Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/272/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ J. K., 2/ Ing. F. B.,

obaja zastúpení advokátom Mgr. I. F., PhD., proti žalovanému Úrad geodézie, kartografie

a katastra Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia

žalovaného č. P-4564/2006 zo dňa 18.septembra 2006, konajúc o odvolaní žalobcov v prvom

a druhom rade proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. -83 zo dňa

19.septembra 2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k.

-83 zo dňa 19. septembra 2008 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením č. k. -83 zo dňa

19. septembra 2008 zastavil konanie o žalobe žalobcov proti rozhodnutiu žalovaného

č. P-4564/2006 zo dňa 18.septembra 2006 v spojení s č. LPO-1533/2004/SI zo dňa 19.júla

2004; žalobcom vrátil súdny poplatok každému po 9 800,–Sk (325,30 €) prostredníctvom

Daňového úradu L. M..; žiadnemu z účastníkovi nepriznal právo na náhradu trov konania.

Podľa názoru krajského súdu ide o rozhodnutia, ktoré nemožno preskúmavať súdom

v správnom súdnictve. Argumentoval ustanovením § 244 ods. 3 Občianskeho súdneho

poriadku, na základe ktorého žalobou v správnom súdnictve možno napadnúť len rozhodnutia

správnych orgánov, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických

osôb alebo právnických osôb, alebo ktoré sa ich priamo dotýkajú. Takýmto rozhodnutím nie

je rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým nevyhovel protestu prokurátora

(ako v tomto prípade) ani následné druhostupňové rozhodnutie o zrušení rozhodnutia

o nevyhovení protestu prokurátora. V danom prípade žiadne z napadnutých rozhodnutí samo

osebe nezakladá, nemení ani nezrušuje oprávnenia a povinnosti žalobcov a vecne nejde

o rozhodnutie priamo sa vzťahujúce na právo žalobcov, pretože nejde o rozhodnutie vo veci

samej. Preto s poukazom na ustanovenie § 248 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 250d ods. 3

konanie zastavil. O vrátení súdneho poplatku rozhodol podľa

ustanovenia a o súdnych poplatkoch a o poplatku za

výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

Proti tomuto uzneseniu podali žalobcovia v prvom a druhom rade v zákonnej lehote

odvolanie, v ktorom navrhli uznesenie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie. Sú toho názoru, že zastavením konania krajský súd rozhodol v rozpore s princípom

generálnej klauzuly uplatňujúcej sa v konaní o žalobách proti rozhodnutiam a postupom

správnych orgánov, nesprávne interpretoval ustanovenia § 250d ods. 3 prvá veta v spojení

s a poukázali na skutočnosť, že preskúmavaným

rozhodnutím sú ich práva a právom chránené záujmy priamo dotknuté. Nakoľko napadnuté

rozhodnutie žalovaného nie je svojou povahou rozhodnutím uvedeným v ustanovení § 248

a nie sú splnené ani ďalšie zákonom predvídané možnosti

zastavenia konania bez prejednania veci samej, žalobcovia sa domnievajú, že krajský súd sa

v rozpore s výslovným a jednoznačným znením príslušného právneho predpisu de facto

odmietol ich žalobou zaoberať. Poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva

vo veci Le Compte z roku 1983, A-58, § 29, podľa ktorého zainteresovaná osoba, ktorej práva

sú garantované Dohovorom, musí mať možnosť napadnúť akékoľvek rozhodnutie na súde

v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov v prvom a druhom rade nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c

ods. 1 ) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie krajského

súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie

krajského súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, aj keď z iných dôvodov

ako uvádzali žalobcovia v odvolaní. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania

podľa ustanovenia v spojení s .

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1

). Orgánmi verejnej správy sú orgány štátnej správy, orgány

územnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy a ďalšie právnické osoby a fyzické

osoby, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických

a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiam musia byť vydané v správnom

konaní, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb

a právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo

povinnosti fyzických osôb a právnických osôb priamo dotknuté (§ 244 ods. 2, ods. 3

).

Účastníkmi konania podľa druhej hlavy piatej časti

(rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) sú žalobca

a žalovaný ( prvá veta ).

, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky

súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bola

s účinnosťou od 15.októbra 2008 v ustanovení § 250 ods. 1 doplnená druhá veta, ktorá znie:

„súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého

práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté“. Podľa

prechodných ustanovení k úpravám účinným od 15. októbra 2008 sa na konania začaté pred

15. októbrom 2008 použijú predpisy účinné od 15. októbra 2008, ak nie je ďalej ustanovené

inak ( ).

Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že návrhom zo dňa 5.marca 2008,

doručeným krajskému súdu dňa 14.marca 2008, navrhli L. B. a M.. B. svoj vstup do konania

podľa ustanovenia ako vedľajší účastníci na strane

žalovaného (č. l. 51-53).

Ďalším návrhom zo dňa 12.februára 2008, doručeným krajskému súdu dňa 14.februára

2008, navrhol J. N. svoj vstup do konania podľa ustanovenia § 93 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku ako vedľajší účastník na strane žalovaného (č. l. 63).

Krajský súd v Bratislave tieto podania doručil právnemu zástupcovi žalobcov v prvom

a druhom rade ako aj žalovanému na vyjadrenie. Účastníci konania reagovali na výzvu

podaniami zo dňa 18.júna 2008 a 1.júla 2008, v ktorých nesúhlasia so vstupom L. B., M.. B.

a J. N. do konania ako vedľajších účastníkov na strane žalovaného.

Prípustnosťou vedľajšieho účastníctva sa súd zaoberá až vtedy, keď niektorý

z účastníkov konania (či už ten, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje, alebo druhý

účastník) namietne neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania. O návrh na

nepripustenie vedľajšieho účastníka potom súd rozhoduje uznesením.

Prvostupňový súd má dve možnosti: 1) o prípustnosti vedľajšieho účastníctva nevydá

rozhodnutie, pretože ho žiadny z účastníkov konania nespochybnil a nepodal návrh na

rozhodnutie podľa posledná veta ,

2) o prípustnosti, príp. neprípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhodne uznesením, a to

v prípade, ak bolo vedľajšie účastníctvo spochybnené niektorým z účastníkov konania a tento

podal návrh na vydanie rozhodnutia o prípustnosti, príp. neprípustnosti vedľajšieho

účastníctva.

Krajský súd v predmetnej právnej veci o prípustnosti vedľajšieho účastníctva podľa

ustanovenia druhá veta ani podľa ustanovenia

druhá veta nerozhodol. Dňa 19.septembra 2008

vydal uznesenie č. k. -83, ktorým zastavil konanie (ktoré je napadnuté v tomto

odvolacom konaní). V úvodnej časti napadnutého uznesenia sa osoby, ktoré navrhujú svoj

vstup do konania ako vedľajší účastníci na strane žalovaného (§ 93 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku), neuvádzajú, na druhej strane však z pripojených doručenie vyplýva, že

napadnuté uznesenie bolo doručované aj právnym zástupcom L. B., M.. B. a J. N..

Takýto postup krajského súdu vedie k nejasnému postaveniu L. B., M.. B. a J. N.

v konaní, t.j. či ich považoval za vedľajších účastníkov na strane žalovaného podľa

ustanovenia , príp. za účastníkov podľa

ustanovenia druhá veta alebo nie. V oboch

prípadoch (§ 93, § 250 ods. 1 druhá veta) ak súd dospeje k záveru, že ich účasť nie je

prípustná, vydá o tom rozhodnutie. Ak ich za účastníka konania podľa § 93 považuje

a zároveň žalobca a žalovaní nevzniesli proti ich účasti námietky, rozhodnutie vydať nemusí

(o čo však v predmetnej veci nejde), ale už s takýmito osobami koná.

Krajský súd v Bratislave pred vydaním rozhodnutia, ktorým konanie skončil, sa

nevysporiadal s otázkou vedľajšieho účastníctva podľa ustanovení § 93 ods. 1 v spojení

s a ods. 1 . V prípade, že s L. B., M.. B. a J.

N. nekonal bez vydania rozhodnutia o neprípustnosti ich vstupu do konania, odňal im

možnosť konať pred súdom, čím nemohli realizovať svoje procesné práva, ktoré im

dáva, najmä nemali možnosť vyjadriť sa k žalobe žalobcov,

k vyjadreniu žalovaného, uplatňovať dôkazy, ani sa voči rozhodnutiu odvolať.

Keďže vady konania pred súdom prvého stupňa mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ) odvolací súd na ne

prihliadol, aj keď ich žalobcovia v odvolaní nenamietali.

Pre toto pochybenie súdu prvého stupňa (odňatie možnosti konať pred súdom)

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa

19.septembra 2008 č. k. -83 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1

písm. f/, ).

V ďalšom konaní sa bude Krajský súd v Bratislave zaoberať otázkou vedľajšieho

účastníctva podľa ustanovenia , prípadne účastníctva

podľa ustanovenia druhá veta a o prípustnosti,

vzhľadom na nesúhlas žalobcov aj žalovaného, rozhodne uznesením.

Právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto rozhodnutí je súd prvého

stupňa viazaný ( ).

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 29.apríla 2009

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Zuzana Katuščáková