Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obdo/3/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Beaty

Miničovej a členov senátu JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Ľubomíry Kúdelovej, v právnej

veci navrhovateľa: C.., a. s. so sídlom F., IČO: X., zastúpený advokátom JUDr. Ing. Ľ. N., so

sídlom B., proti odporcovi 1./ M. P. nar. X., bytom N. v konaní zastúpený opatrovníčkou A.

H., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Nitra, odporkyni 2./ S. F., nar. X., bytom V.,

odporcovi 3./ Ing. K. K., nar. X., bytom N. zastúpený advokátkou JUDr. V. Š.

so sídlom N. a odporkyni 4./ Ing. A. F. nar. X., bytom B., zastúpená Mgr. L. K., advokátom

so sídlom B., o zaplatenie 777 290,- Sk (25 801,30 €) s prísl., na dovolanie odporkyne 4./

proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. -295 zo dňa

11. septembra 2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporkyne 4./ z a m i e t a.

Navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Nitre rozsudkom č. k. -267 zo dňa 01. 02. 2008 rozhodol

tak, ţe zaviazal odporcu 1./ zaplatiť navrhovateľovi sumu 777 290,- Sk Sk s 23% úrokom

z omeškania ročne od 08.09.1999 do zaplatenia a trovy konania vo sume 98.079,- Sk do troch

dní od právoplatnosti rozsudku. Ţalobu voči odporcom 2./, 3./ a 4./ súd zamietol a konanie

v časti úroku z omeškania 23% ročne zo sumy 777 290,- Sk od 17. 06. 1998 do 07. 09. 1999

zastavil. Súčasne zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporcovi 3./ náhradu trov konania v sume

96 366,50 Sk a odporcovi 4./ náhradu trov konania v sume 78 787,50 Sk k rukám ich

právnych zástupcov, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporkyni 2./ náhradu trov

konania nepriznal.

Z vykonaného dokazovania zistil, ţe právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ

uzavrel dňa 12. 12. 1997 s odporcom 1./ ako dlţníkom úverovú zmluvu č. 445974 1,

na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi 1./ úver vo výške 730 000,/- Sk

s dohodnutou úrokovou sadzbou 19% ročne, ktorý sa odporca 1./ zaviazal uhradiť spolu

s úrokmi. Úver bol odporcom 1./ čerpaný dňa 29. 12. 1997. Odporca 1./ sa zaviazal splácať

úver v pravidelných mesačných splátkach vo výške 25 000,/- Sk vţdy k 16. dňu v mesiaci,

počnúc februárom 1998. Pre prípad omeškania s platením úveru, resp. úrokov boli v zmluve

dohodnuté sankčné úroky vo výške 3% + 1% nad základnú úrokovú sadzbu. V úverovej

zmluve bolo dohodnuté zabezpečenie pohľadávky z úveru, a to ručením, ktoré prevzali

odporcovia 2./, 3./ a 4./ vo forme aktívnej solidarity. Odporca 1./ úver riadne nesplácal, ani

napriek viacerým upomienkam, a preto navrhovateľ vyzval na zaplatenie aj odporcov 2./, 3./

a 4./ ako ručiteľov. V priebehu konania navrhovateľ zobral návrh v časti úroku z omeškania

23% ročne zo sumy 777 290,/- Sk od 17. 06. 1998 do 07. 09. 1999 späť, na základe čoho

konajúci súd s odkazom na ustanovenie , konanie v tejto časti zastavil.

Vykonaným dokazovaním konajúci súd zistil, ţe odporcovia 2./ aţ 4./ podpísali ručiteľský

záväzok na poskytnutý úver. Odporca 3./ vypovedal, ţe po výzve navrhovateľa na zaplatenie

nesplateného úveru, zaplatil sumu 220 000,/- Sk, ktorú navrhovateľ započítal na úroky 23%

(19% + 3% + 1%) z nesplateného úveru za dobu od 17. 06. 1998 do 07. 09. 1999. Odporcovia

3./ a 4./ namietali počas konania platnosť ich ručiteľského záväzku, nakoľko sa nejedná

o ručenie so zákonnými náleţitosťami.

Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe poskytnutie

úveru odporcovi 1./ navrhovateľ preukázal, a tieţ preukázal aj výšku ţalovanej sumy,

na základe čoho zaviazal odporcu 1./ zaplatiť navrhovateľovi sumu 777 290,/- Sk s 23%

ročným úrokom z omeškania od 08. 09. 1999 do zaplatenia s poukazom na § 497 a nasl.

Obch. zákonníka. Ţalobu voči odporcom 2./, 3./ a 4./ súd zamietol, pretoţe v konaní nebola

preukázaná ich povinnosť plniť, keďţe ručiteľský záväzok, ktorý bol obsiahnutý v zmluve

o úvere zo dňa 12. 12. 1997, platne nevznikol. Zákonná povinnosť odporcov 2./, 3./ a 4./ plniť

z iného právneho dôvodu v konaní preukázaná nebola. Súd v tomto smere poukázal na ust.

a zároveň na ust. .

Vo vzťahu k odporcom 2./, 3./ a 4./ súd uviedol, ţe je potrebné vychádzať z toho, ţe ručenie

uvedených odporcov malo byť dohodnuté len ako súčasť zmluvy, teda obsiahnuté v petite

zmluvy. Zo zmluvy však vyplýva, ţe jej text bol podpísaný odporcom 1./ ako dlţníkom,

odporcami 2./, 3./ a 4./ ako ručiteľmi, aţ potom podpísal zmluvu navrhovateľ ako veriteľ.

Z toho vyplýva, ţe hlavný záväzok plynúci zo zmluvy o úvere medzi navrhovateľom

a odporcom 1./ ako dlţníkom neexistoval v čase, keď mali odporcovia 2./, 3./ a 4./ prevziať

na seba ručiteľský záväzok ako vedľajší záväzok. Tejto skutočnosti nasvedčuje to, ţe podpisy

odporcov 2./, 3./ a 4./ sa nachádzajú pod podpisom odporcu 1./ ako dlţníka a nad podpismi

osôb oprávnených konať za navrhovateľa.

O trovách konania v prospech úspešných účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 1

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací na odvolanie navrhovateľa rozsudkom zo dňa

11. 09. 2008 č. k. -295 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, tak, ţe

odporcovia v 1. aţ v 4. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľovi sumu 777 290,-- Sk s 23%

úrokom z omeškania ročne od 08. 09. 1999 do zaplatenia a trovy konania vo výške 98 079,--

Sk, do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, ţe plnením jedného z odporcov zaniká

v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť ostatných odporcov. Odporcov v 2. aţ v 4. rade

zároveň zaviazal zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 46 632,-

Sk, ktoré sú povinní zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní

od právoplatnosti rozsudku s tým, ţe plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu

poskytnutého plnenia povinnosť ostatných odporcov.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe z predmetného usporiadania

jednotlivých podpisov ešte nevyplýva, ţeby predmetná úverová zmluva bola aj v tomto poradí

podpísaná. Takúto skutočnosť súd za preukázanú nemal a z vykonaného dokazovania táto

skutočnosť nevyplynula, keď ani jeden z odporcov si nevedel spomenúť na časovú súvislosť

umiestňovania jednotlivých podpisov na predmetnú úverovú zmluvu. S poukazom na ust.

a ust. , odvolací súd

konštatoval, ţe časová postupnosť umiestňovania jednotlivých podpisov na úverovú zmluvu

nemá za následok neplatnosť ručiteľského prehlásenia, pretoţe z obsahu celej úverovej

zmluvy vyplýva jednak záväzok veriteľa poskytnúť odporcovi v 1. rade ako dlţníkovi úver

v uvedenej výške a tieţ vôľa odporcov v 2., 3. a 4. rade poskytnúť za predmetný úver ručenie.

Súd na námietku odporkyne vo 4. rade, týkajúcu sa neplatnosti úverového vzťahu z dôvodu,

ţe navrhovateľ nepreukázal, či osoby, ktoré úverovú zmluvu za veriteľa podpísali, boli

oprávnené v mene veriteľa aj konať, poukázal na , v zmysle

ktorého podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, ak nemohla tretia

osoba vedieť, ţe konajúca osoba na toto nie je oprávnená. Odvolací súd dospel k záveru, ţe

na strane odporcov v 2., 3. a 4. rade došlo k platnému vzniku ručiteľského záväzku vo vzťahu

k uvedenej úverovej zmluve, a z toho dôvodu súd prvého stupňa na základe vykonaného

dokazovania vec nesprávne právne posúdil.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podala v zákonnej lehote odporkyňa v 4. rade Ing.

A. F. dovolanie a navrhla dovolaciemu súdu napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na

nové konanie. S poukazom na ustanovenia namietala, ţe účastníkovi

konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom a tieţ, ţe rozhodnutie súdu

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Odňatie

moţnosti konať pred súdom dovolateľka vidí v tom, ţe jej nebola poskytnutá moţnosť účasti

na výsluchu odporkyne v druhom rade, ktorý vykonával Okresný súd Poprad. Obsah tohto

výsluchu mohol podľa dovolateľky významným spôsobom ovplyvniť rozhodnutie súdu vo

veci samej. Súd nesprávne právne posúdil vec tým, keď dospel k záveru, ţe dovolateľka

prevzala podpisom na listine nadpísanej ako Úverová zmluva zo dňa 12. 12. 1997 ručenie

za úver, poskytnutý odporcom v prvom rade. Dovolateľka uvádza, ţe svojím podpisom chcela

prejaviť vôľu a prevziať záväzok, ţe pre prípad, ţe bude úverová zmluva platne uzatvorená

medzi navrhovateľom a odporcom v prvom rade, osobitným ručiteľským vyhlásením

prevezme ručenie za splnenie povinnosti z úverovej zmluvy odporcom v prvom rade. Ďalej

namietla platnosť a účinnosť úverovej zmluvy, z dôvodu, ţe listina, predloţená v konaní, bola

podpísaná zo strany navrhovateľa neznámymi osobami a tieţ, ţe táto listina nebola za jej

prítomnosti zo strany navrhovateľa podpísaná a nebol jej vydaný ani rovnopis. Namietla tieţ

sumu uplatňovanú navrhovateľom v konaní z dôvodu, ţe táto obsahuje bankové poplatky

(napr. poplatky za vedenie účtu, poplatky za upomienku a pod.), ktoré nie sú zákonným

príslušenstvom pohľadávky navrhovateľa podľa predloţenej Úverovej zmluvy a tieţ fakt, ţe

z dokazovania nevyplynulo, ţe by dňa 12. 12. 1997 bola úverová zmluva za prítomnosti

všetkých účastníkov podpísaná, naopak takýto dôkaz nebol zo strany navrhovateľa v konaní

nikdy predloţený.

K dovolaniu sa vyjadril odporca v 3. rade a uviedol, ţe rozhodnutie prvostupňového

súdu povaţuje za správne a navrhuje rozhodnutie Krajského súdu v Nitre zrušiť a vec vrátiť

na nové konanie.

Navrhovateľ sa k predmetnému dovolaniu vyjadril v tom zmysle, ţe sa stotoţňuje

s právnym názorom Krajského súdu v Nitre a navrhuje dovolanie zamietnuť, nakoľko

rozhodnutie odvolacieho súdu č. k. je správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal účastník konania včas ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal

dovolanie podľa ust. a dospel k záveru, ţe dovolaniu nie je

moţné vyhovieť.

Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými

dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými

v a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na to, ţe odporcovia v 1. aţ. 4. rade tvoria nerozlučné spoločenstvo

účastníkov podľa a v tomto prípade sa rozhodnutie súdu vzťahuje

na všetkých spoločníkov (odporcov v 1. aţ 4. rade) spoločne, dovolací súd nebol podľa § 242

ods. 2 písm. c/ viazaný rozsahom dovolacích návrhov a napadnutý rozsudok

preskúmal nad rámec dovolacích návrhov.

Podľa , dohodou účastníkov moţno zabezpečiť

pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba

voči veriteľovi povinnosť, ţe pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlţník.

Podľa , kto veriteľovi písomne vyhlási, ţe ho uspokojí,

ak dlţník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlţníkovým ručiteľom.

Podľa , prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu

konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej

musel byť známy.

Podľa , podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho

prevádzkarni, ak nemohla tretia osoba vedieť, ţe konajúca osoba na to nie je oprávnená.

Podľa , účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie

svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môţe výnimočne

vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre

rozhodnutie vo veci.

Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa , ak je to účelné, moţno o vykonanie dôkazu doţiadať iný

súd alebo vykonať dôkaz mimo pojednávania. Účastníci konania majú právo byť prítomní

na takto vykonávanom dokazovaní. Súd oboznámi účastníkov s výsledkami dokazovania

na pojednávaní okrem konania podľa § 115a a § 153a ods. 4.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, ţe navrhovateľ po čiastočnom späťvzatí

návrhu (v časti úroku z omeškania zo sumy 777 290,-- Sk v sadzbe 23% ročne

od 17. 06. 1998 do 07. 09. 1999) ţiadal, aby súd uloţil odporcom v 1. aţ 4. rade zaplatiť mu

sumu 777 290,- Sk s 23% ročným úrokom z omeškania za čas od 08. 09. 1999 do zaplatenia

a nahradiť mu trovy konania.

Je nesporné, ţe S. a. s., B., uzavrela s odporcom v 1. rade, dňa

12. 12. 1997 Úverovú zmluvu č. 445974 1, predmetom ktorej bol záväzok sporiteľne

poskytnúť odporcovi v 1. rade M. P. úver vo výške 730 000,-- Sk s úrokovou sadzbou 19 %

ročne (+3% nad určenú úrokovú sadzbu pri splátkach nesplatených v lehote a +1% nad určenú

úrokovú sadzbu v prípade vymáhania celého zostatku úveru) s lehotou splatnosti do januára

2002. Predmetný úver bol zabezpečený ručiteľským záväzkom odporcov v 2. aţ 4. rade,

obsiahnutým v úverovej zmluve. Keďţe dlţník nedodrţal úverové podmienky a dlh nesplácal

riadne a včas, veriteľ odstúpil od zmluvy o úvere a ţiadal vrátiť nesplatenú časť úveru

s príslušenstvom.

Námietku dovolateľky, ţe svojim podpisom na listine nadpísanej ako Úverová zmluva

nevyjadrila svoju vôľu zaručiť sa za záväzky odporcu v 1. rade povaţuje dovolací súd

za neopodstatnenú, nakoľko v zmysle , Obchodného

zákonníka a došlo zo strany odporcov v 2., 3. a 4. rade

k platnému prevzatiu ručenia za splatenie úveru poskytnutého S. S., a. s., keďţe prejav vôle sa

vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle

určený, známy alebo jej musel byť známy. Ručitelia tieţ svojím podpisom na predmetnej

úverovej zmluve potvrdili, ţe boli oboznámení s obsahom ručiteľského záväzku (čl. III ods. 1

písm. a/ Úverovej zmluvy), berú na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku sporiteľne

(pôvodného navrhovateľa), ak ju neuspokojí dlţník (odporca v 1. rade). Pre úplnosť treba

dodať, ţe na platnosť ručiteľského záväzku sa nevyţaduje osobitné, samostatné ručiteľské

vyhlásenie, ktorým odporkyňa v 4. rade chcela prevziať ručenie za splnenie povinnosti

z úverovej zmluvy tak, ako uvádza vo svojom dovolaní a je v zmysle citovaných ustanovení

zákona upravujúcich ručenie postačujúce osobitné vyhlásenie ručiteľského záväzku uvedené

priamo v úverovej zmluve.

Dovolací súd neakceptoval ani námietku dovolateľky, ktorou namietala, ţe Úverovú

zmluvu podpísali v pobočke navrhovateľa odporcovia v 3. a 4. rade, pričom však za ich

prítomnosti listina zo strany navrhovateľa nebola podpísaná a tieţ ţe zo strany navrhovateľa

bola podpísaná neznámymi osobami, ktoré v konaní neboli identifikované. V zmysle § 16

, podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkárni, ak

nemohla tretia osoba vedieť, ţe konajúca osoba na to nie je oprávnená. Takisto, ani časová

následnosť umiestňovania jednotlivých podpisov nemá za následok neplatnosť ručiteľského

záväzku. V konaní bolo preukázané, ţe odporcovia v 2. aţ 4. rade vedeli o tom, ţe poskytujú

ručenie za predmetný úver, ako to aj vyplýva z obsahu článku III. bod 1. písm. a/ úverovej

zmluvy. Dovolací súd s poukazom na konštatuje, ţe dovolateľka

na preukázanie svojho tvrdenia, ţe zmluva dňa 12. 12. 1997 všetkými účastníkmi podpísaná

nebola, nepredloţila ţiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo, ţe zmluva v tento deň naozaj

podpísaná nebola, resp., ţe bola podpísaná v iný deň. Dovolací súd pri hodnotení dôkazov

( ) vychádzal z predloţenej listiny (predmetnej Úverovej zmluvy) a z tvrdení

účastníkov konania. Zo zápisníc z uskutočnených pojednávaní vyplýva, ţe ani jeden

z odporcov si nepamätal, či pri podpisovaní Úverovej zmluvy bol na nej uţ nejaký iný podpis.

Dovolací súd na základe uvedeného mohol vychádzať iba z predloţených dôkazov a dospel

k záveru, ţe Úverová zmluva dňa 12. 12. 1997 všetkými účastníkmi konania podpísaná bola.

Dovolací súd sa taktieţ nemôţe stotoţniť s námietkou dovolateľky, týkajúcou sa

bankových poplatkov zahrnutých do ţalovanej čiastky, ktoré podľa dovolateľky nie sú

zákonným príslušenstvom pohľadávky navrhovateľa podľa predloţenej Úverovej zmluvy.

V zmysle čl. II. ods. 2, druhá veta Úverovej zmluvy, sa občan(ia) zároveň zaväzuje(jú)

zaplatiť sporiteľni poplatky za jednotlivé úkony súvisiace s poskytnutím a správou úveru

podľa sadzobníka vydaného sporiteľňou, platného v čase spoplatňovania úkonu. Z úverovej

zmluvy teda vyplýva, ţe pohľadávku veriteľa, ktorá bola zabezpečená podľa čl. III ods. 1

písm. a/ Úverovej zmluvy ručením, tvorí nielen samotný úver s dohodnutou úrokovou

sadzbou, ale i vyššie uvedené poplatky.

Dovolací súd poukazuje zároveň na skutočnosť, ţe neprizvaním dovolateľky

k výsluchom odporkyne v 2. rade, vykonaným Okresným súdom v Poprade, dovolateľke

nebola odňatá moţnosť konať pred súdom, keďţe s výsledkami výsluchov súd prvého stupňa

riadne ostatných účastníkov oboznámil, čo vyplýva i zo zápisnice z pojednávania Okresného

súdu v Nitre zo dňa 11. 05. 2007 (č. l. 199). Dovolateľka teda mala moţnosť sa k výsluchom

odporkyne v 2. rade riadne vyjadriť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného dospel k záveru, ţe rozsudok

odvolacieho súdu je vecne správny, a preto dovolanie odporkyne v 4. rade podľa ust. § 243b

ods. 1 ako nedôvodné zamietol.

O trovách dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ţe

navrhovateľovi trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe nepodal návrh na ich

priznanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 28. októbra 2010

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová