Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/145/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ž., so sídlom v B., IČO: X.,

proti žalovanému Ing. J. J., bývajúcemu v H., podnikajúcemu pod obchodným menom Ing. J.

J. - J., IČO: X., zastúpenému JUDr. J. K., advokátom so sídlom v H., o zaplatenie 6 525,64 €

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , na dovolanie

žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 11. januára 2010 sp. zn. 2 Co

111/2009, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov rozsudkom z 3. marca 2009 č.k. -269 návrh

žalovaného na prerušenie konania zamietol, žalovaného zaviazal v lehote 3 dní zaplatiť

žalobcovi 6 525,64 € s 13 % úrokom zo sumy 5 947,84 € od 7. februára 2003 do zaplatenia

a zo sumy 577,81 € od 10. apríla 2003 do zaplatenia, ako aj nahradiť mu 326,13 € trov

konania. V odôvodnení uviedol, že v konaní bolo preukázané, že medzi žalobcom ako

prenajímateľom a nájomcami – žalovaným a Ing. J. M. bola pod č. X. s dátumom 20.

december 1996 uzavretá zmluva o nájme nebytových priestorov špecifikovaných v čl. II

zmluvy a v čl. IV zmluvy bola dohodnutá aj cena nájmu. Túto zmluvu považoval za platnú,

uzavretú v súlade s v znení účinnom v rozhodnom období. Keďže

bolo v konaní preukázané, že žalovaný faktúry žalobcu za nájom prenajatých nebytových

priestorov, ktoré mu boli riadne doručené a zodpovedali obdobiu, ktoré bolo uvedené na

2

faktúrach, ako aj výške nájomného, ktorá vyplývala z nájomnej zmluvy riadne a včas

nezaplatil, zaviazal ho na dlžné nájomné ako aj úroky z omeškania. Výrok o náhrade trov

konania odôvodnil ustanovením

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Prešove rozsudkom z 11. januára 2010

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bolo žalobe vo veci

samej vyhovené a vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania, potvrdil. Žalovanému

nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania; žalobcovi náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal. V odôvodnení poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, ktorými

mal preukázané, že sporná zmluva o nájme nebytových priestorov je platná a v tomto smere,

ako i pokiaľ ide o odvolacie námietky žalovaného spočívajúce v tom, že zo strany žalobcu

boli fakturované aj nebytové priestory, ktoré v čase fakturácie neboli určené na

prevádzkovanie obchodu a služieb a žalovaný ich preto nemohlo využívať na podnikanie

podľa živnostenského listu, že údaje uvedené vo faktúrach obsahujú nedostatky, ktoré

vylučujú ich úhradu, že nebolo vyhovené žiadosti žalovaného o zmenu určenia miestností na

poskytovanie služieb a obchodu, že pre odstavenie dodávky tepla bolo žalovanému

znemožnené užívanie prenajatých priestorov, poukázal na dôvody uvedené v odôvodnení

rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v celom rozsahu stotožnil, považoval ich za

správne a presvedčivé. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvého stupňa mal konanie

pre nezaplatenie súdneho poplatku za žalobu zastaviť, ak ho žalobca zaplatil po určenej lehote

10 dní, uviedol, že poplatková povinnosť, ktorá vznikla žalobcovi podaním žaloby trvala aj po

tejto lehote určenej súdom na jeho zaplatenie a zo strany prvostupňového súdu po úhrade

súdneho poplatku nebol dôvod na zastavenie konania. K tvrdeniu žalovaného, že boli splnené

zákonné podmienky pre odmietnutie žalobného návrhu (pôvodne vedený pod sp. zn.

), pretože žalobca v zmysle uznesenia súdu prvého stupňa toto podanie v lehote

15 dní nedoplnil a nepreukázal, že JUDr. A. C. bol oprávnený konať za žalobcu podľa § 21

ods. l , odvolací súd zaujal záver, že márne uplynutie lehoty určenej súdom účastníkovi

konania k odstráneniu vád jeho nesprávneho alebo neúplného podania nespôsobuje

nemožnosť odstrániť vytýkanú vadu neskôr, dokiaľ súd z ich neodstránenia nevyvodil

zákonom predpokladané následky. Pokiaľ ide oprávnenie JUDr. A. C. konať za žalobcu

uviedol, že tento nedostatok podmienky konania bol v priebehu konania odstránený tým, že

žalobca doručil 29. novembra 2006 súdu potvrdenie, že menovaný v čase podania žaloby bol

oprávnený konať za žalobcu. K ďalšej žalobcom v odvolaní uvedenej námietke, že žalobca

mal označiť za žalovaného aj Ing. J. M., nakoľko boli spoločnými a nerozdielnými nájomcami

3

a keď tak neurobil súd mal žalobu v dôsledku neúplnej pasívnej legitimácie zamietnuť,

odvolací súd poukázal na ustálenú súdnu prax pri posudzovaní tejto otázky, podľa ktorej

spoločný solidárny záväzok sám osebe nezakladá spoločenstvo v občianskom súdnom konaní,

právnym následkom pasívnej solidarity vo vzťahu veriteľa k dlžníkovi je, že veriteľ je

oprávnený požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek dlžníka. Keďže je daný skutkový

a právny dôvod opodstatnenosti žalobcom uplatneného nároku, rozsudok súdu prvého stupňa

vo veci samej považoval za vecne správny, a preto ho podľa potvrdil. O náhrade

trov odvolacieho konania rozhodol podľa ods. l a

Potvrdzujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu napadol žalovaný dovolaním, v ktorom

uviedol, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom ( )

tým, že v konaní na strane žalovaného spoločne s ním nevystupoval Ing. J. M. ako jeho

nerozdielny spoločník, čím bol zmarený účinok rozhodnutia a nepriaznivý účinok rozhodnutia

sa dotýka iba jeho osoby. Z tohto dôvodu považoval rozhodnutie odvolacieho súdu aj za

zmätočné a nezákonné. Ďalej namietal nepreskúmateľnosť dovolaním napadnutého

rozhodnutia, nakoľko nie je odôvodnené platnými právnymi normami. Vytýkal odvolaciemu

súdu, že vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ dospel k záveru o platnosti zmluvy o nájme

nebytových priestorov, pokiaľ posudzoval postup súdu prvého stupňa v otázkach náležitosti

žaloby a neodmietnutia podania žalobcu podľa , resp. nezastavenia konania

pre nedostatok podmienok konania. Rozsudky súdov nižších stupňov vo výške priznaného

nároku považoval za zmätočné, nakoľko súčet dvoch dielčich súm pri príslušenstve

(5 947,84 + 577,81) sa nezhoduje číselne s celkovo priznanou sumou 6 525,64 €; súčet

dielčích súm je 6 525,65 €. V tejto súvislosti namietal aj nesprávne zaokrúhľovanie konečnej

hodnoty priznanej sumy pri prepočte slovenských korún na eurá. Z uvedených dôvodov žiadal

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Žalobca sa k dovolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( a nasl. ).

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len

v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (viď ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Keďže podané dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, ale takému

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že

dovolanie proti nemu je prípustné ani takému potvrdzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa,

v ktorom súdu prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

a , nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť z , ani

z Pre úplnosť treba uviesť, že dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ

nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané (§ 238 ods. 2

). Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalovaného nie je podľa

až 3 procesne prípustné.

Dovolanie žalovaného by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom

bol vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej v Povinnosť

skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z § 242 ods. 1

Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania

podľa , ale sa zaoberal tiež otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade

v zmysle Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

5

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na

začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska sú právne

významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky vád taxatívne v ňom

vymenovaných; iné procesné vady konania alebo nesprávnosti rozhodovania, i keby k nim

v konaní došlo, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Treba zdôrazniť,

že pri posudzovaní existencie procesnej vady uvedenej v ako dôvodu, ktorý

zakladá prípustnosť dovolania, nie je významný subjektívny názor účastníka, ale len zistenie,

že v konaní došlo k takejto vade. So zreteľom na obsah dovolania žalovaného treba v danom

prípade osobitne zdôrazniť, že spája prípustnosť dovolania výlučne len so

závažnými procesnými vadami, a s výhradne tými, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť. Iné

procesné vady (procesné vady inej povahy, než sú vady taxatívne vymenované v )

a tiež iné nesprávnosti než sú vady postupu súdu v konaní (napríklad nesprávnosti, ku ktorým

došlo v rámci právneho posudzovania veci), nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto

ustanovenia.

Vady konania v zmysle až e/ a v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení

nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mal

dopustiť odvolací súd, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom odvolacieho

súdu nebola dovolateľovi odňatá možnosť konať pred súdom. Z obsahu dovolania možno

vyvodiť, že k odňatiu možnosti konať pred súdom malo podľa jeho názoru dôjsť

predovšetkým tým, že súd na strane žalovaného nekonal aj s Ing. J. M. ako jeho nerozdielnym

spoločníkom, keď bol toho názoru, že výsledok sporu sa musí dotýkať aj tohto spoločníka.

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký závadný

postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka

konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

6

písm. f/ ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími

všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho

procesné práva. Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, že by konanie pred súdmi nižších

stupňov bolo postihnuté procesnou vadou, znemožňujúcou žalovanému realizáciu jeho

procesných práv.

Keďže súd až na prípady uvedené v zákone (viď ) nezačína konanie

z vlastnej iniciatívy, ale na podnet účastníka, je zásadne vecou toho, kto navrhuje začatie

konania, aby žalobu prispôsobil po stránke formulačnej a obsahovej požiadavkám zákona.

Návrh na začatie konania má podľa okrem iného obsahovať označenie

účastníka, proti ktorému návrh smeruje. Okruh účastníkov označený v návrhu na začatie

konania nemôže súd meniť (rozširovať) s výnimkou prípadov uvedených v

z vlastnej iniciatívy; takáto dispozícia prislúcha len účastníkovi konania.

Nakoľko v danom prípade žalobca označil na žalovanej strane len žalovaného, súdy

správne konali len s takto označeným žalovaným a takýmto postupom žalovanému neodňali

možnosť konať pred súdom v zmysle

Pokiaľ žalovaný namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním napadnutého

výroku rozsudku odvolacieho súdu (nepreskúmateľnost), treba uviesť, že nie každá procesná

nesprávnosť, ku ktorej dôjde v priebehu občianskeho súdneho konania, je relevantná

z hľadiska procesnej prípustnosti dovolania. S niektorými najzávažnejšími, taxatívne

vymenovanými procesnými vadami, ktoré zakladajú zmätočnosť, spája Občiansky súdny

poriadok priamo prípustnosť dovolania (viď ); vady tejto povahy sú zároveň aj

prípustným dovolacím dôvodom ( ). Niektorým vadám inej

procesnej povahy majúcim za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (s tzv. iným vadám

konania) pripisuje význam v tom zmysle, že ich považuje za

relevantný dovolací dôvod (viď ustanovenie ), ktorý možno

uplatniť v dovolaní, ale len pokiaľ je procesne prípustné. Uznesením občianskoprávneho

kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo odporučené uverejniť v Zbierke

stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 28. augusta 1997 sp. zn. , v ktorom tento súd dospel

k právnemu názoru, že „konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ) aj vtedy, ak odvolací súd svoj právny záver

riadne neodôvodnil, takže jeho rozsudok zostal nepreskúmateľný“. Tento rozsudok bol

v uvedenej zbierke publikovaný ako R 111/98. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu je

názor zaujatý v uvedenom judikáte plne opodstatnený aj v prejednávanej veci. Preto sama

skutočnosť, že v konaní prípadne došlo k procesnej vade tejto povahy (nepreskúmateľnosť

rozhodnutia), nemôže v danom prípade založiť prípustnosť dovolania žalovaného, lebo nejde

o vadu v zmysle

Z námietky dovolateľa, že odvolací súd pri rozhodovaní nevzal do úvahy procesné

spoločenstvo žalovaného a Ing. J. M. v tomto konaní, možno vyvodiť, že namieta nesprávne

právne posúdenie veci, pričom nesprávne právne posúdenie uplatnil aj ako samostatný

dovolací dôvod ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na

zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil

správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale

interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Súd ale právnym posúdením veci neodníma účastníkovi konania možnosť uplatnenia jeho

procesných práv v zmysle (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a

rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č.

1/2003). Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej

republiky považované za relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne

prípustné dovolanie (viď ), zároveň je ale zhodne zastávaný názor,

že nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov nezakladá procesnú vadu konania

v zmysle (viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. 4 Cdo

165/2003). I keby teda tvrdenia dovolateľa o založení rozhodnutia na nesprávnom právnom

posúdení boli prípadne aj opodstatnené, nezakladalo by to prípustnosť dovolania v zmysle

ustanovenia

Pokiaľ žalovaný zastáva názor o nesprávnom postupe súdu prvého stupňa po tom, čo

zistil, že žalobca nedoplnil návrh na začatie konanie a neodstránil podmienky konania

v lehote určenej súdom, keď mal podanie odmietnuť, resp. konanie zastaviť a nie vo veci

meritórne rozhodnúť, ktorú nesprávnosť neodstránil ani odvolací súd, podľa obsahu možno

vyvodiť, že namieta inú vadu konania podľa Z hľadiska tejto tzv.

inej vady konania treba uviesť, že dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti

tvrdenia o tomto dovolacom dôvode až vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu

prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde). Vada tejto povahy je síce

relevantným dovolacím dôvodom, ktorý možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní,

sama osebe (i keby k nej skutočne došlo) ale prípustnosť dovolania nezakladá. Či už teda

konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, bolo alebo nebolo postihnuté

procesnou vadou v zmysle (pozn.: dovolací súd napadnuté

rozhodnutie z tohto aspektu neposudzoval), nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť

dovolania v zmysle

K námietke dovolateľa týkajúcej rozdielu medzi výškou celkovo priznanej

sumy 6 525,64 € a výškou súčtu dvoch dielčich súm pri príslušenstve

(5 947,84 + 577,81 = 6 525,65 €) dovolací súd túto považuje za dôvodnú. Súd prvého stupňa

sa pri počítaní dopustil zrejmej nesprávnosti, keď súčet dvoch dielčích súm pri príslušenstve

vypočítal nižší o 0,01 € oproti celkovo priznanej sumy; túto zrejmú nesprávnosť je možné

odstrániť postupom podľa

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky

k záveru, že v prejednávanej veci je dovolanie žalovaného podľa Občianskeho súdneho

poriadku procesne neprípustné, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný

prostriedok žalovaného podľa v spojení s

odmietol.

V dovolacom konaní procesne úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal ( ,

ods. 1 a ). Dovolací súd nepriznal žalobcovi náhradu trov

dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodal návrh na uloženie povinnosti

nahradiť trovy dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

9

V Bratislave 5. augusta 2010

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková