Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tost/7/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra

Krajčoviča a členov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Juraja Majchráka v trestnej veci

proti odsúdenému PhDr. J. T. , pre trestný čin sprenevery pre § 248 ods. 1 ods. 5 Tr. zák.

účinného do 1. januára 2006 na neverejnom zasadnutí 9. júna 2009 v Bratislave, o sťažnosti

odsúdeného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 5. marca 2009, sp. zn.

2/2008, takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného PhDr. J. T.

z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Odsúdený PhDr. J. T. bol rozsudkom Krajského súde v Bratislave z 9. októ-

bra 2006, sp. zn. v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zo 17. júna 2008, sp. zn. , uznaný vinným z trestného činu sprenevery podľa § 248

ods. 1, ods. 5 Tr. zák. činného do 1. januára 2006 na tom skutkovom základe, že

ako predseda predstavenstva spoločnosti P. K. o.c.p. L., a.s., uzatvoril dňa 5. apríla

2000 v Bratislave s poškodeným P. R. písomnú komisionársku zmluvu o obstarávaní kúpy

a predaja cenných papierov, na základe ktorej 7. apríla 2000 prevzal bankovým prevodom

finančnú čiastku 5 000 000 Sk, ktorú nepoužil na dohodnutý účel, ale ju minul pre vlastnú

potrebu, čím spôsobil P. R. škodu 5 000 000 Sk.

Za to mu bol uložený podľa § 248 ods. 5 Tr. zák. s použitím § 40 ods. 1 Tr. zák. trest

odňatia slobody vo výmere 4 roky, pre výkon ktorého bol zaradený do I. nápravnovýchovnej

skupiny.

Zároveň mu bola podľa účinného do 1. januára 2006 uložená

aj povinnosť uhradiť poškodenému P. R. spôsobenú škodu vo výške 5 miliónov Sk.

Podaním z 3. novembra 2008 sa odsúdený domáhal povolenia obnovy konania

v predmetnej trestnej veci. O tomto návrhu odsúdeného krajský súd rozhodol tak, že ho podľa

zamietol uznesením z 5. marca 2009.

Proti tomuto uzneseniu podal PhDr. J. T. sťažnosť v ktorej namietal, že krajský súd

nerozhodol správne, pretože sa neoboznámil s dodatkom komisionárskej zmluvy č. 1, ktorá

vlastne transformovala pôvodnú zmluvu o nákupe akcií na zmluvu o pôžičke s iným

termínom plnenia. Išlo teda o novú skutočnosť, súdu skôr neznámu.

Krajský súd tiež nevypočul v konaní JUDr. V. L., právneho zástupcu poškodeného na

okolnosti uzatvorenia tohto Dodatku č. 1 a nevypočul ani Ing. A. B. a Ing. J. M. z ktorých

výpovedí by súd zistil, že s peniazmi spoločnosti disponovali aj iné osoby a teda skutok,

kladený mu za vinu nespáchal sám.

V prílohe svojej sťažnosti navyše uviedol, aj nové dôkazy, ktoré podľa neho

potvrdzujú jeho snahu naplniť zmysel zmluvy uzatvorenej s poškodeným, t.j. zhodnotenie

jeho vkladu o čom má svedčiť jednak Zmluva o obstaraní kúpy pohľadávok so spoločnosťou

B. I. o.c.p.a.s. Bratislava z 9. februára 2001, S. A. M., s.r.o., Praha z 20. februára 2001

a žaloba voči tejto spoločnosti z 25. februára 2002.

Okrem toho poukázal na to, že vyšetrovateľ, prokurátor, ale aj konajúce súdy svoje

závery o jeho vine opreli aj o jeho výpoveď z prípravného konania, pričom z lekárskych

správ, ktoré predložil vyplýva, že v čase tohoto výsluchu trpel stredne ťažkou depresívnou

poruchou, v deň výsluchu bol na ošetrení v nemocnici, mal samovražedné úmysly, a teda bolo

potrebné vyšetriť jeho zdravotný stav, čo sa nestalo.

Žiadal preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté uznesenie

krajského súdu, rozhodol o tom, že sa povoľuje obnova konania v predmetnej trestnej veci

a zároveň, aby rozhodol o prerušení výkonu trestu odňatia slobody, ktorý t.č. vykonáva.

Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa na podklade sťažnosti

odsúdeného PhDr. J. T. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia ako

aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Podľa , obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným

rozsudkom sa povolí ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré

by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi

odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol

v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo uložený druh trestu,

by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania

alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu, by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu

alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne,

ak nezistí podmienky obnovy konania podľa

Zistenie krajského súdu, že už skôr citované podmienky pre povolenie obnovy konania

neboli splnené, je správne. Dôkazy, na ktorých odsúdený PhDr. J. T. založil návrh na

povolenie obnovy konania boli súdu totiž známe už v pôvodnom konaní, a to jednak

skutočnosť, že pôvodná komisionárska zmluva, uzatvorená medzi spoločnosťou odsúdeného

a poškodeného mala byť Dodatkom č. 1 transformovaná na zmluvu o pôžičke ako aj skutoč-

nosti, že odsúdený rokoval, resp. mal uzatvorené rôzne zmluvné vzťahy s inými obchodníkmi

s cennými papiermi napr. B. I. o.c.p.a.s., Bratislava a S. A. M.-M. s.r.o. Praha.

S týmito skutočnosťami sa konajúce súdy vecne správne vysporiadali a konštatovali,

že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že v zmluvne stanovenej lehote (ale ani neskôr

v priebehu trestného konania) nebola istina zo zmluvy poškodenému uhradená, a ani neboli

nakúpené cenné papiere (predmet zmluvy) za uvedenú peňažnú sumu.

Z obsahu záväzkového právneho vzťahu pritom vyplývalo, že odsúdený mal mať

k dispozícii buď istinu – 5 000 000 Sk alebo cenné papiere za ňu nakúpené, čo nebolo

splnené.

V uvedenom zmysle preto nemôže obstáť sťažnostná námietka odsúdeného, majúca

svoj základ v existencii Dodatku č. 1 k pôvodnej zmluve, pretože Dodatok č. 1 (č.l. 20) mal

byť uzatvorený až 17. januára 2002, po uplynutí platnosti pôvodnej zmluvy uzatvorenej

na dobu určitú, t.j. do 31. decembra 2000, kedy trestný čin kladený odsúdenému za vinu bol

teda už dokonaný. Okrem toho predložený Dodatok (č.l. 20) bol uzatvorený k inej zmluve

a s iným komitentom, V., a.s., a nie poškodeným P. R.. Ďalší Dodatok č. 1 k zmluve

doložený odsúdeným v rámci sťažnosti z 31. januára 2001 (č.l. 57)

nie je podpísaný komitentom vôbec a bol vypracovaný rovnako až po skončení platnosti

pôvodnej zmluvy a preto ani pojmovo ju už nemohol meniť.

Pokiaľ sa týka námietky odsúdeného, že oba súdy opreli svoje skutkové zistenia

aj o jeho výpoveď z prípravného konania, hoci v tom čase trpel depresiou a bol na vyšetrení

v nemocnici, tiež nie je namieste. Aj v tomto ohľade najvyšší súd konštatuje, že oba súdy boli

o tejto skutočnosti oboznámené. Z protokolu o výpovedi (č.l. 8 - 12) PhDr. J. T. totiž vyplýva,

že PhDr. J. T. sa výsluchu na Okresnom úrade justičnej polície Policajného zboru v Novom

Meste nad Váhom 18. novembra 2001 o 9.00 hod zúčastnil stým, že prehlásil, že sa cíti

telesne a psychický zdravý a vypovedal aj za prítomnosti svojej obhajkyne, čím boli v plnom

rozsahu zabezpečené jeho práva na obhajobu a zákonný priebeh vykonaného úkonu.

Z uvedeného je teda zrejmé, že podstatu návrhu odsúdeného na povolenie obnovy

konania tvoria opakované a argumentačne tými istými dôkazmi podkladané námietky voči

hodnoteniu dôkazov v konaní, ktoré vyústilo v odsudzujúci rozsudok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe týchto skutočností dospel preto

k záveru, že Krajský súd v Bratislave postupoval vecne a procesne správne, keď napadnutým

uznesením z dôvodu zamietol posudzovaný návrh odsúdeného

PhDr. J. T. na povolenie obnovy konania.

Najvyšší súd preto jeho sťažnosť podľa ako nedôvodnú

zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave, 9. júna 2009

JUDr. Peter K r a j č o v i č , v.r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Ing. Anton Jakubík

Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová