Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/174/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: U.. Š.Z. Z., O.. XX. XX. XXXX, V. U.. V. XX/X, P. C. - M., zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová, s.r.o., Piaristická 46, Trenčín, proti žalovanému: New and Media Holding, a.s., Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 47 256 281, zastúpenej advokátskou kanceláriou SCHWARZ advokáti, s.r.o., Podbrezovská 40, Bratislava, a advokátskou kanceláriou Škubla & Partneri, s.r.o., Einsteinova 25, Bratislava, o ochranu osobnosti a nemajetkovú ujmu 10.000 €, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 26.2.2018 č.k. - 97, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1/ Uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť uverejniť na vlastné náklady v denníku PLUS 1 DEŇ na ôsmej strane zvýrazneným typom písma a na svojej internetovej stránke ospravedlnenie nasledovného znenia: „Denník P. X Y.Ň. sa ospravedlňuje občanovi U.. Š.Z. Z. za nepravdivé informácie uverejnené v denníku P. X Y. dňa X.X.XXXX P. O. : O. M. Z. P.. K. K. F. V. B. F. M., a to do pätnástich dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku (žalobca sa domáhal tiež uloženia povinnosti zdržať sa ďalšieho šírenia informácií, z ktorých akýmkoľvek spôsobom, priamo alebo nepriamo vyplývajú tvrdenia - držanie psa zatvoreného vo voliére medzi kopou hnijúcich kostí, používanie vulgárnych výrazov, bitie psa, žalobca má ženu a tri dospelé dcéry, ako aj priznania náhrady nemajetkovej ujmy 10.000 €) žalobu žalobcu zamietol. Zároveň priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 33,2 %, s tým, že o výške náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti rozsudku. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaný ako vydavateľ periodickej tlače - denníka PLUS 1 DEŇ a prevádzkovateľ internetového P. S..P..F.<B.:/..P..F., keďže zasiahol do občianskej cti a dôstojnosti žalobcu zverejnením difamujúcich skutkových tvrdení v napadnutom článku, publikovanom dňa X.X.XXXX v denníku P. X Y. a na uvedenej internetovej web stránke, spočívajúcich v tvrdeniach, že žalobca týra psa, že zúbožené zviera sa brodí hromadou kostí. Uvedené výroky tvoriace titulky napadnutého článku sú difamujúcimi, nepravdivými tvrdeniami, spôsobilými zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu, a to práva občianskej cti a ľudskej dôstojnosti. Svedeckými výpoveďami U.. D. G. R. U.. U. M. spolu s úradným záznamom Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v P. z veterinárnej kontroly vykonanej dňa 13.7.2016, mal súd preukázané, že podnet, týkajúci sa údajného týrania psa U., ktorého vlastní žalobca, bol neopodstatnený, pracovníčky veterinárnej správy počas kontroly nezistili žiadne známky týrania tohto psa, ani žiadne nedostatky pri jeho chove, o čom svedčia aj vyhotovené fotografie. Tvrdenie žalovaného, že o kontrole mohol žalobca vedieť a mal čas upraviť priestor, kde psa

chová, tak, aby zodpovedal príslušným kritériám, súd neprijal, o kontrole žalobca nemal vedomosť, a preto sa ani nemohol na kontrolu pripraviť.

2/ Podľa štylizácie uvedených výrokov ide o výroky, nie o hodnotiace úsudky autorky článku, ktoré ospravedlneniu nepodliehajú. Autorka použila slovné spojenia, z ktorých jednoznačne vyplýva, že ide o výroky, nie hodnotiace úsudky, nepoužila slovné spojenia naznačujúce hodnotiaci úsudok, ako údajne, možno, vraj a pod. Žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keďže v konaní nepreukázal, že difamujúce tvrdenia, ktoré podľa názoru žalujúcej strany zasiahli do jej osobnostných práv, sú pravdivé. Naopak svedecké výpovede U.. Ľ. V., U.. D. G. R. U.. U. M. potvrdili nepravdivosť týchto výrokov, týranie psa vylúčili. Rovnako vylúčili, že by pes žil v neprijateľných životných podmienkach, čo bolo v predmetnom článku uvádzané. Rovnako tvrdenia týkajúce sa vulgárneho správania žalobcu nemal súd preukázané, samotné svedectvo autorky článku nebolo dostačujúce z hľadiska dôveryhodnosti takéhoto tvrdenia, žalovaný v tomto smere neprodukoval žiadne dôkazy procesnej obrany. Pokiaľ ide o výrok zverejnený v článku, že žalobca má ženu a tri dcéry, jeho pravdivosť jednoznačne vyvrátila F. V., majiteľka nehnuteľnosti a pozemku, obývaných žalobcom s jej súhlasom, ktorá potvrdila, že sa jedná o jej osobu a jej dcéry, so žalobcom nie sú v žiadnom príbuzenskom vzťahu. V neposlednom rade žalovaný zasiahol do osobnostných práv žalobcu zverejnením fotografie psa na kope kostí a fotografie žalobcu v nedôstojnom oblečení, zhotovenej autorkou článku bez súhlasu žalobcu. V prípade prvej fotografie nebolo preukázané, že ide o psa U., fotografiu obdržala autorka článku z linky SOS pre zvieratá, teda fotografiu psa U. sama nezhotovila, súd mal teda pochybnosti, či na fotografii psa na hromade kostí ide naozaj o psa U., či nebola fotografia zhotovená ako fotomontáž.

3/ Verejnosť má právo na informácie, ak sú to informácie pravdivé, nie informácie vyvolávajúce v očiach čitateľskej verejnosti skreslený obraz o fyzickej osobe. V demokratickej spoločnosti má sloboda prejavu nezastupiteľný význam, spočívajúci v šírení informácií a myšlienok o otázkach verejného záujmu; uvedená úloha médií sa spája s právom verejnosti informácie a myšlienky prijímať. Súd uznáva významnú úlohu prináležiacu tlači, avšak považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že novinári v princípe nemôžu byť zbavení, prostredníctvom práva poskytovať informácie, povinnosti rešpektovať ďalšie práva zaručené , vrátane práv osobnostných. Sloboda prejavu nesmie byť zneužívaná na očierňovanie konkrétnej fyzickej osoby, zverejňovaním nepravdivých skutkových tvrdení nastáva zásah do osobnej cti, v prípade žalobcu k takémuto zásahu došlo, nakoľko verejnosť mimoriadne citlivo vníma a následne posudzuje ľudí týrajúcich zvieratá; ide o tému verejnosťou sledovanú a posudzovanú. Napadnuté výroky, publikované v periodiku žalovaného ako vydavateľa a prevádzkovateľa internetového portálu, vyhodnotil súd prvej inštancie ako nepravdivé skutkové tvrdenia, spôsobilé zasiahnuť do cti žalobcu, predovšetkým výrok tvrdiaci, že žalobca týra psa. Vzhľadom k zásade objektívnej zodpovednosti, na ktorej je založená osobnostno-právna ochrana fyzickej osoby, nemôže byť neoprávnenosť zásahu vylúčená len preto, že ten, kto difamujúcimi skutkovými tvrdeniami zasiahol, konal v dobrej viere, že uvedené tvrdenia sú pravdivé, žalovaný je preto plne zodpovedný a nesúci následky za zverejnenie difamujúcich skutočností, domnievajúc sa, že ide o tvrdenia pravdivé. Záujmom spravodajstva o problémoch spoločnosti tlačovou formou nemožno ospravedlniť zásah do cti a ľudskej dôstojnosti. Podľa použitých výrazov a formulácií, podľa celkového dojmu čitateľa po prečítaní predmetného článku, nepravdivé uverejnené skutkové tvrdenia vážnym spôsobom zasiahli do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti žalobcu, ktorý sa právom domáhal primeraného zadosťučinenia vo forme zverejnenia ospravedlnenia v denníku PLUS 1 DEŇ.

4/ V prípade navrhovaného žalobného petitu, aby sa žalovaný zdržal ďalšieho šírenia informácií, z ktorých akýmkoľvek spôsobom, priamo alebo nepriamo vyplývajú tvrdenia - držanie psa vo voliére medzi kopou hnijúcich kostí, používanie vulgárnych výrazov, bitie psa, že žalobca má ženu a tri dospelé dcéry, túto časť žalobného návrhu súd prvej inštancie vyhodnotil ako neurčitý, nepresný, zmätočný, nezrozumiteľný, nakoľko zaväzuje žalovaného do budúcnosti, a to aj v prípadoch, ktoré skutkovo nesúvisia s daným konaním a s napadnutým článkom. Takto formulovaný petit žaloby je tiež nevykonateľný, z ktorých dôvodov súd prvej inštancie žalobu v tejto časti zamietol.

5/ Žalobca si v konaní uplatnil napokon aj náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000 €, keď žalobca pri zdôvodňovaní výšky požadovanej nemajetkovej ujmy uviedol dôsledky zásahu do jeho osobnostných práv, spôsobené zverejnením predmetného článku, spočívajúce v úmysle predsedu včelárstva vyhodiť žalobcu zo spolku včelárov, vo výhražných listoch v schránke žalobcu, nadávkach ľudí, trestnom oznámení za poškriabané auto, zodpovedaní sa za poškodenie cirkvi cirkevným hodnostárom, v postoji ľudí, ktorí prestali od žalobcu kupovať med, avšak žiaden konkrétny dôkaz

v tomto smere neprodukoval, všetky uvedené dôsledky žalobca prezentoval len vo svojej výpovedi. Súd prvej inštancie poukazoval na to, že priznanie nemajetkovej ujmy vyžaduje, aby v konaní boli preukázané aj negatívne následky zásahu, nestačí iba možnosť takýchto zásahov a dôkazné bremeno preukázania negatívnych následkov spočíva na žalobcovi. Priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch prichádza do úvahy vtedy, ak skutočne nastali na strane osoby, do práv ktorej bolo zasiahnuté, následky najmä v podobe zníženia dôstojnosti v spoločnosti, v podobe, ktorú je možné označiť ako zníženie v značnej miere, pričom musí byť súčasne splnené, že morálna satisfakcia sa javí ako nepostačujúca. Závažnosť zásahu do práva na ochranu fyzickej osoby predpokladá zhodnotenie zásahu podľa celkovej povahy prípadu a tiež podľa jeho jednotlivých okolností. Súčasne je potrebné prihliadať k tomu, že táto forma zadosťučinenia je právnym inštitútom do istej miery výnimočného charakteru, ktorý sa uplatní práve len za splnenia zákonom stanovených predpokladov, ktoré súčasne musia byť súdu známe a pre daný prípad individualizované. Určujúcim je predovšetkým zistenie, že v konkrétnom prípade ide o nemajetkovú ujmu vzniknutú v osobnostnej sfére fyzickej osoby, ktorú táto fyzická osoba objektívne, najmä vzhľadom k povahe, intenzite trvania a rozsahu pôsobenia nepriaznivého následku, môže pociťovať a prežívať ako závažnú. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je jedným z čiastkových a relatívne samostatných prostriedkov ochrany práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby, vznikajúce vtedy, keď ostatné satisfakčné mechanizmy odvodené z ust. § 13 ods. 1 Obč. zák. na vyváženie a zmiernenie nepriaznivých následkov protiprávneho zásahu do osobnostných práv nestačia. Žalobca v konaní prezentoval, v čom vidí zásah do svojich osobnostných práv v značnej miere, avšak išlo o jeho subjektívne hodnotenie situácie a subjektívne pocity, bez produkovania konkrétnych dôkazov procesného útoku, ktoré by preukázali takýto zásah v súkromnej, spoločenskej, pracovnej oblasti žalobcu. Samotné tvrdenia žalobcu bez preukázania individuálnych dosahov zníženia jeho dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti v takej miere, že nie je dostačujúce morálne zadosťučinenie, súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedostačujúce na priznanie nárokovanej nemajetkovej ujmy v peniazoch. Súd prvej inštancie posudzoval aj oprávnenosť požadovanej výšky nemajetkovej ujmy žalobcom, pričom vychádzal z judikatúry ESĽP, podľa ktorej najvyššia nemajetková ujma prináleží ochrane práva na život, uvedený súd priznal napr. v predmete sťažnosti použitia neprimeranej sily pri zadržaní, ktoré spôsobilo smrteľné zranenia pri zatýkaní nemajetkovú ujmu vo výške 20.000 € (vo veci Wasilewska and Kulacka proti Poľsku), v prípade zabitia štyroch rodinných príslušníkov počas bezpečnostných operácií nemajetkovú ujmu v celkovej výške 120.000 € (vo veci Abuyeva a ďalší proti Rusku), v prípade smrti počas policajného zadržania nemajetkovú ujmu vo výške 45.000 € (vo veci Mižigárová proti Slovensku). Je pravdou, že zásah do osobnostných práv prostredníctvom tlače má širokú publicitu, avšak ani zníženie dôstojnosti fyzickej osoby v značnej miere nemôže zakladať právo na priznanie porovnateľne vysokej nemajetkovej ujmy ako pri zásahu do práva na život so smrteľnými následkami. Výška nemajetkovej ujmy uplatnená žalobcom sa tak zdala súdu prvej inštancie ako neprimerane vysoká a neadekvátna.

6/ O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie na základe ust. v spojení s . Žalobca bol úspešný v jednom z troch navrhovaných výrokov, teda v rozsahu 33,3 %, žalovaný bol úspešný v rozsahu 66,6 %. Potom čistý úspech žalovaného predstavuje 33,2 %.

7/ Uvedený rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný; jeho odvolanie smerovalo proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd žalobe žalobcu vyhovel a proti výroku o trovách konania, a to z dôvodu, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ) a tiež že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, keď vo svojom rozsudku považoval za preukázané, že žalobca netýral psa U. na základe svedeckých výpovedí U.. D. G. R. U.. U. M., spolu s úradným záznamom Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy X. P. z veterinárnej kontroly vykonanej dňa 13.7.2016. Žalovaný opakovane poukazoval na časovú os vykonania vyššie uvedenej kontroly a uverejnenia článku, a to z dôvodu, že túto skutočnosť súd v rozsudku vôbec nezohľadnil, resp. neprijal argumentáciu žalovaného o tom, že sa žalobca mohol na túto kontrolu pripraviť a zabezpečiť vhodné podmienky pre chov psa U.. Časový rozdiel od uverejnenia článku až do vykonania kontroly je 11 dní, čo predstavuje adekvátnu dobu na prípadné zabezpečenie vhodných podmienok pre chov. Po tom, ako sa žalobca oboznámil s obsahom článku po jeho uverejnení mohol takúto kontrolu minimálne predpokladať. Súd prvej inštancie sa tiež podľa žalovaného nedostatočne vysporiadal s jeho právnou argumentáciou vo vzťahu k fotografii, keď uviedol, „že má pochybnosti, či na fotografii psa na hromade kostí ide naozaj o psa U., či nebola fotografia

vyhotovená ako fotomontáž.“ Žalovaný považuje odôvodnenie rozsudku v tejto časti za nesprávne a týmto v stručnosti opätovne poukazuje na právnu argumentáciu k uverejneným fotografiám, keď uvádza, že v zmysle odbornej literatúry: „Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí. To znamená, že aj žalovaný v rámci svojej procesnej obrany znáša povinnosť tvrdenia, a tým pádom i dôkaznú povinnosť....Vo všeobecnosti preto platí, že dôkaznú povinnosť a s ňou súvisiace dôkazné bremeno má v spore každý, kto dostojí svojej procesnej povinnosti tvrdiť.“ Uvedené potvrdil aj rozsudok NS SR sp. zn. , keď judikoval: „Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.“ Žalovaný je tak názoru, že žalobca nijakým spôsobom v rámci konania nepreukázal, že predmetná fotografia je fotomontážou. Pochybnosť súdu, že na predmetnej fotografii je pes U., je preto nedôvodná, keďže túto súd nadobudol len z nepreukázaných tvrdení žalobcu. Žalovaný je ďalej názoru, že napadnutý rozsudok nespĺňa náležitosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia, a teda je nedostatočne odôvodnený a z tohto dôvodu nepreskúmateľný, keďže súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal so skutočnosťami prezentovanými vyššie v texte odvolania. Žalovaný je tiež názoru, že výrok ukladajúci mu povinnosť uverejniť ospravedlnenie je neurčitý, a teda materiálne nevykonateľný, nakoľko z neho nie je zrejmé, čo súd rozumel pod pojmom „zvýrazneným“ typom písma a rovnako súd neuviedol, na ktorej konkrétnej internetovej stránke má žalovaný zverejniť ospravedlnenie, keď žalovaný prevádzkuje niekoľko internetových stránok. Žalovaný navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že žalobu zamietne, prípadne tento zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8/ Na odvolanie žalovaného sa písomne vyjadril žalobca; uviedol, že on sa voči rozsudku súdu prvej inštancie neodvolal, stačilo mu, že súd nariadil žalovanému realizovať uverejnenie ospravedlnenia voči žalobcovi za nepravdivé informácie v znení vyhovujúceho výroku. V odvolaní žalovaného podľa žalobcu nie je jediný relevantný dôvod, prečo by mal byť rozsudok zmenený. S otázkou netýrania psa U. zo strany žalobcu. Tento dôvod žalovaného nie je relevantný, podľa žalobcu sa súd vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal s touto otázkou. Naopak, podľa žalobcu to bol žalovaný, kto v konaní neuniesol svoju dôkaznú povinnosť, keď on nepreukázal, že zverejnená fotografia zúboženého psa zverejnená v denníku a na jeho webe nie je fotomontážou. Žalovaný v odvolaní sám tvrdil, že „dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí.“ Potom žalovaný v konaní nedokázal presvedčiť súd, že fotografia zúboženého psa je skutočne fotografia psa, patriaceho žalobcovi. Žalovaný napriek viacerým výzvam súdu nebol schopný predložiť relevantné dôkazy. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil, a preto nemá význam pre žalovaného použiť v jeho písomnom odvolaní dikciu - že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces - že mu bolo znemožnené náležite skutkovo a právne argumentovať počas priebehu súdu - keď náležite skutkovo a právne neargumentoval práve on ako žalovaný počas súdneho konania. Pokiaľ ide o námietku žalovaného týkajúcu sa údajnej neurčitosti výroku ukladajúceho povinnosť zverejniť ospravedlnenie, žalobca uviedol, že v rozsudku (str. 7 ods. 14) sa expressis verbis uvádza denník P. X Y. R. U. F. : S..P..sk. Zvýraznený typ písma znamená písmo odlišné a viac viditeľné oproti textu použitého na predmetnej ôsmej stránke denníka. Žalobca dôvod neurčitosti a nevykonateľnosti výroku s textom ospravedlnenia nevidí. Žalobca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

9/ Na vyjadrenie žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný (replika, č.l. 117 spisu), v ktorom zopakoval svoje argumenty z textu svojho odvolania.

10/ Na odvolaciu repliku podal žalobca odvolaciu dupliku (č.l. 122, 123 spisu), v ktorej rovnako ako žalovaný zotrval na svojich predchádzajúcich ústnych aj písomných prednesoch. Žalovaný sa snaží len o tom, aby nemusel priznať uverejnením ospravedlnenia svoju chybu v poškodení osobnostných práv žalobcu zverejnením difamujúcich tvrdení zverejnených v denníku P. X Y. Y. X. X. XXXX. Pokiaľ ide o návrh žalovaného, aby mu bola priznaná plná náhrada trov konania, žalobca uviedol, že je nemajetným človekom, na svoje zastupovanie v tomto súdnom spore požiadal o pridelenie advokáta cestou Centra právnej pomoci Ž. O. B.. Jeho prioritou bolo brániť svoju česť a dobrú povesť a nie zarobiť na prípadnom odškodnení od žalovaného. Ak by mal žalobca teoreticky naozaj platiť plnú náhradu trov konania žalovanému, tak okrem toho, že ho žalovaný svojím článkom pohanil, ešte by na žalobcovi aj „zarobil“.

11/ Na dupliku žalobcu doručil žalovaný vyjadrenie (č.l. 128 a nasl. spisu). Uviedol v ňom, že pokiaľ ide o fotografiu, žalobca najprv sám potvrdil, že ide o psa U. a až neskôr vyslovil domnienku, že pes na fotografii nemusí byť U.. Aj napriek neskoršej domnienke, nikdy výslovne nenamietal, že na fotografii nie je pes U. vo svojej voliére, ale spochybňoval, že vo voliére pes U. nemal zvyšky jedla kostí tak, ako sú zachytené na fotografii. Žalovaný v článku uviedol, že žalobca týra psa U. tým, že nezabezpečuje odstraňovanie zvyškov krmiva z jeho voliéry na dennej báze, pričom ako dôkaz predložil fotografiu. Poukazoval pritom na vyhl. č. o ochrane spoločenských zvierat a o požiadavkách na karanténne stanice a útulky pre zvieratá. Žalovaného dôkazné bremeno teda spočívalo v povinnosti preukázať, že pes U. žil v nevyhovujúcich podmienkach a naopak, ak žalobca tvrdil, že vo voliére psa U. neboli zvyšky jedla a kostí, spočívalo na ňom dôkazné bremeno preukázať, že fotografia je fotomontáž. Žalobca do dnešného dňa nepreukázal, že fotografia je fotomontáž a že zvyšky jedla a kostí tak, ako sú zachytené na fotografii, neboli vo voliére. K námietke žalobcu, že je nemajetným človekom, žalovaný uviedol, že žalobca je poberateľom starobného dôchodku, pracuje pre dve televízie, uskutočňuje predaj medu z dvora. Žalovaný ďalej argumentoval tým, že za trovy konania sa v zmysle zákona považujú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní; odmietol preto tvrdenie žalobcu, že by ako žalovaný mohol na náhrade trov konania zbohatnúť. Ďalej žalovaný dodal, že náhodne narazil na Zmluvu č. 24/2017 uzavretú medzi Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou P. (ktorá u žalobcu vykonala kontrolu psa U. ) a SVS L. Č. (zastúpeného žalobcom) zo dňa 30.6.2017, ktorá zmluva poukazuje na ďalšie príjmy žalobcu a zároveň vylučuje tvrdenia žalobcu o negatívnom dopade článku na jeho pracovnú činnosť. Žalovaný trval na tom, že fotka psa U. je originál, že žalobca o kontrole vedel a preto voliéru psa U. vyčistil. Zotrval aj na svojom argumente, že výrok rozsudku ukladajúci mu povinnosť sa ospravedlniť, je nevykonateľný, nakoľko súd v ňom neurčil jasne, akou veľkosťou písma, akým štýlom písma má byť uverejnené, ani na ktorej internetovej stránke žalovaného ani za ktoré konkrétne nepravdivé informácie sa má žalovaný ospravedlniť. Zo znenia ospravedlnenia neplynie, v čom spočíval neoprávnený zásah do ochrany osobnosti žalobcu.

12/ Na ostatné vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca písomným vyjadrením (č.l. 134 a nasl. spisu). Uviedol v ňom, že trvá na tom, že dôkazné bremeno v konaní zaťažovalo žalovaného. K žalovaným doloženej Zmluve č. XX/XXXX dodal, že tým, kto bude mať z nej príjem, bude SVS (Slovenská včelárska spoločnosť) L. Č., a nie on, žalobca.

13/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle a (t.j. v celom rozsahu), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď vo veci verejne vyhlásil rozsudok; dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

14/ Podľa § 11 Obč. zák. fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

15/ Podľa § 13 ods. 1 Obč. zák. fyzická osoba má právo domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

16/ Podľa § 13 ods. 2 Obč. zák. pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods.1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

17/ Podľa § 13 ods. 3 Obč. zák. výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo.

18/ Každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam. Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci (čl. 10 ods. 1, 2 Európskeho dohovoru o ľudských právach).

19/ Ako vyplýva z cit. ust. § 11 Obč. zák. občianska vážnosť a česť (do ktorých žalovaný podľa tvrdenia žalobcu zasiahol predovšetkým) sa považujú za natoľko významné hodnoty každej fyzickej osoby ako individuality, že im zákon priznáva nárok na právnu ochranu. Je to tak preto, že česť fyzickej osoby je výrazom úcty alebo vážnosti, ktorú tá - ktorá fyzická osoba požíva u ostatných členov spoločnosti, napr. pre svoje postoje, názory, konanie. Česť fyzickej osoby nepochybne silne ovplyvňuje aj jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Najbežnejšou formou zásahov do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti sú skutkové tvrdenia a hodnotiace úsudky (kritika). V prípade skutkového tvrdenia ide o fakt, ktorého pravdivosť možno objektívne verifikovať tzv. dôkazom pravdy; v prípade kritiky ide o tzv. hodnotiace úsudky, t.j. názory, ktoré sú svojou povahou subjektívne - sú výrazom názorov toho, kto ich prednáša

- a teda ktorých správnosť nie je možné objektívne preukázať, dôkaz pravdy je vzhľadom na povahu veci v prípade kritiky vylúčený. Zákon poskytuje ochranu proti takýmto zásahom len vtedy, ak ide o zásah neoprávnený. K neoprávnenému zásahu do práva fyzickej osoby na česť a dôstojnosť dôjde nepochybne nepravdivými skutkovými tvrdeniami, ktoré sú zároveň objektívne spôsobilé privodiť ujmu na cti dotknutej fyzickej osoby. Hodnotiaci úsudok naopak vyjadruje subjektívny názor svojho autora, ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti, a to na základe vlastných (subjektívnych) kritérií. Hodnotiaci úsudok preto nemožno akokoľvek dokazovať.

20/ Súd prvej inštancie predovšetkým správne uzavrel, že žalobcom napádané vyjadrenia žalovaného v spornom článku majú povahu skutkových tvrdení. Ako už bolo uvedené, skutkové tvrdenie sa opiera o fakt, objektívne existujúcu realitu, ktorá je zistiteľná pomocou dokazovania, pravdivosť skutkového tvrdenia je teda overiteľná. Na rozdiel od skutkového tvrdenia hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor autora, ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj, tak, že tento hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti, a to na základe vlastných (subjektívnych) kritérií. Hodnotiaci úsudok nemožno akokoľvek dokazovať; zároveň platí, že primárnym cieľom kritiky nemôže byť hanobenie či zneuctenie danej osoby. Teda hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor autora, ktorý k určitému faktu zaujíma subjektívny postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti, a to na základe vlastných (subjektívnych) kritérií. Žalobcom napadnutý obsah článku ani podľa odvolacieho súdu neobsahuje úvahu, teda hodnotiaci úsudok autorky, pretože jazykové vyjadrenia týchto výrokov nezodpovedajú jazykovému vyjadreniu hodnotiacich úsudkov. Naopak, autorka článku bez ďalšieho konštatuje existenciu určitých faktov, ktoré by mali byť všeobecne známe a ktoré sú sami osebe a v kontexte iných výrokov prezentované ako nesporné fakty. V použitom jazykovom vyjadrení autorky absentuje prvok subjektívneho hodnotenia (zaujatie postoja k určitému faktu) a hodnotenie faktu z hľadiska správnosti a prijateľnosti na základe subjektívnych kritérií autorky článku. Namiesto toho autorka čitateľom prezentuje konštatovania o existencii konkrétnych skutočností, (skutkových tvrdení) a to aj vzhľadom na použité výrazy a slovné spojenia „zúbožené zviera sa brodí hromadou starých kostí“; „okrem hnijúcich zvyškov mu inú stravu neposkytuje“; „je konfliktný typ“; je to kňaz „ktorý má ženu a 3 dospelé dcéry“; „netušili sme, že ho bude držať v takých hrozných podmienkach“; „bije (ho) všetkým, čo mu prišlo pod ruku“.

21/ Žalovaný sa v konaní bránil tým, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď mal za preukázané, že žalobca psa U. netýral. Podľa jeho názoru súd nezohľadnil časovú os medzi uverejnením článku a vykonaním veterinárnej kontroly. Súd prvej inštancie tiež nesprávne vyriešil otázku, koho v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno. Uvedené právne názory žalovaného podľa odvolacieho súdu neobstoja. Dôkazné bremeno pri uplatňovaní práva na ochranu osobnosti je na strane žalovaného. V prípade zásahu do cti žalobcu to znamená, že žalovaný musí dokázať, že jeho tvrdenie je pravdivé. Pokiaľ v konaní nedokáže pravdivosť tvrdení, znamená to, že platí opak, t.j. že ide o nepravdivé tvrdenie a tým o neoprávnený zásah do práv na ochranu osobnosti žalobcu. Je teda na pôvodcovi zásahu, aby preukázal, že k zásahu došlo podľa práva, t.j. že tu existuje konkrétna okolnosť, ktorá podľa práva vylučuje neoprávnenosť zásahu. Podľa žalovaného, žalobca v konaní vlastne nikdy výslovne nenamietal, že na inkriminovanej fotke nie je pes U. vo svojej voliére; podľa žalovaného žalobca najskôr sám potvrdil, že ide o psa U. a až neskôr vyslovil domnienku, že pes na fotke nemusí byť U.. Uvedené závery žalovaného však nezodpovedajú pravde. Odvolací súd poukazuje na žalobu žalobcu, jej časť II, tretí odsek, kde žalobca v jeho poslednej vete uvádza: „V článku sú zverejnené aj iné fotografie okrem iného i psíka na kostiach, pravdivosť ktorých žalobca popiera.“ Rovnako tak žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k jeho žalobe na str. 61 spisu opäť výslovne popiera tvrdenia žalovaného v článku: „Žiadne kosti vo voliére tak, ako boli na fotografii, nikdy neboli“, a v tom istom vyjadrení tiež: „Ja tvrdím, že fotografia je fotomontáž, nech vystúpi autor z anonymity, čo sa bojí pravdy, veď o U. sa starám už 10 rokov.“ Z vykonaného dokazovania na základe vyhodnotenia produkovaných dôkazov

(ako žalobcu tak aj žalovaného) súd prvej inštancie správne vyvodil, že v konaní žalovaný nepreukázal, že na fotografii, na ktorej je zachytený pes, ktorý má ležať na kostiach, je žalobcov pes U., ani že leží na kostiach vo voliére u žalobcu. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo žalovaného (žalovaný tvrdil v článku, že na inkriminovanej fotke je zachytený žalobcov pes U., v klietke u žalobcu, v ktorej leží na kostiach). Žalovaný nebol schopný toto svoje tvrdenie preukázať výpoveďou samotnej autorky článku, keďže táto sama vo svojej výpovedi (aj v článku) uviedla, že psa a ani klietku nevidela. Pokiaľ ide o pôvodcu inkriminovanej fotografie, žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe žalobcu zo dňa 4. 4. 2017 síce navrhoval vypočuť ako svedka autora tejto fotografie, jeho meno ani kontakt ale žalovaný neoznačil, uviedol k tomu ďalej len, že fotografiu psa na kostiach dostal z SOS Linky pre zvieratá v núdzi. Podobne žalovaný nekonkretizoval meno údajnej susedy, ktorá videla, ako žalobca svojho psa bije, nakoľko táto údajná suseda si neželala zverejniť svoje meno. Z vyjadrení (písomných aj verbálnych) žalobcu pritom žalovanému bolo známe, že tento jeho tvrdenia v celom rozsahu popiera. Potom je nutné uzavrieť, že svoje tvrdenia žalovaný žiadnymi relevantnými dôkazmi nepodporil, a teda nepreukázal. Naopak, žalobca súdu preukázal, že psa U. netýra tým, že predložil písomný záznam z veterinárnej kontroly vykonanej u žalobcu dňa 13. 7. 2016, ako aj svedeckými výpoveďami U.. D.Ľ. G. R. U.. U. M., z ktorých dôkazov vyplynulo, že pes nevykazoval žiadne známky týraného zvieraťa, keď kontrola bola zameraná jednak na chovné podmienky žalobcovho psa z hľadiska priestoru, ako aj výživový stav zvieraťa, ako aj na to, či je alebo nie je týraný. Pes znaky týraného zvieraťa nevykazoval, podľa svedeckej výpovede U.. M., pokiaľ by zviera bolo trvalo týrané, prejavilo by sa to na jeho správaní (nič také však veterinárna kontrola nezistila). Žalovaný v konaní zdôrazňoval, že medzi uverejnením predmetného článku (dňa 2. 7. 2016) a vykonaním veterinárnej kontroly (13. 7. 2016) ubehlo 11 dní, počas ktorého obdobia mal žalobca dostatok času na to, aby voliéru svojho psa vyčistil, pretože žalobca mohol po uverejnení článku dôvodne očakávať a predpokladať, že dôjde k veterinárnej kontrole. K uvedenému argumentu odvolací súd uvádza, že predovšetkým v konaní nebolo zo strany žalovaného preukázané, že na fotografii zachytený pes ležiaci na kostiach je žalobcov pes U. vo voliére a aj argument o možnom dodatočnom vyčistení klietky žalobcom je len čistou ničím nepodloženou špekuláciou žalovaného. Odvolací súd považuje za nutné zdôrazniť, že v konaní vypočuté svedkyne U.. G. R. U.. M. vychádzali pri svojich výpovediach nie z laických, ale zo svojich odborných a profesionálnych znalostí; v konaní nebol zistený žiadny dôvod, ktorý by ich záver o tom, že žalobcov pes U. dostáva potrebnú starostlivosť, hoci len spochybnil a už vôbec nie vyvrátil. Pritom článok uverejnený žalovaným označoval žalobcovho psa U. ako „zúbožené zviera“. Ako nepravdivé (v konaní nebola preukázaná ich pravdivosť) bolo nutné vyhodnotiť aj tvrdenia žalovaného v článku o tom, že žalobca (kňaz) „má ženu a tri dcéry“, a to vzhľadom na svedeckú výpoveď svedkyne V., ktorá je majiteľkou nehnuteľnosti, na ktorej žije žalobca (aj sa na nej nachádza klietka so psom Maxom) a ktorá potvrdila, že sa jedná o jej osobu a jej dcéry, so žalobcom však nie sú v žiadnom príbuzenskom vzťahu. V prejednávanej veci boli v posudzovanom článku žalovaného uverejnené nepravdivé tvrdenia, keď ich pravdivosť žalovaný v konaní nepreukázal; rovnako tak autorka článku neváhala bez žalobcovho súhlasu vyhotoviť fotografiu samotného žalobcu a túto tiež bez jeho súhlasu v predmetnom článku aj zverejniť. Žalovaný sa voči žalobcovi dopustil neoprávneného zásahu do jeho osobnostných práv, keď nerešpektoval elementárnu úctu či dôstojnosť žalobcu ako poškodenej osoby. V posudzovanej veci zároveň nebolo zistené, že by boli dané okolnosti vylučujúce neoprávnenosť zásahu.

22/ Žalovaný v odvolaní ďalej namietal, že vyhovujúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ukladajúci mu povinnosť zverejniť ospravedlnenie je neurčitý a teda materiálne nevykonateľný, a to z dôvodu, že súd prvej inštancie v rozsudku neuviedol, akým zvýrazneným typom písma má byť ospravedlnenie zverejnené a tiež, na konkrétne ktorej žalovaného internetovej stránke, keďže žalovaný prevádzkuje niekoľko internetových stránok. Ani tieto námietky nepovažuje odvolací súd za relevantné. Fakt, že prvoinštančný súd vo svojom rozsudku nevymedzil, akým konkrétnym spôsobom má žalovaný zvýrazniť písmo v texte ospravedlnenia (t.j. detaily čo do typu písma, jeho veľkosti, hrúbky, farebnosti a pod.) nemá za následok jeho neurčitosť a teda nevykonateľnosť (spôsob zvýraznenia je teda na rozhodnutí žalovaného). Z obsahu spisu ako aj odôvodnenia rozsudku musí byť nesporné, že text má byť okrem denníka zverejnený tiež na internetovej stránke S..P..F.<B.:/..P..F., keďže na tejto bolo zverejnené video, na ktoré odkazoval inkriminovaný článok v denníku. Ďalšími prípadnými námietkami žalovaného, ktoré neboli uvedené v odvolaní, sa odvolací súd nezaoberal (, ).

23/ Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach ako vecne správny potvrdil (, ), keď v podrobnostiach (týkajúcich sa osobitne riešenia otázky konkurencie práva na ochranu osobnosti a práva na slobodu prejavu a informácie, ako

aj difamačnej povahy obsahu článku) odkazuje na vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.

24/ O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. v spojení s , a žalobcovi ako úspešnej strane v spore priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O samotnej výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradníkom podľa , po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

25/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).