Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 5 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (11)e08/365209.305ec4.pdf
PDF · 127.55 KB
No categories available
3Obdo/3/2009
Najvyšší súd 3 Obdo 3/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Beaty
Miničovej a členov senátu JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Ľubomíry Kúdelovej, v právnej
veci navrhovateľa: C.., a. s. so sídlom F., IČO: X., zastúpený advokátom JUDr. Ing. Ľ. N., so
sídlom B., proti odporcovi 1./ M. P. nar. X., bytom N. v konaní zastúpený opatrovníčkou A.
H., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Nitra, odporkyni 2./ S. F., nar. X., bytom V.,
odporcovi 3./ Ing. K. K., nar. X., bytom N. zastúpený advokátkou JUDr. V. Š.
so sídlom N. a odporkyni 4./ Ing. A. F. nar. X., bytom B., zastúpená Mgr. L. K., advokátom
so sídlom B., o zaplatenie 777 290,- Sk (25 801,30 €) s prísl., na dovolanie odporkyne 4./
proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 26 Cob 78/2008-295 zo dňa
11. septembra 2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporkyne 4./ z a m i e t a.
Navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd v Nitre rozsudkom č. k. 20 Cb 5/1999-267 zo dňa 01. 02. 2008 rozhodol
tak, ţe zaviazal odporcu 1./ zaplatiť navrhovateľovi sumu 777 290,- Sk Sk s 23% úrokom
z omeškania ročne od 08.09.1999 do zaplatenia a trovy konania vo sume 98.079,- Sk do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. Ţalobu voči odporcom 2./, 3./ a 4./ súd zamietol a konanie
v časti úroku z omeškania 23% ročne zo sumy 777 290,- Sk od 17. 06. 1998 do 07. 09. 1999
zastavil. Súčasne zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporcovi 3./ náhradu trov konania v sume
96 366,50 Sk a odporcovi 4./ náhradu trov konania v sume 78 787,50 Sk k rukám ich
právnych zástupcov, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporkyni 2./ náhradu trov
konania nepriznal.
Z vykonaného dokazovania zistil, ţe právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ
uzavrel dňa 12. 12. 1997 s odporcom 1./ ako dlţníkom úverovú zmluvu č. 445974 1,
na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi 1./ úver vo výške 730 000,/- Sk
s dohodnutou úrokovou sadzbou 19% ročne, ktorý sa odporca 1./ zaviazal uhradiť spolu
s úrokmi. Úver bol odporcom 1./ čerpaný dňa 29. 12. 1997. Odporca 1./ sa zaviazal splácať
úver v pravidelných mesačných splátkach vo výške 25 000,/- Sk vţdy k 16. dňu v mesiaci,
počnúc februárom 1998. Pre prípad omeškania s platením úveru, resp. úrokov boli v zmluve
dohodnuté sankčné úroky vo výške 3% + 1% nad základnú úrokovú sadzbu. V úverovej
zmluve bolo dohodnuté zabezpečenie pohľadávky z úveru, a to ručením, ktoré prevzali
odporcovia 2./, 3./ a 4./ vo forme aktívnej solidarity. Odporca 1./ úver riadne nesplácal, ani
napriek viacerým upomienkam, a preto navrhovateľ vyzval na zaplatenie aj odporcov 2./, 3./
a 4./ ako ručiteľov. V priebehu konania navrhovateľ zobral návrh v časti úroku z omeškania
23% ročne zo sumy 777 290,/- Sk od 17. 06. 1998 do 07. 09. 1999 späť, na základe čoho
konajúci súd s odkazom na ustanovenie § 99 ods. 1, 2 O. s. p. konanie v tejto časti zastavil.
Vykonaným dokazovaním konajúci súd zistil, ţe odporcovia 2./ aţ 4./ podpísali ručiteľský
záväzok na poskytnutý úver. Odporca 3./ vypovedal, ţe po výzve navrhovateľa na zaplatenie
nesplateného úveru, zaplatil sumu 220 000,/- Sk, ktorú navrhovateľ započítal na úroky 23%
(19% + 3% + 1%) z nesplateného úveru za dobu od 17. 06. 1998 do 07. 09. 1999. Odporcovia
3./ a 4./ namietali počas konania platnosť ich ručiteľského záväzku, nakoľko sa nejedná
o ručenie so zákonnými náleţitosťami.
Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe poskytnutie
úveru odporcovi 1./ navrhovateľ preukázal, a tieţ preukázal aj výšku ţalovanej sumy,
na základe čoho zaviazal odporcu 1./ zaplatiť navrhovateľovi sumu 777 290,/- Sk s 23%
ročným úrokom z omeškania od 08. 09. 1999 do zaplatenia s poukazom na § 497 a nasl.
Obch. zákonníka. Ţalobu voči odporcom 2./, 3./ a 4./ súd zamietol, pretoţe v konaní nebola
preukázaná ich povinnosť plniť, keďţe ručiteľský záväzok, ktorý bol obsiahnutý v zmluve
o úvere zo dňa 12. 12. 1997, platne nevznikol. Zákonná povinnosť odporcov 2./, 3./ a 4./ plniť
z iného právneho dôvodu v konaní preukázaná nebola. Súd v tomto smere poukázal na ust.
§ 546 Občianskeho zákonníka a zároveň na ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Vo vzťahu k odporcom 2./, 3./ a 4./ súd uviedol, ţe je potrebné vychádzať z toho, ţe ručenie
uvedených odporcov malo byť dohodnuté len ako súčasť zmluvy, teda obsiahnuté v petite
zmluvy. Zo zmluvy však vyplýva, ţe jej text bol podpísaný odporcom 1./ ako dlţníkom,
odporcami 2./, 3./ a 4./ ako ručiteľmi, aţ potom podpísal zmluvu navrhovateľ ako veriteľ.
Z toho vyplýva, ţe hlavný záväzok plynúci zo zmluvy o úvere medzi navrhovateľom
a odporcom 1./ ako dlţníkom neexistoval v čase, keď mali odporcovia 2./, 3./ a 4./ prevziať
na seba ručiteľský záväzok ako vedľajší záväzok. Tejto skutočnosti nasvedčuje to, ţe podpisy
odporcov 2./, 3./ a 4./ sa nachádzajú pod podpisom odporcu 1./ ako dlţníka a nad podpismi
osôb oprávnených konať za navrhovateľa.
O trovách konania v prospech úspešných účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 1
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací na odvolanie navrhovateľa rozsudkom zo dňa
11. 09. 2008 č. k. 26 Cob/78/2008-295 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, tak, ţe
odporcovia v 1. aţ v 4. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľovi sumu 777 290,-- Sk s 23%
úrokom z omeškania ročne od 08. 09. 1999 do zaplatenia a trovy konania vo výške 98 079,--
Sk, do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, ţe plnením jedného z odporcov zaniká
v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť ostatných odporcov. Odporcov v 2. aţ v 4. rade
zároveň zaviazal zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 46 632,-
Sk, ktoré sú povinní zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku s tým, ţe plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu
poskytnutého plnenia povinnosť ostatných odporcov.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe z predmetného usporiadania
jednotlivých podpisov ešte nevyplýva, ţeby predmetná úverová zmluva bola aj v tomto poradí
podpísaná. Takúto skutočnosť súd za preukázanú nemal a z vykonaného dokazovania táto
skutočnosť nevyplynula, keď ani jeden z odporcov si nevedel spomenúť na časovú súvislosť
umiestňovania jednotlivých podpisov na predmetnú úverovú zmluvu. S poukazom na ust.
§ 266 ods. 1 Obchodného zákonníka a ust. § 304 ods. 2 Obchodného zákonníka, odvolací súd
konštatoval, ţe časová postupnosť umiestňovania jednotlivých podpisov na úverovú zmluvu
nemá za následok neplatnosť ručiteľského prehlásenia, pretoţe z obsahu celej úverovej
zmluvy vyplýva jednak záväzok veriteľa poskytnúť odporcovi v 1. rade ako dlţníkovi úver
v uvedenej výške a tieţ vôľa odporcov v 2., 3. a 4. rade poskytnúť za predmetný úver ručenie.
Súd na námietku odporkyne vo 4. rade, týkajúcu sa neplatnosti úverového vzťahu z dôvodu,
ţe navrhovateľ nepreukázal, či osoby, ktoré úverovú zmluvu za veriteľa podpísali, boli
oprávnené v mene veriteľa aj konať, poukázal na § 16 Obchodného zákonníka, v zmysle
ktorého podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, ak nemohla tretia
osoba vedieť, ţe konajúca osoba na toto nie je oprávnená. Odvolací súd dospel k záveru, ţe
na strane odporcov v 2., 3. a 4. rade došlo k platnému vzniku ručiteľského záväzku vo vzťahu
k uvedenej úverovej zmluve, a z toho dôvodu súd prvého stupňa na základe vykonaného
dokazovania vec nesprávne právne posúdil.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podala v zákonnej lehote odporkyňa v 4. rade Ing.
A. F. dovolanie a navrhla dovolaciemu súdu napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na
nové konanie. S poukazom na ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p. namietala, ţe účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom a tieţ, ţe rozhodnutie súdu
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Odňatie
moţnosti konať pred súdom dovolateľka vidí v tom, ţe jej nebola poskytnutá moţnosť účasti
na výsluchu odporkyne v druhom rade, ktorý vykonával Okresný súd Poprad. Obsah tohto
výsluchu mohol podľa dovolateľky významným spôsobom ovplyvniť rozhodnutie súdu vo
veci samej. Súd nesprávne právne posúdil vec tým, keď dospel k záveru, ţe dovolateľka
prevzala podpisom na listine nadpísanej ako Úverová zmluva zo dňa 12. 12. 1997 ručenie
za úver, poskytnutý odporcom v prvom rade. Dovolateľka uvádza, ţe svojím podpisom chcela
prejaviť vôľu a prevziať záväzok, ţe pre prípad, ţe bude úverová zmluva platne uzatvorená
medzi navrhovateľom a odporcom v prvom rade, osobitným ručiteľským vyhlásením
prevezme ručenie za splnenie povinnosti z úverovej zmluvy odporcom v prvom rade. Ďalej
namietla platnosť a účinnosť úverovej zmluvy, z dôvodu, ţe listina, predloţená v konaní, bola
podpísaná zo strany navrhovateľa neznámymi osobami a tieţ, ţe táto listina nebola za jej
prítomnosti zo strany navrhovateľa podpísaná a nebol jej vydaný ani rovnopis. Namietla tieţ
sumu uplatňovanú navrhovateľom v konaní z dôvodu, ţe táto obsahuje bankové poplatky
(napr. poplatky za vedenie účtu, poplatky za upomienku a pod.), ktoré nie sú zákonným
príslušenstvom pohľadávky navrhovateľa podľa predloţenej Úverovej zmluvy a tieţ fakt, ţe
z dokazovania nevyplynulo, ţe by dňa 12. 12. 1997 bola úverová zmluva za prítomnosti
všetkých účastníkov podpísaná, naopak takýto dôkaz nebol zo strany navrhovateľa v konaní
nikdy predloţený.
K dovolaniu sa vyjadril odporca v 3. rade a uviedol, ţe rozhodnutie prvostupňového
súdu povaţuje za správne a navrhuje rozhodnutie Krajského súdu v Nitre zrušiť a vec vrátiť
na nové konanie.
Navrhovateľ sa k predmetnému dovolaniu vyjadril v tom zmysle, ţe sa stotoţňuje
s právnym názorom Krajského súdu v Nitre a navrhuje dovolanie zamietnuť, nakoľko
rozhodnutie odvolacieho súdu č. k. 26 Cob/78/2008 je správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
ţe dovolanie podal účastník konania včas (§ 240 ods. 1 O. s. p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) preskúmal
dovolanie podľa ust. § 242 ods. 2 písm. c/ O. s. p. a dospel k záveru, ţe dovolaniu nie je
moţné vyhovieť.
Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými
dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O. s. p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými
v § 237 O. s. p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.
Vzhľadom na to, ţe odporcovia v 1. aţ. 4. rade tvoria nerozlučné spoločenstvo
účastníkov podľa § 91 ods. 2 O. s. p. a v tomto prípade sa rozhodnutie súdu vzťahuje
na všetkých spoločníkov (odporcov v 1. aţ 4. rade) spoločne, dovolací súd nebol podľa § 242
ods. 2 písm. c/ O. s. p. viazaný rozsahom dovolacích návrhov a napadnutý rozsudok
preskúmal nad rámec dovolacích návrhov.
Podľa § 546 Občianskeho zákonníka, dohodou účastníkov moţno zabezpečiť
pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba
voči veriteľovi povinnosť, ţe pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlţník.
Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, ţe ho uspokojí,
ak dlţník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlţníkovým ručiteľom.
Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu
konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej
musel byť známy.
Podľa § 16 Obchodného zákonníka, podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho
prevádzkarni, ak nemohla tretia osoba vedieť, ţe konajúca osoba na to nie je oprávnená.
Podľa § 120 ods. 1 O. s. p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môţe výnimočne
vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci.
Podľa § 132 O. s. p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 122 ods. 2 O. s. p., ak je to účelné, moţno o vykonanie dôkazu doţiadať iný
súd alebo vykonať dôkaz mimo pojednávania. Účastníci konania majú právo byť prítomní
na takto vykonávanom dokazovaní. Súd oboznámi účastníkov s výsledkami dokazovania
na pojednávaní okrem konania podľa § 115a a § 153a ods. 4.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, ţe navrhovateľ po čiastočnom späťvzatí
návrhu (v časti úroku z omeškania zo sumy 777 290,-- Sk v sadzbe 23% ročne
od 17. 06. 1998 do 07. 09. 1999) ţiadal, aby súd uloţil odporcom v 1. aţ 4. rade zaplatiť mu
sumu 777 290,- Sk s 23% ročným úrokom z omeškania za čas od 08. 09. 1999 do zaplatenia
a nahradiť mu trovy konania.
Je nesporné, ţe S. a. s., B., uzavrela s odporcom v 1. rade, dňa
12. 12. 1997 Úverovú zmluvu č. 445974 1, predmetom ktorej bol záväzok sporiteľne
poskytnúť odporcovi v 1. rade M. P. úver vo výške 730 000,-- Sk s úrokovou sadzbou 19 %
ročne (+3% nad určenú úrokovú sadzbu pri splátkach nesplatených v lehote a +1% nad určenú
úrokovú sadzbu v prípade vymáhania celého zostatku úveru) s lehotou splatnosti do januára
2002. Predmetný úver bol zabezpečený ručiteľským záväzkom odporcov v 2. aţ 4. rade,
obsiahnutým v úverovej zmluve. Keďţe dlţník nedodrţal úverové podmienky a dlh nesplácal
riadne a včas, veriteľ odstúpil od zmluvy o úvere a ţiadal vrátiť nesplatenú časť úveru
s príslušenstvom.
Námietku dovolateľky, ţe svojim podpisom na listine nadpísanej ako Úverová zmluva
nevyjadrila svoju vôľu zaručiť sa za záväzky odporcu v 1. rade povaţuje dovolací súd
za neopodstatnenú, nakoľko v zmysle § 546 Občianskeho zákonníka, § 303 Obchodného
zákonníka a § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka došlo zo strany odporcov v 2., 3. a 4. rade
k platnému prevzatiu ručenia za splatenie úveru poskytnutého S. S., a. s., keďţe prejav vôle sa
vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle
určený, známy alebo jej musel byť známy. Ručitelia tieţ svojím podpisom na predmetnej
úverovej zmluve potvrdili, ţe boli oboznámení s obsahom ručiteľského záväzku (čl. III ods. 1
písm. a/ Úverovej zmluvy), berú na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku sporiteľne
(pôvodného navrhovateľa), ak ju neuspokojí dlţník (odporca v 1. rade). Pre úplnosť treba
dodať, ţe na platnosť ručiteľského záväzku sa nevyţaduje osobitné, samostatné ručiteľské
vyhlásenie, ktorým odporkyňa v 4. rade chcela prevziať ručenie za splnenie povinnosti
z úverovej zmluvy tak, ako uvádza vo svojom dovolaní a je v zmysle citovaných ustanovení
zákona upravujúcich ručenie postačujúce osobitné vyhlásenie ručiteľského záväzku uvedené
priamo v úverovej zmluve.
Dovolací súd neakceptoval ani námietku dovolateľky, ktorou namietala, ţe Úverovú
zmluvu podpísali v pobočke navrhovateľa odporcovia v 3. a 4. rade, pričom však za ich
prítomnosti listina zo strany navrhovateľa nebola podpísaná a tieţ ţe zo strany navrhovateľa
bola podpísaná neznámymi osobami, ktoré v konaní neboli identifikované. V zmysle § 16
Obchodného zákonníka, podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkárni, ak
nemohla tretia osoba vedieť, ţe konajúca osoba na to nie je oprávnená. Takisto, ani časová
následnosť umiestňovania jednotlivých podpisov nemá za následok neplatnosť ručiteľského
záväzku. V konaní bolo preukázané, ţe odporcovia v 2. aţ 4. rade vedeli o tom, ţe poskytujú
ručenie za predmetný úver, ako to aj vyplýva z obsahu článku III. bod 1. písm. a/ úverovej
zmluvy. Dovolací súd s poukazom na § 120 ods. 1 O. s. p. konštatuje, ţe dovolateľka
na preukázanie svojho tvrdenia, ţe zmluva dňa 12. 12. 1997 všetkými účastníkmi podpísaná
nebola, nepredloţila ţiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo, ţe zmluva v tento deň naozaj
podpísaná nebola, resp., ţe bola podpísaná v iný deň. Dovolací súd pri hodnotení dôkazov
(§ 132 O. s. p.) vychádzal z predloţenej listiny (predmetnej Úverovej zmluvy) a z tvrdení
účastníkov konania. Zo zápisníc z uskutočnených pojednávaní vyplýva, ţe ani jeden
z odporcov si nepamätal, či pri podpisovaní Úverovej zmluvy bol na nej uţ nejaký iný podpis.
Dovolací súd na základe uvedeného mohol vychádzať iba z predloţených dôkazov a dospel
k záveru, ţe Úverová zmluva dňa 12. 12. 1997 všetkými účastníkmi konania podpísaná bola.
Dovolací súd sa taktieţ nemôţe stotoţniť s námietkou dovolateľky, týkajúcou sa
bankových poplatkov zahrnutých do ţalovanej čiastky, ktoré podľa dovolateľky nie sú
zákonným príslušenstvom pohľadávky navrhovateľa podľa predloţenej Úverovej zmluvy.
V zmysle čl. II. ods. 2, druhá veta Úverovej zmluvy, sa občan(ia) zároveň zaväzuje(jú)
zaplatiť sporiteľni poplatky za jednotlivé úkony súvisiace s poskytnutím a správou úveru
podľa sadzobníka vydaného sporiteľňou, platného v čase spoplatňovania úkonu. Z úverovej
zmluvy teda vyplýva, ţe pohľadávku veriteľa, ktorá bola zabezpečená podľa čl. III ods. 1
písm. a/ Úverovej zmluvy ručením, tvorí nielen samotný úver s dohodnutou úrokovou
sadzbou, ale i vyššie uvedené poplatky.
Dovolací súd poukazuje zároveň na skutočnosť, ţe neprizvaním dovolateľky
k výsluchom odporkyne v 2. rade, vykonaným Okresným súdom v Poprade, dovolateľke
nebola odňatá moţnosť konať pred súdom, keďţe s výsledkami výsluchov súd prvého stupňa
riadne ostatných účastníkov oboznámil, čo vyplýva i zo zápisnice z pojednávania Okresného
súdu v Nitre zo dňa 11. 05. 2007 (č. l. 199). Dovolateľka teda mala moţnosť sa k výsluchom
odporkyne v 2. rade riadne vyjadriť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného dospel k záveru, ţe rozsudok
odvolacieho súdu je vecne správny, a preto dovolanie odporkyne v 4. rade podľa ust. § 243b
ods. 1 O. s. p. ako nedôvodné zamietol.
O trovách dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ţe
navrhovateľovi trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe nepodal návrh na ich
priznanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 28. októbra 2010
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová