Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/190/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej, PhD., v právnej veci navrhovateľky: H., bytom H.H., zast. JUDr. J., advokátom

so sídlom AK M., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad Rožňava so sídlom

Šafárikova č. 71, 048 01 Rožňava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho

orgánu v reštitučnom konaní, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach zo dňa 20. marca 2009 č. k. -25, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

zo dňa 20. marca 2009 č. k. -25 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľke sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na správnom orgáne

2

Rozhodnutím zo dňa 10. októbra 2008 č. sp. 2008/00072, ev. č. 2008/001865 odporca

podľa o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene

a doplnení o niektorých

opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej na účely tohto rozsudku len

„“) a v súlade s o správnom konaní (ďalej

len „Správny poriadok“) vyslovil, že navrhovateľka nespĺňa podmienky zákona uvedené v § 3

na vrátenie vlastníctva k pozemkom, poprípade na priznanie práva

na náhradu za pozemky zapísané v Pzkn. vl. č. X. a č. X. v katastrálnom území H. a

požadované navrhovateľkou podľa

Odporca ďalej v napadnutom rozhodnutí uviedol, že Finančný odbor Okresného

národného výboru v Rožňave na žiadosť Štátneho rybárstva n. p. v Stupave, podľa vládneho

nariadenia č. a vyhlášky č. 88/1959 Úradného vestníka o opatreniach

týkajúcich sa niektorých vecí užívaných organizáciami socialistického sektora, vydal

dňa 28.06.1963 s právoplatnosťou 15.08.1963 rozhodnutie č. Fin. 88/ev.19/H/1962 máj,

ktorým uvedené nehnuteľnosti v katastrálnom území H. prešli do vlastníctva Čsl. štátu – do

správy Štátneho rybárstva n. p. v Stupave.

Tieto nehnuteľnosti tvoria od roku 1954 súčasť vodného diela Rybníky ako stavbu

vybudovanú vo verejnom záujme a sú v súčasnosti zapísané na LV č. X. ako vodná plocha.

sa vzťahovalo na veci vo vlastníctve fyzických alebo

súkromných právnických osôb, ktoré užívali na plnenie svojich úloh organizácie

socialistického sektora, na základe nájomného, alebo iného právneho pomeru vzniknutého

pred účinnosťou tohto nariadenia. Tento právny titul prechodu pozemkov na štát nie je

uvedený v ustanovení , čím navrhovateľka nesplnila povinné

podmienky § 3 citovaného zákona, ale naopak je výslovne uvedený ako reštitučný titul

v o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd.

Napriek prechodu nehnuteľností do vlastníctva štátu dňom právoplatnosti rozhodnutia

o zoštátnení, dochádzalo k vydaniu dedičských rozhodnutí, ktorými právni nástupcovia mali

nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti.

3

Právnym nástupcom Štátneho rybárstva n. p. v Stupave sa stal Východoslovenský

rybársky podnik š. p. Michalovce. Delimitačným protokolom z 27.4.1997 Východoslovenský

rybársky podnik š. p. Michalovce odovzdal nehnuteľnosti Slovenskému pozemkovému fondu

v Bratislave a následne kúpnou zmluvou z roku 1998 odpredal fyzickým osobám.

Záverom sa odporca odvolal na právny názor Krajského súdu v Košiciach, podľa

ktorého reštitučné tituly ako dôvody na navrátenie vlastníctva sú v

taxatívne uvedené a je neprípustné ich rozšírenie o iné dôvody.

II.

Konanie na prvostupňovom súde

Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka na krajský súd opravný prostriedok

zo dňa 12.11.2008 označený ako odvolanie.

Krajský súd ako súd prvého stupňa potvrdil rozhodnutie odporcu napadnuté opravným

prostriedkom navrhovateľky, nakoľko je v zmysle vydané v súlade

so zákonom.

Ďalej vo svojom odôvodnení sa stotožnil s úvahami odporcu a následne s citáciou

ustanovení a až 7 krajský súd uviedol,

že ustanovenie § 3 obsahuje taxatívny výpočet reštitučných titulov ako dôvodov

pre navrátenie vlastníctva k pozemkom. Podľa právneho názoru krajského súdu, pretože

„v danom prípade k odňatiu vlastníckeho práva k pozemkom, na ktoré si navrhovateľka

uplatnila reštitučný nárok podľa zákona, nedošlo na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia,

a ani na základe iných reštitučných dôvodov taxatívne vymedzených v ustanovení § 3 zákona,

ale došlo k zoštátneniu predmetného nehnuteľného majetku rozhodnutím bývalého finančného

odboru ONV v Rožňave zo dňa 28.6.1963, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.8.1963

na základe Vládneho nariadenia č. a ustanovenia vyhlášky č. 88/1959

Úradného vestníka ... súd opravnému prostriedku navrhovateľky nemohol vyhovieť.“

4

Vo vzťahu k žiadosti právneho zástupcu navrhovateľky o odročenie pojednávania

krajský súd uviedol, že krajský súd už dňa 06.03.2009 raz odročil pojednávanie na žiadosť

právneho zástupcu, a tento tak mal podľa krajského súdu dostatok času na návštevu štátneho

archívu v Rožňave, a teda na obstaranie si prípadných listín, s ktorými sa chcel oboznámiť.

III.

Odvolanie navrhovateľky

Vo včas podanom odvolaní zo dňa 20.04.2009 (č. l. 35) proti rozsudku prvostupňového

súdu navrhovateľka navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok

zrušil a vrátil krajskému súdu na nové konanie a rozhodnutie s odvolacími dôvodmi podľa

v nadväznosti na , , a

f)

Právne závery krajského súdu, že navrhovateľka mohla reštitúciu uplatniť v zmysle

dôvodov uvedených v sú podľa navrhovateľky nezákonné. Ďalej sa

navrhovateľka vysporiadala s dôvodmi, prečo nepodala návrh podľa

Takisto označila konanie Východoslovenského rybárskeho podniku, š. p., Michalovce

v roku 1994 na vklad vlastníckeho práva k pozemkom dotknutým jej žiadosťou za nezákonné

z toho dôvodu, že s účinnosťou od 01.11.1990 bolo zrušené tak vládne

Zb. ako aj vyhláška č. 88/1959 Úradného vestníka o opatreniach týkajúcich sa niektorých vecí

užívaných organizáciami socialistického sektora.

Ďalej navrhovateľka v odvolaní tvrdila, že jej reštitúcia je dôvodná, lebo vychádza

z ust. a

Podľa a oprávneným osobám sa navráti

vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku

m) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady,

n) znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia

náhrady.

5

Navrhovateľka najmä poukazovala, že nebol v reštitučnom konaní preukázaný užívací

dôvod k požadovaným pozemkom napríklad vo forme nájomnej zmluvy

na poľnohospodársku pôdu podľa § 2 ods. 1 vládneho nariadenia č. 15/59, ani pokus

o odkupovanie nehnuteľností v zmysle § 4 cit. vládneho nariadenia č. 15/59 alebo v prípade

vyvlastnenia, že bolo rozhodované o náhrade za zoštátnené pozemky. Na základe uvedeného

sa navrhovateľka domnieva, že rozhodnutie Finančného odboru z roku 1963 bolo vydané

v rozpore so zákonom.

Podľa vládneho nariadenia č. o opatreniach týkajúcich sa

niektorých vecí užívaných organizáciami socialistického sektora nájomca môže najatú vec

kúpiť, ak ju nevyhnutne potrebuje na plnenie svojich úloh. Predmetom kúpy môžu byť len veci

hnuteľné v cene najviacej 10 000 Kčs a veci nehnuteľné veci najviacej 50 000 Kčs.

Podľa vlád. nar. č. na platnosť kúpnej zmluvy je potrebný súhlas

kompetentného orgánu.

Podľa vlád. nar. č. platí, že ak nedôjde ku kúpe, rozhodne

na žiadosť nájomcu o prechode najatej veci do socialistického vlastníctva a o náhrade

kompetentný orgán.

Z uvedeného dôvodu malo dôjsť zo strany orgánov štátnej moci k hrubému zneužitiu

vtedy platných predpisov, čo by malo podľa navrhovateľky založiť jej reštitučný nárok.

Ďalej sa navrhovateľka odvolala na nález Ústavného súdu Českej republiky

sp. zn. (bol priložený k návrhu), ktorý mal podľa navrhovateľky riešiť obdobnú

vec a tento nález je v celom rozsahu aplikovateľný aj na prejednávanú vec, nakoľko v tom

čase existovala spoločná Československá republika a aj reštitučné zákony boli spoločné

do rozdelenia Československej republiky na samostatné štáty.

Záverom žiadala napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie.

6

Z vyjadrenia odporcu (č. l. 46) zo dňa 28.04.2009 vyplýva, že zákonnosť rozhodnutia

č. Fin. 88/ev.19/H/1962máj zo dňa 28.06.1963 prešetril Okresný súd v Rožňave rozsudkom

sp. zn. -178, ktorým potvrdil, že uvedené rozhodnutie z 28.06.1963 je právoplatné

a vykonateľné dňa 15.08.1963.

Ďalej tento okresný súd potvrdil, že nehnuteľnosti, uvedené v rozhodnutí zo dňa

28.6.1963 dňom právoplatnosti (15.08.1963) prešli do vlastníctva štátu v správe Štátneho

rybárstva.

Zápis nehnuteľností do katastra na základe rozhodnutia č. Fin. 88/ev.19/H/1962máj

zo dňa 28.06.1963 bol prešetrený prokurátorom s tým, že tento podnet bol odložený

na prešetrenie zápisu nehnuteľností do katastra, nakoľko nezistil dôvod na podanie protestu.

Ďalej odporca zdôraznil, že dňa 02.10.1990 schválilo Federálne zhromaždenie ČSFR

o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd, ktorý nadobudol

účinnosť dňom 01.11.1990. Zákon sa vzťahoval aj na následky majetkových krívd

spôsobených odňatím vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa vládneho nariadenia

č. o opatreniach týkajúcich sa niektorých vecí užívaných organizáciami

socialistického sektora. Reštitučný nárok podľa v znení noviel

a doplnkov bolo možné uplatniť v lehote 6 mesiacov od účinnosti zákona tzn. do 30.4.1991.

Avšak, podľa odporcu navrhovateľka nevyužila ustanovenia

o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd.

Záverom odporca požiadal o potvrdenie napadnutého rozsudku krajského súdu.

IV.

Právne názory odvolacieho súdu

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu odvolacích dôvodov postupom podľa

(ďalej v texte rozsudku len „“).

Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1

7

) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia v spoj. s

podanie odvolania prípustné, nariadil vo veci pojednávanie ( ) a po jeho

verejnom vykonaní dospel k záveru, že podanie odvolania nie je dôvodné, pretože napadnutý

rozsudok je vydaný v súlade so zákonom, a preto ho podľa ods. 1 ako vecne

správny z nasledovných dôvodov potvrdil.

Najvyšší súd sa celkom stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom

rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených odporcom.

Z priloženého administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľka si podaním zo dňa

22.12.2004 postupom podľa uplatnila právo na navrátenie vlastníctva

k pozemkom v zmysle zák. evidovaných v k. ú. H., pričom navrhovateľka

uviedla ako reštitučný titul „vyvlastnenie bez náhrady“.

Preto základnou otázkou, ktorú účastníci riešili v predchádzajúcom správnom

a následne aj v súdnom konaní, je to, či navrhovateľka svedčí nárok sa dovolávať práva na

postup podľa Táto otázka je spojená s existenciou

Zb., lebo v zmysle argumentácie odporcu sa navrhovateľkou uvádzaný reštitučný titul

nachádza iba v tomto zákone. Naopak navrhovateľka sa bránila v odvolaní tým, že

„Vzhľadom na to, že ide o poľnohospodársku pôdu som ja alebo moji právni predchodcovia

alebo iné dotknuté osoby, reštitúciu mohla uplatniť nielen v zmysle ... ale

aj v zmysle zák. č. 229/91 Zb. ... ako aj podľa zák. č. 87/91 Zb. a ... “.

Podľa o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd

sa [tento] zákon vzťahuje na následky majetkových krívd spôsobených fyzickým a súkromným

právnickým osobám odňatím vlastníckeho práva k nehnuteľným, prípadne hnuteľným veciam

podľa vládneho nariadenia č. o opatreniach týkajúcich sa niektorých vecí

užívaných organizáciami socialistického sektoru, podľa o opatreniach

týkajúcich sa niektorého súkromného domového majetku, a znárodnením zoštátnením

na základe výmerov niektorých odvetvových ministerstiev, vydaných po roku 1955

a odvolávajúcich sa na znárodňovacie predpisy z roku 1948. Za odňatie vlastníckeho práva

podľa tohto zákona sa považuje aj prechod vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy

podľa a vládneho nariadenia č.

8

Naopak podľa tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva

k pozemkom, ktoré neboli vydané podľa o úprave vlastníckych

vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, poprípade neboli vydané podľa § 37

až 39 o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového

vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách,

pričom v procese navrátenia musí byť preukázané, že ide o pozemky, ktoré tvoria alebo

poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria v zmysle § 2 zákona Slovenskej národnej

rady č. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, alebo tvoria lesný

pôdny fond v zmysle o lesoch.

Najvyšší súd hore uvedené ustanovenie a samotný účel dlhodobo

interpretuje (napríklad rozhodnutie sp. zn. 5Sž-o-KS 1/2005) v tom duchu, že má umožniť

oprávneným osobám, ktoré si z rôznych dôvodov svoj nárok na kompetentnom verejnom

orgáne neuplatnili postupom podľa o pôde v lehote určenej

v ust. § 13 ods. 1 a 2 cit. zákona, uplatniť si nárok na vydanie nehnuteľnosti, vlastníctvo

ku ktorým prešlo na štát niektorým zo spôsobov taxatívne vymedzeným v § 3

, a to v novo ustanovenej prekluzívnej lehote, ktorá začala plynúť

od 01.01.2004 a skončí dňa 31.12.2004.

Navrhovateľka prostredníctvom svojej hore uvedenej argumentácie obhajovala záver,

že bol prijatý zákonodarcom ako univerzálny reštitučný zákon

pre všetkých, ktorí si chcú uplatniť nároky, ktoré si neuplatnili (z rôznych) dôvodov podľa

predchádzajúcich reštitučných zákonov (, zák. č. 87/91 Zb. alebo

zák. č. 229/91 Zb.). Avšak takýto úmysel zákonodarca v žiadnom prípade pri prijatí

prostredníctvom svojho ust. nesignalizoval, lebo išlo

iba o znovuotvorenie procesov nápravy majetkových krívd, ktoré neboli uspokojené

pri pozemkov podľa , poprípade podľa až 39

Najvyšší súd tu zdôrazňuje, že v rámci reštitučných konaní nie je dôležitý druh

vydávaného majetku, ale reštitučný titul, ktorá mal spôsobiť jednotlivcovi v predchádzajúcom

režime krivdu vo forme majetkovej alebo nemajetkovej ujmy. Preto zákonodarca prijal také

množstvo rôznorodých právnych predpisov týkajúcich sa zmiernenia uvedených krívd, ktoré

9

sa odlišovali druhom majetku alebo činnosti, okruhom oprávnených osôb, oprávneného

orgánu ako aj konkrétneho spôsobu zmiernenia krivdy.

Obdobne bolo konštatované aj v rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn.

vo vzťahu k aplikácii „Pokiaľ navrhovateľky tvrdili, že nehnuteľnosť

prešla na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia bez náhrady alebo

znárodnením nepredložili dôkazy ani nenavrhli také dôkazy, z ktorých by ich tvrdenia

vyplývali. ................. Na základe skutkových zistení v danej veci bolo preukázané, že žiadané

nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v dôsledku rozhodnutia

Rady ONV v P. podľa vládneho nariadenia č. a vyhlášky

č. 88/1959 Ú.v., ktorý právny dôvod prechodu na štát alebo inú právnickú osobu reštitučný

zákon v právnej norme § 3 neustanovuje. “

Preto sa Najvyšší súd nemôže stotožniť s argumentáciou navrhovateľky, že „Vzhľadom

na to, že ide o poľnohospodársku pôdu som ja alebo moji právni predchodcovia alebo iné

dotknuté osoby, reštitúciu mohla uplatniť nielen v zmysle ... ale aj

v zmysle zák. č. 229/91 Zb. ... “ ale si ju mohla uplatniť vzhľadom na reštitučný titul iba podľa

Nakoľko tak neučinila, bol správny názor odporcu, ktorý potom riadne

potvrdil krajský súd.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že ako odvolací súd môže

preskúmavať nedostatky rozhodovania krajského súdu iba v tých medziach, ktoré

navrhovateľka vymedzila v svojom opravnom prostriedku. Argument, ktorý by mal mať

oporu náleze Ústavného súdu cudzieho štátu, konkrétne Českej republiky sa však v opravnom

prostriedku z 12.11.2008 nenachádza. Bez ohľadu na túto skutočnosť sa odvolací súd ako

s možným rozhodovacím podnetom podrobne oboznámil s obsahom priloženého nálezu

Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 19.11.2001.

Najvyšší súd však musí navrhovateľku upozorniť, že skutkový stav opísaný

v uvedenom náleze (právny predchodca sťažovateľa bol členom JRD a z toho dôvodu bol

povinný svoje pozemky združiť do spoločného družstevného užívania, ktoré však namiesto

toho boli „vypustené“ zo spoločného družstevného hospodárenia) ale aj právny stav (§ 9

10

ods. 1 vyk. vyhlášky namiesto § 11 tejto vyhlášky) je značne odlišný od prejednávanej veci.

Preto Najvyšší súd nemohol uvedený nález využiť ako podnet na rozhodovanie.

Z uvedeného dôvodu sa nemohol Najvyšší súd stotožniť s názorom navrhovateľky,

že jej reštitúcia vychádza z ust. a

Na základe uvedených dôvodov Najvyšší súd mohol iba konštatovať, že krajský súd

v svojom rozsudku správne preveril skutkový stav zistený odporcom a v súlade so zákonom

potvrdil právne závery odporcu.

Najvyšší súd vzhľadom na námietky uplatnené navrhovateľkou uvádza, že napadnuté

rozhodnutie odporcu má všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia v zmysle § 47

Správneho poriadku. Uvedené rozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne

zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené.

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,

po vyhodnotení námietok navrhovateľky a stanoviska odporcu ako aj s prihliadnutím

na závery obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä už v citovaných

rozhodnutiach sp. zn. 5Sž-o-KS 1/2005 a , pri ktorých Najvyšší súd nezistil

žiaden relevantný dôvod, aby sa od nich odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho

prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho

stanoviska), a preto s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2

v spoj. s rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1

v spojitosti s , podľa ktorého iba úspešný žalobca má právo na úplnú

náhradu trov tohto konania.

Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. rozhodol

bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci

prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho

zúčastniť), nešlo o vec v zmysle (úprava reštitučných nárokov je spojená

11

s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust.

vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 17. augusta 2010

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová