Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
f5f/363090.ec6b69.pdf
PDF · 139.76 KB
No categories available
7Nc/2/2010
Najvyšší súd 7 Nc 2/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ A. K., bývajúcemu v U.
2/ M.K., bývajúcej v U. proti ţalovaným 1/ JUDr. A.O., bývajúcemu P. 2/ P.Z., bývajúcej
P. o nariadenie predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn.
22 C 60/2010 a na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 16 NcC 23/2010, v konaní o
vylúčenie sudcov Krajského súdu v Prešove z prejednávania a rozhodovania veci, takto
rozhodol:
Z rozhodovania o tom, či sudcovia Okresného súdu Humenné sú vylúčení
z prejednávania a rozhodovania veci, ktorá je na tomto súde vedená pod sp. zn.
1. s ú v y l ú č e n í sudcovia Krajského súdu v Prešove JUDr. A. O., JUDr. J. B.,
JUDr. P. F., JUDr. V. D., JUDr. E. P., JUDr. E. R., JUDr. P. T., JUDr. B. B., JUDr. Z. S.,
JUDr. M. M., JUDr. E. Š., JUDr. G. V., JUDr. G. K., PhD., JUDr. M. K., JUDr. J. B., JUDr.
M. B., JUDr. Ľ. M., JUDr. I. B., JUDr. E. D., JUDr. F. M., JUDr. M. Z., JUDr. A. K., JUDr.
M. Š., JUDr. I. D., Mgr. M. Ţ., JUDr. K. M. N., JUDr. E. S., JUDr. J. Š., JUDr. R. T., JUDr.
V. Z., JUDr. V. M.,
2. n i e s ú v y l ú č e n í sudcovia Krajského súdu v Prešove JUDr. A. L., JUDr. J.
A., JUDr. A. I., JUDr. P. Š., JUDr. M. M., JUDr. P. S..
O d ô v o d n e n i e
V konaní, vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 22C/60/2010
o nariadenie predbeţného opatrenia, oznámili sudcovia Okresného súdu Humenné, ţe sú
27 Nc 2/2010
u nich dané dôvody, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci ( § 14
ods. 1 O.s.p. a § 15 O.s.p. ).
O tom, či sudcovia Okresného súdu Humenné sú v tejto veci vylúčení
z prejednávania a rozhodovania, mal rozhodnúť Krajský súd v Prešove ako súd nadriadený
(§ 16 ods. 1 O.s.p.) v konaní sp.zn. 16 NcC/23/2010. Pretoţe podľa oznámenia niektorých
sudcov Krajského súdu v Prešove sú u nich dané dôvody vylučujúce sudcu z prejednávania
a rozhodovania veci (§ 14 ods. 1 O.s.p. a § 15 O.s.p. ), bol spis predloţený na rozhodnutie
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Prešove
(§16 ods.1 O.s.p.) posudzoval opodstatnenosť oznámení sudcov tohto krajského súdu
(§ 15 O.s.p.) z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania
a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia §14 ods.1 O.s.p., v zmysle ktorého
sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer
k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.
Inštitútom vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť (§ 14 aţ
§ 16 O.s.p.) sa v občianskom súdnom konaní garantuje základné právo na prerokovanie
a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Nestrannosť sa definuje
spravidla ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti (nadŕţania určitej procesnej
strane).
Sudcu moţno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka
súdneho konania (§ 15a O.s.p.), alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu
(§ 15 O.s.p.). Obsahom práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť
súdu vyhovieť kaţdému návrhu oprávnených osôb a vţdy vylúčiť sudcu z ďalšieho
prerokovávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva
na prerokovanie veci nestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať kaţdý návrh
oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci
pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03).
Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pri riešení otázky nestrannosti
sudcu vychádza z toho, ţe okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie
aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri
svojom rozhodovaní (viď napríklad Piersack c. Belgicko).
Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku
konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné z tohto
hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza
z prezumpcie nestrannosti, aţ kým nie je preukázaný opak. Nestrannosť z hľadiska správania
sudcu je vlastne nedostatok subjektívnej nezaujatosti, o ktorom svedčí správanie sudcu
(Boekmans c. Belgicko). Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyţaduje
judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti.
Rozhodujúce nie je len (subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych
skutočností, so zreteľom na ktoré môţu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna
nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych
symptómov. Práve tu sa uplatňuje teória zdania nezaujatosti [viď tézu, ţe spravodlivosť
nielenţe musí byť poskytovaná, ale musí sa tieţ javiť, ţe je poskytovaná („justice must not
only be done, it must also be seen to be done“)]. Nestačí, ţe sudca je subjektívne nestranný,
ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt c. Belgicko). Objektívny aspekt
nestrannosti je zaloţený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných
prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania. Nestrannosť
sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť
zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či moţno usudzovať, ţe by sudca zaujatý mohol byť.
Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti zákonného sudcu je to, či obava
účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v kaţdom jednotlivom prípade,
či povaha a stupeň vzťahu sú také, ţe prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu (Pullar c.
Spojené kráľovstvo).
Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá
na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závaţných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť
nemoţno chápať tak, ţe čokoľvek, čo môţe vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť
sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného.
Existencia oprávnených pochybností závisí vţdy od posúdenia konkrétnych okolností
prípadu. Podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného
47 Nc 2/2010
správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môţu spôsobiť vznik
pochybností o nestrannosti sudcu (viď tieţ Fey c. Rakúsko). Pri rozhodovaní, či je daný
oprávnený dôvod na obavu, ţe konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej
namietať zaujatosť dôleţité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môţe táto obava
povaţovať objektívne za oprávnenú.
Z vyššie uvedenej judikatúry ESĽP a ústavného súdu moţno vyvodiť, ţe subjektívne
hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej
nestrannosti. Za objektívne však nemoţno povaţovať to, ako sa nestrannosť sudcu len
subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by
mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, ţe sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom
k veci disponuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môţe byť sudca vylúčený z prejednávania
a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, ţe jeho vzťah k veci, účastníkom
alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, ţe aj napriek zákonom ustanovenej
povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda nezávisle a nestranne.
Pri posudzovaní dôvodnosti oznámenia označených sudcov Krajského súdu v Prešove
o skutočnostiach vylučujúcich sudcu z prejednávania a rozhodovania veci vychádzal Najvyšší
súd Slovenskej republiky zo zákonnej prezumpcie nestrannosti sudcov a z toho, ţe výnimky
z tejto prezumpcie stanovuje iba zákon. Sudcovia sú totiţ vo všeobecnosti vylúčení
z prejednávania a rozhodovania veci (len vtedy alebo aţ vtedy), ak so zreteľom na ich pomer
k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti (viď
ustanovenie § 14 ods. 1 O.s.p.).
Účelom § 14 ods. 1 O.s.p. je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému
prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tieţ predísť moţnosti neobjektívneho
rozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď:
1/ k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo vedľajším
účastníkom konania, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania, ale tieţ vtedy, keď
sudca verejne – napríklad prostredníctvom médií alebo iným spôsobom vyjadril právny názor
na vec, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho nestrannosť), 2/ k účastníkom konania [o
takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru rodičovského, manţelského,
súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu alebo relevantného osobného vzťahu
(tak pozitívneho alebo negatívneho)], 3/ k zástupcom účastníkov konania (viď vyššie 2/).
57 Nc 2/2010
V bode 1. výrokovej časti uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je
uvedený JUDr. A. O., ktorý je ako účastník konania bez ďalšieho vylúčený z prejednávania
a rozhodovania v danej veci. Ďalej sú tu uvedení tieţ sudcovia Krajského súdu v Prešove,
ktorí sa vyjadrili tak, ţe majú k ţalovanému 1/ (sudcovi a podpredsedovi Krajského súdu
v Prešove) bliţší osobný (priateľský) vzťah, pri ktorých dospel Najvyšší súd Slovenskej
republiky k záveru o existencii skutočnosti, ktorá je relevantná z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p., a
ktorá ich vylučuje z prejednávania a rozhodovania v danej veci.
V prípade ostatných sudcov Krajského súdu v Prešove, ktorí vo svojich písomných
vyjadreniach poukázali na (len) kolegiálny vzťah k ţalovanému 1/ a zo vzťahu takejto povahy
vyvodzovali buď existenciu ale i neexistenciu dôvodu vylučujúceho ich z prejednávania
a rozhodovania veci, vzal Najvyšší súd Slovenskej republiky na zreteľ, ţe vo všeobecnosti sú
vzájomné vzťahy sudcov zaloţené na profesionalite a kolegiálnosti. Ak rámec ich
vzájomných vzťahov neprekročí tomu zodpovedajúce medze, objektívne nie je daný dôvod
pre pochybnosti o ich nezaujatosti. Iba skutočnosť, ţe určitá vec sa týka sudcu, ku ktorému
má iný sudca len rýdzo kolegiálny a profesionálny vzťah, sama o sebe nie je dôvodom pre
jeho vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci v zmysle § 14 ods.1 O.s.p.
Z dôvodov vyššie uvedených rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, ţe
sudcovia uvedení bode 1. výrokovej časti tohto uznesenia sú vylúčení z prejednávania
a rozhodovania danej veci a sudcovia uvedení v bode 2. výrokovej častiach uznesenia nie sú
vylúčení z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 8. októbra 2010
JUDr. Daniela Š v e c o v á , v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť:
Hrčková Marta