

alebo dôkazy, prichádza do úvahy hodnotenie v tom smere, či by tieto skutočnosti

alebo dôkazy mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi známymi

už skôr viesť k inému rozhodnutiu, ako je pôvodný právoplatný rozsudok.

Skutočnosťou súdu skôr neznámou sa rozumie objektívne existujúci jav, ktorý

nie je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv za zistenie skutkového stavu veci

v zmysle , pričom novú skutočnosť je potrebné v konaní o obnove

preukázať dôkazmi.

Novým dôkazom je dôkaz, ktorý nebol v pôvodnom konaní obsiahnutý v spise,

uplatnený niektorou procesnou stranou alebo vykonaný. Dôkazom skôr neznámym môže byť

predovšetkým nový dôkaz alebo dôkaz síce už v pôvodnom konaní vykonaný, avšak nového

obsahu (o podstatných okolnostiach obsahovo zmenená, prípadne doplnená výpoveď svedka,

ktorý v pôvodnom konaní už vypovedal), pričom v prípade dôkazu v pôvodnom konaní

už vykonaného musia byť hodnotené aj dôvody alebo okolnosti, ktoré viedli k obsahovej

zmene dôkazu.

Z uvedeného vyplýva, že dôvodom obnovy konania podľa

nemôže byť každá nová skutočnosť alebo každý nový dôkaz, ale len skutočnosti a dôkazy

určitým spôsobom kvalifikované, t.j. také dôkazy, ktoré by samy osebe alebo v spojení

so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi mohli odôvodniť iné rozhodnutie o otázkach

uvedených v citovanom zákonnom ustanovení. Súd rozhodujúci o návrhu na povolenie

obnovy konania je preto povinný hodnotiť dôkazy, význam novej tvrdenej skutočnosti alebo

nového navrhnutého dôkazu vo vzťahu ku skutočnostiam a dôkazom vykonaným v pôvodnom

5

konaní a až na základe takéhoto postupu môže dospieť k odôvodnenému záveru, či ide o také

kvalifikované skutočnosti a dôkazy, ktoré by mohli viesť k inému rozhodnutiu ako

je pôvodný právoplatný rozsudok.

V tejto súvislosti treba uviesť, že v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania

zákon nedáva súdu možnosť preskúmavať správnosť skutkových právnych záverov

pôvodného odsudzujúceho rozhodnutia. Takéto konanie sa obmedzuje len na riešenie otázky,

či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy takého charakteru, aký predpokladá ustanovenie

vo vzťahu k výrokom, ktorých sa obnova môže týkať.

V posudzovanej veci správne v súlade s jej stavom a zákonom postupoval krajský súd,

keď dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky na povolenie

obnovy konania.

V odôvodnení napadnutého uznesenia veľmi podrobne sa zaoberal všetkými

tvrdeniami a dôkazmi obsiahnutými v písomných podaniach odsúdeného i jeho vyjadreniami

na verejnom zasadnutí krajského súdu a vyvodil z nich správne právne závery, preto Najvyšší

súd Slovenskej republiky v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie uvedeného uznesenia,

ktoré si osvojuje (strana 4 až 8 napadnutého uznesenia).

Považuje za potrebné len zdôrazniť, že zo strany odsúdeného ide sčasti o opakovanie

tvrdení a dôkazov, uplatnených v konaní o obnove na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.

, kde uznesením z 5. marca 2009, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, sp. zn. , z 9. júna 2009, bol návrh na obnovu konania

právoplatne zamietnutý.

Navyše tvrdením „o podstatnom porušení práva na obhajobu v prípravnom konaní“

sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní o dovolaní obvineného

PhDr. Mgr. J. T. a v uznesení sp. zn. , z 5. októbra 2009, podľa § 382 písm. c/

6

odmietol dovolanie obvineného, konštatoval, že ním uvádzané okolnosti sú len

hypotetické, nekorešpondujú s obsahom spisu a nemožno ich prijať ako relevantné.

Za toho stavu Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť odsúdeného

PhDr. Mgr. J. T. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 22. júla 2010

JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Alžbeta Kóňová