Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžo/346/2009

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Jozefa

Milučkého v právnej veci žalobcov: 1/ J. K., 2/ Ing. F. B., obaja zastúpení Mgr. I. F.,

Phd., advokátom , proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra

Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. LPO–

1421/2005/SI zo dňa 6. apríla 2005, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave č. k. -42 zo dňa 13. mája 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Bratislave č. k. -42 zo dňa 13. mája 2009 p o t v r d z u j e .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania

v sume 71,90 EUR na účet právneho zástupcu vedený v T., a.s., č. účtu: X., do troch dní

od právoplatnosti rozsudku.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa ,,

a zrušil rozhodnutie žalovaného č. LPO-1421/2005/SI zo dňa

06.04.2005 ako aj rozhodnutie Katastrálneho úradu v Žiline č. Vo-34/2003-SI(Pd)

zo dňa 29.12.2004 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, keď po prejednaní veci

dospel k záveru, že správny orgán sa nedostatočne zaoberal argumentmi žalobcov

ohľadne aplikácie o podmienkach prevodu majetku

štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (ďalej len )

v spojení s § 5 uvedeného zákona, ktorý na prevod majetku podľa tohto zákona vyžaduje

výhradne privatizačný projekt, a z jeho rozhodnutia nie je zrejmé, akou správnou úvahou

sa riadil, keď dospel k záveru, že napriek uvedeným zákonným ustanoveniam

je potrebné aj verejnú súťaž, ktorou bola získaná predmetná nehnuteľnosť, zahrnúť

do režimu napriek tomu, že nehnuteľnosť bola získaná formou

verejnej súťaže a následne právnym úkonom uzavretým v zmysle príslušných ustanovení

. Správny orgán nezdôvodnil ani okolnosť, prečo nerešpektoval

vo svojej správnej úvahe právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR

č. , ktorý zaujal názor, že z obsahu vyplýva,

že tento zákon možno použiť na tzv. veľkú privatizáciu vo forme prevodu majetku štátu

na iné osoby na základe privatizačných projektov, schválených či určených príslušnými

orgánmi cez Fond národného majetku Slovenskej republiky, ktorým argumentovali

v odvolaní žalobcovia. Ďalej krajský súd vytkol žalovanému správnemu orgánu,

že nekonal so žalobcom 2/ F. B (ktorý nebol upovedomený o podaní protestu krajského

prokurátora, nemal možnosť sa k protestu vyjadriť a predložiť listiny alebo dôkazy na

obhajobu svojich záujmov). Mal za to, že v správnom konaní došlo k porušeniu

ustanovení , , a

v znení neskorších predpisov o správnom konaní (správny poriadok). Vzhľadom na

uvedené nedostatky dospel krajský súd k záveru, že napadnuté rozhodnutia správnych

orgánov bolo potrebné v zmysle , a a

zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie.

Včas podaným odvolaním sa žalovaný s poukazom na domáhal,

aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a zamietol žalobu. Uviedol, že podľa jeho

právneho názoru ako aj názoru, ktorý vyslovil Krajský súd v Bratislave vo svojom

uznesení č.k. -83 zo dňa 19.09.2008 a ktorý nespochybnil ani Najvyšší súd

Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. zo dňa 29.04.2009

týkajúceho sa danej veci, nemôže byť rozhodnutie žalovaného o proteste prokurátora,

ktorým nebolo dotknuté žiadne rozhodnutie správneho orgánu dotýkajúce sa práv

žalobcov, predmetom súdneho preskúmania. Ku skutočnosti, že F. B. ako účastník

konania nebol upovedomený o podaní protestu prokurátora, nemal možnosť sa k týmto

procesom vyjadriť, predložiť listiny alebo iné dôkazy a rozhodnutia správnych orgánov

s výnimkou rozhodnutia žalovaného zo 06.04.2005 mu neboli doručené a nemal

možnosť podať voči nim rozklad, žalovaný uviedol, že rozhodnutím číslo P-4564/2006

zo dňa 18.09.2006 predsedníčka Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej

republiky rozhodujúc podľa § 61 ods. 2 správneho poriadku o rozklade Ing. F. B.,

zastúpeného advokátom Mgr. I. F., PhD. zo dňa 08.02.2005 ako aj o rozklade J. K, tiež

zastúpeného advokátom Mgr. I. F., PhD zo dňa 12.08.2004, podanom proti rozhodnutiu

Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. LPO-1533/2004/Sl zo

dňa 19.07.2004 rozhodla tak, že oba uvedené rozklady zamietla a rozhodnutie Úradu

geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. LPO-1533/2004/81 zo dňa

19.07.2004 potvrdila. F. B. teda v danej veci podal riadne rozklad proti rozhodnutiu

úradu č. P4564/2006 zo dňa 18.09.2006, ktoré je v súčasnosti napadnuté žalobou

o preskúmanie rozhodnutia na Krajskom súde v Bratislave č. k. -83. K veci

ďalej uviedol, že k prevodu majetku štátu – hotel J. v L. M. – došlo v roku 1993 podľa

o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení

neskorších predpisov a preto pri ďalšom prevode obmedzovalo nadobúdateľa

ustanovenie o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov v znení neskorších predpisov. Odpredajom bytového domu ako celku napriek

tomu, že nájomcovia jednotlivých bytov v tomto bytovom dome požiadali o prevod

vlastníckeho práva k bytu ešte pred odpredajom celého bytového domu došlo

k porušeniu ustanovenia a o vlastníctve bytov

a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. V odvolaní ďalej žalovaný

uviedol, že je jednoznačné, že Ing. F. B. - B. je pre účely zákona o vlastníctve bytov

a nebytových priestorov fyzickou osobou, ktorá nadobudla byty do vlastníctva podľa

zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby s následnými právnymi

následkami upravenými napr. v § 17 ods. 3, § 29 ods. 5 a ods. 7 zákona o vlastníctve

bytov a nebytových priestorov.

Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhli napadnutý rozsudok

ako vecne správny potvrdiť. K veci uviedli, že sa v celom rozsahu pridržiavajú svojich

tvrdení uvedených v žalobe zo dňa 23.05.2005, ako aj tvrdení prednesených

na jednotlivých pojednávaniach súdu a na týchto tvrdeniach trvajú. O vecnej správnosti

rozhodnutia krajského súdu svedčí aj skutočnosť, že v celom pripojenom

administratívnom spise sa nenachádza žiaden dôkaz o tom, že ktorýkoľvek z nájomcov

bytov v predmetnom bytovom dome riadne a včas požiadal žalobcu 2) Ing. F. B. o kúpu

bytu. Taktiež by muselo byť preukázané, že išlo o riadnych nájomcov bytu.

Najvyšší súd SR ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnutý

rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania

podľa v spojení s veta prvá . Odvolanie prejednal podľa

prvá veta bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Rozhodol dňa

27. mája 2009 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil. Miesto a čas verejného vyhlásenia

rozsudku bolo oznámené v súlade s ustanovením § 156 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1

veta prvá na úradnej tabuli a na internetovej stránke najvyššieho súdu.

Z obsahu predložených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho

preskúmavacieho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho

orgánu, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Katastrálneho úradu v Žiline

a zamietnuté odvolanie J. K. (žalobcu 1/). V súdnom preskúmavacom konaní krajský súd

napadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušil v zmysle § 250j ods. 2

písm. a/, c/, e/ a z dôvodov uvedených vyššie. Krajský súd mal za to,

že správny orgán sa nedostatočne zaoberal argumentmi žalobcov ohľadne aplikácie § 47

ods. 1 v spojení s uvedeného zákona, ktorý na prevod majetku

podľa tohto zákona vyžaduje výhradne privatizačný projekt, a z jeho rozhodnutia nie je

zrejmé, akou správnou úvahou sa riadil, keď dospel k záveru, že napriek uvedeným

zákonným ustanoveniam je potrebné aj verejnú súťaž, ktorou bola získaná predmetná

nehnuteľnosť, zahrnúť do režimu napriek tomu, že nehnuteľnosť

bola získaná formou verejnej súťaže a následne právnym úkonom uzavretým v zmysle

príslušných ustanovení . Krajský súd ďalej vytýkal správnemu

orgánu, že nezdôvodnil ani okolnosť, prečo nerešpektoval vo svojej správnej úvahe

právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR č. , ktorý zaujal

názor, že z obsahu vyplýva, že tento zákon možno použiť na

tzv. veľkú privatizáciu vo forme prevodu majetku štátu na iné osoby na základe

privatizačných projektov, schválených či určených príslušnými orgánmi cez Fond

národného majetku Slovenskej republiky, ktorým argumentovali v odvolaní žalobcovia.

Krajský súd ďalej vytýkal žalovanému správnemu orgánu, že nekonal so žalobcom 2/ F.

B. (ktorý nebol upovedomený o podaní protestu krajského prokurátora, nemal možnosť

sa k protestu vyjadriť a predložiť listiny alebo dôkazy na obhajobu svojich záujmov). Po

prejednaní veci dospel krajský súd k záveru, že v správnom konaní došlo k porušeniu

ustanovení § 3 ods. 2, § 14 ods. 1, § 32 ods. 1 a § 33 ods. 2 správneho poriadku

a s poukazom na uvedené vytknuté nedostatky zrušil rozhodnutia správnych orgánov

oboch stupňov a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s právnym názorom Krajského

súdu v Bratislave, vysloveným v rozsudku zo dňa 13.05.2009, č. k. -42,

že v konaní pred správnymi orgánmi došlo k porušeniu ustanovení § 3 ods. 2,

§ 14 ods. 1, § 32 ods. 1 a § 33 ods. 2 správneho poriadku; Najvyšší súd Slovenskej

republiky konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku krajského súdu (§ 219

ods. 2 ).

Na doplnenie Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že dôvody rozhodnutia,

spočívajúce v závere, že „Dôvody predmetného odvolania sú tie isté ako boli uvedené

v rozklade zo dňa 12.08.2004 a Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej

republiky vyslovil svoj právny názor, uvedený v rozhodnutí o rozklade ÚGKK SR

č. LPO-3577/2004/Sl zo dňa 27.09.2004. Týmto právnym názorom bol viazaný

aj Katastrálny úrad v Žiline, pri svojom rozhodovaní o proteste prokurátora a preto

bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia“, ako sú

uvedené na tretej strane dole rozhodnutia žalovaného správneho orgánu č. LPO–

1421/2005/SI zo dňa 06.04.2005, ktoré je predmetom tohto súdneho preskúmavacieho

konania, nespĺňajú požiadavky ustanovenia § 47 ods. 3 správneho poriadku, podľa

ktorého správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uvedie, ktoré skutočnosti boli

podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov,

ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých

rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich

vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Vychádzajúc z uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky

napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.05.2009 č. k.

42 ako vecne správny podľa a potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd so zreteľom

na výsledok odvolacieho konania podľa , a a žalobcom,

ktorí mali úspech aj v odvolacom konaní, priznal ich náhradu. Priznaná suma 71,90 EUR

pozostáva z odmeny za jeden úkon právnej služby, spísanie vyjadrenia k odvolaniu –

53,49 EUR, režijného paušálu 6,95 EUR a 19% DPH – 11,48 EUR (§ 14 ods. 1 písm. b/

v spojení s § 11 ods. 1 a § 1 ods. 3, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

V Bratislave dňa 20. októbra 2010

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová