Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Nc/24/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ I. P., bývajúceho v

H. 2/ G. P., rod V., bývajúcej v H. zastúpených JUDr. J. L., advokátom v T., proti

odporkyniam 1/ I. M., rod P., bývajúcej v T., 2/ E. Č., rod. P., bývajúcej v H. zastúpeným

Mgr. M. U., advokátom v T., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,

vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. , o vylúčení sudcov Krajského

súdu v Trenčíne z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 4NcC

17/2010, takto

rozhodol:

1. Sudcovia Krajského súdu v Trenčíne JUDr. O. L., JUDr. A. B., JUDr. I. M., JUDr.

B. Č., JUDr. V. Š., JUDr. A. Z., JUDr. A. R., Mgr. Z. Holúbková, JUDr. E. Z., JUDr. E. Z.,

JUDr. G. J., JUDr. S. M., JUDr. V. H., JUDr. E. Vašková, JUDr. J. F., JUDr. E. Z., JUDr. R.

H., JUDr. M. P., JUDr. D. L., JUDr. D. E., JUDr. J. M., JUDr. J. J., JUDr. F. K. a JUDr. P. T.

s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn.

(veci Okresného súdu Trenčín sp. zn. ).

2. Sudcovia Krajského súdu v Trenčíne JUDr. J. K., JUDr. R. Vranka, JUDr. N. Č.,

JUDr. S. H., JUDr. O. G., a JUDr. O. S. n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania

a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. (veci Okresného súdu

Trenčín sp. zn. ).

O d ô v o d n e n i e

Odporkyne 1/, 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním

doručeným Okresnému súdu Trenčín 5. mája 2010 namietali popri zaujatosti sudcov

Okresného súdu Trenčín aj zaujatosť sudcov Krajského súdu v Trenčíne a to z dôvodov, že

navrhovateľka 2/ pracovala približne 10 rokov ako zamestnanec Okresného súdu Trenčín vo

funkcii asistentky sudcov Okresného súdu Trenčín a v súčasnosti pracuje viacero rokov na

Krajskom súde v Trenčíne na vedúcom administratívnom pracovnom mieste, švagriná

navrhovateľky 2/ v súčasnosti pracuje na Okresnom súde Trenčín. Vzhľadom na uvedené

skutočnosti majú pochybnosti o nezaujatosti zákonného sudcu, všetkých sudcov Okresného

súdu Trenčín a všetkých sudcov Krajského sudu v Trenčíne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Trenčíne

( tretia veta ) posudzoval opodstatnenosť tvrdenej možnosti vzniku

pochybnosti o nezaujatosti sudcov krajského súdu z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je

sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia § 14

ods. 1 , v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak

so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému

prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť

možnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením

zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za

právnu relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu a to :

l. k veci, v rámci ktorého by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe

skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo

2. k účastníkom konania, ktorý by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo

osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k ním, alebo

3. k zástupcom účastníkov konania, ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom

znaky vzťahu uvedeného pod bodom 2.

Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu na

prejednávanej veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich

zástupcom, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho

objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného

rozhodnutia.

Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, ktorého slovenský preklad bol vyhlásený v oznámení

Federálneho ministerstva zahraničných vecí pod č. , ďalej len „dohovor“ ) je

garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný súd zriadený zákonom.

Súvislosťou medzi súdom, ktorý je založený na zákone, a jeho nezávislosťou, ako to

vyjadruje článok 6 ods. 1 prvá veta dohovoru („každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu“), garantuje tento dohovor

v celoeurópskom rozmere súčasne sudcovskú nezávislosť aj právo na zákonného sudcu.

Ústavná úprava súdnej a inej právnej ochrany v Slovenskej republike garantuje obdobne

vyjadrené právo na spravodlivý proces [čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ktorá

je uvedená ústavným , ďalej len „listina“;

Slovenskej republiky uverejnenej pod č. , ďalej len „ústava“, ktoré články

dávajú každému možnosť (právo) domáhať sa /zákonom/ ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v /zákonom/ určených prípadoch na inom orgáne

/Slovenskej republiky/], do ktorého tiež zahrňuje aj právo na to, aby právna vec účastníka

nebola odňatá zákonnému sudcovi ( listiny; , ktoré články

postulujú, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi a že príslušnosť súdu ustanoví

zákon). Ústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadruje zhodu

(totožný zámer) na sudcovskú nezávislosť a právo na zákonného sudcu s právnym režimom

podľa dohovoru (v obsahu týchto práv podľa dohovoru a podľa nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť). Potom platí, že v určitej právnej veci má rozhodovať nezávislý

a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom práce príslušného súdu

a tento zákonný sudca by sa už v ďalšom priebehu konania - pokiaľ by k tomu nebol daný

zákonný dôvod - meniť nemal. Inštitút vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci,

ktorý predstavuje výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu, stanovuje,

aby zákonom predpokladaným postupom a zo zákonom predpokladaných dôvodov bol

zákonný sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Sledovaný cieľ, ktorý tu

umožňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného sudcu, spočíva v zmarení

hroziaceho rizika, že by vo veci mohol konať a rozhodovať zaujatý - nie nestranný - sudca.

Nezávislosť s nestrannosťou a odbornosťou (kvalifikáciou) sudcu sú podmienkami

kvalitného rozhodovania a jeho predvídateľnosti a sledujú tak význam riadneho napĺňania

(poskytovania) spravodlivosti. Nezávislosť a nestrannosť úzko spolu súvisia, často sa

prekrývajú a nie je vždy ľahké ich od seba odlíšiť. Nestrannosť definovaná aj ako

neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti býva považovaná za pojem širší ako

nezávislosť. Nestrannosť sudcu musí byť podstatou jeho funkcie, zatiaľ čo jeho nezávislosť ju

má iba umožňovať. Pod sudcovskou nezávislosťou a nestrannosťou treba rozumieť aj

nezávislosť a nestrannosť každého jednotlivého sudcu.

Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej právnej veci bolo

výsledkom konania nestranného súdu. Súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby

voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne

posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje

všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im

zaručuje právny poriadok ().

Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka

súdneho konania ( ), alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (

). Obsahom práva na prejednanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu

vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania a

rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie veci nestranným

súdom je len povinnosť (nadriadeného) súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na

vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom

(, , ). Vzhľadom na to, že rozhodnutie o vylúčení sudcu

podľa predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie

byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi ( listiny, ), treba trvať

na tom, že sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci možno skutočne iba

výnimočne a z naozaj závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v

súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo. Pri posudzovaní týchto dôvodov (ich analýze)

v konkrétnej situácii je nutné prihliadať aj na rozsiahlu a inštruktívnu judikatúru Európskeho

súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) a Ústavného súdu Slovenskej republiky k danej

problematike.

ESĽP pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti

sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru.

Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (pozri napríklad Piersack proti

Belgicku). Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu

ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné

51

z tohto hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa

vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie

nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti

(pozri napríklad Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko

sudcu, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať

pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa

subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa uplatňuje

tzv. teória zdania nezaujatosti [porovnaj tézu, že spravodlivosť nielenže musí byť

poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná („Justice must not only be done, it must

also be seen to be done“)]. Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj

objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je založený na

vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k

prejednávanej veci a k účastníkom konania, resp. aj k ich zástupcom. Posúdenie nestrannosti

sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť

zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť.

Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného

sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom

jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok

nestrannosti súdu (Pullar proti Spojenému kráľovstvu), teda či je tu relevantná obava

z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa

zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu

nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na

nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Je potrebné brať zreteľ

na skutočnosť, že spoločenské vzťahy v najširšom slova zmysle sú vzťahmi vzájomného

pôsobenia, kontaktu a interakcie medzi členmi spoločnosti; preto závažnosť, ktorá by založila

pochybnosť o nezaujatosti zákonného sudcu (znamenala dôvod pre jeho vylúčenie z

prerokúvania a rozhodovania veci), môže aj pri zohľadnení tzv. teórie zdania uplatňovanej v

judikatúre ESĽP nastať iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k danej veci,

účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom

ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať "sine ira et studio", teda nezávisle

a nestranne (porovnaj napr. ).

Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností

prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného

správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik

pochybností o nestrannosti sudcu (pozri tiež Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný

oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej

namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava

považovať objektívne za oprávnenú.

Z uvedenej judikatúry ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky možno vyvodiť,

že subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu

objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu

len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré

by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým

vzťahom k veci disponuje.

Sudcovia Krajského súdu v Trenčíne JUDr. O. L., JUDr. A. B., JUDr. I. M., JUDr. B.

Č., JUDr. V. Š., JUDr. A. Z., JUDr. A. R., Mgr. Z. H.., JUDr. E. Z., JUDr. E. Z., JUDr. G. J.,

JUDr. S.M., JUDr. V. H., JUDr. E. V., JUDr. J. F., JUDr. E. Z., JUDr. R. H., JUDr. M. P.,

JUDr. D. L., JUDr. D. E., JUDr. J. M., JUDr. J. J., JUDr. F. K. a JUDr. P. T. uviedli vo

svojich písomných vyjadreniach, že sa cítia byť zaujatí pre priateľský vzťah k navrhovateľke

2/; JUDr. A. Z. navyše aj pre svoj priateľský vzťah k odporkyni 1/ a JUDr. D. L. aj pre vzťah

k zástupcovi navrhovateľov, keďže ide o jej manžela.

Najvyšší súd Slovenskej republiky so zreteľom na deklarované blízke osobné vzťahy

vymenovaných sudcov Krajského súdu v Trenčíne (uvedených vo výroku 1. tohto

rozhodnutia), t.j. z dôvodu ich priateľstva s navrhovateľkou 2/ a u dvoch z týchto sudcov ešte

aj pre ďalšie blízke osobné vzťahy, ako už boli spomenuté, ktoré vzťahy sú relevantné

z hľadiska ustanovenia , týchto sudcov vylúčil z prejednávania a

rozhodovania danej veci.

Sudca JUDr. O. S. v písomnom vyjadrení uviedol, že sa vo veci necíti zaujatým.

Sudcovia JUDr. J. K. a JUDr. R. V. (predseda a podpredseda súdu) vo svojich písomných

vyjadreniach uviedli, že sa cítia byť zaujatí, lebo navrhovateľka 2/ je ich podriadenou

a dlhodobo ju poznajú. Sudkyňa JUDr. N. Č. sa cítila byť zaujatou preto, lebo navrhovateľku

2/ osobne pozná, prichádza s ňou pracovne denne do styku. Sudcovia JUDr. S. H. a JUDr. O.

G. uviedli, že sa cítia byť zaujatí, lebo navrhovateľku 2/ osobne poznajú.

Z uvedených vyjadrení vyplýva, že sudcovia JUDr. J. K., JUDr. R. V., JUDr. N. Č.,

JUDr. S. H. a JUDr. O. G. nachádzali svoju subjektívnu zaujatosť v profesionálnom, resp.

pracovnom vzťahu k navrhovateľka 2/, ktorá je zamestnaná na tom istom súde. Tento vzťah

však - rovnako ako vzťah medzi sudcami navzájom - je založený na profesionalite. Chýba tu

preto objektívny základ nimi konštatovanej zaujatosti. Pokiaľ by totiž z takéhoto základu bol

vyvodzovaný opačný záver, teda pochybnosti o tom, či takýto sudcovia (poznajúci

navrhovateľku 2/ zo spoločného pracoviska, kde pracovne spolu prichádzajú do styku) budú

schopní nezaujato a spravodlivo rozhodovať, znamenalo by to vlastne, že výlučne pracovný

a kolegiálny vzťah medzi sudcami a zamestnancami súdu (obdobne tiež medzi sudcami

navzájom) prezumuje vo všeobecnosti porušovanie sudcovských povinností a zásad

sudcovskej etiky. Ak rámec týchto vzájomných vzťahov neprekročí hranicu profesionálnosti

a kolegiálnosti a takéto prekročenie uvedení sudcovia vo svojich opakovaných vyjadreniach

netvrdili, nemožno mať bez ďalšieho pochybnosti o nezaujatosti týchto sudcov. Až

v prípade, že by uvedený vzájomný vzťah prerástol cez rýdzo profesionálny rámec výkonu

funkcie sudcu a nadobudol charakter bližšieho osobného vzťahu, pôjde totiž o okolnosť

vzbudzujúcu opodstatnené pochybnosti o nezaujatosti a teda vtedy by išlo o dôvod pre

vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Vzťahy medzi sudcami

a zamestnancami súdu (obdobne ako vzťahy medzi sudcami navzájom), ktoré však bežný

pracovný a kolegiálny rámec neprekračujú [t. j. ak tieto vzťahy spočívajú iba na tom, že sa

sudcovia a zamestnanci súdu navzájom poznajú, pretože pôsobia na rovnakom súde

a prichádzajú aj spolu pracovne do styku], nemajú samé osobe povahu dôvodov vylučujúcich

sudcu z prejednávania a rozhodovania veci týkajúcej sa takéhoto zamestnanca súdu. Iba tá

skutočnosť, že určitá vec sa týka zamestnanca súdu, ku ktorému majú sudcovia len

profesionálny, pracovný vzťah, nemôže preto založiť pomer predpokladaný ustanovením §

14 ods. 1 Pokiaľ JUDr. J. K. a JUDr. R. V. poukazovali aj na vzťah nadriadenosti

k navrhovateľke 2/ z titulu ich funkcii (predseda a podpredseda súdu), ani táto skutočnosť na

uvedených záveroch nič nemení. Sudcu vylučuje z prejednávania a rozhodovania veci o. i.

vzťah (stav) určitej (napr. ekonomickej) závislosti – v danom prípade takýto vzťah nie je ani

tvrdený; samotný uvedený profesionálny a pracovný vzťah a to bez zreteľa, či /len/ v pozícii

sudcu alebo /aj/ v pozícii funkcionára súdu (treba poznamenať, že i plnenie tejto úlohy, resp.

funkcie je podmienené neoddeliteľným statusom sudcu), nie je dôvodom pre jeho vylúčenie.

Sudcovia Krajského súdu v Trenčíne JUDr. J. K., JUDr. R. V., JUDr. N. Č., JUDr. S.

H., JUDr. O. G., a JUDr. O. S., ktorí sú vymenovaní vo výroku 2. tohto rozhodnutia, vo

svojich vyjadreniach nepotvrdili existenciu právne relevantného vzťahu vylučujúceho sudcu z

prejednávania a rozhodovania veci. A keďže ani zo spisu nevyplývajú žiadne skutočnosti,

ktoré by spochybňovali ich nezaujatosť, rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že

títo sudcovia nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. augusta 2010

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Hrčková Marta .