Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cob/1/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: ENERGY - PROFICOM s.r.o. so sídlom Tichá 45, 811 02 Bratislava, IČO: 45 654 018, právne zastúpeného: REKEN & PARTNERS Law Firm s.r.o., Tichá 45, 811 02 Bratislava, IČO: 36 783 188, proti žalovanému: 2/ F. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, XXX XX L. nad V., právne zastúpenému: AK PG s.r.o., Vápenná 7, 821 04 Bratislava, IČO: 36 866 911, v spore o zaplatenie 23 000 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. -168 zo dňa 22. septembra 2021 , takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému 2/ sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu proti žalovanému 2/ zamietol. Výrokom II. žalovanému 2/ proti žalobcovi priznal náhradu 100 % trov konania.

1.2. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že žalobca sa v konaní vedenom Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. v žalobe proti žalovanému 1/ BIOELEKTRO ENERGY s.r.o. so sídlom Žižkova 6, 040 01 Košice, IČO 36 869 252 a žalovanému 2/ domáhal, aby súd zaviazal žalovaného 1/ na zaplatenie sumy 23 000,- Eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 15.08.2012 do zaplatenia a na náhradu trov konania a žalovaného 2/ na zaplatenie sumy 20 000,- Eur 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 24.12.2012 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Žalobca v žalobe dôvodil tým, že na základe Zmluvy o prevádzke a údržbe fotovoltaickej elektrárne zo dňa 14.07.2011 prevádzkuje ako poskytovateľ služieb fotovoltaické elektrárne Z dôvodu riadneho a včasného plnenia povinností, vyplývajúcich z predmetnej zmluvy uzatvoril so žalovaným 1/ dňa 22.09.2011 Zmluvu o subdodávke služieb na prevádzku a údržbu fotovoltaických elektrární, ktorej predmetom bola dodávka služieb spojených s prevádzkou a údržbou fotovoltaických elektrární žalovaným 1/ v rozsahu uvedenom v Zmluve o subdodávke služieb a na druhej strane povinnosť žalobcu riadne a včas poskytnuté služby prijať a zaplatiť žalovanému 1/ dohodnutú odmenu. Zmluva o subdodávke služieb bola uzatvorená na obdobie 5 rokov s právom žalobcu predĺžiť trvanie tejto zmluvy o subdodávke služieb o ďalších 5 rokov. V čl. 5.1 Zmluvy o subdodávke služieb vyhlásil písomne konateľ žalovaného 1/, teda žalovaný 2/, podľa § 303 a nasl. Obch. zák., že uspokojí nároky žalobcu, vyplývajúce

z plnenia povinnosti žalovaným 1/ až do výšky 20 000,- Eur, čím poskytol ručiteľské vyhlásenie na zabezpečenie všetkých povinností žalovaného 1/, vyplývajúcich zo Zmluvy o subdodávke služieb, ktoré žalobca prijal. Prílohou Zmluvy o subdodávke služieb bol aj záručný list, v ktorom sa žalovaný 2/ ako podnikateľ a vykonávateľ prác voči žalobcovi zaviazal, že na fotovoltaických elektrárňach nedôjde k zmene úžitkových a funkčných vlastností ním dodaných služieb a nebude narušená funkčnosť stavebných objektov, na ktorých boli ním dodané služby. V prípade vzniku vád sa zaviazal počas trvania záručnej doby poskytnúť žalobcovi bezplatný servis, teda bezplatné odstránenie vád na ním dodaných službách. Žalovaný 1/ neplnil svoje povinnosti, vyplývajúce zo Zmluvy o subdodávke služieb, riadne a včas a súčasne poskytnuté služby mali vady, a preto žalobca vyzval žalovaných 1/, 2/ na plnenie ich povinností, vyplývajúcich zo Zmluvy o subdodávke služieb, resp. záručného listu a súčasne si u nich riadne uplatnil všetky vady a požadoval ich bezodplatné odstránenie. Žalovaný 1/ tiež nezaslal žalobcovi detailné správy o činnosti fotovoltaických elektrární na mesačnej báze, obsahujúce informácie o prevádzke, očakávanej a skutočnej produkcii fotovoltaických elektrární, a preto ho žalobca vyzval písomne listom zo dňa 22.03.2013, podaným na poštovú prepravu v rovnaký deň, podľa čl. 10.1 Zmluvy o subdodávke služieb, na plnenie svojich povinností s poskytnutím primeranej dodatočnej lehoty do 29.03.2012. Žalovaný 1/ ani v dodatočnej primeranej lehote neodstránil nedostatky plnenia povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o subdodávke služieb, a preto mu právny zástupca žalobcu dňa 11.05.2012 poslal písomnú výpoveď Zmluvy o subdodávke služieb, ktorá bola žalovanému 1/ doručená 15.05.2012, čím bola Zmluva o subdodávke služieb riadne vypovedaná zo strany žalobcu. Dôvodom výpovede zmluvy žalobcom bolo závažné porušenie povinností vyplývajúcich zo zmluvy žalovaným 1/, a to najmä nepredkladanie správ na mesačnej báze, obsahujúcich informácie o prevádzke, očakávanej a skutočnej produkcii fotovoltaických elektrární, ako aj neposkytovanie služieb základnej údržby fotovoltaických elektrární, resp. ich poskytovanie s vadami, ktoré povinnosti si žalovaný 1/ neplnil ani po uplynutí lehoty na dodatočné splnenie povinnosti určenej v písomne výzve žalobcu zo dňa 22.03.2012. Žalobca preto pristúpil k uvedenej výpovedi zmluvy. Z dôvodu, že žalovaný 1/ neposkytol žalobcovi plnenie v súlade so Zmluvou o subdodávke služieb, t.j. poskytol služby s vadami a súčasne žalovaný 1/, ako ani žalovaný 2/ tieto vady neodstránili, bol žalobca nútený odstúpiť od Zmluvy o subdodávke služieb a súčasne na vlastné náklady odstrániť uvedené nedostatky. Vzhľadom k neplneniu zmluvných povinností žalovanými 1/, 2/ a následnému ukončeniu Zmluvy o subdodávke služieb písomnou výpoveďou zo strany žalobcu, bol žalobca nútený riešiť vzniknutú situáciu, keďže neplnenie povinností, vyplývajúcich zo Zmluvy o subdodávke služieb, považoval za kľúčové pre prevádzku fotovoltaických elektrární, pri nesplnení ktorých hrozilo zastavenie ich prevádzky. Na základe uvedeného žalobca uzatvoril dňa 16.05.2012 so spoločnosťou EMU elektrosystems, s.r.o. so sídlom Matúškova 2575, 026 01 Dolný Kubín, IČO 44 499 426 (poskytovateľ), predmetom ktorej bol jej záväzok poskytnúť nevykonané služby žalovaného 1/, vyplývajúce zo Zmluvy o subdodávke služieb a súčasne záväzok žalobcu zaplatiť poskytovateľovi odmenu v sume 30 000,- Eur bez DPH, t.j. 36 000,- Eur s DPH. Vzhľadom k tomu, že na základe Zmluvy o subdodávke služieb, uzatvorenej so žalovaným 1/, bol žalobca povinný zaplatiť žalovanému 1/ odmenu za poskytovanie dohodnutých služieb, a to v prvom roku trvania Zmluvy o subdodávke služieb bezodplatne, t.j. vo výške 0,- Eur; v druhom roku trvania Zmluvy o subdodávke služieb so zľavou 17 130,- Eur, t.j. vo výške 10 000,- Eur, a od tretieho roku do piateho roku trvania Zmluvy o subdodávke služieb vo výške 27 130,- Eur, vznikla žalobcovi za prvý rok trvania Zmluvy o subdodávke služieb škoda vo výške minimálne 36 000,- Eur (ako rozdiel medzi odmenou žalovaného 1/ za 1. Rok trvania služieb a odmenou poskytovateľa, ktorú mu žalobca musel zaplatiť na základe novej zmluvy dňa 14.08.2012 na základe faktúry č. 12139 zo dňa 31.07.2012. Napriek tomu, že žalobcovi bola spôsobená škoda minimálne v sume 36 000,- Eur, žalobca sa z dôvodu predchádzajúcich obchodných vzťahov so žalovanými 1/, 2/, ako aj hospodárnosti príp. súdneho konania, rozhodol požadovať od žalovaného 1/ len náhradu spôsobenej škody v sume 23 000,- Eur. Na základe uvedeného vyzval písomne právny zástupca žalobcu žalovaného 1/ listom zo dňa 12.11.2012 a následne listom zo dňa 27.03.2013 v snahe vyriešiť vec mimosúdne, výzvu na zaplatenie sumy 23 000,- Eur, na ktorú však žalovaný 1/ nereagoval a spôsobenú škodu nenahradil, t.j. dlžnú sumu doteraz neuhradil. Žalobca súčasne, prostredníctvom jeho právneho zástupcu, písomne vyzval žalovaného 2/ ako ručiteľa za žalovaného 1/ listami zo dňa 12.11.201 2a 27.03.2013, aby splnil záväzok žalovaného 1/, ktorý svoj záväzok nesplnil v primeranej dobe po tom, čo ho na to žalobca písomne vyzval. Napriek skutočnosti, že žalovaný 2/ neprevzal poštové zásielky, žalobca mal zato, že si u žalovaného 2/ riadne uplatnil splnenie žalovaného záväzku. Žalovaný 2/ predmetný záväzok doteraz neuhradil.

1.3. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. -129 zo dňa 06.05.2019, vydaným podľa , bol žalovaný 1/ zaviazaný na zaplatenie sumy 23 000,- Eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania žalobcu. Konanie proti žalovanému 2/ bolo vylúčené na samostatné konanie a je ďalej vedené Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. .

1.4. Súd prvej inštancie z dokazovania vykonaného oboznámením obsahu žaloby, vyjadrení strán sporu a oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu mal za preukázané, že dňa 22.09.2011 bola medzi žalovaným 1/ BIOELEKTRO ENERGY s.r.o., IČO 36 869 252 ako dodávateľom, konajúcim prostredníctvom konateľa F. V. (ktorý je v tomto konaní žalovaným 2/), a žalobcom ENERGY - PROFICOM s.r.o., IČO 45 954 018 ako klientom, ktorí sú zároveň v zmluve výslovne označení ako zmluvné strany (v závere záhlavia zmluvy), uzatvorená zmluva o subdodávke služieb na prevádzku a údržbu fotovoltaických elektrární. Podľa čl. 1 predmetnej zmluvy, táto zmluva upravovala vykonávanie prevádzky, údržby a pravidelnej kontroly fotovoltaických elektrární dodávateľom v rámci a za zmluvne dohodnutých podmienok a poskytnutie esenciálnych ľudských zdrojov a materiálu. Zmluva bola podpísaná na mieste pre podpis klienta a dodávateľa. Klient (žalobca) je na mieste (pod čiarou) pre jeho podpis na zmluve označený ako „ENERGY - PROFICOM s.r.o., Andreas Matthias Rucker, Exekutive director/konateľ“. Dodávateľ (žalovaný 1/) je na mieste (pod čiarou) pre jeho podpis na zmluve označený ako „BIOELEKTRO ENERGY s.r.o., F. V., Exekutive director/konateľ“. V čl. 5 bodu 5.1 Zmluvy o subdodávke služieb na prevádzku a údržbu fotovoltaických elektrární zo dňa 22.09.2011, „zmluvné strany sa výslovne dohodli, že na zabezpečenie všetkých povinností dodávateľa, vyplývajúcich z tejto zmluvy, týmto poskytuje v zmysle § 303 a nasl. Obch. zák., konateľ dodávateľa, t.j. pán F. V., bytom X. XXXX/XX, XXX XX L. nad V., osobné ručiteľské vyhlásenie klientovi, že ho uspokojí až do výšky 20 000,- Eur v prípade nesplnenia povinností dodávateľa. Klient toto vyhlásenie týmto prijíma.“ Z výpisu žalovaného 1/ z obchodného registra vyplynulo konanie menom spoločnosti: „Za spoločnosť konajú a podpisujú konatelia samostatne a to tak, že k vytlačenému alebo napísanému obchodnému menu spoločnosti pripoja svoj vlastnoručný podpis.“.

1.5. Súd prvej inštancie na zistený skutkový stav pri právnom posúdení veci aplikoval ust. § 303 Obch. zák., § 13 ods. 2 Obch. zák. § 133 ods. 1 Obch. zák. a § 266 ods. 1 Obch. zák. a vychádzal tiež z ust. § 20 ods. 1, § 34 a § 35 ods. 1 Obč. zák. Poukázal na to, že zo znenia čl. 5 bodu 5.1 Zmluvy o subdodávke služieb na prevádzku a údržbu fotovoltaických elektrární zo dňa 22.09.2011 je zrejmé, že obsahuje dohodu zmluvných strán, t.j. žalobcu ako klienta a žalovaného 1/ ako dodávateľa. Konštatoval, že z citovaného textu označeného zmluvného ustanovenia podľa jeho názoru ani za použitia výkladových pravidiel obsiahnutých v § 266 ods. 1-4 Obch. zák. a § 35 Obč. zák., nemožno vyvodiť, že by čl. 5 bod 5.1 uvedenej zmluvy obsahoval prejav vôle (vyhlásenie) žalovaného 1/ F. V., nakoľko tento nebol zmluvnou stranou Zmluvy o subdodávke služieb na prevádzku a údržbu fotovoltaických elektrární zo dňa 22.09.2011, čo vyplýva z označenia zmluvných strán v jej záhlaví, ako aj v závere na mieste pre podpisy zmluvných strán na zmluve. V čl. 5 bode 5.1 Zmluvy o subdodávke služieb na prevádzku a údržbu fotovoltaických elektrární zo dňa 22.09.2011 sa zmluvné strany výslovne dohodli, že „na zabezpečenie všetkých povinností dodávateľa, vyplývajúcich z tejto zmluvy, týmto poskytuje konateľ dodávateľa, F. V., osobné ručiteľské vyhlásenie klientovi, že ho uspokojí až do výšky 20 000,- Eur v prípade nesplnenia povinností dodávateľa. Klient toto vyhlásenie týmto prijíma.“ Súd prvej inštancie zdôraznil, že z citovaného zmluvného ustanovenia teda nevyplýva, že by v ňom F. V. ako fyzická osoba, konateľ žalovaného 1/, prevzal záväzok plniť za žalovaného 1/ ako dlžníka (ručiteľský záväzok). Mal za to, že pri výklade uvedeného zmluvného ustanovenia je potrebné mať na zreteli, že obsahuje výslovne dohodu zmluvných strán o zabezpečení záväzku žalovaného 1/, vyplývajúceho zo zmluvy, a nie úmysel žalovaného 2/ ako fyzickej osoby a ručiteľa prijať na seba ručiteľský záväzok. Podľa názoru prvoinštančného súdu čl. 5 bodu 5.1 Zmluvy o subdodávke služieb na prevádzku a údržbu fotovoltaických elektrární nepotvrdzuje jednoznačnosť úmyslu ručiteľa a aj s prihliadnutím na označenie zmluvných strán v predmetnej zmluve a podpisy zmluvných strán predmetné zmluvné ustanovenie neobsahuje prehlásenie (prejav vôle) žalovaného 2/ o tom, že žalobcu ako veriteľa uspokojí, ak žalovaný 1/ ako dlžník voči nemu nesplnil záväzok vyplývajúci

z predmetnej zmluvy. Prvoinštančný súd poukázal aj na to, že na mieste pre podpis zmluvných strán Zmluvy o subdodávke služieb na prevádzku a údržbu fotovoltaických elektrární zo dňa 22.09.2011 (v jej závere) sa nachádzajú dva vlastnoručné podpisy, jeden na mieste pre podpis klienta a jeden na mieste pre podpis dodávateľa. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že predmetnú zmluvu za žalovaného 1/ ako dodávateľa podpísal jeho konateľ F. V., ktorý je ako fyzická osoba v tomto spore žalovaný 2/. Z výpisu žalovaného 1/ z obchodného registra je zrejmé, že za spoločnosť žalovaného 1/ koná a podpisuje konateľ tak, že k vytlačenému alebo napísanému obchodnému menu spoločnosti pripojí svoj vlastnoručný podpis. Prvoinštančný súd preto konštatoval, že Zmluva o subdodávke služieb na prevádzku a údržbu fotovoltaických elektrární zo dňa 22.09.2011 je riadne podpísaná žalovaným 1/, avšak absentuje na nej podpis žalovaného 2/ (fyzickej osoby) ako ručiteľa, pričom je zrejmé, že žalovaný 2/ ani podľa označenia zmluvných strán v nej nebol zmluvnou stranou tejto zmluvy. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že v spore nebolo preukázané prevzatie ručiteľského záväzku žalovaného 2/ za záväzky žalovaného 1 v článku 5. bod 5.1 predmetnej zmluvy v zmysle § 303 Obch. zák., tak ako to tvrdil žalobca. Z uvedených dôvodov prvoinštančný súd žalobu proti žalovanému 2/ o zaplatenie sumy 20 000,- Eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 24.12.2012 do zaplatenia zamietol ako nedôvodnú, nakoľko nemal za preukázané, že by žalovaný 2/, v zmysle § 303 Obch. zák., ako ručiteľ žalobcovi ako veriteľovi písomne vyhlásil, že ho uspokojí, ak žalovaný 1/ ako dlžník voči nemu nesplnil predmetné záväzky. Súd prvej inštancie teda uzavrel, že žalovaný 2/ nebol zmluvnou stranou Zmluvy o subdodávke služieb na prevádzku a údržbu fotovoltaických elektrární zo dňa 22.09.2011, túto zmluvu ako fyzická osoba (ručiteľ) nepodpísal a čl. 5 bod 5.1 označenej zmluvy neobsahuje jeho vyhlásenie (prejav vôle) o prevzatí ručiteľského záväzku. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ust. a plným úspechom žalovaného v spore.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, a to z dôvodov uvedených v , , keď podľa jeho názoru mu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovanie jemu patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca sa nestotožnil s právnym záverom vysloveným v napadnutom rozsudku, podľa ktorého v spore nebolo preukázané, že by žalovaný 2/ F. V. v zmysle Obch. zák. ako ručiteľ žalobcovi ako veriteľovi poskytol platné ručiteľské vyhlásenie. Poukázal na to, ručenie podľa vzniká jednostranným písomným vyhlásením ručiteľa. Žalobca mal za to, že platnosť ručiteľského vyhlásenia, ktoré je jednostranným právnym úkonom, a nie je dohodou medzi veriteľom a ručiteľom, nie je podmienená vykonaním ručiteľského vyhlásenia ako samostatného právneho úkonu. Aj rozhodovacia prax súdov sa stotožňuje s názorom, že ručiteľský záväzok môže byť aj súčasťou inej písomnej zmluvy. Najvyšší súd SR v rozsudku zo dňa 28.10.2010, sp. zn. konštatoval, že: „na platnosť ručiteľského záväzku sa nevyžaduje osobitné, samostatné, ručiteľské vyhlásenie, ktorým odporkyňa v 4. rade chcela prevziať ručenie za splnenie povinnosti z úverovej zmluvy tak, ako uvádza vo svojom dovolaní a je v zmysle citovaných ustanovení zákona upravujúcich ručenie postačujúce osobitné vyhlásenie ručiteľského záväzku uvedené priamo v úverovej zmluve.“ Podľa názoru žalobcu sa pre platnosť ručiteľského vyhlásenia nevyžaduje ani to, aby bola zmluva (Zmluva o subdodávke služieb na prevádzku a údržbu fotovoltaických elektrární zo dňa 22.09.2011) podpísaná žalovaným ako konateľom žalovaného 1/ (BIOELEKTRO ENERGY s.r.o.) ako zmluvnou stranou a rovnako ním podpísaná duplicitne ako ručiteľom. Vyššie uvedené rovnako podporila súdna prax, keď Najvyšší súd SR v rozsudku zo dňa 17.12.2009, sp. zn. , konštatoval: „Skutočnosť, že zmluva, ktorej obsahom je aj ručiteľský záväzok, obsahuje iba jeden podpis za situácie, že záväzok obchodnej spoločnosti zabezpečuje ručením jej spoločník, ktorý je zároveň konateľom spoločnosti, nespôsobuje bez ďalšieho jej neplatnosť. Ak jedna osoba koná v procese vzniku zmluvy za alebo v mene jej viacerých účastníkov, neznamená to že, na zmluve musí byť jej podpis osobitne za každého z nich.“ Žalobca tiež poukázal aj na uznesenie Okresného súdu Trenčín ako prvoinštančného súdu v pôvodnom konaní vedenom na tamojšom súde pod sp. zn. pred vylúčením konania proti žalovanému na samostatné konanie, ktorým súd predmetné konanie zastavil z dôvodu nedostatku právomoci, ako aj na rozhodnutie - uznesenie Krajského súdu Trenčín zo dňa 22.02.2021, sp. zn. , ktorým Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd zrušil uznesenie Okresného súdu Trenčín o zastavení konania pre nedostatok právomoci súdu. Vo vyššie uvedených rozhodnutiach súdy posudzovali otázku právomoci súdu v predmetnej právnej veci, resp. otázku platnosti rozhodcovskej doložky a jej aplikovateľnosti na ručiteľské vyhlásenie žalovaného obsiahnuté v Zmluve o subdodávke služieb na prevádzku a údržbu fotovoltaických elektrární zo dňa 22.09.2011. Z týchto rozhodnutí pritom podľa názoru žalobcu možno vyvodiť, že oba súdy považovali ručiteľské vyhlásenie žalovaného a jeho

ručenie ako také za existujúce a platné, nakoľko v opačnom prípade by logicky pri posudzovaní otázky právomoci súdu nemohli vôbec posudzovať, či sa rozhodcovská doložka vzťahuje, alebo nevzťahuje aj na ručiteľské vyhlásenie žalobcu. Žalobca ďalej poukázal na princíp právnej istoty deklarovaný v článku 2 a zdôraznil, že ak súd aplikuje určité ustanovenie zákona, resp. tvrdenie, na ktorom stojí jeho, rozsudok bez relevantných dôvodov v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou, treba považovať takýto postup súdu za arbitrárny a zároveň zasahujúci do princípu právnej istoty ako súčasti právneho štátu podľa SR. Zo znenia jednoznačne vyplýva, že ak sa súd odchýli od právneho názoru, ktoré iné súdy (najmä Najvyšší súd SR) vyslovili pri aplikácii a výklade určitého právneho predpisu vo svojich rozhodnutiach, svoje rozhodnutie musí riadne odôvodniť - vysvetliť prečo nebolo možné tieto rozhodnutia na daný prípad použiť. Ústavný súd SR už viackrát vyslovil, že riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa SR vyžaduje, aby sa súd jasným, právne konkrétnym a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie podstatné a právne významné (i. ÚS 236/06). Nevysporiadanie sa so zásadnými tvrdeniam žalobcu nie je možné považovať za vyrovnanie sa so všetkými podstatnými skutočnosťami. Žalobca uviedol, že on v priebehu prvoinštančného konania (zápisnica z pojednávania zo dňa 22.09.2021) poukazoval na judikatúru súdov (najmä Najvyššieho súdu SR), ktorú popísal aj vo svojom odvolaní a ktorá podľa jeho názoru podporuje jeho tvrdenia a nároky v tomto spore, pričom prvoinštančný súd sa jeho argumentáciou poukazujúcou na ustálenú rozhodovaciu prax žiadnym spôsobom nevysporiadal, a teda ani neodôvodnil odklon od tejto rozhodovacej praxe. Podľa jeho názoru tým prvoinštančný súd porušil vyššie uvedený princíp v tomto konaní, keď jeho žalobu zamietol výslovne na formalistickom výklade a aplikácii práva, pričom týmto nesprávnym procesným postupom mu znemožnil uskutočňovanie procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zdôraznil, že za porušenie práva na spravodlivý proces sa považuje v zmysle rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR situácia, ak všeobecný súd svoje rozhodnutie riadne neodôvodní a nevysporiada sa so všetkými relevantnými námietkami uplatnenými sporovými stranami, a to spôsobom zodpovedajúcim miere ich závažnosti. V tomto prípade je zrejmé, že súd prvej inštancie sa mal vysporiadať s tým, prečo nezobral vo vzťahu k jeho nároku do úvahy skutkovo a právne porovnateľné rozsudky Najvyššieho súdu SR popísané vyššie, čím sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe, pričom tento svoj odklon nijako nezdôvodnil. V dôsledku uvedeného žalobca označil napadnutý rozsudok za arbitrárny, nezodpovedajúci náležitostiam odôvodnenia súdneho rozhodnutia v zmysle . Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení zo dňa 25.04.2022 k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom prvoinštančného súdu vysloveným v odôvodnení napadnutého rozsudku. Poukázal na čl. 5 bodu 5.1 Zmluvy o subdodávke služieb na prevádzku a údržbu fotovoltaických elektrární zo dňa 22.09.2011 a zdôraznil, že z citovaného zmluvného ustanovenia nevyplýva, že by v ňom on ako fyzická osoba, konateľ žalovaného 1/, prevzal záväzok plniť za žalovaného 1/ ako dlžníka (ručiteľský záväzok). Uviedol, že pri výklade uvedeného zmluvného ustanovenia je totiž potrebné mať na zreteli, že obsahuje výslovne dohodu zmluvných strán o zabezpečení záväzku žalovaného 1/, vyplývajúceho zo zmluvy, a nie úmysel žalovaného 2/ ako fyzickej osoby a ručiteľa prijať na seba ručiteľský záväzok. Súd prvej inštancie preto správne ustálil, že čl. 5 bodu 5.1 Zmluvy o subdodávke služieb na prevádzku a údržbu fotovoltaických elektrární nepotvrdzuje jednoznačnosť úmyslu ručiteľa. Aj s prihliadnutím na označenie zmluvných strán v predmetnej zmluve a podpisy zmluvných strán na zmluve mal prvoinštančný súd mal správne za to, že označené zmluvné ustanovenie neobsahuje prehlásenie (prejav vôle) žalovaného 2/ o tom, že žalobcu ako veriteľa uspokojí, ak žalovaný 1/ ako dlžník voči nemu nesplnil záväzok vyplývajúci z predmetnej zmluvy. Prvoinštančný súd správne ustálil, že Zmluva o subdodávke služieb na prevádzku a údržbu fotovoltaických elektrární zo dňa 22.09.2011 je riadne podpísaná žalovaným 1/, avšak absentuje na nej podpis žalovaného 2/ (fyzickej osoby) ako ručiteľa. Žalovaný 2 opätovne podotkol, že on ani podľa označenia zmluvných strán v tejto zmluve nebol zmluvnou stranou a aj z týchto dôvodov je zrejmé, že na seba ručiteľský záväzok za záväzky žalovaného 1/ neprevzal. Podľa názoru žalovaného 2/ z judikatúry, ktorú žalobca v konaní predložil, nevyplývajú závery, ktoré z nich v tomto konaní žalobca vyvodzuje a súdu prezentuje. Žalobcom citovaná časť rozhodnutia rozsudku NS SR zo dňa 17.12.2009, sp. zn. je vytrhnutá z kontextu tak, aby to bolo možno žalobcom aplikovať

aj na predmetné konanie. Uvedené rozhodnutie je však v celosti výsledkom súdneho konania, ktoré je skutkovo významne odlišné od tohto konania. V citovanom rozhodnutí bola dohoda o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva podpísaná v spodnej časti zmluvy bez popisu funkcie, ktorá osoba prejavuje vôľu, t. j. či ručiteľ ako fyzická osoba alebo konateľ ako štatutárny orgán jedného zo spoločníkov, pričom išlo o totožnú osobu. Okrem uvedeného, ručiteľ bol v citovanom rozhodnutí vymedzený aj v úvodnej časti dohody. Uvedené sú významné odlišnosti, ktoré majú závažný dopad na právne posúdenie a ktoré žalobca zámerne opomenul súdu uviesť. Zvyšné rozhodnutia, ktoré žalobca prezentuje, sú taktiež účelovo vytrhnuté z kontextu alebo ide o rozhodnutia, ktoré nenadobudli právoplatnosť v znení, v akom ich žalobca predložil. Uvedené konanie žalobcu žalovaný 2/ označil za účelové a svojvoľné vykladanie práva, ktoré nijakým spôsobom nekorešponduje s prejednávaným právnym stavom. Podľa názoru žalovaného 2/ súd prvej inštancie vyhodnotil právny stav správne a v súlade so zákonom, ako aj rozhodovacou praxou.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 08.07.2022 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 25.04.2022 označil stanovisko žalovaného 2/ za rozporné so skutkovým stavom, resp. predloženou súdnou praxou a naviac popierajúce skutočnú vôľu strán sporu pri uzavretí zmluvy o prevádzke a údržbe fotovoltaickej elektrárne zo dňa 14.07.2011, resp. vydaní v nej zahrnutého ručiteľského vyhlásenia zo strany žalovaného. V tejto súvislosti poukázal na svoje skoršie vyjadrenia a odvolacie dôvody, na ktorých v plnom rozsahu zotrval. Žalobca vyjadril presvedčenie, že on v konaní preukázal (a podložil to aj súdnymi rozhodnutiami vyšších súdnych autorít), že na zmluve o prevádzke a údržbe fotovoltaickej elektrárne zo dňa 14.07.2011 (ďalej len „zmluva“) sa pre platnosť ručiteľského vyhlásenia žalovaného nevyžadoval samotný podpis žalovaného (a to aj pre platnosť ručiteľského vyhlásenia vydaného ním samým), nakoľko pri uzatváraní zmluvy žalovaný konal a rokoval so žalobcom tak ako konateľ spoločnosti BIOELEKTRO ENERGY s.r.o., so sídlom Kollárova 446, 078 Sečovce, IČO 36 869 252 (ďalej len „žalovaná spoločnosť“) ako aj samotná fyzická osoba. Opätovne zdôraznil, že dôvodom na požadovanie tohto osobného ručenia zo strany žalobcu priamo od žalovaného (ako fyzickej osoby), bola skutočnosť, že služby z predchádzajúcej zmluvy o prevádzke a údržbe fotovoltaickej elektrární poskytoval žalovaný ako živnostník - F. V. - X., s miestom podnikania X. XXXX/XX, XXXXX L. nad V., D.: XXXXXXXX, pričom zmenou subjektu na žalovanú spoločnosť (na žiadosť žalovaného), žalobca trval na poskytnutí tohto ručenia priamo od konateľa žalovanej spoločnosti, ktorý riadne toto ručiteľské vyhlásenie poskytol. Podotkol, že pripomienkovanie zmluvy pred jej uzavretím bolo zo strany žalovaného vykonávané viacerými pozmeňujúcimi návrhmi a riešeniami. Žalobca uviedol, že dôvodom jeho požiadavky na poskytnutie osobného ručenia zo strany žalovaného bola skutočnosť, že žalobca pochyboval už pri uzavretí zmluvy o schopnosti zaplatiť prípadné nároky zo zmluvy zo strany žalovanej spoločnosti voči žalobcovi. Táto pochybnosť sa preukázala aj v tomto konaní, keď žalovaný hneď po porušení povinností zo zmluvy a jej vypovedaní zo strany žalobcu, účelovo previedol svoj 100 % podiel v žalovanej spoločnosti na iné (nekontaktné) osoby na druhej strane republiky a aj skončil vo funkcii konateľa. Uvedené konanie malo za následok, že napriek právoplatnému exekučnému titulu voči žalovanej spoločnosti, sa žalobcovi nepodarilo do dnešného dňa ani čiastočne vymôcť svoj nárok voči žalovanej spoločnosti, preto si uplatnil nároky na plnenie z ručiteľského vyhlásenia. Žalobca zdôraznil, že nakoľko súd prvej inštancie nevzal do úvahy skutočnosti uvedené vo vyjadreniach žalobcu a opomenul ním predložené súdne rozhodnutia, vec nesprávne právne posúdil a zároveň odňal žalobcovi prístup k právu na spravodlivý proces. V konaní nebolo sporné, že žalovaná spoločnosť porušila ustanovenia zmluvy a zodpovedá za spôsobenú škodu žalobcovi v žalobcom uplatnenej výške ako aj to, že žalobca požadoval od žalovaného poskytnutie osobného ručenia za žalovanú spoločnosť. Žalobca v konaní preukázal, že žalovaný mal úmysel poskytnúť osobné ručenie (ako fyzická osoba) za žalovanú spoločnosť ako aj to, že pri uzatváraní zmluvy konal žalovaný nie len ako štatutárny orgán žalovanej spoločnosti, ale aj ako fyzická osoba (práve preto bola na jeho požiadavku znížená výška osobného ručenia na sumu len 20.000 Eur). Domáhal sa preto zrušenia alebo zmeny napadnutého rozsudku v zmysle jeho odvolacieho návrhu.

5. Ďalšie písomné podania strán sporu neboli odvolaciemu súdu doručené.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ustanovení a (ďalej len „“), t. j. v medziach podaných odvolaní a ich dôvodov.

7. V zmysle ustanovenia nebolo potrebné na prejednanie odvolaní žalobcu i žalovaného nariaďovať pojednávanie, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani to nevyžadoval dôležitý záujem.

8. Podľa na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi ( ).

11. Žalobca v odvolaní namietal porušenie práva na spravodlivý proces a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, teda uplatnil odvolacie dôvody podľa a .

12. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

13. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

14. Po preskúmaní veci v rozsahu podaného odvolania odvolací súd zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

15. Za aplikácie posudzoval odvolací súd v prvom rade z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou, ktorá sa týka procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa a .

16. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu možno konštatovať, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.

17. K odvolacej námietke žalobcu o porušení práva na spravodlivý proces z dôvodu, že súd prvej inštancie v konaní nepostupoval v súlade s článkom 2 deklarujúcim princíp právnej istoty, že svoje rozhodnutie založil na formalistickom výklade a aplikácii práva, pričom svoje rozhodnutie, ktorým sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít náležite neodôvodnil, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie arbitrárne, odvolací súd uvádza nasledovné.

18. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (č.l. 46 ods. 1 SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a

použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníkov konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (). Do obsahu základného práva na spravodlivý proces nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (, ).

19. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Prijaté závery vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá kritériám riadneho odôvodnenia rozsudku podľa až 4 .

20. Námietky žalobcu uvedené v jeho odvolaní boli v zásade totožné s námietkami, ktoré uplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa prvoinštančný súd zaoberal, správne a vyčerpávajúco sa s nimi vysporiadal a nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli tvrdené a ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle poukazuje.

21. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu týkajúcich sa nesprávneho právneho posúdenia platnosti ručiteľského vyhlásenia žalovaného 2/ odvolací súd uvádza nasledovné:

22. Povahu ručiteľského záväzku podľa § 303 Obch. zák. charakterizuje vzťah ručiteľského záväzku a hlavného záväzku, ktorý určuje akcesorita a subsidiarita. Ručiteľský záväzok je akcesorický, t.j. vedľajší, závislý čo do svojho vzniku, zániku, platnosti a spravidla aj obsahu od záväzku medzi dlžníkom a veriteľom, ktorý je hlavný, určujúci. Ručiteľský záväzok je záväzkom subsidiárnym, lebo povinnosť ručiteľa splniť záväzok má vo vzťahu k primárnej povinnosti dlžníka podpornú povahu. Ručiteľ je povinný plniť až vtedy, keď dlžník nesplnil svoj splatný záväzok napriek písomnej výzve veriteľa, aby plnil. Ručiteľ tu vystupuje ako náhradný dlžník. Medzi dlžníkom a ručiteľom nie je vzťah solidarity. Ručiteľovo vyhlásenie musí spĺňať formálne aj obsahové náležitosti. Z hľadiska formy musí byť dodržaná písomná forma, ktorá je podmienkou platnosti vyhlásenia. Ústne vyhlásenie zákon nepripúšťa. Vyhlásenie je jednostranným právnym úkonom toho, kto ručenie ponúka, a preto musí spĺňať aj všetky všeobecné požiadavky na platnosť právneho úkonu. Z hľadiska obsahu musí preto vyhlásenie obsahovať určenie dlžníka, veriteľa a ručiteľa tak, aby nevznikla pochybnosť, o ktoré osoby ide. Z vyhlásenia musí byť tiež zrejmé, o aký záväzok ide, teda ktorý záväzok má byť zabezpečený ručením. Dôležitá je jeho presná identifikácia z hľadiska jeho obsahu a rozsahu, ale aj právneho dôvodu. Môže ísť o rôzne spôsoby identifikácie, napríklad konkrétnym určením výšky záväzku, za ktorý sa ručenie preberá, prípadne odkazom na zmluvu alebo inú listinu, v ktorej je záväzok jednoznačne identifikovaný. Zákon tiež vyžaduje, aby vyhlásenie celkom jednoznačne obsahovalo záväzok ručiteľa, že ak dlžník svoj záväzok nesplní, splní ho veriteľovi ručiteľ. Splnenie tejto požiadavky je prvoradé v tom zmysle, že je nevyhnutné, aby úmysel ručiteľa prijať na seba ručiteľský záväzok bol celkom jednoznačný. Pritom nie je rozhodujúce, aká terminológia je použitá, ale ide o jednoznačnosť úmyslu ručiteľa.

23. V prejednávanej veci tak, ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania, a to zo znenia čl. 5 bodu 5.1. Zmluvy o subdodávke služieb na prevádzku a údržbu fotovoltaických elektrární uzatvorenej dňa

22.9.2011 medzi žalobcom a spoločnosťou BIOELEKTRO ENERGY s.r.o. IČO: 36 869 252 konajúcou prostredníctvom F. V. (teda žalovaného 2/, je zrejmé, že zmluvné strany sa výslovne dohodli, že na zabezpečenie všetkých povinností dodávateľa, vyplývajúcich z tejto zmluvy, týmto poskytuje v zmysle § 303 a nasl. Obch. zák., konateľ dodávateľa, t.j. pán F. V., bytom X. XXXX/XX, XXX XX L. nad V., osobné ručiteľské vyhlásenie klientovi, že ho uspokojí až do výšky 20 000,- € v prípade nesplnenia povinností dodávateľa a že klient toto vyhlásenie týmto prijíma.

24. Z formulácie čl. 5 bod 5.1 citovanej zmluvy teda jednoznačne vyplýva dohoda zmluvných strán (žalobcu a spoločnosti BIOELEKTRO ENERGY s.r.o.) o poskytnutí ručiteľského vyhlásenia konateľom F. V., avšak aj podľa názoru odvolacieho súdu, zhodne so záverom prvoinštančného súdu, absentuje v ňom jednostranné vyhlásenie konateľa spoločnosti BIOELEKTRO ENERGY s.r.o. F. V., čiže žalovaného 2, ktoré by bolo prejavom jeho vôle uspokojiť veriteľovi záväzok dlžníka, v prípade, ak ho dlžník nesplní. Odvolací súd zastáva názor, že znenie čl. 5 bod 5.1 predmetnej zmluvy nepredstavuje jednostranný právny úkon žalovaného 2, F. V. v podobe jeho ručiteľského vyhlásenia ako fyzickej osoby, ale ide o dvojstranný právny úkon právnických osôb (žalobcu a spoločnosti BIOELEKTRO ENERGY s.r.o) obsahujúci ich dohodu o tom, že tretia osoba (F. V., konateľ spoločnosti BIOELEKTRO ENERGY s.r.o.) tým poskytuje ručiteľské vyhlásenie žalobcovi. Práve v dôsledku absencie jednostranného vyhlásenia žalovaného 2 adresovaného žalobcovi, ktorý by obsahovalo jeho prejav vôle uspokojiť veriteľa (žalobcu) v prípade neplnenia zo strany dlžníka (spoločnosti BIOELEKTRO ENERGY s.r.o.) nemohlo dôjsť a ani nedošlo v zmysle ust. § 303 Obch. zák. k platnému prevzatiu ručiteľského záväzku žalovaným 2.

25. K argumentácii žalobcu, podľa ktorého v zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky platnosť ručiteľského vyhlásenia nie je podmienená vykonaním ručiteľského vyhlásenia ako samostatného právneho úkonu, pričom ručiteľský záväzok môže byť aj súčasťou inej písomnej zmluvy, odvolací súd uvádza, že aj z týchto právnych záverov nepochybne vyplýva, že vychádzajú z predpokladu prejavu vôle na základe jednostranného vyhlásenia bezpochyby učineného ručiteľom, obsahom ktorého musí byť jednoznačné vyjadrenie úmyslu ručiteľa prijať na seba ručiteľský záväzok. Ako správne uzavrel súd prvej inštancie, v prejednávanej veci nebolo preukázané, že by žalovaný 2/ v zmysle § 303 Obch. zák. ako ručiteľ žalobcovi ako veriteľovi písomne vyhlásil, že ho uspokojí, ak spoločnosť BIOELEKTRO ENERGY s.r.o. (žalovaný 2/) voči žalobcovi svoje záväzky. Žalobcom označené súdne rozhodnutia, ktoré považoval za relevantné vo vzťahu k posúdeniu otázky platnosti ručiteľského vyhlásenia, teda vychádzali z iných skutkových zistení, než v prejednávanej veci.

26. Pokiaľ žalobca v odolaní poukázal na skutočnosť, že prvoinštančný i odvolací súd v rámci posudzovania platnosti rozhodcovskej doložky v predmetnom spore vo svojich rozhodnutiach pod č.k. -99 zo dňa 16.10.2019 a č.k. -115 zo dňa 22.2.2017 považovali ručiteľské vyhlásenie žalovaného 2/ za existujúce a platné, odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že uvedené sa nezakladá na pravde, pretože predmetom posudzovania nebola platnosť ručiteľského vyhlásenia. Súdy (prvoinštančný i odvolací) posudzovali to, či sa rozhodcovská doložka vzťahuje nielen na zmluvné strany, ale aj na žalovaného 2/ ako ručiteľa, a teda či aj žalovaný 2/ bol oprávnený namietať, že vec sa má prejednať v rozhodcovskom konaní. Odvolací súd v kontexte uvedeného preskúmal obsah a platnosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v čl. 12.3 predmetnej zmluvy, pričom dospel k záveru, že rozhodcovská doložka bola uzatvorená len medzi žalobcom a spoločnosťou BIOELEKTRO ENERGY s.r.o. ako žalovaným 1/, v dôsledku čoho len žalovaný 1/ mohol uplatniť námietku právomoci súdu prvej inštancie vo veci konať. Uvedené vyplýva z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Trenčíne ako odvolacieho súdu č.k. -115 zo dňa 22.2.2017, ktorým odvolací súd zrušil rozhodnutie prvoinštančného súdu o zastavení konania pre nedostatok právomoci všeobecného súdu prejednať spor. Otázka platnosti či neplatnosti ručiteľského záväzku žalovaného 2/ však nebola pri skúmaní procesných podmienok konania (právomoci všeobecného súdu vec prejednať a rozhodnúť vzhľadom na existenciu rozhodcovskej doložky) predmetom komplexného posudzovania z hľadiska zákonných nielen formálnych, ale aj obsahových náležitostí. Neobstojí preto tvrdenie žalobcu, že prvoinštančný i odvolací súd museli považovať ručiteľské vyhlásenie za platné, lebo v opačnom prípade by pri posudzovaní otázky právomoci súdu vôbec nemohli posudzovať, či sa rozhodcovská doložka vzťahuje alebo nevzťahuje aj na ručiteľské vyhlásenie žalobcu.

27. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie aplikoval zákonné ustanovenie, na ktorom založil svoje rozhodnutie, v rozpore s ustálenou rozhodovacou činnosťou, pričom svoj odklon od

ustálenej rozhodovacej praxe neodôvodnil, odvolací súd uvádza, že prvoinštančný súd pri aplikácii vychádzal z podstaty a zmyslu tohto ustanovenia. Právna norma priamo vo svojom znení prezumuje, že dlžníkovým ručiteľom sa stáva len ten, kto veriteľovi písomne vyhlási, že mu bude plniť, ak nesplní dlžník. Vyhlásenie inej osoby než tej, kto má byť ručiteľom, nemôže teda v zmysle citovaného ustanovenia platne založiť ručiteľský záväzok. Súd prvej inštancie, ako už bolo uvedené vyššie, citované zákonné ustanovenie aplikoval na zistený skutkový stav a dospel k správnemu právnemu záveru, že v danom prípade ručiteľský záväzok žalovaného 2/ platne nevznikol. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na princíp právnej istoty a tvrdil, že napadnutý rozsudok je arbitrárny, k tomu odvolací súd uvádza, že spravodlivé a zákonné rozhodnutie nie také, aké očakáva strana sporu, ale také, ktoré vychádza zo skutkových zistení na základe vykonaných dôkazov a aplikácie právnych noriem na zistený skutkový stav. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil a skutočnosť, že jeho výrok a odôvodnenie nenapĺňa predstavu žalobcu o výsledku sporu, neznamená, že rozhodnutie súdu je svojvoľné. 28. Odvolací súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je správny, vychádzajúci z riadne zisteného skutkového stavu a zo správneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s požiadavkami na odvolací súd sa s jeho odôvodnením stotožňuje ( ). Preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa .

29. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že žalovanému 2/, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).