Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Nc/44/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa M. O., bytom K., proti

odporcovi S. M., IČO: X., Ž., zast. JUDr. P. R., advokátom, so sídlom v Ž., o zaplatenie

7.302,66 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.

a na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. , rozhodol v konaní o vylúčenie

sudcu Krajského súdu v Žiline

t a k t o :

Predseda senátu Krajského súdu v Žiline JUDr. R. U. j e v y l ú č e n ý

z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn.

.

O d ô v o d n e n i e

V odvolacom konaní vedenom na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn.

JUDr. R. U., predseda senátu 10Co Krajského súdu v Žiline, ktorému vec pripadla na

rozhodnutie, listom z 20. augusta 2009 oznámil podpredsedovi Krajského súdu v Žiline, že

získal k dotknutej veci vedomosti mimo súdneho spisu v rámci neformálnej komunikácie

a stretnutia z osobami, s ktorými udržiava viac ako zdvorilostné vzťahy. Dodal že v tom čase

ešte nemal vedomosť o tom, že sa jedná o konkrétny prípad, toto zistil až po dôslednom

oboznámení sa s predmetom súdeného prípadu a následne tiež zistil, že súvislosti s prípadom

mu opisoval priamo účastník konania, a to navrhovateľ. Vzhľadom na tieto okolnosti by

podľa neho mohli vzniknúť pochybnosti o jeho nezaujatosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Žiline

( ) posudzoval opodstatnenosť oznámenia tohto sudcu ( )

z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania

veci. Vychádzal pritom z , v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení

z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo

k ich zástupcom možno mať pochybnosti o nezaujatosti. Účelom tohto ustanovenia je prispieť

-2-1

k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich

zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska vylúčenia sudcu

je právne významným vzťah sudcu buď k prejednávanej veci (o ktorý ide v prípade

konkrétneho záujmu sudcu na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci),

alebo k účastníkom konania (o taký vzťah ide medziiným v prípade priateľského vzťahu

sudcu k účastníkovi konania) alebo k zástupcovi účastníka konania.

Sudcu možno vylúčiť buď na návrh účastníka súdneho konania ( ), alebo

na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu ( ). Obsahom práva na

prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu

oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodovania veci pre

zaujatosť. Obsahom základného práva na prerokovanie veci nestranným súdom je len

povinnosť súdu prerokovať návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho

prerokovávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (,

, ).

Rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa ods. l predstavuje výnimku z ústavnej

zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (

Slovenskej republiky).Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania

pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu – napriek

jeho vnútornému úsiliu – bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato

a spravodlivo. Preto k vylúčeniu sudcov z prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť len

vtedy, keď ich vzťah k veci, k účastníkom alebo ich k zástupcom dosiahne takú intenzitu, že

nebudú schopní nezávisle a nestranne rozhodovať.

Nadriadený súd skúma nestrannosť sudcu z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho

a objektívneho hľadiska; subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa ale musí podriadiť

prísnejšiemu kritériu objektívnej nestrannosti. Rozhodujúcim nie je to, ako sa nestrannosť

sudcu iba niekomu (účastníkovi konania, ale aj samotnému sudcovi) subjektívne javí, ale to,

či reálne existujú okolnosti, ktoré by mohli objektívne zakladať legitímne pochybnosti

o nezaujatosti sudcu. Sama skutočnosť, že sudca sa iba subjektívne domnieva, že sú u neho

dané okolnosti vylučujúce ho z prejednávania a rozhodovania veci, nezakladá preto ešte bez

ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho nestranného a nezaujatého rozhodovania. Obava

z nedostatku nestrannosti sudcu sa musí totiž zakladať na objektívnych, dostatočne závažných

-3-1

(a preskúmateľných) skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno pritom chápať tak, že

čokoľvek, čo vrhá aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako

sudcu nestranného.

Posudzovanie prípadu v obecnej rovine, konzultácie o otázkach skutkových

i právnych, či už ide o aplikáciu hmotnoprávnych predpisov, prípadne zamýšľaných či už

uskutočnených procesných postupoch, patrí medzi sudcami medzi bežné metódy práce

slúžiace k prehlbovaniu a „vybrúseniu“ dosiahnutých vedomostí, získaných skúseností

a celkovo ku zvýšeniu úrovne vlastnej práce. Diskusie vedené medzi sudcami na odbornej

úrovni a názory prezentované o prejednávaných i už rozhodnutých veciach mimo oblasť

vlastného rozhodovania v rovine odborných porád, seminárov, publikačnej činnosti

jednotlivých sudcov, uverejňovanie vybraných súdnych rozhodnutí, to všetko slúži

k vytváraniu obecného sudcovského povedomia o správnom riešení súdnych problémov

súdnej praxe, prispieva k presvedčivosti argumentácie i k jej zjednoteniu, bez toho aby bola

opomenutá jedinečnosť každého súdneho prípadu alebo neprípustne zasahované do

sudcovskej nezávislosti v konkrétnych veciach.

V danom prípade je však potrebné zohľadniť špecifikum vzniknutej situácie v tom

zmysle, že JUDr. R. U. získal poznatky súvisiace s vecou, ako aj popisované okolnosti

ohľadom procesného postupu okresného súdu v predmetnom spore sa dozvedel priamo od

účastníka konania, a to navrhovateľa M. O.

Atribútom sudcovského rozhodovania je nepochybne nestrannosť, pričom základným

prostriedkom k jej nadobudnutiu a udržaniu je nezávislosť sudcu v najširšom slova zmyslu.

Nestranný je len taký sudca, ktorý podľa svojho vedomia a svedomia je nezávislý ako na

prejednávanej veci samotnej, tak i na jej subjektoch, tzn. v tomto prípade účastníkoch

konania. Sudca musí vec posudzovať nezaujato, bez predsudkov, sympatií či antipatií tak, aby

jeho rozhodovanie bolo v plnej miere slobodné a nezávislé. Ide pritom o hodnotenie

psychického vzťahu sudcu k prejednávanej veci, daného jednak svedomím, jednak jeho

profesionálnym vedomím a zodpovednosťou za nestranný prístup k veci.

Nie je možné nútiť sudcu do objektivity za každú cenu, ak je subjektívne presvedčený

o svojej zaujatosti a teda o neschopnosti vec nestranne posudzovať a rozhodovať. Na druhé

strane subjektívny pocit sudcu vyjadrený v oznámení o svojej zaujatosti nemožno obecne

nadradiť nadovšetko a vylúčiť možnosť preskúmania a prípadnému nevyhoveniu

-4-1

a nevylúčeniu sudcu z takéhoto rozhodovania. Preto také dôvody, pre ktoré je sudca vylúčený,

musia byť podrobne konkretizované.

Rozhodnutie o vylúčenie sudcu urobené bez toho, že by niektorá z procesných strán

voči sudcovi vzniesla námietku zaujatosti, by malo byť celkom výnimočné. Z charakteru

súdnej moci danej , Listinou základných práv a slobôd, ,

v platnom znení, vyplýva, a zákona v platnom znení vyplýva že organizácia

súdnej sústavy, postavenie sudcov, vnútorný systém práce súdov a sudcov tvorí také

legislatívne záruky, ktoré by mali súdy a sudcov ochrániť pred vnútornými i vonkajšími

zásahmi do ich rozhodovania. Ani sebe dokonalejšia zákonná úprava však nemôže byť

dostačujúca, ak na dostatočnej odbornej, morálnej a charakterovej úrovni nebude osobnosť

konkrétneho sudcu.

Je vecou vysokej profesionality každého sudcu pri výkone sudcovskej činnosti

i v občianskom živote predchádzať situáciám, ktoré by mohli vnášať pochybnosti o jeho

nestrannom rozhodovaní, a jak napriek tomu dôjde ku vzniku takýchto pochybností, reagovať

na ne v súlade s jeho ústavným postavením. Sudca ako verejný činiteľ požíva zvláštne

právomoci i ochranu pri výkonu svojej funkcie. Rubom toho je však i jeho zvýšená

zodpovednosť za výkon jeho úradu. Z povahy sudcovskej práce vyplýva, že sudcom sú

predkladané k prejednaniu a rozhodnutiu i veci zložité a obtiažne, vzbudzujúce pozornosť

verejnosti a masovokomunikačných prostriedkov a vyvolávajúce emocionálne subjektívne

zamerané reakcie pred konaním, v jeho priebehu a najmä po vydaní rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že

v prípade JUDr. R. U. je možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti, ktoré by boli relevantné

v zmysle Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky preto

v danom špecifickom prípade existuje dôvod objektívnej povahy, so zreteľom na ktorý ho

možno považovať za dôvod zakladajúci pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti sudcu

v zmysle .

Z týchto dôvodov rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že JUDr. R. U. je

vylúčený z prejednávania a rozhodovania tejto veci.

-5-1

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. septembra 2010

JUDr. Jana B a j á n k o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta