Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15C-29-2019.pdf
PDF · 77.97 KB
No categories available
15C/29/2019
Uznesenie
Okresný súd Košice I v spore žalobcu: LOGIK s.r.o., Rampová 4, Košice, IČO: 46 489 851, zastúpeného AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kmeťova 26, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: V.L.K., spol. s r.o., Rampová 6, Košice, IČO: 36 197 301, zastúpenému JUDr. Dušanom Pavčíkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 57, o zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.392,50 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, ktoré žalobca zaplatí na účet právneho zástupcu žalovaného do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o výške tejto náhrady.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 17. 9. 2019 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 10 764,- EUR s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 10 764,- EUR od 18. 10. 2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. 2. Žalovaný v priebehu konania v rámci odporu proti platobnému rozkazu predložil súdu znalecký posudok č. 229/2019 zo dňa 12. 11. 2019, vypracovaný J., uznesenie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 369/2011 zo dňa 28. 9. 2011, nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 99/2012 zo dňa 6. 3. 2012, časť G vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. 3. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 28. 5. 2020 uviedol, že vyslovuje súhlas so znaleckým posudkom J.. Uvedeným znaleckým posudkom bol určený objektívny nájom výpočtom k pozemku p.č. 5067/2 s užívanou výmerou 468 m2 (polovica z výmery 936 m2), vedený na LV č. 6304 vo výške 490,8 Eur ročne. 4. Na pojednávaní dňa 24.11.2020 žalobca uviedol, že si uplatňuje bezdôvodné obohatenie za obdobie 23 mesiacov, teda podľa jeho výpočtov je suma, ktorú požaduje titulom bezdôvodného obohatenia od žalovaného vo výške 2.609,50 Eur s tým, že súhlasí, aby bolo odpočítané bezdôvodné obohatenie vo výške 217 Eur za dva mesiace, následne je potom výsledná suma vo výške 2.392,50 Eur. Obe strany na pojednávaní zhodne uviedli, že bola užívaná plocha o výmere 250 m2 a požadujú nájomné vo výške 5,21 Eur podľa záverov znaleckého posudku J.. V prevyšujúcej časti, t. j. v časti o zaplatenie sumy 8 371,50 EUR s príslušenstvom zobral žalobca žalobu čiastočne späť a žalovaný so späťvzatím žaloby vyslovil na pojednávaní súhlas. 5. V predmetnej veci súd rozhodol rozsudkom zo dňa 10.12.2020 tak, že konanie o zaplatenie istiny vo výške 8.371,50 Eur s príslušenstvom zastavil, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Voči predmetnému rozsudku vo výrokoch II a III podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, na podklade ktorého Krajský súd v Košiciach uznesením, sp.zn. 6Co/31/2021- 265 zo dňa 5.5.2021 tak, že zrušil rozsudok v napadnutých výrokoch a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. V podaním, doručenom konajúcemu súdu dňa 13.12.2021, právny zástupca žalobcu oznámil súdu, že berie žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.392,50 Eur voči žalovanému v celom rozsahu späť a navrhuje, aby súd konanie zastavil a priznal žalobcovi náhradu trov konania. Späťvzatie žaloby odôvodnil skutočnosťou, že žalovaný zaplatil žalobcovi celú žalovanú sumu z bezdôvodného obohatenia vo výške 2.392,50 Eur. Zároveň si žalobca v tomto podaní vyčíslil aj trovy právneho zastúpenia. Žalovaný vyslovil so späťvzatím žaloby súhlas v podaní, doručenom súdu dňa 20.12.2021. 7. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť. 8. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. 9. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 10. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 11. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 12. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 13. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 14. Podľa § 263 ods. 1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. 15. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu ohľadom zaplatenia bezdôvodného obohatenia vo výške 2.392,50 Eur, ktorý urobil po začatí konania (po pojednávaní) o veci samej, súd rozhodol tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto rozhodnutia a konanie zastavil. 16. Podľa právnej úpravy v Civilnom sporovom poriadku pri náhrade trov zastaveného konania sa vychádza zo zásady procesného zavinenia (ust. § 256 ods. 1 CSP). Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. 17. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vyjadruje zásadu zodpovednosti za zastavenie konania, pričom otázka zavinenia sa hodnotí podľa procesného výsledku a zavinenie možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva. Ak vzal žalobca žalobu späť, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť trovy konania žalovanému. Ak však žaloba je podaná dôvodne a k jej späťvzatiu došlo pre správanie sa žalovaného, je povinný uhradiť trovy konania žalovaný. 18. Nepriznanie náhrady trov konania žiadnej zo sporových strán súd odôvodňuje zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Pojem „procesné zavinenie“ použitý v ustanovení § 256 CSP, sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie je potrebné interpretovať vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany, pretože nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Naopak, pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Kritérium procesného zavinenia je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čoho sa žalujúca strana v konaní domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana vzala žalobu späť. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 CSP je súd povinný skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že aj náhrada trov konania priznaných podľa § 256 ods. 1 CSP sa vzťahuje na účelne vynaložené trovy. Ide o vyjadrenie všeobecného princípu, že nárok na náhradu trov konania je úzko spätý s účelnosťou ich vynakladania pri uplatňovaní práva na súdnu ochranu. 19. Ako už bolo uvedené, zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva a tak rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú len tie skutočnosti, ktoré vznikli po začatí konania. Pokiaľ preto určitá procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci už nemôže byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či žaloba bola podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.
20. V prejednávanej veci sa žalobca voči žalovanému pôvodne domáhal vyplatenia sumy vo výške 10.764 Eur titulom bezdôvodného obohatenia. V časti sumy vo výške 8.371,50 Eur, teda v prevažnej časti, vzal žalobca na pojednávaní žalobu späť po vyslovení právneho názoru súdu, teda dôvodom späťvzatia v tejto časti nebolo správanie žalovaného. Z vyjadrení žalobcu na pojednávaní mal súd za preukázané, že k späťvzatiu žaloby v tejto časti došlo na základe záverov znaleckého posudku, ktorý v priebehu konania predložil žalovaný. Z procesného hľadiska podľa názoru súdu teda zavinil zastavenie konania žalobca, preto súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania, voči žalobcovi v rozsahu 100 %. 21. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci. Podľa ods. 4 vyššie uvedeného zákona, okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 EUR. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje. 22. Vzhľadom na skutočnosť, že k späťvzatiam žaloby v oboch prípadoch došlo po začatí konania vo veci (po pojednávaní), súd o vrátení súdneho poplatku nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods.. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa §365 ods. 3 dovolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.