Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Nc/41/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne: JUDr. M. I., nar. X.,

bytom C., proti ţalovaným: 1/ Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so

sídlom Bratislava, Ţupné námestie 13, 2/ Slovenská republika – Okresný súd Martin, E. B.

Lukáča 2A, Martin, o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, vedenej na Okresnom

súde Martin pod sp. zn. a na Krajskom súde v Ţiline pod. sp. zn. ,

v konaní o vylúčení sudcov Krajského súdu v Ţiline z prejednávania a rozhodovania veci

takto

rozhodol:

1. Sudcovia Krajského súdu v Ţiline, JUDr. J. K., JUDr. M. B., JUDr. O. B., JUDr. J.

B., Mgr. F. D., JUDr. A. G., Mgr. K. H., JUDr. Z. J., JUDr. L. M., JUDr. I. N., JUDr. A. P.,

JUDr. K. P., JUDr. F. P., Mgr. Z. Š., JUDr. M. U., JUDr. G. V., JUDr. D. W., s ú v y l ú č e

n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. (vec

Okresného súdu Martin sp. zn. ).

2. Sudcovia Krajského súdu v Ţiline, JUDr. E. K., Mgr. K. B., JUDr. D. C., JUDr. E.

Č., JUDr. M. D.,JUDr. Y. D., JUDr. M. J., JUDr. J. K., JUDr. E. M., JUDr. J. M., JUDr. P. P.,

JUDr. T. R., JUDr. M. R., JUDr. V. S., Mgr. M. Š., JUDr. E. Š., Mgr. N. T., JUDr. R. U.,

JUDr. J. U., JUDr. E. V., n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci

vedenej na tomto súde pod sp. zn. (vec Okresného súdu Martin sp. zn.

).

O d v ô v o d n e n i e

V konaní, vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. o náhradu

nemajetkovej ujmy, oznámili sudcovia Okresného súdu Martin, ţe sú u nich dané dôvody, pre

ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci ( a ).

O tom, či sudcovia Okresného súdu Martin sú v tejto veci vylúčení z prejednávania

a rozhodovania, mal rozhodnúť Krajský súd v Ţiline ako súd nadriadený ( )

v konaní sp. zn. . Pretoţe podľa oznámenia sudcov Krajského súdu v Ţiline sú

u nich dané dôvody vylučujúce sudcu z prejednávania a rozhodovania veci (§ 14 ods. 1

a ), bol spis predloţený na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Ţiline

( ) posudzoval opodstatnenosť oznámenia sudcov ( ) z aspektu

existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci.

Vychádzal pritom z , v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení

z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, účastníkom alebo

k ich zástupcom moţno mať pochybnosti o nezaujatosti. Účelom tohto ustanovenia je prispieť

k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich

zástupcom a tieţ predísť moţnosti neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska vylúčenia sudcu

je právne významným vzťah sudcu buď k prejednávanej veci (o ktorý ide v prípade

konkrétneho záujmu sudcu na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci),

alebo k účastníkom konania (ide oň napríklad v prípade priateľského vzťahu sudcu

k účastníkovi konania), alebo k zástupcovi účastníka konania.

Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý

a nestranný sudca. Ústavná úprava práva na spravodlivý proces ( Slovenskej

republiky) zároveň na druhej strane zahrňuje aj právo na to, aby právna vec účastníka nebola

odňatá zákonnému sudcovi, ktorý bol určený podľa zákonných pravidiel príslušnosti súdov

( ). V zásade teda platí, ţe v určitej právnej veci by mal

rozhodovať nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom

práce príslušného súdu a tento tzv. zákonný sudca by sa uţ v ďalšom priebehu konania nemal

meniť. Výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu predstavuje inštitút

vylúčenia sudcu z rozhodovania, ktorý zákonom predpokladaným postupom a zo zákonom

predpokladaných dôvodov pripúšťa, aby zákonný sudca bol vylúčený z ďalšieho

rozhodovania. Zámer, ktorý tu umoţňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného

sudcu, spočíva v zmarení hroziaceho rizika, ţe by vo veci mohol rozhodovať zaujatý a nie

nestranný sudca.

Nestrannosť sa definuje spravidla ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a

straníckosti (nadŕţania určitej procesnej strane). Obsahom práva na nestranný súd je, aby

rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu. Súd musí kaţdú vec

prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, ţiadnemu

z nich nenadŕţal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závaţné pre rozhodnutie vo veci.

Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príleţitosti na uplatnenie

všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok (Nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky z 15.10.1998, sp. zn. ). Sudcu moţno vylúčiť z prejednávania a

rozhodovania veci buď na návrh účastníka súdneho konania ( ), alebo na základe

návrhu (oznámenia) samotného sudcu ( ). Obsahom práva na prerokovanie veci

pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť kaţdému návrhu oprávnených osôb a

vţdy vylúčiť sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom

základného práva na prerokovanie veci nestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať

kaţdý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia

veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

z 11.11.1997, sp. zn. ; Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 25.3.1998,

sp. zn. ; Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24.6.2003,

sp. zn. ).

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pri riešení otázky nestrannosti

sudcu vychádza z toho, ţe okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie

aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri

svojom rozhodovaní (pozri napríklad Piersack proti Belgicku). Subjektívna stránka

nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k

účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné z tohto hľadiska je, čo si sudca

myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti,

aţ kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti

vyţaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti (pozri napríklad Hauschildt proti

Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych

skutočností, so zreteľom na ktoré môţu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna

nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych

symptómov. Práve tu sa uplatňuje teória zdania nezaujatosti [porovnaj tézu, ţe spravodlivosť

nielenţe musí byť poskytovaná, ale musí sa tieţ javiť, ţe je poskytovaná („Justice must not

only be done, it must also be seen to be done“)]. Nestačí, ţe sudca je subjektívne nestranný,

ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt

nestrannosti je zaloţený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných

prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania. Posúdenie

nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti,

resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či moţno usudzovať, ţe by sudca zaujatý

mohol byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti

zákonného sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť

v kaţdom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, ţe prezrádzajú nedostatok

nestrannosti súdu (Pullar proti Spojenému kráľovstvu), teda či je tu relevantná obava

z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa

zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závaţných skutočnostiach. Objektívnu

nestrannosť nemoţno chápať tak, ţe čokoľvek, čo môţe vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na

nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného.

Existencia oprávnených pochybností závisí vţdy od posúdenia konkrétnych okolností

prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného

správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môţu spôsobiť vznik

pochybností o nestrannosti sudcu (pozri tieţ Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný

oprávnený dôvod na obavu, ţe konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej

namietať zaujatosť dôleţité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môţe táto obava

povaţovať objektívne za oprávnenú.

Z uvedenej judikatúry ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky moţno vyvodiť,

ţe subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu

objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemoţno povaţovať to, ako sa nestrannosť sudcu

len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré

by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, ţe sudca určitým, nie nezaujatým

vzťahom k veci disponuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môţe byť sudca vylúčený

z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, ţe jeho vzťah k

veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, ţe aj napriek

zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda nezávisle

a nestranne.

V prípade sudcov Krajského súdu v JUDr. E. K., JUDr. D. C., JUDr. E. Č., JUDr. M.

D., JUDr. Y. D., JUDr. J. K., JUDr. E. M., JUDr. J. M., JUDr. T. R., JUDr. M. R., JUDr. V.

S., Mgr. M. Š., JUDr. E. Š., JUDr. J. U., uvedených vo výroku 2., ktorí nachádzali svoju

subjektívnu zaujatosť v kolegiálnom vzťahu k ţalobcovi ako sudcovi vykonávajúcom svoju

funkciu na okresnom súde, absentuje objektívny základ nimi konštatovanej zaujatosti, pretoţe

vzájomné vzťahy medzi sudcami sú zaloţené na profesionalite a kolegiálnosti. Ak rámec

týchto vzájomných vzťahov neprekročí rámec profesionálnosti a kolegiálnosti, nemoţno mať,

bez ďalšieho, pochybnosti o ich nezaujatosti. Aţ v prípade, ţe by vzájomný vzťah prerástol

cez rýdzo profesionálny rámec výkonu funkcie sudcu a nadobudol charakter bliţšieho

osobného vzťahu, pôjde o okolnosť vzbudzujúcu opodstatnené pochybnosti o nezaujatosti

a teda išlo by o dôvod pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Len tá

skutočnosť, ţe určitá vec sa týka sudcu, ku ktorému majú iní sudcovia kolegiálny vzťah,

nemôţe zaloţiť pomer predpokladaný ustanovením .

Najvyšší súd nevylúčil vyššie menovaných sudcov Krajského súdu v Ţiline ani

z dôvodu, ţe svoju zaujatosť vyvodzovali z pomeru k veci. Tento pomer k veci odôvodňovali

podaním obdobnej ţaloby o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch smerujúcu proti

Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR (JUDr. E. K., Mgr. K. B.,

JUDr. D. C., JUDr. M. D., JUDr. E. M., JUDr. T. R., Mgr. M. Š., JUDr. E. Š., Mgr. N. T.,

JUDr. J. U., JUDr. E. V.), rovnako pomer k veci vyvodili zo skutočnosti, ţe sa týka kaţdého

sudcu (JUDr. J. K., JUDr. J. M., JUDr. M. R., JUDr. V. S.).

JUDr. Miroslav Jamrich sa napriek podanej rovnakej ţalobe vo veci necítil byť

zaujatý, rovnako tak ani sudcovia JUDr. P. P. a JUDr. R. U. pre svoj rýdzo kolegiálny vzťah

k ţalobkyni.

Najvyšší súd Slovenskej republiky so zreteľom na uvedené skutočnosti nezistil u

nevylúčených sudcov ţiadny dôvod zaujatosti objektívnej povahy, pre ktorý by mohli vznikať

pochybnosti o tom, ţe títo sudcovia Krajského súdu v Ţiline nebudú v predmetnej veci

postupovať nezaujato, neutrálne; preto o týchto sudcoch, uvedených vo výroku 2., rozhodol

tak, ţe nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci.

Ďalší sudcovia Krajského súdu v Ţiline, uvedení vo výroku 1. tohto rozhodnutia,

uviedli, ţe sa cítia byť subjektívne zaujatí pre svoj bliţšie špecifikovaný priateľský vzťah

k ţalobkyni. Ide teda o blízky vzťah k účastníkovi, ktorý je relevantný z hľadiska ustanovenia

.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto o týchto sudcoch rozhodol tak, ako je

uvedené vo výrokoch tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok

V Bratislave 17. septembra 2010

JUDr. Daniela Š v e c o v á , v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta