Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/240/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a z členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny

Berthotyovej, PhD. v právnej veci ţalobcu: Ing. J. R., R. 2, K., zastúpeného advokátkou

JUDr. I. R., Š. 20, K., proti ţalovanému: Veliteľ Veliteľstva vzdušných síl ozbrojených síl

Slovenskej republiky, Jána Jiskru 10, Zvolen o preskúmanie rozhodnutia ţalovaného č.p.

VVzS-354-3/5-2008-PPV zo dňa 30. septembra 2008, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -44 zo dňa 31. marca 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.

-44 zo dňa 31. marca 2009, p o t v r d z u j e .

Ţalobcovi náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto

rozhodnutia zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia

č.p. VVzS-354-3/5-2008-PPV zo dňa 30.9.2008, ktorým ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu

proti rozhodnutiu č.p.: VU-42-46/2007 zo dňa 11.7.2008 a napadnuté rozhodnutie potvrdil.

K námietke ţalobcu, ţe bolo porušené jeho právo obhajovať sa, uviedol, ţe

z predloţených spisov prvostupňového a odvolacieho správneho orgánu zistil, ţe ţalobcovi

bola daná moţnosť pred uloţením disciplinárneho opatrenia (pred vydaním prvého

2

rozhodnutia správneho orgánu) vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.

Dôkazom takéhoto postupu prvostupňového správneho orgánu je podľa krajského súdu

„Zápis o vyjadrení profesionálneho vojaka k disciplinárnemu previneniu“ z 19.12.2007,

v ktorom bola daná moţnosť ţalobcovi vyjadriť sa podľa § 128 ods.1 zákona

o profesionálnych vojakoch pred uloţením disciplinárneho opatrenia z dôvodu nevyhovu-

júceho hodnotenia z preskúšania z pohybovej výkonnosti v roku 2007 a stým súvisiacim

porušením § 119 ods.1 písm. a/, p/ a § 117 ods.1 uvedeného zákona.

Ţalobca v uvedenom zápise výslovne uviedol, ţe sa nevyjadruje. Zápis je podpísaný

plk. gšt. Ing. Ľ. S. - veliteľom Brigády velenia, riadenia a prieskumu a poručíkom Mgr. M. V..

Krajský súd uviedol, ţe pokiaľ by prihliadol len na konanie, ktoré predchádzalo

vydaniu prvostupňového rozhodnutia z 11.8.2008, ţalobcovi bola daná moţnosť vyjadriť

sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa na základe výzvy Veliteľa Vojenského útvaru

3030 Zvolen zo dňa 16.6.2008. Touto výzvou bol ţalobca predvolaný na vykonanie dôkazu

výpoveďou na 26.6.2008. Uvedená výzva bola doručená právnej zástupkyni ţalobcu

19.6.2008. Táto výzva bola doručovaná aj ţalobcovi na adresu jeho trvalého bydliska „R. 2,

K.. Prvý neúspešný pokus poštového doručovateľa o doručenie bol vykonaný 19.6.2008

a druhý neúspešný pokus o doručenie bol 20.6.2008. Na doručenke je vyznačený deň

uloţenia zásielky 20.6.2008. Ţalobca si zásielku prevzal aţ dňa 26.6.2008.

Podľa krajského súdu je nesporné, ţe ţalobca dňa 19.6.2008 vykonával nepretrţitú

24 hodinovú sluţbu vo VÚ vo Zvolene. Ţalobca sa 19.6.2008 v mieste bydliska nezdrţiaval,

avšak 20.6. 2008 alebo po tomto termíne mu podľa krajského súdu nič nebránilo zásielku

prevziať.

Bez ohľadu na uvedené, podľa krajského súdu právna zástupkyňa ţalobcu bola

povinná oboznámiť klienta o termíne výsluchu, navyše keď výslovne oznámila

prvostupňovému správnemu orgánu, ţe ţalobca ako účastník konania bude vypovedať

výlučne len v jej prítomnosti.

Ţalobca a ani jeho právna zástupkyňa nevyuţili moţnosť predloţiť dôkazy a brániť sa

v konaní v lehote, ktorú určil prvostupňový správny orgán, a to do 1.7.2008. Ţalobca podľa

krajského súdu mohol svoju výpoveď zaslať prvostupňovému správnemu orgánu aj písomnou

formou.

Krajský súd sa nestotoţnil s argumentáciou ţalobcu, ţe ţalovaný ako odvolací správny

orgán nebol oprávnený vykonať v rámci odvolacieho konania dôkaz výpoveďou účastníka.

3

Poukázal na ust. § 59 ods.1 SP z ktorého vyplýva, ţe ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie

doplní, prípadne zistené vady odstráni.

Z uvedeného podľa krajského súdu vyplýva, ţe odvolací správny orgán bol oprávnený

doplniť konanie vykonaním dokazovania, a to výpoveďou účastníka konania.

Odvolací správny orgán predvolal účastníka dňa 28.8.2008 na vykonanie dôkazu

výpoveďou na 16.9.2008 a v prípade, ak sa nebude môcť dostaviť z váţnych dôvodov,

stanovil náhradný termín na 18.9.2008. Predvolanie bolo doručené ţalobcovi dňa 10.9.2008

a právnej zástupkyni ţalobcu dňa 4.9.2008.

Právna zástupkyňa ţalobcu sa ospravedlnila na obidva termíny z dôvodu kolízie so

súdnymi pojednávaniami na Okresnom súde Košice.

Právna zástupkyňa vo svojom ospravedlnení nenavrhla stanoviť náhradný termín

výpovede a neuviedla ţiadne skutočnosti na obranu práv ţalobcu.

Podľa krajského súdu ţalobca mal moţnosť pred uloţením disciplinárneho opatrenia

vyjadriť sa k veci, navrhnúť dôkazy a obhajovať sa, výslovne sa však vzdal tohto práva

a ďalšie moţnosti, ktoré mu poskytol prvostupňový a odvolací správny orgán, nevyuţil,

v dôsledku čoho krajský súd dospel k záveru, ţe správny orgán neporušil

Správny poriadok a ani ustanovenia zákona o profesionálnych vojakoch.

Právna zástupkyňa ţalobcu sa k prejednávanej veci na prvostupňovom a ani

odvolacom orgáne meritórne nevyjadrila a dokazovania vypočutím účastníka, ktoré sama

navrhla sa opakovane nezúčastnila.

Ţalobcovi a jeho právnej zástupkyni nič nebránilo vyjadriť sa k prejednávanej veci

a podať svoju výpoveď písomne. Krajský súd poukázal na to, ţe procesne odlišná by bola

situácia, ak by účastník navrhoval svedeckú výpoveď inej osoby, ktorá by bola navrhnutá na

presné a úplné zistenie skutkového stavu a nebolo by ju moţné vykonať inak ako výpoveďou

tejto osoby alebo svedka.

K námietke ţalobcu ohľadne nesprávneho postupu správneho orgánu pri rozhodovaní

o námietke zaujatosti krajský súd uviedol, ţe pokiaľ by išlo o vadu postupu správneho orgánu,

táto v danom prípade nemohla mať vplyv na správnosť vydaného rozhodnutia.

Poukázal na to, ţe nebolo sporné, ţe o námietke zaujatosti rozhodol prvostupňový

správny orgán rozhodnutím č.p.: VU-46/2008 zo dňa 1.7.2008 tak, ţe námietku zamietol.

4

Toto rozhodnutie bolo doručené účastníkovi konania a jeho právnej zástupkyni a stalo sa

právoplatným a vykonateľným, v dôsledku čoho nastali účinky tohto rozhodnutia.

Uvedené rozhodnutie nie je predmetom preskúmavania súdom, avšak vzhľadom

k tomu, ţe námietka zaujatosti bola uvedená v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového

správneho orgánu ako aj v ţalobe, súd sa ňou v tomto rozsahu zaoberal.

Námietka zaujatosti z 25.6.2008 je podľa krajského súdu len výhradou proti

procesnému postupu prvostupňového správneho orgánu a týkala sa postupu uvedeného

orgánu pred vydaním rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zo dňa 27.3.2008 č.p.:

VU-42/2008. Zároveň ako ďalší dôvod zaujatosti je uvedené , ţe predvolanie na 26.6.2008

nebolo účastníkovi konania (ţalobcovi) doručené, čo je len vecou procesného postupu

prvostupňového správneho orgánu. Ţalovaný v dôvodoch rozhodnutia konštatuje, ţe

predpojatý zamestnanec správneho orgánu je oprávnený urobiť také úkony, ktoré

nepripúšťajú odklad (§11 ods. 2 Správneho poriadku).

Pokiaľ má správny orgán stanovenú lehotu na rozhodnutie, vykonanie dôkazu je

takým úkonom, ktorý nepripúšťa odklad.

Podľa krajského súdu, ak by došlo postupom prvostupňového správneho orgánu pri

rozhodovaní o námietke zaujatosti k určitým pochybeniam, ak sa prípadný nesprávny postup

negatívne nepremietne do samotného rozhodnutia, uvedená vada konania nemala vplyv na

správnosť rozhodnutia. Rovnako nemá vplyv na správnosť rozhodnutia rozsah odôvodnenia

uvedený v rozhodnutí správneho orgánu, ako to vytýka ţalobca.

Napokon v konaní nebolo sporné, ţe skutok sa stal, pretoţe ţalobca nevyhovel pri hodnotení

preskúšania z pohybovej výkonnosti v kalendárnom roku 2007 a túto skutočnosť ţalobca ani

nenamietal.

Podľa § 119 ods. 1 písm. p/ zákona o profesionálnych vojakoch zo základných

povinností profesionálneho vojaka je udrţanie si potrebnej fyzickej zdatnosti a povinnosť

zúčastniť sa kaţdoročne na preskúšanie z pohybovej výkonnosti, ak to výkon štátnej sluţby

umoţňuje.

Pokiaľ profesionálny vojak nesplnil zákonom stanovenú povinnosť, odvolací správny

orgán nepochybil, keď potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bolo ţalobcovi uloţené

disciplinárne opatrenie, a to zníţenie sluţobného platu o 5% na tri mesiace.

Proti uvedenému rozsudku podal ţalobca včas odvolanie, ktorým navrhol rozsudok

krajského súdu zmeniť tak, ţe ţalobe navrhol vyhovieť.

Krajskému súdu vyčítal, ţe sa zaoberal iba námietkou, ţe bolo porušené jeho právo

obhajovať sa a námietkou spočívajúcou v nesprávnom postupe prvostupňového správneho

5

orgánu pri rozhodovaní o námietke zaujatosti, ale ďalšími námietkami uplatnenými v ţalobe

sa nezaoberal.

Ţalobca poukázal, na to, ţe v ţalobe namietal ďalšie vady, a to, ţe rozhodnutie

ţalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, jeho zistenia sú nedostačujúce

na posúdenie veci, ako vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia,

a to, ţe o vykonaní dôkazu svedka npor. M. sa ţalobca dozvedel aţ z odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia ţalovaného.

V predmetnej veci podľa ţalobcu neexistoval zákonný dôvod na vyňatie ţalobných

námietok týkajúcich sa nedostatočného zistenia skutkového stavu, nesprávneho právneho

posúdenia a vád konania zo súdneho prieskumu, pretoţe námietky uvedené v ţalobe boli

súčasťou vyjadrenia účastníka konania (ţalobcu), prostredníctvom jeho právnej zástupkyne

a ţalovaný mal moţnosť sa s nimi vyrovnať.

Podľa ţalobcu krajský súd sa nijakým spôsobom nevysporiadal s ním namietanou

vadou konania, o tom, ţe v správnom konaní bol vykonaný dôkaz - výpoveďou svedka npor.

M.. Túto námietku nemohol uplatniť v odvolacom správnom konaní, keďţe nemal vedomosť,

ţe takýto podklad rozhodnutia existuje.

Pokiaľ ustanovuje vo svojom povinnosť uloţiť

disciplinárne opatrenie do 30 dní odo dňa, kedy sa vedúci sluţobného úradu alebo veliteľ

o spáchaní disc. previnenia dozvedeli a ods. 2 špecifikuje, ţe táto lehota platí aj v prípade,

ak prvostupňové rozhodnutie o uloţení disc. rozhodnutia bolo zrušené a vec bola vrátená na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie, musí byť podľa ţalobcu v 30 dňovej lehote vydané

rozhodnutie pred vydaním ktorého bol zachovaný postup uvedeným v ustanovení § 126

a .

Ustanovenie 30 dňovej prekluzívnej lehoty na uloţenie disciplinárneho opatrenia

znemoţňuje prijať záver, ţe by bolo moţné v odvolacom konaní odstraňovať vady konania

a dopĺňať dokazovanie. Prijatím takéhoto postupu by bol jednoznačne podľa ţalobcu obídený

inštitút subjektívnej prekluzívnej lehoty na prejednanie priestupku.

Pokiaľ je rozhodnutie o uloţení disc. opatrenia zrušené, plynie nová lehota na

prejednanie disc. previnenia.

6

Nesprávnosť právneho posúdenia spočíva podľa ţalobcu aj v závere krajského súdu

o moţnosti vyjadriť sa na svoju obhajobu, ktorú mal podľa krajského súdu do 19.12.2007.

Ţalobca poukázal na to, ţe výzva na vyjadrenie Veliteľa vojenského útvaru zo dňa 16.6.2008

mu doručená nebola, pretoţe v čase doručovania sa v mieste doručovania nezdrţiaval.

Podmienka doručenia nebola splnená tým, ţe výzva bola doručená jeho právnej zástupkyni,

pretoţe posledná veta ods. 5 § 25 stanovuje, ţe v prípade, keď má účastník konania osobne

v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu.

Správny orgán sa podľa ţalobcu nijakým spôsobom nezbavuje povinnosti doručiť

písomnosť, ktorá ukladá účastníkovi konania niečo vykonať tým, ţe písomnosť doručí

zástupcovi.

Rovnako ţalobca nesúhlasil so záverom krajského súdu, ţe prvostupňový správny

orgán postupoval o námietke zaujatosti správne, keďţe všetky úkony v prípade, ţe správny

orgán má stanovenú lehotu na rozhodnutie, sú úkonmi, ktoré nepripúšťajú odklad.

Zdôraznil, ţe predmetom ţalobných námietok vo vzťahu k postupu pri rozhodovaní

o námietke zaujatosti bola nezákonnosť takéhoto postupu, pričom súd je oprávnený len

posúdiť, či tento postup bol alebo nebol zákonný a v prípade, ţe dôjde k záveru, ţe nebol,

posúdiť túto skutočnosť ako vadu konania. Súd nemôţe podľa ţalobcu nahrádzať v tomto

prípade rozhodovaciu činnosť o námietke rozhodujúceho orgánu, tak ako sa to stalo

v napadnutom rozhodnutí, keď posudzoval obsah jeho námietky.

Ţalobca uviedol, ţe v priebehu dovolacieho konania poukazoval na to, ţe postup pred

vydaním rozhodnutia nebol v súlade s ustanoveniami § 126 a § 128 zákona a ţe odôvodnenie

prvostupňového rozhodnutia nezodpovedá ustanoveniam § 46 a § 47 ods. 3 SP, napriek

vzneseným námietkam, krajský súd sa týmito námietkami nezaoberal.

Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu vyjadril tak, ţe navrhol napadnutý rozsudok

krajského súdu potvrdiť ako vecne správny.

Podľa ţalovaného neobstojí námietka ţalobcu, ţe sa krajský súd nevysporiadal so

všetkými ţalobnými námietkami, pretoţe z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva,

ţe súd sa vysporiadal so všetkými ţalobnými námietkami.

K námietke ţalobcu, ţe sa účastník konania nedozvedel o výpovedi svedka npor. M.

a nemohol mu klásť otázky, čím bolo porušené ust. § 33 SP uviedol, ţe ustanovenie § 33

ods.1 SP sa vzťahuje na ústne pojednávanie, ktoré však ani prvostupňový a ani odvolací

správny orgán vzhľadom na povahu veci nenariadil. Vzhľadom na to, ţe vo veci nebolo

7

nariadené ústne pojednávanie, nemohlo podľa ţalovaného dôjsť k porušeniu ustanovení § 33

SP.

Ţalovaný poukázal na to, ţe výpoveď npor. M. bola zaznamenaná, zaevidovaná

a riadne uloţená v spisovom materiály a tento bol sprístupnený v súlade s § 23 SP ţalobcovi

ako aj jeho právnej zástupkyni , pričom obaja boli o tejto moţnosti riadne upovedomení,

o čom svedčí napr. výzva na súčinnosť zo dňa 16.6.2008, č.p.: VÚ-42-46/2008, v ktorej sa

výslovne uvádzalo, ţe spisový materiál disc. previnenia je k nahliadnutiu na Právnej skupine

bvrps v pracovných dňoch v čase 07:00-15.30:hod.

Spisový materiál bol sprístupnený k nahliadnutiu počas pracovných dní denne, a to

v mieste ktoré bolo miestom výkonu štátnej sluţby ţalobcu, ţalobca ani jeho právna

zástupkyňa si však za takmer rok nenašli čas na oboznámenie sa so spisovým materiálom.

Ţalovaný nesúhlasil s názorom ţalobcu, ţe ustanovenie 30 dňovej prekluzívnej lehoty

na uloţenie disciplinárneho opatrenia znemoţňuje prijať záver, ţe by bolo moţné

v odvolacom konaní odstraňovať vady konania a dopĺňať dokazovanie. Podľa ţalovaného

odvolacie konanie sa v plnom rozsahu riadi ustanoveniami SP. Postupom odvolacieho orgánu

nebola v ţiadnom prípade obídená subjektívna prekluzívna lehota prvostupňového správneho

orgánu. Podľa ţalovaného je absurdné, aby splnenie zákonných povinností odvolacieho

orgánu najmä dôsledné odôvodnenie jeho rozhodnutia bolo vykladané ako porušenie práv

ţalobcu.

K námietke ţalobcu, ţe mu nebola daná moţnosť vyjadriť sa k veci , navrhovať

dôkazy a obhajovať sa a to tým, ţe výzva zo dňa 16.6.2008 mu bola doručená aţ dňa

26.6.2008, pričom účinky doručenia nastali dňom 26.6.2008, čo mu znemoţnilo zúčastniť sa

výsluchu dňa 26.6.2008 uviedol, ţe v uvedenej výzve bolo prvostupňovým správnym

orgánom jasne stanovené, ţe v prípade ak sa nebude môcť 26.6.2008 vykonania dôkazu

výpoveďou zúčastniť, má zaslať písomné vyjadrenie k j výzve a navrhované dôkazy, spolu

s odôvodnením neúčasti najneskôr do 1.7.2008.

O tom, ţe ţalobca bol o svojom predvolaní na vykonanie dôkazu výpoveďou

informovaný uţ 25.6.2008 jednoznačne vyplýva z námietky zaujatosti, ktorú zaslala právna

zástupkyňa ţalobcu dňa 25.6.2008, v ktorej uvádza, ţe ţalobca mal byť predvolaný na deň

26.6.2008 o 8.00 hod.

8

Ţalobcovi bola poskytnutá moţnosť vyjadriť sa do 1.7.2008, pričom ţalobca túto

moţnosť bez uvedenia akýchkoľvek dôvodov nevyuţil.

Podľa ţalovaného znenie neurčuje formu, akou

má byť profesionálnemu vojakovi daná moţnosť vyjadriť sa k veci a aj poskytnutie moţnosti

vyjadriť sa písomne napĺňa dikciu zákona. Toto bol dôvod, pre ktorý ţalovaný uznal postup

prvostupňového správneho orgánu ako zákonný, a z tohto pohľadu je irelevantné, či v prípade

doručovania nastala domnienka doručenia dňa 23.6.2008 alebo či bola zásielka doručená aţ

dňa 26.6.2008, v oboch prípadoch mal ţalobca dostatok času, aby zaslal svoje písomné

vyjadrenie v zmysle § 128 ods.1 do stanoveného termínu.

K námietke nesprávneho postupu pri rozhodovaní prvostupňového správneho orgánu

o námietke zaujatosti ţalovaný uviedol, ţe rozhodnutie o námietke zaujatosti vydané

veliteľom VU 3030 v zmysle je vylúčené zo súdneho prieskumu , a preto nemalo

byť preskúmavané. Naviac vznesenie námietky zaujatosti nijakým spôsobom nebránilo

ţalobcovi a ani jeho právnej zástupkyni zaslať písomné vyjadrenie a navrhnúť dôkazy.

Podľa ţalovaného zo strany ţalobcu a jeho právnej zástupkyne došlo v priebehu

správneho konania k hrubým porušeniam SP ako aj , ktorými bol

ohrozený priebeh a účel správneho konania, pričom je podľa ţalovaného zaráţajúce, ţe tieto

svoje pochybenia a nečinnosť vydávajú za porušenia ich zákonných práv.

V tejto súvislosti ţalovaný poukázal na to, ţe ţalobca a ani jeho právna zástupkyňa sa

neoboznámili so spisovým materiálom, hoci im to bolo umoţnené.

Právna zástupkyňa ţalobcu sa svojvoľne nezúčastnila na vykonaní dôkazu výpoveďou

o ktorom bola riadne informovaná.

Ţalobca bol o tom, ţe sa dňa 26.6.2008 má uskutočniť dôkaz jeho výpoveďou

najneskôr dňa 25.6.2008 svojou právnou zástupkyňou informovaný, napriek tomu sa

vykonania dôkazu nezúčastnil a a výzvu si prevzal aţ dňa 26.6.2008.

Ţalobca a ani jeho právna zástupkyňa nezaslali správnemu orgánu písomné vyjadrenie

k veci spolu s navrhovanými dôkazmi, hoci tak mali v prípade, ak nebude moţné vykonať

dôkaz výpoveďou vykonať do 1.7.2008.

Moţnosť vyjadriť sa k veci v zmysle bola

ţalobcovi jednoznačne poskytnutá či uţ vo forme vykonania dôkazu výpoveďou alebo

zaslania písomného vyjadrenia. Ţalobca ani jednu z moţností nevyuţil, hoci bol o oboch

informovaný.

9

Ţalovaný poukázal na to, ţe hoci predvolal účastníka na vykonanie dôkazu

výpoveďou a určil dva moţné termíny, právna zástupkyňa sa z oboch termínov ospravedlnila

a nenavrhla ţiadny náhradný termín.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 264c

ods. 1 ) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského

súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je

moţné priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia

, s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne

vyhlásený dňa 30. septembra 2010 ( a ).

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1

). Orgánmi verejnej správy sa rozumejú orgány štátnej správy,

orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy a ďalšie právnické osoby

a fyzické osoby, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických

a právnických osôb v oblasti verejnej správy ( ).

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní,

ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti

fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy

alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom

správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 Občianskeho súdneho

poriadku).

V predmetnej právnej veci ide o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia

ţalovaného správneho orgánu ţalovaného č.p. VVzS-354-3/5-2008-PPV zo dňa 30.9.2008,

ktorým zamietol odvolanie ţalobcu proti rozhodnutiu č.p.: VU-42-46/2007 zo dňa 11.7.2008

(o uloţení disciplinárneho opatrenia- zníţení sluţobného platu o 5 % na tri mesiace

z posledného priznaného sluţobného platu z dôvodu nevyhovujúceho hodnotenia

z preskúšania z pohybovej výkonnosti v kalendárnom roku 2007) a napadnuté rozhodnutie

potvrdil.

10

Preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd

odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie ktoré mu predchádzalo, pričom

v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného, najmä z toho

pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu uplatnenými

v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť

napadnutého rozhodnutia ţalovaného.

Podľa pred uloţením disciplinárneho opatrenia musí

byť vţdy objektívne zistený skutočný stav. Profesionálnemu vojakovi musí byť pred

uloţením disciplinárneho opatrenia daná moţnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy

a obhajovať sa.

Podľa za disciplinárne previnenie moţno uloţiť

disciplinárne opatrenie do 30 dní odo dňa, keď sa vedúci sluţobného úradu alebo veliteľ

o spáchaní disciplinárneho previnenia dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa

spáchania disciplinárneho previnenia.

Ak konanie profesionálneho vojaka, v ktorom moţno vidieť naplnenie skutkovej

podstaty disciplinárneho previnenia, bolo predmetom prešetrovania iného orgánu, lehota

30 dní na uloţenie disciplinárneho opatrenia sa začína odo dňa, keď sa oprávnený vedúci

sluţobného úradu alebo oprávnený veliteľ dozvedel o výsledku tohto prešetrovania; táto

lehota platí aj v prípade, ak prvostupňové rozhodnutie o uloţení disciplinárneho opatrenia

bolo zrušené a ak vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (ods.2).

Ţalobca krajskému súdu vyčítal, ţe sa zaoberal iba námietkou, ţe bolo porušené jeho

právo obhajovať sa a námietkou spočívajúcou v nesprávnom postupe prvostupňového

správneho orgánu pri rozhodovaní o námietke zaujatosti, ale ďalšími námietkami uplatnenými

v ţalobe sa nezaoberal.

Ţalobca poukázal, na to, ţe v ţalobe namietal ďalšie vady, a to, ţe rozhodnutie

ţalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, jeho zistenia sú nedostačujúce

na posúdenie veci, ako vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia,

a to, ţe o vykonaní dôkazu svedka npor. M. sa ţalobca dozvedel aţ z odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia ţalovaného.

11

Ţalobca namietal, ţe v predmetnej veci neexistoval zákonný dôvod na vyňatie

ţalobných námietok týkajúcich sa nedostatočného zistenia skutkového stavu, nesprávneho

právneho posúdenia a vád konania zo súdneho prieskumu, pretoţe námietky uvedené v ţalobe

boli súčasťou vyjadrenia účastníka konania (ţalobcu), prostredníctvom jeho právnej

zástupkyne a ţalovaný mal moţnosť sa s nimi vyrovnať.

Navyše krajský súd sa nijakým spôsobom nevysporiadal s ním namietanou vadou

konania, ţe o tom, ţe v správnom konaní bol vykonaný dôkaz - výpoveďou svedka npor. M..

Túto námietku nemohol uplatniť v odvolacom správnom konaní, keďţe nemal

vedomosť, ţe takýto podklad rozhodnutia existuje.

Z obsahu napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, ţe krajský súd sa podrobne

zaoberal námietkami ţalobcu uplatnenými v ţalobe týkajúcimi sa nemoţnosti vyjadriť sa

vyjadriť sa k veci, navrhnúť dôkazy a obhajovať sa.

Odvolací súd sa stotoţňuje s názorom krajského súdu, ţe táto námietka nebola

spôsobilá spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného, pretoţe nebolo sporné,

ţe ţalobca a ani jeho právna zástupkyňa nevyuţili moţnosť vyjadriť sa k veci, predloţiť

dôkazy a brániť sa v lehote, ktorú určil prvostupňový správny orgán, a to do 1.7.2008

Ţalobca bol o tom, ţe sa dňa 26.6.2008 má uskutočniť dôkaz jeho výpoveďou

najneskôr dňa 25.6.2008 svojou právnou zástupkyňou informovaný, napriek tomu sa

vykonania dôkazu nezúčastnil.

Ţalobca a ani jeho právna zástupkyňa nezaslali správnemu orgánu písomné vyjadrenie

k veci spolu s navrhovanými dôkazmi, hoci tak mali v prípade, ak nebude moţné vykonať

dôkaz výpoveďou vykonať do 1.7.2008.

Podľa odvolacieho súdu moţnosť vyjadriť sa k veci v zmysle § 128 ods.1 zákona č.

bola ţalobcovi jednoznačne poskytnutá či uţ vo forme vykonania dôkazu

výpoveďou alebo zaslania písomného vyjadrenia, pričom námietka ţalobcu, ţe o tom, ţe

dňa 26.6.2008 sa má uskutočniť dôkaz jeho výpoveďou sa dozvedel aţ dňa 26.6.2008, kedy

zásielku osobne prevzal nič nemení na skutočnosti, ţe vyjadriť sa k veci písomne resp.

predloţiť návrhy na dokazovanie mal moţnosť (podľa obsahu predmetnej výzvy ) aţ do dňa

1.7.2008.

Ţalobca túto moţnosť nevyuţil, preto neobstojí jeho námietka, ţe mu bolo

znemoţnené vyjadriť sa k veci.

12

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu vyplýva, ţe súd sa zaoberal

aj námietkami ţalobcu týkajúcimi sa nesprávnosti postupu pri rozhodovaní správneho orgánu

prvého stupňa o námietke zaujatosti. Tieto námietky vyhodnotil podľa ich obsahu ako

výhradu proti procesnému postupu prvostupňového správneho orgánu.

Krajský súd v dôvodoch rozhodnutia poukazuje na právny názor ţalovaného, ktorý sa

uvedenou námietkou zaoberal aj s poukazom na ust. § 11 ods.2 SP, keď konštatuje, ţe

predpojatý zamestnanec správneho orgánu je oprávnený urobiť také úkony, ktoré

nepripúšťajú odklad, pričom pokiaľ správny orgán má stanovenú lehotu na rozhodnutie,

vykonanie dôkazu je takým úkonom, ktorý odklad nepripúšťa.

K aplikácii uvedeného ustanovenia odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na právny

názor ţalovaného uvedený v prevzatej časti v odôvodnení rozsudku a vyslovený právny

názor povaţuje za vecne správny.

Pokiaľ teda ţalobca namietal, ţe predmetom ţalobných námietok vo vzťahu k postupu

pri rozhodovaní o námietke zaujatosti bola nezákonnosť takéhoto postupu, krajský súd

nepochybil, keď posudzoval obsah námietky z pohľadu postupu správneho orgánu, ktorý

o námietke rozhodoval, pričom odvolací súd povaţuje za dôleţité zdôrazniť, ţe v postupe

správneho orgánu v zmysle námietok ţalobcu, nedošlo k takému pochybeniu, ktoré by bolo

moţné posúdiť ako vadu konania.

Krajský súd k námietke ţalobcu, ţe odvolací správny orgán nebol oprávnený vykonať

v rámci odvolacieho konania dôkaz výpoveďou účastníka, uviedol ţe odvolací správny

orgán bol v zmysle § 59 ods. 1 SP oprávnený doplniť konanie vykonaním dokazovania, a to

aj výpoveďou účastníka. Odvolací súd sa s uvedeným názorom krajského súdu stotoţňuje,

pričom povaţuje za dôleţité zdôrazniť, ţe odvolací správny orgán je povinný preskúmať

odvolaním napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, je povinný zistiť dôsledne skutočný stav

veci a nemôţe sa obmedziť iba na tie skutočnosti a dôkazy, na ktoré poukazuje odvolateľ. Pri

preskúmavaní rozhodnutia postupuje odvolací správny orgán nezávisle na konaní

prvostupňového orgánu, posudzuje vec samostatne z hľadiska tak skutkového, ako aj

právneho hodnotenia veci. To znamená, ţe z vlastného podnetu vykoná nové dôkazy

(prípadne zopakuje dôkazy uţ vykonané) v záujme zistenia skutočného stavu veci.

13

Prvostupňové ako aj druhostupňové správne konanie tvorí jeden celok. Preto aj pre

odvolacie konanie platia základné zásady správneho konania, ktoré sú zakotvené v ustanovení

§ 3 ods. 1-4 SP.

V postupe odvolacieho správneho orgánu, ktorý predvolal ţalobcu ako účastníka

konania na vykonanie dôkazu výpoveďou na 16.9.2008 a v prípade, ak sa nebude môcť

dostaviť z váţnych dôvodov, stanovil náhradný termín na 18.9.2008, (pričom je nepochybné

ţe predvolanie bolo doručené ţalobcovi dňa 10.9.2008 a právnej zástupkyni dňa 4.9.2008)

nevidel ani odvolací súd ţalobcom tvrdenú nezákonnosť postupu ţalovaného.

Odvolací súd sa nestotoţnil s názorom ţalobcu, ţe ustanovenie 30 dňovej

prekluzívnej lehoty na uloţenie disciplinárneho opatrenia znemoţňuje prijať záver, ţe by

bolo moţné v odvolacom konaní odstraňovať vady konania a dopĺňať dokazovanie, pretoţe

odvolacie konanie sa v plnom rozsahu riadi ustanoveniami SP.

Postupom odvolacieho správneho orgánu nebola obídená subjektívna prekluzívna

lehota prvostupňového správneho orgánu.

Odvolací súd sa stotoţnil s názorom krajského súdu, ţe prvostupňový ako aj odvolací

správny orgán poskytli ţalobcovi moţnosť vyjadriť sa k veci, navrhnúť dôkazy a obhajovať

sa, ţalobca ich nevyuţil, pričom nič nebránilo ţalobcovi, aby sa k prejednávanej veci vyjadril

písomne, resp. písomne podal návrhy na dokazovanie.

Krajský súd sa podľa názoru odvolacieho súdu zaoberal všetkými podstatnými

námietkami ţalobcu uplatnenými v ţalobe, pričom neobstojí tvrdenie ţalobcu, ţe mu bola

odňatá moţnosť konať pred súdom, ak súd nepreskúmaval všetky jeho ţalobné námietky.

V tejto súvislosti najvyšší súd dáva do pozornosti Uznesenie Ústavného

súdu SR č. -55 zo dňa 16.12.2008, v ktorom ústavný súd uviedol,

ţe v zmysle svojej judikatúry povaţuje za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých

odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na

preukázané skutkové a právne skutočnosti (, ).

Ústavný súd uviedol, ţe všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do

14

všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia

všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,

postačuje na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na

spravodlivé súdne konanie (m. m. , ). Z ústavnoprávneho hľadiska

preto niet ţiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery napadnutého odvolacieho

rozhodnutia, ktoré sú dostatočne odôvodnené a majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

Pretoţe napadnuté rozhodnutie krajského súdu dáva odpoveď na podstatné otázky

nastolené ţalobcom, neobstojí tvrdenie ţalobcu, ţe mu bola odňatá moţnosť konať pred

súdom.

Námietka ţalobcu, ţe krajský súd sa nezaoberal jeho námietkou týkajúcou sa vadou

správneho konania, ţe ako účastník konania sa dozvedel o výpovedi svedka npor. M. aţ

z napadnutého rozhodnutia ţalovaného, (a teda nemal moţnosť vyjadriť sa k podkladu

rozhodnutia, i k spôsobu jeho zistenia v odvolacom konaní, nemohol mu ako účastník konania

klásť otázky, čím bolo porušené ust. § 33 SP), je síce opodstatnená z toho pohľadu, ţe krajský

súd sa skutočne touto námietkou nezaoberal.

Odvolací súd ju však nepovaţoval za dôvodnú najmä z pohľadu moţného

spochybnenia napadnutého rozhodnutia súdu, resp. rozhodnutia ţalovaného, pretoţe ako

vyplynulo z obsahu spisu o tom, ţe podkladom rozhodnutia správneho orgánu o uloţení

disciplinárneho opatrenia ţalobcovi bola aj výpoveď npor. M. M., ţalobca sa nedozvedel aţ

z napadnutého rozhodnutia ţalovaného, ako tvrdí, ale najneskôr z rozhodnutia ţalovaného

č.p.: VVzS-354-1/2008-PPV zo dňa 26.2.2008, ktorým bolo rozhodnutie prvostupňového

správneho orgánu o uloţení disc. opatrenia zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie, ako aj

následne vydaného prvostupňového rozhodnutia č.p.:Vu-42/2008 zo dňa 27.3.2008.

Pokiaľ teda ţalobca nevyuţil moţnosť oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia

v priebehu správneho konania a vyjadriť sa k prejednávanej veci v rámci správneho konania,

napriek tomu, ţe výpoveď npor. M. bola zaznamenaná, zaevidovaná a riadne uloţená

v spisovom materiály a tento bol sprístupnený v súlade s § 23 SP ţalobcovi ako aj jeho

právnej zástupkyni, pričom obaja bolo o tejto moţnosti riadne upovedomení, o čom svedčí

napr. výzva na súčinnosť zo dňa 16.6.2008, naviac o takomto podklade mal ţalobca

vedomosť minimálne z rozhodnutia ţalovaného zo dňa 26.2.2008, nebolo moţné v postupe

správneho orgánu vidieť ţalobcom tvrdené porušenie a ukrátenie na jeho právach.

15

Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, ţe krajský súd správne dospel

k záveru, ţe preskúmavané rozhodnutie ţalovaného v medziach ţaloby je v súlade so

zákonom, a preto nepochybil, keď ţalobu zamietol.

Odvolací súd námietky ţalobcu uplatnené v odvolaní proti napadnutému rozsudku

povaţoval za neopodstatnené a rozsudok ako vecne správny podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa

v spojení s a tak, ţe neúspešnému ţalobcovi nepriznal

právo na ich náhradu.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. septembra 2010

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská