Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/50/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Dariny Ličkovej a JUDr. Kataríny

Pramukovej, v právnej veci ţalobcu R. R., bytom P., zastúpeného advokátom J. R., K., proti

ţalovanému M., N., zastúpeného advokátom J. K., N., o zaplatenie 52.057,74 Eur

(1,568.291,50 Sk),

na odvolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 12. septembra 2006, č. k.

-332, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre z 12. septembra 2006, č. k.

-332 s a p o t v r d z u j e .

Ţalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť ţalobcovi na účet zástupcu 6 246,56 Eur náhrady

trov dovolacieho konania.

Ţalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

2

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom vyhovel ţalobe a ţalovanému uloţil

povinnosť zaplatiť ţalobcovi 1,568.291,50 Sk istiny s 19% úrokom zo sumy 588.317,90 Sk

od 21. decembra 1997 aţ do zaplatenia, zo sumy 176.682,10 Sk od 21. januára 1998

aţ do zaplatenia, zo sumy 223.824 Sk od 21. februára 1998 aţ do zaplatenia, zo sumy

140.000,-- Sk od 21. apríla 1998 aţ do zaplatenia, zo sumy 155.000,-- Sk od 21. mája 1998

aţ do zaplatenia, zo sumy 134.733,70 Sk od 21. júna 1998 aţ do zaplatenia a zo sumy

149.733,80 Sk od 21. júla 1998 aţ do zaplatenia a sumu 232.436,-- Sk náhrady trov konania.

Rozhodol tak s odôvodnením, ţe zodpovednosť za porušenie záväzku zabezpečeného

zmluvnou pokutou má charakter objektívnej zodpovednosti, ktorej sa nemoţno zbaviť ani ak

by bolo preukázané, ţe porušenie tohto záväzku spôsobila okolnosť vylučujúca zodpovednosť

podľa . Zmluvné strany sa však od tejto koncepcie

zodpovednosti za porušenie zmluvnou pokutou zabezpečeného záväzku odchýlili. V zmluve

si dohodli zodpovednosť subjektívnu, vyţadujúcu zavinenie zhotoviteľa, čo bolo v súlade

so zákonom, lebo ustanovenie nepatrí v zmysle

medzi kogentné ustanovenia , od ktorých sa

nemoţno odchýliť. V zmysle dohody o zmluvnej pokute je ţalovaný ako objednávateľ

povinný preukázať zavinenie ţalobcu - zhotoviteľa za omeškanie so zhotovením diela.

Ţalovaný však neprodukoval jednoznačné dôkazy, ktoré by túto skutočnosť preukázali.

Ním predloţené nepriame dôkazy spochybnilo vyjadrenie I. S.,

zo 4. augusta 1997, ktoré za hlavnú príčinu deštrukcie objektov, majúce za následok

omeškanie ţalobcu s ukončením diela, povaţuje vytrvalé daţde veľkej intenzity, ktoré

spôsobili zvýšenie hladiny spodnej vody a tým pokles únosnosti podlaţia. Z uvedených

dôvodov súd nepovaţoval ţalovaným za preukázané, ţe mu vznikol nárok na zaplatenie

zmluvnej pokuty a teda, ţe jej započítaním ţalobcom uplatnená pohľadávka, zanikla.

Preto vyhovel ţalobe, tak ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia.

Na odvolanie ţalovaného odvolací súd vec preskúmal a rozsudkom zo 4. októbra

2007, č. k. -363 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobu zamietol

a ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému 224.061,-- Sk náhrady trov konania.

3

Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe pohľadávka ţalobcu predstavuje zaplatenie dlhu

vzniknutého nezaplatením časti poskytnutého dodávateľského úveru na financovanie časti

1. Stavby na základe zmluvy o dielo z 9. februára 1996, č. X. a pohľadávka ţalovaného

predstavuje zmluvnú pokutu, ktorá bola zmluvne dohodnutá pre prípad omeškania ţalobcu

s ukončením stavby. Zmluvná pokuta zabezpečovala len prípad omeškania zhotoviteľa,

spôsobeného jeho vlastnou vinou. Odvolací súd argumentoval vykonaním dostatočného

dokazovania súdom prvého stupňa ohľadom zistenia, či omeškanie ţalobcu s ukončením diela

bolo spôsobené jeho vlastnou vinou alebo poškodením diela zvýšením spodných vôd

v mesiaci júl 1997. Odvolací súd povaţoval za nesprávny názor súdu prvého stupňa, ţe

ţalovanému nevzniklo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty a z toho dôvodu ani nezanikla

uplatnená pohľadávka vzájomným započítaním. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého

stupňa pochybil, keď z dôkazov produkovaných účastníkmi konania, si vybral len odborný

posudok, ktorý si dal vypracovať ţalobca. Pritom nechal bez povšimnutia záznamy

v stavebnom denníku stavby, stanovisko S. o vodnom stave na Váhu v mesiaci júl 1997

a zápisy z preberacieho konania stavby „Č. Š.“

(predmetnej stavby). Ďalej uviedol, ţe zo zápisov v stavebnom denníku predmetnej stavby

nevyplýva nič, čo by nasvedčovalo poškodeniu stavby v mesiaci júl 1997, v dôsledku vysokej

hladiny spodných vôd v dôsledku „ storočnej vody“, čo tvrdí ţalobca. Pritom predmetné

zápisy robil pracovník ţalobcu. Zo stavebného denníka vyplýva opak a to, ţe práce na stavbe

prebiehali bez akéhokoľvek narušenia. Zhotoviteľ – ţalobca, v tom čase ani ţiadnym iným

listinným dôkazom nepreukázal, ţe upozorňoval ţalovaného na poškodenie diela, v dôsledku

storočnej vody a ţe z tohto dôvodu budú práce ukončené oneskorene. Ţalobca sa preto dostal

do omeškania vlastnou vinou a tým ţalovanému vzniklo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty

v zmysle dohody obsiahnutej v dodatku č. X. zmluvy o dielo. Výšku zmluvnej pokuty ţalobca

nenamietal. Odvolací súd vyhodnotil, ţe započítaním vzájomným pohľadávok uplatnená

pohľadávka zanikla, preto ţalobu zamietol.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej

republiky ako súd dovolací uznesením z 31. marca 2010, sp. zn. V 11/08 zrušil

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe sa stotoţnil v názorom dovolateľa a dovolaním

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu vyhodnotil ako nesprávny. Súhlasí s názorom

dovolateľa, ţe ţalovaný nemal právo započítať podľa svoju

4

pohľadávku proti pohľadávke ţalobcu, pretoţe ţalovanému nevznikla pohľadávka z titulu

zmluvnej pokuty, keďţe ţalobca nebol v omeškaní vlastnou vinou. V prvostupňovom konaní

bolo produkované dostatočné mnoţstvo dôkazov preukazujúcich, ţe k omeškaniu zhotoviteľa

(ţalobcu) došlo z objektívnych príčin, nie vlastnou vinou. Dovolací súd ďalej uviedol, ţe

odvolací súd nerešpektoval skutkové zistenia vyplývajúce z odborného posudku I. S., ako

relevantný dôkaz, o ktorý opieral svoje rozhodnutie súd prvého stupňa. Je toho názoru, ţe

váha tohto dôkazu spočíva zvlášť v tom, ţe uvedený posudok bol vypracovaný v období, keď

bolo dielo ešte otvorené (nezasypané). Keďţe súd prvého stupňa odborný posudok ako dôkaz

akceptoval, ale odvolací nie, vychádzal odvolací súd pri svojom rozhodovaní z iného

skutkového základu ako súd prvého stupňa bez toho, aby postupoval v zmysle § 213 ods. 3 O.

s. p. a dokazovanie zopakoval, prípadne doplnil, alebo aby si vykonaním ďalších dôkazov

zadováţil dostatočný podklad pre svoje vlastné skutkové zistenia.

Odvolací súd potom ako mu dovolacím súdom bola vec vrátená na ďalšie

konanie, viazaný právnym názorom dovolacieho súdu ( ), vysloveným

v zrušujúcom rozhodnutí, odvolanie ţalovaného znovu prejednal.

Dovolací súd v rozhodnutí uviedol, ţe ţalovaný nemal právo započítať podľa § 580

svoju pohľadávku proti pohľadávke ţalobcu, pretoţe ţalovanému

nevznikla pohľadávka z titulu zmluvnej pokuty, keďţe ţalobca nebol v omeškaní vlastnou

vinou. Ďalej uviedol, ţe v prvostupňovom konaní bolo produkované dostatočné mnoţstvo

dôkazov, preukazujúcich, ţe k omeškaniu zhotoviteľa (ţalobcu) došlo z objektívnych príčin

(v dôsledku ţivelnej udalosti ako vis maior), nie jeho vlastnou vinou.

Skutočnosť, ţe uplatnená pohľadávka nebola ţalovaným spochybňovaná čo do dôvodu

a výšky, bránil sa len zánikom pohľadávky formou vzájomného zápočtu, na čo podľa názoru

dovolacieho súdu ţalovaný nemal právo, odvolací súd vyhodnotil, ţe ţalovanému povinnosť

zaplatiť uplatnenú pohľadávku spolu s úrokmi z omeškania naďalej trvá.

Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým uloţil

ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi uplatnenú pohľadávku podľa ustanovenia § 219

potvrdil.

V dovolacom a odvolacom konaní úspešný ţalobca má právo na náhradu trov

dovolacieho a odvolacieho konania (§ 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 a s § 243d ods. 1

5

). V dovolacom konaní ţalobcovi vznikli trovy zaplatením súdneho poplatku

za dovolanie v sume 188 184,-- Sk (6 246,56 Eur), preto mu odvolací súd tieto trovy priznal.

V odvolacom konaní si ţalobca ţiadne trovy nevyčíslil a odvolací súd mu náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 22. júla 2010

JUDr. Anna Marková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková