Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/97/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky M. P., bývajúcej

v P., zastúpenej JUDr. Mgr. Š. B., advokátom v Ţ., proti odporcom 1/ JUDr. P. H., správcovi

konkurznej podstaty úpadcu P. a.s., v konkurze, IČO: X., so sídlom v P., zastúpenému

Advokátskou kanceláriou A., 2/ L., s.r.o., so sídlom v P., IČO: X., zastúpenej JUDr. R. F.,

advokátom v P., 3/ P. H., bývajúcemu v P.P. 4/ M. H., bývajúcej v P.P. o určenie

neplatnosti kúpnych zmlúv, vedenej na Okresnom súde Povaţská Bystrica pod sp.zn.

, o dovolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 3.

decembra 2009, sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie navrhovateľky o d m i e t a .

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi 2/ náhradu trov dovolacieho konania

v sume 74,61 € k rukám JUDr. R. F., advokáta v P., do 3 dní.

Odporcom 1/, 3/, 4/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Povaţská Bystrica rozsudkom z 15. apríla 2008 č.k. -68

zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy

uzavretej medzi odporcami 1/ a 2/ a kúpnej zmluvy uzavretej medzi odporcami 2/, 3/ a 4/.

Navrhovateľke uloţil povinnosť uhradiť odporcom 2/, 3/ a 4/ trovy konania z titulu trov

právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu JUDr. F. vo výške 17 496,20 Sk a odporcovi

1/ trovy konania z titulu trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu JUDr. D.

vo výške 7 068,-- Sk, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Právne svoje rozhodnutie

odôvodnil ustanovením a Z výsledkov

vykonaného dokazovania nemal za preukázané, ţe by účelom kúpnej zmluvy bolo niečo iné,

neţ predaj a kúpa nehnuteľností. Uviedol, ţe samotná skutočnosť, či má navrhovateľka právo

byt uţívať a jej tvrdenia, ţe jej nebola zabezpečená adekvátna bytová náhrada, prípadne

spísaná s ňou nájomná zmluva, nemôţe byť podkladom na záver o tom, ţe účel kúpnej

zmluvy bol v rozpore so zákonom, zákon obchádzal alebo sa priečil dobrým mravom.

Konštatoval, ţe určením neplatnosti kúpnych zmlúv by sa právne postavenie navrhovateľky

nezmenilo. Vo vzťahu k navrhovateľke do práv a povinností právneho predchodcu uzavretím

kúpnej zmluvy vstúpili nadobúdatelia bytu. Povinnosť zabezpečiť bytovú náhradu prešla na

nadobúdateľov zo zákona a títo svoju povinnosť ani nerozporovali. Dospel preto k záveru, ţe

u navrhovateľky nie je daný naliehavý právny záujem na poţadovanom určení. O trovách

konania rozhodol podľa

Krajský súd v Trenčíne na odvolanie navrhovateľky rozsudkom z 30. októbra 2008

sp.zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v zmysle

potvrdil. Odporcom 1/, 2/ nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, ţe preukázanie naliehavého právneho

záujmu podľa je procesným predpokladom určovacej ţaloby. Z obsahu

spisu povaţoval za nepochybné, ţe právne postavenie navrhovateľky vyplýva z jej práva

bývania v predmetnom byte. Právo na bývanie je osobitným zákonným právnym vzťahom

uţívania bytu, u navrhovateľky na dobu určitú - od privolenia súdu k výpovedi z nájmu bytu

do zabezpečenia bytovej náhrady. Právo na bývanie v takomto prípade spravidla zaniká

zabezpečením zodpovedajúcej bytovej náhrady. Tohto práva navrhovateľka nebola zbavená

ani odkúpením, ani následnými prevodmi vlastníctva bytu medzi odporcami 1/ a 2/

a následne medzi odporcami 2/ a 3/, 4/. Nadobúdatelia vlastníckych práv k predmetnému

bytu sú povinní trpieť výkon práva bývania navrhovateľky v byte. Odvolací súd sa preto

v celom rozsahu stotoţnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh

navrhovateľky zamietnutý z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu, z ktorého

dôvodu vyplýval aj nedostatok jej aktívnej legitimácie. Právne postavenie navrhovateľky,

vyplývajúce z jej práva bývania v predmetnom byte, sa totiţ nijakým spôsobom nezmení

za stavu platnosti či neplatnosti zmluvy o prevode bytu uzavretej medzi odporcami a títo sú

oprávnení prevádzať svoje vlastnícke práva bez súhlasu navrhovateľky, ako osoby majúcej

k bytu právo bývania. Dokazovanie vedené za účelom zistenia, či zmluvy sú platné alebo nie

sú platné, preto v tomto konaní povaţoval za nadbytočné. O trovách odvolacieho konania

rozhodol podľa a

Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie navrhovateľky rozsudkom

zo 4. augusta 2009, sp.zn. napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, ţe vyhlásením predmetného rozsudku, hoci nebol

zachovaný postup podľa , odvolací súd odňal navrhovateľke moţnosť

konať pred súdom v zmysle

Krajský súd v Trenčíne následne rozsudkom z 3. decembra 2009, sp.zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v zmysle § 219

potvrdil. Navrhovateľke uloţil povinnosť zaplatiť odporcom 2/, 3/, 4/ náhradu trov

odvolacieho konania vo výške 769,27 € do rúk JUDr. R. F.. Odporcovi 1/ náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal. V celom rozsahu sa stotoţnil so skutkovými a právnymi

závermi prvostupňového súdu. Opakovane konštatoval, ţe u navrhovateľky nie je daný

naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetných kúpnych zmlúv. Právne

postavenie navrhovateľky, vyplývajúce z jej práva bývania v predmetnom byte, sa nijakým

spôsobom nezmení za stavu platnosti či neplatnosti zmlúv o prevode bytu uzavretých medzi

odporcami a títo sú oprávnení prevádzať svoje vlastnícke práva aj bez súhlasu navrhovateľky,

ako osoby majúcej k bytu len právo bývania. Na nových nadobúdateľov bytu prechádza totiţ

povinnosť ich predchodcu strpieť výkon práva navrhovateľky v predmetnom byte bývať

aţ do zabezpečenia bytovej náhrady vo forme náhradného bytu. O trovách odvolacieho

konania rozhodol podľa a

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie navrhovateľka, ktorá

navrhla rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť

dovolania odôvodnila ustanovením tvrdiac, ţe postupom odvolacieho

súdu jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Za takú vadu označila skutočnosť, ţe

nemohla ţalovať skutočného vlastníka bytu, Ing. Š. P., ktorému sa podľa jej názoru týmto

tieţ odňala moţnosť konať pred súdom. Namietala, ţe odvolací súd svojim procesným

postupom i rozsudkom odmietol ochranu jej základného práva a výkon spravodlivosti. Mala

tieţ za to, ţe odvolací súd nepostupoval podľa , pretoţe nerozhodol

o trovách dovolacieho konania, ktoré v dovolacom konaní vyčíslila. Opätovne namietala

porušenie ako aj Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, ku ktorému došlo tým, ţe odvolací súd po odročení vytýčeného

pojednávania dňa 16. októbra 2008 na neurčito, z ktorého sa ona a jej právny zástupca

ospravedlnili, rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania dňa 30. októbra 2008 bez toho,

aby ju a jej právneho zástupcu o termíne verejného vyhlásenia rozsudku upovedomil.

V dôvodoch dovolania podrobne rozoberala skutkový a právny stav veci tak, ako ho uvádzala

v konaní pred súdmi.

Odporca 2/ navrhol dovolanie navrhovateľky ako nedôvodné zamietnuť a zaviazať ju

k náhrade trov dovolacieho konania vo výške 149,23 €.

Odporcovia 1/, 3/, 4/ sa k dovolaniu navrhovateľky nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3

).

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného

v a , pretoţe nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku

ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je

prípustné ani podľa ustanovenia z dôvodu, ţe dovolací súd sa neodchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.

Z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 4. augusta 2009,

sp.zn. , ktorým bolo zrušené predchádzajúce rozhodnutie odvolacieho súdu

vyplýva, ţe konaním odvolacieho súdu bolo porušené právo navrhovateľky na súdnu

ochranu. V písomnom vyhotovení rozhodnutia dovolací súd poukázal na nesprávny postup

odvolacieho súdu, keď nedošlo k oznámeniu miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku

v zmysle , čím navrhovateľke nevytvoril zákonom predpokladanú

procesnú moţnosť účasti na verejnom vyhlásení napadnutého rozsudku. V ďalšom konaní

sa odvolací súd pri svojom rozhodovaní neodchýlil od záväzného právneho názoru

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a preto dovolanie podľa nie je

prípustné.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád

uvedených v ustanovení , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale komplexne sa zaoberal aj otázkou, či konanie

nie je postihnuté niektorou z vád uvedených v aţ g/ (ide o prípad

nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého

konania, o prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

o prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným).

So zreteľom na navrhovateľkou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe

v prejednávanej veci jej súdom bola odňatá moţnosť pred ním konať ( ).

Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti

konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe

zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti

rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných

práv a právom chránených záujmov, priznaných mu

na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, ţe

odvolací súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi

a navrhovateľke neznemoţnil uplatniť procesné práva priznané jej právnym poriadkom

na zabezpečenie jej práv a oprávnených záujmov.

Dovolateľka v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/

namieta porušenie jej práva na spravodlivý súdny proces.

Podľa kaţdý má právo domáhať

sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd kaţdý má právo na to, aby

jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva

je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý

súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho

právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ().

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho

poţiadavkami a právnymi názormi ().

Do obsahu základného práva podľa a práva

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých

dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných

dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne

záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).

Odňatie moţnosti konať pred súdom a porušenie práva na spravodlivý proces

navrhovateľka vyvodzuje z toho, ţe nemohla ţalovať skutočného vlastníka bytu, ktorý uţíva,

Ing. Š. P..

Podľa na návrh účastníka môţe súd pripustiť, aby do konania

vstúpil ďalší účastník. Súhlas toho, kto má takto do konania vstúpiť je potrebný, ak má

vystupovať na strane navrhovateľa.

Podľa ustanovenia aţ 4, a pre odvolacie

konania neplatia.

Zo zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom konanom dňa 3. decembra 2009

(č.l. 229 spisu) dovolací súd zistil, ţe právny zástupca navrhovateľky vo svojom prednese

poukázal na to, ţe odporcovia 3/, 4/ predali byt Ing. Š. P. a vzhľadom na to, ţe v odvolacom

konaní nie je moţné rozšíriť okruh účastníkov konania, navrhovateľka ţiada, aby bol

rozsudok okresného súdu zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Právny zástupca navrhovateľky ani navrhovateľka samotná návrh na vstup tohto účastníka do

konania v zmysle nepodali. Z uvedeného je preto zrejmé, ţe postupom

odvolacieho súdu nedošlo k odňatiu moţnosti navrhovateľky konať pred súdom v zmysle §

237 písm. f/

Taktieţ nie je dôvodná námietka navrhovateľky, ţe odvolací súd nepostupoval podľa

, pretoţe nerozhodol o trovách dovolacieho konania, ktoré v dovolacom

konaní vyčíslila. V zmysle , veta tretia, platí, ţe v novom rozhodnutí

rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania. Do týchto trov

patria trovy vzniknuté v novom odvolacom konaní, ako aj trovy, ktoré vznikli v pôvodnom

odvolacom konaní a dovolacom konaní. Tieto trovy tvoria jeden celok a odvolací súd o ich

náhrade rozhoduje so zreteľom na nové (konečné) rozhodnutie vo veci jediným výrokom

vychádzajúcim z a a nasl. Odvolací súd vo svojom

rozhodnutí v rámci náhrady trov konania rozhodol aj o trovách dovolacieho konania a to tak,

ţe odporcom 2/, 3/, 4/ priznal náhradu trov dovolacieho konania za vyjadrenie k dovolaniu

zo dňa 17. apríla 2009, k tomu prináleţiaci reţijný paušál a DPH; odporcovi 1/ trovy konania

nepriznal, nakoľko si ich náhradu neuplatnil. Navrhovateľke, ktorá v konaní úspech nemala,

právo na náhradu trov konania nevzniklo.

Pokiaľ ide o námietky navrhovateľky, ţe odvolací súd rozhodol vo veci bez

nariadenia pojednávania a bez toho, aby ju a jej právneho zástupcu o termíne verejného

vyhlásenia rozsudku upovedomil, dovolací súd poukazuje na skutočnosť, ţe s týmito

námietkami sa zaoberal uţ vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 4. augusta 2009, sp.zn.

a preto na ne v dovolacom konaní neprihliadol.

Skutočnosť, ţe by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom

posúdení veci, môţe byť len odôvodnením dovolania v zmysle

v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené (dovolací súd

ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľkou vytýkaná skutočnosť by mala

za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť

dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil

správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových

záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie

bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Keďţe v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa

prípustné a vady uvedené v neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie navrhovateľky ako neprípustné podľa § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení

s § 243b ods. 5 O.s.p odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania

nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešným odporcom 1/ - 4/ vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti navrhovateľke, ktorá úspech nemala (

v spojení s a ). Dovolací súd priznal odporcovi 2/

náhradu, ktorá spočíva v odmene advokáta za jeden úkon právnej sluţby, ktorý poskytol

odporcovi 2/ vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu z 31. marca 2010 (§ 14 ods. 1 písm. c/

vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

sluţieb). Sadzbu tarifnej odmeny určil podľa § 11 ods. 1 písm. a/ tejto vyhlášky vo výške

55,49 €, čo pri pripočítaní náhrady výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne

prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu (7,21 €) a DPH (11,91 €) predstavuje

spolu 74,61 €. Odporcom 3/, 4/ trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe nepodali

návrh na ich priznanie. Odporcovi 1/ trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe tento

ich napriek výzve v zmysle , ktorá mu bola doručená dňa 26. augusta

2010, nevyčíslil.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. septembra 2010

JUDr. Vladimír M a g u r a , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová

11