Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
004/366045.2930e5.pdf
PDF · 176.59 KB
No categories available
5Obo/50/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 5Obo/50/2010
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Dariny Ličkovej a JUDr. Kataríny
Pramukovej, v právnej veci ţalobcu R. R., bytom P., zastúpeného advokátom J. R., K., proti
ţalovanému M., N., zastúpeného advokátom J. K., N., o zaplatenie 52.057,74 Eur
(1,568.291,50 Sk),
na odvolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 12. septembra 2006, č. k.
24 Cb 123/99-332, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre z 12. septembra 2006, č. k.
24 Cb 123/99-332 s a p o t v r d z u j e .
Ţalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť ţalobcovi na účet zástupcu 6 246,56 Eur náhrady
trov dovolacieho konania.
Ţalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom vyhovel ţalobe a ţalovanému uloţil
povinnosť zaplatiť ţalobcovi 1,568.291,50 Sk istiny s 19% úrokom zo sumy 588.317,90 Sk
od 21. decembra 1997 aţ do zaplatenia, zo sumy 176.682,10 Sk od 21. januára 1998
aţ do zaplatenia, zo sumy 223.824 Sk od 21. februára 1998 aţ do zaplatenia, zo sumy
140.000,-- Sk od 21. apríla 1998 aţ do zaplatenia, zo sumy 155.000,-- Sk od 21. mája 1998
aţ do zaplatenia, zo sumy 134.733,70 Sk od 21. júna 1998 aţ do zaplatenia a zo sumy
149.733,80 Sk od 21. júla 1998 aţ do zaplatenia a sumu 232.436,-- Sk náhrady trov konania.
Rozhodol tak s odôvodnením, ţe zodpovednosť za porušenie záväzku zabezpečeného
zmluvnou pokutou má charakter objektívnej zodpovednosti, ktorej sa nemoţno zbaviť ani ak
by bolo preukázané, ţe porušenie tohto záväzku spôsobila okolnosť vylučujúca zodpovednosť
podľa § 374 Obchodného zákonníka. Zmluvné strany sa však od tejto koncepcie
zodpovednosti za porušenie zmluvnou pokutou zabezpečeného záväzku odchýlili. V zmluve
si dohodli zodpovednosť subjektívnu, vyţadujúcu zavinenie zhotoviteľa, čo bolo v súlade
so zákonom, lebo ustanovenie § 300 Obchodného zákonníka nepatrí v zmysle § 263 ods.1
Obchodného zákonníka medzi kogentné ustanovenia Obchodného zákonníka, od ktorých sa
nemoţno odchýliť. V zmysle dohody o zmluvnej pokute je ţalovaný ako objednávateľ
povinný preukázať zavinenie ţalobcu - zhotoviteľa za omeškanie so zhotovením diela.
Ţalovaný však neprodukoval jednoznačné dôkazy, ktoré by túto skutočnosť preukázali.
Ním predloţené nepriame dôkazy spochybnilo vyjadrenie I. S.,
zo 4. augusta 1997, ktoré za hlavnú príčinu deštrukcie objektov, majúce za následok
omeškanie ţalobcu s ukončením diela, povaţuje vytrvalé daţde veľkej intenzity, ktoré
spôsobili zvýšenie hladiny spodnej vody a tým pokles únosnosti podlaţia. Z uvedených
dôvodov súd nepovaţoval ţalovaným za preukázané, ţe mu vznikol nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty a teda, ţe jej započítaním ţalobcom uplatnená pohľadávka, zanikla.
Preto vyhovel ţalobe, tak ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia.
Na odvolanie ţalovaného odvolací súd vec preskúmal a rozsudkom zo 4. októbra
2007, č. k. 6 Obo 100/07-363 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobu zamietol
a ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému 224.061,-- Sk náhrady trov konania.
Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe pohľadávka ţalobcu predstavuje zaplatenie dlhu
vzniknutého nezaplatením časti poskytnutého dodávateľského úveru na financovanie časti
1. Stavby na základe zmluvy o dielo z 9. februára 1996, č. X. a pohľadávka ţalovaného
predstavuje zmluvnú pokutu, ktorá bola zmluvne dohodnutá pre prípad omeškania ţalobcu
s ukončením stavby. Zmluvná pokuta zabezpečovala len prípad omeškania zhotoviteľa,
spôsobeného jeho vlastnou vinou. Odvolací súd argumentoval vykonaním dostatočného
dokazovania súdom prvého stupňa ohľadom zistenia, či omeškanie ţalobcu s ukončením diela
bolo spôsobené jeho vlastnou vinou alebo poškodením diela zvýšením spodných vôd
v mesiaci júl 1997. Odvolací súd povaţoval za nesprávny názor súdu prvého stupňa, ţe
ţalovanému nevzniklo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty a z toho dôvodu ani nezanikla
uplatnená pohľadávka vzájomným započítaním. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého
stupňa pochybil, keď z dôkazov produkovaných účastníkmi konania, si vybral len odborný
posudok, ktorý si dal vypracovať ţalobca. Pritom nechal bez povšimnutia záznamy
v stavebnom denníku stavby, stanovisko S. o vodnom stave na Váhu v mesiaci júl 1997
a zápisy z preberacieho konania stavby „Č. Š.“
(predmetnej stavby). Ďalej uviedol, ţe zo zápisov v stavebnom denníku predmetnej stavby
nevyplýva nič, čo by nasvedčovalo poškodeniu stavby v mesiaci júl 1997, v dôsledku vysokej
hladiny spodných vôd v dôsledku „ storočnej vody“, čo tvrdí ţalobca. Pritom predmetné
zápisy robil pracovník ţalobcu. Zo stavebného denníka vyplýva opak a to, ţe práce na stavbe
prebiehali bez akéhokoľvek narušenia. Zhotoviteľ – ţalobca, v tom čase ani ţiadnym iným
listinným dôkazom nepreukázal, ţe upozorňoval ţalovaného na poškodenie diela, v dôsledku
storočnej vody a ţe z tohto dôvodu budú práce ukončené oneskorene. Ţalobca sa preto dostal
do omeškania vlastnou vinou a tým ţalovanému vzniklo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty
v zmysle dohody obsiahnutej v dodatku č. X. zmluvy o dielo. Výšku zmluvnej pokuty ţalobca
nenamietal. Odvolací súd vyhodnotil, ţe započítaním vzájomným pohľadávok uplatnená
pohľadávka zanikla, preto ţalobu zamietol.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej
republiky ako súd dovolací uznesením z 31. marca 2010, sp. zn. 1 Obdo V 11/08 zrušil
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe sa stotoţnil v názorom dovolateľa a dovolaním
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu vyhodnotil ako nesprávny. Súhlasí s názorom
dovolateľa, ţe ţalovaný nemal právo započítať podľa § 580 Občianskeho zákonníka svoju
pohľadávku proti pohľadávke ţalobcu, pretoţe ţalovanému nevznikla pohľadávka z titulu
zmluvnej pokuty, keďţe ţalobca nebol v omeškaní vlastnou vinou. V prvostupňovom konaní
bolo produkované dostatočné mnoţstvo dôkazov preukazujúcich, ţe k omeškaniu zhotoviteľa
(ţalobcu) došlo z objektívnych príčin, nie vlastnou vinou. Dovolací súd ďalej uviedol, ţe
odvolací súd nerešpektoval skutkové zistenia vyplývajúce z odborného posudku I. S., ako
relevantný dôkaz, o ktorý opieral svoje rozhodnutie súd prvého stupňa. Je toho názoru, ţe
váha tohto dôkazu spočíva zvlášť v tom, ţe uvedený posudok bol vypracovaný v období, keď
bolo dielo ešte otvorené (nezasypané). Keďţe súd prvého stupňa odborný posudok ako dôkaz
akceptoval, ale odvolací nie, vychádzal odvolací súd pri svojom rozhodovaní z iného
skutkového základu ako súd prvého stupňa bez toho, aby postupoval v zmysle § 213 ods. 3 O.
s. p. a dokazovanie zopakoval, prípadne doplnil, alebo aby si vykonaním ďalších dôkazov
zadováţil dostatočný podklad pre svoje vlastné skutkové zistenia.
Odvolací súd potom ako mu dovolacím súdom bola vec vrátená na ďalšie
konanie, viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 243d ods. 1 O. s. p.), vysloveným
v zrušujúcom rozhodnutí, odvolanie ţalovaného znovu prejednal.
Dovolací súd v rozhodnutí uviedol, ţe ţalovaný nemal právo započítať podľa § 580
Občianskeho zákonníka svoju pohľadávku proti pohľadávke ţalobcu, pretoţe ţalovanému
nevznikla pohľadávka z titulu zmluvnej pokuty, keďţe ţalobca nebol v omeškaní vlastnou
vinou. Ďalej uviedol, ţe v prvostupňovom konaní bolo produkované dostatočné mnoţstvo
dôkazov, preukazujúcich, ţe k omeškaniu zhotoviteľa (ţalobcu) došlo z objektívnych príčin
(v dôsledku ţivelnej udalosti ako vis maior), nie jeho vlastnou vinou.
Skutočnosť, ţe uplatnená pohľadávka nebola ţalovaným spochybňovaná čo do dôvodu
a výšky, bránil sa len zánikom pohľadávky formou vzájomného zápočtu, na čo podľa názoru
dovolacieho súdu ţalovaný nemal právo, odvolací súd vyhodnotil, ţe ţalovanému povinnosť
zaplatiť uplatnenú pohľadávku spolu s úrokmi z omeškania naďalej trvá.
Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým uloţil
ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi uplatnenú pohľadávku podľa ustanovenia § 219
O. s. p. potvrdil.
V dovolacom a odvolacom konaní úspešný ţalobca má právo na náhradu trov
dovolacieho a odvolacieho konania (§ 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 a s § 243d ods. 1
O. s. p.). V dovolacom konaní ţalobcovi vznikli trovy zaplatením súdneho poplatku
za dovolanie v sume 188 184,-- Sk (6 246,56 Eur), preto mu odvolací súd tieto trovy priznal.
V odvolacom konaní si ţalobca ţiadne trovy nevyčíslil a odvolací súd mu náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 22. júla 2010
JUDr. Anna Marková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková