Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
713/365699.de8fe8.pdf
PDF · 126.28 KB
No categories available
5Cdo/97/2010
Najvyšší súd 5 Cdo 97/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky M. P., bývajúcej
v P., zastúpenej JUDr. Mgr. Š. B., advokátom v Ţ., proti odporcom 1/ JUDr. P. H., správcovi
konkurznej podstaty úpadcu P. a.s., v konkurze, IČO: X., so sídlom v P., zastúpenému
Advokátskou kanceláriou A., 2/ L., s.r.o., so sídlom v P., IČO: X., zastúpenej JUDr. R. F.,
advokátom v P., 3/ P. H., bývajúcemu v P.P. 4/ M. H., bývajúcej v P.P. o určenie
neplatnosti kúpnych zmlúv, vedenej na Okresnom súde Povaţská Bystrica pod sp.zn.
10 C 88/2007, o dovolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 3.
decembra 2009, sp.zn. 19 Co 282/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie navrhovateľky o d m i e t a .
Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi 2/ náhradu trov dovolacieho konania
v sume 74,61 € k rukám JUDr. R. F., advokáta v P., do 3 dní.
Odporcom 1/, 3/, 4/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Povaţská Bystrica rozsudkom z 15. apríla 2008 č.k. 10 C 88/2007-68
zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy
uzavretej medzi odporcami 1/ a 2/ a kúpnej zmluvy uzavretej medzi odporcami 2/, 3/ a 4/.
Navrhovateľke uloţil povinnosť uhradiť odporcom 2/, 3/ a 4/ trovy konania z titulu trov
právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu JUDr. F. vo výške 17 496,20 Sk a odporcovi
1/ trovy konania z titulu trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu JUDr. D.
vo výške 7 068,-- Sk, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Právne svoje rozhodnutie
odôvodnil ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka a § 80 písm. c/ O.s.p. Z výsledkov
vykonaného dokazovania nemal za preukázané, ţe by účelom kúpnej zmluvy bolo niečo iné,
neţ predaj a kúpa nehnuteľností. Uviedol, ţe samotná skutočnosť, či má navrhovateľka právo
byt uţívať a jej tvrdenia, ţe jej nebola zabezpečená adekvátna bytová náhrada, prípadne
spísaná s ňou nájomná zmluva, nemôţe byť podkladom na záver o tom, ţe účel kúpnej
zmluvy bol v rozpore so zákonom, zákon obchádzal alebo sa priečil dobrým mravom.
Konštatoval, ţe určením neplatnosti kúpnych zmlúv by sa právne postavenie navrhovateľky
nezmenilo. Vo vzťahu k navrhovateľke do práv a povinností právneho predchodcu uzavretím
kúpnej zmluvy vstúpili nadobúdatelia bytu. Povinnosť zabezpečiť bytovú náhradu prešla na
nadobúdateľov zo zákona a títo svoju povinnosť ani nerozporovali. Dospel preto k záveru, ţe
u navrhovateľky nie je daný naliehavý právny záujem na poţadovanom určení. O trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Trenčíne na odvolanie navrhovateľky rozsudkom z 30. októbra 2008
sp.zn. 19 Co 151/2008 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v zmysle
§ 219 O.s.p. potvrdil. Odporcom 1/, 2/ nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, ţe preukázanie naliehavého právneho
záujmu podľa § 80 písm. c/ O.s.p. je procesným predpokladom určovacej ţaloby. Z obsahu
spisu povaţoval za nepochybné, ţe právne postavenie navrhovateľky vyplýva z jej práva
bývania v predmetnom byte. Právo na bývanie je osobitným zákonným právnym vzťahom
uţívania bytu, u navrhovateľky na dobu určitú - od privolenia súdu k výpovedi z nájmu bytu
do zabezpečenia bytovej náhrady. Právo na bývanie v takomto prípade spravidla zaniká
zabezpečením zodpovedajúcej bytovej náhrady. Tohto práva navrhovateľka nebola zbavená
ani odkúpením, ani následnými prevodmi vlastníctva bytu medzi odporcami 1/ a 2/
a následne medzi odporcami 2/ a 3/, 4/. Nadobúdatelia vlastníckych práv k predmetnému
bytu sú povinní trpieť výkon práva bývania navrhovateľky v byte. Odvolací súd sa preto
v celom rozsahu stotoţnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh
navrhovateľky zamietnutý z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu, z ktorého
dôvodu vyplýval aj nedostatok jej aktívnej legitimácie. Právne postavenie navrhovateľky,
vyplývajúce z jej práva bývania v predmetnom byte, sa totiţ nijakým spôsobom nezmení
za stavu platnosti či neplatnosti zmluvy o prevode bytu uzavretej medzi odporcami a títo sú
oprávnení prevádzať svoje vlastnícke práva bez súhlasu navrhovateľky, ako osoby majúcej
k bytu právo bývania. Dokazovanie vedené za účelom zistenia, či zmluvy sú platné alebo nie
sú platné, preto v tomto konaní povaţoval za nadbytočné. O trovách odvolacieho konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie navrhovateľky rozsudkom
zo 4. augusta 2009, sp.zn. 5 Cdo 146/2009 napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, ţe vyhlásením predmetného rozsudku, hoci nebol
zachovaný postup podľa § 156 ods. 3 O.s.p., odvolací súd odňal navrhovateľke moţnosť
konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Krajský súd v Trenčíne následne rozsudkom z 3. decembra 2009, sp.zn.
19 Co 282/2009 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v zmysle § 219
O.s.p. potvrdil. Navrhovateľke uloţil povinnosť zaplatiť odporcom 2/, 3/, 4/ náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 769,27 € do rúk JUDr. R. F.. Odporcovi 1/ náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal. V celom rozsahu sa stotoţnil so skutkovými a právnymi
závermi prvostupňového súdu. Opakovane konštatoval, ţe u navrhovateľky nie je daný
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetných kúpnych zmlúv. Právne
postavenie navrhovateľky, vyplývajúce z jej práva bývania v predmetnom byte, sa nijakým
spôsobom nezmení za stavu platnosti či neplatnosti zmlúv o prevode bytu uzavretých medzi
odporcami a títo sú oprávnení prevádzať svoje vlastnícke práva aj bez súhlasu navrhovateľky,
ako osoby majúcej k bytu len právo bývania. Na nových nadobúdateľov bytu prechádza totiţ
povinnosť ich predchodcu strpieť výkon práva navrhovateľky v predmetnom byte bývať
aţ do zabezpečenia bytovej náhrady vo forme náhradného bytu. O trovách odvolacieho
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie navrhovateľka, ktorá
navrhla rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť
dovolania odôvodnila ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p. tvrdiac, ţe postupom odvolacieho
súdu jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Za takú vadu označila skutočnosť, ţe
nemohla ţalovať skutočného vlastníka bytu, Ing. Š. P., ktorému sa podľa jej názoru týmto
tieţ odňala moţnosť konať pred súdom. Namietala, ţe odvolací súd svojim procesným
postupom i rozsudkom odmietol ochranu jej základného práva a výkon spravodlivosti. Mala
tieţ za to, ţe odvolací súd nepostupoval podľa § 243d ods. 1 O.s.p., pretoţe nerozhodol
o trovách dovolacieho konania, ktoré v dovolacom konaní vyčíslila. Opätovne namietala
porušenie čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky ako aj čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, ku ktorému došlo tým, ţe odvolací súd po odročení vytýčeného
pojednávania dňa 16. októbra 2008 na neurčito, z ktorého sa ona a jej právny zástupca
ospravedlnili, rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania dňa 30. októbra 2008 bez toho,
aby ju a jej právneho zástupcu o termíne verejného vyhlásenia rozsudku upovedomil.
V dôvodoch dovolania podrobne rozoberala skutkový a právny stav veci tak, ako ho uvádzala
v konaní pred súdmi.
Odporca 2/ navrhol dovolanie navrhovateľky ako nedôvodné zamietnuť a zaviazať ju
k náhrade trov dovolacieho konania vo výške 149,23 €.
Odporcovia 1/, 3/, 4/ sa k dovolaniu navrhovateľky nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel
k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok
nie je prípustný.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok,
potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku
vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného
významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa
vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3
O.s.p.).
V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného
v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p., pretoţe nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku
ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je
prípustné ani podľa ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, ţe dovolací súd sa neodchýlil
od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.
Z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 4. augusta 2009,
sp.zn. 5 Cdo 146/2009, ktorým bolo zrušené predchádzajúce rozhodnutie odvolacieho súdu
vyplýva, ţe konaním odvolacieho súdu bolo porušené právo navrhovateľky na súdnu
ochranu. V písomnom vyhotovení rozhodnutia dovolací súd poukázal na nesprávny postup
odvolacieho súdu, keď nedošlo k oznámeniu miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku
v zmysle § 156 ods. 3 O.s.p., čím navrhovateľke nevytvoril zákonom predpokladanú
procesnú moţnosť účasti na verejnom vyhlásení napadnutého rozsudku. V ďalšom konaní
sa odvolací súd pri svojom rozhodovaní neodchýlil od záväzného právneho názoru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a preto dovolanie podľa § 238 ods. 2 O.s.p. nie je
prípustné.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád
uvedených v ustanovení § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale komplexne sa zaoberal aj otázkou, či konanie
nie je postihnuté niektorou z vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (ide o prípad
nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne
nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého
konania, o prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
o prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným
sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným).
So zreteľom na navrhovateľkou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe
v prejednávanej veci jej súdom bola odňatá moţnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,
ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti
konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,
3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe
zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom
nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti
rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných
práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom
na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, ţe
odvolací súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi
a navrhovateľke neznemoţnil uplatniť procesné práva priznané jej právnym poriadkom
na zabezpečenie jej práv a oprávnených záujmov.
Dovolateľka v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/
O.s.p. namieta porušenie jej práva na spravodlivý súdny proces.
Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky kaţdý má právo domáhať
sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde
a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd kaţdý má právo na to, aby
jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno
brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva
je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý
súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04).
Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník
konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho
poţiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).
Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd
nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých
dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne
záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
Odňatie moţnosti konať pred súdom a porušenie práva na spravodlivý proces
navrhovateľka vyvodzuje z toho, ţe nemohla ţalovať skutočného vlastníka bytu, ktorý uţíva,
Ing. Š. P..
Podľa § 92 ods. 1 O.s.p. na návrh účastníka môţe súd pripustiť, aby do konania
vstúpil ďalší účastník. Súhlas toho, kto má takto do konania vstúpiť je potrebný, ak má
vystupovať na strane navrhovateľa.
Podľa § 216 ods. 1 O.s.p. ustanovenia § 92 ods. 1 aţ 4, § 97 a § 98 pre odvolacie
konania neplatia.
Zo zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom konanom dňa 3. decembra 2009
(č.l. 229 spisu) dovolací súd zistil, ţe právny zástupca navrhovateľky vo svojom prednese
poukázal na to, ţe odporcovia 3/, 4/ predali byt Ing. Š. P. a vzhľadom na to, ţe v odvolacom
konaní nie je moţné rozšíriť okruh účastníkov konania, navrhovateľka ţiada, aby bol
rozsudok okresného súdu zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Právny zástupca navrhovateľky ani navrhovateľka samotná návrh na vstup tohto účastníka do
konania v zmysle § 92 ods. 1 O.s.p. nepodali. Z uvedeného je preto zrejmé, ţe postupom
odvolacieho súdu nedošlo k odňatiu moţnosti navrhovateľky konať pred súdom v zmysle §
237 písm. f/ O.s.p.
Taktieţ nie je dôvodná námietka navrhovateľky, ţe odvolací súd nepostupoval podľa
§ 243d ods. 1 O.s.p., pretoţe nerozhodol o trovách dovolacieho konania, ktoré v dovolacom
konaní vyčíslila. V zmysle § 243d ods. 1, veta tretia, O.s.p. platí, ţe v novom rozhodnutí
rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania. Do týchto trov
patria trovy vzniknuté v novom odvolacom konaní, ako aj trovy, ktoré vznikli v pôvodnom
odvolacom konaní a dovolacom konaní. Tieto trovy tvoria jeden celok a odvolací súd o ich
náhrade rozhoduje so zreteľom na nové (konečné) rozhodnutie vo veci jediným výrokom
vychádzajúcim z § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 a nasl. O.s.p. Odvolací súd vo svojom
rozhodnutí v rámci náhrady trov konania rozhodol aj o trovách dovolacieho konania a to tak,
ţe odporcom 2/, 3/, 4/ priznal náhradu trov dovolacieho konania za vyjadrenie k dovolaniu
zo dňa 17. apríla 2009, k tomu prináleţiaci reţijný paušál a DPH; odporcovi 1/ trovy konania
nepriznal, nakoľko si ich náhradu neuplatnil. Navrhovateľke, ktorá v konaní úspech nemala,
právo na náhradu trov konania nevzniklo.
Pokiaľ ide o námietky navrhovateľky, ţe odvolací súd rozhodol vo veci bez
nariadenia pojednávania a bez toho, aby ju a jej právneho zástupcu o termíne verejného
vyhlásenia rozsudku upovedomil, dovolací súd poukazuje na skutočnosť, ţe s týmito
námietkami sa zaoberal uţ vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 4. augusta 2009, sp.zn.
5 Cdo 146/2009 a preto na ne v dovolacom konaní neprihliadol.
Skutočnosť, ţe by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom
posúdení veci, môţe byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené (dovolací súd
ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľkou vytýkaná skutočnosť by mala
za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť
dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil
správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových
záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie
bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).
Keďţe v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa
§ 239 O.s.p. prípustné a vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie navrhovateľky ako neprípustné podľa § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení
s § 243b ods. 5 O.s.p odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania
nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešným odporcom 1/ - 4/ vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti navrhovateľke, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd priznal odporcovi 2/
náhradu, ktorá spočíva v odmene advokáta za jeden úkon právnej sluţby, ktorý poskytol
odporcovi 2/ vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu z 31. marca 2010 (§ 14 ods. 1 písm. c/
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
sluţieb). Sadzbu tarifnej odmeny určil podľa § 11 ods. 1 písm. a/ tejto vyhlášky vo výške
55,49 €, čo pri pripočítaní náhrady výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne
prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu (7,21 €) a DPH (11,91 €) predstavuje
spolu 74,61 €. Odporcom 3/, 4/ trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe nepodali
návrh na ich priznanie. Odporcovi 1/ trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe tento
ich napriek výzve v zmysle § 154 ods. 4 O.s.p., ktorá mu bola doručená dňa 26. augusta
2010, nevyčíslil.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 14. septembra 2010
JUDr. Vladimír M a g u r a , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová
11