Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
0c1/365747.6cd3ce.pdf
PDF · 171.17 KB
No categories available
2Sžo/346/2009
Najvyšší súd 2 Sžo 346/2009 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Jozefa
Milučkého v právnej veci žalobcov: 1/ J. K., 2/ Ing. F. B., obaja zastúpení Mgr. I. F.,
Phd., advokátom , proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra
Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. LPO–
1421/2005/SI zo dňa 6. apríla 2005, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského
súdu v Bratislave č. k. 2 S 157/2005-42 zo dňa 13. mája 2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu
v Bratislave č. k. 2 S 157/2005-42 zo dňa 13. mája 2009 p o t v r d z u j e .
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania
v sume 71,90 EUR na účet právneho zástupcu vedený v T., a.s., č. účtu: X., do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. a/,c/, e/ OSP
a § 250j ods. 3 OSP zrušil rozhodnutie žalovaného č. LPO-1421/2005/SI zo dňa
06.04.2005 ako aj rozhodnutie Katastrálneho úradu v Žiline č. Vo-34/2003-SI(Pd)
zo dňa 29.12.2004 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, keď po prejednaní veci
dospel k záveru, že správny orgán sa nedostatočne zaoberal argumentmi žalobcov
ohľadne aplikácie § 47 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku
štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 92/1991 Zb.)
v spojení s § 5 uvedeného zákona, ktorý na prevod majetku podľa tohto zákona vyžaduje
výhradne privatizačný projekt, a z jeho rozhodnutia nie je zrejmé, akou správnou úvahou
sa riadil, keď dospel k záveru, že napriek uvedeným zákonným ustanoveniam
je potrebné aj verejnú súťaž, ktorou bola získaná predmetná nehnuteľnosť, zahrnúť
do režimu zákona č. 92/1991 Zb. napriek tomu, že nehnuteľnosť bola získaná formou
verejnej súťaže a následne právnym úkonom uzavretým v zmysle príslušných ustanovení
Obchodného zákonníka. Správny orgán nezdôvodnil ani okolnosť, prečo nerešpektoval
vo svojej správnej úvahe právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR
č. 3Cdo 80/2002, ktorý zaujal názor, že z obsahu § 1 zákona č. 92/1991 Zb. vyplýva,
že tento zákon možno použiť na tzv. veľkú privatizáciu vo forme prevodu majetku štátu
na iné osoby na základe privatizačných projektov, schválených či určených príslušnými
orgánmi cez Fond národného majetku Slovenskej republiky, ktorým argumentovali
v odvolaní žalobcovia. Ďalej krajský súd vytkol žalovanému správnemu orgánu,
že nekonal so žalobcom 2/ F. B (ktorý nebol upovedomený o podaní protestu krajského
prokurátora, nemal možnosť sa k protestu vyjadriť a predložiť listiny alebo dôkazy na
obhajobu svojich záujmov). Mal za to, že v správnom konaní došlo k porušeniu
ustanovení § 3 ods. 2, § 14 ods. 1, § 32 ods. 1 a § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.
v znení neskorších predpisov o správnom konaní (správny poriadok). Vzhľadom na
uvedené nedostatky dospel krajský súd k záveru, že napadnuté rozhodnutia správnych
orgánov bolo potrebné v zmysle § 250j ods. 2 písm. a/, c/ a e/ OSP a § 250j ods. 3 OSP
zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie.
Včas podaným odvolaním sa žalovaný s poukazom na § 220 OSP domáhal,
aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a zamietol žalobu. Uviedol, že podľa jeho
právneho názoru ako aj názoru, ktorý vyslovil Krajský súd v Bratislave vo svojom
uznesení č.k. 2S 398/2006-83 zo dňa 19.09.2008 a ktorý nespochybnil ani Najvyšší súd
Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. 8 Sžo 272/2008 zo dňa 29.04.2009
týkajúceho sa danej veci, nemôže byť rozhodnutie žalovaného o proteste prokurátora,
ktorým nebolo dotknuté žiadne rozhodnutie správneho orgánu dotýkajúce sa práv
žalobcov, predmetom súdneho preskúmania. Ku skutočnosti, že F. B. ako účastník
konania nebol upovedomený o podaní protestu prokurátora, nemal možnosť sa k týmto
procesom vyjadriť, predložiť listiny alebo iné dôkazy a rozhodnutia správnych orgánov
s výnimkou rozhodnutia žalovaného zo 06.04.2005 mu neboli doručené a nemal
možnosť podať voči nim rozklad, žalovaný uviedol, že rozhodnutím číslo P-4564/2006
zo dňa 18.09.2006 predsedníčka Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej
republiky rozhodujúc podľa § 61 ods. 2 správneho poriadku o rozklade Ing. F. B.,
zastúpeného advokátom Mgr. I. F., PhD. zo dňa 08.02.2005 ako aj o rozklade J. K, tiež
zastúpeného advokátom Mgr. I. F., PhD zo dňa 12.08.2004, podanom proti rozhodnutiu
Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. LPO-1533/2004/Sl zo
dňa 19.07.2004 rozhodla tak, že oba uvedené rozklady zamietla a rozhodnutie Úradu
geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. LPO-1533/2004/81 zo dňa
19.07.2004 potvrdila. F. B. teda v danej veci podal riadne rozklad proti rozhodnutiu
úradu č. P4564/2006 zo dňa 18.09.2006, ktoré je v súčasnosti napadnuté žalobou
o preskúmanie rozhodnutia na Krajskom súde v Bratislave č. k. 2S 398/2006-83. K veci
ďalej uviedol, že k prevodu majetku štátu – hotel J. v L. M. – došlo v roku 1993 podľa
zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení
neskorších predpisov a preto pri ďalšom prevode obmedzovalo nadobúdateľa
ustanovenie § 29 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov v znení neskorších predpisov. Odpredajom bytového domu ako celku napriek
tomu, že nájomcovia jednotlivých bytov v tomto bytovom dome požiadali o prevod
vlastníckeho práva k bytu ešte pred odpredajom celého bytového domu došlo
k porušeniu ustanovenia § 29 ods. 5 a 7 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. V odvolaní ďalej žalovaný
uviedol, že je jednoznačné, že Ing. F. B. - B. je pre účely zákona o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov fyzickou osobou, ktorá nadobudla byty do vlastníctva podľa
zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby s následnými právnymi
následkami upravenými napr. v § 17 ods. 3, § 29 ods. 5 a ods. 7 zákona o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov.
Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhli napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdiť. K veci uviedli, že sa v celom rozsahu pridržiavajú svojich
tvrdení uvedených v žalobe zo dňa 23.05.2005, ako aj tvrdení prednesených
na jednotlivých pojednávaniach súdu a na týchto tvrdeniach trvajú. O vecnej správnosti
rozhodnutia krajského súdu svedčí aj skutočnosť, že v celom pripojenom
administratívnom spise sa nenachádza žiaden dôkaz o tom, že ktorýkoľvek z nájomcov
bytov v predmetnom bytovom dome riadne a včas požiadal žalobcu 2) Ing. F. B. o kúpu
bytu. Taktiež by muselo byť preukázané, že išlo o riadnych nájomcov bytu.
Najvyšší súd SR ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý
rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania
podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP. Odvolanie prejednal podľa
§ 250ja ods. 2 prvá veta OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Rozhodol dňa
27. mája 2009 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil. Miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku bolo oznámené v súlade s ustanovením § 156 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá OSP na úradnej tabuli a na internetovej stránke najvyššieho súdu.
Z obsahu predložených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho
preskúmavacieho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho
orgánu, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Katastrálneho úradu v Žiline
a zamietnuté odvolanie J. K. (žalobcu 1/). V súdnom preskúmavacom konaní krajský súd
napadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušil v zmysle § 250j ods. 2
písm. a/, c/, e/ a § 250j ods. 3 OSP z dôvodov uvedených vyššie. Krajský súd mal za to,
že správny orgán sa nedostatočne zaoberal argumentmi žalobcov ohľadne aplikácie § 47
ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. v spojení s § 5 uvedeného zákona, ktorý na prevod majetku
podľa tohto zákona vyžaduje výhradne privatizačný projekt, a z jeho rozhodnutia nie je
zrejmé, akou správnou úvahou sa riadil, keď dospel k záveru, že napriek uvedeným
zákonným ustanoveniam je potrebné aj verejnú súťaž, ktorou bola získaná predmetná
nehnuteľnosť, zahrnúť do režimu zákona č. 92/1991 Zb. napriek tomu, že nehnuteľnosť
bola získaná formou verejnej súťaže a následne právnym úkonom uzavretým v zmysle
príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Krajský súd ďalej vytýkal správnemu
orgánu, že nezdôvodnil ani okolnosť, prečo nerešpektoval vo svojej správnej úvahe
právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 3Cdo 80/2002, ktorý zaujal
názor, že z obsahu § 1 zákona č. 92/1991 Zb. vyplýva, že tento zákon možno použiť na
tzv. veľkú privatizáciu vo forme prevodu majetku štátu na iné osoby na základe
privatizačných projektov, schválených či určených príslušnými orgánmi cez Fond
národného majetku Slovenskej republiky, ktorým argumentovali v odvolaní žalobcovia.
Krajský súd ďalej vytýkal žalovanému správnemu orgánu, že nekonal so žalobcom 2/ F.
B. (ktorý nebol upovedomený o podaní protestu krajského prokurátora, nemal možnosť
sa k protestu vyjadriť a predložiť listiny alebo dôkazy na obhajobu svojich záujmov). Po
prejednaní veci dospel krajský súd k záveru, že v správnom konaní došlo k porušeniu
ustanovení § 3 ods. 2, § 14 ods. 1, § 32 ods. 1 a § 33 ods. 2 správneho poriadku
a s poukazom na uvedené vytknuté nedostatky zrušil rozhodnutia správnych orgánov
oboch stupňov a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s právnym názorom Krajského
súdu v Bratislave, vysloveným v rozsudku zo dňa 13.05.2009, č. k. 2 S 157/05-42,
že v konaní pred správnymi orgánmi došlo k porušeniu ustanovení § 3 ods. 2,
§ 14 ods. 1, § 32 ods. 1 a § 33 ods. 2 správneho poriadku; Najvyšší súd Slovenskej
republiky konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku krajského súdu (§ 219
ods. 2 OSP).
Na doplnenie Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že dôvody rozhodnutia,
spočívajúce v závere, že „Dôvody predmetného odvolania sú tie isté ako boli uvedené
v rozklade zo dňa 12.08.2004 a Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej
republiky vyslovil svoj právny názor, uvedený v rozhodnutí o rozklade ÚGKK SR
č. LPO-3577/2004/Sl zo dňa 27.09.2004. Týmto právnym názorom bol viazaný
aj Katastrálny úrad v Žiline, pri svojom rozhodovaní o proteste prokurátora a preto
bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia“, ako sú
uvedené na tretej strane dole rozhodnutia žalovaného správneho orgánu č. LPO–
1421/2005/SI zo dňa 06.04.2005, ktoré je predmetom tohto súdneho preskúmavacieho
konania, nespĺňajú požiadavky ustanovenia § 47 ods. 3 správneho poriadku, podľa
ktorého správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov,
ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých
rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich
vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Vychádzajúc z uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky
napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.05.2009 č. k. 2 S 157/2005-
42 ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd so zreteľom
na výsledok odvolacieho konania podľa § 224 ods. 1, 2 a § 250k ods. 1 OSP a žalobcom,
ktorí mali úspech aj v odvolacom konaní, priznal ich náhradu. Priznaná suma 71,90 EUR
pozostáva z odmeny za jeden úkon právnej služby, spísanie vyjadrenia k odvolaniu –
53,49 EUR, režijného paušálu 6,95 EUR a 19% DPH – 11,48 EUR (§ 14 ods. 1 písm. b/
v spojení s § 11 ods. 1 a § 1 ods. 3, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
V Bratislave dňa 20. októbra 2010
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Nikoleta Adamovičová