Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/235/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ P. L., bývajúceho

v Ľ.Ľ., 2/ A. E., bývajúcej v P., 3/ T. O., bývajúcej v K., 4/ J. L., bývajúceho v Ľ.Ľ., 5/ M.

L., bývajúcej v Ľ.Ľ., 6/ F. L., bývajúceho v N., 7/ H. N., bývajúcej v L., a 8/ J. Z.,

bývajúcej v K., proti ţalovanej M., spol. s r.o. P., so sídlom v Ľ.Ľ., zastúpenej P. spol.

s r.o. so sídlom v P., o určenie vlastníctva, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.

, o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove

zo 16. septembra 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov v poradí tretím rozsudkom zo 16. júna 2005 č.k. -341

určil, ţe ţalobcovia 1/ aţ 8/ sú podielovými spoluvlastníkmi, kaţdý v podiele X.-iny parcely

2

KN č. X. – zastavaná plocha vo výmere X. m, vedenej na LV č. X., kat. úz. Ľ., vytvorenej

z parcely KN č. X. v zmysle geometrického plánu znalca Ing. J. B. č. X. z 20. novembra

2001. Zároveň ţalovanej uloţil povinnosť nahradiť trovy konania štátu vo výške 8 449,30 Sk

(280,47 Eur) na účet Okresného súdu Prešov a nahradiť trovy konania ţalobcom 1/ aţ 8/,

kaţdému po 58 970,60 Sk (1 957,47 Eur) na účet ich právneho zástupcu do troch dní od

právoplatnosti rozsudku. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, ţe právnym

predchodcom ţalobcov – Š. L. a jeho manţelke H., bol 30. apríla 1948 vydaný Výmer

o vlastníctve pôdy Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1

ods. 1 nariadenia č. Právnym predchodcom ţalobcov bola takýmto spôsobom

pridelená okrem iného aj nehnuteľnosť a to časť parcely mpč. X., graficky označená číslom

2

2

X. – roľa o výmere X. m, nachádzajúca sa v kat. úz. Ľ. a pôvodne zapísaná

v pozemnokniţnej vloţke č. X. kat. úz. Ľ.. Takýto výmer predstavoval verejnú listinu

dokazujúcu vlastnícke právo prídelcov k pridelenej časti poľnohospodárskej nehnuteľnosti

( nariadenia SNR č. ). Podľa znaleckého posudku znalca Ing. J. B.

z 26. novembra 2001 pridelená parcela č. X. sa prekrýva s nehnuteľnosťou vo vlastníctve

ţalovanej zapísanou na LV č. X. a v geometrickom pláne je označená okrem inej aj ako

2

parcela KN – X. – zastavaná plocha o výmere X. m. Z dôvodu, ţe sporný pozemok je

v katastri nehnuteľností okrem v súbore X. KN duplicitne evidovaný aj na listoch vlastníctva

v súbore X. KN v prospech ţalobcov ako aj ţalovanej, je potrebné konštatovať, ţe na strane

ţalobcov je daný naliehavý právny záujem na poţadovanom určení, tak ako to predpokladá

ustanovenie Z pkn. vl. č. X. kat. úz. Ľ. mal súd preukázané, ţe parcela

2

mpč. X. v pôvodnej výmere X. mbola vo vlastníctve A. A. ml., ktorý ju podľa zápisu pod

nadobudol spolu s ďalšími nehnuteľnosťami darovacou zmluvou z 2. septembra 1941. Zo

spisu vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. mal preukázané, ţe

konfiškačná komisia v sídle býv. ONV P. 26. augusta 1945 rozhodla, ţe A. A. ml., J. A., M.

A. a A. A. st. sú povaţovaní podľa nariadenia č. SNR za

osoby m. národnosti. Z toho dôvodu sa pôdohospodársky majetok v rozsahu podľa § 2 cit.

nar. patriaci vlastníckym právom aj A. A. ml. povaţoval za skonfiškovaný ku dňu 1.3.1945.

Z obsahu overeného úmrtného listu pripojenom v uvedenom súdnom spise bolo zistené, ţe A.

A. ml. zomrel v B. X. Súd prvého stupňa z uvedeného vyvodil záver, ţe rozhodnutie

konfiškačnej komisie vydané na osobu A. A. ml. je potrebné povaţovať za také, ako keby

nebolo vydané a z toho ani následne vydaný Výmer o vlastníctve pôdy vo vzťahu k časti

nehnuteľnosti mpč. X. kat. úz. Ľ. v prospech právnych predchodcov ţalobcov nemohol byť

účinný. Vydanie Výmeru o vlastníctve pôdy však mohlo u nich nepochybne vyvolať dobrú

vieru o tom, ţe pridelené nehnuteľnosti im vlastnícky patria. O tom svedčí aj skutočnosť,

ţe pridelenú pôdu začali ihneď uţívať a nakladali s ňou ako s vlastnou, o čom svedčia

dôkazy jednak o platení prídelovej ceny, o poistení majetku, ako aj zápis č. X. o prevzatí

ţivého a mŕtveho inventára Jednotným roľníckym druţstvom Ľ. z 31. decembra 1960,

teda o zdruţení spornej parcely do druţstva, ako aj z výpovedí svedkov vypočutých

v konaní. Súd prvého stupňa na základe takto zisteného skutkového stavu uzavrel, ţe právni

predchodcovia ţalobcov vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti vydrţali. Tieto skutočnosti

ţalobcovia oznámili aj obci Ľ. doporučeným listom z 23. júna 1994 a vyplývali aj z listu býv.

Pozemkového úradu v P. z 2. júla 1993 adresovaného ţalovanej. Ţalovaná preto nemohla byť

3

dobromyseľná o tom, ţe na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s obcou Ľ. 20. novembra

1996, jej vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti patrí.

Krajský súd v Prešove, na odvolanie ţalovanej, v poradí tretím rozsudkom

zo 16. septembra 2009 sp. zn. , po tom, čo pripustil zmenu ţaloby podľa

písomného podania ţalobcov z 1. júna 2009 na určenie, ţe ţalobcovia 1/ aţ 8/ sú podielovými

2 2

spoluvlastníkmi kaţdý v X.-ine parc. č. X.X. o výmere X. ma parc. č. X.X. vo výmere X. m

kat. úz. Ľ., vzniknutých z parciel evidovaných na LV č. X. uvedených v znaleckom posudku

č. X. a nepripustil zmenu ţaloby podľa písomného podania ţalobcov z 1. júna 2009 vo vzťahu

2

k parc. č. X. vo výmere X. mkat. úz. Ľ. odčlenenej z parciel na LV č. X. uvedenej

v znaleckom posudku č. X., zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe určil, ţe ţalobcovia

1/ aţ 8/ sú podielovými spoluvlastníkmi kaţdý v podiele v X.-ine parc. KN X.X. – zast.

2 2

plocha vo výmere X. ma parcely KN X.X. – zast. plocha vo výmere X. mkat. úz. Ľ.,

vzniknutých z parciel KN X. a KN X., zapísaných na LV č. X., kat. úz. Ľ., uvedených

v znaleckom posudku č. X. znalca Ing. J. B. z 27. apríla 2009. Ţalovanej uloţil povinnosť

zaplatiť ţalobcom náhradu trov konania kaţdému po 3 706,57 Eur k rukám advokáta do troch

dní a povinnosť nahradiť trovy konania štátu v sume 280,46 Eur na účet Okresného súdu

Prešov a na účet Krajského sudu v Prešove v sume 536,64 Eur, všetko do troch dní.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe súd prvého stupňa sa správnym spôsobom

vyporiadal s otázkou vydrţania ako spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva

k prejednávanej nehnuteľnosti právnymi predchodcami ţalobcov, pretoţe je nepochybné, ţe

títo nehnuteľnosť minimálne od roku 1951 uţívali s vedomím, ţe im vlastnícky patrí

na základe vydaného Výmeru o vlastníctve pôdy, pôdu obrábali, splácali prídelovú cenu,

poistné dávky a v roku 1960 odovzdali nehnuteľnosť do uţívania JRD, čo nemalo vplyv

na plynutie vydrţacej lehoty. Skutočnosť uţívania predmetnej nehnuteľnosti právnymi

predchodcami ţalobcov bola preukázaná aj svedeckými výpoveďami. Záver súdu prvého

stupňa o nadobudnutí vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti vydrţaním podľa

je preto správny. Ďalej odvolací súd vo svojom odôvodnení rozsudku

uviedol, ţe na identifikáciu spornej nehnuteľnosti bol v konaní ustanoveným znalcom

vypracovaný znalecký posudok č. X., účelom ktorého bolo okrem iného identifikovať

pôvodne pridelenú nehnuteľnosť. Znalec zameral časť pôvodnej parcely č. X. zo zápisnice

č. X. kat. úz. Ľ. označenej ako parc. č. X. a zistil, ţe táto je identická

s novovytvorenou parcelou v geometrickom pláne označenou ako KN X. – zast. plocha vo

2

výmere X. m(vytvorenej z parcely KN X.) a s parcelou KN X. – zast. plocha vo výmere X.

2

ms tým, ţe tieto sú vytvorené z pozemkov ţalovanej zapísaných na LV č. X., kat. úz. Ľ..

V odvolacom konaní navrhli ţalobcovia vykonať doplnenie znaleckého dokazovania

v súvislosti s neskôr (v čase po vydaní rozhodnutia súdom prvého stupňa – pozn. dovolacieho

súdu) vykonanou obnovou katastrálneho operátu novým mapovaním v katastrálnom území

Ľ.. Prílohou znaleckého posudku č. X. vyhotoveného znalcom v konaní, je úradne overený

geometrický plán č. X. z 27. apríla 2009 s grafickým označením parcely č. X. z Výmeru

o prídele pôdy č. X. v kat. úz. Ľ.. Podľa nového geometrického plánu, pôvodné parcely sú

označené novými parcelnými číslami, a to ako parc. č. KN X.X. – zast. pl. vo výmere

22

X. m, parc. č. KN X. – zast. pl. vo výmere X. ma parc. č. KN X.X. – zast. pl. vo výmere

2

X. ms tým, ţe tieto parcely sú vytvorené z časti parcely s grafickým označením X. z Výmeru

o prídele pôdy č. X. a sú odčlenené z parciel vedených na LV č. X. kat. úz. Ľ.,

zapísaných vo vlastníctve ţalovanej. Ţalobcovia v nadväznosti na obsah tohto znaleckého

posudku ţiadali pripustiť zmenu ţalobného návrhu, o ktorej odvolací súd rozhodol

spôsobom vo výroku uvedeným a následne podľa napadnutý rozsudok zmenil

a určil, ţe ţalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi kaţdý v podiele X.-iny parciel KN

X.X. a KN X.X. vzniknutých z parciel KN X. a KN X. zap. na LV č. X. kat. úz. Ľ. uvedených

v znaleckom posudku č. X. znalca Ing. J. B. z 27. apríla 2009. Za nedôvodné povaţoval

námietky ţalovanej, ţe ţalobcovia mali svoje nároky uplatniť pred príslušným orgánom

štátnej správy podľa , pretoţe v konaní nebolo preukázané, ţe by zo

strany štátu došlo k vydaniu právneho aktu smerujúceho voči právnym predchodcom

ţalobcov, či samotným ţalobcom, ktorým by prešlo vlastnícke právo na štát. O náhrade trov

konania vo vzťahu k účastníkom rozhodol podľa , ,

a o trovách konania štátu podľa , a

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie ţalovaná, v ktorom navrhla

napadnutý rozsudok zmeniť a ţalobu zamietnuť. Prípustnosť dovolania odôvodnila

ustanovením a dôvodnosť ustanovením a

písm. b/, c/ , keď rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci

a v prípade, ţe dovolací súd bude mať za to, ţe dôvodom nesprávneho a nezákonného

rozhodnutia boli iné vady v konaní, navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie

konanie. Namietla, ţe pokiaľ ţalobcovia mali nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti ako

podieloví spoluvlastníci na základe uznesenia sp. zn. D 452/89 z 29. decembra 1994, bola

ţaloba nedôvodná a súd ju mal v súlade s ustanovením ako takú zamietnuť pre

nedostatok naliehavého právneho záujmu. Nesprávne právne posúdenie veci vidí v tom, ţe

súd nadobudnutie vlastníctva odôvodnil vydrţaním, pretoţe ţalobcovia v konaní nepreukázali

dobrú vieru tak, ako to uvádza súd prvého stupňa, pretoţe im bolo známe, ţe parcely neboli

nikdy vo vlastníctve ich právnych predchodcov, uţívali ich nanajvýš niekoľko rokov, no nie

ako vlastné. Zdôraznil, ţe právni predchodcovia ţalobcov nevedeli, ktorej časti pôvodnej

parcely č. X. vedenej v zápisnici č. X. kat. úz. Ľ. sa mali vlastnícky ujať a neskôr ju uţívať.

Nesprávny je aj záver o vnesení tejto parcely do JRD, pretoţe to existovalo reálne len veľmi

krátko. Na pozemkoch hospodáril Československý štát, ktorý tu zriadil Štátny majetok P.

a predmetné pozemky boli vloţené do tohto Štátneho majetku, ktoré boli vedené na štát

v dôsledku konfiškácie. V súlade so tieto pozemky prešli do

majetku obce. Ţalobcovia okrem toho, ţe neboli dobromyseľní v tom, ţe im pozemky

vlastnícky patria, neuţívali pozemky ani po dostatočne dlhú dobu na vydrţanie vlastníctva.

Poukázala tieţ na to, ţe súd pribral do konania znalca, ktorý podľa jej názoru nebol

nezaujatou osobou a táto skutočnosť mohla mať vplyv na zákonné a spravodlivé rozhodnutie

vo veci samej ( ). Súd svojím postupom jej tieţ odňal moţnosť

konať pred súdom ( ) tým, keď uznesením priznal znalcovi odmenu

za podaný znalecký posudok, pričom proti tomuto uzneseniu odvolanie nebolo prípustné a súd

jej uloţil povinnosť znalečné zaplatiť v rozsudku, proti ktorému taktieţ odvolanie nie je

prípustné. Rozhodnutie povaţuje za nezákonné aj v časti trov konania. Zároveň poţiadala

o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia.

Ţalobcovia nevyuţili právo vyjadriť sa k dovolaniu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento

opravný prostriedok prípustný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odloţenie

vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle a v súlade s ustálenou praxou

tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé

rozhodnutie súdu. Jeho úpravou v občianskom súdnom konaní je dotknutý princíp

nezmeniteľnosti a záväznosti rozhodnutí súdov, ktoré nadobudli právoplatnosť. Dovolaním

preto moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len pokiaľ to zákon

výslovne pripúšťa (por. ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Dovolanie proti rozsudku je

prípustné, ak smeruje proti rozsudku, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa

vo veci samej ( ). Prípustnosť dovolania proti takémuto zmeňujúcemu

rozsudku je zaloţená na rozdielnosti rozsudku odvolacieho súdu a rozsudku prvého stupňa.

Súdna prax totiţ dospela uţ skôr k záveru, ţe pre úvahu, či ide o rozsudok zmeňujúci, je

rozhodujúce nie to, ako ho odvolací súd označil a či formálne rozhodol podľa

alebo či postupoval podľa , ale to, či posúdil práva a povinnosti v právnych

vzťahoch účastníkov konania po obsahovej stránke inak neţ súd prvého stupňa (por. napr.

R 12/1994, rozsudok NS SR sp. zn. , sp. zn. ). O rozdielne

rozsudky ide vtedy, ak okolnosti, významné pre rozhodnutie veci posúdili oba súdy rozdielne,

v dôsledku čoho odlišne určili alebo deklarovali práva a povinnosti účastníkov. Odlišnosťou

sa pritom nemá na mysli rozdielne právne posúdenie veci, pokiaľ nemalo vplyv na obsah práv

a povinností účastníkov, ale záver súdu odlišne konštituujúci alebo deklarujúci práva

a povinnosti v právnom vzťahu účastníkov. Pre posúdenie, či ide o zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, nie je významné formálne hľadisko, ale obsahové hľadisko. Významné nie

je ani to, či výroky rozsudkov súdov oboch stupňov sú alebo nie sú odlišne naformulované –

aj v tomto zmysle je rozhodujúce obsahové hľadisko. Pokiaľ odvolací súd posúdil práva

a povinnosti účastníkov daného právneho vzťahu rovnako, nejde o zmeňujúci rozsudok, ale

o potvrdzujúci rozsudok.

Hoci v predmetnej veci odvolací súd vo výroku svojho rozhodnutia uviedol, ţe

rozsudok súdu prvého stupňa zmeňuje, v skutočnosti nejde o zmeňujúci rozsudok v zmysle

ustanovenia Odvolací súd totiţ určil, ţe ţalobcovia sú podielovými

spoluvlastníkmi kaţdý v podiele X. nehnuteľnosti vedenej ako parc. KN č. X.X. – zast. pl. vo

2 2

výmere X. ma parc. KN č. X.X. – zast. pl. vo výmere X. m, kat. úz. Ľ., pričom tieto

zodpovedajú parc. KN č. X. o ktorej rozhodoval súd prvého stupňa vo svojom rozsudku

a ktorú ţalobcovia ţiadali určiť do svojho podielového spoluvlastníctva podľa znaleckého

posudku č. X., ktorej zodpovedajú podľa grafickej identifikácie znaleckého posudku č. X.

novovytvorené parcely KN č. X.X. a KN č. X.X. odčlenené z LV č. X. kat. úz Ľ.. Odvolací

súd tým, ţe výrok svojho rozhodnutia formálne označil ako zmeňujúci, len zabezpečil

označenie nehnuteľností v súlade s medzičasom vykonanou obnovou katastrálneho operátu

novým mapovaním v katastrálnom území Ľ., keď uznesením pripustil zmenu, ktorej sa

ţalobcovia v dôsledku týchto nových okolností v odvolacom konaní domáhali. Predmetom

odvolacieho konania však stále zostalo určenie vlastníctva k nehnuteľnosti v kat. úz. Ľ., ktorá

zodpovedala pôvodnej časti parcely č. X. vedenej v pkn. vl. č. X. graficky označenej číslom

X.. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa uzavrel, ţe ţalobcovia sú podieloví

spoluvlastníci predmetných nehnuteľností, teda pri rovnakom skutkovom základe veci posúdil

ţalobu ako dôvodnú. Zosúladenie označenia parciel s aktuálnym značením vedeným

v katastri nehnuteľností priamo vo výroku o veci samej nerobí z napadnutého rozhodnutia

zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu. Keďţe práva a povinnosti účastníkov konania boli

súdom prvého stupňa a súdom odvolacím určené rovnako a aj okolnosti významné pre

rozhodnutie vo veci samej súdy posúdili zhodne, nemoţno vyvodiť záver, ţe rozhodnutie

odvolacieho súdu je obsahovo odlišné od rozhodnutia súdu prvého stupňa. Za týchto okolností

potom nebola splnená podmienka prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 238 ods. 1

vychádzajúca zo zásady diformity (rozdielnosti) rozhodnutia súdu prvého stupňa

a rozhodnutia súdu odvolacieho.

Neboli splnené ani ďalšie podmienky prípustnosti dovolania vyplývajúce

z ustanovenia V predmetnej veci dovolací súd totiţ nevyslovil právny názor,

od ktorého by sa odvolací súd mohol odchýliť ( ) a nejde ani o potvrdzujúci

rozsudok, v ktorom odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania ( ), pretoţe

ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Keďţe dovolaním napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje niektorý zo znakov uvedený v § 238 ods. 1, 2 a 3

, je zrejmé, ţe ide o prípad, v ktorom dovolanie podľa

citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa.

So zreteľom na ustanovenie druhá veta , ktoré ukladá dovolaciemu

súdu povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , dovolací súd sa

neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale komplexne sa

zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/

aţ g/ V zmysle je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Pre záver o existencii niektorej

z uvedených procesných vád nie je rozhodujúci subjektívny názor účastníka o tom, ţe

v konaní došlo k jednej z týchto vád, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce

zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Procesnú vadu podľa § 237 písm. a/ – e/ a g/ dovolateľka netvrdila a jej existencia

v dovolacom konaní nevyšla najavo.

So zreteľom na ţalovanou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania, sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľky, ţe

v prejednávanej veci jej postupom súdu bola odňatá moţnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/

).

Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Z obsahu dovolania ţalovanej je zrejmé, ţe prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/

vyvodzuje z toho, ţe odvolací súdu rozhodol o trovách konania štátu (o znalečnom)

rozhodnutím, proti ktorému nebol prípustný riadny opravný prostriedok a následne náhradu

trov konania štátu uloţil ţalovanej v rozsudku, proti ktorému taktieţ odvolanie nie je

prípustné, v dôsledku čoho nebola zachovaná dvojinštančnosť súdneho konania. Takýto

dôvod prípustnosti dovolania však nie je daný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu spisu nezistil, ţe by ţalovanej nejakým

závadným procesným postupom súdu bola znemoţnená realizácia procesných práv,

priznaných jej procesným predpisom. Vo vzťahu k ţalovanej nedošlo postupom odvolacieho

súdu k odňatiu moţnosti pred ním konať z dôvodu, ţe rozhodnutie o trovách konania štátu,

9

ktoré vznikli v rámci odvolacieho konania v súvislosti s doplnením znaleckého dokazovania

vykonaného pred súdom prvého stupňa a v súlade s príslušnými procesno-právnymi

ustanoveniami, nie je porušením zásady dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania.

Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania

ţalovanej nemoţno vyvodiť ani z ustanovenia a ani z ustanovenia

Dovolateľka ďalej namietala existenciu inej vady, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ).

Inou vadou konania ( ), na ktorú musí dovolací súd

prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná ( ), je procesná vada,

ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v nezakladá zmätočnosť

rozhodnutia. Iná vada konania je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.

Z hľadiska dovolateľkou namietaného postupu oboch súdov pri vykonávaní

znaleckého dokazovania (námietka voči osobe ustanoveného znalca), čo moţno povaţovať

za uplatnenie dovolacieho dôvodu v zmysle treba uviesť, ţe

dovolací súd môţe pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tohto dovolacieho dôvodu aţ vtedy,

keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej

veci nejde). Vada tejto povahy je síce relevantným dovolacím dôvodom, ktorý moţno

uplatniť v procesne prípustnom dovolaní, sama osebe (i keby k nej skutočne došlo) ale

prípustnosť dovolania nezakladá. Či uţ teda konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté

rozhodnutie, bolo alebo nebolo postihnuté vadou v zmysle

(dovolací súd napadnuté rozhodnutie z tohto aspektu neposudzoval), nejde o dôvod, ktorý by

zakladal prípustnosť dovolania v zmysle (dovolací súd len pre úplnosť

poznamenáva, ţe otázkou zaujatosti znalca sa zaoberal súd prvého stupňa vzhľadom

na vznesenú námietku zaujatosti ţalovanou vo svojom uznesení z 31. mája 2007 č.k.

-401, v ktorom nezistil dôvody pre vylúčenie znalca Ing. J. B. a ktoré odvolací

súd na odvolanie ţalovanej uznesením z 28. februára 2008 sp. zn. potvrdil).

V dovolaní sa odvolaciemu súdu vytýka, ţe jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu,

10

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu

na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd

nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery. Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorý by v prípade

opodstatnenosti mal za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia; samo osebe ale

prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vadách konania podľa

a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Právne posúdenie veci súdom je realizáciou jeho

rozhodovacej činnosti a nemôţe zakladať dôvod prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/

, pretoţe súd svojím rozhodovaním neporušuje ţiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu

mu zo zákona, ani procesné právo účastníka. Posúdenie, či súdy (ne)pouţili správny právny

predpis a či ho (ne)správne interpretovali alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodili

(ne)správne právne závery, by tak prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo

procesne prípustné. O taký prípad v prejednávanej veci nejde.

Pokiaľ dovolateľka namieta nesprávnosť výroku rozsudku odvolacieho súdu o trovách

konania, treba zdôrazniť, ţe dovolanie smeruje v tejto časti proti rozhodnutiu, ktoré je síce

súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, má ale charakter uznesenia a tento charakter nestráca,

i keď rozhodnutie o trovách s meritórnym rozhodnutím vo veci súvisí a je do neho pojaté

( ). Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách

konania treba prípustnosť dovolania proti nemu smerujúceho posudzovať podľa ustanovení,

ktoré vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu ( ). Dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak je napadnuté zmeňujúce uznesenie (§ 239 ods. 1

) alebo potvrdzujúce uznesenie, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa,

ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné,

pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Ako je ale výslovne uvedené v § 239 ods. 3

, ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie (medzi iným) o trovách

konania. Ustanovenie teda vylučuje prípustnosť dovolania ţalovanej proti

výroku rozsudku odvolacieho súdu o trovách. Keďţe ani vo vzťahu k tomuto výroku vady

11

konania v zmysle nevyšli v dovolacom konaní najavo, nemoţno prípustnosť

dovolania proti výroku o trovách konania vyvodiť ani z

Nakoľko prípustnosť dovolania ţalovanej nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238

, ani z , odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky jej dovolanie v súlade

s ustanovením v spojení s , ako dovolanie

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa (s pouţitím analógie) v spojení s a

ods. 1 , keď neboli dané dôvody pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe

ţalobcom v súvislosti s dovolacím konaním ţiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. októbra 2010

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová