Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Nc/14/2010

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu C., s. r. o., so sídlom na T.,

IČO: X., proti žalovanej JUDr. D.M., sudkyni Okresného súdu Trnava, o náhradu škody

vedenej Okresnom súdu Trnave pod sp. zn. , v konaní o vylúčení sudcov

Krajského súdu v Trnave z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. 23 NcC

29/2010 takto

rozhodol:

Sudcovia Krajského súdu v Trnave, JUDr. E. B., JUDr. K. B., Mgr. F. B., JUDr. A.

D., JUDr. B. H., JUDr. S. H., JUDr. A. J., JUDr. I. J., JUDr. M. K., JUDr. P. P., JUDr.

Katarína S., JUDr. D. Š., JUDr. V. T., Mgr. J. M., JUDr. M. S., Mgr. V. Z. sú vylúčení

z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. .

Sudcovia Krajského súdu v Trnave, JUDr. I. I., JUDr. T. B., JUDr. Ľ. B., Mgr. D. Č.,

JUDr. R. F., JUDr. Ľ. J., JUDr. J. K., JUDr. M. K., JUDr. P. S., JUDr. Ľ. S., V. V., JUDr. D.

W. nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn.

.

O d v ô v o d n e n i e

V konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. o náhradu

škody, oznámili sudcovia Okresného súdu Trnava, že sú u nich dané dôvody, pre ktoré sú

sudca vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci ( a ).

O tom, či sudcovia Okresného súdu Trnava sú v tejto veci vylúčení z prejednávania

a rozhodovania, mal rozhodnúť Krajský súd v Trnave ako súd nadriadený (§ 16 ods. 1 O. s.

p.) v konaní sp. zn. . Pretože podľa oznámenia sudcov Krajského súdu

v Trnave sú u nich dané dôvody vylučujúce sudcu z prejednávania a rozhodovania veci (§ 14

27

ods. 1 a ), bol spis predložený na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu

v Trnave ( ) posudzoval opodstatnenosť oznámenia sudcov

( ) z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania

a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z , v zmysle ktorého sú sudcovia

vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci,

účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Účelom tohto

ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k

účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania.

Z hľadiska vylúčenia sudcu je právne významným vzťah sudcu buď k prejednávanej veci (o

ktorý ide v prípade konkrétneho záujmu sudcu na určitom spôsobe skončenia konania

a rozhodnutia o veci), alebo k účastníkom konania (ide oň napríklad v prípade priateľského

vzťahu sudcu k účastníkovi konania), alebo k zástupcovi účastníka konania.

Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý

a nestranný sudca. Ústavná úprava práva na spravodlivý proces ( Slovenskej

republiky) zároveň na druhej strane zahrňuje aj právo na to, aby právna vec účastníka nebola

odňatá zákonnému sudcovi, ktorý bol určený podľa zákonných pravidiel príslušnosti súdov

( ). V zásade teda platí, že v určitej právnej veci by mal

rozhodovať nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom

práce príslušného súdu a tento zákonný sudca by sa už v ďalšom priebehu konania nemal

meniť. Výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu predstavuje inštitút

vylúčenia sudcu z rozhodovania, ktorý zákonom predpokladaným postupom a zo zákonom

predpokladaných dôvodov pripúšťa, aby zákonný sudca bol vylúčený z ďalšieho

rozhodovania. Zámer, ktorý tu umožňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného

sudcu, spočíva v zmarení hroziaceho rizika, že by vo veci mohol rozhodovať zaujatý a nie

nestranný sudca.

Nestrannosť sa definuje spravidla ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a

straníckosti (nadŕžania určitej procesnej strane). Obsahom práva na nestranný súd je, aby

rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu. Súd musí každú vec

prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, aby

žiadnemu z nich nenadŕžal a aby objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre

rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké

príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok (Nález Ústavného

súdu Slovenskej republiky z 15.10.1998, sp. zn. ). Sudcu možno vylúčiť z

prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka súdneho konania ( ),

alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu ( ). Obsahom práva na

prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu

oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodovania veci pre

zaujatosť. Obsahom základného práva na prerokovanie veci nestranným súdom je len

povinnosť súdu prerokovať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho

prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (Nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky z 11.11.1997, sp. zn. ; Nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky z 25.3.1998, sp. zn. ; Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z

24.6.2003, sp. zn. ).

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pri riešení otázky nestrannosti

sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie

aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri

svojom rozhodovaní (pozri napríklad Piersack proti Belgicku). Subjektívna stránka

nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k

účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné z tohto hľadiska je, čo si sudca

myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti,

až kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti

vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti (pozri napríklad Hauschildt proti

Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych

skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna

nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych

symptómov. Práve tu sa uplatňuje teória zdania nezaujatosti [porovnaj tézu, že spravodlivosť

nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná („Justice must not

only be done, it must also be seen to be done“)]. Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný,

ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt

nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných

prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania. Posúdenie

47

nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti,

resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý

mohol byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti

zákonného sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť

v každom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok

nestrannosti súdu (Pullar proti Spojenému kráľovstvu), teda či je tu relevantná obava

z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa

zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu

nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na

nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného.

Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností

prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného

správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik

pochybností o nestrannosti sudcu (pozri tiež Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný

oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej

namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava

považovať objektívne za oprávnenú.

Z uvedenej judikatúry ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky možno vyvodiť,

že subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu

objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu

len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré

by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým

vzťahom k veci disponuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť sudca vylúčený

z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k

veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek

zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda nezávisle

a nestranne.

V prípade sudcov Krajského súdu v Trnave, JUDr. I. I., JUDr. T. Biedniková, JUDr.

Ľ. B., JUDr. R. F., JUDr. Ľ. J., JUDr. P. S., JUDr. V. V., JUDr. D. W., ktorí nachádzali svoju

subjektívnu zaujatosť v kolegiálnom (osobnom) vzťahu k žalovanej ako sudkyni

vykonávajúcej svoju funkciu na Okresnom súde Trnave, ako aj v priateľskom vzťahu k

žalovanej, absentuje objektívny základ nimi konštatovanej zaujatosti, pretože vzájomné

vzťahy medzi sudcami sú založené na profesionalite a kolegiálnosti. Ak rámec týchto

vzájomných vzťahov neprekročí rámec profesionálnosti a kolegiálnosti, nemožno mať, bez

ďalšieho, pochybnosti o ich nezaujatosti. Až v prípade, že by vzájomný vzťah prerástol cez

rýdzo profesionálny rámec výkonu funkcie sudcu a nadobudol charakter bližšieho osobného

vzťahu, pôjde o okolnosť vzbudzujúcu opodstatnené pochybnosti o nezaujatosti a teda išlo

by o dôvod pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Ak aj menovaní

sudcovia vo svojich vyjadreniach síce uviedli priateľský vzťah k žalovanej, tento však

dostatočným spôsobom bližšie nekonkretizovali, a táto skutočnosť neumožnila najvyššiemu

súdu posúdiť objektívnosť takto tvrdených skutočností.

Sudcovia krajského súdu JUDr. J. K., JUDr. M. K., JUDr. Ľ. S. vo svojich

vyjadreniach uviedli, že k menovanej sudkyni majú vzťah, ktorý neprerástol rámec

profesionálneho, kolegiálneho vzťahu. Z tohto dôvodu ich preto najvyšší súd, s ohľadom na

vyššie uvedený výklad, nevylúčil z prejednania a rozhodovania predmetnej veci.

Najvyšší súd nevylúčil z prejednania a rozhodnutia veci ani sudcu krajského súdu

Mgr. D. Č., ktorý sa napriek existencii bližšie špecifikovaného priateľského vzťahu

k žalovanej necítil byť vo veci zaujatý, pretože podľa najvyššieho súdu sudcom deklarovaný

vzťah nie je takej intenzity, pre ktorú by bolo dôvodné pochybovať o jeho nezaujatosti.

Ďalší sudcovia Krajského súdu v Trnave, JUDr. E. B., JUDr. K. B., Mgr. Fedor B.,

JUDr. A. D., JUDr. B. H., JUDr. S. H., JUDr. A. J., JUDr. I. J., JUDr. M. K., JUDr. P. P.,

JUDr. K. S., JUDr. D. Š., JUDr. V. T., Mgr. J. M., JUDr. M. S., Mgr. V. Z., uviedli, že sa cítia

byť subjektívne zaujatí pre svoj bližšie špecifikovaný priateľský vzťah k žalovanej, ktorý

najvyšší súd vyhodnotil ako blízky vzťah k účastníkovi, ktorý je relevantný z hľadiska

ustanovenia .

Najvyšší súd Slovenskej republiky nerozhodoval o opodstatnenosti tvrdených

skutočností JUDr. M. U., ktorá je od 1. októbra 2010 preložená na Najvyšší súd Slovenskej

republiky a dočasne pridelená na Krajský súd v Trnave na výkon funkcie predsedníčky súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok

V Bratislave, 15. novembra 2010

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť:

Hrčková Marta