Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1MObdoV/22/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, v senáte zloţenom z predsedu

senátu JUDr. Juraja Semana a členov senátu JUDr. Anny Markovej, JUDr. Dariny Ličkovej,

JUDr. Aleny Priecelovej a JUDr. Kataríny Pramukovej, v právnej veci ţalobcu: 1/ F. a. s. so

sídlom T. X., B., IČO: X. zast. advokátom JUDr. Ľ. N.,V., B., 2/ L. L. so sídlom G., X., P.

C.,C. zast. advokátom JUDr. T. R., PhD., V. ,P. proti ţalovanému: T. a. s., so sídlom B., B.,

IČO: X., zast. advokátkou Mgr. A. Č., S., B., o zdržanie sa nekalosúťažného konania,

náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia a poskytnutia primeraného

zadosťučinenia, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 01. marca 2007, č. k. -1117

a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 07. augusta 2008, č. k.

1236, takto

rozhodol:

Dovolací súd mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora v časti smerujúcej proti

rozsudku súdu prvého stupňa a rozsudku odvolacieho súdu, ktorou ţalovaný bol zaviazaný

zaplatiť ţalobcovi v druhom rade 14 122 409,21 eur (t.j. 425 451 700 Sk istiny) z a m i e t a.

V ostatnej napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa a rozsudok odvolacieho súdu

z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

2

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave, ako súd prvostupňový, rozsudkom č. k. -1117

zo dňa 1. marca 2007, rozhodol:

Odporca je povinný zdrţať sa akéhokoľvek, i čiastkového, vyuţívania znalosti

alebo skúsenosti tvoriacich predmet know-how navrhovateľa, popísaného v znaleckom

posudku č. 8/1999 zo dňa 12.11.1999 vypracovanom súdnym znalcom Ing. I. S. a v

znaleckom posudku č. 45/1999 zo dňa 29. 11. 1999 vypracovanom súdnou znalkyňou

Ing. M. M., týkajúceho sa organizácie, herných plánov a pravidiel číselných lotérií a

stávkových hier Š.,Š.. a M. do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 1 003 279 719,- Sk do 30 dní od

právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 18,80 %

p. a., zo sumy 130 389 585,30 Sk za obdobie od 07. 02. 2000 do zaplatenia, úrok

z omeškania vo výške 18,80 % p. a. zo sumy 141 691 414,70 Sk za obdobie od

07. 02. 2000 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 17,75 % p. a. zo sumy

107 743 566,60 Sk za obdobie od 13. 10. 2002 do zaplatenia, úrok z omeškania vo

výške 17,75 % p. a. zo sumy 172 507 030,80 Sk za obdobie od 13. 10. 2002 do

zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 16,50 % p. a. zo sumy 94 586 893,50 Sk za

obdobie od 05. 09. 2003 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 16,50 % p. a., zo

sumy 92 731 654,60 Sk za obdobie od 05. 09.2003 do zaplatenia.

Súd ukladá odporcovi, aby v lehote do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti

tohto rozsudku na svoje náklady uverejnil dvakrát za sebou s odstupom jedného týţdňa

platený inzerát v sobotňajších vydaniach denníkov S., Š., P. a N. Č. s nasledovným

textom: "Spoločnosť T. a. s. sa uverejnením tohto inzerátu ospravedlňuje spoločnosti Š.,

a. s., ţe bez jej súhlasu pouţívala pri prevádzkovaní číselných lotérií jej ochranné

známky Š., Š. a M., čím spoločnosť T. a. s., získala na úkor spoločnosti Š. a. s.

neoprávnený majetkový prospech."

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

3

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi, na účet právneho zástupcu

navrhovateľa, trovy konania vo výške 79 526 540,60 Sk, do 3 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe:

Čiastkovým rozsudkom č. k. -821 zo dňa 06. 07. 2004 Krajský súd

v Bratislaverozhodol tak, ţe odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 109 404 000,- Sk

s 10 % úrokom z omeškania, a to zo sumy 96 081 000,- Sk od 08. 01. 2000 do 12. 09. 2002

a zo sumy 109 404 000,- Sk s 10 % úrokom od 13. 09. 2002 aţ do zaplatenia, všetko do 15

dní od právoplatnosti čiastkového rozsudku, s tým, ţe o trovách konania bude rozhodnuté

čiastkovým rozsudkom. Voči rozsudku podal odvolanie odporca. Uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26. 04. 2005 Najvyšší súd Slovenskej

republiky čiastočný rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 06. 06. 02004 č. k.

-821 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia

čiastočného rozsudku je, ţe prvostupňový súd sa nezaoberal posúdením veci z titulu

nekalosúťaţného konania, ani sa s tým nevysporiadal. Pričom posúdenie veci z tohto zreteľa

tvorí právny základ nielen nároku, o ktorom prvostupňový súd rozhodol čiastočným

rozsudkom, ale všetkých navrhovateľom uplatnených nárokov.

Súd v novom konaní posudzoval nárok navrhovateľa v celom rozsahu, tak, ţe

navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 07. 01. 2000 domáhal voči odporcovi zdrţať sa

prevádzkovania číselných lotérií pod označením Š., Š. a M., na ktoré sa vzťahuje know-how

navrhovateľa popísané v znaleckom posudku č. 08/1999 zo dňa 12. 11. 1999 vypracovanom

znalcom Ing. I. S. a v znaleckom posudku č. 45/1999 zo dňa 29. 11. 1999 vypracovanom

znalkyňou Ing. M. M., ďalej sa zdrţať akéhokoľvek i čiastkového vyuţívania znalostí či

skúseností tvoriacich predmet uvedeného know-how a zdrţať sa i akéhokoľvek vyuţívania

uvedených označení v súvislosti s prevádzkovaním akýchkoľvek číselných lotérií a

stávkových hier. Ďalej, aby v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto

rozsudku na svoje náklady uverejnil odporca dvakrát za sebou s odstupom jedného týţdňa

platený inzerát v sobotňajších vydaniach denníkov S., Š., P., P. a N. Č. s nasledovným

textom: "Spoločnosť T. a. s. sa uverejnením tohto inzerátu ospravedlňuje spoločnosti Š. a. s.,

ţe bez jej súhlasu pouţívala pri prevádzkovaní číselných lotérií jej ochranné známky Š., M.

a Š., čím spoločnosť T. a. s. získala na úkor spoločnosti Š. a. s. neoprávnený majetkový

4

prospech." Ďalej, aby odporca vyplatil navrhovateľovi náhradu škody vo výške 35 519 908,-

Sk, a to v rovnakých štvrťročných pravidelných splátkach počas 5 rokov, pričom prvá splátka

bude splatná prvým dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom tento rozsudok nadobudne

právoplatnosť, aby odporca vyplatil navrhovateľovi získané bezdôvodné obohatenie vo výške

272 081 000,- Sk a to v rovnakých štvrťročných pravidelných splátkach počas 5 rokov,

pričom prvá splátka bude splatná prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po

mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť. Taktieţ sa navrhovateľ proti

odporcovi domáhal náhrady trov konania.

Navrhovateľ dňa 12. 09. 2002 podal na súd zmenu návrhu a ďalšie zmeny návrhu

navrhovateľ podal na súd dňa 20. 09. 2002, 05. 08.2003, 25. 11. 2003 a 15. 01. 2007.

Týmito pozmeňujúcimi návrhmi navrhovateľ svoj pôvodný návrh rozšíril v časti nároku na

náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia a v časti poţadovaného uverejnenia

ospravedlnenia svoj uplatnený nárok zobral čiastočne späť.

Súd jednotlivé zmeny návrhu navrhovateľa pripustil.

Vychádzajúc z pripustených zmien návrhu, navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal,

aby súd rozsudkom uloţil odporcovi:

- zdrţať sa prevádzkovania číselných lotérií pod označeniami Š., Š. a M., na ktoré sa

vzťahuje know-how ţalobcu popísané v znaleckom posudku č. 08/1999 zo dňa 12. 11.

1999, vypracovanom súdnym znalcom Ing. I. S. a v znaleckom posudku č. 45/1999

zo dňa 29. 11. 1999, vypracovanom súdnou znalkyňou Ing. M. M., ďalej sa zdrţať

akéhokoľvek i čiastkového vyuţívania znalostí či skúseností tvoriacich predmet

uvedeného know-how a zdrţať sa i akéhokoľvek vyuţívania uvedených označení v

súvislosti s prevádzkovaním akýchkoľvek číselných lotérií a stávkových hier,

- nechať v lehote tridsiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku na

svoje náklady uverejniť dvakrát za sebou s odstupom jedného týţdňa platený inzerát

v sobotňajších vydaniach denníkov S., Š., P. a N. Č. s nasledovným textom:

"Spoločnosť T. a. s. sa uverejnením tohto inzerátu ospravedlňuje spoločnosti Š. a. s.,

ţe bez jej súhlasu pouţívala pri prevádzkovaní číselných lotérií jej ochranné známky

Š., Š. a M., čím spoločnosť T. a. s. získala na úkor spoločnosť Š. a. s. neoprávnený

majetkový prospech,

- vyplatiť ţalobcovi náhradu škody vo výške 425 451 700,- Sk,

5

- vyplatiť ţalobcovi získané bezdôvodné obohatenie vo výške 1 003 279 719,- Sk,

- vyplatiť ţalobcovi úrok z omeškania vo výške 18,80 % p. a. zo sumy

130 389 585,30 Sk za obdobie od 07. 02. 2000 do zaplatenia, úrok z omeškania vo

výške 18,80 % p. a. zo sumy 272 081 000,- Sk za obdobie od 07. 02. 2000 do

zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 17,75 % p. a. zo sumy 107 743 566,60 Sk za

obdobie od 13. 10. 2002 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 17,75 % p. a. zo

sumy 280 250 597,40 Sk za obdobie od 13. 10. 2002 do zaplatenia, úrok

z omeškania vo výške 16,50 % p. a. zo sumy 187 318 548,10 Sk za obdobie od

05. 09. 2003 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 16,50 % p. a .. zo sumy

92 731 654,60 Sk za obdobie od 05. 09. 2003 do zaplatenia,

- nahradiť ţalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho

poplatku, nákladov na vyhotovenie súdnoznaleckých posudkov a trov právneho

zastúpenia,

to všetko do pätnástich dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľ svoj návrh zdôvodnil tým, ţe vznikol dňa 28. 01. 1993 ako právny

nástupca ,,hospodárskeho zariadenia S., podniku pro organizování sázek“ (ďalej len S.„.) v

náväznosti na ustanovenie titulom prevodu podniku

(hospodárskeho zariadenia) na obchodnú spoločnosť.

S. bola dovtedy (do rozdelenia Česko-slovenskej republiky) prevádzkovateľom

číselnej lotérie Š. a ďalších lotérií a hier (ako napr. M., S., 5 zo 40, Š., S.).

Súčasne s navrhovateľom vznikol i odporca - v tom čase pod obchodným menom T.

a. s., ktorý mal byť a dodnes i je nositeľom potrebnej licencie na prevádzkovanie číselných

lotérií na území SR udeľovanej Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Vzhľadom na rozdelenie Česko-slovenska na dva samostatné štátne útvary vznikla v

decembri 1992 nutnosť vzniku nového subjektu, ktorý by po vzniku samostatnej Slovenskej

republiky prevádzkoval uvedené číselné lotérie a hry na jej území. Z tohto dôvodu bolo po

rokovaniach Správneho výboru podniku S. (v ktorom boli zastúpení i zástupcovia S.z.),

zástupcov S.z. a zástupcov Ministerstva financií SR, Ministerstva školstva a vedy SR a

Ministerstva kultúry SR, prijaté riešenie, podľa ktorého boli dňa 11. 12. 1992 zaloţené dve

akciové spoločnosti - odporca (so základným imaním 11 000 000,- Sk) a navrhovateľ (so

6

základným imaním 125 000 000,- Sk), ktorý bol zaloţený, ako je uţ uvedené vyššie v

náväznosti na , ako prevod podniku (hospodárskeho

zariadenia) na obchodnú spoločnosť, pričom jej základné imanie vo výške 125 000 000,- Sk

tvorila v zmysle Rozhodnutia zakladateľov podniku S. prijatého dňa 08. 12. 1992 (ďalej len

"Rozhodnutí") príslušná časť imania podniku S..

Odporca, ktorej zakladateľmi boli horeuvedené ministerstvá vlastniace väčšinu

akcií (52,5 %) a S.z., mal byť a dodnes i je nositeľom potrebnej licencie udeľovanej

Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Navrhovateľ, ktorého zakladateľmi boli občianske zdruţenia S.z. a So. na Slovensku,

sa stal na základe Rozhodnutí (bod 4. na strane 2. Rozhodnutí), Zásad a postupu

majetkového vypořádaní hospodářského zařízení S., podniku pro organizování sportovních

sázek zo dňa 08. 12. 1992, a následne i osobitnej dohody s podnikom S. zo dňa 21. 04. 1993,

a v neposlednom rade i v dôsledku všeobecného právneho nástupníctva po podniku S. na

území Slovenskej republiky, a dodnes i je, vlastníkom všetkých nehmotných práv a

potrebného know-how získaného od podniku S. (s výnimkou práv, ktoré získala spoločnosť

S., a. s. so vzťahom na Českú republiku s ohľadom na uplatnený územný princíp deľby

majetku a majetkových práv podniku S. medzi spoločnosti Š. a. s. so sídlom v SR a S., a. s.

so sídlom v ČR).

Dňa 18. 01. 1993 bol medzi S. Praha, ako odovzdávajúcim, a navrhovateľom, ako

preberajúcim, podpísaný i osobitný Preberací protokol, ktorý potvrdzoval odovzdanie a

prevzatie rôznej dokumentácie týkajúcej sa prevádzkovania uvedených číselných lotérií a

hier na území Slovenskej republiky. Išlo napríklad o dokumentáciu týkajúcu sa jednotlivých

zberní, tiketov, dotazníky jednotlivých zberní na Slovensku za roky 1991 a 1992, správy z

revízií tiketov za roky 1987 aţ 1992, dotazníky o rentabilite zberní a pod.

Vyššie uvedená osobitná dohoda s podnikom S. bola uzavretá dňa 21. 04. 1993 v

Prahe pod názvom ,,Dohoda o majetkovém vypořádaní hospodářského zařízení S., podniku

pro organizování sázek, uzavrená mezi a. s. S. a a. s. Š." (ďalej len ,,Dohoda"). Tak napríklad

podľa článku 3 písm. d) Dohody prešli na ţalobcu všetky "práva a povinnosti vyplývajíci ze

smluv o obstarání záleţitostí ve věcech sázek se slovenskými subjekty '" s platností od 01. 01 .

1993" a predovšetkým - na základe čl. 5 tejto Dohody prešlo na navrhovateľa právo k

7

uţívaniu slovného vyjadrenia označenia hier S., "t. j. S., S., M., S., 5 ze 40, Š., S.".

Navrhovateľ mal na základe dohody zakladateľov sporových strán ako i následnej

zmluvy s odporcom uvedené hry prakticky prevádzkovať a v tejto súvislosti i zabezpečovať

či sprostredkúvať všetky potrebné činnosti a sluţby ako napríklad tlač tiketov, reklamu,

zmluvné zabezpečenie a komunikáciu so zberňami, vypracovanie herného plánu, styk

s televíziou a ţrebovanie, výplatu výhier a pod. Tieto sluţby a činnosti mal navrhovateľ

poskytovať odporcovi na základe osobitnej zmluvy.

Uvedené potvrdzuje i text ustanovenia nachádzajúceho sa na strane č. 2 notárskej

zápisnice č. N 341/92, Nz 322/92 zo dňa 11. 12. 1992 spísanej štátnou notárkou

JUDr. M. B., ktorou osvedčila zaloţenie odporcu:

"Zakladatelia sa dohodli, ţe technické spracovanie operácií a s nimi súvisiacich činností

bude na základe osobitnej zmluvy vykonávať alebo sprostredkúvať Š., a. s." Uvedený text

je obsiahnutý i v článku 5 Zakladateľskej zmluvy spoločnosti odporcu zo dňa 11. 12. 1992.

Navrhovateľ a odporca boli zapísaní do obchodného registra v rovnaký deň t. j.

28. 01. 1993.

Vlastníkom uvedených majetkových práv sa tak stal navrhovateľ i z dôvodu právneho

nástupníctva premenou podniku S. na navrhovateľa, ktorý bol dňa 28. 01. 1993 zapísaný do

obchodného registra.

Vyššie uvedená dohoda zúčastnených strán sa týkala rozdelenia "drţby" licencie na

číselné hry a samotného "prevádzkovateľa" príslušných číselných hier.

Dňa 04. 01. 1993 vydalo Ministerstvo financií SR Rozhodnutie č. 52/1652/92, ktorým

povolilo odporcovi prevádzkovanie číselných lotérií a stávkových hier „S.“, "S. na výsledok",

"S.", "Š.", "Š.", "O. s. 5 zo 40" a ,,M." na obdobie od 04. 01. 1993 do 31. 12. 1993. V

uvedenom Rozhodnutí MF SR sa okrem iného na strane č. 3 uvádza: „Zakladatelia sa

dohodli, ţe technické spracovanie operácií a s nimi súvisiacich činnosti bude na základe

osobitnej zmluvy vykonávať, alebo sprostredkovávať Š., a. s., B.. Prevádzkovateľ doručí MF

SR jednu kópiu tejto zmluvy".

Rovnakého dňa, t. j. 04. 01. 1993, bola medzi sporovými stranami uzavretá Zmluva

o zabezpečení spracovávania dát a ostatných súvisiacich úkonov spojených s prevádzkovaním

8

lotérií a inými hrami (ďalej len "Zmluva zo dňa 04. 01. 1993"). Vychádzajúc z obsahu tejto

Zmluvy zo dňa 04. 01. 1993, konkrétne bodu 3 čl. 1 odporca "poveruje a splnomocňuje Š., a.

s. prevádzkovaním a zabezpečovaním stávkových hier a číselných lotérií ... " V zmysle bodu

1 čl. 2 navrhovateľ "na svoj náklad a nebezpečenstvo zabezpečí zmluvne spracovávanie

stávkových hier a číselných lotérií ... " V zmysle bodu 5 čl. 2 navrhovateľ organizuje a

zabezpečuje uzatváranie stávkových hier a číselných lotérií a zodpovedá za ich riadny a

včasný priebeh. Podľa bodu 7 čl. 2 „Ţrebovanie, určenie poradia a výsledkov, zverejňovanie

výsledkov, ako i ďalšie úkony spojené so stávkovou činnosťou sú predmetom osobitnej

zmluvy medzi S., a. s. a Š., a. s." a podľa bodu 2 čl. 3 navrhovateľ "odstraňuje závady a

vybavuje reklamačné nároky ..."

Na základe zmluvy z 04. 01. 1993 bol navrhovateľ nositeľom všetkých povinností

týkajúcich sa samotného prevádzkovania číselných lotérií a stávkových hier z titulu svojho

know-how získaného od podniku S. a náväzných zmluvných vzťahov.

Po uplynutí lehoty danej v povolení vyplývajúceho z Rozhodnutia MF SR boli na

ţiadosť odporcu vydávané v časovej následnosti ďalšie rozhodnutia MF SR povoľujúce

odporcovi prevádzkovanie číselných lotérií, pričom vo viacerých z nich sa naďalej s pouţitím

rôznych formulácií uvádzalo a "odobrovalo" prepojenie vyuţitia vydaného povolenia

s činnosťou navrhovateľa ako praktického prevádzkovateľa predmetných číselných lotérií

poskytujúceho odporcovi nevyhnutné technické sluţby. Rozhodnutie MF SR č. 52/1833/94

zo dňa 24. 08. 1994, v ktorom MF SR v bode 7 vyslovuje súhlas s tým, ţe "technické

spracovanie operácií a s tým súvisiacich činností bude na základe osobitných zmlúv

vykonávať alebo sprostredkovávať spoločnosť Š., a. s. so sídlom v B. a spoločnosť G.S. so

sídlom v B.".

V Rozhodnutí MF SR č. 52/2270/95 zo dňa 06. 11. 1995 sa uţ v bode 7 uvádza

všeobecnejšie "Technické spracovanie operácií a s tým súvisiace činnosti môţe vykonávať

alebo sprostredkovávať na základe osobitne na tento účel uzatvorených zmlúv subjekty

vybrané a. s. T. po predchádzajúcom súhlase Ministerstva financií SR" (pričom týmto

vybraným subjektom bol opäť navrhovateľ).

V Rozhodnutí MF SR č. 1112/97/52 zo dňa 03. 01. 1997 sa uţ opätovne v bode 7

výslovne uvádza, ţe "Ministerstvo financií SR súhlasí, ţe technické spracovanie operácií

a s tým súvisiacich činností bude na základe osobitných zmlúv vykonávať alebo

9

sprostredkovávať spoločnosť Š., a. s. so sídlom v B. a spoločnosť G.S. so sídlom v B.".

V praxi uvedené "technické spracovanie operácií a s tým súvisiacich činností"

predstavovalo viacero činností navrhovateľa. V prvej zmluve uzavretej medzi sporovými

stranami dňa 04. 01. 1993 boli tieto činnosti napríklad uvádzané ako "spracovávanie

stávkových hier a číselných lotérií" a v tom rámci "kontrola doručených zásielok s dielmi B

stávkových lístkov, stanovenie hernej a výhernej listiny jednotlivých stávkových hier

a číselných lotérií, vyhodnotenie výherných stávok, spracúvanie zoznamov a súpisov výhier

... ", organizovanie a zabezpečovanie uzatvárania stávkových hier a číselných lotérií,

ţrebovanie, určenie poradia a výsledkov a pod.

V Mandátnej zmluve z 15. 06. 1998 sú tieto činnosti opísané ako "príjem stávok

systémom on-line, zverejňovanie výsledkov hier, výplata výhier, úhrady mandatárovi zo

vzájomného zúčtovania vkladov a výhier, propagácia lotérií a vedenie ostatnej agendy

súvisiacej s prevádzkovaním ďalej uvedených číselných lotérií, ... číselnej lotérie Š. a

doplnkovej hry Š., číselnej lotérie M.."

Osobitné znalosti a skúsenosti potrebné na vykonávanie uvedených činností

predstavujúce vo svojom súhrne know-how navrhovateľa moţno označiť i ako "systém"

predmetných číselných hier, pozostávajúci z hlavných článkov ako marketing a distribúcia,

prijímanie stávok, vyhodnotenie stávok (technické spracovanie), ţrebovanie, zúčtovanie

(vrátane vyplatenia výhier). V týchto hlavných článkoch sú obsiahnuté jednotlivé činnosti

ako:

- reklamná a propagačná činnosť

- návrh a tlač tiketov,

- vypracovanie herných plánov pre systémy OFF LINE a ON LINE

- vypracovanie prevádzkových predpisov systému ON LINE,

- vypracovanie poštových pravidiel (prevádzkových pravidiel Slovenskej pošty, š. p.),

- zabezpečenie prijímania tiketov od tipujúcich: 1. systémom OFF LINE

prostredníctvom S., a. s. Praha na základe zmluvného vzťahu so navrhovateľom a 2.

systémom ON LINE - prostredníctvom G.S., B. na základe zmluvného vzťahu

navrhovateľa s G., USA, oba cez sieť zberní TJ, klubov a pôst a od roku 1995 i cez

zberne prevádzkované inými právnickými a fyzickými osobami - všetko na základe

zmluvných vzťahov navrhovateľa,

10

- zabezpečenie dopravy tiketov systému OFF LINE do S., a. s. Praha - pre zber tipov a

ich spracovanie z celej Slovenskej republiky,

ţrebovanie výherných čísel - uzatváranie systému ON LINE, vypočítanie

predpokladanej sumy na výhry, kontrola ţrebovacích loptičiek, zadávanie výherných

čísel do systému ON LINE, zaslanie podkladov na spracovanie

výhier a výhernej listiny S., a. s. Praha, -

- zabezpečenie spracovania a vyhodnotenia výherných tipov,

- zabezpečenie spracovania súpisov výhier a výherných listín,

- zabezpečenie prenosu dát o výherných číslach, výške a počte výhier,

J. do TA SR, Slovenských telekomunikácií a Teletextu a zabezpečenie

informovanosti verejnosti prostredníctvom dennej tlače a TV, zabezpečenie a

prevádzkovanie systému ochrany informácií,

- ekonomické spracovanie činnosti a vytvorenie účtovníckeho programu na spracovanie

trţieb, výplatu provízií zberniam, výplatu výhier tipujúcich a výplatu odvodov,

- vybavovanie reklamácií,

- vykonávanie distribučnej činnosti - tlačív, tiketov, výherných listín a súpisov

výhier,

- vykonávanie servisnej činnosti systému ON LINE.

Licenciu na prevádzkovanie číselných lotérií obdrţal vţdy odporca. Herný plán pre

"OFF LINE" nazvaný "Herný plán číselných lotérií a stávkových hier organizovaných T., a.

s. s účasťou štátu" s platnosťou do 04. 01. 1993 vypracoval navrhovateľ vychádzajúc pritom

z českého dokumentu vypracovaného podnikom S. Herní plán číselných lotérií a sázkových

her pořádaných podnikem S.'" zo dňa 01. 09. 1992.

Herný plán pre "ON LINE" nazvaný ,,Dodatok č. 1 Herného plánu číselných lotérií

a stávkových hier organizovaných T., a. s. prostredníctvom Š., a. s. prijímanie stávok

systémom ON LINE" zo dňa 09. 04. 1993 s účinnosťou od 15. 04. 1993 bol taktieţ

vypracovaný navrhovateľom, vychádzajúc pritom z českého dokumentu poskytnutého

spoločnosťou S., a. s. Dodetek č. 1 Herního plánu číselných lotérií a sázkových her

pořádaných S., a. s. PRÍJEM SÁZEK SYSTÉMOM ON LINE" z 01.03.1993.

Zmeny a vylepšenia hier pochádzali od navrhovateľa, ktorý čerpal z poznatkov a

skúseností S., napr. zavedenie J.-u iniciované navrhovateľom na oficiálnej úrovni listom zo

11

dňa 18. 06. 1993 adresovaným odporcovi. J. bol následne zavedený od 02. 08. 1993, kedy sa

súčasne rozdelilo ţrebovanie medzi SR a ČR a tieţ sa zmenil výpočet istiny (len z vkladov

prijatých v SR).

Ţrebovanie sa uskutočňovalo v priamom prenose v STV 1, pričom sa ţrebovania

okrem zástupcov navrhovateľa zúčastňoval zástupca štátneho dozoru, moderátor STV

a hosť z oblasti športu, prípadne kultúry. Aţ neskôr k ţrebovaniu pristúpil aj zástupca

odporcu, ktorý pokračoval v takto začatom systéme ţrebovania, ktorý postupom času začal

i meniť a dopĺňať, avšak jeho základná osnova zostala zachovaná.

Prvú zmluvu na výrobu a vysielanie ţrebovania číselných lotérií uzavrel teda s STV

dňa 25. 01. 1993 navrhovateľ, hoci ju v jej závere podpísal i zástupca odporcu. Odporca

zmluvy s STV začal samostatne zabezpečovať aţ od 01. 09. 1994.

Prevádzkové predpisy pre ON LINE i pre OFF LINE vypracoval navrhovateľ, ktorý

ich i samostatne vydal.

Navrhovateľ rovnako vytvoril technickú dokumentáciu, ako tikety ON LINE a OFF

LINE, potvrdenky, výherné listiny a pod. Taktieţ navrhovateľ vytvoril a prevádzkoval

základný systém marketingu, informácie pre tipujúcich, pomôcky pre tipujúcich (tabuľky pre

systémové stávky a pod.). Pri uvedených dokumentoch vychádzal navrhovateľ opätovne

z poznatkov a skúseností S..

Sieť zberní tvorili v roku 1993 zberne TJ a klubov. Kontakty na tieto zberne, vrátane

modelu spolupráce s nimi i spolu s jej zmluvným zabezpečením, prevzal navrhovateľ od

podniku S.. Zmluvná spolupráca medzi navrhovateľom a jednotlivými zberňami prebiehala

na základe mandátnej zmluvy vypracovanej navrhovateľom.

V roku 1994 došlo k významnej zmene na strane akcionárskej štruktúry

navrhovateľa, stal sa akciovou spoločnosťou so stopercentnou majetkovou účasťou štátu.

Navrhovateľ tak stratil moţnosť vplyvu na rozhodovanie a následné konanie či nekonanie

odporcu cestou valného zhromaţdenia odporcu.

Odporca od januára 1996 zmenil výherné listiny na hry Š., M., Š. a 5 zo 40

nahradením loga navrhovateľa za logo odporcu a v tom istom roku boli postupne uvedeným

12

spôsobom zmenené i pouţívané tikety off line i on line. Od roku 1993 sa systém ON LINE

spracovával za pomoci techniky poskytnutej americkou firmou G. na základe leasingovej

zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a menovanou americkou firmou (Š., a. s. zmluvné

postavenie leasingového nájomcu v tejto zmluve získala právnym nástupníctvom po S.). Do

31. 05. 1994 leasingové splátky hradil navrhovateľ a fakturoval ich ďalej odporcovi v rámci

uzavretých zmlúv týkajúcich sa spracovania výsledkov číselných lotérií. Od 01. 09. 1994

navrhovateľ dal odporcovi súhlas, aby uvedené leasingové splátky uhrádzal priamo odporca.

V roku 1996 odporca uzavrel s menovanou americkou firmou novú leasingovú

zmluvu na sedem rokov.

Povolenia Ministerstva financií SR na prevádzkovanie číselných lotérií a stávkových

hier udelené v zmysle o lotériách a iných podobných hrách

(ďalej v znení neskorších zmien a doplnkov len "Zákona o lotériách") získal počnúc rokom

1993 aţ do dnešného dňa len odporca, a to vzhľadom na obmedzenie obsiahnuté v § 4 ods. 1

Zákona o lotériách. V uvedených povoleniach získal odporca aj povolenie na prevádzkovanie

na prevádzkovanie nasledovných hier:

- ,,M. - číselná lotéria, v ktorej účastníci tipujú päť čísiel z tridsiatich piatich,

poriada sa spravidla v štrnásťdňových cykloch" (neskôr v týţdňových

cykloch),

- "Š. - je hra, v ktorej účastníci môţu uzatvárať stávky na koncové šesťčíslie výrobného

čísla tiketu. Uvedenú hru moţno uskutočňovať na tiketoch S. a Š." (v súčasnosti len

na tiketoch Š. a to dvakrát týţdenne),

- "Š. - číselná lotéria, v ktorej účastníci tipujú šesť čísel zo štyridsiatich deviatich,

poriada sa spravidla jedenkrát týţdenne (v súčasnosti dvakrát týţdenne). "

Zmluvná spolupráca sporových strán bola ukončená k 30. 06. 1999. Tento dátum bol

stanovený ako dátum ukončenia platnosti Zmluvy o zabezpečení spracovávania, uzatvorenej

sporovými stranami dňa 03. 03. 1998, a to v jej Dodatku č. l zo dňa 22. 12. 1998.

Navrhovateľ sa na základe Rozhodnutia zakladateľov podniku S. prijatého dňa 08. 12.

1992, ktorým bolo vytvorené základné imanie navrhovateľa vo výške 125 000 000,- Sk

príslušnou časťou imania podniku S., Zásad a postupu majetkového vypořádaní

hospodářského zařízení S., podniku pro organizování sportovních sázek zo dňa 08. 12. 1992 a

následne i osobitnej dohody uzavretej so spoločnosťou S., a.s. ako druhým právnym

13

nástupcom podniku S. dňa 21. 4. 1993 a v neposlednom rade i v dôsledku všeobecného

právneho nástupníctva po podniku S. na území Slovenskej republiky stal a dodnes i je

vlastníkom všetkých nehmotných práv a potrebného know-how získaného od podniku S. (s

výnimkou práv, ktoré získala spoločnosť S., a. s. so vzťahom na Českú republiku s ohľadom

na uplatnený územný princíp deľby majetku a majetkových práv podniku S. medzi

spoločnosti Š., a. s. so sídlom v SR a S., a. s. so sídlom v ČR).

Dňa 18. 01. 1993 bol medzi podnikom S., ako odovzdávajúcim,

a navrhovateľom, ako preberajúcim, podpísaný i osobitný Preberací protokol, ktorý

potvrdzoval odovzdanie a prevzatie rôznej dokumentácie týkajúcej sa prevádzkovania

uvedených číselných lotérií a hier na území Slovenskej republiky. Išlo napríklad

o dokumentáciu týkajúcu sa jednotlivých zberní, tiketov, dotazníky jednotlivých zberní na

Slovensku za roky 1991 a 1992, správy z revízií tiketov za roky 1987 aţ 1992, dotazníky o

rentabilite zberní a pod.

Vyššie uvedená osobitná dohoda o vyporiadaní podniku S. bola uzavretá dňa 21. 04.

1993 v Prahe pod názvom „Dohoda o majetkovém vypořádání hospodářského zařízení S.,

podniku pro organizování sázek, uzavřená medzi a. s. S. a a. s. Š." (ďalej len "Dohoda"). Tak

napríklad podľa článku 3. písm. d) Dohody prešli na navrhovateľa všetky "práva a povinnosti

vyplývající ze smluv o obstarání záleţitostí ve věcech sázek se slovenskými subjekty ... s

platností od 0l. 0l. 1993" a predovšetkým - na základe čl. 5. tejto Dohody prešlo na

navrhovateľa právo k uţívaniu slovného vyjadrenia označenia hier podniku S. "t. j. S., S., M.,

S. 5 ze 40, Š., S.."

Š., a. s. mala na základe dohody zakladateľov navrhovateľa a odporcu, ako i

následnej zmluvy s odporcom, uvedené hry prakticky prevádzkovať, a v tejto súvislosti

i zabezpečovať či sprostredkúvať všetky potrebné činnosti a sluţby, ako napríklad tlač

tiketov, reklamu, zmluvné zabezpečenie a komunikáciu so zberňami, vypracovanie herného

plánu, styk s televíziou a ţrebovanie, výplatu výhier a pod. Tieto sluţby a činnosti mala Š.,

a. s. - navrhovateľ poskytovať T.-u, a. s. - odporcovi na základe osobitnej zmluvy.

Uvedené potvrdzuje i text ustanovenia nachádzajúceho sa na str. č. 2 notárskej

zápisnice č. N 341/92, Nz 322/92 zo dňa 11. 12. 1992 spísanej štátnou notárkou

JUDr. M. B., ktorou osvedčila zaloţenie spoločnosti T. a. s. - "Zakladatelia sa dohodli, ţe

14

technické spracovanie operácií a s nimi súvisiacich činností bude na základe osobitnej

zmluvy vykonávať alebo sprostredkúvať Š., a. s." Uvedený text je obsiahnutý i v článku 5.

Zakladateľskej zmluvy spoločnosti T. a. s. zo dňa 11. 12. 1992.

Vlastníkom uvedených majetkových práv sa tak navrhovateľ stal i dôvodom

právneho nástupníctva premenou podniku S. na obchodnú spoločnosť - navrhovateľa.

Zakladatelia odporcu, ktorými boli Ministerstvo financií SR, Ministerstvo školstva

a vedy SR, Ministerstvo kultúry SR a S.z. ani spoločnosť T. a. s. samotná, nedisponovali

potrebným know-how, nehmotnými právami, zmluvnými právami ani potrebným

personálnym zabezpečením ani potrebným disponibilným kapitálom, aby zavedené číselné

hry prevádzkovali bez súčinnosti navrhovateľa, ako nástupcu podniku S..

Dňa 04. 01. 1993 vydalo Ministerstvo financií SR Rozhodnutie č. 52/1625/92, ktorým

povolilo spoločnosti T. a. s. prevádzkovanie číselných lotérií a stávkových hier „S.“, "S. na

výsledok", "S.", "Š.", "Š.", "O. s. 5 zo 40" a "M." na obdobie od 04. 01 . 1993 do 31. 12.1993.

V uvedenom Rozhodnutí MF SR sa okrem iného na strane č. 3 uvádza: "Zakladatelia sa

dohodli, ţe technické spracovanie operácií a s nimi súvisiacich činností bude na základe

osobitnej zmluvy vykonávať, alebo sprostredkovávať Š., a. s. B.. "

Dňa 04. 01. 1993 bola medzi navrhovateľom a odporcom uzavretá Zmluva

o zabezpečení spracovávania dát a ostatných súvisiacich úkonov spojených s prevádzkovaním

lotérií a inými hrami (ďalej len "Zmluva zo dňa 04. 01. 1993"). Vychádzajúc z obsahu tejto

Zmluvy zo dňa 04. 01. 1993, konkrétne bodu 3. čl. 1 odporca "poveruje a splnomocňuje Š., a.

s. prevádzkovaním a zabezpečovaním stávkových hier a číselných lotérií..." V zmysle bodu

l. čl. 2. navrhovateľ "na svoj náklad a nebezpečenstvo zabezpečí zmluvne spracovávanie

stávkových hier a číselných lotérií ... ". V zmysle bodu 5. čl. 2. navrhovateľ organizuje a

zabezpečuje uzatváranie stávkových hier a číselných lotérií a zodpovedá za ich riadny a

včasný priebeh. Podľa bodu 7. čl. 2. ,,ţrebovanie, určenie poradia a výsledkov, zverejňovanie

výsledkov, ako i ďalšie úkony spojené so stávkovou činnosťou sú predmetom osobitnej

zmluvy medzi S., a. s. a Š., a. s."

Podľa uvedenej Zmluvy zo dňa 04. 01. 1993 bol teda navrhovateľ nositeľom všetkých

povinností týkajúcich sa samotného prevádzkovania číselných lotérií a stávkových hier z titulu

svojho know-how získaného po podniku S. a náväzných zmluvných vzťahov.

15

Navrhovateľ sa vo svojom návrhu ďalej odvoláva na ďalšie rozhodnutia Ministerstva

financií SR z rokov 1994, 1995 a 1997, ktorými toto ministerstvo povoľovalo odporcovi

prevádzkovanie číselných lotérií a vyjadruje súhlas s tým, aby technické spracovanie operácii

a s tým súvisiacich činností na základe osobitných zmlúv vykonával navrhovateľ.

V náväznosti na jednotlivé rozhodnutia Ministerstva financií SR povoľujúce

odporcovi prevádzkovanie číselných lotérií boli medzi navrhovateľom a odporcom uzatvárané

jednotlivé zmluvy upravujúce rozsah i podmienky sluţieb poskytovaných odporcovi zo strany

navrhovateľa pri prevádzkovaní číselných lotérií. V ţiadnej z týchto zmlúv však nie je

obsiahnuté ustanovenie, na základe ktorého by si odporca mohol prisvojiť a následne

bezplatne vyuţívať know-how navrhovateľa, ktoré navrhovateľ vytvoril či legálne získal,

a ktoré navrhovateľ vyuţíval i pri plnení svojich zmluvných povinností voči odporcovi.

Jedinou čiastkovou výnimkou umoţňujúcou odporcovi legálne dočasné bezplatné

uţívanie nehmotných práv navrhovateľa je zmluvná dohoda medzi navrhovateľom

a odporcom zhmotnená v ustanovení bodu 4. článku l. Zmluvy o zabezpečovaní

spracovávania dát ... uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom dňa 21. 10. 1994, v ktorom

"Dodávateľ (navrhovateľ) súhlasí, aby objednávateľ (odporca) v období od 01. 09. 1994 do

31. 12. 1994 bezplatne pouţíval chránené značky a názvy hier uvedené v bode 1. a logo J.."

V roku 1995 odporca predloţil navrhovateľovi návrh "Zmluvy o prevode práva

prihlášky ochranných známok", na základe ktorej navrhoval navrhovateľovi prevod jeho

práv viaţucich sa k jeho ochranným známkam na odporcu. Tento návrh navrhovateľ

odmietol.

Existenciu potrebného know-how na strane navrhovateľa na prevádzkovanie

predmetných číselných lotérií v roku 1993, a na druhej strane absenciu tohto know-how

na strane odporcu, v tom čase navrhovateľ vo svojom návrhu odôvodňuje i nasledovným:

Hoci licenciu na prevádzkovanie číselných lotérií obdrţal vţdy odporca, odporca

nemal vypracovaný ţiadny herný plán. Prvý slovenský herný plán pre "OFF LINE" nazvaný

"Herný plán číselných lotérií a stávkových hier organizovaných T. a. s. s účasťou štátu" s

platnosťou od 04. 01. 1993 vypracoval navrhovateľ vychádzajúc pritom z českého

dokumentu vypracovaného podnikom S. "Herní plán číselných lotérií a sázkových her

pořádaných podnikem S." zo dňa 01. 9. 1992.

16

Prvý slovenský herný plán pre "ON LINE" nazvaný "Dodatok č. 1. Herného plánu

číselných lotérií a stávkových hier organizovaných T. a. s. prostredníctvom Š., a. s.

prijímanie stávok systémom ON LINE" zo dňa 09. 04. 1993 s účinnosťou od 15. 04. 1993

bol taktieţ vypracovaný navrhovateľom.

Ţrebovanie číselných lotérií začal v roku 1993 vykonávať v STV priamo navrhovateľ

na základe zmluvy s STV, a to spôsobom a v čase, ktorý bol zauţívaný ešte v podniku S..

Prevádzkové predpisy pre ON LINE i pre OFF LINE vypracoval navrhovateľ, ktorý

ich i samostatne vydal.

Autorom celej prevádzkovej dokumentácie, pozostávajúcej okrem samotných

prevádzkových predpisov a herných poriadkov z tabuliek na číselné lotérie, vzory tlačív, ako

prevádzková obálka, reklamačný list, Ţiadosť o vyrovnanie a pod., je navrhovateľ.

Navrhovateľ rovnako vytvoril všetku technickú dokumentáciu ako tikety ON LINE a OFF

LINE, potvrdenky, výherné listiny a pod. Taktieţ navrhovateľ vytvoril a prevádzkoval

základný systém marketingu, informácie pre tipujúcich, pomôcky pre tipujúcich (tabuľky pre

systémové stávky a pod.). Pri uvedených dokumentoch vychádzal navrhovateľ opätovne

z poznatkov a skúseností S..

Kontakty na zberne vrátane modelu spolupráce s nimi spolu s jej zmluvným

zabezpečením, prevzal navrhovateľ od podniku S..

Navrhovateľ podal v roku 1994 na Úrad priemyselného vlastníctva SR (ďalej len

"Úrad") prihlášky na zápis slovných ochranných známok predstavujúcich označenia uţívané

navrhovateľom v súvislosti s prevádzkovanými číselnými lotériami do registra vedeného

Úradom, na základe ktorých boli vykonané okrem iných i nasledovné zápisy:

- slovnej ochrannej známky "Š." zapísanej do registra dňa 23. 03. 1998 s právom

prednosti od 03. 05. 1994 pod č.X.,

- slovnej ochrannej známky "Š." zapísanej do registra dňa 17. 03. 1998 s právom

prednosti od 03. 05. 1994 pod č. X.,

- slovnej ochrannej známky ,,M." zapísanej do registra dňa 21. 02. 1997 s právom

17

prednosti od 03. 05. 1994 pod č. X..

Pred zápisom uvedených ochranných známok v prospech navrhovateľa boli tieto

ochranné známky zapísané v prospech podniku S.. Všetky uvedené slovné ochranné známky

boli Úradom zapísané v prospech navrhovateľa pre sluţby: "organizovanie lotérií a

stávkových hier".

Na základe povolení Ministerstva financií SR na prevádzkovanie číselných lotérií

a stávkových hier, ktoré získal od roku 1993 len odporca, získal odporca aj povolenie na

prevádzkovanie hier:

,,M. - číselná lotéria, v ktorej účastníci tipujú päť čísiel zo tridsiatich piatich, poriada sa

spravidla v štrnásťdenných cykloch"

„Š. - je hra, v ktorej účastníci môţu uzatvárať stávky na koncové šesťčíslie výrobného čísla

tiketu. Uvedenú hru moţno uskutočňovať na tiketoch S. a Š."

"Š. - číselná lotéria, v ktorej účastníci tipujú šesť čísiel zo štyridsiatich deviatich, poriada sa

spravidla jedenkrát týţdenne"

Odporca tak pri prevádzkovaní číselných hier Š., M. a Š. pouţíval i označenia zhodné

s ochrannými známkami zapísanými pre dané sluţby v prospech navrhovateľa. Tieto

označenia odporca uţíval bez súhlasu navrhovateľa. Na protiprávnosť tohto konania bol zo

strany navrhovateľa niekoľkokrát upozornený i s poţiadavkou na uzavretie príslušnej

licenčnej zmluvy upravujúcej i úhradu licenčných poplatkov v prospech navrhovateľa.

Odporca však uzavretie takejto licenčnej zmluvy vţdy odmietol.

Zmluvná spolupráca navrhovateľa a odporcu bola ukončená k 30. 06. 1999.

Navrhovateľ si dal pre účely uplatnenia svojich práv voči odporcovi súdnou cestou

vypracovať dva nezávislé súdnoznalecké posudky na stanovenie hodnoty jeho know-how,

ktoré okrem hodnoty tohto know-how potvrdili i samotnú existenciu tohto know-how ako

súčasti majetku navrhovateľa, a to ako know-how, ktoré zahŕňa súbor osobitných znalostí

a skúseností, umoţňujúcich organizáciu a prevádzkovanie číselných lotérií a stávkových hier,

ktoré moţno povaţovať za duševné vlastníctvo navrhovateľa.

Hlavné porušovanie dobrých mravov zo strany odporcu vidí navrhovateľ v porušovaní

18

zákonných práv navrhovateľa, ako majiteľa ochranných známok, ako i jeho práva výlučného

majiteľa know-how. Konanie odporcu navrhovateľ pritom vníma ako konanie v podmienkach

hospodárskej súťaţe, v ktorej podľa názoru navrhovateľa (vnímanej navrhovateľom ako

v danej širšej oblasti prevádzkovania lotérií a stávkových hier a súvisiacich činností) pôsobí

okrem navrhovateľa a odporcu niekoľko ďalších subjektov. Toto konanie odporcu je podľa

názoru navrhovateľa spôsobilé privodiť ujmu iným súťaţiteľom.

Okrem naplnenia základných znakov nekalej súťaţe navrhovateľ vidí v konaní

odporcu i naplnenie podmienok osobitných prípadov nekalej súťaţe, akými sú klamlivé

označenie tovaru a sluţieb podľa ods. l , vyvolanie

nebezpečenstva zámeny podľa a parazitovanie na povesti

v zmysle .

Vychádzajúc z nekalosúťaţného konania odporcu si navrhovateľ svojím návrhom

voči odporcovi uplatnil svoje práva v zmysle a zákona

č. o ochranných známkach, a to:

a) právo na zdrţanie sa nekalosúťaţného konania,

b) právo na poskytnutie primeraného zadosťučinenia,

c) právo na poskytnutie náhrady vzniklej škody,

d) právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Odporca sa k návrhu navrhovateľa a k uplatneným nárokom vyjadril v písomnom

podaní svojho právneho zástupcu doručenom súdu dňa 08. 02. 2000 a následne v niekoľkých

ďalších písomných podaniach, ako aj na pojednávaniach.

V podaní zo dňa 13. 03. 2003 (Doplnenie dôkazov a návrhy ţalovaného) odporca

namieta premlčanie nárokov navrhovateľa z know-how.

Odporca vo svojom podaní označenom ako podanie II/2003 uvádza, ţe know-how

bol zadefinovaný v našom právnom poriadku len nedávno, preto tieto definície môţu byť

pouţívané pre účely tohto sporu len podporne. Definícia sa objavila v § 5 ods. 2 zák.

č. o ochrane hospodárskej súťaţe a v

o skupinových výnimkách zo zákazu dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaţ a o zmene

a doplnení niektorých zákonov. Preto sa treba vo veľkej miere obrátiť na teóriu vychádzajúcu

z literatúry uvádzanej v znaleckých posudkoch.

19

Pokiaľ sa opierame o teóriu a o vysvetlenie pojmu know-how – „vedieť ako" moţno

pod tento pojem zahrnúť skúsenosti, vedomosti, znalosti z rôznych oblastí ţivota, ktoré

uľahčujú dosiahnutie cieľa, prípadne ho umoţňujú dosiahnuť. Keď zájdeme do krajnosti, tak

know-how je aj vedomosť o tom, ako umyť riad. Z tohto hľadiska sú skutočne všetky

vedomosti, znalosti a skúsenosti, ktoré uvádza navrhovateľ v ţalobe know-how. Avšak na to,

aby majiteľ nejakého know-how mohol poskytnúť právo uţívať toto know-how iným

subjektom a ţiadať za to odplatu na základe tzv. nepravej licenčnej zmluvy, musí dané know-

how spĺňať aj ďalšie náleţitosti. Tieto náleţitosti musí mať know-how aj vtedy, ak sa má

jednať o oceniteľnú hodnotu. A to je dôvod rozlišovania medzi ,,know-how“ a "právom

know-how" tak, ako to uvádza znalec Ing. L. H. str. 3 svojho znaleckého posudku číslo

1/2003. Aţ s právom know-how sa spája nejaká hodnota a prípadne aj moţnosť'

obchodovania.

Vlastnosti, ktoré by mali byť splnené pri práve know-how, sú uvedené v znaleckom

posudku Ing. Z. č. 1/2002 aj Ing. H. č. 1/2003.

V ďalšom texte, pokiaľ je pouţitý pojem know-how, má sa podľa odporcu na mysli

právo know-how, a to platí aj o predchádzajúcich podaniach, pretoţe len právo know-how

môţe byť eventuálne predmetom súdneho sporu týkajúceho sa know-how.

Ing. Z. na strane 4 svojho posudku 1/2002 hovorí o nasledovných podmienkach,

ktoré musia byť splnené, aby sa jednalo o know-how - ako nehmotný oceniteľný statok:

- ide o nehmotný majetok, ktorý je vyjadrený vo forme umoţňujúcej jeho vnímanie

a pozorovanie

- tvoria ho poznatky, skúsenosti, vedomosti z rôznych oblastí spol. ţivota, má

podstatný význam pre pouţívateľa

- nie je všeobecne známe a dostupné

- má svoju hodnotu, ktorú moţno vyjadriť

- nie je chránené podľa osobitných predpisov.

Znalecký posudok Ing. H. číslo 1/2003 dopĺňa tento výpočet o skutočnosť, ţe know-

how môţu vyuţiť tieto osoby.

Obidvaja sa zhodujú vo fakte, ţe nemôţe ísť o know-how, pokiaľ poznatky a postupy

20

v ňom zahrnuté sú beţne dostupné.

Pokiaľ sa budeme opierať o vyjadrenie týchto dvoch znalcov, nie všetky činnosti,

resp. vedomosti potrebné na vykonávanie týchto činností, ktoré uvádza ţalobca vo svojej

ţalobe ako know-how, napĺňajú všetky tieto znaky. Nenaplnenými podmienkami sú najmä:

- má svoju hodnotu,

- nie je všeobecne známe a dostupné,

- má podstatný význam pre pouţívateľa.

Know-how môţe mať svoju hodnotu, len pokiaľ je pouţiteľné v určitom čase.

Vedomosti, skúsenosti, znalosti, ktoré uţ nie sú vyuţiteľné z dôvodu pokroku

a vývoja, stratili svoju hodnotu. Boli nahradené novými vedomosťami a skúsenosťami, ktoré

súvisia s novými postupmi. Na túto skutočnosť treba prihliadať aj pri hodnotení nárokov

navrhovateľa v tomto spore, pretoţe v návrhu zaradil medzi know-how činnosti súvisiace

výsadne so systémom prevádzkovania číselných lotérií OFF LINE, pričom systém OFF LINE

sa v tomto čase uţ vôbec nepouţíva, a vedomosti týkajúce jeho prevádzkovania stratili

akúkoľvek hodnotu. Systém OFF LINE skončil v 32-druhom stávkovom týţdni roku 2000.

Podľa odporcu, pokiaľ zoberieme súhrn vedomostí, znalostí a skúseností, ktoré mal

navrhovateľ v roku 1993, teda v období, v ktorom navrhovateľ mnohé činnosti pre odporcu

zabezpečoval, je tento súbor vedomostí nepouţiteľný ako celok uţ v rokoch 1995-96, a to

nehovoríme o roku 2000, kedy si návrhom uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia, a keď sa postup činností pri prevádzkovaní číselných lotérií zmenil a prispôsobil

iným podmienkam na trhu. Nie je moţné poţadovať zaplatenie za niečo, čo je v dnešnej dobe

nepouţiteľné a nepredajné, pretoţe hodnota takéhoto tovaru, sluţby, predmetu know-how,

je nulová.

S prihliadnutím na vyššie uvedené, navrhovateľ ako najdôleţitejšiu skutočnosť v

celom spore uvádza tvrdenie, ţe v roku 1993 odporca nemal ţiadne know-how na

prevádzkovanie číselných lotérií a tieţ, ţe ho nemohol mať, pretoţe nemal ţiadnych

zamestnancov a ţiadne vybavenie. Toto tvrdenie skutočne zodpovedá pravde. Odporca od

momentu vzniku a od počiatkov spolupráce získaval vedomosti, znalosti a skúsenosti, vţdy

však v súlade s právnym poriadkom a zmluvnými vzťahmi, pričom všetky z nich boli určité

know-how v širšom zmysle, ale nie je ešte isté, ktoré z nich sú právami z know-how. Počas

ďalšej spolupráce tieţ odporca sám prispieval k zmene know-how, a tak sa menil jeho obsah,

21

pričom tie časti know-how, ktoré sa menili a upravovali počas spolupráce, uţ nie sú vo

výlučnom vlastníctve navrhovateľa, ale uţ je potrebné prihliadať aj na práva odporcu.

Odporca ďalej v podaní II/2003 spochybňuje niektoré jednotlivé súčasti know-how

ako súčasti know-how navrhovateľa (reklamná a propagačná činnosť pri prevádzkovaní

číselných lotérií, návrh a tlač tiketov, herné plány, prevádzkové predpisy systému ON LINE,

prijímanie tiketov, zabezpečenie

dopravy tiketov na miesta ich spracovania, spracovanie tiketov v systéme ON LINE,

OFF LINE, ţrebovanie výherných čísiel, zabezpečenie spracovania a vyhodnotenia

výherných tipov, zabezpečenie spracovania súpisov výhier a výherných listín, zabezpečenie

prenosu dát o výherných číslach, výške a počte výhier, zabezpečenie a prevádzkovanie

systému ochrany informácií, ekonomické spracovanie činnosti a vytvorenie účtovníckeho

programu na spracovanie trţieb, výplatu provízií zberniam, výplatu výhier tipujúcich a

výplatu odvodov, vybavovanie reklamácií, vykonávanie distribučnej činnosti, vykonávanie

servisnej činnosti systému ON LINE, spolupráca so zberňami).

Odporca vo svojom podaní označenom ako podanie III/2003 zo dňa 25. 11. 2003

namietal nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa na podanie návrhu, v ktorom ţiada,

aby sa odporca zdrţal konania, pretoţe nie je s odporcom vo vzťahu súťaţiteľa. Zdrţania sa

konania sa môţe domáhať len súťaţiteľ alebo právnická osoba obhajujúca záujmy

spotrebiteľov alebo súťaţiteľov. Poukazuje na to, ţe v tomto prípade nie sú naplnené

základné definičné znaky nekalosúťaţného konania podľa .

Nárok navrhovateľa na zdrţanie sa prevádzkovania číselných hier pod označeniami

Š., Š. a M. nie je odôvodnený, pretoţe odporca také hry neprevádzkuje. Čo sa týka zdrţania

sa uţívania týchto označení, odporca ho splnil aţ tak, ţe ich prestal uţívať.

Medzi navrhovateľom a odporcom nevznikla pri prevádzkovaní číselných hier ţiadna

súťaţ, a teda nemohla vzniknúť ani nekalá.

Podľa odporcu sa v tomto súdnom spore dostávajú do stretu práva majiteľa

ochranných známok (navrhovateľa) s právami odporcu ako uţívateľa označení M., Š., Š.

(ďalej len "označenia"), ktoré sú zhodné s ochrannými známkami. Pokiaľ sa majiteľ

ochrannej známky aj domáha ochrany svojich práva podľa nekalosúťaţného konania, je

potrebné skúmať, kto mal prioritu pri uţívaní, či majiteľ ochranných známok, alebo uţívateľ

22

zhodných označení. Odporca pouţil označenia na území SR prvý, a to prvýkrát v ţiadosti o

vydanie licencie, a následne na celom území SR od 04. 01. 1993 v súlade s vydaným

povolením označenia uţíval. Navrhovateľ podal prihlášku na registráciu ochranných známok

aţ v roku 1994 a označenia ani ochranné známky nikdy nepouţíval. Takţe v rámci nekalej

súťaţe, pokiaľ by aj navrhovateľ ochranné známky uţíval, mohli byť porušené iba práva

uţívateľa označení.

Odporca tvrdí, ţe znalecké posudky predloţené navrhovateľom a posudok

vypracovaný na základe poţiadavky, súdu sa nezhodujú v obsahu a v rozsahu know-how,

ktoré má vlastniť navrhovateľ.

Pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia poukazuje odporca na to, ţe výpočet

navrhovateľa na str. 23 návrhu bol urobený k výpočtu vydania bezdôvodného obohatenia z

dôvodu vyuţívania označení zhodných s ochrannými známkami. Tento istý prepočet pouţil

navrhovateľ aj na vydanie bezdôvodného obohatenia na základe iného titulu. Navrhovateľ na

jednej strane tvrdil, ţe dosahované zisky vznikli u odporcu len vďaka ochranným známkam

a teraz zase tvrdí, ţe dosahované zisky vznikli len vďaka vyuţívaniu know-how.

Po vrátení veci Krajskému súdu v Bratislave odporca vo svojom podaní zo dňa

07. 03. 2006 upozornil na prvostupňové rozhodnutia Úradu priemyselného vlastníctva

Slovenskej republika druhostupňové rozhodnutia o rozklade ohľadom čiastočných výmazov

ochranných známok Š., Š. a M..

Tieto právoplatné rozhodnutia podľa odporcu znamenajú, ţe ochranné známky Š., Š. a

M. sa čiastočne vymazávajú z registra ochranných známok pre sluţby "organizovanie

číselných lotérií". Z rozhodnutí vyplýva, ţe všetky tieto čiastočné výmazy ochranných

známok sú účinné od počiatku. Teda navrhovateľ nikdy nebol ich vlastník.

Odporca zopakoval svoju obranu o neexistencii hospodárskej súťaţe a nekalej súťaţe,

a v tom dôsledku o nemoţnosti privodiť ujmu iným súťaţiteľom alebo spotrebiteľom.

Odporca vo svojom podaní doručenom súdu dňa 14. 02. 2007 sa súhrnne vyjadruje

k návrhu a ku všetkým následným podaniam navrhovateľa.

Odporca dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.

z apríla 2005, v ktorom podľa odporcu bol na vec vyjadrený právny názor,

23

podľa ktorého všetky uplatnené nároky navrhovateľa majú jeden právny základ, a to

vyriešenie otázky, či sa zo strany odporcu jednalo alebo nejednalo o nekalosúťaţné konanie,

a aţ po takom posúdení veci, ţe sa zo strany odporcu jednalo o nekalosúťaţné konanie, je

moţné sa zaoberať otázkou vyvodenia zodpovednosti na prípadnú škodu, za bezdôvodné

obohatenie, resp. otázkou poskytnutia zadosťučinenia.

Odporca uvádza, ţe sa nikdy nedopustil nekalosúťaţného konania, nespôsobil

ţiadnu škodu, nikdy sa bezdôvodne neobohatil, a preto nemá nijaký dôvod poskytovať

navrhovateľovi finančnú náhradu alebo akékoľvek zadosťučinenie. V odôvodnení tohto

stanoviska odporca uvádza, ţe nie sú naplnené zákonné znaky nekalej súťaţe v zmysle § 44

ods. 1 , podľa ktorého je nekalou súťaţou konanie v hospodárskej

súťaţi, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaţe a je spôsobilé privodiť ujmu iným

súťaţiteľom alebo spotrebiteľom.

Podľa názoru odporcu odporca nekoná v hospodárskej súťaţi, pretoţe nemal a ani

nemá s kým súťaţiť, nakoľko je jediný oprávnený subjekt, ktorý môţe prevádzkovať

číselné lotérie na celom území SR. Na túto činnosť má od vzniku SR doposiaľ monopol

a licenciu udeľovanú MF SR. V oblasti prevádzkovania lotérií podľa

Zb. a v oblasti prevádzkovania hazardných hier podľa , teda

v období od 17. 05. 1990 doposiaľ pri všetkých druhoch tzv. . "hazardných hier" neexistuje

konanie v hospodárskej súťaţi. Neexistuje ţiadna hospodárska súťaţ podnikateľských

subjektov.

Ani v tzv. jednotnej oblasti prevádzkovania všetkých hazardných hier /ako to

pomenúva navrhovateľ/ neexistuje ţiadna slobodná hospodárska súťaţ. Štát sám

prostredníctvom v zákone upravených podmienok, formou vydávania, resp. nevydávania

povolení a licencií, reguluje hospodársku činnosť v oblasti prevádzkovania všetkých

hazardných hier. Štát tým vlastne úplne. vylučuje aj teoretickú moţnosť akejkoľvek

hospodárskej súťaţe medzi jednotlivými podnikateľskými subjektami prevádzkujúcimi

hazardné hry.

Odporca ďalej uvádza, ţe neexistuje rozpor konania odporcu s dobrými mravmi,

nakoľko neexistuje, ako uţ uviedol, hospodárska súťaţ v oblasti prevádzkovania číselných

lotérií, a ţe nie je pravdou, ţe pouţíval registrované ochranné známky patriace

navrhovateľovi.

24

Odporca dáva do pozornosti súdu informáciu o predloţení osvedčení o zápise

ochranných známok T Š., T Š. a T M. platné pre odporcu a uvádza, ţe odporca je majiteľom

ochranných známok a nie navrhovateľ, ako nepravdivo tvrdí.

Odporca tieţ uvádza, ţe realizujúc právne povinnosti vyplývajúce zo zákona

č. v bode 8, ktorý určil, ţe odporca je povinný pouţívať označenia l., k. a

doplnkovú hru „j.“, v súlade s udeleným povolením ministerstva, nemôţe určite konať v

rozpore s dobrými mravmi.

Odporca tvrdí, ţe know-how k číselným lotériám nemôţe mať nikto, pretoţe sa

prevádzkuje po celom svete, a podstatu jeho zmyslu a obsahu upravujú aj naše právne

predpisy upravujúce prevádzkovanie hazardných hier, konkrétne číselných lotérií.

Odporca ďalej uvádza, ţe neexistuje moţnosť privodiť ujmu iným súťaţiteľom alebo

spotrebiteľom, nakoľko pri prevádzkovaní číselných lotérií s nikým nesúťaţí, neexistujú

ţiadni iní súťaţitelia.

Podľa názoru odporcu je snaha zakázať mu súdom prevádzkovať štátnu lotériu

/číselné hry/, teda niečo, čo je povinný prevádzkovať podľa starého zákona o lotériách aj

podľa v súčasnosti platného zákona o hazardných hrách, úplne neopodstatnená a právne

nijako neodôvodnená, a teda nerealizovateľná. Súd nemôţe zakázať to, čo ukladá konať

odporcovi zákon.

Odporca vo svojej záverečnej reči na pojednávaní dňa 22. 02. 2007 zhrnul svoje

doterajšie prednesy a rozšíril svoju argumentáciu v otázke neexistencie hospodárskej súťaţe

v oblasti prevádzkovania hazardných hier v tom smere, ţe štát tým, ţe prostredníctvom

povolení a licencií sám kontroluje podnikanie v oblasti hazardných hier, vlastne direktívne

určuje, ktorý subjekt bude prevádzkovať tú alebo inú hazardnú hru. Tým vlastne úplne

vylučuje aj teoretickú moţnosť akejkoľvek hospodárskej súťaţe medzi jednotlivými

podnikateľskými subjektami prevádzkujúcimi hazardné hry.

Odporca dáva tieţ súdu do pozornosti, ţe návrh by mal zamietnuť aj preto, ţe

neexistuje ţiadny, nieto ešte naliehavý právny záujem navrhovateľa na určení alebo realizácii

prvých troch ţiadostí uvedených v petite návrhu.

25

Otázkou škody a neoprávneného obohatenia sa podľa odporcu nemá význam

zaoberať, nakoľko podľa názoru odporcu sa odporca nedopustil nekalosúťaţného konania, nie

je teda daný právny základ na akékoľvek vyvodenie majetkovej zodpovednosti, resp. na

poskytnutie nijakého zadosťučinenia.

Odporca navrhol návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať ho k

náhrade trov konania.

Súd z predloţených písomných dokladov a prednesov účastníkov na pojednávaniach,

výsluchom svedkov a vyhodnotením znaleckých posudkov zistil, ţe navrhovateľ vznikol dňa

28. 01. 1993 ako právny nástupca "hospodárskeho zriadenia S., podnik pro organizáciu sázek"

v nadväznosti na ust. § 766 ods. 1 Obch. zákonníka titulom prevodu podniku (hospodárskeho

zariadenia) na obchodnú spoločnosť.

Vzhľadom na rozdelenie Česko-slovenska na dva samostatné štátne útvary vznikla

v decembri 1992 nutnosť vzniku nového subjektu, ktorý by po vzniku samostatnej

Slovenskej republiky prevádzkoval uvedené číselné lotérie a hry na jej území. Z tohto

dôvodu bolo po rokovaniach právneho výboru podniku S. (v ktorom boli zastúpení i

zástupcovia –S.z.), zástupcov S.z. a zástupcov Ministerstva financií SR, Ministerstva

školstva a vedy SR a Ministerstva kultúry SR, prijaté riešenie, podľa ktorého boli dňa 11. 12.

1992 zaloţené dve akciové spoločnosti - odporca (so základným imaním 11 000 000,- Sk)

a navrhovateľ (so základným imaním 125 000 000,-Sk), ktorý bol zaloţený, ako je uţ

uvedené vyššie v náväznosti na ods. l ako prevod podniku

(hospodárskeho zariadenia) na obchodnú spoločnosť, pričom jej základné imanie vo výške

125.000.000,- Sk tvorila v zmysle Rozhodnutia zakladateľov podniku S. prijatého dňa 08.

12. 1992 (ďalej len ,,Rozhodnutí") príslušná časť imania podniku S..

Odporca, ktorého zakladateľmi boli horeuvedené ministerstvá vlastniace väčšinu akcií

(52,5 %) a S.z., mal byť, a dodnes i je, nositeľom potrebnej licencie udeľovanej

Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Navrhovateľ, ktorej zakladateľmi boli občianske zdruţenia S.z. a So. na Slovensku, sa

stala na základe Rozhodnutí (bod 4. na strane 2. Rozhodnutí), Zásad a postupu majetkového

vypořádaní hospodářského zařízení S., podniku pro organizování sportovních sázek zo dňa

26

08. 12. 1992, a následne i osobitnej dohody s podnikom S. zo dňa 21. 04. 1993 a v

neposlednom rade i v dôsledku všeobecného právneho nástupníctva po podniku S. na území

Slovenskej republiky, a dodnes i je, vlastníkom všetkých nehmotných práv a potrebného

know-how získaného od podniku S. (s výnimkou práv, ktoré získala spoločnosť S., a. s. so

vzťahom na Českú republiku s ohľadom na uplatnený územný princíp deľby majetku a

majetkových práv podniku S. medzi spoločnosti Š. a. s. so sídlom v SR a S., a. s. so sídlom v

ČR).

Dňa 18. 01. 1993 bol medzi S. Praha ako odovzdávajúcim a navrhovateľom ako

preberajúcim podpísaný i osobitný Preberací protokol, ktorý potvrdzoval odovzdanie a

prevzatie rôznej dokumentácie týkajúcej sa prevádzkovania uvedených číselných lotérií a

hier na území Slovenskej republiky. Išlo napríklad o dokumentáciu týkajúcu sa jednotlivých

zberní, tiketov, dotazníky jednotlivých zberní na Slovensku za roky 1991 a 1992, správy z

revízií tiketov za roky 1987 aţ 1992, dotazníky o rentabilite zberní a pod.

Vyššie uvedená osobitná dohoda s podnikom S. bola uzavretá dňa 21. 04. 1993 v

Prahe pod názvom "Dohoda o majetkovém vypořádaní hospodářského zařízení S., podniku

pro organizování sázek, uzavrená mezi a. s. S. a a. s. Š." (ďalej len „Dohoda“). Tak napríklad

podľa článku 3 písm. d) Dohody prešli na ţalobcu všetky "práva a povinnosti vyplývajíci ze

smluv o obstarání záleţitostí ve věcech sázek se slovenskými subjekty ... s platností od 01.

01. 1993" a predovšetkým - na základe čl. 5 tejto Dohody prešlo na navrhovateľa právo k

uţívaniu slovného vyjadrenia označenia hier S. "t. j. S., S., M., S., 5 ze 40, Š., S.".

Navrhovateľ mal na základe dohody zakladateľov sporových strán, ako i následnej

zmluvy s odporcom, uvedené hry prakticky prevádzkovať, a v tejto súvislosti i zabezpečovať

či sprostredkúvať všetky potrebné činnosti a sluţby, ako napríklad tlač tiketov, reklamu,

zmluvné zabezpečenie a komunikáciu so zberňami, vypracovanie herného plánu, styk

s televíziou a ţrebovanie, výplatu výhier a pod. Tieto sluţby a činnosti mal navrhovateľ

poskytovať odporcovi základe osobitnej zmluvy.

Uvedené potvrdzuje i text ustanovenia nachádzajúceho sa na strane č. 2 notárskej

zápisnice č. N 341/92, Nz 322/92 zo dňa 11. 12. 1992 spísanej štátnou notárkou

JUDr. M. B., ktorou osvedčila zaloţenie odporcu: ,,zakladatelia sa dohodli, ţe technické

spracovanie operácií a s nimi súvisiacich činnosti bude na základe osobitnej zmluvy

vykonávať alebo sprostredkúvať Š., a. s." Uvedený text je obsiahnutý i v článku 5

27

Zakladateľskej zmluvy spoločnosti odporcu zo dňa 11. 12. 1992.

Navrhovateľ a odporca boli zapísané do obchodného registra v rovnaký deň t. j.

28. 01. 1993.

Vlastníkom uvedených majetkových práv sa tak stal navrhovateľ i z dôvodu právneho

nástupníctva premenou podniku S. na obchodnú spoločnosť navrhovateľ, ktorý bol dňa 28.

01. 1993 zapísaný do obchodného registra.

Vyššie uvedená dohoda zúčastnených strán sa týkala rozdelenia "drţby" licencie na

číselné hry a samotného "prevádzkovateľa" príslušných číselných hier.

Dňa 04. 01. 1993 vydalo Ministerstvo financií SR Rozhodnutie č. 52/1652/92, ktorým

povolilo odporcovi prevádzkovanie číselných lotérií a stávkových hier „S.“, "S. na výsledok",

"S.", "Š.", "Š.", "O. s. 5 zo 40" a ,,Maces" na obdobie od 04. 01. 1993 do 31. 12. 1993. V

uvedenom Rozhodnutí MF SR sa okrem iného na strane č. 3 uvádza: ."Zakladatelia sa

dohodli, ţe technické spracovanie operácií a s nimi súvisiacich činností bude na základe

osobitnej zmluvy vykonávať, alebo sprostredkovávať Š., a. s .. , B.. Prevádzkovateľ doručí

MF SR jednu kópiu tejto zmluvy".

Rovnakého dňa, t. j. 04. 01. 1993, bola medzi sporovými stranami uzavretá Zmluva

o zabezpečení spracovávania dát a ostatných súvisiacich úkonov spojených

s prevádzkovaním lotérií a inými hrami (ďalej len ,,zmluva zo dňa 04. 01. 1993").

Vychádzajúc z obsahu tejto Zmluvy zo dňa 04. 01. 1993, konkrétne bodu 3 čl. I ţalovaný

"poveruje a splnomocňuje Š., a. s. prevádzkovaním a zabezpečovaním stávkových hier a

číselných lotérií ... " V zmysle bodu 1 čl. 2 ţalobca "na svoj náklad a nebezpečenstvo

zabezpečí zmluvne spracovávanie stávkových hier a číselných lotérií ... " V zmysle bodu 5

čl. 2 ţalobca organizuje a zabezpečuje uzatváranie stávkových hier a číselných lotérií

a zodpovedá za ich riadny a včasný priebeh. Podľa bodu 7 čl. 2 „Ţrebovanie, určenie

poradia a výsledkov, zverejňovanie výsledkov, ako i ďalšie úkony spojené so stávkovou

činnosťou sú predmetom osobitnej zmluvy medzi S., a. s. a Š., a. s." a podľa bodu 2 čl. 3

ţalobca "odstraňuje závady a vybavuje reklamačné nároky...“

Na základe zmluvy z 04. 01. 1993 bol navrhovateľ nositeľom všetkých povinností

týkajúcich sa samotného prevádzkovania číselných lotérií a stávkových hier z titulu svojho

know-how získaného po podniku S. a náväzných zmluvných vzťahov.

28

Po uplynutí lehoty danej v povolení vyplývajúceho z Rozhodnutia MF SR boli na

ţiadosť odporcu vydávané v časovej následnosti ďalšie rozhodnutia MF SR povoľujúce

odporcovi prevádzkovanie číselných lotérií, pričom vo viacerých z nich sa naďalej s pouţitím

rôznych formulácií uvádzalo a "odobrovalo" prepojenie vyuţitia vydaného povolenia

s činnosťou navrhovateľa ako praktického prevádzkovateľa predmetných číselných lotérií

poskytujúceho odporcovi nevyhnutné technické sluţby. Rozhodnutie MF SR č. 52/1833/94

zo dňa 24. 08.1994, v ktorom MF SR v bode 7 vyslovuje súhlas s tým, ţe "technické

spracovanie operácií a s tým súvisiacich činností bude na základe osobitných zmlúv

vykonávať alebo sprostredkovávať spoločnosť Š., a. s. so sídlom v B. a spoločnosť G.S. so

sídlom v B.".

V Rozhodnutí MF SR č. 52/2270/95 zo dňa 06. 11. 1995 sa uţ v bode 7 uvádza

všeobecnejšie "Technické spracovanie operácií a s tým súvisiace činnosti môţe vykonávať

alebo sprostredkovávať na základe osobitne na tento účel uzatvorených zmlúv subjekty

vybrané a. s. T. po predchádzajúcom súhlase Ministerstva financií SR" (pričom týmto

vybraným subjektom bol opäť navrhovateľ).

V Rozhodnutí MF SR č. 1112/97/52 zo dňa 03. 01. 1997 sa uţ opätovne v bode 7

výslovne uvádza, ţe "Ministerstvo financií SR súhlasí, ţe technické spracovanie operácií

a s tým súvisiacich činností bude na základe osobitných zmlúv vykonávať alebo

sprostredkovávať spoločnosť' Š., a. s. so sídlom v B. a spoločnosť G.S. so sídlom v B.".

V náväznosti na jednotlivé rozhodnutia Ministerstva financií SR povoľujúce

odporcovi prevádzkovanie číselných lotérií boli medzi sporovými stranami uzavreté

jednotlivé zmluvy upravujúce rozsah i podmienky sluţieb poskytovaných odporcovi zo

strany navrhovateľa pri prevádzkovaní číselných lotérií. V ţiadnej z týchto zmlúv však

nie je obsiahnuté ustanovenie, na základe ktorého by si odporca mohol prisvojiť

a následne bezplatne vyuţívať know-how navrhovateľa, ktoré navrhovateľ vytvoril či

legálne získal, a ktoré navrhovateľ vyuţíval i pri plnení svojich zmluvných povinností

voči odporcovi.

Jedinou čiastkovou výnimkou umoţňujúcou odporcovi legálne dočasné bezplatné

uţívanie nehmotných práv navrhovateľa je zmluvná dohoda sporových strán zhmotnená

v ustanovení bodu 4 článku 1 vyššie citovanej Zmluvy o zabezpečovaní spracovávania dát,

29

uzatvorená medzi sporovými stranami dňa 21. 10. 1994, v ktorom "dodávateľ (navrhovateľ)

súhlasí, aby objednávateľ (odporca) v období od 01. 09. 1994 do 31. 12. 1994 bezplatne

pouţíval chránené značky a názvy hier uvedené v bode 1 a logo J." navrhovateľa.

V praxi uvedené "technické spracovanie operácií a s tým súvisiacich činností"

predstavovalo viacero činností navrhovateľa. V prvej zmluve uzavretej medzi sporovými

stranami dňa 04. 01. 1993 boli tieto činnosti napríklad uvádzané ako "spracovávanie

stávkových hier a číselných lotérií" a v tom rámci "kontrola doručených zásielok s dielmi B

stávkových lístkov, stanovenie hernej a výhernej listiny jednotlivých stávkových hier

a číselných lotérií, vyhodnotenie výherných stávok, spracúvanie zoznamov a súpisov výhier

... ", organizovanie a zabezpečovanie uzatvárania stávkových hier a číselných lotérií,

ţrebovanie, určenie poradia a výsledkov a pod.

V Mandátnej zmluve z 15. 06. 1998 sú tieto činnosti opísané ako "príjem stávok

systémom online, zverejňovanie výsledkov hier, výplata výhier, úhrady mandatárovi

zo vzájomného zúčtovania vkladov a výhier, propagácia lotérií a vedenie ostatnej agendy

súvisiacej s prevádzkovaním ďalej uvedených číselných lotérií, ... číselnej lotérie Š. a

doplnkovej hry Š., číselnej lotérie M.."

Osobitné znalosti a skúsenosti potrebné na vykonávanie uvedených činností

predstavujúce vo svojom súhrne know-how navrhovateľa moţno označiť i ako "systém"

predmetných číselných hier, . pozostávajúci z hlavných článkov ako marketing a distribúcia,

prijímanie stávok, vyhodnotenie stávok (technické spracovanie), ţrebovanie, zúčtovanie

(vrátane vyplatenia výhier). V týchto hlavných článkoch sú obsiahnuté jednotlivé činnosti

ako:

- reklamná a propagačná činnosť,

- návrh a tlač tiketov,

- vypracovanie herných plánov pre systémy OFF LINE a ON LINE,

- vypracovanie prevádzkových predpisov systému ON LINE,

- vypracovanie poštových pravidiel (prevádzkových pravidiel Slovenskej pošty, š. p.

- zabezpečenie prijímania tiketov od tipujúcich: l. systémom OFF LINE -

prostredníctvom S., a. s. Praha na základe zmluvného vzťahu so ţalobcom a 2.

systémom ON LINE - prostredníctvom G.S., B. na základe zmluvného vzťahu ţalobcu

s G. USA - oba cez sieť zberní TJ, klubov a pôšt a od roku 1995 i cez zberne

30

prevádzkované inými právnickými a fyzickými osobami - všetko na základe

zmluvných vzťahov ţalobcu,

- zabezpečenie dopravy tiketov systému OFF LINE do S., a. s. Praha - pre zber tipov a

ich spracovanie z celej Slovenskej republiky,

- ţrebovanie výherných čísel - uzatváranie systému ON LINE, vypočítanie

predpokladanej sumy na výhry, kontrola ţrebovacích loptičiek, zadávanie výherných

čísel do systému ON LINE, zaslanie podkladov na spracovanie výhier a výhernej

listiny S., a. s. Praha, - zabezpečenie spracovania a vyhodnotenia výherných tipov,

- zabezpečenie spracovania súpisov výhier a výherných listín,

- zabezpečenie prenosu dát o výherných číslach, výške a počte výhier, J. do TA SR,

Slovenských telekomunikácií a Teletextu a zabezpečenie informovanosti verejnosti

prostredníctvom dennej tlače a TV, zabezpečenie a prevádzkovanie systému ochrany

informácií,

- ekonomické spracovanie činností a vytvorenie účtovníckeho programu na

spracovanie trţieb, výplatu provízií zberniam, výplatu výhier tipujúcich a výplatu

odvodov,

- vybavovanie reklamácií,

- vykonávanie distribučnej činnosti - tlačív, tiketov, výherných listín a súpisov

výhier,

- vykonávanie servisnej činnosti systému ON LINE.

Licenciu na prevádzkovanie číselných lotérií obdrţal vţdy odporca. Herný plán pre

"OFF LINE" nazvaný ,,Herný plán číselných lotérií a stávkových hier organizovaných T. a. s.

s účasťou štátu" s platnosťou do 04. 01. 1993 vypracoval navrhovateľ vychádzajúc pritom z v

českého dokumentu vypracovaného podnikom S. ,,Herní plán číselných lotérií a sázkových

her pořádaných podnikem S." zo dňa 01. 09. 1992.

Herný plán pre "ON LINE" nazvaný ,,Dodatok č. 1 Herného plánu číselných lotérií

a stávkových hier organizovaných T. a. s. prostredníctvom Š., a. s. prijímanie stávok

systémom ON LINE" zo dňa 09. 04. 1993 s účinnosťou od 15. 04. 1993 bol taktieţ

vypracovaný navrhovateľom, vychádzajúc pritom z českého dokumentu poskytnutého

spoločnosťou S., a. s. Dodatek č. 1, Herního, Plánu číselných lotérií a sázkových her

pořádaných S., a. s. PRÍJEM SÁZEK SYSTÉMEM ON LINE" z 01. 03. 1993.

Zmeny a vylepšenia hier pochádzali od navrhovateľa, ktorý čerpal z poznatkov

31

a skúseností S., napr. zavedenie J.-u iniciované navrhovateľom na oficiálnej úrovni listom zo

dňa 18. 06. 1993 adresovaným odporcovi. J. bol následne zavedený od 02. 08. 1993, kedy sa

súčasne rozdelilo ţrebovanie medzi SR a ČR a tieţ sa zmenil výpočet istiny (len z vkladov

prijatých v SR).

Ţrebovanie sa uskutočňovalo v priamom prenose v STV 1, pričom sa ţrebovania

okrem zástupcov navrhovateľa zúčastňoval zástupca štátneho dozoru, moderátor STV a hosť

z oblasti športu prípadne kultúry. Aţ neskôr k ţrebovaniu pristúpil aj zástupca odporcu, ktorý

pokračoval v takto začatom systéme ţrebovania, ktorý postupom času začal i meniť

a dopĺňať, avšak jeho základná osnova zostala zachovaná.

Prvú zmluvu na výrobu a vysielanie ţrebovania číselných lotérií uzavrel teda s STV

dňa 25. 01. 1993 navrhovateľ, hoci ju v jej závere podpísal i zástupca odporcu. Odporca

zmluvy s STV začal samostatne zabezpečovať aţ od 01. 09. 1994.

Prevádzkové predpisy pre ON LINE i pre OFF LINE vypracoval navrhovateľ, ktorý

ich i samostatne vydal.

Navrhovateľ rovnako vytvoril technickú dokumentáciu ako tikety ON LINE a OFF

LINE, potvrdenky, výherné listiny a pod. Taktieţ navrhovateľ vytvoril a prevádzkoval

základný systém marketingu, informácie pre tipujúcich, pomôcky pre tipujúcich (tabuľky pre

systémové stávky a pod.). Pri uvedených dokumentoch vychádzal navrhovateľ opätovne

z poznatkov a skúseností S..

Sieť zberní tvorili v roku 1993 zberne TJ a klubov. Kontakty na tieto zberne vrátane

modelu spolupráce s nimi spolu s jej zmluvným zabezpečením prevzal navrhovateľ od

podniku S.. Zmluvná spolupráca medzi navrhovateľom a jednotlivými zberňami prebiehala na

základe mandátnej zmluvy vypracovanej navrhovateľom.

V roku 1994 došlo k významnej zmene na strane akcionárskej štruktúry ţalovaného,

stal akciovou spoločnosťou so stopercentnou majetkovou účasťou štátu. Navrhovateľ tak

stratil moţnosť vplyvu na rozhodovanie a následné konanie či nekonanie odporcu cestou

valného zhromaţdenia ţalovaného.

Odporca od januára 1996 zmenil výherné listiny na hry Š., M., Š. a 5 zo 40

nahradením loga navrhovateľa za logo odporcu a v tom istom roku boli postupne uvedeným

32

spôsobom zmenené i pouţívané tikety off line i on line.

Od roku 1993 sa systém ON LINE spracovával za pomoci techniky poskytnutej

americkou firmou G. na základe leasingovej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a

menovanou americkou firmou (Š., a. s. zmluvné postavenie leasingového nájomcu v tejto

zmluve získala právnym nástupníctvom po S.). Do 31. 05. 1994 leasingové splátky hradil

navrhovateľ a faktúroval ich ďalej odporcovi v rámci uzavretých zmlúv týkajúcich sa

spracovania výsledkov číselných lotérií. Od 01. 09. 1994 navrhovateľ dal odporcovi súhlas,

aby uvedené leasingové splátky uhrádzal priamo odporca.

V roku 1996 odporca uzavrel s menovanou americkou firmou novú leasingovú zmluvu

na sedem rokov.

Povolenia Ministerstva financií SR na prevádzkovanie číselných lotérií a stávkových

hier udelené v zmysle o lotériách a iných podobných hrách

(ďalej v znení neskorších zmien a doplnkov len "Zákona o lotériách") získal počnúc rokom

1993 aţ do dnešného dňa len odporca, a to vzhľadom na obmedzenie obsiahnuté v § 4 ods. 1

Zákona o lotériách. V uvedených povoleniach získal odporca aj povolenie na prevádzkovanie

na prevádzkovanie nasledovných hier:

- "M. - číselná lotéria, v ktorej účastníci tipujú päť čísiel z tridsiatich piatich, poriada

sa spravidla v štrnásťdňových cykloch" (neskôr v týţdňových cykloch),

- "Š. - je hra, v ktorej účastníci môţu uzatvárať stávky na koncové šesťčíslie

výrobného čísla tiketu. Uvedenú hru moţno uskutočňovať na tiketoch S. a Š." (v

súčasnosti len na tiketoch Š. a to dvakrát týţdenne),

- "Š. - číselná lotéria, v ktorej účastníci tipujú šesť čísel zo štyridsiatich deviatich,

poriada sa spravidla jedenkrát týţdenne (v súčasnosti dvakrát týţdenne)."

Zmluvná spolupráca sporových strán bola ukončená k 30. 06. 1999. Tento dátum bol

stanovený ako dátum ukončenia platnosti Zmluvy o zabezpečení spracovávania uzatvorenej

sporovými stranami dňa 03. 03. 1998, a to v jej Dodatku č. l zo dňa 22. 12. 1998.

Súd ďalej na základe návrhov účastníkov v konaní vypočul nimi navrhnutých

svedkov, a to JUDr. D. K., Ing. Š. G., PaeDr. L. V., B. D., Ing. R. F., mg. J. M. ,Ing. P. P.,P.

Š., Ing; L. Č., Ing. E. L., Ing. M. H., ktorí sa však zodpovedne a zo znalosťou problematiky

know-how nevedeli vyjadriť, či navrhovateľ je vlastníkom know-how a či ho nadobudol od

33

spoločnosti S., a.s. Súd vypočul doţiadaným súdom aj svedka Ing. S. T., ktorý bol do roku

31.01.1995 bol generálnym riaditel'om a.s. S.. Taktieţ súd vypočul v priebehu konania

znalcov Ing. G. Z., Ing. M. M., Ing. I. S., Ing. J. K., CSc. a Ing. L. H..

Ďalej do spisu v priebehu konania bol zaloţený navrhovateľom Dodatok č. 1

Dohody o majetkovém vypořádaní hospodářskeho zařízení S., podniku pro organizovaní

sázek, uzatvorenej dňa 21.04.1993, ktorý bol uzatvorený medzi navrhovateľom a

spoločnosťou S., a. s. (teda medzi právnymi nástupcami podniku S.) dňa 19. 11. 200l.

V tomto dodatku v bode 3. sa výslovne konštatuje, ţe "Zmluvné strany potvrdzujú,

ţe na ne bol titulom univerzálneho právneho nástupníctva prevedený celý majetok podniku

S., vrátane majetku nehmotného, t. j. majetku v podobe know-how na prevádzkovanie

číselných .lotérií, ktoré pred 01. 01. 1993 prevádzkoval podnik S., ako i v podobe

súvisiacich práv v oblasti priemyselného vlastníctva.

Ďalej sa v nasledujúcej časti textu tohto dodatku pod písmenom B/ uvádza:

"spoločnosť Š. sa stala výlučným vlastníkom know-how a súvisiacich priemyselných práv

vzťahujúcich sa na prevádzkovanie číselných lotérií a stávkových hier, ktoré podnik S. na

území Slovenskej republiky prevádzkoval pod označením S., Š, M., S. 5 zo 40, Š., S. a T.

Súčasťou uvedených práv je i právo na výlučné uţívanie označení predmetných číselných

lotérií a stávkových hier, a to S., Š., M., S. 5 zo 40, Š., S. a T. a to v akejkoľvek súvislosti s

prevádzkovaním číselných lotérií a stávkových hier na území Slovenskej republiky.“

Navrhovateľ ako dôkaz oprávnenosti svojho nároku, zaloţil spolu s návrhom

vypracované znalecké posudky znalcami Ing. M. M. a Ing. I. S., ktorí konštatujú, ţe

navrhovateľ je vlastníkom know-how spojených s prevádzkovaním číselných lotérií.

V priebehu konania odporca si dal taktieţ vypracovať znalecký posudok, a to

Ing. L. H., ktorý mal posúdiť správnosť znaleckých posudkov Ing. M. M., Ing. I. S. a Ing. G.

Z., tento posudok bol vypracovaný na základe materiálov, ktoré mu dal k dispozícii odporca,

ako aj naštudovaním spisu , ako aj pouţitej literatúry zaoberajúcej sa

priemyselnými právami. Znalec uvádza, ţe navrhovateľ má k určitej činnosti vlastníctvo

know - how, avšak nesúhlasí s výpočtami, ktoré urobili hore uvedení znalci. V znaleckom

posudku uvádza, ţe či navrhovateľ nakladal s know - how ako s obchodným tajomstvom,

34

uviedol, ţe "pre niektoré z týchto dokladov je potrebné uviesť, ţe spĺňa znaky podľa § 17

Obch. zákonníka“.

Ďalej bol súdu predloţený expertízny posudok Ing. J. K., CSc., ktorý však pre

posúdenie, či navrhovateľ je vlastníkom know-how, podľa súdu pouţil nesprávnu literatúru, a

to Nariadenie Komisie (EHS) č. 556/89, ako aj o skupinových

výnimkách zo zákazu dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaţ. Tieto predpisy nie sú

pouţiteľné pre toto konanie, preto súd sa týmto expertíznym posudkom ani nezaoberal.

Odporca ďalej zaloţil do spisu odborné stanovisko Prof. JUDr. P. H., DrSc., ktorý

nevyvracia tvrdenia predchádzajúcich znalcov, ţe navrhovateľ mal vlastníctvo know- how, ale

dospel k záveru, ţe hodnota pôvodného know - how, bola uţ vykonanými platbami

vyrovnaná, konzumovaná.

Súd v konaní ustanovil znalca Ing. G. Z., ktorá vypracovala znalecký posudok č.

1/2002 zo dňa 29. 07. 2002 a odpovedala na otázky oboch účastníkov konania a uviedla, ţe

navrhovateľ je vlastníkom know-how ako súboru osobitných znalostí a skúseností,

umoţňujúcu organizáciu a prevádzkovanie číselných lotérií a stávkových hier, Š., Š. a M.. Ide

o know-how utajené pred tretími osobami v miere potrebnej na zachovanie jeho ceny. Taktieţ

poukázala na to, ţe v menovaných a priloţených podkladov pre vypracovanie posudku,

nevyplýva, ţe by mal odporca v roku 1993 vlastné know-how umoţňujúce organizáciu a

prevádzkovanie vyššie uvedených číselných lotérií a stávkových hier. Taktieţ uviedla, ţe

odporca pouţíval od roku 1993-1999 know-how patriace obsahom do know-how, ktorého

majiteľom bol navrhovateľ a stanovila hodnotu know-how vo výške 109 404 000,- Sk.

Na preukázanie oprávnenosti a výšky nároku na náhradu škody uplatneného

navrhovateľom vo výške 425 451 700,- Sk, zodpovedajúcej primeranému licenčnému

poplatku, ktorý mal podľa navrhovateľa odporca platiť navrhovateľovi za uţívanie

ochranných známok Š., Š. a M. za obdobie od 01. 01. 1996 do 30. 09. 2002 (do tohto dátumu

si navrhovateľ uplatnil tento nárok z toho dôvodu, ţe od začiatku októbra 2002 odporca

prevádzkuje príslušné číselné lotérie uţ pod iným označením, a to L., J. a L. 5 z 35), predloţil

navrhovateľ súdu znalecký posudok č. 11/2003 zo dňa 30. 03. 2003 vypracovaný Ing. M. M.,

súdnou znalkyňou pre odbor priemyselné vlastníctvo a znalecký posudok č. 1/2003 zo dňa 31.

03. 2003 vypracovaný Ing. G. Z., súdnou znalkyňou v odbore priemyselné vlastníctvo.

35

Z vypracovaných znaleckých posudkov, na základe ktorých si navrhovateľ uplatnil

náhradu škody vo výške 425 451 700,- Sk zodpovedajúcej primeranému licenčnému

poplatku vyplýva dôvodnosť poţiadavky navrhovateľa voči odporcovi na zaplatenie

primeraného ročného licenčného poplatku za pouţívanie ochranných známok Š., Š. a M.,

ktorý sa vyjadruje percentuálne z obratu dosiahnutého z prevádzkovania číselných hier

označených takouto ochrannou známkou.

Znalkyňa Ing. M. M. stanovila licenčný poplatok takto:

l. Š., slovná ochranná známka, č. zápisuX.: ročný poplatok za jej uţívanie stanovila na

základe kvalifikovaného rozboru na 8,5 % z obratu nadobúdateľa.

2. Š., kombinovaná ochranná známka, č. zápisu X.: ročný poplatok za jej uţívanie stanovila

na základe kvalifikovaného rozboru na 7,5 % z obratu nadobúdateľa.

3. M., slovná ochranná známka, č. zápisu X.: ročný poplatok za jej uţívanie

stanovila na základe kvalifikovaného rozboru na 3,3 % z obratu nadobúdateľa,

4. Š., slovná ochranná známka, č. zápisu X.: ročný poplatok za jej uţívanie stanovila na

základe kvalifikovaného rozboru na 4,2 % z obratu nadobúdateľa.

Znalkyňa Ing. G. Z. stanovila licenčný poplatok takto:

Primeraný ročný licenčný poplatok za pouţívanie ochrannej známky vyjadrený

percentuálnym podielom z ročného obratu (t.j. celkového príjmu) dosiahnutého

z prevádzkovania číselnej hry označenej touto ochrannou známkou je podľa jej

kvalifikovaného odhadu takýto:

1. slovná ochranná známka Š. 5,2 %

2. slovná ochranná známka M. 5,0 %

3. slovná ochranná známka Š., 4,9 %

4. kombinovaná ochranná známka Š. 5,1 %

Na preukázanie výšky ročného obratu odporcu za obdobie od O1. Ol. 1996 do

30. 09. 2002 navrhovateľ predloţil súdu tieto listinné dôkazy:

- daňové priznania odporcu za roky 1996, 1997, 1998,

- časť výročnej správy odporcu za rok 2001 s hlavnými ekonomickými ukazovateľmi

účtovných závierok odporcu za roky 1993 aţ 2001 a trţbami z hier Š., Š. a M. za roky 1993

36

aţ 2001,

- kópie výherných listín vydaných ţalovaným v roku 2002 za 2. aţ 39. stávkový týţdeň,

z ktorých vyplývajú celkové sumy vkladov t. j. obratu ţalovaného dosiahnutých pri

prevádzkovaní predmetných číselných hier za obdobie od 01. 01. 2002 do 30. 09. 2002.

Podľa týchto listinných dôkazov predloţených navrhovateľom k výške obratu

odporcu predstavoval obrat odporcu za obdobie od 01. 01. 1996 do 30. 09. 2002 pri hre Š.

sumu 5 804 935 582,- Sk, pri hre Š. sumu 381 018 600,- Sk a pri hre M. sumu 252 464 265,-

Sk.

Súd pri vyhodnocovaní vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe spornými

otázkami boli:

- existencia predmetného know-how,

- vlastnícke právo navrhovateľa k predmetnému know-how,

- či odporca v období od 07. 01. 1996 dané know-how uţíval,

- či odporca dané know-how v uvedenom období pouţíval bez súhlasu

navrhovateľa,

- aká jeho hodnota predmetného know-how,

- či a v akej výške vznikol odporcovi pouţívaním predmetného know-how

neoprávnený majetkový prospech (bezdôvodné obohatenie) a na čí úkor, či

existovali ochranné známky k označeniam Š., Š. a M. a aké boli práva

navrhovateľa k týmto ochranným známkam,

- či v súvislosti s prevádzkovaním číselných lotérií odporca poţíval v období od

O1. 01. 1996 do konca septembra 2002 označenia zhodné alebo zameniteľné

s týmito ochrannými známkami,

- či sluţby, pre ktoré boli tieto ochranné známky zapísané v registri Úradu

priemyselného vlastníctva SR sú rovnaké alebo podobné so sluţbou

organizovanie číselných lotérií,

- či označenia Š., Š. a M. odporca pouţíval bez súhlasu navrhovateľa,

- či pouţívaním týchto označení zo strany odporcu vznikol odporcovi neoprávnený

majetkový prospech (bezdôvodné obohatenie) a na čí úkor,

- či konanie odporcu moţno označiť za konanie nekalosúťaţné a či moţno z tohto

titulu navrhovateľovi priznať nároky uplatňované navrhovateľom vrátane práva

na zadosťučinenie vo forme povinnosti odporcu uverejniť ospravedlnenie

37

v dennej tlači.

Ako je zrejmé zo znaleckých posudkov, či uţ predloţených zo strany navrhovateľa

alebo z posudku obstaraného súdom, know-how je moţné identifikovať skúmaním

existencie určitého špecifického súboru znalostí a skúseností, ktoré môţu byť obsiahnuté

či uţ v jednotlivých dokumentoch vlastníka tohto know-how alebo v konkrétnych

pracovných postupoch vykonávaných týmto vlastníkom. Samotná existencia know-how je

pritom nezávislá od subjektívnej znalosti jeho vlastníka, ţe je v danom prípade vlastníkom

majetku spĺňajúceho podmienky pre jeho označenie ako know-how, rovnako ako je

nezávislá od subjektívnej malosti jeho uţívateľa, ţe v danom prípade pouţíva majetok,

ktorý spĺňa podmienky pre jeho označenie ako know-how.

Súd dospel na základe vykonaných dokazovaní a preukázaní skutočností k záveru, ţe

know-how na prevádzkovanie číselných lotérií Š., Š. a M. bolo výlučným vlastníctvom

podniku S. (bývalého hospodárskeho zariadenia S.), ktorý ho pouţíval niekoľko desaťročí aţ

do svojho zániku v súvislosti s rozdelením ČSFR.

Podnik S. zanikol súčasne so vznikom jej právnych nástupcov - dvoch obchodných

spoločností - Š., a. s. so sídlom v Slovenskej republike a S., a. s. v Českej republike v

náväznosti na ods. l titulom prevodu podniku (hospodárskeho

zariadenia) na obchodné spoločnosti. Na tieto obchodné spoločnosti, ktoré predstavujú

jediných právnych nástupcov podniku S., prešiel zo zákona celý jej majetok vrátane majetku

nehmotného, t. j. i predmetné know-how, a to bez ohľadu na skutočnosť, či sa samotné

know-how v delimitačných dokladoch citovaných odporcom výslovne zmieňuje alebo nie.

Súčasne na tieto obchodné spoločnosti, a tým i na navrhovateľa, ako na právneho nástupcu

podniku S., prešli i práva na uţívanie označení hier prevádzkovaných predtým podnikom S.,

a v rámci nich i na uţívanie označení Š., Š. a M..

Z vykonaného dokazovania, a to tak z predloţených písomných dokladov,

znaleckých posudkov, ako i z výsluchov svedkov je zrejmé, ţe k uvedenému prechodu

predmetného know-how z podniku S. na jeho slovenského právneho nástupcu, t. j. na

navrhovateľa došlo; keďţe navrhovateľ toto know-how od počiatku svojej činnosti, t. j. od

roku 1993 ovládal a pouţíval na prevádzkovanie príslušných číselných hier.

Prechod vlastníctva k predmetnému know-how na navrhovateľa z jeho právneho

38

predchodcu potvrdili pritom zhodne i obe nástupnícke spoločnosti, t. j. tak spoločnosť S., a.

s., ako i navrhovateľ v Dodatku č. l. zo dňa 19. 11. 2001 k Dohode o majetkovém

vypořádaní hospodárskeho zafízení S., podniku pro organizovaní sázek zo dňa 21. 04. 1993,

ktorým bolo jednoznačne potvrdené, ţe predmetné know-how i pre hry citované v návrhu

navrhovateľa získala do svojho výlučného vlastníctva Š., a. s., t. j. navrhovateľ, a to v

akejkoľvek súvislosti s prevádzkovaním týchto číselných lotérií a stávkových hier na území

Slovenskej republiky. Takýto právny záver jednoznačne vyplýva z časti textu tohto dodatku

uvedeného pod písmenom B/, v ktorej sa uvádza ţe: "spoločnosť Š. sa stala výlučným

vlastníkom know-how a súvisiacich priemyselných práv vzťahujúcich sa na prevádzkovanie

číselných lotérií a stávkových hier, ktoré podnik S. na území Slovenskej republiky

prevádzkoval pod označením S., Š., M., S. 5 zo 40, Š., S. a T. Súčasťou uvedených práv je i

právo na výlučné uţívanie označení predmetných číselných lotérií a stávkových hier, a to

S., Š., M., S. 5 zo 40, Š., S. a T. a to v akejkoľvek súvislosti s prevádzkovaním

číselných lotérií a stávkových hier na území Slovenskej republiky."

Vlastníctvo navrhovateľa k know-how na prevádzkovanie číselných lotérií Š., Š. a M.

potvrdili i znalecké posudky vypracované znalcami Ing. M. M. (posudok č. 45/1999 zo dňa

29. 11. 1999) a Ing. I. S. (posudok č. 08/1999 zo dňa 12. 11. 1999), ktoré predloţil v konaní

navrhovateľ, ako i kontrolný znalecký posudok obstaraný súdom od súdnej znalkyne Ing. G.

Z. (posudok č. 1/2002 zo dňa 29. 07. 2002). A existenciu vlastníctva navrhovateľa k tomuto

know-how potvrdil aj znalec Ing. L. H., ktorý vypracoval znalecký posudok na objednávku

odporcu, ako aj prof. JUDr. P. H., DrSc.

.

Vo vzťahu k tvrdeniu odporcu o tom, ţe znalecké posudky vypracované znalcami

Ing. M. M. č. 45/1999 a Ing. I. S. č. 08/1999, ktoré predloţil navrhovateľ a posudok Ing. G.

Z. č. 1/2002 vypracovaný na základe poţiadavky súdu sa nezhodujú v obsahu a v rozsahu

know-how, ktoré má vlastniť navrhovateľ, súd konštatuje, ţe v týchto posudkoch nezistil

podstatné rozdiely, a v otázke vymedzenia know-how, určenia jeho vlastníka a stanovenia

jeho hodnoty, súd vychádzal z posudku Ing. G. Z. č. 1/2002, ktorý bol súdom obstaraný ako

kontrolný posudok za účelom overenia správnosti zistení a záverov znalcov Ing. M. M. a

Ing. I. S..

Znalkyňa Ing. Z. na vznesené otázky, na formulovaní ktorých sa podieľal i odporca,

jednoznačne po dôkladnom preštudovaní všetkých dostupných materiálov a vyjadrení,

predloţených tak zo strany navrhovateľa ako i odporcu, ako i zo strany jednotlivých svedkov

39

vypočutých v priebehu konania, konštatovala, ţe:

"Spoločnosť Š., a. s. je vlastníkom know-how ako súboru osobitných znalostí a

skúseností s umoţňujúcich organizáciu a prevádzkovanie číselných lotérií a stávkových hier

Š., Š. a M.. .

Z menovaných a priloţených podkladov k posudku nevyplýva, ţe by spoločnosť T. a.

s. mala v roku 1993 vlastné know-how umoţňujúce organizáciu a prevádzkovanie vyššie

uvedených číselných lotérií a stávkových hier.

Spoločnosť T. a. s. pouţívala od roku 1993 do roku 1999 know-how patriace

obsahom do know-how, ktorého majiteľom bola spoločnosť Š., a. s. (str. 15 aţ 16

citovaného znaleckého posudku).

Totoţnosť know-how na prevádzkovanie číselných hier Š., Š. a M., ktoré nadobudol

do svojho vlastníctva navrhovateľ titulom svojho právneho nástupníctva po podniku S., ako

zakladateľovi a pôvodnému prevádzkovateľovi týchto hier podľa názoru súdu jednoznačne

potvrdil i odporca, ako je zrejmé z písomných dôkazov predloţených navrhovateľom, v

ktorých odporca i po premenovaní týchto hier na L., J. a L. 5 z 35 jednoznačne uviedol, ţe

tieto hry sú totoţné s hrami, ktoré pod označeniami Š., Š. a M. zaloţil a prevádzkoval podnik

S.. Súd tieto dôkazy povaţuje za osobitne významné, nakoľko ide o kópie oficiálnych

dokumentov odporcu, ako Výročná správa odporcu za rok 2003 a Prezentácia ročných

výsledkov odporcu za rok 2004.

Súd sa zaoberal i námietkou odporcu, v zmysle ktorej by mal súd pri svojom

rozhodovaní prihliadať i na tvrdenie odporcu, podľa ktorého sa obsah know-how na

prevádzkovanie číselných lotérií Š., S. a M. počas zmluvnej spolupráce navrhovateľa a

odporcu menil za aktívneho prispenia odporcu, a teda je potrebné prihliadnuť i na takéto

osobitné práva odporcu k tomuto know-how. Vychádzajúc z uvedených záverov znalkyne

Ing. Z. o totoţnosti obsahu know-how pouţívaného odporcom s know-how patriacim do

vlastníctva navrhovateľa ako aj z uvedeného potvrdenia totoţnosti hier prevádzkovaných

odporcom v roku 2003 a v roku 2004 s hrami zaloţenými a prevádzkovanými právnym

predchodcom navrhovateľa, však súd dospel k názoru, ţe neboli preukázané také nové práva

odporcu k uvedenému know-how, ktoré by mali významnejší vplyv na nároky navrhovateľa

a ich výšku, uplatnené zo strany navrhovateľa voči odporcovi v tomto konaní titulom

vlastníckeho práva navrhovateľa k uvedenému know-how.

40

Existenciu know-how potvrdzuje v niektorých svojich tvrdeniach i samotný

odporca:

Napríklad na strane 4 svojho podania zo dňa 13. 03. 2003, označeného ako

Doplnenie dôkazov a návrhy ţalovaného, odporca uvádza, ţe navrhovateľ v jednej variante

v roku 1994 počítal i s bezplatným zapoţičaním hier novej štátnej spoločnosti, ktorá mala

prevádzkovať číselné lotérie, z čoho nesporne vyplýva, ţe navrhovateľ v tom čase vlastnil

know-how k týmto hrám, ktoré mali byť zapoţičané.

Odporca prostredníctvom svojho generálneho riaditeľa Ing. S. v písomnej forme vo

vyjadrení pre Ing. Z. predkladá Rozhodnutie MF SR č. 52/3044/1993 zo dňa 29. 12. 1993

ako dôkaz, ţe T. a. s. navrhol vymedzenie pojmu "technické spracovanie operácií a s ním

súvisiacich činností" v rámci povolení MF SR a nie Š., a. s., čo má podľa odporcu znamenať,

"ţe T. a. s. mal vedomosti o know-how a vedel definovať tento pojem." (viď i príloha 10p

zn. posudku č. 1/2002 vypracovaného súdnou znalkyňou Ing. Z.). Z uvedeného tieţ nesporne

vyplýva, ţe predmetné know-how v tom čase existovalo.

I zo svedeckých výpovedí obsiahnutých v súdnom spise jednoznačne vyplýva, ţe

v danom čase odporca, na rozdiel od navrhovateľa, nedisponoval ţiadnym vlastným

know-how na prevádzkovanie číselných hier, a nemal k tomu v tom čase vytvorené ani

ţiadne finančné či personálne predpoklady, čo na stranách 8 a 9 citovaného znaleckého

posudku potvrdil i súdny znalec ustanovený súdom.

Čo sa týka odporcovej námietky premlčania nárokov z know-how, súd je však toho

názoru, ţe prípadné premlčanie týchto nárokov je potrebné posudzovať podľa obdobia, kedy

bolo moţné tieto nároky uplatniť po prvýkrát. Vzhľadom na tú skutočnosť, ţe tieto nároky sa

týkajú obdobia prevádzkovania číselných hier od 01. 01. 1996, tak prvá premlčacia lehota

začala plynúť vo vzťahu ku škode alebo bezdôvodnému obohateniu, ktoré sa dalo vyčísliť

a následne uplatniť zo strany navrhovateľa dňom zverejnenia výhernej listiny ţrebovania

číselných hier v prvom stávkovom týţdni v roku 1996. Vykonaným dokazovaním bolo

preukázané, ţe v roku 1996 sa prvé ţrebovanie hier Š. a Š. konalo dňa 07. 01 . 1996 - takéto

zistenie je preukázané listinnými dôkazmi predloţenými navrhovateľom. Z takéhoto

skutkového zistenia potom vyplýva, ţe prvým dňom, v ktorom si navrhovateľ mohol uplatniť

voči odporcovi predmetné nároky, bol 07. 01. 1996.

41

Návrh bol zo strany navrhovateľa podaný na súd dňa 07. 01. 2000, týmto dňom sa

prerušilo plynutie premlčacej štvorročnej lehoty a všetky nároky uplatnené zo strany

navrhovateľa za štvorročné obdobie predchádzajúce podaniu návrhu - t. j. za obdobie od

07. 01. 1996 do 07. 01. 2000, zostali nepremlčané. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, ţe

námietka premlčania vznesená zo strany odporcu vo vzťahu k nárokom uplatnených

navrhovateľom je bezpredmetná.

Tvrdenie odporcu, ţe návrh by mal súd zamietnuť aj preto, ţe neexistuje ţiadny, nieto

ešte naliehavý, právny záujem navrhovateľa na určení alebo realizácii prvých troch ţiadostí

uvedených v petite návrhu, posúdil súd ako právne a vecne nepodloţený s poukazom na § 80

písm. b) a c) . Navrhovateľ si totiţ v tomto konaní neuplatňuje právo na určenie, či tu

právny vzťah alebo právo je alebo nie je, kedy hmotnoprávnou podmienkou takéhoto návrhu

je zo zákona naliehavý právny záujem navrhovateľa na takomto určení. Návrh navrhovateľa

je návrhom na splnenie povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona alebo z porušenia práva, teda je

návrhom podľa , kedy sa existencia naliehavého právneho záujmu

navrhovateľa zo zákona nevyţaduje a ani nepreukazuje.

Hodnota predmetného know-how je podľa názoru súdnej znalkyne Ing. Z., vo výške

109 404 000,- Sk a s touto výškou sa stotoţnil aj súd.

Tým, ţe odporca know-how na prevádzkovanie číselných lotérií Š., Š. a M. získal

neoprávnene, t. j. bez súhlasu navrhovateľa ako vlastníka tohto know-how, a keďţe nie je

moţné toto know-how z hľadiska povahy tohto majetku vydať späť navrhovateľovi, je

odporca povinný vydať navrhovateľovi hodnotu tohto know-how titulom bezdôvodného

obohatenia, a to vo výške rovnajúcej sa znaleckej hodnote know-how, t. j. vo výške 109 404

000,- Sk spolu s príslušenstvom tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Z vykonaného dokazovania, a to tak z predloţených písomných dokladov, znaleckých

posudkov, ako i z výsluchov svedkov, je zrejmé, ţe odporca od svojho vzniku aţ do konca

septembra 2002 pouţíval pri prevádzkovaní číselných lotérií označenia Š., Š. a M..

Práva na uţívanie týchto označení nadobudol titulom právneho nástupníctva po

podniku S. navrhovateľ. Navrhovateľ k týmto označeniam nadobudol i zvýšenú právnu

ochranu, nakoľko si rovnako, ako jeho právny predchodca, dal tieto označenia chrániť ako

42

ochranné známky. V tomto zmysle neobstojí argumentácia odporcu, podľa ktorej odporca

získal prioritu pri uţívaní označení zhodných s ochrannými známkami navrhovateľa

z dôvodu, ţe odporca tieto označenia pouţil prvý, nakoľko v tejto otázke treba prihliadať i na

navrhovateľove práva na uţívanie týchto označení ako právneho nástupcu podniku S.. Z

vykonaného dokazovania je tieţ zrejmé, ţe navrhovateľ tieto označenia pouţíval v rámci

poskytovania sluţieb "technického spracovania operácií" odporcovi po celú dobu ich

zmluvného vzťahu od roku 1993 aţ do jej ukončenia v roku 1999.

Z predloţených písomných dôkazov má súd za preukázané, ţe navrhovateľ bol do

konca septembra 2002, kedy odporca prestal pouţívať označenia Š., Š. a M. v súvislosti s

organizovaním a prevádzkovaním číselných lotérií, vlastníkom ochranných známok Š., Š. a

M., ktoré boli v registri Úradu priemyselného vlastníctva SR zapísané v prospech

navrhovateľa pre činnosti "organizovanie lotérií a stávkových hier s výnimkou číselných

lotérií". Súd sa v tejto otázke stotoţnil s názorom navrhovateľa, podľa ktorého sú tieto

sluţby podobné sluţbe "organizovanie číselných lotérií", pre ktorú označenia zhodné s

uvedenými ochrannými známkami pouţíval odporca. Keďţe z vykonaného dokazovania má

súd za preukázané i ţe odporca uvedené označenia pouţíval bez súhlasu, a dokonca proti

výslovne prejavenej vôli navrhovateľa, došlo tým zo strany odporcu k porušeniu zákonného

práva navrhovateľa ako majiteľa ochrannej známky v zmysle ods. l

Z. z. o ochranných známkach, v zmysle ktorého bez súhlasu majiteľa ochrannej známky

nikto nesmie pouţívať označenie zhodné alebo zameniteľné s jeho ochrannou známkou pre

rovnaké alebo podobné tovary alebo sluţby, pre ktoré je ochranná známka zapísaná do

registra.

Uţívanie označení zhodných s ochrannými známkami navrhovateľa bez súhlasu

navrhovateľa pritom nemôţe ospravedlniť ani následná registrácia zameniteľných

ochranných známok T Š., T Š. a T M. v prospech odporcu. Vlastníctvo akejkoľvek ochrannej

známky zameniteľnej s ochrannými známkami navrhovateľa nemôţe podľa názoru súdu

zaloţiť oprávnenie odporcu na uţívanie označenia zhodného s ochrannými známkami

navrhovateľa.

V otázke, či konanie odporcu v súvislosti s jeho pouţívaním označení zhodných

s ochrannými známkami navrhovateľa a s jeho pouţívaním know-how na prevádzkovanie

lotérií Š., Š. a M., spĺňa znaky nekalosúťaţného konania, dospel súd z vykonaného

dokazovania k nasledovným záverom:

43

Súd sa pri posudzovaní oblasti podnikania odporcu, a to konkrétne organizovania či

prevádzkovania číselných lotérií, zameral najprv na otázku, či skutočnosť, ţe na výkon tejto

podnikateľskej činnosti má odporca zo zákona monopolné postavenie súčasne znamená, ţe

odporca pri výkone tejto podnikateľskej činnosti nepôsobí v prostredí hospodárskej súťaţe.

Po zváţení predloţených dôkazov, napríklad dôkazov svedčiacich o reklamných aktivitách

odporcu propagujúcich ním prevádzkované číselné lotérie a súčasnom zohľadnení aktívnej

činnosti iných subjektov pôsobiacich na trhu hazardných hier v Slovenskej republike

i v okolitých krajinách, je zrejmé, ţe odporca napriek svojmu monopolnému postaveniu pri

prevádzkovaní číselných lotérií v Slovenskej republike pôsobí v prostredí hospodárskej

súťaţe, ktorej je sám aktívnym účastníkom.

V súlade s ustanovením o hazardných hrách, rovnako

ako v predtým platnej právnej úprave v oblasti hazardných hier - konkrétne v zmysle § 2

o lotériách a iných podobných hrách je prevádzkovanie číselných

lotérií len jednou z oblastí, v ktorej je moţné v Slovenskej republike prevádzkovať hazardné

hry. Z hľadiska podstaty týchto hazardných hier, odlišných od číselných lotérií, je nevyhnutné

konštatovať, ţe ich potenciálnym konečným spotrebiteľom je principiálne rovnaká skupina

obyvateľstva, ktorá je ochotná zúčastniť sa na hazardných hrách, ktorých spoločným

menovateľom je hra o peniaze spojená so značným rizikom straty týchto peňazí oproti určitej

pravdepodobnosti rovnakej či vyššej výhry. Skutočnosť, ţe štát prostredníctvom vydávania

osobitných povolení na prevádzkovanie hazardných hier vykonáva určitú kontrolu tejto

oblasti podnikania, nemôţe viesť k záveru tak, ako ho predkladá odporca, ţe v tejto oblasti

neexistuje hospodárska súťaţ. Podstata hospodárskej súťaţe spočíva v snahe jednotlivých

prevádzkovateľov hazardných hier, medzi ktorých v tomto zmysle určite treba zaradiť

i odporcu, získať v prostredí vzájomnej konkurenčnej ponuky podobných či zameniteľných

sluţieb a hier vklad potenciálneho zákazníka či spotrebiteľa týchto sluţieb. Štátna kontrola

pôsobí vo forme udeľovania osobitných povolení v mnohých oblastiach podnikania, ako je

napríklad oblasť podnikania v doprave či oblasť podnikania v obchodovaní so zbraňami či

strelivom, to však neznamená, ţe subjekty podnikajúce v týchto oblastiach nepôsobia

v oblasti aktívnej hospodárskej súťaţe. Túto skutočnosť potvrdzuje, okrem iného, i aktívna

reklamná činnosť jednotlivých súťaţiteľov, ktorá je podľa názoru súdu vykonávaná v snahe

predloţiť potenciálnemu zákazníkovi pri jeho rozhodovaní o výbere tej - ktorej hazardnej hry,

konkurenčne zaujímavejšiu ponuku.

44

Súd v tejto otázke dospel k záveru, podľa ktorého je v danej oblasti neprípustné

územné obmedzovanie prostredia hospodárskej súťaţe len na Slovenskú republiku. Je totiţ

zrejmé, ţe neobmedzeným pôsobením tlačových a predovšetkým elektronických

komunikačných prostriedkov pôsobí reklama jednotlivých prevádzkovateľov iných číselných

lotérií sídliacich v krajinách susediacich so Slovenskou republikou i na potenciálnych

spotrebiteľov týchto sluţieb (v podobe ponuky číselných lotérií) na Slovensku, a to bez

ohľadu na prípadné zákonné obmedzenia v slovenskej či zahraničnej legislatíve, čo následne

reálne ovplyvňuje ich rozhodovanie pri ich výbere medzi ponukou číselných lotérií odporcu

a ponukou prevádzkovateľov iných číselných lotérií v zahraničí.

Je pritom nepochybné, ţe nie je v súlade s dobrými mravmi súťaţe, keď odporca

v prostredí hospodárskej súťaţe pouţíval pri prevádzkovaní číselných hier Š., Š. a M.,

označenia zhodné s ochrannými známkami navrhovateľa, ako i jeho know-how, a to bez

súhlasu, či dokonca proti vôli, navrhovateľa. Je tieţ zrejmé, ţe takéto konanie odporcu je

spôsobilé privodiť ujmu iným súťaţiteľom, nakoľko takýmto konaním odporca pred inými

súťaţiteľmi, za ktorých moţno označiť iné subjekty prevádzkujúce hazardné hry, získal

neoprávnenú výhodu v uţívaní zavedených a mimoriadne márnych označení uvedených

číselných lotérií, ako i v uţívaní know-how na prevádzkovanie týchto číselných lotérií

overeného desaťročiami úspešného prevádzkovania právnym predchodcom navrhovateľa.

Tým odporca naplnil všetky znaky nekalej súťaţe, ako ju všeobecne definuje

ustanovenie , v zmysle ktorého je nekalou súťaţou

konanie v hospodárskej súťaţi, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaţe a je spôsobilé

privodiť ujmu iným súťaţiteľom alebo spotrebiteľom.

Vychádzajúc z uvedenej skutočnosti, je nutné navrhovateľovi priznať i nároky

vyplývajúce mu z ustanovenia , nakoľko je zrejmé, ţe osobou,

ktorej práva boli nekalosúťaţným konaním odporcu porušené, je navrhovateľ, keďţe

nekalosúťaţným konaním odporcu boli porušené zákonné práva navrhovateľa ako majiteľa

ochranných známok, ako i výlučného vlastníka know-how.

Návrhu navrhovateľa v časti poţadujúcej uloţenie povinnosti odporcovi zdrţať sa

prevádzkovania číselných lotérií pod označeniami Š., Š. a M. a zdrţať sa i akéhokoľvek

vyuţívania uvedených označení v súvislosti s prevádzkovaním akýchkoľvek číselných lotérií

45

a stávkových hier, súd nevyhovel, nakoľko mal z vykonaného dokazovania za preukázané a

nesporné, ţe odporca tejto poţiadavke navrhovateľa vyhovel uţ počas konania, a uvedené

označenia prestal pouţívať od začiatku októbra 2002.

Návrhu navrhovateľa v časti poţadujúcej uloţenie povinnosti odporcovi zdrţať

sa akéhokoľvek, i čiastkového vyuţívania znalostí alebo skúseností tvoriacich predmet

know-how navrhovateľa, popísaného v znaleckom posudku č. 8/1999 zo dňa 12. 11. 1999

vypracovanom súdnym znalcom Ing. I. S. a v znaleckom posudku č. 45/1999 zo dňa 29. 11.

1999 vypracovanom súdnou znalkyňou Ing. M. M., týkajúceho sa organizácie, herných

plánov a pravidiel číselných lotérií a stávkových hier Š., Š. a M., súd vyhovel. Súd k názoru

o oprávnenosti tejto časti návrhu dospel na základe predloţených dôkazov, na základe

ktorých má za preukázané, ţe uvedené know-how je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa a

odporca od pouţívania tohto know-how, na pouţívanie ktorého mu navrhovateľ neudelil

súhlas, neupustil ani po podaní tohto návrhu na súde.

V otázke nároku navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia súd najprv

skúmal predmet tohto bezdôvodného obohatenia, ktoré podľa názoru navrhovateľa spočívalo

v zisku, ktorý navrhovateľ získal neoprávneným uţívaním označení zhodných s ochrannými

známkami navrhovateľa ako i neoprávneným uţívaním know-how navrhovateľa zo strany

odporcu. Súd sa v tejto súvislosti zaoberal i námietkou odporcu, v zmysle ktorej navrhovateľ

odôvodňuje svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tak neoprávneným uţívaním

označení zhodných s ochrannými známkami navrhovateľa, ako aj neoprávneným uţívaním

know-how navrhovateľa, a dospel k názoru, ţe obe tieto protiprávne konania odporcu tvoria

v danom prípade jednotnú podstatu, na základe ktorej odporca získal bezdôvodné obohatenie,

ktorého vydanie je predmetom navrhovateľom uplatneného nároku. Rozhodujúcu zloţku

nehmotného majetku navrhovateľa, ktorú neoprávnene vyuţil odporca pri svojom obohatení

a o ktorú moţno predovšetkým oprieť nárok navrhovateľa na vydanie bezdôvodného

obohatenia, však súd vidí v know-how navrhovateľa na prevádzkovanie číselných lotérií

pôvodne pomenovaných Š., Š. a M., bez pouţitia ktorého by nebolo moţné dosiahnuť ţiadne

výnosy z týchto lotérií. Toto know-how totiţ zahŕňa v sebe samotný systém týchto číselných

lotérií a tvorí tak základný a neopomenuteľný predpoklad ich prevádzkovania. Inak je tomu v

prípade neoprávneného pouţitia označení zhodných s ochrannými známkami, kde by podľa

názoru súdu mohol byť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia úspešne uplatnený len v

prípade, ak by súčasne nedošlo k súbehu s nárokom na náhradu škody spôsobenú

46

neoprávneným uţívaním týchto označení zo strany odporcu. V danom prípade však vo vzťahu

k nároku navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia nemoţno hovoriť o akejsi

duplicite týchto nárokov, nakoľko je zrejmé, ţe zo strany navrhovateľa nejde o dva nároky na

vydanie bezdôvodného obohatenia, ale len o jeden nárok, ktorého odôvodnenie spočíva na

dvoch samostatných protiprávnych konaniach odporcu. To však nemá vplyv na oprávnenosť,

či na výšku tohto nároku navrhovateľa.

Súd pritom pri vymedzení predmetu bezdôvodného obohatenia vychádzal

z ustanovenia , v zmysle ktorého ten, kto sa na úkor

iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Súd sa pritom zaoberal i námietkou

odporcu, ktorý popieral túto časť nároku navrhovateľa s odôvodnením, ţe sa dôvod pre

vydanie bezdôvodného obohatenia uvádzaný zo strany navrhovateľa nestotoţňuje so ţiadnym

z prípadov uvedených v ustanovení , pričom tieto

prípady nemoţno podľa názoru odporcu rozšíriť nad rámec uvedený v citovanom ustanovení.

Súd je však toho názoru, ţe zákonnú oporu pre túto časť nároku - vydanie bezdôvodného

obohatenia v danom prípade tvorí osobitné zákonné ustanovenie, a to konkrétne § 53

, ktorý nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia výslovne uvádza

medzi nárokmi osôb, ktorých práva boli nekalou súťaţou porušené alebo ohrozené. Z tohto

dôvodu povaţuje súd uvedenú námietku odporcu na nedôvodnú.

Súd konštatuje, ţe bezdôvodné obohatenie získal odporca neoprávneným uţívaním

nehmotného majetku navrhovateľa.

Predmet bezdôvodného obohatenia získaný odporcom vidí súd totoţne

s navrhovateľom v zisku, ktorý odporca získal neoprávneným uţívaním nehmotného majetku

navrhovateľa.

Súd pri posudzovaní nároku navrhovateľa na náhradu škody, ktorá predstavuje

nezaplatený primeraný ročný licenčný poplatok za uţívanie slovných ochranných známok Š.,

Š. a M., dospel k názoru, ţe tento nárok navrhovateľa je v plnom rozsahu dôvodný, nakoľko

bolo v konaní preukázané protiprávne uţívanie označení zhodných s uvedenými ochrannými

známkami navrhovateľa zo strany odporcu pre podobné sluţby, pre aké boli v rozhodnom

období registrované uţívané ochranné známky.

47

Podľa , v spojeni s

o ochranných známkach, je navrhovateľ osobou, ktorá má právo na náhradu škody, ktorá mu

bola spôsobená zásahom do jeho práv z ochrannej známky, obdobne i podľa predtým

platného o ochranných známkach.

Pri posúdení výšky uplatneného nároku na náhradu škody, predstavujúcej odporcom.

nezaplatený primeraný ročný licenčný poplatok za uţívanie ochranných známok Š., Š. a M.,

súd vychádzal zo znaleckého posudku vypracovaného Ing. G. Z., ktorý sa stotoţnil so

znaleckým posudkom Ing. M. M., a to, ţe uvedený licenčný poplatok má byť vyjadrený

percentuálnym podielom z ročného obratu dosiahnutého odporcom z prevádzkovania

číselných hier Š., Š. a M..

Vzhľadom na rozdielnu výšku licenčných poplatkov stanovenú v týchto znaleckých

posudkoch sa súd priklonil k názoru navrhovateľa, ţe je potrebné z dôvodu dosiahnutia čo

najobjektívnejšieho výsledku pri výpočte náhrady škody, a okrem toho aj splnenia

poţiadavky primeranosti licenčného poplatku v danom prípade, vychádzať z aritmetického

priemeru výšky licenčných poplatkov stanovených v uvedených znaleckých posudkoch pre

príslušné číselné lotérie. Na základe takto pouţitého priemeru súd stanovuje pre jednotlivé

číselné hry ako primeraný licenčný poplatok nasledovné hodnoty:

- primeraná výška ročného licenčného poplatku pre hru (číselnú lotériu) Š. je sadzba

6,85 % z obratu odporcu dosiahnutého pri prevádzkovaní uvedenej hry,

- primeraná výška ročného licenčného poplatku pre hru (číselnú lotériu) Š. je sadzba

4,55 % z obratu odporcu dosiahnutého pri prevádzkovaní uvedenej hry,

- primeraná výška ročného licenčného poplatku pre hru (číselnú lotériu) M. je sadzba

4,15 % z obratu odporcu dosiahnutého pri prevádzkovaní uvedenej hry.

Na základe týchto sadzieb licenčných poplatkov stanovil súd výšku oprávneného

nároku navrhovateľa na náhradu škody nasledovne:

- pri hre Š. predstavuje primeraný licenčný poplatok v rozsahu 6,85 % z obratu

5 804 935 582,- Sk, dosiahnutého odporcom za uplatnené obdobie od 01.01. 1996

do 30. 09. 2002, sumu 397 638 087,- Sk ,

48

- pri hre Š. predstavuje primeraný licenčný poplatok v rozsahu 4,55 % z obratu 381

018 600,- Sk, dosiahnutého odporcom za uplatnené obdobie od 01. 01. 1996 do

30.9.2002, sumu 17 336 346,- Sk,

- pri hre M. predstavuje primeraný licenčný poplatok v rozsahu 4,15 % z obratu

252 464 265,- Sk, dosiahnutého odporcom za obdobie od 01. 01. 1996 do

30. 09. 2002, sumu 10 477 267,- Sk.

Z uvedeného výpočtu vyplýva, ţe celkový nárok navrhovateľa na náhradu škody

predstavujúcej nezaplatený primeraný licenčný poplatok za pouţívanie ochranných známok

Š., Š. a M., odporcom za sledované obdobie od 01. 01. 1996 do30. 9. 2002 predstavuje sumu

425 451 700,-Sk.

Pri vyčíslení celkovej sumy zisku odporcu, ako predmetu nároku navrhovateľa na

vydanie bezdôvodného obohatenia, súd vychádzal zo štruktúry výnosov odporcu z číselných

lotérií Š., Š. a M.. Z celkových vkladov prijatých odporcom pri prevádzkovaní uvedených

číselných lotérií pripadá 50 % vkladov na výplatu výhier a 50 % vkladov tvorí výnos

odporcu. Štruktúra odvodov z výnosov odporcu po vyplatení výhier je nasledujúca: 30 %

výnosu odvod Ministerstvu financií SR, 2 % výnosu odvod štátnemu daňovému dozoru, 20 %

výnosu odmena zberniam a 17 % výnosu leasingové splátky americkej firme G., potom

zostáva odporcovi 31 % výnosu, ako jeho hrubý zisk, t. j. 15,5 % z dosiahnutého obratu.

Čistý zisk (po zdanení) odporcu tak predstavuje tri pätiny zo sumy vyjadrenej uvedeným

podielom z obratu dosiahnutého z uvedených číselných lotérií, čo v danom prípade za

obdobie rokov 1996 aţ 2005 predstavuje sumu 893 875 719,- Sk. To znamená, ţe

bezdôvodné obohatenie odporcu získané prevádzkovaním uvedených číselných lotérií s

neoprávneným pouţitím know-how navrhovateľa a s neoprávneným pouţívaním označení

zhodných s ochrannými známkami navrhovateľa, predstavuje za uvedené obdobie sumu

893 875 719,- Sk.

Súd, vychádzajúc z vyššie uvedených úvah o existujúcej duplicite nárokov

navrhovateľa, týkajúcich sa neoprávneného uţívania označení Š., Š. a M., odporcom,

zhodných s ochrannými známkami navrhovateľa, a to nároku na náhradu škody a nároku na

vydanie bezdôvodného obohatenia dospel k názoru, ţe v danom prípade je moţné priznať

odporcovi len časť ním uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. V zmysle

vyššie uvedeného je totiţ potrebné konštatovať, ţe súčasťou zisku dosiahnutého odporcom

49

prevádzkovaním číselných lotérií pod uvedenými označeniami, ktorý tvorí i súčasť predmetu

bezdôvodného obohatenia na strane odporcu, je i suma, ktorú mal odporca uhradiť

navrhovateľovi za uţívanie uvedených označení, a to titulom úhrady primeraných licenčných

poplatkov vo výške rovnajúcej sa vyššie vyčíslenej náhrade škody. Ak teda súd na jednej

strane priznal navrhovateľovi nárok na náhradu škody za protiprávne uţívanie jeho

ochranných známok, je v tomto zmysle potrebné zníţiť sumu, ktorú má odporca uhradiť

navrhovateľovi titulom vydania bezdôvodného obohatenia - a to o sumu rovnajúcu sa

uvedenej náhrade škody. V tomto zmysle je odporca povinný uhradiť navrhovateľovi titulom

vydania bezdôvodného obohatenia získaného neoprávneným uţívaním know-how

navrhovateľa celkom sumu 468 424 019,- Sk.

Po pripočítaní hodnoty know-how vo výške 109 404 000,- Sk, ktorú je odporca

povinný vydať navrhovateľovi titulom bezdôvodného obohatenia, potom celková súdom

priznaná výška nároku navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia predstavuje

577 828 019,- Sk.

Ako vyplýva uţ z vyššie uvedeného právneho posúdenia veci súdom, súd

posudzoval dôvodnosť nárokov navrhovateľa podľa nasledovných zákonných ustanovení:

Podľa o ochranných známkach v znení

neskorších predpisov, majiteľ ochrannej známky sa môţe domáhať, aby porušovanie jeho

práv bolo zakázané, závadný stav odstránený a nahradená škoda.

Podľa o ochranných známkach v znení neskorších

predpisov, bez súhlasu majiteľa ochrannej známky nikto nesmie pouţívať označenie zhodné

alebo zameniteľné s jeho ochrannou známkou pre rovnaké alebo podobné tovary alebo

sluţby, pre ktoré je ochranná známka zapísaná do registra, ani označenie zhodné alebo

zameniteľné s jeho ochrannou známkou pre tovary alebo sluţby, ktoré síce nie sú podobné

tým, pre ktoré je ochranná známka zapísaná, ale ide o ochrannú známku, ktorá má

v Slovenskej republike dobré meno a jeho pouţívanie by nepoctivo ťaţilo z rozlišovacej

spôsobilosti alebo dobrého mena ochrannej známky alebo by im bolo na ujmu. Rovnako

nemôţe pouţívať toto označenie v spojení s týmito tovarmi alebo sluţbami, najmä

umiestňovať ho na tovary alebo na ich obaly, ponúkať alebo uvádzať na trh takto označené

tovary alebo ich obaly, prípadne ich skladovať na tento účel, dováţať alebo vyváţať tovary

alebo obaly s týmto označením alebo pouţívať toto označenie v obchodnom styku,

50

korešpondencii alebo v reklame.

Podľa , ak bola zásahom do práv z ochrannej

známky spôsobená škoda, poškodený má právo na jej náhradu. Ak bola týmto zásahom

spôsobená nemajetková ujma, poškodený má právo na primerané zadosťučinenie, ktorým

môţe byť peňaţné plnenie.

Podľa , nekalou súťaţou je konanie v hospodárskej

súťaţi, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaţe a je spôsobilé privodiť ujmu iným

súťaţiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaţ sa zakazuje.

Podľa osoby, ktorých práva boli nekalou súťaţou

porušené alebo ohrozené, môţu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdrţal

a odstránil závadný stav. Ďalej môţu poţadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môţe

poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia.

Podľa , kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového

vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaţe preukáţe, ţe

porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa , pre zodpovednosť za škodu spôsobenú

porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a

nasl.

Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne

obohatí, musí obohatenie vydať.

Súd podľa týchto zákonných ustanovení uznal právny základ nárokov navrhovateľa

za oprávnený.

Uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania odôvodnil navrhovateľ

odvolaním sa na ustanovenia a , a poukázal na to, ţe

tieto úroky sa stali splatnými uplynutím 30 dní od doručenia dokladu navrhovateľa (veriteľa)

na splnenie peňaţného záväzku odporcom (dlţníkom). Takým dokladom je podľa

navrhovateľa návrh navrhovateľa a zmeny tohto návrhu doručené na súd, pričom uvedená

lehota 30 dní sa podľa navrhovateľa počíta od podania návrhu a príslušnej zmeny návrhu

51

navrhovateľa na súd.

Podľa , ak je dlţník v omeškaní so splnením

peňaţného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky

z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, neţ je základná úroková sadzba Národnej

banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka,

v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná

v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa pouţije počas celého tohto polroka.

Podľa písmeno a) , úroky z omeškania sa stanú

splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňaţného

záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňaţného záväzku nie je v zmluve určená, úroky

z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od doručenia dokladu veriteľa na splnenie

peňaţného záväzku dlţníkom.

Súd preskúmal dôvodnosť a oprávnenosť takto uplatneného nároku na zaplatenie

úrokov z omeškania a dospel k názoru, ţe sadzba úrokov z omeškania uplatnená

navrhovateľom podľa vyššie citovaných ustanovení § 369 ods. 1 a 2 písm. a) Obchodného

zákonníka vo výške o 10 % vyššie, neţ je základná úroková sadzba Národnej banky

Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom

došlo k omeškaniu, je oprávnená a preto navrhovateľovi v tejto výške úrok z omeškania

priznal.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 3, § 149 ods. l a § 151

ods. 1 veta druhá a tretia . Vzhľadom na tú skutočnosť, ţe náhrada trov konania

uplatnená navrhovateľom závisela od znaleckého posudku, súd priznal navrhovateľovi plnú

náhradu trov podľa .

Trovy konania vo veci navrhovateľa pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku

za návrh vo výške 502 000,- Sk, z nákladov na vyhotovenie znaleckých posudkov v celkovej

výške 96 365,60 Sk a z trov právneho zastúpenia navrhovateľa vo výške 78 928 175,- Sk.

Navrhovateľ uplatnil v priebehu konania náhradu trov právneho zastúpenia,

podľa vyhlášky:

52

- o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnej pomoci (v spojení s vyhláškou o odmenách a náhradách

komerčných právnikov za poskytovanie právnej pomoci), účinná od 01. 07. 1990 do

14. 10. 2002,

- o odmenách komerčných právnikov za poskytovanie

právnej pomoci, účinná od 15. 10. 2002 do 31. 12. 2003,

- o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych sluţieb, účinná od 01.04.2002 do 31.12.2004,

- v súčasnosti platná o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych sluţieb, účinná od O1. 01. 2005.

Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v úhrnnej výške

78 928 175,- Sk celkovo za 71 úkonov právnej sluţby a k nim prislúchajúceho reţijného

paušálu. Z toho uplatnil:

- tarifnú odmenu v plnej výške 404 580,- Sk za 15 úkonov právnej sluţby, vo výške

dvojnásobku tejto odmeny - t. j. 809 160,- Sk za l za úkon právnej sluţby, v krátenej

(polovičnej) výške 202 290,- Sk za l za úkon právnej sluţby,

- tarifnú odmenu v plnej výške 792 570,- Sk za 28 úkonov právnej sluţby, v krátenej

(štvrtinovej) výške 198 142,50 Sk za 4 úkony právnej sluţby a v krátenej (polovičnej)

výške 396 285,- Sk za l úkon právnej sluţby a

- tarifnú odmenu v plnej výške 2 153 680,- Sk za 17 úkonov právnej sluţby, vo výške

dvojnásobku tejto odmeny - t. j. 4 307 360,- Sk za 1 úkon právnej sluţby, vo výške

trojnásobku tejto odmeny - t. j. 6 461 040,- Sk za 1 úkon právnej sluţby a v krátenej

(štvrtinovej) výške 538 420,- Sk za 2 úkony právnej sluţby,

- reţijný paušál vo výške 100,- Sk za 28 úkonov, vo výške 128,- Sk za 27 úkonov, vo výške

136,- Sk za 6 úkonov, vo výške 150,- Sk. za 3 úkony, vo výške 164,- Sk za 5 úkonov a vo

výške 178,- Sk za 6 úkonov právnej sluţby.

Súd priznal navrhovateľovi plnú náhradu trov konania podľa ,

nakoľko rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, rozsudkom č. k.

zo dňa 7. augusta 2008, na odvolanie ţalobcu a ţalovaného proti prvostupňovému rozsudku,

53

rozhodol takto:

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo vzťahu k ţalobcovi 1/ v časti jeho

zdrţovacieho výroku a primeraného zadosťučinenia p o t v r d z u j e a vo vzťahu

k ţalobcovi 2/ v časti jeho výroku o peňaţnom plnení, ako i v časti výroku, ktorým súd

prvého stupňa návrh zamietol, p o t v r d z u j e .

Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcom 1/ a 2/ na účet právneho zástupcu trovy

odvolacieho konania 3 403 097,- Sk.

Ţalobcovia 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť ţalovanému na účet právneho zástupcu trovy

odvolacieho konania 2 037 933,- Sk.

Ţalovaný počas konania pred súdom prvého stupňa udelil 12. 04. 2007

plnomocenstvo na zastupovanie novému zástupcovi, ktorý ďalej v jeho mene robil procesné

úkony a podal aj odvolanie. Odvolací súd s poukazom na metodické usmernenie Úradu pre

verejné obstarávanie v Bratislave z 29. 09. 2004 dospel k záveru, ţe ţalovaný v zmysle

je subjekt, ktorý nespĺňa podmienky na to, aby bol povaţovaný za

verejného obstarávateľa, následkom čoho nebol povinný obstarávať právne sluţby

poskytované advokátom a uzavierať zmluvy na ich poskytnutie postupom podľa Zákona

o verejnom obstarávaní. Keďţe ţalovaný právne sluţby obstaral v súlade s týmto zákonom,

nie sú jeho právne úkony pre rozpor, resp. obchádzanie tohto zákona, absolútne neplatnými

podľa , a pred súdom prvého stupňa konala a odvolanie podala

oprávnená osoba.

V priebehu odvolacieho konania ţalobca zmluvou o postúpení pohľadávok

z 25. 03. 2008 postúpil peňaţné pohľadávky proti T., a. s., B., uvedené v bode 1.2 a 1.3 tejto

zmluvy, spolu s príslušenstvom a právami s nimi spojenými, na spoločnosť Š. I. s. r. o., B..

Po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu o vstupe Š. I. s. r. o., do konania, sú

účastníkmi konania na strane ţalobcu Š., a. s. (ţalobca 1/), ktorá je nositeľom vecnej

legitimácie práva o nekalosúťaţné konanie (zdrţanie sa nekalosúťaţného konania a práva na

primerané zadosťučinenie) a Š. I. s. r. o. (ţalobca 2/), na ktorú bolo prevedené právo na

náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia spolu s príslušenstvom.

Odvolací súd v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, ţe predmetom konania je

zdrţovacia ţaloba, ktorú ţalobca 1/ oprel o súťaţné (§ 44 ods. 1, § 46 ods. 1, § 47 a § 48

54

) a známkové právo ( , , §

26 ods. 3 ). Okrem zdrţovacieho petitu, t. j., aby súd uloţil ţalovanému

povinnosť zdrţať sa uţívania know-how ţalobcu, obsahom ktorého je organizácia herných

plánov a pravidiel číselných lotérií a stávkových hier Š., Š. a M., ţalobca poţadoval tieţ

nárok na náhradu škody (425 451 700,- Sk z dôvodu nezaplatených licenčných poplatkov za

uţívanie ochranných známok Š., Š. a M.), vydanie bezdôvodného obohatenia (109 404 000,-

Sk hodnota know-how a 893 875719,- Sk zisk, ktorý ţalovaný získal uţívaním know-how a

ochranných známok Š., Š. a M. ţalobcu) a primerané zadosťučinenie vo forme uverejnenia

ospravedlnenia.

Ţalobca 1/ a ţalovaný sú právnické osoby a podnikatelia, medzi ktorými vznikol pri

podnikaní vzťah, ktorého predmetom bolo duševné vlastníctvo (know-how a ochranné

známky), preto sa podľa spravuje týmto zákonom

a . Obidve akciové spoločnosti vznikli zápisom do

obchodného registra 28. januára 1993. Po vzniku Slovenskej republiky zakladatelia

Hospodářského zařízení S. podnik pro organizovaní sportovních sázek so sídlom v Prahe

rozhodli o majetkovom vyporiadaní podniku 8. decembra 1992. Na základe tohto

rozhodnutia a dohôd uzavretých medzi S., a. s. a Š., a. s. sa ţalobca 1/, ako správne uviedol

súd prvého stupňa, stal majiteľom aj nehmotných práv, vrátane know-how a ochranných

známok Š., Š., M., na prevádzkovanie číselných lotérií a stávkových hier.

Keďţe ţalovaný vzniesol námietku premlčania ţalobcom 1/ uplatneného práva, bolo

povinnosťou súdu sa ňou zaoberať. V odvolacom konaní zostalo vyriešiť právnu otázku

začiatku plynutia štvorročnej premlčacej doby nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu sa začiatok plynutia premlčacej doby uvedeného nároku

spravuje ustanovením , v zmysle ktorého premlčacia

doba pre vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo

uplatniť na súde. K odvolaniu ţalovaného sa však ţiada uviesť, ţe zo záväzkového právneho

vzťahu (bezdôvodného obohatenia), ktorý medzi účastníkmi vznikol, ţalobcovi nevznikla

povinnosť vykonať svoje právo, a ak sa tak rozhodol, bolo jeho dispozičným právom, či si

na súde uplatní celý nárok alebo jeho časť. Keďţe ţalobca 1/ podal ţalobu v roku 2000,

zrejme si bol vedomý skutočnosti, ţe došlo k premlčaniu jeho práva za dobu od roku 1993

do roku 1996, z ktorého dôvodu ţaloval právo, ktoré vzniklo za dobu od roku 1996 do roku

1998 a 11 mesiacov z roku 1999. Nakoľko právo na vydanie bezdôvodného obohatenia

55

predstavoval zisk, vzniknutý neoprávneným uţívaním nehmotného majetku, od ktorej

činnosti ţalovaný ani po podaní ţaloby neupustil, na základe rozšírenia ţaloby, súd prvého

stupňa postupoval správne, keď priznal ţalobcovi 1/ aj ďalšiu časť nároku, na ktorú mu

vzniklo právo po podaní ţaloby.

V čase podania ţaloby know-how neupravoval osobitný právny predpis. Pojem

know-how definoval aţ , avšak so vstupom Slovenskej republiky do

Európskej únie stratila táto definícia platnosť a priamu účinnosť majú na teritóriu

Slovenskej republiky príslušné nariadenia. Z praxou vytvorených definícií know-how

vyplýva, ţe ide spravidla o súbor poznatkov a informácií, ktoré sú výsledkom dlhodobej

skúsenosti s optimálnym priebehom určitého procesu (technológie, receptúry). Tejto

definícii zodpovedá aj definícia know-how, ktorého majiteľom je ţalobca 1/, a ktorú

stanovila v znaleckom posudku súdom ustanovená znalkyňa. Uviedla, ţe know-how

ţalobcu 1/ je súbor osobitných znalosti a skúsenosti umoţňujúcich organizáciu

a prevádzkovanie číselných lotérií a stávkových hier Š., Š. a M.. Uvedenú definíciu si súd

prvého stupňa osvojil, s ktorým záverom súhlasí aj odvolací súd, nakoľko je vierohodná,

jej odôvodnenie je v súlade so všeobecnými skúsenosťami a poznatkami, je logická a pri

vyhotovení znaleckého posudku znalkyňa prihliadla ku všetkému, čo jej bolo k posúdeniu

predloţené. Samotná skutočnosť, ţe niektorý z účastníkov konania nesúhlasí so

znaleckým posudkom, nezakladá povinnosť súdu, aby ho dal preskúmať iným znalcom.

Špecifikácia osobitných znalostí a skúseností, tvoriacich predmet know-how ţalobcu 1/,

potrebných na vykonávanie číselných lotérií a stávkových hier Š., Š. a M. (jeho obsah a

rozsah) je uvedená v rozhodnutí súdu prvého stupňa a v tejto časti rozhodnutia sa odvolací

súd plne pridrţiava zistenia skutkového stavu súdom prvého stupňa a z neho vyvodeného

právneho záveru a naň odkazuje.

Právna teória zahŕňa know-how medzi práva obdobné priemyselnému vlastníctvu.

Nesporným je, ţe neexistuje osobitný zákon, poskytujúci právnu ochranu know-how.

Majetko-právne komponenty tohto duševného vlastníctva sú však chránené proti zásahom

prostredníctvom slobody vlastníctva, vyjadrenej v čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv

a slobôd (kaţdý má právo vlastniť majetok) a cez ustanovenia

(ustanovenia o ochrane vlastníctva) a (ustanovenia o nekalej súťaţi).

V nadväznosti na uvedené, podľa názoru odvolacieho súdu, nie je moţné uzavrieť, ţe

know-how môţe poţívať právnu ochranu priamo zo zákona, len po splnení predpokladov

56

právnej ochrany cez inštitút obchodného tajomstva ( ).

K podaniu ţaloby na začatie súdneho konania je vţdy oprávnená tá osoba, ktorá je

k tomuto úkonu vecne aktívne legitimovaná. Ustanovenia § 53 a § 54 ods. l Obchodného

zákonníka vymedzujú aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na začatie konania vo veciach

týkajúcich sa nekalej súťaţe. V zmysle širšieho výkladu ustanovenia § 53 Obchodného

zákonníka, sú na podanie ţaloby, okrem súťaţiteľa a spotrebiteľa, legitimované aj osoby,

ktorých práva boli nekalou súťaţou porušené alebo ohrozené. Ak by teda ţalobca 1/ aj nebol

súťaţiteľom, ale jeho právo ako majiteľa know-how by bolo uţívaním tohto know-how

nekalou súťaţou porušené alebo ohrozené, bol by k podaniu ţaloby o nekalú súťaţ vecne

aktívne legitimovaný.

Súd prvého stupňa ţalobe o nekalo súťaţné konanie vyhovel na základe generálnej

klauzuly obsiahnutej v ods. l , podľa ktorej nekalou súťaţou je

konanie v hospodárskej súťaţi, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaţe a je spôsobilé

privodiť ujmu iným súťaţiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaţ sa zakazuje.

Ţalovaný počas odvolacieho konania namietal naplnenie všetkých znakov tohto

deliktného konania. Pojmy hospodárska súťaţ a súťaţiteľ ustanovenia o nekalej súťaţi

nevymedzujú, preto ich obsah tvorí teória a súdna judikatúra. Súčasná judikatúra súdov sa

prikláňa k širšiemu pojatiu týchto pojmov. So zreteľom na vznesené námietky, odvolací súd

poukazuje na definíciu, podľa ktorej súťaţiteľmi sú tie subjekty, ktoré poskytujú plnenie toho

istého druhu alebo aspoň plnenie zastupiteľné, a vytvárajú tak pre subjekty na strane záujmu

moţnosť voľby. Hospodárska súťaţ sa poníma ako proces stretu rôznych záujmov rôznych

subjektov v oblasti trhu, na ktorý vstupujú s cieľom získať prospech. Pod dobré mravy súťaţe

sa zahŕňa konanie, ktoré síce podľa zásad všeobecnej morálky je nezávadné, môţe však byť

závadné z prísnejšieho hľadiska dobrých mravov súťaţe. Merítkom sú mravné názory,

obyčaje, zvyklosti, ktoré zachovávajú všetci spravodlivo, poctivo, čestne a svedomito

konajúci účastníci súťaţného zápasu. Ujma môţe byť hmotná aj nehmotná, pričom postačí,

keď ujma potenciálne hrozí, nemusí nastať.

V rozhodnej dobe, za ktorú si ţalobca 1/ uplatnil nárok, lotérie a iné podobné hry

upravoval Podľa § l ods. l, ods. 2 , pod lotériou

alebo inou podobnou hrou sa rozumie hra, ktorej sa dobrovoľne zúčastňuje kaţdá fyzická

osoba, ktorá zaplatí vklad (stávku), ktorého návratnosť sa účastníkovi nezaručuje. O výhre

57

alebo prehre rozhoduje výlučne náhoda alebo dopredu neznámy výsledok určitej okolnosti

alebo udalosti, uvedenej prevádzkovateľom v dopredu určených herných podmienkach (herný

plán). Nezáleţí na tom, či sa hra vykonáva pomocou mechanických, elektronicko-

mechanických, elektronických alebo podobných zariadení. Výsledok okolností alebo udalostí,

ktorá určuje výhru (ţrebovanie, športové súťaţenie, dostih, pretek, otáčajúce sa zariadenie

a podobne), nesmie byť vopred nikomu známy a nesmie byť nikým ovplyvnený.

Podľa § 2 uvedeného zákona, lotérie a iné podobné hry sú najmä ţrebové vecné alebo

peňaţné lotérie, tomboly, číselné lotérie, okamţité lotérie, stávkové hry.

Prevádzkovaním lotérií a iných podobných hier sa rozumie činnosť smerujúca

k uvedeniu lotérií a iných podobných hier do prevádzky, ich vykonávanie vrátane

sprostredkovateľských, organizačných, technických a ďalších sluţieb pre prevádzkovateľa,

súvisiacich so zabezpečením prevádzky týchto lotérií a iných podobných hier, a riadne

skončenie a vyúčtovanie týchto lotérií a iných podobných hier (§ l ods. 6

Zb.).

Prevádzkovateľom lotérie a inej podobnej hry sa rozumie právnická osoba so sídlom

na území Slovenskej republiky, ktorej bolo vydané povolenie na prevádzkovanie lotérie alebo

inej podobnej hry podľa tohto zákona (§ l ods. 7 ).

upravuje určitý typ hier a ich prevádzkovanie. Z vymedzenia

pojmu týchto hier (§ l ods. 1, ods. 2 ), skladajúcich sa z lotérie a iných

podobných hier (medzi ktoré podľa zákona patria aj číselné lotérie a stávkové hry) vyplýva,

ţe tieto hry majú rovnaký účel a cieľ a ich prevádzkovaním dochádza k podobnému plneniu.

Nesporným je, ţe ţalobca 1/ aj ţalovaný, v súlade so zápisom týkajúcim sa predmetu

ich činnosti v obchodnom registri, prevádzkovali číselné lotérie a stávkové hry, základ

ktorých je rovnaký, stanovený v a Prevádzkovaním hier si

navzájom konkurovali, boli teda v zmysle vyššie uvedeného vymedzenia pojmov

súťaţiteľmi v hospodárskej súťaţi. Ţalovaný pri prevádzkovaní číselných lotérií vychádzal

z know-how, ktorého majiteľom bol ţalobca 1/, bez jeho súhlasu. Aj podľa názoru

odvolacieho súdu, uţívaním tohto know-how, t. j. desaťročiami overeného úspešného

prevádzkovania zavedených a mimoriadne známych číselných lotérií, získal neoprávnenú

výhodu oproti iným súťaţiteľom, čo je v rozpore s dobrými mravmi súťaţe, a nielenţe bolo

58

schopné, ale aj privodilo ujmu iným súťaţiteľom.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu, ţalovaný svojím konaním naplnil skutkovú

podstatu nekalosúťaţného konania upraveného v , preto súd

prvého stupňa postupoval správne, keď ţalobcovi priznal nároky vyplývajúce z § 53

, a to bezdôvodné obohatenie v sume 109 404 000,- Sk - hodnota

know-how a 468 424 019,- Sk - zisk, ktorý ţalovaný získal uţívaním know-how ţalobcu

a primerané zadosťučinenie vo forme uverejnenia ospravedlnenia.

Ţalobca 1/ vo svojom odvolaní nesúhlasil s nepriznaním sumy 425 451 700,- Sk.

V tejto súvislosti sa ţiada uviesť, ţe uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia

pozostával, okrem ním nenamietanej hodnoty samotného know-how, aj zo zisku v sume

893 875 719,- Sk, ktorý ţalovaný získal uţívaním know-how a ochranných známok Š., Š. a

M. ţalobcu 1/. Odvolací súd sa stotoţnil s názorom súdu prvého stupňa, ţe rozhodujúcou

zloţkou nehmotného majetku ţalobcu 1/, ktorú neoprávnene vyuţil ţalovaný pri ţalobcom

namietanom obohatení, a o ktorú moţno predovšetkým oprieť nárok ţalobcu 2/ na vydanie

bezdôvodného obohatenia, je know-how ţalobcu 1/ na prevádzkovanie číselných lotérií

pôvodne pomenovaných Š., Š. a M., bez pouţitia ktorého by nebolo moţné dosiahnuť

ţiadne výnosy z týchto lotérii. Toto know-how totiţ zahŕňa v sebe samotný systém týchto

číselných lotérií a tvorí tak základný a neopomenuteľný predpoklad ich prevádzkovania.

Naviac od 30. 09. 2002 ţalovaný prestal uţívať ochranné známky ţalobcu 1/. Súd prvého

stupňa preto postupoval správne, keď pri konečnom stanovení výšky bezdôvodného

obohatenia neprihliadol k ochranným známka, a vzhľadom na túto skutočnosť, povaţoval

jeho výšku za dôvodnú v sume 468 424 019,- Sk.

V spore z porušovania ochranných známok ţalobca 1/ uniesol dôkazné bremeno

ohľadne skutočnosti, ţe od 1. januára 1996 do 30. septembra 2002 bol majiteľom slovných

ochranných známok č. X. Š., č. X. Š. a č. X. M. pre sluţby organizovanie lotérií a stávkových

hier. Rozhodnutia Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky o čiastočnom

výmaze ochranných známok z registra ochranných známok mali za účinok len výmaz týchto

ochranných známok pre sluţby organizovanie číselných lotérií a nemali ţiaden vplyv na

právo ţalobcu 1/ k zvyšnej časti zápisov ochranných známok, týkajúcich sa sluţieb

organizovanie lotérií a stávkových hier. Bolo tieţ preukázané, ţe v uvedenom období, za

ktoré si ţalobca 1/ uplatnil nárok na náhradu škody, ţalovaný pouţíval označenia Š., Š. a M.,

teda označenia zhodné s uvedenými zapísanými slovnými ochrannými známkami ţalobcu 1/,

59

a to bez jeho súhlasu, ako majiteľa zhodných slovných ochranných známok. Označenia Š., Š.

a M. ţalovaný pouţíval pri zabezpečovaní číselných lotérií, čo je v zmysle § 25 ods. 1 zák. č.

podobná sluţba (sluţba tieţ patriaca do kategórie hier podľa

Zb.) sluţbe organizovanie ostatných lotérií a stávkových hier. Porušením ustanovenia § 25

ods. 1 (do 1. marca 1997 ), t. j. pouţívaním

ochranných známok ţalovaný získal nespravodlivú výhodu z povesti ochranných známok,

čím ţalobcovi vznikla škoda v sume 425 451 700,-- Sk, čo je hodnota nezaplatených

licenčných poplatkov za uţívanie ochranných známok.

Ţalovaný, ako subjekt obchodného záväzkového vzťahu, porušil povinnosť

stanovenú v inom právnom predpise ako v . Z osobitného právneho

predpisu, t. j. vyplýva, ţe na nárok ţalobcu 2/ na náhradu škody je

potrebné aplikovať ustanovenia o všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa Občianskeho

zákonníka. Vzhľadom na porušenie právneho predpisu, t. j. aplikácia

ustanovení o náhrade škody, upravených v , prichádza do úvahy aj

v prípade tohto nároku na náhradu škody, i keď to tento osobitný právny predpis neurčoval.

Zák1adnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho

zákonníka je porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi

porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Z vyššie uvedeného je zrejmé, ţe

ţalovaný konal v rozpore so , a ţe nezaplatením licenčných

poplatkov za uţívanie ochranných známok sa majetok ţalobcu 1/ nezväčšil, a prišiel o zisk.

Medzi konaním ţalovaného a následkom tohto konania (vznikom škody) je príčinný vzťah.

Keďţe ţalovaný v konaní nepreukázal, ţe vznik škody nezavinil, boli splnené všetky

predpoklady pre vznik zodpovednosti ţalovaného za vznik škody podľa § 420 Občianskeho

zákonníka, preto po doplnení odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa v tejto časti,

odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa aj vo výroku o náhradu škody .

V súvislosti s výškou nároku ţalobcu 2/ na peňaţné plnenie ţalovaný uviedol, ţe

priznanie a úhrada uplatnenej sumy, vrátane úrokov, ktorá zhruba dvojnásobne prevyšuje

celkový zisk ţalovaného, ktorý dosiahol v danom období, je v príkrom rozpore s ustanovením

o zásade poctivého obchodného styku.

Podľa § 265 Obch. zák., výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého

obchodného styku, nepoţíva právnu ochranu.

60

Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobca si uplatnil právo na náhradu škody a vydanie

bezdôvodného obohatenia, pričom výšku týchto nárokov súd prvého stupňa ustálil na základe

znaleckých posudkov, a v rámci právneho posúdenia nároku na vydanie bezdôvodného

obohatenia nárok ţalobcu 1/ zníţil o 425 451 700,- Sk. Úroky z omeškania súd prvého stupňa

priznal ţalobcovi 1/ v súlade s a ich sadzba bola stanovená na

základe , nie zmluvy. Takto uplatnený a priznaný nárok

nevykazuje znaky šikanózneho konania, preto súd prvého stupňa nepochybil, keď mu priznal

právnu ochranu.

Na základe vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu a po doplnení odôvodnenia

rozhodnutia súdu prvého stupňa, Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil podľa

Nakoľko vec nepovaţoval po právnej stránke zásadného právneho významu, návrhu

účastníkov na pripustenie dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky preto nevyhovel.

Odvolanie podali ţalobca (teraz ţalobca 1/ a ţalobca 2/), aj ţalovaný. Nakoľko

odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil, odvolatelia

neboli v odvolacom konaní úspešní, a kaţdý z nich je povinný nahradiť úspešnému

účastníkovi trovy odvolacieho konania ( v spojení s ).

Z uvedeného dôvodu ţalobcom nevzniklo právo na náhradu tarifnej odmeny za úkon právnej

sluţby - odvolanie, ako si ho vyčíslili v písomnom podaní. Trovy odvolacieho konania

účastníkov pozostávajú zo súdneho poplatku za odvolanie a z náhrady trov právneho

zastúpenia advokátom. Tarifná odmena advokáta za jeden úkon právnej sluţby u ţalobcov,

vzhľadom na predmet odvolania ţalovaného, voči ktorému sa bránili (1 003 279 719,- Sk), je

2 019 250,- Sk, tarifná odmena advokáta za jeden úkon právnej sluţby ţalovaného (predmet

odvolania ţalobcu 425 451 700,- Sk) je 863 650,- Sk. Podľa súdu, okrem súdneho poplatku

za odvolanie, účelne vynaloţenými trovami odvolacieho konania je iba odmena zástupcov

za účasť na odvolacom pojednávaní, nakoľko obsah ich vzájomných vyjadrení k odvolaniu

je len zhrnutím predošlých, uţ v konaní vykonaných, prednesov. Ţalobcom tak patrí náhrada

súdneho poplatku za odvolanie 1 000 000,- Sk, náhrada trov právneho zastúpenia advokátom

za úkon právnej sluţby 2 019 250,- Sk, plus paušálna náhrada výdavkov 190,- Sk a 19 %

DPH 383 657,- Sk, spolu 3 403 097,- Sk. Ţalovanému patrí náhrada súdneho poplatku

za odvolanie 1 010 000,- Sk, náhrada trov právneho zastúpenia advokátom za úkon právnej

61

sluţby 863 650,- Sk, paušálna náhrada výdavkov 190,- Sk a 19 % DPH 164 093,- Sk, spolu

2 037 933,- Sk ( ods. l, , , vyhl. č. ).

Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -1117 zo dňa 1. marca

2007 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. zo dňa

7. augusta 2008, na podnet ţalovaného, Ministerstva financií SR a pána I. M., podal generálny

prokurátor dňa 2. decembra 2008, t. j. v zákonnej lehote, mimoriadne dovolanie podľa § 243e

a .

Mimoriadne dovolanie podal proti nasledujúcim výrokom rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 1. marca 2007 č. k. -1117:

„Odporca je povinný zdrţať sa akéhokoľvek, i čiastkového, vyuţívania znalostí alebo

skúseností tvoriacich predmet know-how navrhovateľa, popísaného v znaleckom posudku

č. 8/1999 z 12. novembra 1999 vypracovanom súdnym znalcom Ing. I. S. a v znaleckom

posudku č. 45/1999 z 29. novembra 1999 vypracovanom súdnou znalkyňou Ing. M. M.,

týkajúceho sa organizácie, herných plánov a pravidiel číselných lotérií a stávkových hier Š.,

Š. a M., do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 1 003 279 719,- Sk do 30 dní od

právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 18,80 % p. a.,

zo sumy 130 389 585,30 Sk za obdobie od 7. februára 2000 do zaplatenia, úrok z omeškania

vo výške 18,80 % p. a. zo sumy 141 691 414,70 Sk za obdobie od 7. februára 2000 do

zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 17,75 % p. a. zo sumy 107 743 566,60 Sk za obdobie

od 13. októbra 2002 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 17,75 % p. a. zo sumy

172 507 030,80 Sk za obdobie od 13. októbra 2002 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške

16,50 % p. a. zo sumy 94 586 893,50 Sk za obdobie od 5. septembra 2003 do zaplatenia

a úrok z omeškania vo výške 16,0 % p. a., zo sumy 92 731 654,60 Sk za obdobie od

5. septembra 2003 do zaplatenia.

Súd ukladá odporcovi, aby v lehote do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto

rozsudku na svoje náklady uverejnil dvakrát za sebou s odstupom jedného týţdňa platený

inzerát v sobotňajších vydaniach denníkov S., Š., P. a N. Č. s nasledovným textom:

"Spoločnosť T., a.s. sa uverejnením tohto inzerátu ospravedlňuje spoločnosti Š., a.s., ţe bez

62

jej súhlasu pouţívala pri prevádzkovaní číselných lotérií jej ochranné známky Š., Š. a M., čím

spoločnosť T., a. s. získala na úkor spoločnosti Š., a. s. neoprávnený majetkový prospech."

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi, na účet právneho zástupcu navrhovateľa,

trovy konania vo výške 79 526 540,60 Sk, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“.

Mimoriadne dovolanie podal proti nasledujúcim výrokom rozsudku Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo 7. augusta 2008 č. k. :

„Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo vzťahu k ţalobcovi 1) v časti jeho

zdrţovacieho výroku a primeraného zadosťučinenia potvrdzuje a vo vzťahu k ţalobcovi 2)

v časti jeho výroku o peňaţnom plnení potvrdzuje.

Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcom 1) a 2) na účet právneho zástupcu trovy

odvolacieho konania 3 403 097,- Sk.“.

Týmto mimoriadnym dovolaním nie je napadnutý:

výrok, ktorým Krajský súd v Bratislave návrh vo zvyšku zamietol,

výrok, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil prvostupňový rozsudok

vo výroku, ktorým prvostupňový súd návrh zamietol a

výrok, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky zaviazal oboch ţalobcov na

náhradu trov odvolacieho konania.

Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky predmetné rozhodnutia

v napadnutých výrokoch zrušil a vec vrátil Krajskému súd v Bratislave na ďalšie konanie.

Súčasne podľa v spojení s podal návrh na odklad vykonateľnosti

predmetných rozhodnutí v napadnutých výrokoch.

Podanie mimoriadneho dovolania odôvodnil nasledovným:

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 1. marca 2007 č. k. -1117 uloţil

ţalovanému zdrţať sa vyuţívania know-how ţalobcu, zaplatiť ţalobcovi sumu

1 003 279 719,- Sk s úrokom z omeškania, uverejniť inzerát s ospravedlnením a zaplatiť trovy

konania. Vo zvyšku ţalobu zamietol.

Na odvolanie ţalobcu a ţalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo

63

7. augusta 2008 č. k. rozsudok prvostupňového súdu potvrdil a účastníkov

zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania.

Rozhodnutia prvostupňového súdu, ako aj rozhodnutie odvolacieho súdu, nadobudli

právoplatnosť 22. októbra 2008.

Podnet na podanie mimoriadneho dovolania podala Slovenská republika, zastúpená

Ministerstvom financií Slovenskej republiky, a to ako osoba dotknutá súdnymi

rozhodnutiami. Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom financií Slovenskej republiky,

je jediným akcionárom spoločnosti T., a. s. (ţalovaný).

Na základe podnetu osoby dotknutej rozhodnutím súdu a oboznámením sa s obsahom

právoplatných súdnych rozhodnutí, dospel generálny prokurátor k názoru, ţe rozhodnutiami

súdov bol porušený zákon a ţe ochranu práv nie je moţné zabezpečiť iným právnym

prostriedkom, neţ podaním mimoriadneho dovolania.

Súčasne zistil, ţe v danej veci realizáciou (vykonaním) rozsudku hrozí značná

hospodárska škoda, ako aj iný váţne nenapraviteľný následok. Keďţe podnet obdrţal

1. decembra 2008 a rozhodnutie súdu je vykonateľné, je nevyhnutné v záujme zabezpečenia

ochrany práv podať mimoriadne dovolanie, a to aj bez uvedenia dôvodov, pre ktoré sa

rozhodnutia napádajú, pretoţe rozsiahly spisový materiál, potrebný na preštudovanie

a následne uvedenie dôvodov, nie je moţné v tak krátkej lehote zvládnuť. Dovolacie dôvody

sa zaviazal doplniť v zmysle v lehote 60 dní od doručenia tohto

mimoriadneho dovolania Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.

Vo výroku mimoriadneho dovolania navrhol podľa v spojení s

ods. 1 odloţiť vykonateľnosť týmto mimoriadnym dovolaním napadnutých rozhodnutí

súdov. Ţiadal, aby o tomto návrhu Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal príslušné

uznesenie, ktorým odloţí vykonateľnosť rozsudkov vo všetkých výrokoch, okrem výroku,

ktorým súdy ţalobu zamietli.

Svoj návrh na odloţenie vykonateľnosti súdnych rozhodnutí odôvodnil nasledovne:

Predmetnými rozsudkami bol ţalovaný, ktorý je akciovou spoločnosťou s majetkovou

účasťou štátu, zaviazaný na zaplatenie mimoriadne vysokého peňaţného plnenia,

dosahujúceho s úrokmi z omeškania takmer dve miliardy slovenských korún. V prípade, ak by

64

došlo k plneniu alebo k výkonu predmetných rozhodnutí, a ak by následne boli rozhodnutia

Najvyšším súdom Slovenskej republiky zrušené, vznikla by ţalovanému pohľadávka na

vydanie značne vysokého bezdôvodného obohatenia, a to pohľadávka nezabezpečená, pričom

predpoklady jej vymoţiteľnosti sú neisté a rizikové. Predmetnými rozsudkami sa zároveň

ţalovanému zakazuje vyuţívať znalosti a skúsenosti tvoriace predmet know-how ţalobcu,

pričom rozsah zákazu je formulovaný tak široko, ţe ţalovaný by de facto nemohol vykonávať

svoju podnikateľskú činnosť v rozsahu prevádzkovania číselných lotérií. S prihliadnutím na

to, ţe ţalovaný je národnou lotériovou spoločnosťou v zmysle ustanovenia § 52 zákona

č. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a teda je

jediným štátom oprávneným subjektom na vykonávanie číselných lotérií (§ 2 písm. 1/

citovaného zákona), došlo by výkonom rozhodnutia k situácii, kedy by po určitú dobu

nemohol túto činnosť vykonávať na území Slovenskej republiky ţiadny subjekt. Výkonom

činnosti ţalovaného získava štát značné príjmy do štátneho rozpočtu, pričom tieto príjmy by

výkonom predmetných rozhodnutí boli priamo ohrozené a vznikla by tak škoda, ktorú by

v prípade zrušenia napadnutých rozhodnutí Najvyšším súdom Slovenskej republiky, nebolo,

vzhľadom na jej rozsah, prakticky moţné vymôcť.

Generálny prokurátor podaním zo dňa 27. januára 2009 doplnil dôvody

mimoriadneho dovolania z 2. decembra 2008 č. k. VI/2 Pz 687/08-4 podaného proti

napadnutým výrokom rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 1. marca 2007 č. k.

29Cb 1/00- 1117 a napadnutým výrokom rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zo dňa 7. augusta 2008 č. k. – 1236.

Uviedol, ţe mimoriadne dovolanie podal na základe podnetu Slovenskej republiky,

zastúpenej Ministerstvom financií Slovenskej republiky, ktorá je ako jediný akcionár

ţalovaného osobou dotknutou napadnutými rozhodnutiami. Mimoriadne dovolanie zároveň

podal aj na základe podnetu účastníka konania na strane ţalovaného - spoločnosti T. a. s..

Ďalej mimoriadne dovolanie podal aj na základe podnetu I. M. ktorého moţno, ako bývalého

ministra financií Slovenskej republiky, posudzovať ako osobu dotknutú predmetnými

rozhodnutiami. Svoj procesný úkon podania mimoriadneho dovolania z 2. decembra 2008

takto povaţoval za vykonaný na základe všetkých troch uvedených podnetov.

V rámci doplnenia dôvodov podania mimoriadneho dovolania ho odôvodnil

nasledovným:

65

Ţalobca sa ţalobou zo 7. januára 2000 v znení neskorších zmien domáhal, aby súd

uloţil ţalovanému povinnosť zdrţať sa prevádzkovania číselných lotérií Š., Š. a M., na ktoré

sa vzťahuje know-how ţalobcu, zdrţať sa vyuţívania know - how ţalobcu a zdrţať sa

vyuţívania uvedených označení. Ďalej sa domáhal primeraného zadosťučinenia vo forme

povinnosti uverejnenia ospravedlnenia v ţalobe špecifikovaným spôsobom. Okrem

uvedeného poţadoval zaplatenie sumy 1 428 731 419,- Sk s úrokmi z omeškania. Ţalovaná

suma (1 428 731 419,- Sk) predstavovala súčet nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia

za neoprávnené pouţívanie know-how vo výške hodnoty know-how (109 404 000,- Sk),

nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu nekalosúťaţného konania vo výške

čistého zisku ţalovaného za obdobie od 1. januára 1996 do 31. decembra 2005 (893 875 719,-

Sk) a nároku na náhradu škody z dôvodu protiprávneho pouţívania ochranných známok

ţalobcu za obdobie od 1. januára 1996 do 30. septembra 2002 (425 451 700,- Sk).

Krajský súd v Bratislave rozhodol rozsudkom z 1. marca 2007 č. k. -1117

tak, ţe:

ţalovaný je povinný zdrţať sa akéhokoľvek, i čiastkového, vyuţívania znalostí alebo

skúseností tvoriacich predmet know-how ţalobcu, popísaného v znaleckom posudku

č. 8/1999 z 12. novembra 1999 vypracovanom súdnym znalcom mg. I. S. a v znaleckom

posudku č. 45/1999 z 29. novembra 1999 vypracovanom súdnou znalkyňou Mgr. M. M.,

týkajúceho sa organizácie, herných plánov a pravidiel číselných lotérií a stávkových hier Š.,

Š. a M., do 15 dní od právoplatnosti rozsudku,

ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi 1 003 279 719,- Sk do 30 dní od právoplatnosti

rozsudku,

ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi úrok z omeškania vo výške 18,80 % p. a., zo

sumy 130 389 585,30 Sk za obdobie od 7. februára 2000 do zaplatenia, úrok z omeškania

vo výške 18,80 % p. a. zo sumy 141 691 414,70 Sk za obdobie od 7. februára 2000 do

zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 17,75 % p. a. zo sumy 107 743 566,60 Sk za

obdobie od 13. októbra 2002 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 17,75 % p. a.

zo sumy 172 507 030,80 Sk za obdobie od 13. októbra 2002 do zaplatenia, úrok

z omeškania vo výške 16,50 % p. a. zo sumy 94 586 893,50 Sk za obdobie od 5. septembra

2003 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 16,0 % p. a., zo sumy 92 731 654,60 Sk za

obdobie od 5. septembra 2003 do zaplatenia,

66

ţalovanému uloţil, aby v lehote do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku

na svoje náklady uverejnil dvakrát za sebou s odstupom jedného týţdňa platený inzerát

v sobotňajších vydaniach denníkov S., Š., P. a N. Č. s nasledovným textom: "Spoločnosť

T.,. a.s. sa uverejnením tohto inzerátu ospravedlňuje spoločnosti Š., a. s., ţe bez jej súhlasu

pouţívala pri prevádzkovaní číselných lotérií jej ochranné známky Š., Š. a M., čím

spoločnosť T. a. s. získala na úkor spoločnosti Š., a. s. neoprávnený majetkový prospech.

",

ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcovi, na účet právneho zástupcu ţalovaného, trovy

konania vo výške 79 526 540,60 Sk, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, a vo zvyšku

ţalobu zamietol.

Prvostupňový súd rozhodol na tom skutkovom základe, ţe ţalobca vznikol dňa

28. januára 1993 ako právny nástupca subjektu "Hospodářské zařízení S., podnik pro

organizování sportovních sázek", pričom právne nástupníctvo vzniklo v súlade s ustanovením

ods. l . Vzhľadom na rozdelenie Česko - Slovenskej

federatívnej republiky na dva samostatné štátne útvary, stali sa právnymi nástupcami

uvedeného subjektu spoločnosť S., a. s., so sídlom v Českej republike a ţalobca so sídlom v

Slovenskej republike. Ţalobca je vlastníkom nehmotných práv a know-how vo vzťahu k

územiu Slovenskej republiky, ktoré získal od uvedeného subjektu. Ţalovaný tieţ vznikol 28.

januára 1993 a získal licenciu Ministerstva financií Slovenskej republiky na prevádzkovanie

číselných lotérií. Od vzniku ţalobcu a ţalovaného aţ do 30. júna 1999 prebiehala medzi nimi

spolupráca na základe uzavretých zmlúv, ktoré upravovali rozsah a podmienky sluţieb

poskytovaných ţalobcom ţalovanému pri prevádzkovaní číselných lotérií. V ţiadnej z týchto

zmlúv však nie je obsiahnuté ustanovenie, na základe ktorého by si ţalovaný mohol prisvojiť

a následne bezplatne vyuţívať know-how ţalobcu, ktoré ţalobca vytvoril či legálne získal, a

ktoré ţalobca vyuţíval i pri plnení svojich povinností voči ţalovanému. Prvostupňový súd sa

stotoţnil so záverom súdnej znalkyne Ing. Z., ţe hodnota predmetného know-how predstavuje

sumu 109 404 000,- Sk. Tým, ţe ţalovaný získal toto know-how neoprávnene, bez súhlasu

ţalobcu, a keďţe nie je moţné z hľadiska povahy tohto majetku vydať know-how ţalobcovi

späť, je ţalovaný povinný zaplatiť ţalobcovi hodnotu know-how titulom bezdôvodného

obohatenia.

67

Prvostupňový súd mal ďalej za preukázané, ţe ţalovaný od svojho vzniku aţ do

konca septembra 2002 pouţíval pri prevádzkovaní číselných lotérií označenia Š., Š. a M..

Avšak, práva na uţívanie týchto označení nadobudol ţalobca ako právny nástupca subjektu

"Hospodářské zařízení S., podnik pro organizování sportovních sázek". Následne boli tieto

označenia zapísané v registri ochranných známok Úradu priemyselného vlastníctva

Slovenskej republiky v prospech ţalobcu pre činnosti "organizovanie lotérií a stávkových

hier s výnimkou číselných lotérií a doplnkových hier k číselným lotériám". Prvostupňový

súd mal za to, ţe sluţby, pre ktoré mal ţalobca ochranné známky zapísané, sú podobné

sluţbe "organizovanie číselných lotérií", pri prevádzkovaní ktorej pouţíval predmetné

označenia ţalovaný bez súhlasu ţalobcu. Ţalobcovi preto patrí náhrada škody, ktorá

predstavuje ţalovaným nezaplatený primeraný ročný licenčný poplatok za uţívanie

ochranných známok. Ţalobca uplatnil ţalobou nárok na náhradu škody za obdobie od l.

januára 1996 do 30. septembra 2002. Prvostupňový súd sa stotoţnil so znaleckými

posudkami Ing. Z. a Ing. M., ţe licenčný poplatok má byť vyjadrený percentuálnym

podielom z ročného obratu dosiahnutého ţalovaným z prevádzkovania predmetných

číselných hier. Vzhľadom na rozdielnu výšku licenčných poplatkov stanovenú v týchto

znaleckých posudkoch, vychádzal súd z ich aritmetického priemeru, pričom takto

vypočítaný percentuálny podiel predstavuje 6,85 % z obratu dosiahnutého pri

prevádzkovaní hry Š., 4,55 % z obratu dosiahnutého pri prevádzkovaní hry Š. a 4,15 % z

obratu dosiahnutého pri prevádzkovaní hry M.. Celkový nárok ţalobcu na náhradu škody,

ktorý mu prvostupňový súd priznal, predstavuje nezaplatený priemerný licenčný poplatok

za obdobie od l. januára 1996 do 30. septembra 2002 vo výške 425 451 700,- Sk.

Prvostupňový súd dospel k záveru, ţe konanie ţalovaného v súvislosti s pouţívaním

know-how ţalobcu na prevádzkovanie číselných lotérií Š., Š. a M. a v súvislosti s

pouţívaním označení zhodných s ochrannými známkami ţalobcu, spĺňa znaky

nekalosúťaţného konania. Ţalovaný totiţ napriek svojmu monopolnému postaveniu

v Slovenskej republike pôsobí v prostredí hospodárskej súťaţe, ktorej je sám aktívnym

účastníkom. Súd preto povaţoval za nutné priznať ţalobcovi nároky, ktoré mu vyplývajú z

.

Z uvedeného dôvodu prvostupňový súd vyhovel ţalobe v časti návrhu poţadujúceho

zdrţať sa pouţívania predmetného know-how ţalovaným. Súd zamietol zdrţiavací návrh

68

v časti poţadujúcej zdrţať sa prevádzkovania číselných lotérií Š., Š. a M. a zdrţať sa

pouţívania uvedených označení, nakoľko mal za preukázané, ţe ţalovaný tieto označenia

nepouţíva od začiatku októbra 2002.

Prvostupňový súd ďalej posudzoval v ţalobe uplatnený nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia z dôvodu nekalosúťaţného konania. Uviedol, ţe ţalovaný by bez

know-how na prevádzkovanie číselných lotérií pôvodne pomenovaných Š., Š. a M. nemohol

dosiahnuť ţiadne výnosy. Ţalovaný sa preto obohatil neoprávneným uţívaním nehmotného

majetku ţalobcu a toto obohatenie spočíva v zisku ţalovaného. Výpočet čistého zisku (teda

výšky bezdôvodného obohatenia) za obdobie uplatnené ţalobcom (od 1. januára 1996 do 31.

decembra 2005) vykonal prvostupňový súd tak, ţe z celkových vkladov z číselných lotérií

prijatých ţalovaným pripadá 50 % na výplatu výhier a 50 % tvorí výnos ţalovaného, pričom

30 % výnosu tvorí odvod Ministerstvu financií Slovenskej republiky, 2 % výnosu odvod

štátnemu daňovému dozoru, 20 % výnosu odmena zberniam a 17 % výnosu leasingové

splátky americkej firme G., teda ţalovanému zostáva 31 % výnosu ako jeho hrubý zisk (t. j.

15,5 % z dosiahnutého obratu). Čistý zisk predstavuje potom tri pätiny takto vypočítaného

hrubého zisku. Uvedeným spôsobom ustálil prvostupňový súd výšku čistého zisku

ţalovaného za obdobie od 1. januára 1996 do 31. decembra 2005 sumou 893 875 719,- Sk.

Súčasťou takto dosiahnutého čistého zisku (bezdôvodného obohatenia ţalobcu) je aj suma,

ktorú mal ţalovaný uhradiť ţalobcovi titulom licenčných poplatkov za ochranné známky vo

výške vyčíslenej náhrady škody (425 451 700,Sk), preto je potrebné túto sumu od výšky

čistého zisku odpočítať (rozdiel predstavuje sumu 468 424 019,- Sk). Ţalobu preto v časti

zaplatenia sumy 425 451 700,- Sk, ako sumy duplicitne poţadovanej, zamietol.

Prvostupňový súd teda priznal ţalobcovi peňaţný nárok vo výške 1 003 279 719,- Sk,

čo predstavuje súčet

nároku na náhradu škody za pouţívanie ochranných známok za obdobie od

1. januára 1996 do 30. septembra 2002 (425 451 700,- Sk),

nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za pouţívanie know-how vo výške

hodnoty know-how (109 404 000,- Sk),

a nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu nekalosúťaţného konania

vo výške čistého zisku za obdobie od 1. januára 1996 do 31. decembra 2005,

zníţeného o uvedený nárok na náhradu škody (893 875 719,- Sk mínus

69

425 451 700,- Sk), ktorý predstavuje sumu 468 424 019,- Sk.

Výrok o uloţení povinnosti uverejniť ospravedlňujúci inzerát (t. j. rozhodnutie

o ţalobou uplatnenom nároku na primerané zadosťučinenie) prvostupňový súd bliţšie

neodôvodnil.

Výšku priznaných úrokov z omeškania určil prvostupňový súd o 10 % vyššiu, neţ

je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým

kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie ţalovaný, a ţiadal rozsudok

zmeniť a ţalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Proti výroku o zamietnutí nároku na zaplatenie

425 451 700,- Sk podal odvolanie aj ţalobca a ţiadal, aby odvolací súdu rozsudok v tejto časti

zmenil a ţalobe vyhovel.

V priebehu odvolacieho konania ţalobca postúpil peňaţné pohľadávky voči

ţalovanému spoločnosti Š. I., s. r. o. Po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu o

pripustení vstupu ďalšieho účastníka na strane ţalobcu sa okruh účastníkov konania na strane

ţalobcu vymedzil tak, ţe spoločnosť Š., a. s. (ţalobca v 1. rade) je nositeľom procesnej

legitimácie o uplatnenom nároku na zdrţanie sa nekalosúťaţného konania a o nároku na

primerané zadosťučinenie a spoločnosť Š. I., s. r. o. (ţalobca v 2. rade) je nositeľom procesnej

legitimácie o uplatnenom nároku na náhradu škody a na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Z dôvodu prehľadnosti sú ţalobca v 1. rade a ţalobca v 2. rade označovaní v ďalšom

texte iba ako "ţalobca".

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, rozsudkom zo 7. augusta

2008 č. k. -1236 rozsudok prvostupňového súdu potvrdil. Ţalovaného

zaviazal zaplatiť ţalobcom trovy odvolacieho konania vo výške 3 403 097,- Sk na účet ich

právneho zástupcu. Ţalobcov zaviazal zaplatiť ţalovanému trovy odvolacieho konania

vo výške 2 037 933,- Sk na účet jeho právneho zástupcu.

Odvolací súd sa stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa.

70

K námietke ţalovaného, ţe know-how môţe poţívať právnu ochranu priamo zo zákona len

po splnení predpokladov právnej ochrany obchodného tajomstva uviedol, ţe majetkovo

právne komponenty know-how, ako duševného vlastníctva, sú chránené prostredníctvom

slobody vlastníctva vyjadrenej v článku 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a cez

ustanovenia (ustanovenia o ochrane vlastníctva) a Obchodného

zákonníka (ustanovenia o nekalej súťaţi). Za nesprávne povaţoval aj tvrdenie ţalovaného,

ţe medzi účastníkmi konania nejde o hospodársku súťaţ. Podľa názoru odvolacieho súdu,

si účastníci pri prevádzkovaní číselných hier a stávkových hier navzájom konkurovali, boli

preto súťaţiteľmi v hospodárskej súťaţi. Uţívaním know-how bez súhlasu ţalobcu, získal

ţalovaný neoprávnenú výhodu oproti iným súťaţiteľom, čo je v rozpore s dobrými mravmi

súťaţe.

Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 1. marca 2007 č. k. -1117,

ako aj rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 7. augusta 2008 č. k.

-1236, bol podľa názoru generálneho prokurátora, v mimoriadnom

dovolaní napadnutých výrokoch, porušený zákon.

Podľa článku 2 ods. 2 , štátne orgány môţu konať iba

na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa , upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Podľa prvá veta , obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo

výroku rozsudku.

Podľa prvá veta (ďalej len ""), podnikom sa na účely tohto

zákona rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zloţiek podnikania.

Podľa , predmetom práv patriacich k podniku je aj obchodné tajomstvo. Obchodné

tajomstvo tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace

71

s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu

hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch beţne dostupné, majú byť podľa vôle

podnikateľa utajené a podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje.

Podľa , podnikateľ prevádzkujúci podnik, na ktorý sa vzťahuje obchodné

tajomstvo, má výlučné právo, ak osobitný zákon neustanovuje niečo iné, s týmto tajomstvom

nakladať, najmä udeliť dovolenie na jeho vyuţitie a určiť podmienky takého vyuţitia.

Podľa , právo k obchodnému tajomstvu trvá, pokiaľ trvajú skutočnosti uvedené

v § 17.

Podľa proti porušeniu alebo ohrozeniu práva na obchodné tajomstvo prislúcha

podnikateľovi právna ochrana ako pri nekalej súťaţi.

Podľa , nekalou súťaţou je konanie v hospodárskej súťaţi, ktoré

je v rozpore s dobrými mravmi súťaţe a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťaţiteľom alebo

spotrebiteľom. Nekalá súťaţ sa zakazuje.

Podľa , porušovaním obchodného tajomstva je konanie, ktorým

konajúci inej osobe neoprávnene oznámi, sprístupní, pre seba alebo pre iného vyuţije

obchodné tajomstvo (§ 17), ktoré sa môţe vyuţiť v súťaţi a o ktorom sa dozvedel:

a) tým, ţe sa mu tajomstvo zverilo alebo inak stalo prístupným (napr.

z technických predlôh, návodov, výkresov, modelov, vzorov) na základe jeho

pracovného vzťahu k súťaţiteľovi alebo na základe iného vzťahu k nemu, prípadne

v rámci výkonu funkcie, na ktorú ho súd alebo iný orgán povolal,

b) vlastným alebo cudzím konaním priečiacim sa zákonu.

Podľa , osoby, ktorých práva boli nekalou súťaţou porušené alebo ohrozené,

môţu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdrţal a odstránil závadný stav.

Ďalej môţu poţadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môţe poskytnúť aj v peniazoch,

náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia.

Podľa , pokiaľ z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská

republika viazaná a ktoré boli uverejnené v Zbierke zákonov, nevyplýva inak,

72

nevzťahuje sa ustanovenie tejto hlavy na konanie v rozsahu, v akom má účinky v zahraničí.

Podľa o ochranných známkach (ďalej len "zákon

č. ) v znení účinnom od 1. januára 2002, za zameniteľné sa povaţujú označenia

alebo ochranné známky a za podobné sa povaţujú tovary alebo sluţby, ak taká zameniteľnosť

alebo podobnosť vyvoláva nebezpečenstvo zámeny označení alebo ochranných známok,

alebo tovarov, alebo sluţieb pochádzajúcich od rôznych osôb, alebo nebezpečenstvo vzniku

mylnej predstavy o vzájomnej spojitosti s označením alebo s ochrannou známkou so skorším

právom prednosti vo vedomí spotrebiteľskej verejnosti.

Podľa , zápisom označenia do registra

prihlasovateľ nadobudne práva na ochrannú známku a stáva sa majiteľom ochrannej známky;

o zápise vydá úrad majiteľovi ochrannej známky osvedčenie.

Podľa , úrad vymaţe ochrannú známku z registra,

ak v konaní začatom na návrh tretej osoby alebo v konaní z vlastného podnetu zistí, ţe bola

zapísaná v rozpore s podmienkami na jej zápis do registra ustanovenými zákonom.

Podľa , ak sa dôvod na výmaz ochrannej známky

z registra týka len určitej časti tovarov alebo sluţieb, pre ktoré je ochranná známka zapísaná,

úrad vymaţe ochrannú známku len pre tieto tovary alebo sluţby.

Podľa , pri výmaze ochrannej známky podľa ods. l

platí, ţe k jej zápisu do registra nedošlo; inak je výmaz účinný odo dňa začatia konania

o výmaze.

Podľa , majiteľ ochrannej známky má výlučné

právo označovať svoje tovary alebo sluţby ochrannou známkou, pre ktoré je zapísaná

v registri, alebo ju pouţívať v spojení s týmito tovarmi alebo sluţbami.

Podľa prvá veta v znení účinnom do

31. decembra 2001, bez súhlasu majiteľa ochrannej známky nikto nesmie pouţívať

označenie zhodné alebo zameniteľné s jeho ochrannou známkou pre rovnaké alebo podobné

73

tovary alebo sluţby, pre ktoré je ochranná známka zapísaná do registra.

Podľa ods. l prvá veta v znení účinnom od 1. januára

2002, bez súhlasu majiteľa ochrannej známky nikto nesmie pouţívať označenie zhodné

alebo zameniteľné s jeho ochrannou známkou pre rovnaké alebo podobné tovary alebo

sluţby, pre ktoré je ochranná známka zapísaná do registra, ani označenie zhodné alebo

zameniteľné s jeho ochrannou známkou pre tovary alebo sluţby, ktoré síce nie sú podobné

tým, pre ktoré je ochranná známka zapísaná, ale ide o ochrannú známku, ktorá má

v Slovenskej republike dobré meno a jeho pouţívanie by nepoctivo ťaţilo z rozlišovacej

spôsobilosti alebo dobrého mena ochrannej známky alebo by im bolo na ujmu.

Podľa ods. l v znení účinnom od 1. februára 2004, ak je dlţník

v omeškaní so splnením peňaţného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť

z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, neţ je

základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky uplatňovaná pred prvým

kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa

pouţije počas celého tohto polroka.

Podľa ods. l v znení účinnom do 31. januára 2004, ak je dlţník

v omeškaní so splnením peňaţného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba

úrokov z omeškania, je dlţník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania

určené v zmluve, inak o 1 % vyššie, neţ je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502.

Podľa (Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. februára

2004), práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred

nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa spravujú podľa doterajších predpisov.

Týmito zákonnými ustanoveniami sa, podľa generálneho prokurátora, konajúce súdy

neriadili, pričom ich rozhodnutia spočívajú najmä v nesprávnom právnom posúdení veci, a to

v nesprávnom právnom posúdení viacerých právnych otázok (bod 1, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10 a 11

odôvodnenia), ako aj v iných vadách konania (bod 2, 5 a 8 odôvodnenia), ktoré mali za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

74

Ţalovaný je národnou lotériovou spoločnosťou, ktorá je na území Slovenskej

republiky jediným oprávneným subjektom na prevádzkovanie číselných lotérií. Napriek tomu

sa predmetnými rozhodnutiami súdov ţalovanému de facto zakázalo vykonávanie činnosti

prevádzkovania číselných lotérií a uloţilo sa mu zaplatenie sumy prevyšujúcej jeho celý čistý

zisk za obdobie uplatnené v ţalobe (od roku 1996 do roku 2005), a to v podstate na tom

základe, ţe uţíval neurčito vymedzené znalosti a skúsenosti ţalobcu. Ţalobcovi sa takto

priznala hodnota, ktorú by bez štátneho povolenia na prevádzkovanie číselných lotérií, iba na

základe svojich znalostí a skúseností, nemohol v predmetnej oblasti nikdy dosiahnuť.

1.) Nesprávne právne posúdenie určitosti vymedzenia predmetu sporu

Za súčasť nehmotných zloţiek podnikania sa pokladá aj know-how (z anglického

„vedieť ako“). Predstavuje súbor poznatkov, skúseností, informácií alebo postupov

obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy.

Je zrejmé, ţe určitý stupeň poznatkov alebo skúseností má kaţdý podnikateľ. Iba za

určitých okolností sú však tieto poznatky a skúsenosti aj predmetom právnej ochrany a iba

za určitých okolností majú ekonomickú hodnotu (hospodárska a právna relevancia).

Pre posúdenie hospodárskej a právnej relevancie poznatkov a skúseností

podnikateľa je nevyhnutné vymedziť ich obsah, popísať ich a nezameniteľným spôsobom

ich definovať. Vymedzenie obsahu poznatkov a skúseností podnikateľa musí byť vykonané

s prihliadnutím na to, či poznatok alebo skúsenosť sú všeobecné, dostupné a samozrejmé

alebo či sú jedinečné, hodnotné a uţitočné.

Ţalobca určité poznatky a skúsenosti mal. Avšak, ani zo ţaloby, ani z celého

priebehu konania, ani zo znaleckých posudkov, ani z rozhodnutí súdov nie je moţné zistiť,

ktoré konkrétne poznatky a skúsenosti ţalobcu sú predmetom sporu, respektíve, ktoré

poznatky a skúsenosti majú hospodársku a právnu relevanciu. Vymedzenie know-how

musí byť na účely súdneho sporu dostatočne určité. Súd musí mať ustálené, akému

nehmotnému majetkovému právu (ktorým konkrétnym poznatkom a skúsenostiam) sa má

v konaní poskytnúť právna ochrana. Ide o vymedzenie samotného predmetu sporu.

75

Nakoľko ani vo výroku ani v odôvodneniach súdnych rozhodnutí nie je expressis

verbis vyjadrené, aké poznatky a skúsenosti ţalobcu povaţovali súdy za predmet sporu

(uvádza sa iba veľmi všeobecne a neurčito, ţe know-how ţalobcu je "systém číselných hier"),

je potrebné vychádzať z toho, ţe konajúce súdy povaţovali za nehmotné práva ţalobcu to, čo

je ako know-how opísané v znaleckých posudkoch, na ktoré odkazuje výrok rozsudku súdu

prvého stupňa. V znaleckom posudku Ing. I. S. č. 8/1999 je know-how vymedzené

demonštratívne ako súbor znalostí a skúseností umoţňujúcich organizáciu a prevádzkovanie

číselných lotérií a stávkových hier, do ktorého moţno zaradiť herné plány OFF LINE a ON

LINE, systém J., súhrn prevádzkovej dokumentácie, prevádzkové poriadky, herné predpisy,

tabuľky na číselné lotérie, vzory tlačív (Prevádzková obálka, reklamačný list a pod.),

technickú dokumentáciu, informácie a pomôcky pre typujúcich, súvisiaci systém zúčtovania

vkladov, výhier a odvodu trţieb, poštové pravidlá pre stávkovú činnosť, spôsob spolupráce s

jednotlivými zberňami a technické znalosti pre servis terminálov ON LINE. V znaleckom

posudku Ing. M. M. č. 45/1999 (na ktorý tieţ výrok rozsudku súdu prvého stupňa odkazuje),

sa za know-how navyše (okrem uţ hore uvedeného) povaţuje aj pouţitie technológie ON

LINE systému, systém spracovania a vyhodnocovania výherných typov v S. a. s. Praha z

G.G., spracovanie súpisov výhier a výherných listín v S. a. s. Praha, prijímanie tipov od

tipujúcich prostredníctvom zberní, TJ, klubov a pôšt, fyzických a právnických osôb, doprava

tiketov a ich spracovanie z celej Slovenskej republiky, zabezpečenie prenosu dát o výherných

číslach, výškach, počte a J.do TA SR, Slovenských telekomunikácií a TELETEXTU,

informácia verejnosti prostredníctvom dennej tlače, TV (s tým, ţe významným parametrom

know-how je funkčnosť siete), ekonomické spracovanie činností, vytvorenie účtovníckeho

programu - trţby, výplaty provízií zberniam, výplata výhier tipujúcim, odvody, významné

obchodné kontrakty a spojenia na zabezpečenie zmluvných vzťahov s viacerými subjektmi

súvisiacich so zabezpečením uvedených činností, vypracovaný systém ochrany informácií,

kvalita a kompetentnosť personálu, zakúpenie a prevádzka ţrebovacích strojov a distribučná

činnosť tlačív, výherných listín, súpisov výhier.

V predchádzajúcom odseku sú uvedené všetky elementy, ktoré podľa uvedených

znaleckých posudkov, a súčasne podľa názoru konajúcich súdov, tvoria know-how ţalobcu.

Ţiaden z uvedených elementov však neopisuje určitý poznatok alebo skúsenosť ţalobcu

(know-how) tak, aby bol tento poznatok alebo skúsenosť dostatočne individualizovaný

76

a určitý. Znalcami uvádzané elementy moţno rozdeliť do niekoľkých skupín.

Po prvé, ide o opis činnosti, ktoré sú samozrejmé a nevyhnutné na prevádzkovanie

číselných lotérií (respektíve podnikateľskej činnosti). Do tejto skupiny patrí prijímanie tipov

od tipujúcich prostredníctvom zberní, klubov, pôšt, fyzických a právnických osôb, doprava

tiketov a ich spracovanie z celej Slovenskej republiky, zabezpečenie prenosu dát o výherných

číslach, výškach, počte a J. do TA SR, Slovenských telekomunikácií a TELETEXTU,

informácia verejnosti prostredníctvom dennej tlače, TV, ekonomické spracovanie činností,

výplata výhier tipujúcim, odvody, zakúpenie a prevádzka ţrebovacích strojov, distribučná

činnosť tlačív, výherných listín, súpisov výhier.

Po druhé, ide o elementy, ktoré by potenciálne mohli byť výsledkom určitých

poznatkov alebo skúseností, avšak bez bliţšieho vymedzenia nie je zistiteľné, v čom

skúsenosť, informácia alebo uţitočnosť postupu (know-how) spočíva. Sem patria tabuľky na

číselné lotérie, vzory tlačív, prevádzková obálka, reklamačný list, technická dokumentácia,

informácie a pomôcky pre tipujúcich, účtovný program.

Po tretie, ide o vnútorné normatívne akty, ktoré sú definované iba svojím názvom, nie

však svojim obsahom. S istotou moţno tvrdiť, ţe vnútorný normatívny akt nie je know-how

ako celok. Je samozrejmé, ţe obsahuje mnoţstvo všeobecných normatívnych ustanovení. To,

ţe určitá časť (ustanovenie) vnútorného normatívneho aktu je nehmotnou zloţkou podnikania

ako uţitočný postup, znalosť či informácia je moţné, v danom prípade však nie je táto časť

príslušného normatívneho aktu dostatočne individualizovaná a opísaná. Sem patria herné

plány OFF LINE a ON LINE, systém J., súhrn prevádzkovej dokumentácie, prevádzkové

poriadky, herné predpisy, súvisiaci systém zúčtovania vkladov a výhier, odvodu trţieb,

poštové pravidlá pre stávkovú činnosť a vypracovaný systém ochrany informácií.

Po štvrté, ide o neurčité odkazy na znalosť technológie (postupu, spôsobu práce) bez

uvedenia, v čom táto znalosť spočíva. Sem patria technické znalosti pre servis terminálov

ON LINE, pouţitie technológie ON LINE systému, systém spracovania a vyhodnocovania

výherných typov v S. a. s. Praha z G.S., spracovanie súpisov výhier a výherných listín v S. a.

s. Praha, významné obchodné kontrakty a spojenia na zabezpečenie zmluvných vzťahov s

viacerými subjektmi, spôsob spolupráce s jednotlivými zberňami, kvalita a kompetentnosť

77

personálu.

K tomu, ţe predmet súdneho konania nebol dostatočne určitým spôsobom vymedzený,

zásadným spôsobom prispelo podľa názoru generálneho prokurátora to, ţe skúmaný predmet

bol od počiatku pomenovaný anglickým ekvivalentom (know-how), pričom konajúce súdy si

nie dostatočne uvedomovali, ţe toto označenie nahrádza slovenský ekvivalent "uţitočný

poznatok, skúsenosť, postup či informácia". Tento nedostatok negatívne ovplyvnil vecnosť a

účelnosť súdneho dokazovania. Napríklad, svedkom a znalcom boli kladené otázky, či "mal

ţalobca know-how", namiesto zrozumiteľnej formulácie spôsobom: "Aké mal ţalobca

poznatky a skúsenosti?" Je totiţ samozrejme, ţe poznatky a skúsenosti má kaţdý. Dôleţité v

danom prípade je, o aké poznatky a skúsenosti sa jedná. Takto neurčito a bezpredmetne boli

formulované otázky napríklad na svedka D. (pojednávanie z 3. júla 2001), ktorý na otázku či

mal ţalobca know-how odpovedal, ţe vzhľadom na to, ţe vedel ako prevádzkovať činnosť,

tak mal know-how on. Na tomto pojednávaní bola poloţená aj otázka svedkovi Č.: ,,Kto bol

vlastníkom know-how?", ktorá po preklade do slovenčiny naberie váhu svojej neurčitosti,

keďţe znamená "Kto mal znalosti a skúsenosti?" Nie je pritom vôbec jasné, na aké konkrétne

znalosti a skúseností sa vypočúvajúci pýta. Pouţívanie anglického ekvivalentu spôsobovalo,

ţe konajúce súdy pouţívali výraz "vlastníctvo know-how", pričom je nepravdepodobné, ţe by

vzhľadom na systematiku vecných práv v slovenskom právnom poriadku pouţili výraz

"vlastníctvo skúsenosti" alebo "vlastníctvo poznatku".

Pojem know-how sa v danom súdnom konaní stotoţnil s pojmom činnosť a odklonil

sa od pojmu poznatok alebo skúsenosť. Nastalo jeho zovšeobecnenie. Napríklad,

prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku uvádza, aké činnosti obsahuje know-how (strana

24 ods. 4 prvostupňového rozsudku). Toto krytie pojmu "činnosť" s pojmom "know-how"

nachádzame uţ v ţalobe. Ţalobca opisuje svoje činnosti, tvrdí, ţe ich vykonával na základe

znalostí a skúseností, avšak neuvádza akých. Tvrdenia o tom, v čom konkrétne spočíva

know-how absentujú. Táto tendencia pokračovala v celom konaní a premietla sa do

rozhodnutí súdov. Záver je potom ten, ţe ţalovanému sa rozsudkom uloţil zákaz

všeobecných činností (napríklad zákaz výplaty výhier tipujúcim).

Osobitným spôsobom sa nepresnosti vo vymedzení predmetu konania prejavili pri

vykonaní dôkazu znaleckým posudkom Ing. G. Z. č. 1/2002, ktorý bol v procese dokazovania

ťaţiskový. Súd vymedzil otázky pre znalkyňu uznesením z 13. októbra 2001, č. k. 29Cb 1/00-

78

133. Súd poloţil znalkyni aj otázku, či ţalovaný v čase svojho vzniku (v roku 1993) mal

vlastné know-how umoţňujúce prevádzkovanie číselných lotérií. Súd sa takto znalca spýtal,

či mal ţalovaný v čase svojho vzniku znalosti a skúsenosti, pričom odpoveď na túto otázku je

samozrejmá a nevyţaduje znalca. Odpoveď je elementárna, keďţe obchodná spoločnosť v

čase svojho vzniku know-how z vlastnej činnosti nemá. Na ďalšiu otázku súdu, aby znalec

stanovil obsah a rozsah know-how ţalobcu, odpovedal znalec tak, ţe obsah a rozsah je zrejmý

z dokladov v časti II. posudku, a ţe ţalobca získal od svojho predchodcu "celé know-how"

(rozumej "všetky znalosti a skúsenosti"). Znalkyňa na túto otázku súdu de facto

neodpovedala, vymedzenie znalostí a skúseností ţalobcu, o ktorých sa koná, zostalo v

neurčitej rovine. V časti II. posudku nie je ţiadne know-how definované. Na ďalšiu otázku

súdu, stanoviť rozsah a obsah postupov ţalovaného a porovnať ich s know-how ţalobcu,

znalkyňa neodpovedala, čo odôvodnila tým, ţe jej zo strany ţalovaného neboli poskytnuté

potrebné podklady. Súd však nezisťoval, aké podklady by na zodpovedanie otázky boli pre

znalca potrebné a neuloţil ţalovanému uznesením, aby predmetné podklady znalkyni

predloţil (nevykonal postup v súlade s ). Uvedené otázky, ktoré boli

podstatného charakteru pre vymedzenie vlastného predmetu sporu, zostali nezodpovedané.

Skutočný dôvod, prečo znalkyňa nevykonala porovnanie znalostí a skúseností ţalobcu a

ţalovaného je ten, ţe porovnanie vykonať nevedela, nakoľko nemala vymedzené ani to, čo

boli relevantné poznatky, skúsenosti, postupy a uţitočné informácie ţalobcu.

Napriek tomu, ţe znalkyňa Ing. G. Z. uviedla, ţe pre nedostatok podkladov nevie

vymedziť postupy ţalovaného a porovnať ich s know-how ţalobcu, vedela odpovedať na

ďalšiu otázku súdu (otázka číslo 6 citovaného uznesenia), a to, či know-how, ktoré pouţíva

ţalovaný od roku 1993 do súčasnosti, je v podstatnej časti totoţné s know-how ţalobcu.

Uviedla kladnú odpoveď, vedela zodpovedať, ţe know-how, ktoré pouţíva ţalovaný od roku

1993, je v podstatnej časti totoţné s know-how ţalobcu. Ţalovaný v podaní z 10. septembra

2002 (číslo listu 202) správne namietal, ţe znalkyňa na túto otázku nemohla vedieť

odpovedať, nakoľko tvrdila, ţe postupy pouţívané ţalovaným zistiť z predloţených údajov

nevedela. Inými slovami znalkyňa postupy ţalovaného nepoznala, ale vedela, ţe sú totoţné s

postupmi ţalobcu.

V konaní pred súdom prvého stupňa bol predloţený znalecký posudok

Ing. H. č. 1/2003, v znení dodatku č. 1, vypracovaný na objednávku ţalovaného, ktorého

účelom bolo posúdenie znaleckých posudkov Ing. S. č. 8/1999 a Ing. M. č. 45/1999

79

(vypracovaných na objednávku ţalobcu) a znaleckého posudku Ing. Z. č. 1/2002 (znalkyne

ustanovenej súdom). Ing. H. upozorňuje na neurčité vymedzenie know-how v citovaných

znaleckých posudkoch. Podrobne analyzuje kaţdý element, ktorý bol v týchto posudkoch

zaradený do know-how, a ktorý bol ako know-how ocenený. Tieto elementy hodnotí buď

ako všeobecné neurčité označenia, ktoré sú univerzálne pouţiteľné na akúkoľvek oblasť,

alebo ako nekonkrétne neidentifikovateľné pojmy. Závery Ing. H., ktoré poukazujú na

neurčité vymedzenie predmetu nehmotného páva (know-how) neboli v odôvodneniach

súdnych rozhodnutí vyhodnotené.

Otázka, či poznatky a skúsenosti, ktorým sa má v súdnom spore poskytnúť právna

ochrana, sú vymedzené dostatočne určito alebo iba všeobecne, nie je iba otázkou skutkovou,

ale aj otázkou právnou. Neurčitosť predmetu právneho vzťahu je zákonnou prekáţkou vzniku

zmluvného právneho vzťahu ( ). Uvedené však platí aj pre právne vzťahy, ktoré

vznikajú z iných právnych skutočnosti, ako z právnych úkonov ( ). V danom prípade

nemohol vzniknúť medzi účastníkmi právny vzťah z bezdôvodného obohatenia na základe

pouţívania tak neurčito vymedzených poznatkov a skúseností ţalobcu, ako sú vymedzené

v ţalobe, v znaleckých posudkoch a v rozhodnutiach súdov. Posúdenie poţiadavky na

dostatočne určité vymedzenie predmetu nehmotného práva (know-how) je úlohou súdu (ako

otázka právna) a nemôţe byť suplované vyjadrením súdneho znalca. Konajúce súdy vec

nesprávne právne posúdili, ak ţalobcom tvrdené skutočnosti povaţovali za dostatočne určité

vymedzenie predmetu nehmotného práva. Správne mali vec vyhodnotiť tak, ţe tvrdené

know-how nie je pre svoju neurčitosť spôsobilé byť predmetom mimozmluvného právneho

vzťahu medzi účastníkmi konania, a ţalobu mali zamietnuť uţ z tohto dôvodu v časti

nárokov, ktoré sa opierajú o neoprávnené pouţívanie tvrdeného know-how ţalobcu.

2) Materiálna nevykonateľnosť výroku o zdržaní sa konania

Súd prvého stupňa formuloval výrok rozsudku o zdrţaní sa konania tak, ţe

ţalovanému uloţil zákaz vyuţívania know-how popísaného v znaleckom posudku č. 8/1999

z 12. novembra 1999 vypracovanom súdnym znalcom Ing. I. S. a v znaleckom posudku č.

45/1999 z 29. novembra 1999 vypracovanom súdnou znalkyňou Ing. M. M.. Výrok rozsudku

teda neobsahuje presné vymedzenie činnosti, ktoré sa ţalovanému zakazujú. Ukladá sa

zákaz činností uvedených v iných dokumentoch, pričom tieto dokumenty (znalecké posudky)

80

netvoria súčasť, ani prílohu, rozsudku. Dôvod takéhoto procesného postupu vidím v tom, ţe

konajúce súdy nemali za ustálené, čo je predmetom sporu (čo sú poznatky a skúsenosti

tvoriace know-how). Nevedeli a nemohli neurčitý know-how vo výroku opísať, a problém

preto obišli odkazom na (tieţ neurčitý) opis v znaleckých posudkoch.

Formulácia výroku rozhodnutia súdu tým spôsobom, ţe uloţenú povinnosť uvedie

súd odkazom na iný dokument nie je prípustná. Ustanovenie ukladá súdu

uviesť obsah rozhodnutia výlučne vo výroku rozsudku. A contrario, časť obsahu

rozhodnutia nemôţe byť uvedená v dokumente, ktorý nie je súčasťou rozsudku. Uvedený

výklad je koherentný s ústavnou poţiadavkou, aby štátne orgány konali výlučne spôsobom

aprobovaným zákonom ( ). Zo zákona

nevyplýva moţnosť súdu uviesť časť obsahu rozhodnutia tak, ţe výrok rozsudku odkáţe na

iný dokument.

Všeobecnou poţiadavkou na rozhodnutie súdu, ktorým sa ukladá účastníkovi určitá

povinnosť, je materiálna vykonateľnosť tohto rozhodnutia, ktorá, okrem iného, zahŕňa aj

poţiadavku na určitosť uloţenej povinnosti. Uloţená povinnosť musí vyplývať

z exekučného titulu jednoznačne. V exekučnom konaní nesmie byť predmet plnenia

(respektíve predmet zákazu) sporný. V danom prípade by pri výkone výroku o zdrţaní sa

konania bolo potrebné vyhodnotiť, či ţalovaný pokračuje vo vykonávaní zakázanej

činnosti (v pouţívaní know-how), ktorá je opísaná v predmetných znaleckých posudkoch

neurčitým a všeobecným spôsobom. Napríklad, v znaleckých posudkoch sa za know-how

ţalobcu povaţuje aj "výplata výhier tipujúcim". Pri doslovnom výklade by výkon

rozhodnutia smeroval k obmedzeniu akejkoľvek výplaty výhier tipujúcim, čo by ale

znamenalo, ţe ţalovaný nemôţe túto činnosť vykonávať ani spôsobom nezasahujúcim do

know-how ţalobcu. Pri uţšom výklade, by súdny exekútor skúmal iba to, či ţalovaný

vykonáva výplatu výhier tipujúcim za pouţitia znalostí a skúseností ţalobcu, avšak

zistenie ich obsahu z exekučného titulu nie je moţné. Súdny exekútor nie je oprávnený

sám zisťovať, aké sú znalosti a skúsenosti ţalobcu pri výplate výhier, a ako sa zhodujú

s postupom ţalovaného. Oba výklady je preto potrebné odmietnuť, čo preukazuje, ţe

rozhodnutie nie je materiálne vykonateľné.

K rovnakému záveru dospejeme, ak preskúmame ostatné elementy know-how

uvedené v znaleckých posudkoch z hľadiska moţnosti ich identifikácie v exekučnom konaní.

81

Napríklad, zákaz pouţívať know-how spočíva v zákaze pouţívania "tabuliek na číselné

lotérie, vzorov tlačív a prevádzkovej obálky", pričom o aké tabuľky, tlačivá a obálku ide, nie

je zistiteľné ani z výroku rozsudku, ani zo znaleckých posudkov, na ktoré výrok odkazuje.

Tým, ţe konajúce súdy neuviedli celý obsah povinnosti zdrţať sa nekalosúťaţného

konania vo výroku rozsudku, ako aj tým, ţe obsah judikovanej povinnosti nevyjadrili

dostatočne určitým spôsobom, je rozsudok vo výroku o povinnosti zdrţať sa nekalosúťaţného

konania materiálne nevykonateľný. Súdy takto zaťaţili konanie vadou, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

3) Nesprávne právne posúdenie podmienok poskytnutia právnej ochrany know - how

Pre právne posúdenie prípadu je nevyhnutné zodpovedať otázku, akú právnu ochranu

poskytuje objektívne právo uţitočným poznatkom, skúsenostiam, informáciám a postupom

podnikateľa. Otázku moţno zúţiť iba na právnu ochranu erga omnes, teda absolútnu právnu

ochranu, nakoľko v danom prípade nebolo ţalobcom tvrdené porušenie jeho zmluvných práv.

Ďalej moţno túto otázku zúţiť iba na právnu ochranu takých poznatkov, skúseností,

informácií a postupov, ktoré nie sú predmetom autorskoprávnej ochrany a nie sú registrované

ako osobitné práva duševného vlastníctva (napríklad patent alebo dizajn).

Poznatky, skúsenosti, informácie a postupy (know-how) môţu byť predmetom právnej

ochrany obchodného tajomstva. Predpokladom je naplnenie všetkých znakov uvedených v

ustanovení , t. j. musia byť uţitočné, nie beţne dostupné a vedome a fakticky

podnikateľom utajované. K obchodnému tajomstvu má podnikateľ výlučné (absolútne)

uţívacie a dispozičné právo, ktorému zodpovedá zákonná povinnosť tretích osôb zdrţať sa

pouţívania obchodného tajomstva a iného zásahu do obchodného tajomstva ( ).

Pokiaľ určitý poznatok, skúsenosť, informácia alebo postup nespĺňa zákonné znaky

obchodného tajomstva, nepoţíva v slovenskom právnom poriadku ţiadnu právnu ochranu

absolútneho charakteru (erga omnes). Tomu, kto ovláda takýto beţný alebo neutajený

poznatok, skúsenosť alebo informáciu (hoci uţitočnú) nevzniká dispozičné právo (výlučné

právo nakladať s poznatkom a udeliť súhlas s jeho vyuţitím). Uvedený záver je získaný

výkladom právnej normy ( aţ 20 ) per eliminationem. Ak určitá skutočnosť

výrobnej, technickej alebo obchodnej povahy získava zákonnú ochranu obchodného

82

tajomstva za predpokladov uvedených v , potom taká skutočnosť, ktorá

predpoklady podľa nespĺňa, nemôţe mať právnu ochranu rovnakú (alebo väčšiu)

ako obchodné tajomstvo. Inštitút obchodného tajomstva by sa stal zbytočným. Inými slovami,

know-how poţíva právnu ochranu erga omnes iba za predpokladu, ţe spĺňa zákonné znaky

obchodného tajomstva.

S uvedeným výkladom pojmu know - how, jeho vzťahu k obchodnému tajomstvu a

1

právnej ochrany nehmotných neregistrovaných práv sa stotoţňuje aj právna veda.

__________________________

1

O. Ovečková a kol: SLOVNÍK OBCHODNÉHO PRÁVA. IURA EDITION. Bratislava 1994.

ISBN 80-88715- 11-3. str. 112: Know-how - súhrn výrobne o obchodne vyuţiteľných poznatkov a skúseností rozmanitej povahy, s ktorými moţno zmluvne nakladať za predpokladu udrţania ich utajenosti. Výraz know-how, "vedieť ako", je vo svete rozšírený pribliţne v tom význame, ako vymedzuje náš pojem obchodné tajomstvo.

P. Vojčík: Know-how ako predmet právnych vzťahov. In: Bulletin slovenskej advokácie. Bratislava 1995. č. 4. str. 22: Zásadný rozdiel medzi know-how a obchodnýrn tajomstvom spočíva v tom, ţe obchodné tajomstvo je osobitný inštitút obchodného práva a know-how je jeho moţným predmetom.

O. Ovečková: – komentár. IURA EDITION. Bratislava 2005. str. 54: Všeobecná úprava obchodného tajomstva dopĺňa ochranu poskytovanú právnou úpravou vynálezov, ochranných zámok, dizajnov, úţitkových vzorov a podobných inštitútov. Chránia sa najmä informácie označované ako "know-how".

L. Lisse: Know - how v českém právním rádu. In: Právní rozhledy. Praha 2003. č. 10. str. 503: Podle některých, v současní právní praxi prevládajících právních názoru je know - how součastí obchodního tajemství, tak jak je vymezuje .

M. Patakyová a kol: , Komentár. C.H.Beck. 2008. str. 47: Do schémy obchodného tajomstva sa môţe zaradiť aj systém zručností, znalostí a postupov, ktoré napomáhajú v podnikaní nachádzať efektívnejšie a rýchlejšie riešenia, ktoré sa označujú pojmom know - how. Ak takýto systém zručností nenapĺňa pojmové znaky obchodného tajomstva, potom môţe podliehať ochrane prostredníctvom .

----------------------------------------------------------------

Rovnako je know-how chápané aj v práve Európskych spoločenstiev. Na účely

83

nariadenia Komisie Európskych spoločenstiev č. 240/96 sa za know-how povaţuje súbor

technických informácií, ktoré sú tajné, podstatné a identifikované v akejkoľvek forme (článok

10 ods. 1 citovaného nariadenia). Dopad práva európskych spoločenstiev na výklad

slovenského práva je významný na časť ţalovaného obdobia po vstupe Slovenskej republiky

do Európskej únie (t. j. od 1. mája 2004 do 31. decembra 2005). V tomto období zákonné

predpisy pojem know-how nepouţívajú a legálne ho nedefinujú. Citované nariadenie obsahuje

definíciu pojmu know-how iba na účely vlastnej aplikácie. Avšak, vzhľadom na to, ţe

predmetom nariadenia je špecifikácia pravidiel uplatňovania článku 81 Zmluvy o Európskej

únii na zmluvy o poskytnutí technológií (hospodársky vyuţiteľných postupov), moţno

definíciu know-how aspoň analogicky pouţiť na výklad slovenského práva, za účelom

zistenia všeobecného významu pojmu know-how. V opačnom prípade by tento pojem bol

vykladaný odlišným spôsobom v podobných skutkových situáciách v závislosti od toho, či je

priamo aplikovateľná norma komunitárneho práva alebo slovenského práva. Na ţalované

obdobie uţívania know–how od 1. januára 1996 do 31. apríla 2004 uvedené nariadenie

samozrejme nemá normatívny dopad. Predsa však, určitý výkladový význam má. V tomto

období bol pojem know-how v slovenskom právnom poriadku expressis verbis uvádzaný

v zákonných normách iba okrajovo. Samostatná legálna definícia neexistovala. Pojem sa začal

pouţívať aţ na základe ustálenej praxe zahraničných trhových ekonomík. Svoj všeobecný

význam preto získal zhodný s významom, ktorý mu bol pripisovaný v rozvinutých trhových

ekonomikách. V zahraničných právnych poriadkoch sa k písanej právnej úprave obsahu

pojmu know-how pristúpilo aţ potom, čo bol jeho obsah ustálený ako obchodná zvyklosť.

Harmonizácia pojmu know-how v nariadení Komisie Európskych spoločenstiev č. 240/96,

rovnako aj v skoršom nariadení č. 556/89, je vzhľadom na konsenzus všetkých členov

Európskych spoločenstiev najbliţšia všeobecnému významu tohto pojmu. K významu, ktorý

sa pojmu know-how pripisuje v zahraničných ekonomikách moţno pri výklade slovenského

práva prihliadnuť prostredníctvom ustanovenia .

Z tvrdení ţalobcu, rovnako ani zo skutkového stavu zisteného súdmi, nevyplýva, ţe

ţalobcove poznatky a skúsenosti boli predmetom obchodného tajomstva (pri ponechaní

stranou toho, ţe tieto poznatky a skúsenosti neboli v konaní vymedzené určitým

a nezameniteľným spôsobom). Ţaloba, ani ostatné podania ţalobcu, neobsahujú tvrdenia

o tom, ţe jeho znalosti a skúsenosti sú v celom rozsahu utajované a ţe nie sú všeobecne

dostupné. Ţalovaný v konaní tvrdil, ţe poznatky a skúsenosti ţalobcu utajované nie sú. Súdy

však túto spornú skutočnosť nijako nevyhodnotili. Dôkazy preukazujúce utajovanie

84

poznatkov a skúseností ţalobcu neboli navrhnuté a ani vykonané. Skutkový stav, z ktorého

súdy pri rozhodnutiach vychádzali, neobsahuje ţiadne skutkové závery o utajovaní know-

how, alebo o tom, ţe know-how nie je všeobecne dostupné.

Je zrejmé, ţe určité elementy označené v konaní ako know-how utajované neboli a ani

utajované nemohli byť. Napríklad herné plány boli uţ svojou podstatou verejnosti známe.

Boli prístupné v kaţdej zberni a od určitého času boli zverejnené aj na internete.

Skutočnosť, ţe ţalobca nemal vôľu vykonávať opatrenia na utajovanie svojich

poznatkov a skúseností, vyplýva uţ z toho, ţe ţalobca ţalovaného, s ktorým mal zmluvný

vzťah prostredníctvom ktorého sa ţalovaný mohol o know-how dozvedieť, ani zmluvne

nezaviazal na jeho utajovanie, ani inak fakticky utajovanie nezabezpečil.

Na druhej strane, súdna znalkyňa Ing. M., ako aj súdna znalkyňa Ing. Z., uvádzajú, ţe

know–how tvoril obchodné tajomstvo, respektíve, ţe bol "ţalobcom utajovaný v miere

potrebnej na zachovanie jeho ceny". Nie je však preskúmateľné, na základe akých

skutočností, podkladov a úvah dospela Ing. M. k záveru o utajení predmetných znalostí a

skúseností ţalovaného. Ing. Z. odôvodňuje svoj záver o utajovaní know-how tým, ţe

ustanovenia o utajovaní skutočností týkajúcich sa stávkových hier sa nachádzajú v mnohých

zmluvách a materiáloch (neuvádza v akých) a v zápisoch z jednaní. Je zrejmé, ţe zápis z

jednania nepreukazuje, či k faktickému utajovaniu došlo. Navyše, otázka, či je určitý

poznatok alebo skúsenosť utajovaný, nie je otázkou, ktorú je oprávnený vyhodnotiť súdny

znalec. Túto skutkovú otázku hodnotí súd. Skutkové závery súdu neobsahujú vyhodnotenia

toho, či ţalobcove poznatky a skúsenosti neboli všeobecne dostupné a či boli ţalobcom

utajované. Konajúce súdy nároky priznané ţalobcovi nesubsumovali pod ustanovenia

o obchodnom tajomstve, a preto takéto skutkové vyhodnotenia

nepovaţovali ani za potrebné (napríklad sumarizácia sporných skutočností na strane 30 ods. 3

prvostupňového rozsudku).

Odvolací súd výslovne uvádza (strana 70 odsek 1 odvolacieho rozsudku), ţe nie je

moţné uzavrieť, ţe know-how môţe poţívať právnu ochranu len po splnení predpokladov

právnej ochrany cez inštitút obchodného tajomstva. Vyjadruje názor, ţe právna ochrana

know-how vyplýva z ústavného práva vlastniť majetok, z ustanovení Občianskeho

zákonníka o ochrane vlastníctva a z ustanovení o nekalej súťaţí.

85

Tento právny názor nie je správny.

Ustanovenia o vlastníctve nie je moţné aplikovať na

poznatky a skúsenosti výrobnej, obchodnej a technickej povahy. Predmetom vlastníckeho

práva je vec. S pouţitím analógie legis moţno právne normy vlastníckeho práva aplikovať

aj na iné predmety právneho vzťahu ako na veci, avšak iba za predpokladu, ţe tieto

predmety právneho vzťahu nie sú regulované právnou úpravou priamo. Právna úprava

pozná inštitút obchodného tajomstva, ktorý presne vymedzuje podmienky, za ktorých sa

poznatkom a skúsenostiam podnikateľa poskytuje absolútna právna ochrana. Analogická

aplikácia iného právneho inštitútu preto neprichádza do úvahy. Znamenalo by to dokonca

absurdný záver, ţe ak určitý poznatok alebo skúsenosť nespĺňa podmienky poskytnutia

ochrany podľa , moţno ho chrániť v podstate rovnako, však na základe iných,

analogicky aplikovaných, právnych noriem. Ak zákonodarca podmienky právnej ochrany

vymedzil ( ), určil tým zároveň (a contrario), ţe pri nesplnení podmienok

nemôţe byť ochrana absolútneho charakteru poskytnutá.

Obdobný právny záver platí aj pri aplikácii všeobecných ustanovení o nekalej súťaţi na

know-how. Ustanovenia aţ 20 v spojení s (ustanovenia

o nekalosúťaţnom konaní porušovaním obchodného tajomstva) sú svojou povahou

lex specialis vo vzťahu k ustanoveniu (definícia nekalej súťaţe a jej

všeobecný zákaz). Zásah do skutočnosti predstavujúcej obchodné tajomstvo je zásahom do

absolútneho práva. Takýto zásah je zakázaný. Ustanovenia aţ 20 predstavujú

špeciálnu právu úpravu absolútnych práv k neregistrovaným informáciám (poznatkom,

skúsenostiam a postupom). Ak vyuţitie určitého poznatku alebo skúsenosti podnikateľa inou

osobou neodporuje právnemu reţimu ustanovení - 20 , napríklad z dôvodu, ţe

skúsenosť nebola utajenou skutočnosťou, potom neprichádza do úvahy posudzovať daný

skutkový stav tak, ţe vyuţitie takejto skúsenosti je nekalosúťaţným konaním. Znamenalo

by to, ţe právna ochrana, ktorá sa nemá poskytnúť podľa osobitného predpisu pre nesplnenie

poţadovaných podmienok (podľa ustanovení aţ 20 v spojení s ),

by sa poskytla podľa všeobecného predpisu (podľa ustanovenia § 44 ods. 1, t. j. podľa

generálnej klauzuly o zákaze nekalej súťaţe).

Konajúce súdy preto vec nesprávne právne posúdili, ak mali za to, ţe znalosti

86

a skúsenosti ţalobcu poţívajú právnu ochranu aj v prípade, ak nespĺňajú znaky obchodného

tajomstva (znak všeobecnej nedostupnosti a utajenia). Z dôvodu tohto nesprávneho právneho

posúdenia nepovaţovali konajúce súdy za potrebné zaoberať sa pri vyhodnotení skutkového

stavu otázkou, či poznatky a skúsenosti ţalovaného nie sú všeobecne dostupné a či sú utajené,

ktorá je pre správne rozhodnutie veci kľúčová. Súdy teda nevykonali skutkové vyhodnotenia

v takom rozsahu, aby bolo moţné aplikovať správnu právnu normu (t. j. aplikovať § 17 aţ 20

, alebo zistiť, ţe jej aplikácia nie je moţná).

4) Nesprávne právne posúdenie zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným

Zo skutkového stavu zisteného súdom vyplýva, ţe od začiatku činnosti ţalovaného aţ

do 30. júna 1999 prebiehala medzi ţalobcom a ţalovaným zmluvná spolupráca. V tomto

období došlo k uzavretiu viacerých zmlúv pribliţne zhodného obsahu, ktoré na seba

postupne nadväzovali a pokrývali uvedené časové obdobie. Prvá zmluva bola uzavretá na

obdobie roka 1993 s názvom Zmluva o zabezpečení spracovania dát a ostatných technických

úkonov spojených s prevádzkovaním číselných lotérií a stávkových hier. Niektoré neskôr

uzavreté zmluvy nesú v názve označenie "mandátna zmluva" (číslo listu 61), čo bliţšie

vystihuje právny charakter činností ţalobcu, ktoré vykonával v mene a na účet ţalovaného.

Predmetom zmluvného vzťahu ţalobcu a ţalovaného bol odplatný záväzok ţalobcu

zabezpečovať pre ţalovaného technické spracovanie operácií a s nimi súvisiacich činností

potrebných pre zabezpečenie stávkových hier a číselných lotérií.

Hoci niektoré zmluvy medzi účastníkmi obsahujú ustanovenia, ţe ţalobca má

prevádzkovať číselné lotérie, je takéto ustanovenie potrebné správne vyloţiť tak, ţe ide

o prevádzkovanie nie vo vlastnom mene, ale v mene ţalovaného. Ţalobca túto činnosť

vo vlastnom mene vykonávať nemohol. Znamená to, ţe prevádzkovateľom hier bol

ţalovaný, nie ţalobca. Ţalobca vykonával činnosti v mene a na účet svojho klienta

(ţalovaného).

Uvedené právne posúdenie - vykonávanie zmluvných činností v mene a na účet

ţalovaného - a dôsledky z neho vyplývajúce neboli konajúcimi súdmi dostatočne vzaté do

úvahy. Ţalobca sa v ţalobe sám stavia do polohy prevádzkovateľa číselných lotérií.

87

Prvostupňový súd v časti odôvodnenia rozsudku obsahujúceho zistený skutkový stav

uvádza (str. 22 ods. 6 prvostupňového rozsudku), ţe strany sa dohodli na rozdelení "drţby"

licencie a samotného "prevádzkovateľa" číselných hier. Uvádza (strana 31 ods. 4

prvostupňového rozsudku), ţe ţalobca know-how od počiatku svojej činnosti, t. j. od roku

1993, pouţíval na prevádzkovanie príslušných číselných hier. To je zásadným spôsobom

nesprávne právne hodnotenie. Ţalobca mohol od roku 1993 pouţívať know-how iba pri

plnení svojich zmluvných povinností voči ţalovanému, nie však pri prevádzkovaní

číselných hier. Ţalobca totiţ číselné hry neprevádzkoval. Príslušné číselné hry

prevádzkoval ţalovaný.

Uvedený skutkový záver súdu, ţe ţalobca pouţíval know-how od roku 1993,

je zároveň v rozpore s iným skutkovým záverom súdu (strana 32 ods. 7 prvostupňového

rozsudku), a to so záverom, ţe know-how ţalobcu pouţíval od roku 1993 ţalovaný. Tieto

nezrovnalosti vyplývajú z neujasnenia si postavenia ţalobcu ako mandatára ţalovaného.

Mandatár predsa nemôţe mandantovi namietať to, ţe svoje povinnosti z mandátnej zmluvy

plnil s pouţitím svojich znalostí a skúseností a tvrdiť, ţe tieto predstavujú osobitnú hodnotu

nezahrnutú v odplate mandatára. Skutkový záver súdu, ţe ţalobca pouţíval know-how od

roku 1993, preto tieţ vylučuje správnosť právneho záveru súdu (strana 34 ods. 3

prvostupňového rozsudku), ţe ţalovaný know-how získal neoprávnene. Minimálne do

30. júna 1999, do skončenia zmluvnej spolupráce, pouţíval (tvrdené) know-how ţalobca pri

plnení svojich zmluvných povinností. A contrario, know-how nemohlo by odňaté ţalobcovi

ţalovaným.

Jasný príklad neujasnenia si právneho reţimu mandátnej zmluvy je pri skutkovom

vyhodnotení otázky, kto vykonával ţrebovanie v Slovenskej televízii (str. 25 ods. 5

prvostupňového rozsudku). Prvostupňový súd uvádza, ţe ţrebovania sa zúčastňoval zástupca

ţalobcu, a ţe aţ neskôr k ţrebovaniu pristúpil aj zástupca ţalovaného, a pokračoval v takto

začatom systéme ţrebovania. Toto skutkové hodnotenie odkláňa pozornosť od právneho stavu

veci. Ţalovaný totiţ vykonával ţrebovanie bez ohľadu na to, či sa ho zúčastnil osobne, alebo

či sa ho zúčastnil iba jeho zástupca (mandatár, ţalobca), ktorý konal v mene ţalovaného.

To, či sa ţalobca pri ţrebovaní zúčastňoval osobne alebo v zastúpení, je irelevantné. Ak súd

takéto irelevantné okolnosti v časti odôvodnenia rozsudku o zistenom skutkovom stave

hodnotí, je to iba pre neujasnenie si ich právneho významu.

88

Súdy vec nesprávne právne posúdili, ak mali za to, ţe uţ počas zmluvnej spolupráce

sporových strán mohlo dôjsť k odňatiu alebo k protiprávnemu uţívaniu know-how ţalobcu

(ak vôbec existovalo) ţalovaným. Ţalobca mohol takéto know-how vyuţívať na plnenie

svojich zmluvných povinností mandatára, čo vylučuje protiprávne pouţívanie know-how

ţalovaným. Zároveň sa súdy dopustili nesprávneho skutkového (a súčasne právneho) záveru,

ţe od roku 1993 pouţívali know-how obe strany, nakoľko takýto stav je vylúčený z povahy

mandátneho vzťahu medzi stranami (výkon činností v mene a na účet iného).

Okrem uvedeného pochybenia v právnom hodnotení veci, súdy nesprávne právne

vyhodnotili dopad zmluvného vzťahu medzi ţalobcom a ţalovaným na niektoré elementy

(činnosti alebo výsledky činností), ktoré boli v konaní nesprávne vyhodnotené ako

know-how (ako súbor znalostí, skúseností, informácií a postupov).

Súdy nesprávne vyhodnotili právnu povahu herných plánov. Ţalobca v ţalobe uvádza,

ţe ţalovaný nemal vypracovaný ţiadny herný plán. Napríklad, herný plán ON LINE

vypracoval ţalobca na základe českého herného plánu z l. marca 1993. Tvrdí, ţe aj ďalšie

zmeny a vylepšenia hier vychádzali z iniciatívy ţalobcu. Konajúce súdy neprávne právne

posúdili, ţe vytvorené herné plány (v skutočnosti ich bliţšie nešpecifikované časti)

sú nehmotným právom ţalobcu. Herné plány boli vypracované ţalobcom pre ţalovaného

na základe odplatného zmluvného vzťahu. Ide o hmotne zachytiteľný výsledok určitej

činnosti vykonávanej ţalobcom pre ţalovaného. Zmluvný vzťah účastníkov je v tejto časti

potrebné posúdiť ako zmluvu o dielo, bez ohľadu na to, ako bola zmluva účastníkmi

označená. Medzi účastníkmi ide preto o zmiešaný zmluvný typ s prvkami mandátnej zmluvy

a zmluvy o dielo, kde predmetom záväzku ţalobcu je výkon určitej činnosti bez

zodpovednosti za dosiahnutie ţelaného výsledku (mandátna zmluva) a zároveň výkon určitej

činnosti so zodpovednosťou za vytvorenie určitého výsledku (zmluva o dielo), ako napríklad

vypracovanie herných plánov. Je pritom irelevantné, ţe zmluva medzi účastníkmi nehovorí

expressis verbis o tom, ţe ţalobca má vypracovať herný plán. Táto jeho povinnosť vyplývala

zo všeobecne zmluvne vymedzenej povinnosti vykovať všetky činnosti potrebné

na zabezpečenie prevádzky hier. Zo správania strán po uzavretí zmluvy je zrejmé, ţe ţalobca

ţalovanému herné plány skutočne poskytoval. Hoci teda zmluva výslovne nehovorí o tom,

ţe povinnosťou ţalobcu je vypracovať herný plán pre ţalovaného, túto povinnosť ţalobcu

moţno zistiť výkladom zmluvy s prihliadnutím na prax, ktorú strany medzi sebou zaviedli.

Hmotne zachytiteľné výsledky činností ţalobcu (herné plány) sú preto súčasťou podniku

89

ţalovaného. Dokonca, právny reţim zmluvy o dielo by v danom prípade vznikol aj vtedy,

ak by herné plány obsahovali prvky autorského diela. Z uvedeného vyplýva, ţe vyuţívanie

herných plánov ţalovaným neznamenalo zásah do práv ţalobcu.

Rovnaká právna úvaha (aplikácia ustanovení zmluvy o dielo) platí aj o ďalších

elementoch, ktoré boli konajúcimi súdmi vyhodnotené ako know-how ţalobcu. Napríklad,

ţalobca v ţalobe tvrdí, ţe vypracoval prevádzkové predpisy pre ON LINE a OFF LINE

systém a ţe tieto predpisy "samostatne" vydal, pričom ţalovaný prevádzkové predpisy

samostatne nevydal. Tieto predpisy boli vypracované na regulovanie činnosti vykonávanej

ţalovaným, boli vypracované na základe zmluvného vzťahu pre ţalovaného a patria

ţalovanému. Išlo o činnosť vykonávanú v mene ţalovaného. Prevádzkové predpisy preto

vydal z právneho hľadiska ţalovaný. V rovnakom právnom reţime boli ţalobcom pre

ţalovaného vypracované tabuľky na číselné lotérie, vzory tlačív, obálka reklamačný list,

technická dokumentácia, tikety, potvrdenky, výherné listiny a poštové pravidlá. Je pritom

právne irelevantné, ţe ţalobca vyuţil pri plnení svojich zmluvných povinností svoje znalosti

a skúsenosti (t . j. bliţšie nešpecifikovaný know-how).

Skutočnosť, ţe herné plány, prevádzkové poriadky, vzory tiketov a iné dokumenty

boli vypracované ţalobcom pre ţalovaného svedčí aj to, ţe uvedené dokumenty boli

schvaľované v povoleniach Ministerstva financií Slovenskej republiky na prevádzkovanie

číselných lotérií pre ţalovaného.

Moţno uzavrieť, ţe tie elementy, ktoré boli konajúcimi súdmi povaţované za

know-how ţalobcu (napríklad herné plány, prevádzkové predpisy, prevádzková

dokumentácia) a ktoré predstavujú hmotne zachytiteľný výsledok činnosti vykonávanej

ţalobcom pre ţalovaného na zmluvnom základe, sú dielom vytvoreným ţalobcom pre

ţalovaného. Toto dielo patrí ţalovanému. Uţívaním tohto diela nemohlo dôjsť k zásahu do

nehmotných práv ţalobcu.

Konajúce súdy preto vec nesprávne právne posúdili, ak zmluvný vzťah účastníkov

konania nevyhodnotili ako zmiešaný zmluvný typ s prvkami zmluvy o dielo.

Ďalší prvok, ktorý obsahoval zmiešaný typ zmlúv ( ) uzatváraných medzi

ţalobcom a ţalovaným, je zmluva sprostredkovateľská. Za účelom splnenia vlastných

90

zmluvných povinností sprostredkoval ţalobca ţalovanému uzatvorenie viacerých zmlúv,

napríklad zmluvy so Slovenskou televíziou a zmluvy so zberňami tiketov. Tieto

skutočnosti však súdy hodnotili ako významné z hľadiska skutkového stavu

"neoprávneného pouţívania know-how". Napríklad, prvostupňový súd skutkovo

vyhodnocuje, ţe prvú zmluvu na výrobu a vysielanie číselných lotérií uzavrel so

Slovenskou televíziou ţalobca, hoci ju v závere podpísal aj zástupca ţalovaného (str. 25

ods. 6 prvostupňového rozsudku). Alebo, skutkovo vyhodnocuje (str. 26 ods. 3

prvostupňového rozsudku), ţe ţalovaný prevzal kontakty ţalobcu na zberne tiketov,

pričom ţalovaný uzavrel so zberňami mandátnu zmluvu, ktorú vypracoval ţalobca.

Uvedené skutočnosti je však potrebné právne vyhodnotiť tak, ţe ţalobca časť svojich

zmluvných záväzkov voči ţalovanému spočívajúcich v zabezpečení organizácie číselných

hier splnil tak, ţe ţalovanému sprostredkoval uzavretie zmlúv s tretími subjektmi.

Cez zmluvný vzťah ţalobcu a ţalovaného je potrebné vyhodnotiť aj právnu povahu

tých poznatkov a skúseností, ktoré sa týkali prevádzkovania systémov ON LINE a OFF LINE.

Rozdiel v systémoch spočíva v spôsobe spracovávania informácií od tipujúcich, teda v tom, či

zber a spracovanie informácií prebieha za pouţitia informačných technológií, t. j.

prostredníctvom zosieťovaných terminálov (ON LINE) alebo fyzickým zberom tiketov

(OFF LINE).

Systém ON LINE sa začal podstatným spôsobom vyvíjať aţ od roku 1993, teda od

začiatku zmluvnej spolupráce ţalobcu a ţalovaného. Poznatky a skúsenosti s prevádzkou

systému ON LINE získal ţalobca pri výkone činností mandatára ţalovaného, t. j. činností

vykonávaných v mene a na účet ţalovaného. Ţalovaný ich preto získal od ţalobcu v rámci

zmluvného vzťahu právne aprobovaným spôsobom. Na druhej strane, ţalobca bez zmluvnej

spolupráce so ţalovaným poznatky a skúsenosti pri prevádzkovaní systému ON LINE získať

nemohol. Po ukončení zmluvnej spolupráce mohol preto ţalovaný s takto získanými

poznatkami a skúsenosťami voľne nakladať. Pre bliţšie vyhodnotenie právnej povahy

know-how spojeného s prevádzkou systému ON LINE však opäť nastáva zásadný problém

v tom, ţe predmetné poznatky a skúsenosti nie sú v ţalobe dostatočne určito špecifikované.

Navyše, terminály na prevádzkovanie systému ON LINE patrili spoločnosti G. C.S. o. z..

Vzniká teda otázka, v čom spočíva osobitná znalosť vedieť obsluhovať strojové zariadenie

iného subjektu, ktoré dokonca pouţíva vlastnú patentovú ochranu. Návod na obsluhu

strojového zariadenia je moţné získať od jeho vlastníka. Po ukončení zmluvnej spolupráce

91

ţalobcu a ţalovaného ohľadom prevádzkovania systému ON LINE, bol tento systém

prevádzkovaný na zmluvnom základe medzi ţalovaným a spoločnosťou G.. Nie je preto

vôbec zrejmé, aké poznatky ţalobcu pouţíval ţalovaný naďalej aj po ukončení ich zmluvnej

spolupráce. Ak existujú nejaké osobitné znalosti a skúsenosti s prevádzkou systému ON

LINE, zrejme by po ich zadefinovaní (opísaní) bolo vyhodnotené, ţe ide o know-how

spoločnosti G., prípadne, ţe sú zhodné s patentovou ochranou spoločnosti G.. Ţalovaný totiţ

de facto vykonával činnosť spojenú s prevádzkou systému ON LINE tak, ţe uzavrel zmluvu

na výkon tejto činnosti so spoločnosťou G..

Systém OFF LINE bol postupne od roku 1993 nahrádzaný novým systémom

ON LINE, aţ v roku 2000 úplne zanikol. Ak s prevádzkovaním systému OFF LINE boli

spojené určité poznatky alebo skúsenosti ţalobcu, potom ich vyuţitie je od roku 2000

bezpredmetné. Napriek tomu, je prevádzkovanie systému OFF LINE povaţované

konajúcimi súdmi za riadnu súčasť know-how a nároky spojené s týmto elementom sú

povaţované za dôvodné aj za obdobie, kedy bol evidentne nefunkčný z dôvodu zastarania.

K zastaraniu tohto elementu sa neprihliadlo ani pri ocenení know - how. Dôsledne

vyhodnotiť, či ţalobca mal know-how na prevádzkovanie systému OFF LINE však opäť

nie je moţné pre neurčitosť jeho vymedzenia v ţalobe, pre neopísanie znalostí a skúseností,

ktoré sa ho týkali. Aţ po ich identifikácii by bolo moţné posúdiť, v čom toto know-how

spočívalo, a vyhodnotiť skutočnosť, ţe ţalobca poskytoval ţalované sluţby spojené

s prevádzkou OFF LINE systému tak, ţe uzavrel na tento účel zmluvu so spoločnosťou S.,

a. s. so sídlom v Prahe. Pre takéto vyhodnotenie môţe byť podstatné aj to, čo vyplynulo z

výsluchu štatutárneho zástupcu S., a. s., a síce, ţe ţalobca sám mal iba päť zamestnancov, a

ţe činnosti spojené s prevádzkovaním systému OFF LINE neovládal (číslo listu 716).

K prevádzkovaniu systému OFF LINE a ON LINE do 30. júna 1999 moţno spoločne

uviesť to, ţe ţalobca zabezpečoval prevádzkovanie oboch systémov pre ţalovaného na

zmluvnom základe a za dohodnutú odmenu, čo priamo vylučuje, ţe si ţalovaný v tomto

období prisvojil akýkoľvek know - how týkajúci sa ich prevádzky. Zároveň nie je zistiteľné,

či a aké znalosti a skúsenosti mal s prevádzkovaním týchto systémov ţalobca (nie sú v ţalobe

dostatočne opísané), pričom ich získanie zjavným spôsobom vylučuje to, ţe ţalobca

poskytoval ţalovanému sluţby z mandátnej zmluvy prostredníctvom zmluvy so S., a. s. so

sídlom v Prahe (systém OFF LINE) a prostredníctvom zmluvy s G. (systém ON LINE).

92

5) Nesprávne právne posúdenie hodnoty know-how a výšky bezdôvodného obohatenia

za používanie know-how

Z vyššie uvedených argumentov vyplýva, ţe zo skutkového stavu zisteného

konajúcimi súdmi nie je moţné vyvodiť právny záver, ţe poznatky a skúsenosti ţalobcu

poţívajú právnu ochranu absolútneho charakteru. Tieto znalosti a skúsenosti totiţ neboli

dostatočne určito vymedzené, nebol urobený skutkový záver o tom, ţe spĺňajú všetky

náleţitosti obchodného tajomstva a nebolo zohľadnené, ţe hmotne zachytiteľné výsledky

činností ţalobcu sú dielom vytvoreným pre ţalovaného. Z uvedeného dôvodu nebol naplnený

predpoklad, ktorý by umoţnil súdu pristúpiť k oceneniu know-how. Uvedený nedostatok nie

je moţné zhojiť tým, ţe v znaleckých posudkoch Ing. S. č. 8/1999 a Ing. M. č. 45/1999 títo

znalci konštatovali, ţe "ţalobca je vlastníkom know-how", a tým povaţovali za moţné

pristúpiť k jeho oceneniu. To, či ţalobca určité nehmotné práva má, je vecou právneho

posúdenia súdu. Konštatovanie znalca, ţe existenciu práv (nota bene nehmotných

neregistrovaných práv) zistil výlučne z dokumentov predloţených ţalobcom, je v sporovom

súdnom konaní irelevantné.

Ak by aj ţalobcove znalosti a skúsenosti poţívali absolútnu právnu ochranu, a teda

mali hospodársku a právnu relevanciu, potom spôsob, akým boli tieto práva (know-how)

ocenené a spôsob, akým bola určená výška nároku ţalobcu za neoprávnené pouţívanie

know-how, nie je podľa môjho názoru správny.

Znalecký posudok č. 8/1999 z 12. novembra 1999 vypracovaný súdnym znalcom

Ing. I. S., v znení dodatku č. l z 12. novembra 2001, a znalecký posudok č. 45/1999 z 29.

novembra 1999 vypracovaný súdnou znalkyňou Ing. M. M., v znení dodatku č. 1 z 12.

novembra 2001, zodpovedali na otázku, aká je hodnota know-how ţalobcu. Oba uvedené

znalecké posudky majú podobnú štruktúru. Po údajoch o podkladoch poskytnutých

objednávateľom posudku konštatujú znalci existenciu práv ţalobcu k know-how, uvádzajú v

čom know-how spočíva (neurčitým spôsobom), konštatujú, ţe know-how bude ocenené

metódou licenčnej analógie (moţný výnos z predpokladaných licenčných poplatkov za

obdobie desiatich rokov stanovený analógiou na podobné prípady), stanovujú percentuálnu

výšku licenčného poplatku z ročného obratu (2 %), a následne hodnotu tohto poplatku z

93

desaťročného predpokladaného výnosu diskontujú ku dňu vyhotovenia posudku. Ak uváţime,

ţe úlohou znalca nie je posúdenie existencie práv (to je úlohou súdu), ako aj to, ţe

diskontovanie budúcich výnosov na aktuálnu hodnotu je jednoduchou stredoškolskou

matematikou, potom jedinou otázkou, ktorá vyţadovala odborné posúdenie, bolo stanovenie

výšky priemerného ročného licenčného poplatku. Obaja znalci zhodne určili ročný licenčný

poplatok ako 2% ročného obratu ţalovaného. Avšak, znalci ani minimálnym spôsobom

nezdôvodnili, akým spôsobom dospeli k tejto jedinej informácii odborného charakteru.

Úlohou znalcov bolo podrobne odôvodniť, prečo je výška ročného licenčného

poplatku 2 %. Ak vychádzali zo zvyklostí v určitých odvetviach, bolo treba uviesť v akých

odvetviach, či ide o odvetvie zhodné alebo iba podobné činnosti ţalovaného. Ďalej bolo

potrebné uviesť, či vzali do úvahy, ţe predmetná licencia na know-how nie je jedinou

nevyhnutnou licenciou na prevádzkovanie číselných hier, ale ţe ďalšou nevyhnutnou

licenciou je povolenie štátu. Mali sa zaoberať tým, ţe povolenie štátu je výhradné pre jediný

subjekt na určitom území, t. j. ţe činnosť číselných hier nesmie byť prevádzkovaná inými

subjektmi a ţe ţalovaný je preto jediný moţný odberateľ licencie od ţalobcu. Mali zhodnotiť

skutočnosť, ţe poskytovateľ licencie nemá sám oprávnenie na činnosť, s ktorou výkon

licencie súvisí, teda, ţe jediným vyuţitím jeho know-how, je poskytnutie licencie inému

(dokonca jedinému) subjektu. Mali zhodnotiť moţnosť odberateľa licencie obstarať licenciu

na výkon práva od iného poskytovateľa a vplyv tejto skutočnosti na cenu licencie. Mali

vyhodnotiť, či má odberateľ licencie na know-how moţnosť prevádzkovať činnosť aj bez

akéhokoľvek know-how, t. j. získať skúsenosti aţ pri prevádzkovaní vlastnej činnosti. Znalci

mali uviesť svoje skúsenosti s ocenením obdobného prípadu (drţiteľ výhradnej štátnej

licencie na číselné hry uţíva zároveň aj licenciu na nehmotný statok od súkromného

poskytovateľa) alebo mali uviesť, ţe ţiadnu skúsenosť s obdobným prípadom nepoznajú,

a potom vyhodnotiť dopad nedostatku informácie na moţnú nepresnosť v odhade.

Odôvodnenie v naznačenom smere nebolo doplnené ani znaleckom posudku Ing. G. Z. č.

1/2002, ktorý (okrem iného) mal za cieľ prekontrolovať správnosť výpočtu hodnoty know-

how znalcami Ing. S. a Ing. M..

Postup súdneho znalca, ktorý stanoví hodnotu bez akéhokoľvek odôvodnenia,

povaţuje za nesprávny dokonca aj samotná súdna znalkyňa Ing. M.. Vo svojom neskoršom

posudku č. 11/2003 (na ocenenie hodnoty ochranných známok) kritizuje postup súdneho

znalca Ing. H. pouţitý v posudku č. 1/2003, keď uvádza, ţe stanovisko Ing. H. o výške

94

licenčného poplatku nie je primerane odôvodnené a nemá preto vypovedaciu schopnosť.

Sama však pritom v posudku č. 45/1999 (na ocenenie know-how) uvádza, ţe ročný licenčný

poplatok je 2 % z obratu bez uvedenia akéhokoľvek odôvodnenia.

Vyjadrenie súdneho znalca, ţe právo má určitú hodnotu, bez akéhokoľvek, čo i len

elementárneho, odôvodnenia postupu pri zisťovaní tejto hodnoty, nemôţe byť povaţované

súdom za znalecký posudok v zmysle . Takéto vyjadrenie je iba

neodôvodneným a nepreskúmateľným názorom. Zo strany súdu, ktorý takýto posudok

akceptoval, ide o procesnú vadu pri vykonaní dôkazu, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.

Ďalšou procesnou vadou konajúcich súdov bolo to, ţe neprihliadli na pochybenia

znalcov Ing. S. a Ing. M., ktoré nastali zvolením nesprávnej metódy pri oceňovaní know -

how. Obaja znalci pouţili pri ocenení metódu licenčnej analógie, hoci správne mali pouţiť

metódu kapitalizácie odčerpateľných zdrojov. Ide tu o nesprávne pouţitie metódy ocenenia

z hľadiska de iure, a zároveň aj o jej nevhodné pouţitie z hľadiska de facto.

Právnym predpisom, ktorý v Slovenskej republike prvýkrát ustanovil akou

metódou má byť ocenené know-how patriace k podniku, je vyhláška Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o stanovení hodnoty podniku, jeho

častí a zloţiek majetku podniku (ďalej len ""), účinná od

1. augusta 2000 a platná do 1. marca 2002. Predpísanou metódou ocenenia je metóda

kapitalizácie odčerpateľných zdrojov. Ďalšie predpisy, ktoré uvedenú vyhlášku neskôr

nahradili, majú identickú úpravu.

Znalecký posudok Ing. M. č. 45/1999 bol vypracovaný k 26. novembru 1999, teda

pred účinnosťou vyhlášky č. . Znalkyňa vykonala ocenenie metódou licenčnej

anlógie. Sumu licenčných poplatkov za obdobie desiatich rokov diskontovala k dátumu

vyhotovenia posudku, t. j. posudok stanovuje hodnotu know-how v roku 1999. K uvedenému

posudku vypracovala Ing. M. dodatok č. 1. Dodatok bol vypracovaný k 13. novembru 2001.

Nakoľko znalkyňa opäť vypočítala diskont licenčného poplatku za obdobie nasledujúcich

desiatich rokov, stanovila hodnotu know - how v roku 2001. Znalkyňa opäť pouţila metódu

licenčnej analógie, čo aj výslovne uvádza na strane 3 uvedeného dodatku. Uvádza však tieţ aj

to (strana 3 dodatku), ţe postupovala v súlade s vyhláškou č. Toto tvrdenie

95

znalkyne je ale v rozpore s citovanou vyhláškou, keďţe predpísaná metóda ocenenie je

metóda kapitalizácie odčerpateľných zdrojov, a nie metóda licenčnej analógie. Dodatok č. 1

svojím obsahom nepredstavuje dodatok k posudku č. 45/1999, ale nový posudok. Dodatkom

by bol iba v prípade, ak by obsahoval doplnenia pre zistenie ceny v roku 1999. Dodatok ale

obsahuje ocenenie know - how k inému, neskoršiemu, dátumu. Ide preto o nové ocenenie.

Toto nové ocenenie pouţíva pritom inú metódu, ako určuje právny predpis - vyhláška č.

Rovnako ako Ing. M., postupoval pri vyhotovení dodatku k znaleckému posudku aj

Ing. S.S. Znalecký posudok Ing. S. č. 8/1999 bol vypracovaný 12. novembra 1999. Znalec

vykonal ocenenie metódou licenčnej analógie. Sumu licenčných poplatkov za obdobie

desiatich rokov diskontoval a stanovil hodnotu know-how v roku 1999. K uvedenému

posudku vypracoval Ing. S. dodatok č. 1 z 12. novembra 2001. Znalec opäť vypočítal

diskont licenčného poplatku za obdobie nasledujúcich desiatich rokov a stanovil hodnotu

know-how v roku 2001. Znalec opäť pouţil metódu licenčnej analógie. Dodatok č. 1 je

svojím obsahom novým ocenením know-how, vykonaným v rozpore s metódou stanovenou

právnym predpisom účinným v čase jeho vypracovania.

Vypracovanie znaleckého posudku v súlade s právnymi predpismi je náleţitosťou,

na ktorú je súd povinný prihliadať. Znalecký posudok, ktorý túto náleţitosť nespĺňa, nie je

moţné povaţovať za dôkaz vykonaný v súlade s ustanovením . Ak súd prihliadol

na znalecké posudky (ich dodatky z roku 2001) vypracované v rozpore s vyhláškou

č. a vykonal dôkaz takýmito posudkami, zaťaţil konanie vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie veci.

Potrebné je tieţ poukázať na to, ţe zvolená metóda ocenenia (licenčná analógia)

bola na daný prípad ocenenia know-how pouţitá nevhodne. Teda hoci jej pouţitie

v znaleckých posudkoch vypracovaných ešte v roku 1999 nebolo v rozpore s právnym

predpisom, bolo aj tak vecne nesprávne. Po prvé, táto metóda nie je pouţiteľná uţ z toho

dôvodu, ţe neexistuje ţiadny analogický príklad, na ktorý by sa dalo poukázať. Vzťah

medzi ţalobcom a ţalovaným je absolútne špecifický, ak uváţime, ţe ide o poskytnutie

know-how poskytovateľom licencie, ktorý nemá oprávnenie na činnosť spojenú s vyuţitím

know-how, odberateľovi licencie, ktorý má na činnosť spojenú s vyuţitím know-how

výlučné zákonné monopolné postavenie na celom relevantnom území. To, ţe ţiadny

96

analogický príklad neexistuje, sa prejavilo hlavne v tom, ţe znalci stanovili výšku

licenčného poplatku bez akéhokoľvek odôvodnenia. Po druhé, neberie do úvahy koeficient

zastarania know-how (napríklad zastaranie know-how týkajúceho sa systému OFF LINE).

Po tretie, neberie do úvahy podiel know-how na ostatnom nehmotnom majetku

poskytovateľa licencie (napríklad na ochranných známkach). Po štvrté, pri ocenení neberie

do úvahy ţiadne ekonomické údaje ţalobcu.

Odhliadnuc od uvedených pochybení pri vykonaní dôkazu znaleckými

posudkami za účelom zistenia ceny know-how, konajúce sa súdy sa dopustili

nesprávneho právneho posúdenia pri určení výšky bezdôvodného obohatenia

ţalovaného. Vychádzali totiţ nesprávne z toho, ţe trhová hodnota know-how a výška

bezdôvodného obohatenia ţalovaného, sú totoţné.

Súdy vec právne vyhodnotili tak, ţalovaný si know-how ţalobcu protiprávne prisvojil,

a ţe toto know-how nie je moţné ţalobcovi vrátiť. Podľa názoru konajúcich súdov sa

ţalovaný preto bezdôvodne obohatil do výšky celej hodnoty know-how (109 404 000,- Sk).

Nesprávnosť tohto právneho posúdenia je vidieť na prvý pohľad v tom, ţe ţalovaný je na

jednej strane zaviazaný zaplatiť ţalobcovi celú hodnotu know-how, na druhej strane sa mu

zakazuje, aby know-how ďalej pouţíval, čo je zjavná logická disproporcia.

Súdy sa správne mali pri zisťovaní výšky obohatenia ţalovaného zaoberať tým, aké

obohatenie získal ţalovaný za obdobie pouţívania know-how uplatnené v ţalobe. Ak súdy

mali za to, ţe ţalovaný protiprávne pouţíval know-how uţ od roku 1993, a ak ţalované

obdobie je obdobím od 1. januára 1996 do 3l. decembra 2005, potom obohatenie získané

ţalovaným nezodpovedá ani trhovej hodnote know-how stanovenej v roku 1999 (znalecké

posudky), ani trhovej hodnote know-how stanovenej v roku 2001 (dodatky k znaleckým

posudkom), ale tej hodnote, akou sa know-how podieľalo na ziskoch ţalovaného za roky

1996 aţ 2005.

Moţno uzavrieť, ţe otázka, ktorú znalci v predmetných znaleckých posudkoch

zodpovedali, t. j. aká je hodnota know-how ţalobcu, bola pre súdne konanie úplne

bezpredmetná a zbytočná. Súd mal správne ustanoviť znalca pre zodpovedanie otázky, do

akej výšky sa ţalovaný obohatil pouţívaním know-how ţalobcu v období od 1. januára 1996

do 31. decembra 2005. Inými slovami, hodnota know-how na trhu je irelevantná pre zistenia

97

bezdôvodného obohatenia jeho neoprávneným pouţívaním. Hodnotu bezdôvodného

obohatenia moţno zistiť iba expertízou, ktorá stanoví podiel know-how na dosahovaní

určitých ziskov. Táto expertíza musí prihliadnuť na všetky komponenty podieľajúce sa na

tvorbe zisku, najmä zohľadniť podiel know-how a ostatných licencií, nehmotných práv

a hmotného majetku skúmaného subjektu.

6) Nesprávne právne posúdenie zákonných podmienok aplikácie ustanovení

o nekalej súťaži na konanie žalovaného

Prvostupňový súd, ako aj odvolací súd, vec nesprávne právne posúdili, ak mali za

to, ţe konaním ţalovaného došlo k naplneniu zákonných znakov nekalej súťaţe.

Ţalobca tvrdil, ţe nekalosúťaţné konanie ţalovaného spočíva v neoprávnenom

pouţívaní know-how ţalobcu, v neoprávnenom pouţívaní ochranných známok ţalobcu

a ďalej v naplnení skutkových podstát klamlivého označenia tovaru a sluţieb, vyvolávania

nebezpečenstva zámeny a parazitovania na povesti.

K tvrdenému nekalosúťaţnému konaniu neoprávneným pouţívaním know-how

je predovšetkým potrebné zopakovať uţ skôr uvedený argument, ţe ustanovenia o ochrane

obchodného tajomstva ( aţ 20 v spojení s ) sú svojou povahou

lex specialis vo vzťahu k ustanoveniu a predstavujú špeciálnu právu

úpravu absolútnych práv k neregistrovaným informáciám (znalostiam, skúsenostiam). Ak

vyuţitie určitej znalosti alebo skúsenosti podnikateľa inou osobou neodporuje právnemu

reţimu ustanovení - 20 , napríklad z dôvodu, ţe skúsenosť nebola utajenou

skutočnosťou, potom neprichádza do úvahy posudzovať daný skutkový stav tak, ţe vyuţitie

takejto znalosti alebo skúsenosti je nekalosúťaţným konaním. Skutkový stav, z ktorého súdy

vychádzali, neobsahuje také skutkové vyhodnotenia, na základe ktorých by bolo moţné prijať

právny záver, ţe znalosti a skúsenosti ţalobcu napĺňali znaky obchodného tajomstva, a preto

nemoţno prijať ani záver o nekalosúťaţnom konaní z dôvodu neoprávneného pouţívania

know-how.

Ţalobca uvádza, ţe nekalosúťaţné konanie ţalovaného napĺňa znaky klamlivého

označenia tovaru a sluţieb ( ), vyvolávania nebezpečenstva zámeny ( )

98

a parazitovania na povesti ( ). Je zjavné, ţe o uvedené nekalosúťaţné podstaty

nemohlo uţ z povahy veci ísť medzi účastníkmi v čase, kedy ţalobca vykonával pre

ţalovaného činnosti spojené s prevádzkovaním číselných lotérií na zmluvnom základe.

Mandatár (ţalobca) nemôţe vykonávať určitú činnosť v mene mandanta tak, ţe touto

činnosťou súčasne dochádza u spotrebiteľov k vyvolávaniu nebezpečenstva zámeny medzi

mandantom a mandatárom a k parazitovaniu mandanta na povesti sa samotného mandatára.

Mandatár nie je oprávnený vykonávať svoju činnosť ani tým spôsobom, ţe by sluţby

mandanta označoval tak, aby vyvolávali mylnú domnienku, ţe ide o sluţby mandatára

(skutková podstata klamlivého označenia sluţieb). Ţalovaný vo vyjadrení z 23. novembra

2003 správne argumentuje tým, ţe ak by sa dosiahol stav, ţe zákaznícke kruhy by sa

nazdávali, ţe číselné hry vykonával ţalobca, išlo by o porušenie zmluvy medzi účastníkmi.

Preto nejde o ţiadnu zo ţalobcom tvrdených skutkových podstát uvedených v ustanoveniach

, a .

Klamlivé označovanie tovaru a sluţieb, parazitovanie na povesti ţalobcu, ako aj

vyvolávanie nebezpečenstva zámeny s tovarmi a sluţbami ţalobcu, je vylúčené aj tým, ţe

ţalobca neprevádzkoval rovnakú činnosť ako ţalovaný (číselné lotérie), ani ţiadnu činnosť

zameniteľnú s činnosťou ţalovaného.

Právny záver, ţe konanie ţalovaného nebolo nekalosúťaţným konaním, vyplýva ale

najmä z toho, ţe nie sú splnené ani základné znaky nekalej súťaţe vyjadrené v generálnej

klauzule tohto právneho inštitútu ( ), ktorými sú a) konanie

v hospodárskej súťaţi, b) schopnosť konania privodiť ujmu iným súťaţiteľom alebo

spotrebiteľom a c) rozpor konania s dobrými mravmi súťaţe.

Ţalovaný má, a tieţ v rozhodnom čase mal, úplný monopol na prevádzkovanie

číselných lotérií na území Slovenskej republiky. V tomto predmete podnikania

(v postavení dodávateľa sluţby) preto nebol účastníkom hospodárskej súťaţe vo vzťahu

k iným podnikateľom. Konajúce súdy otázku účasti ţalobcu na hospodárskej súťaţi

nesprávne vyhodnotili, ak mali za to, ţe ţalobca a prevádzkovatelia iných hazardných hier

poskytujú na relevantnom trhu zastupiteľné plnenia a týmito ponukami si na trhu

konkurujú. Číselné lotérie sú svojou povahou jedinečné a nepredstavujú na trhu

zastupiteľnú ponuku k iným druhom hazardných hier (ako sú hry v kasínach, stávkové hry

99

a tomboly). Konanie ţalobcu pri prevádzkovaní číselných hier preto nie je konaním

v hospodárskej súťaţi vo vzťahu k ţalobcovi.

Nesprávna je tieţ úvaha súdu, ţe ţalovaný bol účastníkom hospodárskej súťaţe

vo vzťahu k prevádzkovateľom číselných hier v zahraničí. Tento vzťah je na území

Slovenskej republiky vylúčený vzhľadom na zákonné monopolné postavenie ţalovaného.

Potenciálne (v súdnom konaní však nezistené) účinky konania ţalovaného na zahraničné

trhy číselných hazardných hier sú irelevantné s poukazom na ustanovenia § 43 ods. 1

.

Ţalobca, ktorý prevádzkoval výlučne kurzové stávky a ţalovaný, ktorý prevádzkoval

číselné lotérie, mali odlišnú skupinu odberateľov, čo je evidentné uţ z povahy predmetu ich

podnikania. Vzhľadom na to, nebolo konanie ţalovaného spôsobilé privodiť ujmu ţalobcovi,

a teda nie je splnená ani ďalšia základná podmienka pre právnu kvalifikáciu jeho konania ako

konania nekalosúťaţného.

Vyššie uvedené argumenty o neexistencii konkurencie sú právnym posúdením

skutkového stavu vyplývajúceho z vykonaného dokazovania. Otázka konkurencie medzi

sluţbami účastníkov konania je v určitom rozsahu aj otázkou skutkovou. Odvolací súd uvádza

(str. 72 odvolacieho rozsudku), ţe je nesporné, ţe ţalobca a ţalovaný prevádzkovali číselné

hry a lotérie, čím si konkurovali. Tento záver ale z vykonaného dokazovania nevyplýva.

Navyše, táto skutočnosť bola medzi účastníkmi jednoznačne sporná. Konkurenciu medzi

podnikateľmi moţno mať za preukázanú tým, ţe podnikatelia poskytujú zhodné sluţby. Pre

posúdenie neexistencie zhody postačí aj právne vyhodnotenie veci, nakoľko ţalovaný mal

monopolné postavenie na poskytovanie číselných hier, ktoré sú od iných hazardných hier

odlišné. Konkurencia môţe existovať aj pri poskytovaní odlišných, avšak zameniteľných

sluţieb. Tu uţ ide o vyhodnotenie skutkové. Pre takéto vyhodnotenie skutkového stavu by ale

bolo potrebné (t. j. pre prijatie záveru, ţe konkurencia existovala napriek odlišnému druhu

poskytovaných sluţieb) vykonať riadne dokazovanie na odstránenie spornej skutočnosti.

Ţalovaný ţiadne dôkazy k tejto spornej skutočnosti nenavrhol. Iba na základe tvrdených

skutočností nemoţno mať za to, ţe stávkové hry (poskytované ţalobcom) a číselné hry

(poskytované ţalovaným) sú zameniteľné. Súd mal preto otázku právne vyhodnotiť tak, ţe

prevádzkovanie číselných lotérií nemá charakter zhodnej alebo zameniteľnej sluţby s inými

druhmi hazardných hier.

100

Z uvedeného vyplýva, ţe konanie ţalovaného nebolo vo vzťahu k ţalobcovi

konaním v hospodárskej súťaţi, ţe nebolo schopné privodiť ţalobcovi ţiadnu ujmu a teda,

ţe ţalobca nie je aktívne legitimovaný na uplatňovanie nárokov na ochranu proti nekalej

súťaţi ( ). Rozhodnutie súdu o vyhovení návrhu ţalobcu na zdrţanie sa konania,

o vyhovení návrhu na poskytnutie primeraného zadosťučinenia a o vyhovení návrhu na

priznanie bezdôvodného obohatenia, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

nakoľko právny základ týchto ţalovaných nárokov spočíva práve v tvrdenom

nekalosúťaţnom konaní ţalovaného.

7) Nesprávne právne posúdenie výšky nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z

dôvodu nekalosúťažného konania

Z doteraz uvedených argumentov vyplýva, ţe konanie ţalovaného nemalo znaky

nekalej súťaţe. Akýkoľvek ţalobcom uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia z dôvodu nekalosúťaţného konania je preto nedôvodný. Ak by aj konanie

ţalovaného bolo nekalosúťaţným konaním, potom súdy nesprávne právne posúdili výšku

nároku ţalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Ţaloba na vydanie bezdôvodného obohatenia je jedným z právnych prostriedkov

ochrany proti nekalej súťaţi ( ). Aktívnu legitimáciu na jeho uplatnenie má ten,

koho práva boli nekalou súťaţou porušené, ak sa obohatenie získalo na jeho úkor (§ 456

).

Odvolací súd mal zhodne so súdom prvého stupňa za to, ţe (strana 72 odvolacieho

rozsudku), ţe bez know-how ţalobcu nemohol ţalovaný dosiahnuť ţiadne zisky. Súdy preto

konštatovali, ţe ţalovaný sa v období rokov 1996 aţ 2005 z dôvodu nekalosúťaţného konania

bezdôvodne obohatil do výšky jeho celého čistého zisku, pričom toto obohatenie bolo na úkor

ţalobcu. Tento právny záver nie je správny. Opomína, ţe know-how (ak by vôbec existovalo,

ak by bolo vyjadrené dostatočne určitým spôsobom a ak by bolo predmetom právnej ochrany)

nebolo jediným predpokladom dosiahnutia zisku z prevádzkovania číselných hier. Ak

konajúce súdy povaţovali pouţívanie know-how za jedinú podmienku pre dosiahnutie zisku

ţalovaného, dopustili sa logického pochybenia non sequitur. Hlavnou podmienkou pre

101

dosiahnutie ziskov bola existencia štátneho povolenia na prevádzkovanie číselných lotérií.

Bez štátneho povolenia nebolo moţné dosiahnuť v danej oblasti ţiadne zisky, a to ani

pouţitím akéhokoľvek know-how. Inými slovami, ak by aj ţalovaný pouţil neoprávnene

duševné vlastníctvo iného subjektu (rovnako aj veci alebo iné majetkové práva iného

subjektu), obohatil by sa iba do hodnoty, akou sa tieto práva na tvorbe jeho zisku podieľali.

Názor súdov, ţe bez pouţitia znalostí a skúseností ţalobcu (know-how) nemohol

prevádzkovateľ číselných lotérií dosiahnuť vôbec ţiadny zisk, je zároveň aj skutkovým

záverom, ktorý ţiadnym spôsobom nevyplýva z vykonaného dokazovania.

Pre aktívnu legitimáciu ţalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia do výšky

celého čistého zisku ţalovaného nie je ďalej splnený zákonný predpoklad, ţe obohatenie

nastalo na úkor ţalobcu ( ). Ţalobca, ktorý štátne povolenie na prevádzkovanie

číselných lotérií nemal, si nemôţe dôvodne nárokovať na vydanie celého zisku subjektu,

ktorý takéto oprávnenie mal. Pojem "na úkor iného" je potrebné vykladať tak, ţe ukrátený

subjekt mal aspoň hypotetickú moţnosť dosiahnuť to, o čo sa pasívne legitimovaný subjekt

obohatil. U ţalobcu by takouto moţnosťou bola zmluva o pouţívaní know-how uzavretá so

ţalovaným, respektíve zmluvná odplata za pouţívanie know-how. Odplata za pouţívanie

know - how, ak by bola dohodnutá, by nepresiahla hodnotu, akou sa know-how podieľa na

ziskoch ţalovaného. Hodnota, akou sa know-how podieľa na dosiahnutých ziskoch, je

zároveň jediným obohatením, ktoré bolo moţné získať pouţívaním know-how. Iba takto

moţno dospieť k záveru, ţe bezdôvodné obohatenie z neoprávneného pouţívania know-how

by bolo získané na úkor ţalobcu.

Súdy preto vec neprávne právne posúdili, ak celý zisk ţalovaného v rozhodnom

období povaţovali za získaný na úkor ţalobcu, a ak ţalovaného zaviazali tento zisk

(po odpočítaní licenčných poplatkov za pouţívanie ochranných známok) vydať ţalobcovi

titulom bezdôvodného obohatenia.

Priznanie nároku na vydanie celého dosiahnutého zisku (893 875 719,- Sk

zníţeného o výšku licenčných poplatkov za pouţívanie ochranných známok) je aj v rozpore

s priznaním nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za uţívanie know-how vo výške

hodnoty know-how (109 404 000,- Sk). Na základe jedného konania (neoprávnené

pouţívanie know-how) sa mal ţalovaný obohatiť dvakrát, a to aj do výšky hodnoty

102

know-how, aj do výšky celého dosiahnutého čistého zisku. Súdy vyvodili z totoţného

skutku dva samostatné nároky na bezdôvodné obohatenie. Vznik viacerých nárokov na

vydanie bezdôvodného obohatenia z nekalosúťaţného konania je moţný iba za

predpokladu, ţe nekalosúťaţné konanie spočívalo vo viacerých skutkoch. Potom

je potrebné vyhodnotiť kaţdý skutok samostatne a zistiť, aké obohatenie vzniklo v jeho

príčinnej súvislosti. V danom prípade súdy pri úvahe o výške bezdôvodného obohatenia

vychádzali iba z jednej skutkovej podstaty označenej ako nekalosúťaţné konanie, a to

z neoprávneného pouţívania know-how (iné konania ţalovaného vo vzťahu k získaniu

obohatenia súdy ani neoznačili ani nevyhodnotili).

Súdy teda nesprávne vyhodnotili, ţe príčinnou súvislosťou s neoprávneným

pouţívaním know - how je aj bezdôvodné obohatenie ţalovaného do výšky celého zisku aj

bezdôvodné obohatenie ţalovaného do výšky hodnoty know-how. Ak by v danom prípade

skutočne došlo k zásahu do obchodného tajomstva ţalobcu tak, ţe by ţalovaný v ţalobe

uplatnenom období rokov 1996 aţ 2005 neoprávnene pouţíval ţalobcove znalosti

a skúsenosti (know-how) chránené ako obchodné tajomstvo, potom by sa ţalovaný obohatil

do výšky, akou sa know-how podieľalo na jeho ziskoch, pri zohľadnení podielu všetkých

ostatných komponentov (štátneho povolania a ostatného hmotného a nehmotného majetku).

Mohlo by ísť iba o jeden nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Tento nárok by

dokonca vznikol bez ohľadu na to, ţe nie sú naplnené znaky nekalej súťaţe ( ).

8) Nesprávne právne posúdenie zásahu žalovaného do práv žalobcu k ochranným

známkam

Pri posúdení ţalobcovho nároku na náhradu škody z dôvodu uţívania ochranných

známok ţalovaným za obdobie od 1. januára 1996 do 30. septembra 2002 vychádzali

konajúce súdy zo skutkového stavu, ţe ţalovaný v uvedenom období bez súhlasu ţalobcu

pouţíval ochranné známky Š., Š. a M.. Ţalobca podal prihlášky ochranných známok 3. mája

1994 pre sluţby označené ako "organizovanie lotérií a stávkových hier". Ochranné známky

boli do registra ochranných známok zapísané pre sluţby uvedené v prihláške postupne v

priebehu rokov 1997 a 1998.

V konaní bolo preukázané, ţe na základe návrhu ţalovaného Úrad priemyselného

103

vlastníctva Slovenskej republiky rozhodnutiami z 5. apríla 2004 v spojení s rozhodnutiami

o rozklade z 24. septembra 2004 rozhodol o čiastočnom výmaze predmetných ochranných

známok pre sluţby "organizovanie číselných lotérií a doplnkových hier k číselným lotériám".

Rozhodnutia odôvodnil tým, ţe ţalovaný nemá oprávnenie na poskytovanie týchto sluţieb

(organizovanie číselných lotérií nie je predmetom podnikania ţalobcu), čo bolo zákonnou

podmienkou pre zápis ochrannej známky ( v pôvodnom

znení). Vzhľadom na to, ţe dôvodom čiastočného výmazu boli skutočnosti, pre ktoré mala

byť prihláška ochranných známok čiastočne zamietnutá, platí, ţe k zápisu do registra

nedošlo, t. j. účinky čiastočného výmazu nastávajú ex tunc (§ 18 v spojení s 16 ods. 1 zákona

č. ). Ochranné známky Š., Š. a M. boli preto do registra ochranných známok

zapísané (so spätnou účinnosťou) pre sluţby "organizovanie lotérií a stávkových hier s

výnimkou číselných lotérií a doplnkových hier k číselným lotériám". Konajúce súdy

vyhodnotili čiastočný výmaz ochranných známok ako irelevantnú právnu skutočnosť pre

posúdenie nároku ţalobcu. Mali za to, ţe sluţby zapísané v registri ochranných známok ako

"organizovanie lotérií a stávkových hier s výnimkou číselných lotérií a doplnkových hier k

číselným lotériám" sú podobné sluţbe "organizovanie číselných lotérií" (strana 35

prvostupňového rozsudku). Ţalovaný preto porušil povinnosť zdrţať sa pouţívania

ochranných známok pre sluţby podobné zapísaným sluţbám. Uvedené právne posúdenie veci

nie je správne.

Majiteľ ochrannej známky má výlučné (absolútne) právo, charakteru erga omnes,

označovať ochrannou známkou tovary alebo sluţby, pre ktoré je v registri zapísaná (§ 24

ods. 1 ). Tomuto právu zodpovedá povinnosť tretích osôb (

ods. 1 ) zdrţať sa bez súhlasu majiteľa pouţívania ochrannej

známky, a to a) pre rovnaké tovary a sluţby, b) pre podobné tovary a sluţby a c)

za určitých špecifických okolností aj pre také tovary a sluţby, ktoré nie sú ani zhodné ani

podobné zapísaným tovarom a sluţbám.

V danom prípade, z dôvodu čiastočného výmazu ochranných známok, ţalovaný

nepouţíval ochranné známky ţalobcu pre rovnaké sluţby, pre aké boli zapísané, z čoho

vychádzali aj konajúce súdy. Súdy videli zásah do práva ţalobcu v tom, ţe ţalovaný pouţíval

ochranné známky pre podobné sluţby zapísaným sluţbám. Súdy teda vykonali právne

hodnotenie veci tak, ţe číselná lotéria je sluţba podobná ostatným druhom lotérií

a stávkových hier. Správne mali súdy uvedenú otázku riešiť samostatne pre obdobie konania

104

ţalovaného pred 1. januárom 2002 a pre obdobie po 1. januári 2002. Vzhľadom na to, ţe od

1. januára 2002 nadobudlo účinnosť ustanovenie , ktoré do

právneho poriadku zaviedlo legálnu definíciu pojmu "podobná sluţba" na účely práva

ochranných známok, dopustili sa súdy pochybenia v tom, ţe uvedenú právnu normu vôbec

neaplikovali pri posúdení konania ţalovaného za obdobie od 1. januára 2002 do

30. septembra 2002. Súdy iba konštatovali, ţe sluţby sú si podobné, bez toho, aby skutkovo

vyhodnotili, či sú naplnené všetky predpoklady uvedené v ustanovení § 3a ods. 2 zákona

č. (napríklad existencia nebezpečenstva zámeny) a bez toho, aby takýto

skutkový stav vyhodnotili za pouţitia citovanej právnej normy. Na obdobie konania

ţalovaného pred 1. januárom 2002 sa citovaná legálna definícia pojmu "podobná sluţba"

nevzťahuje. Súdy však výklad tohto pojmu nevykonali v kontexte s ostatnými ustanoveniami

zákona účinným v relevantnom období. Hranicu pri určení, či určitý tovar alebo sluţba sú si

podobné, predstavovalo pred 1. januárom 2002 to, či tieto tovary alebo sluţby patrili do

rovnakého predmetu podnikania. Ochrannú známku totiţ mohol prihlásiť iba podnikateľ a iba

pre tovary alebo sluţby, ktoré boli predmetom jeho podnikania (

Z. z. v znení účinnom v relevantnom období). Právna úprava vylučovala, aby podnikateľ

prihlásil zápis označenia pre tovar alebo sluţbu v oblasti, v ktorej nebol oprávnený podnikať.

Pri výklade pojmu "podobná sluţba" ( ) bolo preto pred

1. januárom 2002 vylúčené povaţovať za navzájom podobné také tovary alebo sluţby, ktoré

tvoria odlišný predmet podnikania. Ţalovaný pouţíval označenia zhodné s ochrannými

známkami pre také sluţby, ktoré nikdy neboli predmetom podnikania ţalobcu. Výkladom

pojmu "podobná sluţba" (vo vzťahu k obdobiu pred 1. januárom 2002) moţno dospieť

k záveru, ţe podobnosť sluţieb v danom prípade nebola daná z dôvodu, ţe sluţba

"organizovanie číselných lotérií" prekračuje predmet podnikania, do ktorého patria tie sluţby,

pre ktoré sú ochranné známky ţalobcu zapísané.

Z vyššie uvedených argumentov vyplýva, ţe súdy nesprávne vyhodnotili, ţe číselné

lotérie sú sluţbou podobnou ostatným hazardným hrám. Sluţby číselných lotérií poskytuje

na území Slovenskej republiky výlučne národná lotériová spoločnosť, ktorou je ţalovaný.

Číselné lotérie sú od iných hazardných hier jasne odlíšiteľné a nie sú spôsobilé vyvolať

u spotrebiteľa nebezpečenstvo zámeny s inou hazardnou hrou (napríklad s hrou v kasíne).

Navyše, konajúce súdy nijak skutkovo nevyhodnotili, v čom podobnosť (z hľadiska

spotrebiteľa zameniteľnosť) číselných hier s inými hazardnými hrami spočíva, a na základe

akých dôkazov k uvedenému záveru dospeli.

105

Za určitých okolností právny poriadok majiteľovi ochrannej známky priznáva aj práva,

aby sa tretie osoby zdrţali pouţívania ochrannej známky aj pre také tovary alebo sluţby, ktoré

podobné zapísaným tovarom a sluţbám nie sú. Platné právo pozná takýto zákaz v dvoch

prípadoch. Po prvé, s účinnosťou od 1. januára 2002 sú skutkovými okolnosťami pre zákaz

pouţívania ochrannej známky dobré meno ochrannej známky v spojení s jej uţívaním

prinášajúcim nepoctivý výťaţkom z rozlišovacej spôsobilosti alebo v spojení s jej uţívaním

zniţujúcim hodnotu ochrannej známky ( v znení účinnom

od 1. januára 2002). Takéto okolnosti však neboli ţalobcom tvrdené, neboli predmetom

dokazovania a súdmi neboli skutkovo vyhodnotené, a vo vzťahu k obdobiu pred 1. januárom

2002 sú právne irelevantné. Po druhé, zákaz pouţívať ochrannú známku bez ohľadu

na zhodnoť alebo podobnosť tovarov alebo sluţieb má majiteľ všeobecne známej ochrannej

známky za predpokladu naplnenia skutkových okolností uvedených v § 26 ods. 2 zákona

č. Ani takéto okolnosti však neboli ţalobcom tvrdené, neboli predmetom

dokazovania a súdmi neboli skutkovo vyhodnotené.

Konajúce súdy teda vec nesprávne právne posúdili, ak mali za to, ţe ţalovaný

pouţíval označenia Š., Š. a M. neoprávnene. Správne mali vec vyhodnotiť tak, ţe ţalovaný

tieto označenia pouţíval pre také sluţby (číselné lotérie), pre ktoré neboli zaregistrované ako

ochranné známky, pričom tieto sluţby nie sú podobné zaregistrovaným sluţbám. Z uvedeného

dôvodu mal súd uplatnený nárok ţalobcu na náhradu škody zamietnuť. Treba však podotknúť,

ţe pri posúdení nároku zo známkovo-právnej ochrany sa súdy dopustili aj nesprávnych

právnych posúdení niektorých ďalších otázok.

Zápis ochrannej známky do registra ochranných známok má konštitutívny charakter.

Absolútne práva majiteľa ochrannej známky vznikajú zápisom do registra ochranných

známok ( ). Zápisy ochranných známok Š., Š. a M. do

registra nastali postupne v priebehu rokov 1997 a 1998. Súdy preto pochybili, ak priznali

ţalobcovi nárok na náhradu škody za neoprávnené pouţívanie ochranných známok za obdobia

od 1. januára 1996 do dňa zápisu jednotlivých ochranných známok do registra. V uvedenom

období mohol ţalobca potenciálne poţívať iba právnu ochranu nezapísaných označení, ktorá

vyplýva z ustanovení o nekalej súťaţi. Z rozhodnutí súdov však

nevyplýva, ţe by sa náhrada škody priznávala diferencovane, t. j. od 1. januára 1996 do dňa

zápisu ochrannej známky za neoprávnené pouţívanie nezapísaných označení a od momentu

106

zápisu ochrannej známky do 30. septembra 2002 za neoprávnené pouţívanie ochrannej

známky. Naopak, z rozhodnutí súdov vyplýva, ţe náhrada škody za celé ţalované obdobie

bola priznaná z dôvodu neoprávneného pouţívania ochranných známok (napríklad strana 39

odsek 3 a strana 40 odsek 3 prvostupňového rozsudku). Odvolací súd dokonca uvádza, ţe

ţalobca bol majiteľom ochranných známok uţ od 1. januára 1996, teda súd akoby zápisu

známok do registra priznával spätný, deklaratórny účinok (strana 73 ods. 2 odvolacieho

rozsudku). Hmotno-právne predpoklady právnej ochrany proti zásahu do pouţívania

ochrannej známky a nezapísaného označenia sú diametrálne odlišné. V rozhodnutiach súdov

nie sú vyhodnotené ţiadne skutkové okolnosti, ktoré by umoţňovali aplikáciu zákonných

ustanovení poskytujúcich právnu ochranu proti uţívaniu nezapísaných označení treťou

osobou. Základným predpokladom poskytnutia právnej ochrany nezapísanému označeniu

prostredníctvom ustanovení o nekalej súťaţi je skutočnosť, ţe dotknutá osoba toto označenie

fakticky pouţíva. Z obsahu spisu nevyplýva, ţe ţalobca tieto nezapísané označenia pouţíval

na prevádzkovanie hazardných hier. Je preto vylúčené, aby sa ţalobca doţadoval právnej

ochrany pre pouţívanie týchto označení inými prevádzkovateľmi hazardných hier, tobôţ

prevádzkovateľom číselnej lotérie. Prvostupňový súd síce uvádza, ţe ţalobca pouţíval

predmetné nezapísané označenia "v rámci poskytovania sluţieb technického spracovania

operácií ţalovanému" (strana 35 odsek 1 prvostupňového rozsudku), avšak tento skutkový

záver je právne irelevantný. Pouţívanie nezapísaných označení pri poskytovaní "sluţieb

mandatára z mandátnej zmluvy" neoprávňuje tohto poskytovateľa sluţieb, aby zabránil ich

pouţívaniu inými osobami pri iných sluţbách (pri hazardných hrách). V opačnom prípade by

mal pouţívateľ nezapísaného označenia viac práv, ako majiteľ ochrannej známky, ktorý môţe

zabrániť jej pouţívaniu inými osobami iba pri rovnakých alebo podobných sluţbách.

Súdy vec nesprávne právne posúdili, ak nezapísaným označeniam (v období od

1. januára 1996 do zápisu ochranných známok do registra), poskytli právnu ochranu na

základe ustanovení .

Konajúce súdy ďalej pochybili v tom, ţe skutkovo a právne nevyhodnotili námietku

ţalovaného, ţe označenia Š., Š. a M. začal pouţívať so súhlasom ţalobcu, ako aj so súhlasom

spoločnosti S., a.s. so sídlom v Prahe, a ţe určitú dobu ich so súhlasom ţalobcu uţíval. Táto

námietka je pritom právne významná. Ak by sme pripustili, ţe ţalobca skutočne mal práva k

nezapísaným označeniam (t. j. ak by ich skutočne uţíval a poţíval ich právnu ochranu

prostredníctvom ustanovení o nekalej súťaţi), potom jeho súhlas s ich uţívaním tretej osobe

107

má právnu relevanciu. Ak by sme pripustili, ţe zápisom ochranných známok do registra

vznikla ţalovanému povinnosť zdrţať sa pouţívania predmetných označení pri poskytovaní

sluţby "číselné lotérie", potom súhlas ţalobcu má tieţ právnu relevanciu. Majiteľ ochrannej

známky môţe udeliť súhlas s jej uţívaním prostredníctvom registrovanej licenčnej zmluvy

(nadobúdateľ licencie získava potom absolútnu právnu ochranu rovnako ako majiteľ

ochrannej známky), alebo môţe udeliť súhlas aj akoukoľvek inominátnou zmluvou (ten,

komu je súhlas daný získava iba relatívne práva voči majiteľovi ochrannej známky). Za

uvedených okolností by na základe súhlasu vzniklo ţalovanému aspoň relatívne právo (vo

vzt'ahu k ţalobcovi) na pouţívanie ochranných známok a nezapísaných označení. Súhlas

ţalobcu s pouţívaním nezapísaných označení alebo s uţívaním ochranných známok vylučuje

akékoľvek nároky ţalobcu na náhradu škody.

Z okolností, pri ktorých vznikla zmluvná spolupráca ţalobcu a ţalovaného je

evidentné, ţe ţalovaný mal súhlas ţalobcu na pouţívanie predmetných nezapísaných

označení. Ţalobca pouţíval tieto označenia ako mandatár ţalovaného v mene ţalovaného.

Správnym právnym posúdením zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania moţno dospieť

k záveru, ţe predmetný súhlas existoval minimálne počas trvania zmluvnej spolupráce medzi

ţalobcom a ţalovaným, t. j. do 30. júna 1999.

Ďalším závaţným právnym pochybením konajúcich súdov je to, ţe neprihliadli na

skutočnosť, ţe ţalovaný sa stal majiteľom ochranných známok T Š., T Š. a T M. zapísaných

pre sluţby prevádzkovanie číselných lotérií. Prvostupňový súd uvedené hodnotí tak, ţe

vlastníctvo akejkoľvek ochrannej známky zameniteľnej s ochrannými známkami ţalobcu

nemôţe podľa názoru súdu zaloţiť oprávnenie ţalovaného na pouţívanie označenia

zhodného s ochrannými známkami ţalobcu (strana 35 ods. 3 prvostupňového rozsudku).

Týmto spôsobom súd vyriešil ako otázku predbeţnú to, ţe ţalovaný nemá právo pouţívať

ochranné známky T Š., T Š. a T M., ktoré má v registri zapísané. Súd týmto zasiahol do

právomoci iného štátneho orgánu. rozdeľuje právomoc v

otázkach ochranných známok medzi súdy a Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej

republiky. Spor o tom, či zapísaná ochranná známka je zameniteľná s ochrannou známkou so

skorším právom prednosti, resp. či je zapísaná pre podobné sluţby ako ochranná známka so

skorším právom prednosti, patrí do právomoci Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej

republiky. Úrad rozhodne na návrh dotknutej osoby (napríklad majiteľa ochrannej známky so

skorším právom prednosti), pričom skúma podmienky ustanovené v

108

Z. z.. Vo všeobecnosti platí, ţe o otázkach zániku práv k zapísanej ochrannej známke (či uţ s

deklaratórnym alebo konštitutívnym účinkom) rozhoduje úrad ( Z.

z.). V zákone vymedzenom rozsahu sa právomoc priznáva aj súdom (

Z. z.), avšak zo súdnych rozhodnutí v danom konaní nevyplýva, ţe by išlo o takýto prípad.

Konajúce súdy preto vec nesprávne právne posúdili, ak mali za to, ţe ţalovaný nie je

oprávnený pouţívať ochranné známky T Š., T Š. a T M. pre zapísané sluţby, napriek tomu,

ţe je v zmysle zápisu v registri ochranných známok ich majiteľom.

Ak by sme aj pripustili, ţe pouţívanie označení Š., Š. a M. ţalobcom bolo

neoprávnené, potom je potrebné poukázať na nesprávny postup súdu pri výpočte náhrady

škody. Náhradu škody za neoprávnené pouţívanie ochranných známok za obdobie od 1.

januára 1996 do 30. septembra 2002 stanovil súd na podklade znaleckého posudku Ing. Z. č.

1/2003 a na poklade znaleckého posudku Ing. M. č. 11/2003. Obe znalkyne ohodnotili

ochranné známky metódou licenčnej analógie, konkrétne tak, ţe určili výšky priemerných

ročných licenčných poplatkov za jednotlivé ochranné známky vyjadrené percentom z obratu

nadobúdateľa licencie. Pri určení licenčného poplatku vychádzali znalkyne zo stavu

aktuálneho k 31. marcu 2003. Pouţitá metóda znamená, ţe znalkyne odhadli cenu licencie,

ktorá by bola medzi poskytovateľom a nadobúdateľom licencie dohodnutá, ak by došlo k

uzavretiu licenčnej zmluvy podľa Analógia bola zjavne vykonaná

na licenčnú zmluvu za účelom pouţívania ochranných známok pre sluţby "organizovanie

číselných lotérií". Uvedené vyplýva z toho, ţe Ing. M. výslovne uvádza, ţe vnímanie

ochranných známok je u spotrebiteľa spojené s vykonávaním číselných hier a Ing. Z. zase

konštatuje, ţe ochranné známky sa pouţívajú na sluţby, pre ktoré sú zapísané do registra

(pouţívali sa výlučne ţalovaným pri číselných hrách). Po vyhotovení znaleckých posudkov

došlo k zmene skutkovej situácie. Právoplatnosťou rozhodnutí Úradu priemyselného

vlastníctva Slovenskej republiky o čiastočnom výmaze predmetných ochranných známok pre

sluţby "organizovanie číselných lotérií a doplnkových hier k číselným lotériám", teda dňa 24.

septembra 2004 sa predmetné znalecké posudky stali pre rozhodnutie súdu nepouţiteľnými.

Ak by sme aj odhliadli od vyššie uvedených argumentov, a ak by sme sa stotoţnili (pre účely

ďalšej argumentácie) s názorom, ţe ţalovaný nebol oprávnený pouţívať ochranné známky

bez ohľadu na ich čiastočný výmaz, pretoţe číselné lotérie sú sluţbou podobnou ostatným

druhom lotérií, potom sú znalecké posudky v novej skutkovej situácii aj tak nepouţiteľné.

Znalkyne vychádzali z analógie na licenčnú zmluvu pre pouţitie ochranných známok na

prevádzkovanie číselných lotérií. Takúto zmluvu však po čiastočnom výmaze ochranných

109

známok nie je moţné uzavrieť. Nie je preto moţné urobiť na takúto zmluvu cenovú analógiu.

Za novej skutkovej situácie ţalobca ţalovanému platnú licenciu v zmysle § 30 zákona č.

na sluţby "organizovanie číselných lotérií" poskytnúť nemôţe. Strany by mohli

uzavrieť iba inominátnu zmluvu, nezapísanú v registri ochranných známok, ktorou by majiteľ

ochrannej známky poskytol súhlas s pouţívaním ochrannej známky na sluţbu podobnú tým

sluţbám, pre ktoré je ochranná známka zaregistrovaná. Odplata z takejto inominátnej zmluvy

zrejme nebude totoţná s riadnym licenčným poplatkom. Je potrebné uvedomiť si hodnotový

rozdiel medzi oboma prípadmi. Z riadne zaregistrovanej licenčnej zmluvy vnikajú

nadobúdateľovi licencie rovnaké absolútne práva voči tretím osobám ako má majiteľ

ochranných známok. Z inominátnej zmluvy o súhlase s uţívaním ochrannej známky vzniká

iba relatívny právny vzťah medzi zmluvnými stranami. Majiteľ ochrannej známky má právo,

aby tretia osoba nepouţívala označenia na rovnaké a podobné sluţby zapísaným sluţbám,

pričom súhlas na pouţívanie pre rovnaké sluţby môţe poskytnúť licenčnou zmluvou a súhlas

na pouţívanie pre podobné sluţby iba zmluvou inominátnou. Súdy preto zaťaţili konanie inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ak pri rozhodnutí vychádzali zo

znaleckého posudku, ktorý odborne posudzoval iný skutkový stav, ako skutkový stav

rozhodujúci v čase vyhlásenia rozsudku ( ).

Postup súdu pri určení výšky náhrady škody je nesprávny aj vo vzťahu k náhrade

škody za pouţívanie nezapísaných označení Š., Š. a M. (ak by sme pripustili, ţe ich ţalovaný

pouţíval neoprávnene). Znalcami určené licenčné poplatky za licenciu na ochranné známky

aplikoval súd pri výpočte výšky škody aj na obdobie, kedy ochranné známky neexistovali (od

1. januára 1996 do ich zápisu do registra). Súd v tomto prípade nemohol vychádzať zo

znaleckého ocenenia ochrannej známky, mohol by pouţiť iba posudok na ocenenia

nezapísaného označenia. Taký posudok však nebol vypracovaný. Je pritom zrejmé, ţe cena za

uţívanie nezapísaného označenia bude niţšia, ako cena za licenciu na uţívanie ochrannej

známky. Oba inštitúty majú totiţ rozdielnu právnu ochranu.

Napokon je potrebné konštatovať aj to, ţe súdy nesprávne posúdili aj právny dôvod

záväzkového vzťahu medzi účastníkmi, ktorý by vznikol, ak by konaním ţalovaného

skutočne došlo k zásahu do práv ţalobcu neoprávneným pouţívaním jeho ochranných

známok. Prvostupňový súd uviedol, ţe ţalobca má nárok na náhradu škody v zmysle

ustanovení o náhrade škody (strana 42 prvostupňového rozsudku).

Odvolací súd posúdil nárok ţalobcu tieţ ako nárok na náhradu škody, avšak v zmysle

110

ustanovení o všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa (strana 73

rozsudku odvolacieho súdu). Je pravdou, ţe nárok na náhradu škody, ak škoda vznikne

výlučne porušením ustanovení , nemoţno podriadiť pod ustanovenia

o náhrade škody. V danom prípade však z konania tvrdeného

v ţalobe ţiadna skutočná škoda nevznikla. Nemoţno hovoriť ani o tom, ţe škoda spočíva

v ušlom zisku ţalobcu. Medzi konaním ţalovaného (neoprávnené pouţívanie ochranných

známok) a ušlým ziskom ţalobcu by nebola ţiadna príčinná súvislosť. Ak by ţalovaný

ochranné známky nepouţíval, ţalobca by aj tak ţiadne licenčné poplatky nemusel získať (mal

by iba moţnosť ich získať, ak by s niekým uzavrel licenčnú zmluvu). Znamená to, ţe

neoprávneným uţívaním ochranných známok (t. j. bez právneho dôvodu v zmysle § 451 ods.

2 ) by ţalovaný získal bezdôvodné obohatenie, a to na úkor ţalobcu. Pri bezdôvodnom

obohatení na niečí úkor nie je totiţ podmienkou, aby došlo k zmenšeniu majetku ukráteného

subjektu, postačí, ţe ukrátený subjekt mal aspoň moţnosť získať to, o čo sa iný obohatil.

Navyše, pri neoprávnenom pouţívaní ochranných známok ide o paralelný prípad, ako pri

neoprávnenom pouţívaní know - how. Rovnaké právne vzťahy vznikajú pri skutkovo

podobnom neoprávnenom pouţívaní kaţdého práva duševného vlastníctva (obchodného

tajomstva, patentu, dizajnu, ochrannej známky). Je preto nelogické, prečo súdy vyhodnotili

z neoprávneného pouţívania know - how nárok na bezdôvodné obohatenie a zároveň

z neoprávneného pouţívania ochranných známok nárok na náhradu škody.

9) Nesprávne právne posúdenie výšky úrokov z omeškania

Prvostupňový súd priznal ţalobcovi nárok na úroky z omeškania so zaplatením

ţalovaných nárokov. Výšku úrokov z omeškania posúdil podľa ustanovenia § 369 ods. 1

v znení účinnom od 1. februára 2004 a určil ju o 10 % vyššiu, neţ je základná úroková

sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho

polroka, v ktorom došlo k omeškaniu.

Omeškanie v danom prípade nastalo pred 1. februárom 2004 a ide o omeškanie

so splnením záväzku, ktorý vznikol z iného právneho dôvodu ako zo zmluvy.

Z ustanovení a vyplýva, ţe omeškanie s plnením

zmluvného záväzku, hoci nastalo po 31. januári 2004, sa spravuje predchádzajúcou právnou

úpravou, ak bola zmluva uzavretá do 31. januára 2004. Výkladom ustanovenia ,

111

ako aj s prihliadnutím na všeobecný zákaz retroaktivity hmotnoprávnych noriem, akékoľvek

omeškanie, t. j. omeškanie s plnením zmluvného alebo mimozmluvného záväzku

regulovaného , ktoré nastalo do 31. januára 2004, sa spravuje

výlučne predchádzajúcou právnou úpravou.

Oba konajúce súdy vec nesprávne právne posúdili, ak na určenie výšky úrokov

z omeškania aplikovali ustanovenie v znení účinnom od 1. februára 2004.

Správne bolo potrebné aplikovať toto ustanovenie v znení účinnom do 31. januára 2004,

nakoľko omeškanie so zaplatením súdom priznaných nárokov nastalo pred 1. februárom

2004. Úroky z omeškania podľa predchádzajúcej právnej úpravy boli pritom pre ţalovaného

podstatne priaznivejšie.

Prvostupňový súd posúdil nárok ţalobcu na náhradu škody za uţívanie ochranných

známok ţalovaným podľa ustanovení o náhrade škody, t. j. podľa

v spojení s (strana 42 prvostupňového rozsudku). Odvolací súd

zaujal k tejto otázke iný (a to správny) právny názor, keď mal za to, ţe pri porušení

povinnosti ustanovenej , teda povinnosti ustanovenej iným

právnym predpisom ako , je potrebné aplikovať ustanovenia

o všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa (strana 73 rozsudku

odvolacieho súdu). Na právny vzťah zaloţený ustanoveniami

o všeobecnej zodpovednosti za škodu je ale potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho

zákonníka aj pri skutočnostiach zakladajúcich zmenu obsahu tohto právneho vzťahu,

konkrétne teda aj na povinnosť platiť úroky z omeškania. Rozhodnutia súdov preto

vychádzajú z nesprávneho právneho názoru, ak výška úroku z omeškania so zaplatením

náhrady škody bola určená aplikáciou ustanovenia , namiesto pouţitia

predpisov občianskeho práva.

10) Nesprávne právne posúdenie námietky premlčania

Ţalovaný vzniesol v konaní námietku premlčania nárokov z know-how, ktorú

konajúce súdy vyhodnotili ako nedôvodnú. Peňaţné nároky ţalobcu uplatnené z know-how

sú nárokmi na vydanie bezdôvodného obohatenia. Prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku

konštatuje (str. 34 ods. 1 prvostupňového rozsudku), ţe vzhľadom na to, ţe nároky uplatnené

ţalobcom sa týkajú obdobia prevádzkovania číselných hier od 1. januára 1996, tak prvá

112

premlčacia lehota začala plynúť vo vzťahu ku škode alebo bezdôvodnému obohateniu, ktoré

sa dalo vyčísliť a následne uplatniť zo strany ţalobcu, dňom zverejnenia výhernej listiny

ţrebovania číselných hier v prvom stávkovom týţdni roku 1996, ktoré sa konalo 7. januára

1996. Tento právny názor nie je správny. Znamenalo by to, ţe pre nároky na vydanie

bezdôvodné obohatenia vzniknuté v čase od 1. januára do 6. januára 1996 začína premlčacia

lehota plynúť aţ 7. januára 1996 z dôvodu, ţe pred týmto dňom ich ţalobca nemohol vedieť

vyčísliť pre nevedomosť o ich výške. Súdy sa takto odkláňajú od objektívneho princípu

začatia plynutia premlčacej lehoty.

stanovuje začiatok plynutia premlčacej lehoty objektívne (

). Premlčacia doba, ak nie je ustanovené v osobitných prípadoch inak, začína plynúť

bez ohľadu na to, či veriteľ má moţnosť získať podklady o výške svojich nárokov. Opačný

výklad by znamenal, ţe niektoré nároky by sa stali nepremlčateľnými, a to v prípadoch, kedy

veriteľ nemá ţiadnu objektívnu moţnosť dozvedieť sa výške svojho nároku a túto výšku

môţe zistiť aţ v priebehu súdneho konania (napríklad znaleckým dokazovaním alebo

vykonaním dôkazu, ktorý ţalobca bez súčinnosti súdu nevie zabezpečiť).

Súdy teda nesprávne vyloţili ustanovenie , ak mali za to, ţe premlčacia

lehota pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia začína plynúť aţ dňom, kedy ţalobca

môţe získať podklady na vyčíslenie nároku.

Ţaloba bola podaná 7. januára 2000 (piatok). Ak súd povaţoval nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia za obdobie od l. januára 1996 za dôvodný, potom mal tento nárok

správne povaţovať za premlčaný v časti obohatenia ţalovaného získaného v dňoch 1. januára

aţ 5. januára 1996 (6. januára bol deň pracovného pokoja).

11) Nesprávne právne posúdenie otázky trov konania

Prvostupňový súd priznal ţalobcovi plnú náhradu trov konania, a to napriek tomu, ţe

ţalobca bol v časti konania, v ktorej bola ţaloba čiastočne zamietnutá, neúspešný. Svoje

rozhodnutie odôvodnil tým, ţe výška priznaného nároku závisela od znaleckého posudku

( ).

113

Prvostupňový súd na rozhodnutie o trovách konania nesprávne aplikoval ustanovenie

, keďţe predpoklady na jeho aplikáciu neboli splnené. Správne mal súd

postupovať podľa ustanovenia a náhradu trov medzi účastníkov mal

pomerne rozdeliť.

Jedným z predpokladov aplikácie ustanovenia je skutočnosť, ţe

výška plnenia závisela od znaleckého posudku. Zákonný text je potrebné vykladať tak, ţe

výška plnenia určená znalcom je dôvodom čiastočného zamietnutia ţaloby, t. j. ţalobe je

vyhovené do výšky plnenia určenej znalcom a zamieta sa v časti rozdielu medzi sumou

uvedenou v petite a sumou určenou znalcom. O takýto prípad v konaní nešlo. Návrh ţalobcu

na vydanie bezdôvodného obohatenia za neoprávnené pouţívanie know-how vo výške

hodnoty know-how (109 404 000,- Sk) upravil ţalobca potom, čo mu bola známa hodnota

určená znalcom a súd tomuto návrhu v plnej výške vyhovel. Návrh ţalobcu na zaplatenie

náhrady škody z dôvodu protiprávneho pouţívania ochranných známok ţalobcu za obdobie

od l. januára 1996 do 30. septembra 2002 (425 451 700,- Sk) upravil ţalobca tieţ aţ po tom,

čo mu bola známa hodnota určená znalcom, a súd mu tieţ v plnej výške vyhovel. Znalcami

určená hodnota nebola dôvodom na čiastočné zamietnutie ţaloby. Nárok ţalobcu na vydanie

bezdôvodného obohatenia z dôvodu nekalosúťaţného konania vo výške čistého zisku

ţalovaného za obdobie od l. januára 1996 do 31. decembra 2005 (893 875 719,- Sk) bol

súdom v časti zamietnutý a v časti mu bolo vyhovené. Dôvodom čiastočného zamietnutia

bolo, ţe súd nárok v tejto časti povaţoval za duplicitný s nárokom na náhradu škody. Dôvod

čiastočného neúspechu ţalobcu v konaní spočíval v tom, ţe súd mal rozdielny právny názor,

ako ţalobca. Dôvod čiastočného zamietnutia teda nezávisel od výšky plnenia určenej

znalcom.

Na základe zistených skutočností mal generálny prokurátor za to, ţe sú splnené

podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podľa v spojení s

ods. 1 písm. b) a c) , pričom podanie mimoriadneho dovolania si vyţaduje ochrana práv

a zákonom chránených záujmov účastníka konania, ktorú nemoţno dosiahnuť inými

právnymi prostriedkami.

Ţalobca v I. rade sa vyjadril k mimoriadnemu dovolaniu podaním zo dňa 6. 4. 2009.

Protestoval voči záverom, ktorými Generálny prokurátor uvádza na str. 8.

114

Mimoriadneho dovolania časť obsahujúcu jeho dôvody. Tieto závery sú, podľa neho,

nepravdivé, hrubo zavádzajúce, resp. z hľadiska právneho posúdenia veci (čo je podľa jeho

názoru jediné hľadisko, z ktorého je Generálny prokurátor v Mimoriadnom dovolaní

oprávnený vec posudzovať) irelevantné.

Konkrétne:

tvrdenie Generálneho prokurátora, v zmysle ktorého sa napadnutými rozhodnutiami

súdov "ţalovanému de facto zakázalo vykonávanie činnosti prevádzkovania číselných

lotérií" je vyslovene nepravdivé. Napadnutými rozsudkami bolo ţalovanému

zakázané len prevádzkovanie konkrétnych číselných lotérií (a to L., 5 z 30 a J. a

ţalovanému nič nebráni v prevádzkovaní akýchkoľvek iných číselných lotérií,

tvrdenie Generálneho prokurátora, v zmysle ktorého sa napadnutými rozhodnutiami

súdov ţalovanému niečo zakázalo "v podstate na tom základe, ţe uţíval neurčito

vymedzené znalosti a skúsenosti ţalobcu" taktieţ nie je pravdivé. Podľa názoru

ţalobcu v I. rade, i v tomto tvrdení Generálneho prokurátora (ako v konečnom

dôsledku skoro v celom Mimoriadnom dovolaní) Generálny prokurátor neprípustne a

nepodloţene presadzuje obmedzujúci výklad pojmu "know-how" ako (v tomto

prípade) "znalosti a skúsenosti". Pojem know-how je potrebné vţdy vykladať ako

"súbor“ poznatkov, skúseností, informácií alebo postupov obchodnej, výrobnej alebo

technickej povahy". Na zásadný rozdiel v týchto výkladoch a na jeho význam bliţšie

poukazuje v ďalšom texte vyjadrenia. Nesúhlasil tieţ s tým, ţe know-how bolo

vymedzené v rozhodnutiach súdov neurčito (k čomu bliţší komentár taktieţ uviedol v

ďalšom texte vyjadrenia).

tvrdenie Generálneho prokurátora, v zmysle ktorého sa napadnutými rozhodnutiami

súdov ţalovanému uloţil zákaz v zmysle vyššie uvedeného "napriek" skutočnosti, ţe

"ţalovaný je národnou lotériovou spoločnosťou, ktorá je na území Slovenskej

republiky jediným oprávneným subjektom na prevádzkovanie číselných lotérií" je

právne absolútne irelevantné a z tohto pohľadu zavádzajúce.

tvrdenie Generálneho prokurátora, v zmysle ktorého sa napadnutými rozhodnutiami

súdov "Ţalobcovi takto priznala hodnota, ktorú by bez štátneho povolenia na

prevádzkovanie číselných lotérií, iba na základe svojich znalostí a skúseností,

115

nemohol v predmetnej oblasti nikdy dosiahnuť" je taktieţ právne absolútne irelevantné

a z tohto pohľadu zavádzajúce.

K jednotlivým dôvodom uvádzaným Generálnym prokurátorom v Mimoriadnom

dovolaní (pre lepšiu orientáciu označil jeho čiastkové vyjadrenia tým istým poradovým

číslom, aké je v Mimoriadnom dovolaní priradené k príslušným dôvodom, ktorých sa jeho

čiastkové vyjadrenia týkajú) sa vyjadril nasledovne:

K bodu 1) Nesprávne právne posúdenie určitosti vymedzenia predmetu sporu

Generálny prokurátor v úvode k prvému dôvodu Mimoriadneho dovolania správne

konštatuje, ţe know-how "predstavuje súbor poznatkov, skúseností, informácií alebo

postupov obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy."

V ďalšom texte však - čo sa týka i niektorých ďalších dôvodov Mimoriadneho

dovolania - Generálny prokurátor z nám neznámych dôvodov od tejto definície know-how

často upustil a obmedzil sa len na niektoré poznatky či skúsenosti, informácie alebo postupy,

čím samotné know-how neprípustne obmedzil len na niektorú z jeho súčastí. Takýmto

neprípustným obmedzovaním predmetu know-how sa Generálny prokurátor podľa nášho

názoru dopustil váţnej výkladovej chyby, ktorá jej ďalším uplatňovaním viedla k nesprávnym

záverom.

Podľa nášho názoru je totiţ na uţ citovanej definícii know-how, uvedenej aj

Generálnym prokurátorom, absolútne neopomenuteľný pojem "súbor". Obdobnú definíciu

pritom pouţíva i príslušná odborná literatúra, kde ako príklad uvádzame definíciu know-how

obsiahnutú v práci Ing. I. B. - "Spôsoby a metódy oceňovania priemyselných práv", vydanej v

roku 2002 Inštitútom duševného vlastníctva Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej

republiky, podľa ktorého je know-how "technicko ekonomický pojem, ktorý vyjadruje súbor

nezverejnených poznatkov a praktických skúseností predovšetkým z organizácie a riadenia

výroby. Obyčajne je predmetom utajenia." (str. 3 citovanej práce).

Generálnym prokurátorom zmienená prvá citácia odbornej literatúry (na str. 13

Mimoriadneho dovolania) know-how označuje ako "súhrn výrobne a obchodne vyuţiteľných

poznatkov a skúseností rozmanitej povahy ... "

116

Generálny prokurátor pritom, tak súdom, ako i príslušným znaleckým posudkom -

konkrétne znaleckému posudku Ing. I. S. č. 8/1999 a znaleckému posudku Ing. M. M. č.

45/1999 vytýka, ţe nedostatočne určili predmet posudzovaného know-how, z čoho podľa

názoru Generálneho prokurátora vyplynulo, ţe nebolo zrejmé, aké poznatky a skúsenosti

ţalobcu súdy povaţovali za predmet sporu.

S týmto názorom Generálneho prokurátora však nemôţeme súhlasiť. Predovšetkým

nezdieľame jeho názor, podľa ktorého zmienené znalecké posudky nedostatočne určovali

predmet posudzovaného know-how. Podľa nášho názoru, ako i podľa rozšírenej a uznávanej

praxe, pri vypracovávaní znaleckých posudkov na know-how nie je potrebné (a v praxi ani

často moţné), aby bola kaţdá činnosť či skúsenosť, ktorá tvorí jednu zo súčastí

posudzovaného know-how, podrobne a detailne opísaná v príslušnom znaleckom posudku.

Podľa nášho názoru je dostatočné, keď sa v znaleckom posudku uvedú základné

a najdôleţitejšie poznatky, činnosti či skúsenosti, ktorých súbor tvorí posudzované know-

how, a to bez toho, aby tieto jednotlivé základné - a na seba nadväzujúce poznatky, činnosti

či skúsenosti, boli do detailov podrobne rozpisované.

V tejto súvislosti si dovoľujeme uviesť ako praktický príklad moţné know-how na

výrobu osobného automobilu. Je zrejmé, ţe takýmto know-how určite nedisponuje kaţdý. Je

však taktieţ zrejmé, ţe súčasťou jednotlivých základných činností, poznatkov či skúseností,

tvoriacich vo svojom súhrne know-how na výrobu osobného automobilu, sú i také detailné

činnosti, ktoré sú všeobecne známe, neutajované, a ako také tvoria súčasť skúseností či

poznatkov širokého spektra osôb. Je totiţ zrejmé, ţe pri výrobe osobného automobilu je

nevyhnutné ovládať činnosť zvárania, lakovania či jednoduchej montáţe súčastí automobilu

(napríklad kolies) pomocou skrutiek. Rovnako je však podľa nášho názoru zrejmé, ţe pre

vyjadrenie know-how výroby osobného automobilu nie je potrebné uvádzať v príslušnom

znaleckom posudku všetky tieto detailné činnosti či poznatky, ale postačuje uvedenie

základných - takpovediac nosných a rozhodujúcich poznatkov, činností a skúseností

vyjadrujúcich základ posudzovaného know-how - čo podľa nášho názoru v plnom rozsahu

spĺňajú i zmienené znalecké posudky.

Toto podľa nášho názoru chybné chápanie Generálneho prokurátora pri vymedzovaní

predmetu know-how, ako i pri hodnotení jeho jednotlivých súčastí ako súčastí know-how,

sa plne prejavilo i v jeho nasledujúcich výhradách (na str. 9 a nasl. mimoriadneho dovolania),

ktorými spochybňoval jednotlivé súčasti posudzovaného know-how na prevádzkovanie

117

číselných lotérií z rôznych dôvodov:

A) Po prvé z dôvodu, ţe ide podľa jeho názoru o "činnosti, ktoré sú samozrejme a

nevyhnutné na prevádzkovanie číselných lotérií". Sem Generálny prokurátor zaradil

napríklad prijímanie tipov od tipujúcich prostredníctvom zberní, klubov, pôšt, fyzických

a právnických osôb, doprava tiketov a ich spracovanie z celej Slovenskej republiky,

zabezpečenie prenosu dát o výherných číslach, výškach, počte a J. do TA SR,

Slovenských telekomunikácií a TELETEXTU, informácia verejnosti prostredníctvom

dennej tlače, TV, ekonomické spracovanie činností, výplata výhier tipujúcim, odvody,

zakúpenie a prevádzka ţrebovacích strojov, distribučná činnosť tlačív, výherných listín,

súpisov výhier.

V tejto súvislosti sme však toho názoru, ţe skutočnosť, ţe ide o činnosti, ktoré sú

samozrejmé a nevyhnutné na prevádzkovanie číselných lotérií nemoţno povaţovať za

prekáţku, pre ktorú by tieto činnosti nemohli byť súčasťou posudzovaného know-how.

Ako sme uţ totiţ uviedli vyššie (a podrobnejšie túto tému rozoberáme i vo vzťahu

k výhrade Generálneho prokurátora uvedenej ďalej pod písm. C), jednotlivé súčasti

know-how tvoriace súbor príslušných poznatkov, činností či skúseností nemusia vo svojej

jednotlivosti predstavovať poznatok, činnosť či skúsenosť, ktorá nie je všeobecne známa,

dostupná či nemá charakter "samozrejmosti" vo vzťahu k podmienkam či moţnostiam

vykonávania príslušného know-how. Takáto ich všednosť či všeobecná známosť však

ešte v ţiadnom prípade neznamená, ţe v detaile nemôţu tvoriť súčasť súboru príslušných

poznatkov, činností či skúseností tvoriacich uţ predmetné know-how. Z tohto dôvodu

túto výhradu Generálneho prokurátora nemoţno podľa nášho názoru akceptovať.

B) Po druhé z dôvodu, ţe ide podľa jeho názoru "o elementy, ktoré by potenciálne mohli byť

výsledkom určitých poznatkov alebo skúseností, avšak bez bliţšieho vymedzenia nie je

zistiteľné, v čom skúsenosť, informácia alebo uţitočnosť postupu (know-how) spočíva".

Do tejto kategórie Generálny prokurátor zaradil napríklad tabuľky na číselné lotérie, vzory

tlačív, prevádzkovú obálku, reklamačný list, technickú dokumentáciu či informácie

a pomôcky pre tipujúcich.

V tejto súvislosti je podľa nášho názoru potrebné predovšetkým zdôrazniť, ţe z uvedených

príkladov je zrejmé, ţe ide jednoznačne o výsledky určitých poznatkov či skúseností - bez

nich by predsa nemohli byť vytvorené. A z tohto pohľadu nám nie je zrejmý úmysel

formulácie pouţitej Generálnym prokurátorom, v zmysle ktorej ide o elementy, ktoré by

118

len "potenciálne" mohli byť výsledkom určitých poznatkov alebo skúseností. V tomto

zmysle názor Generálneho prokurátora, podľa ktorého nie je zistiteľné, v čom napríklad v

prípade tabuliek na číselné lotérie, či v prípade vzoru tlačív pouţívaných na číselné lotérie,

či v prípade reklamačného listu pouţívaného pri prevádzkovaní číselných lotérií, spočíva

"skúsenosť, informácia alebo uţitočnosť postupu" nemoţno akceptovať. Obzvlášť pri

uvedomení si, ţe ide všetko o dokumenty notoricky známe, tak obom sporovým stranám,

ako i súdom, z predloţených listinných dôkazov.

C) Po tretie z dôvodu, ţe podľa jeho názoru vnútorné normatívne akty, ako napríklad herné

plány OFF LINE a ON LINE, systém J., či súhrn prevádzkovej dokumentácie,

prevádzkové poriadky, herné predpisy, súvisiaci systém zúčtovania vkladov a výhier

a pod. - s istotou nie sú know-how ako celok. Skutočne nám nie je známe, na základe čoho

dospel Generálny prokurátor k takémuto záveru, nakoľko podľa nášho názoru skutočnosť,

ţe tieto vnútorné normatívne akty obsahujú "mnoţstvo všeobecných normatívnych

ustanovení" ešte v ţiadnom prípade neznamená, ţe by sme tieto vnútorné normatívne akty

nemohli ako celok povaţovať za súčasť know-how na prevádzkovanie číselných lotérií

hier Š., Š. a M., resp. po zmene týchto označení ţalovaným L., J. a 5 z 30 (ďalej len

"Know-how"). Názor Generálneho prokurátora, v zmysle ktorého len určité časti týchto

vnútorných normatívnych aktov môţu byť povaţované za know-how (pričom s ohľadom

na účel sledovaný Mimoriadnym dovolaním by sme tak v tomto prípade, ako i v ostatných

prípadoch, mali uvaţovať nie o tom, či zmienené vnútorné normatívne akty ako také

predstavujú samostatné know-how, ale či príslušné vnútorné normatívne akty predstavujú

súčasť know-how) je preto podľa nášho názoru celkom nesprávny - a vyplýva zrejme z

vyššie spomenutého pochybenia Generálneho prokurátora, ktorý pri skúmaní know-how a

jeho jednotlivých súčastí opomenul vnímať know-how ako súbor rôznych poznatkov,

činností či skúseností. Z toho vyplynulo súvisiace pochybenie Generálneho prokurátora,

ktorý si zjavne neuvedomil, ţe súčasťou know-how môţu byť (a úplne prirodzene i sú) v

rámci zmieneného súboru i poznatky, činnosti a skúsenosti, ktoré v detaile sú poznatkami,

činnosťami a skúsenosťami všeobecne známymi a všeobecne i pouţívanými. Know-how z

týchto detailných činností, poznatkov či skúseností vytvára aţ ich jedinečné prepojenie do

osobitného súboru - ktorý z týchto predtým beţne známych, dostupných či pouţívaných

detailných činností, poznatkov či skúseností, vytvára ten osobitný nehmotný duševný

majetok nazývaný know-how - ktorý ako súbor takýchto činností, poznatkov či skúseností

uţ nie je ani beţne dostupný ani beţne ovládaný.

119

D) Po štvrté z dôvodu, ţe podľa jeho názoru "ide o neurčité odkazy na znalosť technológie

(postupu, spôsobu práce) bez uvedenia, v čom táto znalosť spočíva". Ako príklad uviedol

trebárs technické znalosti pre servis terminálov ON LINE, pouţitie technológie ON LINE

systému, systém spracovania a vyhodnocovania výherných tipov v S., a. s. Praha z G.S.

atď.

Podľa nášho názoru vo vzťahu k tejto výhrade Generálneho prokurátora moţno len

zopakovať náš názor, ţe pri opise určitého know-how, napríklad pre účely jeho

znaleckého posúdenia, nie je potrebné detailne opisovať kaţdú jednotlivú činnosť, ktorá

tvorí súčasť celkového súboru príslušných poznatkov, činností či skúseností. Potreba

"dostatočnej určitosti", či pre potreby opisu predmetu posudku pri znaleckom hodnotení,

ako i pre potreby dostatočného definovania predmetu sporu v rámci súdneho sporu,

nespočíva podľa nášho názoru v absolútne detailnom opise kaţdej činnosti (napríklad v

popise, aké konkrétne technické znalosti sú potrebné pre servis terminálov ON LINE),

keď je zrejmé, ţe ide o know-how, ktorého nevyhnutnou súčasťou je vedomosť o potrebe

takýchto technických znalostí a prípadne i o spôsobe, akým (resp. kým) je výkon týchto

technických znalostí moţné zabezpečiť (keďţe bez ich znalosti by sa servis terminálov

nedal vykonávať a terminály by sa tým stali nefunkčné), a keď je tieţ z vykonaného

dokazovania nepochybné, ţe obe sporové strany príslušné know-how v príslušnom období

(nerovnakom) kompletne ovládali, vychádzajúc uţ zo základného preukázaného faktu, ţe

obe sporové strany boli fakticky (neberúc teraz v úvahu potrebu príslušnej licencie

Ministerstva financií SR) schopné príslušné know-how bez akejkoľvek pomoci druhej

sporovej strany samostatne prevádzkovať (v odlišnom čase).

Predkladaný názor Generálneho prokurátora, v zmysle ktorého nebol predmet sporu

dostatočne určitý, keďţe nebolo detailne špecifikované, v čom napríklad spočívali potrebné

technické znalosti pre servis terminálov ON LINE, či ako presne sa pouţívala technológia

ON LINE systému, či v čom presne spočíval systém spracovania a vyhodnocovania

výherných tipov v S., a. s. Praha, preto nemoţno akceptovať.

S poukazom na vyššie uvedené, bolo podľa nášho názoru know-how, ako predmet

sporu v podobe know-how na prevádzkovanie číselných lotérií Š., Š. a M., dostatočne určitým

spôsobom opísaný i vo vyššie zmienených znaleckých posudkoch.

120

Podľa názoru Generálneho prokurátora neurčitosť predmetu súdneho konania bola

spôsobená i tým, ţe konajúce súdy akceptovali pouţívanie pojmu know-how namiesto

slovenského ekvivalentu "uţitočný poznatok, skúsenosť, postup či informácia".

S takýmto názorom Generálneho prokurátora podľa nášho názoru nemoţno súhlasiť,

a to hneď z niekoľkých dôvodov. Pojem know-how prevzatý z anglického jazyka je

dostatočne známym a zauţívaným pojmom, ktorý je beţne pouţívaný i príslušnými

slovenskými právnymi predpismi, a to nielen v čase trvania súdneho sporu, ale uţ i predtým,

a to i v príslušnej odbornej literatúre zaoberajúcej sa problematikou duševného vlastníctva.

Nie je preto (a ani nebol) ţiadny dôvod, aby konajúce súdy nepracovali priamo s týmto

pojmom. O to zvlášť, ţe v čase pojednávaní bol podľa nášho názoru pojem "know-how"

beţne pouţívaným a zauţívaným pojmom objavujúcim sa nielen v odbornej literatúre, ale

i v beţnej tlači, či vo vyjadreniach vo verejných médiách.

Dôkazom pre naše tvrdenie o historickom zakotvení pojmu know-how v slovenských

právnych predpisoch je napríklad Znalecký štandard, vydaný uţ v roku 1991 Ministerstvom

spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorý bol určený pre oceňovanie a hodnotenie podnikov

v procese veľkej privatizácie, ktorý na strane 36 uvádza pojem "know-how" ako súčasť

nehmotných aktív oceňovaného podniku.

Ďalším - v tomto zmysle často opakovaným pochybením Generálneho prokurátora

bola skutočnosť, ţe pre pôvodne anglický pojem "know-how" zvolil i tak nesprávny

slovenský ekvivalent, keďţe opomenul svojou podstatou základný výraz "súbor", ktorý tak

svojou prepojovacou schopnosťou vo vzťahu k príslušným poznatkom, skúsenostiam

či informáciám, povyšuje tieto (inak len) poznatky, skúsenosti či informácie, na novú

kvalitatívnu úroveň nazývanú "know-how".

I ďalšia výhrada Generálneho prokurátora - vyplývajúca z údajnej nezrozumiteľnosti

anglického pojmu know-how, podľa ktorej svedkovia vypočúvaní prvostupňovým súdom

nemohli správne chápať otázky súdu, keďţe sa súd pýtal na know-how, nie je podľa nášho

názoru akceptovateľná.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného nesprávneho prekladu, či výkladu, pojmu know-how

Generálnym prokurátorom následne Generálny prokurátor nesprávne tieţ prekladá

komunikáciu súdu s príslušnými svedkami v rámci súdnych pojednávaní. Otázku "Kto bol

121

vlastníkom know-how" totiţ, s poukazom na vyššie uvedené, vôbec nemoţno preloţiť ako

"Kto mal znalosti a skúsenosti?" - ako nesprávne uvádza Generálny prokurátor, ale ako "Kto

bol vlastníkom súboru poznatkov, činností či skúseností ?", čo uţ, tak z pohľadu otázky, ako

aj následnej odpovede svedka, dáva podľa nášho názoru dostatočnú mieru určitosti o ich

obsahu. Je tieţ zrejmé, ţe jednotliví svedkovia mali dostatočný prehľad o tom, čo je

predmetom sporu (čo jednoznačne vyplýva i zo zápisnice z príslušného súdneho

pojednávania, na ktorom citovaní svedkovia odpovedali pred otázkami týkajúcimi sa know-

how, na niekoľko ďalších otázok týkajúcich sa prevádzkovania číselných lotérií na území

Slovenskej republiky - či uţ ţalobcom alebo ţalovaným), takţe ich odpovede na otázky typu

"Kto bol vlastníkom knowhow?" moţno bez akýchkoľvek pochýb priradiť ku know-how -

t. j. ku know-how potrebné mu na prevádzkovanie číselných lotérií Š., Š. a M., a nie trebárs k

akémusi neurčitému know-how, slúţiacemu trebárs na výrobu osobných automobilov.

K téme výsluchov svedkov, otvorenej Generálnym prokurátorom, nemôţeme tieţ

súhlasiť s názorom Generálneho prokurátora, podľa ktorého boli napríklad otázky na svedka

D. formulované "neurčito a bezpredmetne". Po preštudovaní zápisnice z príslušného súdneho

pojednávania sa s týmto názorom nemôţeme stotoţniť, čo by bolo tieţ zrejmejšie, keby

Generálny prokurátor v takýchto prípadoch (pri výhradách o neurčitosti a bezpredmetnosti)

zvolil radšej presnú citáciu otázky a príslušnej odpovede bez ich vytrhávania z kontextu

súvisiacich otázok a odpovedí. To by podľa nášho názoru napomohlo jednoznačnému

porozumeniu a posúdeniu určitosti jednotlivých vyjadrení - najmä ak ide o daný prípad, v

ktorom na prvý pohľad pri vytrhnutí časti otázky či odpovede môţe sťaţiť porozumenie

preklep či omylom chýbajúce slovo (keď napríklad v dôsledku chyby v písaní zápisu vypadlo

v poslednej otázke omylom slovo navrhovateľ pred slovami "vlastnil know-how" - podobne

ako v prvej odpovedi, kde zapisovateľka namiesto slova "plynulý" zapísala omylom slovo

"minulý" ... ). V danom prípade teda príslušné otázky a odpovede z výsluchu svedka D. (aţ

po otázku a odpoveď, na ktorú sa odvoláva Generálny prokurátor) znejú - po zohľadnení

preklepov v písaní:

"Právny zástupca navrhovateľa má otázku na svedka či sa zúčastnil pri zakladaní odporcu.

Svedok uvádza, že áno pretože v roku 1993 došlo k rozdeleniu federácie a preto bolo potrebné

zabezpečiť plynulý prechod hier, ktoré prevádzkoval Č. a preto aby peniaze boli dané ako

výťažok z týchto hier do športu. Licencia na prevádzkovanie týchto hier bola daná odporcovi a

navrhovateľ bol prevádzkovateľom týchto hier pretože odporca na prevádzkovanie týchto hier

nemal personálne obsadenie. Či má vedomosť svedok o tom, že vlastnil know-how uvádza

122

svedok, že vzhľadom na to, že navrhovateľ bol prevádzkovateľom týchto hier, mal know-how

on."

Nestotoţňujeme sa ani s názorom Generálneho prokurátora, podľa ktorého sa pojem

know-how v prvostupňovom súdnom konaní stotoţnil s pojmom činnosť. Takýto záver

nemoţno podľa nášho názoru odvodiť len zo skutočnosti, ţe súd v odôvodnení svojho

rozsudku uvádzal, aké činnosti obsahuje know-how. Je totiţ zrejmé, ţe ak sa popisuje

konkrétna činnosť, je nevyhnutné k danej činnosti priradiť i príslušné poznatky či skúsenosti,

či uţ je to "činnosť'" zvárania, alebo "činnosť" vypracovávania herných plánov pre systémy

OFF LINE a ON LINE.

Samotné označenie popisu hlavných článkov know-how obsiahnuté v Generálnym

prokurátorom citovanej časti odôvodnenia prvostupňového rozsudku - str. 24 ods. 4 nemoţno

tieţ len zo samotného súdom pouţitého pojmu "činnosti" takto doslovne prevziať ako

argument, ţe v popise know-how absentovali poznatky či skúsenosti, ako na str. 10

Mimoriadneho dovolania tvrdí Generálny prokurátor. Ak totiţ prvostupňový súd medzi

týmito činnosťami uvádza napr. "návrh a tlač tiketov, vypracovanie herných plánov pre

systémy OFF LINE a ON LINE, vypracovanie prevádzkových predpisov systému ON LINE,

či vypracovanie poštových pravidiel" a pod., tak uţ zo samotného slovného popisu je podľa

nášho názoru dostatočne zrejmé, ţe ide omnoho viac o vyjadrenie konkrétnych poznatkov

a skúseností, ako o vyjadrenie nejakej "činnosti" - pri ktorej by Generálny prokurátor mohol

úspešne tvrdiť, ţe nie je zrejmé, "v čom konkrétne spočíva know-how".

Ani záver, ktorý v danej časti Mimoriadneho dovolania Generálny prokurátor

predkladá, nie je ţiaľ pravdivý - nie je totiţ pravda, ţe by sa ţalovanému rozsudkom uloţil

"zákaz všeobecných činností (napríklad zákaz výplaty výhier tipujúcim)". Ţalovanému sa

rozsudkom zakázali len konkrétne činnosti tvoriace súčasť know-how, t. j. know-how

týkajúceho sa organizácie, herných plánov a pravidiel číselných lotérií a stávkových hier Š.,

Š. a M.. Teda nešlo v danom prípade napríklad o všeobecný zákaz výplaty výhier tipujúcim,

ale len a výlučne (a podľa nášho názoru úplne zrejme) o zákaz výplaty výhier v rámci

číselných lotérií Š., Š. a M., čo je podľa nášho názoru dostatočne určité a v súlade s

vymedzením predmetu daného súdneho sporu.

V ďalšom texte dôvodov Mimoriadneho dovolania (str. 10 a 11) sa Generálny

prokurátor zaoberal znaleckým posudkom vypracovaným Ing. G. Z. č. 1/2002.

123

Generálny prokurátor v tejto súvislosti kritizuje otázku súdu poloţenú znalkyni

"či ţalovaný v čase svojho vzniku (v roku 1993) mal vlastné know-how umoţňujúce

prevádzkovanie číselných lotérií". Odpoveď sa Generálnemu prokurátorovi zdala totiţ tak

samozrejmá, ţe podľa jeho názoru nevyţadovala znalca - keďţe podľa jeho názoru "obchodná

spoločnosť v čase svojho vzniku know-how z vlastnej činnosti nemá". Z tejto poznámky

Generálneho prokurátora je však zrejmé, ţe Generálny prokurátor nepostrehol presne

príslušnú otázku súdu - súd sa totiţ nepýtal, či má ţalovaný v čase svojho vzniku vlastné

know-how umoţňujúce prevádzkovanie číselných lotérií "z vlastnej činnosti". Je totiţ mnoho

ďalších spôsobov, ako ţalovaný prípadné know-how mohol okrem "vlastnej činnosti"

nadobudnúť - napríklad kúpou, vkladom do základného imania a pod ..

Omnoho závaţnejšou v tejto súvislosti sa však javí skutočnosť, ţe Generálny

prokurátor vôbec nepochopil význam dokazovania tejto skutočnosti - ţe ţalovaný v čase

svojho vzniku nemal vlastné know-how. Z vykonaného dokazovania bolo totiţ zrejmé, ţe

ţalobca toto know-how mal - a to dokonca práve od svojho vzniku (čo si Generálny

prokurátor ţiaľ zrejme nevšimol), nakoľko ho ţalobca nadobudol titulom zákonného

právneho nástupníctva po svojom právnom predchodcovi - hospodárskom zariadení S.,

podniku pro organizování sázek (ďalej len "federálny podnik S."). A z vykonaného

dokazovania bolo totiţ tieţ zrejmé, ţe toto know-how bolo od vzniku oboch spoločností

(ţalobcu i ţalovaného) i prevádzkované (zámerne teraz obchádzame otázku, kým, nakoľko

tejto otázke sa podrobne budeme venovať pri ďalšom z dôvodov Mimoriadneho dovolania).

Z týchto základných - i mimo znaleckého dokazovania jednoznačne (vykonaním iných

dôkazov) preukázaných skutočností totiţ vyplýva závaţná skutočnosť, ktorú jednoznačne

môţeme označiť za jednu zo základných opôr pre následné rozhodnutia súdov - po vzniku

ţalobcu bolo pouţívané len a výlučne know-how ţalobcu, keďţe ţiadne know-how

ţalovaného neexistovalo.

S tvrdením Generálneho prokurátora, podľa ktorého Ing. Z. nedefinovala obsah a

rozsah know-how (a to ani v II. časti jej znaleckého posudku) nemôţeme súhlasiť. Podľa

nášho názoru je know-how v zmienenej II. časti znaleckého posudku Ing. Z., i s poukazom

na naše vyššie uvedené stanoviská, uvedené - i keď v rozpise po jeho jednotlivých súčastiach

vyplývajúcom zo snahy znalkyne odpovedať v súlade s poloţenou otázkou, ktorá poţadovala

"Pri stanovení obsahu a rozsahu know-how vychádzať z účtovných a iných právnych

dokladov spoločnosti Š., a. s. s citáciou dokumentov, z ktorých znalec vychádzal.".

124

Zaráţajúce je však pre nás tvrdenie Generálneho prokurátora o "skutočnom dôvode",

prečo znalkyňa nevykonala porovnanie know-how (a nie "znalostí a skúseností" - ako

opätovne chybne uvádza Generálny prokurátor) ţalobcu a ţalovaného. Podľa Generálneho

prokurátora je to vraj ten dôvod, ţe znalkyňa toto porovnanie vykonať nevedela, nakoľko vraj

nemala vymedzené ani to, čo boli relevantné poznatky, skúsenosti, postupy a uţitočné

informácie ţalobcu.

V tejto súvislosti sme toho názoru, ţe skutočnosť, ţe porovnávanie know-how ţalobcu

a ţalovaného by bolo nerealizovateľné pre kohokoľvek - teda nielen pre znalkyňu, keďţe

znalkyňa (ako je Generálnemu prokurátorovi známe) neobdrţala od ţalovaného potrebné

podklady. Zamieňať tento jasný a neobíditeľný dôvod údajnou nevedomosťou znalkyne o

obsahu a rozsahu samotného know-how ţalobcu je podľa nášho názoru absolútne

nepodloţené a taktieţ v rozpore s obsahom príslušného znaleckého posudku.

V ďalšom sa Generálny prokurátor pozastavuje nad skutočnosťou, ţe znalkyňa Ing. Z.

v citovanom znaleckom posudku vedela odpovedať na otázku súdu "či knowhow, ktoré

pouţíva ţalovaný od roku 1993 do súčasnosti je v podstatnej časti totoţné s knowhow

ţalobcu." Generálny prokurátor v tejto súvislosti namieta, ţe znalkyňa na túto otázku nemohla

vedieť odpovedať, nakoľko tvrdila, ţe pri predchádzajúcej otázke súdu nemohla "stanoviť

rozsah a obsah postupov ţalovaného a porovnať ich s know-how ţalobcu".

V tomto prípade je však podľa nášho názoru opätovne zrejmé nepochopenie

Generálneho prokurátora vo vzťahu k poloţenej otázke a následnej odpovedi znalkyne.

Generálny prokurátor predsa sám volá (z nášho pohľadu aţ prehnane, nakoľko podľa nášho

názoru nie je pre dané účely - s poukazom na vyššie uvedené - potrebný taký detailný

a precízny popis jednotlivých činností, poznatkov či skúseností tvoriacich vo svojom súbore

predmetné know-how) po precíznej určitosti a popise jednotlivých súčastí know-how. Ak

znalkyňa - z jasne uvedeného dôvodu absencie potrebných dokladov na strane ţalovaného -

nemohla odpovedať na otázku poţadujúcu práve vysokú mieru určitosti príslušných súčastí

know-how na strane ţalovaného (čo je podľa nášho názoru úplne v súlade s jej vysokou

zodpovednosťou súdneho znalca predkladajúceho kontrolný znalecký posudok), tak

Generálny prokurátor okamţite pozná "skutočný dôvod", ktorým je vraj jej neznalosť vo

vzťahu k dostatočnej určitosti súčastí know-how na strane ţalobcu. Ale ak znalkyňa dokáţe

na základe predloţených dokladov rozpoznať zhodné podstatné prvky, či časti, oboch

125

porovnávaných know-how, tak uţ je to podľa Generálneho prokurátora nemoţné, keďţe

znalkyňa nevedela pre absenciu potrebných dokladov ţalovaného dostatočne určito popísať

rozsah a obsah ním pouţívaného know-how.

Podľa nášho názoru však v uvedených skutočnostiach nie je, a nemusí byť, ţiadny

rozpor. Je predsa zrejmé, ţe doklady popisujúce know-how ţalovaného mohli byť predloţené

v dostatočnom rozsahu a obsahu, aby znalkyňa dokázala posúdiť, či sa know-how oboch

sporových strán v podstatných častiach zhodujú.

Ide tu totiţ o to, ţe otázka č. 2, na ktorú znalkyňa neodpovedala, keďţe k nej od

ţalovaného neobdrţala potrebné podklady, sa týkala obdobia roku 1999 a súčasnosti. Zatiaľ

čo otázka č. 6 sa týkala obdobia od roku 1993 do súčasnosti. Z uvedeného je zrejmé, ţe i keď

ţalovaný (obštrukčne) nepredloţil znalkyni doklady potrebné na jednoznačné zodpovedanie

otázky č. 2, mohla mať znalkyňa dostatok iných podkladov týkajúcich sa obdobia od roku

1993 na to, aby dokázala skonštatovať, ţe know-how pouţívané ţalovaným od roku 1993 je v

podstatnej časti totoţné s know-how, ktoré vlastní ţalobca .

Základným a jednoznačne dostatočne rozlišujúcim prvkom pri oboch otázkach je tu

totiţ pojem "podstatnej časti" uvedený v odpovedi znalkyne, ktorý podľa nášho názoru mohol

poskytnúť dostatočný priestor na to, aby znalkyňa dokázala odpovedať na túto súdom

poloţenú otázku č. 6.

V tejto súvislosti nemoţno podľa nášho názoru súhlasiť ani s názorom Generálneho

prokurátora, podľa ktorého je vymedzenie predmetu know-how úlohou súdu "a nemôţe byť

suplované vyjadrením súdneho znalca". Podľa nášho názoru totiţ v ţiadnom prípade v danom

spore nemoţno hovoriť o akomsi "suplovaní" úlohy súdu len preto, ţe sa súd po vykonanom

dokazovaní stotoţnil v otázke vymedzenia predmetu know-how s názormi súdnych znalcov.

Stotoţnenie sa s názormi súdnych znalcov pri zodpovedaní (skutočne právnej) otázky

vymedzenia predmetu know-how nie je v ţiadnom rozpore s platným Občianskym súdnym

poriadkom, a je podľa nášho názoru len logickým vyústením úlohy súdneho znalca ako

súdom uznaného "akreditovaného" odborníka posudzujúceho príslušnú odbornú otázku (v

danom prípade predmet know-how). Súd predsa nie je odborník, a nie je preto v danom

vysoko odbornom prípade nič udivujúce a uţ vonkoncom nesprávne, ak sa súd - samozrejme i

po zváţení ostatných dôkazov vykonaných v danom súdnom konaní, stotoţní v danej

126

odbornej otázke (vymedzení predmetu know-how) s názorom súdneho znalca.

S poukazom na vyššie uvedené preto nesúhlasíme s názorom Generálneho

prokurátora, podľa ktorého bol predmet know-how nedostatočne vymedzený, a tým nie je

správny ani názor Generálneho prokurátora, podľa ktorého v danom prípade nemohol

vzniknúť medzi účastníkmi právny vzťah z bezdôvodného obohatenia (pre údajnú

nedostatočnú určitosť know-how ţalobcu).

K bodu 2) Materiálna nevykonateľnoť výroku o zdržaní sa konania

Podľa názoru Generálneho prokurátora výrok rozsudku neobsahuje presné

vymedzenie činností, ktoré sa ţalovanému zakazujú a ţe súdy nemali za ustálené, čo je

predmetom sporu.

S týmto názorom Generálneho prokurátor nesúhlasíme. Čo sa týka určitosti predmetu

sporu, k tejto téme sme sa vyslovili uţ vyššie (k dôvodu č. l Mimoriadneho dovolania) a sme

jednoznačne toho názoru, ţe predmet sporu bol dostatočne určitým spôsobom vymedzený. Čo

sa týka samotného výroku rozsudku, nesúhlasíme s názorom Generálneho prokurátora, podľa

ktorého je neprípustné formulovať výrok rozsudku tým spôsobom, ţe obsah uloţenej

povinnosti (a nie povinnosť samotnú, ako uvádza Generálny prokurátor) uvedie súd odkazom

na iný dokument. Povaţujeme pritom za samozrejmé, ţe v takom prípade musí ísť

o dokument jednoznačne určitý a povinnému známy, avšak tieto podmienky sú v danom

prípade v plnom rozsahu splnené.

Ak totiţ Generálny prokurátor argumentuje spôsobom, ţe "Zo zákona nevyplýva

moţnosť súdu uviesť časť rozhodnutia tak, ţe výrok rozsudku odkáţe na iný dokument", sme

toho názoru, ţe rozhodujúce v tejto otázke, ţe takýto postup zákon súdu nezakazuje.

Sme toho názoru, ţe rozsudok súdu musí byť dostatočne určitý - obom sporovým

stranám musí byť jednoznačne zrejmé, aká povinnosť bola povinnej strane uloţená.

Dosiahnutiu tohto cieľa však podľa nášho názoru vôbec nebráni skutočnosť, ak sa obsah či

rozsah niektorej z uloţených povinností (ako je tomu i v danom prípade) definuje

v dokumente, ktorý je, tak súdu, ako i obom sporovým stranám, jednoznačne známy.

Generálny prokurátor ďalej v tejto časti argumentuje materiálnou nevykonateľnosťou

127

súdneho rozhodnutia, nakoľko podľa jeho názoru sa predmetným rozsudku zakázalo pouţitie

či vykonanie i jednotlivých súčastí know-how v podobe napríklad "výplata výhier tipujúcim".

Takýto rozširujúci výklad súdnym rozhodnutím uloţenej povinnosti je však nesprávny

a text samotného výroku nedáva podľa nášho názoru pre takýto výklad ţiadnu oporu. Zo

samotného textu výroku je totiţ úplne zrejmé, ţe povinnosť uloţená ţalovanému sa týka len

a výlučne know-how, t. j. know-how na prevádzkovanie číselných lotérií Š., Š. a M., a nie

akejkoľvek číselnej lotérie či stávkovej hry. Názor Generálneho prokurátora, v zmysle

ktorého "by výkon rozhodnutia smeroval k obmedzeniu akejkoľvek výplaty výhier tipujúcim,

čo by ale znamenalo, ţe ţalovaný nemôţe túto činnosť vykonávať ani spôsobom

nezasahujúcim do know-how ţalobcu" je celkom nesprávny a nie je ničím podloţený.

V tomto ohľade nemôţu nastať akékoľvek pochybnosti ani pri výkone rozhodnutia

súdnym exekútorom, nakoľko súdnemu exekútorovi stačí skúmať, či ide o výplatu výhier

z vyššie uvedených číselných lotérií (čo je skutočne veľmi triviálna a jednoduchá úloha, pri

ktorej ani v praktickej rovine - či uţ z hľadiska nastavenia príslušných technológií, rôznych

tiketov, hracích lístkov a pod. nemôţe nastať akákoľvek pochybnosť) Š., Š. a M. (po zmene

označení týchto hier vykonanej ţalovaným uţ L., J. a 5 z 30).

Názor Generálneho prokurátora, podľa ktorého je preto rozhodnutie súdu materiálne

nevykonateľné, nie je správny.

Obdobná argumentácia sa vzťahuje na názor Generálneho prokurátora, podľa ktorého

z výroku rozsudku ani zo znaleckých posudkov, na ktoré výrok odkazuje, nie je zistiteľné, na

aké tabuľky, tlačivá a obálku sa vzťahuje zákaz pouţívania "tabuliek na číselné lotérie,

vzorov tlačív a prevádzkovej obálky". Ide jednoducho o tie tabuľky, vzory tlačív

a prevádzkovej obálky, ktoré by sa mali pouţívať v rámci prevádzkovania číselných lotérií Š.,

Š. a M., t. j. v rámci pouţívania know-how. Inými slovami, je úplne zrejmé, ţe keďţe je

súdnym rozhodnutím zakázané pouţívanie know-how, je tým zakázané pouţívanie

akýchkoľvek tabuliek, vzorov tlačív, či prevádzkovej obálky, avšak len v súvislosti s

prevádzkovaním číselných lotérií Š., Š. a M.. Tým sa však samozrejme ţalovanému nijako

nebráni ani nezakazuje, aby pri prevádzkovaní iných číselných lotérií pouţíval akékoľvek

tabuľky, vzory tlačív, či prevádzkovej obálky.

Ide tu totiţ opäť o potrebu uvedomenia si, ţe samotné know-how je súborom rôznych

128

poznatkov, informácií, či skúseností, z ktorých niektoré poznatky, informácie, či skúsenosti,

môţu byť beţne známe, dostupné a pouţívané - a to i pri prevádzkovaní iného know-how.

Pre lepšie pochopenie tejto skutočnosti je potrebné konštatovať, ţe napríklad samotný

základný princíp najvýznamnejšej číselnej lotérie Š. je veľmi jednoduchý - je potrebné

uhádnuť 6 zo 49 rôznych za sebou idúcich čísiel (od 1 do 49). To je podstata číselnej lotérie

Š.. Avšak na to, aby mohla byť táto číselná lotéria skutočne i prevádzkovaná, je uţ potrebné

know-how, ktoré (ako je zrejmé i z vykonaného dokazovania) je veľmi rôznorodé a spája v

sebe rozličné poznatky, informácie a skúsenosti (ktorých základnéa podstatné časti sú opísané

i v citovaných znaleckých posudkoch).

Podstatu číselnej lotérie - ţe je potrebné uhádnuť 6 zo 49 za sebou idúcich čísiel,

ovládal takpovediac kaţdý, a samozrejme ju ovládal i ţalovaný. To však vonkoncom

neznamená, ţe by kaţdý - a ako sa v roku 1993 ukázalo ani ţalovaný - dokázal túto hru aj

prevádzkovať - keďţe mu chýbalo potrebné know-how. Ţalovaný sa samozrejme kedykoľvek

mohol rozhodnúť, ţe bude prevádzkovať inú hru - pomenovanú trebárs HOGO FOGO a jej

podstatou by bolo napríklad tipovanie 7 čísiel zo 48 čísiel. Ţalovaný si však bol (a dodnes je)

veľmi dobre vedomý hodnoty takej zavedenej hry, akou je práve Š..

Je však potrebné konštatovať, ţe mnohé súčasti know-how na prevádzkovanie číselnej

lotérie Š. by boli zhodné či totoţné s niektorými súčasťami know-how na prevádzkovanie

číselnej lotérie HOGO FOGO. To však v ničom nezniţuje hodnotu know-how (ako je zrejmé,

tak z vykonaného dokazovania, ako i zo snahy ţalovaného udrţať i za cenu obrovského rizika

neúspechu v súdnom spore a z toho vyplývajúcich finančných povinností moţnosť uţívania

práve know-how zahŕňajúceho i prevádzkovanie číselnej lotérie Š.). A práve z tohto dôvodu,

prakticky ani teoreticky, nemôţe nastať problém materiálnej vykonateľnosti rozsudku, ktorej

sa obáva Generálny prokurátor - pretoţe rozlíšenie, či ide o prevádzkovanie číselnej lotérie Š.

(a tým i o súdom zakázané pouţívanie know-how) alebo o prevádzkovanie inej číselnej

lotérie (a tým o prevádzkovanie iného - nezakázaného know-how), je vskutku veľmi

jednoduché a triviálne.

S ohľadom na vyššie uvedené sme preto toho názoru, ţe rozsudok je v celom svojom

rozsahu materiálne vykonateľný, a súdy nezaťaţili v tomto ohľade konanie ţiadnou vadou.

129

K bodu 3) Nesprávne právne posúdenie podmienok poskytnutia právnej ochrany

know-how

V úvode druhého odseku tejto časti Mimoriadneho dovolania Generálny prokurátor

správne uvádza, ţe know-how môţe byť predmetom právnej ochrany obchodného tajomstva.

V úplnom rozpore s predchádzajúcou vetou však Generálny prokurátor v ďalšom

texte, z nám nepochopiteľného dôvodu, pristúpil k úplnému (podľa nášho názoru absolútne

nesprávnemu) kategorickému vyhláseniu, podľa ktorého "Pokiaľ určitý poznatok, skúsenosť,

informácia alebo postup nespĺňa zákonné znaky obchodného tajomstva, nepoţíva

v slovenskom právnom poriadku ţiadnu právnu ochranu absolútneho charakteru

(erga ornnes)."

Hoci Generálny prokurátor nepouţil vo vzťahu k poznatkom, skúsenostiam,

informáciám či postupom spojovací pojem "súbor" (podľa nášho názoru zrejme z dôvodu uţ

predtým nami označeného v Mimoriadnom dovolaní opakovaného chybného výkladu pojmu

know-how zo strany Generálneho prokurátora, ktorý nerešpektuje, ţe o know-how moţno

hovoriť len v prípadoch, ak ide o súbor poznatkov, informácií či skúseností) - je zrejmá

cielená snaha dovodiť tento záver vo vzťahu ku know-how, čo aj Generálny prokurátor

vzápätí úplne jasne vyslovuje. Podľa Generálneho prokurátora - "know-how poţíva právnu

ochranu erga omnes iba za predpokladu, ţe spĺňa zákonné znaky obchodného tajomstva."

Dôvodom pre takýto kategorický názor je podľa Generálneho prokurátora výklad

ustanovení § aţ 20 . Pre takýto výklad citovaných ustanovení

však podľa nášho názoru nie je ţiadny dôvod - uvedené ustanovenia neobsahujú absolútne nič

o know-how ako o nehmotnom majetku ani o jeho moţnej právnej ochrane.

Podľa názoru Generálneho prokurátora sa s jeho výkladom stotoţňuje i právna veda.

S takýmto názorom však nemôţeme súhlasiť a sme nútení konštatovať, ţe dokonca i z citácií

Generálnym prokurátorom zvolených prameňov právnej vedy, ktoré Generálny prokurátor

uviedol na podporu ním vysloveného názoru na str. 13 Mimoriadneho dovolania, je podľa

nášho názoru, zrejmý opak:

O. Ovečková, uvádza, ţe výraz know-how ,Je vo svete rozšírený pribliţne v tom

130

význame, ako vymedzuje náš pojem obchodné tajomstvo." S tým samozrejme

moţno súhlasiť, to však vonkoncom podľa nášho názoru neznamená, ţe know-how mimo

ochrany cez inštitút obchodného tajomstva nepoţíva ţiadnu právnu ochranu. Takýto názor

nevyplýva ani z názoru O. Ovečkovej, podľa ktorého s know-how ako súhrnom

poznatkov a skúseností moţno zmluvne nakladať za predpokladu udrţania ich utajenosti.

Ako v ďalších častiach preukáţeme, z vykonaného dokazovania je zrejmé, ţe know-how

ako súhrn poznatkov a skúseností utajované i bolo, čo však neznamená, ţe muselo byť

predmetom inštitútu obchodného tajomstva, alebo ţe by know-how nepoţíval u inú

právnu ochranu.

O. Ovečková v ďalšom, Generálnym prokurátorom zvolenom, citáte dokonca výslovne

uvádza, ţe "Všeobecná úprava obchodného tajomstva dopĺňa ochranu poskytovanú

právnou úpravou vynálezov, ochranných známok, dizajnov, úţitkových vzorov

a podobných inštitútov. Chránia sa najmä informácie označované ako "know-how".

M. Patakyová v ďalšom, Generálnym prokurátorom zvolenom, citáte výslovne uvádza, ţe

"Do schémy obchodného tajomstva sa môţe zaradiť aj systém zručností, znalostí

a postupov, ktoré napomáhajú v podnikaní nachádzať efektívnejšie a rýchlejšie riešenia,

ktoré sa označujú pojmom know-how."

Generálny prokurátor sa dokonca pre podporu svojho názoru odvoláva na článok

P. Vojčíka: Know-how ako predmet právnych vzťahov. P. Vojčík však v citovanom

článku veľmi jednoznačne formuluje svoj názor ku vzťahu know-how a obchodného

tajomstva, keď mimo iné uvádza: "Sme toho názoru, ţe tieto dva pojmy nie je moţné

zjednodušene stotoţňovať, resp. ich zamieňať. Zásadný rozdiel spočíva v tom, ţe

obchodné tajomstvo je osobitný inštitút obchodného práva a know-how jeho moţným

predmetom ... Preto nie kaţdé know-how musí byť súčasťou obchodného tajomstva, ale

môţe existovať samostatne a nezávisle od akéhokoľvek majetku určitého podniku.

Aj z hľadiska pojmového vymedzenia neobsahuje obchodné tajomstvo všetky tie znaky,

aké sa vyţadujú u know-how a naopak, niektoré znaky pojmu obchodné tajomstvo

u pojmu know-how sa nevyţadujú."

Ďalej tieţ nemoţno súhlasiť s tvrdením Generálneho prokurátora, podľa ktorého

v období pred 01. májom 2004 neexistovala v slovenskom právnom poriadku samostatná

legálna definícia pojmu know-how. Tento pojem bol definovaný uţ v

131

o ochrane hospodárskej súťaţe, kde sa v ustanovení § 4 ods. 2 uvádza, ţe know-how sú

"výrobno-technické a obchodné poznatky a skúsenosti" - pričom zdôrazňujeme, ţe slovenská

legislatíva akurát skutočne nikdy neobsahovala ţiadnu podmienku ochrany cez inštitút

obchodného tajomstva.

S pojmom know-how pritom právna prax na Slovensku uţ od začiatku deväťdesiatych

rokov beţne pracovala, čo však neznamená, ţe sa i výklad pojmu know-how nevyvíjal.

Dôkazom je napríklad uţ v prvej časti tohto Vyjadrenia citovaný Znalecký štandard vydaný

uţ v roku 1991 Ministerstvom spravodlivosti SR za účelom oceňovania a hodnotenia

podnikov v procese veľkej privatizácie, ktorý na str. 36 medzi nehmotné aktíva podniku

výslovne zaraďuje i know-how. Následne boli v procese veľkej privatizácie vypracované

stovky privatizačných projektov a s nimi súvisiacich ohodnotení podnikov, ktorých

významnou súčasťou boli i ohodnotenia príslušného know-how.

S pojmom know-how uţ beţne pracoval i text Znaleckého štandardu pre stanovenie

hodnoty podnikov schválený Ministerstvom spravodlivosti dňa 10. 8. 1993, ktorý napríklad

know-how uvádza medzi nehmotnými aktívami ohodnocovanými metódou licenčnej analógie

(str. 115 predmetného Znaleckého štandardu).

V ţiadnom prípade teda nemoţno tvrdiť, ţe s pojmom know-how sa na Slovensku

v právnej praxi či v legislatíve začalo pracovať aţ od účinnosti Generálnym prokurátorom

zmieneného nariadenia Komisie Európskych spoločenstiev č. 240/96 (t. j. od 01. mája 2004).

K tejto otázke - otázke na Slovensku prevládajúceho názoru, týkajúceho sa definície

know-how a jeho vzťahu k utajeniu, si dovolíme opätovne upriamiť pozornosť na definíciu

know-how obsiahnutú v uţ vyššie citovanej publikácii I. B. "Spôsoby a metódy oceňovania

priemyselných práv" vydanej v roku 2002 Inštitútom duševného vlastníctva Úradu

priemyselného vlastníctva SR, v ktorej je know-how (str. 3) definované ako "technicko-

ekonomický pojem, ktorý vyjadruje súbor nezverejnených poznatkov a praktických

skúseností predovšetkým z organizácie a riadenia výroby. Obyčajne je predmetom utajenia."

A podľa nášho názoru ťaţko nájsť na Slovensku rešpektovanejších odborníkov na oblasť

nehmotného duševného vlastníctva ako práve na Úrade priemyselného vlastníctva SR.

V ďalšom texte k tomuto dôvodu Mimoriadneho dovolania sa Generálny prokurátor

zaoberá otázkou, či boli určité elementy know-how utajované, resp. či niektoré elementy

132

vôbec utajované mohli byť (ako napr. herné plány). Vo vzťahu k tejto otázke sme však,

i s poukazom na naše vyššie uvedené vyjadrenia, toho názoru, ţe kaţdé know-how je nutné

vnímať ako súbor určitých poznatkov, informácií či skúseností, a z tohto hľadiska nie je ani

potrebné, ani nevyhnutné (a skutočne v mnohých prípadoch ani moţné), aby boli všetky

súčasti know-how utajované. Skutočnosť, ţe niektoré súčasti know-how (v danom prípade

konkrétneho know-how) sú beţne dostupné a známe, však podľa nášho názoru v ţiadnom

prípade neznamená ani všeobecnú známosť či dostupnosť celého know-how (ako súboru

poznatko ... ) a tým i jeho pouţiteľnosť treťou osobou bez súhlasu jeho majiteľa.

V konečnom dôsledku skutočnosť, ţe know-how bolo zo strany ţalobcu predmetom

utajenia, potvrdzujú po vykonanom skúmaní i znalkyne Ing. Z. a Ing. M.. V tejto otázke sa

pritom nestotoţňujeme s názorom Generálneho prokurátora, podľa ktorého takéto vyjadrenia

súdnych znalkýň (z ktorých Ing. Z. bola poverená na vypracovanie kontrolného znaleckého

posudku priamo súdom) nemôţe súd vziať do úvahy rovnako, ako akýkoľvek iný dôkaz

predloţený v rámci súdneho konania.

Rozhodujúca je však podľa nášho názoru právna otázka, a to skutočnosť, ţe nejestvuje

ţiadna právna povinnosť vlastníka know-how chrániť toto know-how ako predmet

obchodného tajomstva v zmysle ustanovenia , a ţe k takémuto

záveru nie je ţiadny dôvod - ako sme uţ uviedli i vyššie, ako ani po zváţení názorov

existujúcej relevantnej právnej teórie.

Plne sa pritom stotoţňujeme s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý konštatoval,

ţe nie je moţné uzavrieť, ţe know-how môţe poţívať právnu ochranu len po splnení

predpokladov právnej ochrany cez inštitút obchodného tajomstva, a ţe právna ochrana

know-how vyplýva z ústavného práva vlastniť majetok, z ustanovení

o ochrane vlastníctva a z ustanovení o nekalej súťaţi.

Generálny prokurátor vyslovuje názor, ţe "S pouţitím analógie legis moţno právne

normy vlastníckeho práva aplikovať aj na iné predmety právneho vzťahu ako na veci, avšak

iba za predpokladu, ţe tieto predmety právneho vzťahu nie sú regulované právnou úpravou

priamo." A v tejto súvislosti Generálny prokurátor prichádza k právnemu názoru, ţe právna

úprava pozná inštitút obchodného tajomstva, ktorý presne podľa jeho názoru "vymedzuje

podmienky, za ktorých sa poznatkom a skúsenostiam podnikateľa poskytuje absolútne právna

ochrana." A preto podľa jeho názoru "Analogická aplikácia iného právneho inštitútu preto

133

neprichádza do úvahy."

S takýmto názorom však podľa nás nemoţno súhlasiť, nakoľko pre takýto názor chýba

akákoľvek právna opora. Ako sme uţ uviedli vyššie, nie je ţiadny dôvod domnievať sa, ţe

keďţe existuje inštitút obchodného tajomstva, tak know-how nemôţe poţívať akúkoľvek inú

právnu ochranu. Takémuto (podľa nás nesprávnemu) názoru Generálneho prokurátora

odporujú hneď dva dôvody:

Po prvé, ako sme uţ preukázali vyššie, nie je ţiadna zákonná povinnosť (ani

prevládajúci názor právnej teórie), ţe by know-how muselo byť predmetom obchodného

tajomstva. Inými slovami, know-how môţe existovať nezávisle na skutočnosti, či v danom

prípade je alebo nie je predmetom obchodného tajomstva.

Po druhé, v právnej teórii i v príslušnej legislatíve je absolútne nesporné, ţe know-how

predstavuje nehmotný majetok, ktorý ako taký je spôsobilý byť predmetom vlastníckeho

práva. Know-how ako osobitný druh nehmotného majetku môţe byť (a beţne i je) súčasťou

podnikateľského majetku, v rámci ktorého sa i odpisuje pre daňové účely, know-how je beţne

predmetom zmlúv, na základe ktorých dochádza k scudzeniu či k rôznej dispozícii s know-

how na základe súhlasu jeho vlastníka a pod.. Nie je nám pritom známe ţiadne zákonné

ustanovenie, v zmysle ktorého by nehmotný majetok mal poţívať v akomkoľvek ohľade

niţšiu (či dokonca ţiadnu!) právnu ochranu, ako akýkoľvek iný predmet vlastníckeho práva.

Takýto záver Generálneho prokurátora je podľa nášho názoru absolútne nepodloţený, a ako

taký, i neakceptovateľný.

Podľa názoru Generálneho prokurátora vraj zákonodarca vymedzil podmienky právnej

ochrany (podľa názoru Generálneho prokurátora zrejme pre know-how - inak by vyjadrenie

Generálneho prokurátora v danom kontexte postrádalo zmysel) v § 17 Obchodného

zákonníka. Z čoho však Generálny prokurátor vyloţil takýto záver (podľa nášho názoru

absolútne nesprávny) nám nie je známe. Z tohto nesprávneho záveru následne Generálny

prokurátor odvodil ďalší nesprávny záver, ţe pri nesplnení podmienok právnej ochrany cez

inštitút obchodného tajomstva (zrejme znovu vo vzťahu ku know-how) nemôţe byť ochrana

absolútneho charakteru poskytnutá.

S takýmto názorom však nemôţeme súhlasiť a takýto - podľa nášho názoru ničím

nepodloţený - názor môţeme vskutku vo vzťahu ku know-how označiť ako absurdný.

134

Svoj vyššie uvedený nesprávny názor následne Generálny prokurátor aplikuje i vo

vzťahu k ustanoveniam upravujúcim nekalosúťaţné konanie.

Generálny prokurátor vyslovuje názor, podľa ktorého, ak nejde o porušenie obchodného

tajomstva, tak vo vzťahu ku know-how "neprichádza do úvahy posudzovať daný skutkový

stav tak, ţe vyuţitie takej skúsenosti je nekalosúťaţným konaním." Predpokladáme pritom

(i s ohľadom na uţ predchádzajúce chybné zamieňanie pojmu skúsenosti s pojmom

know-how na strane Generálneho prokurátora), ţe i v tomto prípade mal Generálny

prokurátor na mysli know-how, ak sa vyjadroval o "skúsenostiach". V opačnom prípade by

nakoniec vyjadrenia Generálneho prokurátora nemali, s ohľadom na posudzovanú

problematiku, ţiadny význam.

Podľa nášho názoru je však i vyššie uvedený názor Generálneho prokurátora

nesprávny, nakoľko Generálny prokurátor, okrem svojho chybného chápania know-how ako

"povinného" predmetu obchodného tajomstva, v danom prípade nesprávne

a neodôvodniteľne zuţuje predmet nekalosúťaţného konania vo vzťahu k neoprávnenému

uţívaniu know-how na moţné porušenie obchodného tajomstva. Takýto názor je však i v

priamom rozpore s textom príslušného zákonného ustanovenia § 44 ods. l Obchodného

zákonníka, ktorý obsahuje základnú zákonnú definíciu nekalej súťaţe. Samotné porušenie

obchodného tajomstva je len jedným z viacerých moţných prípadov nekalej súťaţe

uvedených v ustanovení . , pričom i príslušný výpočet

týchto moţných prípadov nekalej súťaţe (vrátane prípadu porušenia obchodného tajomstva)

je v citovanom ustanovení uvedený výrazom "najmä".

Názor Generálneho prokurátora, podľa ktorého ak pri neoprávnenom uţívaní nedôjde

k porušeniu obchodného tajomstva, nemoţno takéto neoprávnené uţívanie kvalifikovať ani

ako nekalosúťaţné konania, nie je podľa nášho názoru správny a postráda akúkoľvek zákonnú

oporu.

K bodu 4) Nesprávne právne posúdenie zmluvného vzťahu medzi žalobcom a

žalovaným

Vo vzťahu k tomuto dôvodu sa Generálny prokurátor zaoberá otázkou, kto

prevádzkoval príslušné číselné lotérie, a aký bol charakter zmlúv uzatvorených medzi

135

ţalobcom a ţalovaným.

Celá otázka "prevádzkovateľa" číselných lotérií je pritom podľa nášho názoru otázkou

spôsobu výkladu tohto pojmu, nakoľko i z vykonaného dokazovania je zrejmé, ţe

"technickým" či "faktickým" prevádzkovateľom číselných lotérií v čase zmluvnej spolupráce

medzi ţalobcom a ţalovaným bol jednoznačne ţalobca, zatiaľ čo "právnym"

prevádzkovateľom bol ţalobca ako nositeľ príslušnej licencie udelenej Ministerstvom financií

SR. Takéhoto rozdielneho vnímania si boli podľa nášho názoru vedomé i konajúce súdy,

a preto v tomto zmysle nemoţno uznať tvrdenie Generálneho prokurátora, podľa ktorého

prvostupňový súd nesprávne právne vyhodnotil, ţe "ţalobca know-how od počiatku svojej

činnosti, t. j. od roku 1993, pouţíval na prevádzkovanie číselných hier.". Podľa nášho názoru

týmto vyjadrením súd len konštatoval preukázaný skutkový stav, ktorý je podľa nášho názoru

z vykonaného dokazovania zrejmý.

Tvrdenie Generálneho prokurátora, podľa ktorého "ţalobca mohol od roku 1993

know-how pouţívať iba pri plnení svojich zmluvných povinností voči ţalovanému, nie však

pri prevádzkovaní číselných hier" totiţ v sebe zrejme z nepochopenia faktického stavu

obsahuje vnútorný neodstrániteľný rozpor, keďţe predmetom zmluvných povinností ţalobcu

voči ţalovanému bolo práve "prevádzkovanie číselných hier". Takţe ţalobca nemohol plniť

svoje povinnosti voči ţalovanému, ak by súčasne svoje know-how nepouţíval na

"prevádzkovanie číselných hier". Správnosť tohto nášho názoru priamo potvrdzuje napríklad i

text zmluvy uzatvorenej medzi ţalobcom a ţalovaným dňa 04. 01. 1993, v ktorej (ako

konštatuje v odôvodnení rozsudku na str. 22 i prvostupňový súd) ţalovaný "poveruje a

splnomocňuje Š., a. s. prevádzkovaním a zabezpečovaním stávkových hier a číselných lotérií

... ".

Nie je pritom správny názor Generálneho prokurátora, ţe by ţalobca vykonával túto

činnosť "V mene a na účet svojho klienta (ţalovaného)", čo je zrejmé i z textu zmlúv, ktoré

medzi sebou ţalobca a ţalovaný uzatvorili, a ktoré boli v rámci písomných dôkazov

predloţené zo strany ţalobcu i prvostupňovému súdu.

Napríklad podľa bodu 2 čl. 1. Zmluvy o zabezpečení spracovávania dát a ostatných

technických úkonov spojených s prevádzkovaním číselných lotérií a stávkových hier

uzatvorenej medzi ţalobcom a ţalovaným dňa 27. 8. 1993 "Objednávateľ touto zmluvou

poveruje v zmysle bodu 2 povolenia MF SR dodávateľa technickým spracovaním operácií

136

a s nimi súvisiacich činností v rozsahu a za podmienok stanovených povolením Ministerstva

financií SR pre objednávateľa ustanoveniami tejto zmluvy. Dodávateľ pritom vystupuje

a koná vlastným menom." Podľa bodu l. čl. 2. rovnakej zmluvy "Dodávateľ na svoj náklad

a nebezpečenstvo zabezpečí objednávateľovi technické spracovanie operácií a s nimi

súvisiacich činností potrebných pre zabezpečenie stávkových hier... "

Podobne napríklad podľa bodu 2. čl. 1. Zmluvy o zabezpečení spracovávania dát

a ostatných technických úkonov spojených s prevádzkovaním číselných lotérií a stávkových

hier "Objednávateľ touto zmluvou poveruje a splnomocňuje dodávateľa vykonávaním

technických operácií a úkonov nevyhnutne súvisiacich s technickým zabezpečením číselných

lotérií a stávkových hier v rozsahu a za podmienok stanovených povolením Ministerstva

financií SR pre objednávateľa v znení podľa čl. 1 ods. 1. Dodávateľ pritom vystupuje a koná

vlastným menom." Podľa bodu 1. čl. 2. rovnakej zmluvy "Dodávateľ na svoj náklad

a nebezpečenstvo zabezpečí zmluvne technické spracovanie operácií a s nimi súvisiacich

činností... ".

Nikto pritom netvrdí - ani konajúce súdy, ani ţalobca, ţe by z právneho hľadiska

nebol prevádzkovateľom číselných hier ţalovaný. Táto otázka podľa nášho názoru vôbec nie

je, ani nebola, sporná. Táto skutočnosť však podľa nášho názoru neoprávňovala ani

neoprávňuje ţalovaného na prisvojenie si a následné protiprávne uţívanie know-how ţalobcu

ţalovaným bez súhlasu ţalobcu.

Ďalej Generálny prokurátor upozorňuje na (podľa nášho názoru zdanlivý) rozpor

medzi skutkovým záverom súdu, ţe ţalobca pouţíval know-how od roku 1993, s iným

skutkovým záverom súdu, ţe know-how ţalobcu pouţíval od roku 1993 ţalovaný. Podľa

nášho názoru v týchto skutkových záveroch nie je rozpor - nakoľko ţalobca pouţíval know-

how ako svoj majetok pri plnení zmluvných povinností voči ţalovanému. Skutočnosť, ţe od

roku 1993 začal know-how ţalobcu pouţívať i ţalovaný, s predchádzajúcim tvrdením nie je v

nijakom rozpore. Je inou otázkou, do akej miery, a či vôbec, pouţíval ţalovaný know-how

ţalobcu oprávnene. Názor Generálneho prokurátora, podľa ktorého skutkový záver súdu, ţe

ţalobca pouţíval know-how od roku 1993 vylučuje správnosť právneho záveru súdu, ţe

ţalovaný know-how získal neoprávnene, totiţ podľa nášho názoru nie je ničím podloţený

a nie je ani správny. Skutočnosť, ţe ţalobca pouţíval svoje know-how (vo vlastnom mene

a na svoj náklad) pri plnení zmluvných povinností voči ţalovanému ešte v ţiadnom prípade

neznamená, ţe by know-how nemohlo byť protiprávne odňaté ţalobcovi ţalovaným - ako sa

137

(podľa nášho názoru nesprávne) domnieva Generálny prokurátor.

Podľa nášho názoru sa preto nemoţno stotoţniť ani s názorom Generálneho

prokurátora, podľa ktorého vyuţívanie know-how ţalobcu na plnenie jeho zmluvných

povinností voči ţalovanému "vylučuje protiprávne pouţívanie know-how ţalovaným". Ako

bolo totiţ preukázané v rámci vykonaného dokazovania, rozsah zmluvnej spolupráce medzi

ţalobcom a ţalovaným sa plynutím času zmenšoval, a od roku 1996 poskytoval ţalobca

ţalovanému v porovnaní s rokom 1993 pri prevádzkovaní číselných lotérií len niektoré veľmi

obmedzené sluţby. Skutočnosť, ţe predtým ţalobca poskytoval na základe zmluvy rôzne

sluţby, vyuţívajúc pritom svoje know-how v omnoho širšom rozsahu však ţalovaného

nemohla oprávňovať na osvojenie si tohto know-how bez súhlasu ţalobcu a jeho ďalšie

uţívanie (opätovne bez súhlasu ţalobcu). A z tohto pohľadu súdy správne vyhodnotili

(skutkovo i právne) ţe know-how v danom období pouţíval tak ţalobca, ako i ţalovaný

(v rozličnej miere a rozsahu).

I ďalší názor Generálneho prokurátora, v zmysle ktorého je potrebné posudzovať

zmluvný vzťah medzi ţalobcom a ţalovaným ako zmluvu o dielo, podľa nás nie je správny a

nemá ţiadnu právnu oporu. Zmluvy uzatvárané medzi ţalobcom a ţalovaným v ţiadnom

smere nenapĺňajú základné znaky zmluvy o dielo - a uţ vôbec pritom nemoţno súhlasiť s

názorom Generálneho prokurátora, ţe „Je pritom irelevantné, ţe zmluva medzi účastníkmi

nehovorí expressis verbis o tom, ţe ţalobca má vypracovať herný plán.“. Z tohto pohľadu by

predsa Generálnym prokurátorom predpokladaná zmluva o dielo postrádala svoju základnú

náleţitosť - definíciu diela, ktoré sa má na základe zmluvy vytvoriť. Skutočnosť, ţe v rámci

zmluvnej spolupráce ţalobcu a ţalovaného, ţalobca skutočne vytváral herné plány, preto ešte

neznamená, ţe sa - ako sa mylne domnieva Generálny prokurátor - tieto herné plány stali

majetkom ţalovaného ako dielo, ktoré pre neho na základe zmluvy vytvoril ţalobca. Ţalobca

bol na základe zmlúv uzatvorených so ţalovaným povinný zabezpečiť prevádzkovanie

číselných lotérií - túto povinnosť ţalobca splnil, a v tom rámci vytvoril i herný plán.

Vytvorenie herného plánu však nebolo ţalovaným ako dielo objednané a ukončením obdobia

platnosti príslušnej zmluvy, na základe ktorej bol ţalobca povinný zabezpečiť prevádzkovanie

číselných lotérií (v plnom rozsahu v rokoch 1993 a 1994), zanikli zo strany ţalovaného i

akékoľvek práva k súčastiam know-how ţalobcu, medzi ktoré patrí i herný plán. Uvedené sa

podľa nášho názoru v rovnakom rozsahu týka i ďalších súčastí know-how ţalobcu, ktoré v

Mimoriadnom dovolaní v tejto súvislosti menuje Generálny prokurátor, akými sú napríklad

138

prevádzkové predpisy pre ON LINE a OFF LINE systém, tabuľky na číselné lotérie, vzory

tlačív, obálka, reklamačný list, technická dokumentácia, tikety, potvrdenky, výherné listiny, či

poštové pravidlá.

Akékoľvek oprávnenie na uţívanie týchto súčastí know-how zo strany ţalovaného bez

súhlasu ţalobcu pritom nemohla zaloţiť ani skutočnosť, ţe tieto dokumenty boli schvaľované

v povoleniach Ministerstva financií SR na prevádzkovanie číselných lotérií pre ţalovaného,

ako naznačuje Generálny prokurátor.

Názor Generálneho prokurátora, ktorý všetky tieto hmotné výsledky činnosti ţalobcu

vykonané na základe zmluvy (v zásade o poskytovaní rôznych sluţieb!) povaţuje

automaticky za vlastníctvo ţalovaného, ktorý ich mal získať tým, ţe zmienené zmluvy sú

podľa názoru Generálneho prokurátora zmluvami o dielo, je podľa nás nesprávny a právne

nepodloţený. Takýto postoj k týmto hmotným výsledkom činnosti ţalobcu dokonca nikdy

nemal ani ţalovaný, ktorý tieto výsledky hmotnej činnosti ţalobcu nikdy účtovne nezaradil do

svojho majetku - čo by bol samozrejme povinný, ak by ich podľa názoru Generálneho

prokurátora odplatne nadobudol ako dielo do svojho vlastníctva. Čo by pritom samo o sebe

ani nebolo technicky moţné, keďţe medzi účastníkmi nikdy ani nedošlo k dohode o cene

týchto jednotlivých hmotných výsledkov činnosti ţalobcu - čím okrem iného nebola naplnená

ani ďalšia základná náleţitosť zmluvy o dielo. I z jednoznačne prejavenej vôle účastníkov ako

zmluvných strán, okrem samotného výslovného a podľa nášho názoru jednoznačného textu

príslušných zmlúv, je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, ţe medzi ţalobcom a ţalovaným

nikdy nedošlo k uzavretiu zmluvy o dielo, a ţe hmotné výsledky činnosti ţalobcu sa preto

nikdy nestali vlastníctvom ţalovaného.

Osobitne sa Generálny prokurátor zaoberá know-how ţalobcu vo vzťahu k vytvoreniu

a následnému uţívaniu systému ON LINE. Zo skutočnosti, ţe tento systém bol vytvorený po

roku 1993 (v tejto súvislosti poznamenávame, ţe ţalobcom - čo bolo preukázané

i v znaleckom dokazovaní) v rámci zmluvnej spolupráce ţalobcu so ţalovaným, Generálny

prokurátor odvodzuje záver, v zmysle ktorého mohol "preto ţalovaný s takto získanými

poznatkami a skúsenosťami voľne nakladať."

Tento záver však podľa nášho názoru nie je správny - z rovnakého dôvodu ako

uvádzame vyššie, nakoľko systém ON LINE a s tým súvisiace know-how nebolo ţalobcom

vytvorené pre ţalovaného na základe zmluvy o dielo alebo na základe akejkoľvek inej

139

zmluvy, ktorou by ţalovaný príslušné know-how získal do svojho vlastníctva. Ţalobca si -

podobne ako v príkladoch uvedených vyššie - plnil len svoje zmluvné záväzky (časovo

i rozsahom obmedzené) zabezpečiť pre daný čas prevádzkovanie určených číselných lotérií.

Zo splnenia tohto záväzku však z právneho hľadiska podľa nášho názoru nevyplýva ţiadne

oprávnenie ţalovaného uţívať hmotné výsledky tejto činnosti ţalobcu (v danom prípade

podklady týkajúce sa prevádzky systému ON LINE).

Generálny prokurátor v ďalšom spochybňuje časť know-how ţalobcu týkajúcu sa

prevádzkovania systému ON LINE, keďţe príslušné terminály patrili spoločnosti G.

V tejto súvislosti sme však toho názoru, ţe obdobne, ako v iných prípadoch, keď

príslušná činnosť či výsledok bol zo strany ţalobcu zabezpečený prostredníctvom tretej osoby

na základe zmluvy uzatvorenej so ţalobcom, táto skutočnosť nespochybňuje existenciu

celkového know-how na prevádzkovanie číselných lotérií na strane ţalobcu (ani jeho

vlastnícke právo k tomuto know-how). Majiteľ príslušného know-how predsa vôbec nemusí

ovládať kaţdú jednotlivú činnosť, ktorá je nevyhnutná pre riadne vyuţitie tohto know-how.

Ak sme napríklad v úvode nášho vyjadrenia spomenuli ako príklad know-how na výrobu

osobného auta, podľa nášho názoru majiteľ takého know-how vôbec nemusí ovládať potrebné

postupy nevyhnutné pre činnosť zvárania, ktorá sama osebe je samozrejme nevyhnutnou

súčasťou takého know-how. Súčasťou tohto osobitného know-how je totiţ poznatok -

vedomosť či informácia, ţe takéto zváranie je pre výrobu osobného auta nevyhnutné

a následná informácia, u koho je moţné takéto zváranie s potrebnou kvalitou a parametrami

zabezpečiť. Súčasťou know-how teda vôbec nemusia byť všetky informácie a poznatky

týkajúce sa priameho výkonu jednotlivých činností, ale omnoho viac poznatky a informácie

o tom, aké činnosti – v akom rozsahu a kvalite sú pre dosiahnutie príslušného cieľa (výroby

osobného auta či prevádzkovania konkrétnej číselnej lotérie) potrebné a nevyhnutné, a ako je

moţné zabezpečiť ich vykonanie (či uţ na základe sprostredkovateľskej alebo akejkoľvek inej

zmluvy).

A z tohto pohľadu je podľa nášho názoru úplne irelevantná i zmienka Generálneho

prokurátora o výsluchu štatutárneho zástupcu spoločnosti S., a. s. o tom, ţe ţalobca mal v

roku 1993 len 5 zamestnancov, a ţe napríklad "činnosti spojené s prevádzkovaním

OFF LINE neovládal" - keďţe si ich zabezpečoval na základe zmluvy u spoločnosti S., a. s..

Počet zamestnancov je v tejto otázke skutočne absolútne irelevantný - keďţe ako sa

140

preukázalo vykonaným dokazovaním, know-how v danom období existovalo, ţalobca ho

nadobudol ako zákonný právny nástupca predchádzajúceho vlastníka a prevádzkovateľa tohto

know-how - federálneho podniku S., a túto skutočnosť (existenciu know-how a jeho

vlastníctvo ţalobcom) dokonca písomne uznala i česká spoločnosť S., a. s. (keďţe vyššie

zmienená výpoveď jej štatutárneho zástupcu s uvedenou skutočnosťou zjavne nie je v

ţiadnom rozpore) - ako je zrejmé i z predloţeného písomného dôkazu v súdnom spise

(Dodatku č. l zo dňa 19. 11. 2001 Dohody o majetkovém vypořádaní hospodářského zařízení

S.S. podniku pro organizování sázek, uzatvorenej dňa 21. 4. 1993, ktorý bol uzatvorený

medzi ţalobcom a spoločnosťou S., a. s.).

K bodu 5) Nesprávne právne posúdenie hodnoty know-how a výšky bezdôvodného

obohatenia za používanie know-how

Pominúc vyjadrenia Generálneho prokurátora, ktorý i v tejto časti spochybňuje

dostatočnú určitosť vymedzenia know-how, k čomu sme sa uţ vyjadrili v predchádzajúcich

častiach tohto vyjadrenia, predkladá Generálny prokurátor bez akéhokoľvek ďalšieho

vysvetlenia či objasnenia svoj názor, v zmysle ktorého "Konštatovanie znalca, ţe existenciu

práv (nota be ne nehmotných neregistrovaných práv) zistil výlučne z dokumentov

predloţených ţalobcom, je v sporovom súdnom konaní irelevantné."

S týmto závaţným tvrdením Generálneho prokurátora však podľa nášho názoru

nemoţno súhlasiť, nakoľko pre takéto tvrdenie nejestvuje ţiadna práva opora (a Generálny

prokurátor ju ani neuvádza). Skutočnosť, ţe súdny znalec zistil pri svojom skúmaní existenciu

nehmotných neregistrovaných práv na základe dokumentov predloţených len jednou

sporovou stranou (v tomto prípade ţalobcom), v nijakom prípade podľa nášho názoru

nediskvalifikuje príslušný následný názor či nález súdneho znalca z hľadiska jeho uplatnenia

(a zváţenia ako jedného z dôkazov) v sporovom súdnom konaní. Neuznanie takéhoto dôkazu

len z dôvodu vyššie uvedeného vyššie Generálnym prokurátorom by znamenalo

neodôvodnené a neakceptovateľné popretie zákonnej zásady voľného hodnotenia dôkazov

a predovšetkým by postrádalo akúkoľvek právnu oporu.

V ďalšom texte sa Generálny prokurátor zaoberá znaleckými posudkami predloţenými

Ing. I. S. (znalecký posudok č. 8/1999 zo dňa 12. 11. 1999 v znení dodatku č. 1 zo dňa 12. 11.

141

2001) a Ing. M. M. (znalecký posudok č. 45/1999 zo dňa 29. 11. 1999 v znení dodatku č. 1 zo

dňa 12. 11. 2001).

V tejto súvislosti sa predovšetkým v ţiadnom prípade nemôţeme stotoţniť s ničím

neodôvodneným tvrdením Generálneho prokurátora, podľa ktorého je stanovenie výšky

ročného licenčného poplatku jedinou informáciou odborného charakteru, ktorú znalecké

posudky obsahujú. Podľa nám dostupných informácií nie je Generálny prokurátor súdnym

znalcom a nie je ani odborníkom v oblasti oceňovania nehmotných práv. Podľa nášho názoru

sú príslušné znalecké posudky odborne na výške spracované - samozrejme v úrovni

poznatkov a praxe, ktorá existovala v čase ich vypracovania. I spôsob či úroveň znaleckých

posudkov sa samozrejme plynutím času všeobecne zvyšuje, no obaja súdni znalci - tak

Ing. I. S. ako i Ing. M. M., sú v danej oblasti naslovovzatí odborníci s praxou počítanou dnes

uţ v desaťročiach a i predmetné znalecké posudky obsahujú podľa nášho názoru všetky

potrebné odborné informácie v súlade s príslušným Znaleckým štandardom vydaným

Ministerstvom spravodlivosti SR v roku 1993. Vyššie uvedené dehonestačné vyhlásenie

Generálneho prokurátora o odbornej úrovni zmienených znaleckých posudkov preto v tejto

súvislosti, bez ohľadu na právne názory Generálneho prokurátora, povaţujeme za nemiestne a

z hľadiska Mimoriadneho dovolania za irelevantné.

Podľa názoru Generálneho prokurátora bolo povinnosťou znalcov podrobne

zdôvodniť, prečo je výška licenčného poplatku 2 %. Uvádza následne celý rad poţiadaviek,

ktoré boli podľa jeho názoru znalci povinní vziať do úvahy a následne i uviesť svoje

hodnotenie či zváţenie vplyvu odpovedí na tieto poţiadavky na výšku stanoveného

licenčného poplatku v znaleckom posudku.

V tejto súvislosti sme toho názoru, ţe názor Generálneho prokurátora nie je správny.

Obaja znalci boli povinní pridŕţať sa pri vypracovaní svojich znaleckých posudkov

príslušných platných právnych noriem, predovšetkým platného Znaleckého štandardu pre

stanovenie hodnoty podnikov č. 8647/93 - 50 schváleného Ministerstvom spravodlivosti

Slovenskej republiky 10. 08. 1993.

Je pritom nepochybné, ţe obaja súdni znalci vzali do úvahy mnohé skutočnosti, ktoré

zistili pri vypracovaní svojich znaleckých posudkov, čomu dosvedčuje i skutočnosť, ţe výšku

licenčného poplatku stanovili na absolútne najniţšej moţnej hranici v rámci rozpätia

stanoveného pre danú oblasť podnikania (od 2 do 10 %). Podľa nášho názoru však znalci

142

neboli povinní podrobne vo svojich znaleckých posudkoch rozoberať poţiadavky stanovené

Generálnym prokurátorom, nehovoriac o tom, ţe podľa nášho názoru sú mnohé z týchto

poţiadaviek kladených Generálnym prokurátorom pre stanovenie správnej výšky licenčného

poplatku absolútne irelevantné. Osobitnú pozornosť by sme pritom mali venovať skutočnosti,

ţe i keby znalci akokoľvek zvaţovali i poţiadavky kladené Generálnym prokurátorom (ktoré

všetky smerujú k spochybneniu hodnoty know-how ţalobcu, a tým i k zniţovaniu prípadnej

výšky licenčného poplatku za jeho uţívanie), ich záverečný výrok by to nemohlo ţiadnym

spôsobom ovplyvniť - keďţe - ako sme uţ uviedli vyššie, zvolili tú najniţšiu moţnú výšku

licenčného poplatku.

V prvom rade teda zo strany súdnych znalcov nedošlo pri vypracovaní ich znaleckých

posudkov k porušeniu ţiadnych právnych predpisov a ich závery tak nemoţno z tohto

pohľadu spochybňovať.

Niektoré poţiadavky kladené v tejto súvislosti zo strany Generálneho prokurátora však

i tak podľa nášho názoru nemajú vo vzťahu k stanoveniu výšky licenčného poplatku za

uţívanie know-how ţiadny zmysel.

Podľa názoru Generálneho prokurátora mali napríklad znalci "zhodnotiť skutočnosť,

ţe poskytovateľ licencie nemá sám oprávnenie na činnosť, s ktorou výkon licencie súvisí,

teda, ţe jediným vyuţitím jeho know-how je poskytnutie licencie inému (dokonca jedinému)

subjektu". Podľa nášho názoru zhodnotenie skutočnosti, ţe poskytovateľ licencie nemá sám

oprávnenie na činnosť, s ktorou výkon licencie súvisí, nemá ţiadny vplyv na výšku

licenčného poplatku, za ktorý môţe prijímateľ licencie predmetné know-how uţívať. Pre

stanovenie výšky licenčného poplatku podľa nášho názoru napríklad nie je ţiaden rozdiel v

situácii, ak by majiteľom know-how bol podnikateľ so všetkými licenciami poţadovanými na

jej skutočné prevádzkovanie a situáciou, ak by drţiteľom licencie bola trebárs osobitná

holdingová spoločnosť, ktorej jediným predmetom činnosti by bol prenájom nehmotného

majetku, ako je napríklad know-how, či rôzne patenty, alebo ochranné známky (čo je

predovšetkým v krajinách so zvýhodneným zdaňovaním úplne beţný prípad). Taktieţ podľa

nášho názoru nemoţno súhlasiť s názorom Generálneho prokurátora, podľa ktorého jediným

vyuţitím know-how je pre ţalobcu jeho poskytnutie inému subjektu. Správnosť nášho názoru

potvrdzuje i predmetný prípad, keď ţalobca niekoľko rokov aktívne vyuţíval svoje

know-how na zabezpečenie zmluvne dohodnutých sluţieb v prospech ţalovaného.

143

Taktieţ nepovaţujeme za logickú poţiadavku Generálneho prokurátora, aby znalci

vyhodnotili, "či má odberateľ licencie na know-how moţnosť prevádzkovať činnosť aj bez

akéhokoľvek know-how, t. j. získať skúsenosti aţ pri prevádzkovaní vlastnej činnosti".

Nelogickosť tejto poţiadavky totiţ vidíme v tom, ţe podľa nášho názoru činnosť, pre

prevádzkovanie ktorej je potrebné know-how proste prakticky nemoţno prevádzkovať bez

pouţitia tohto know-how - a uţ vôbec preto nemoţno nadobudnúť potrebné know-how

prevádzkovaním činnosti, na ktorú je toto know-how potrebné.

Nevidíme tieţ ţiaden dôvod pre splnenie poţiadavky Generálneho prokurátora, podľa

ktorej znalci "mali uviesť svoje skúsenosti s ocenením obdobného prípadu (drţiteľ výhradnej

štátnej licencie na číselné hry uţíva zároveň aj licenciu na nehmotný statok od súkromného

poskytovateľa) alebo mali uviesť, ţe ţiadnu skúsenosť s obdobným prípadom nepoznajú

a potom vyhodnotiť dopad nedostatku informácie na moţnú nepresnosť v odhade".

Podľa nášho názoru ţiadna taká poţiadavka na znalcov nie je obsiahnutá

v ţiadnom právnom predpise a ako taká je tieţ absolútne neštandardná. Uznávame, ţe

ohodnocovanie know-how na prevádzkovanie číselných lotérií je veľmi zriedkavým

prípadom v znaleckej praxi, avšak v oblasti ohodnocovania know-how ako nehmotného

majetku je zrejme takýmto zriedkavým prípadom z hľadiska predmetu know-how skoro

kaţdý prípad. Pritom takáto poţiadavka podľa nášho názoru neobstojí ani v ostatných

znaleckých oboroch. Alebo snáď Generálny prokurátor bude podmieňovať platnosť

či záväznosť (alebo správnosť?) znaleckého posudku trebárs na budovu Bratislavského hradu

skutočnosťou, či príslušný znalec z odboru oceňovania nehnuteľností vo svojom znaleckom

posudku uviedol, či uţ má skúsenosť s oceňovaním hradov, a ak takú skúsenosť nemá,

či vyhodnotil dopad nedostatku takej skúsenosti na moţnú nepresnosť v jeho odhade?

Tvrdenie Generálneho prokurátora, podľa ktorého zmienené znalecké posudky

neobsahovali vo vzťahu k stanovenej výške licenčného poplatku ţiadne odôvodnenie sa

pritom podľa nášho názoru nezakladá na pravde.

V znaleckom posudku č. 8/1999 Ing. S. uvádza, ţe výšku licenčného poplatku stanovil

"Po dôkladnom posúdení všetkých vyššie uvedených skutočností, s prihliadnutím na to, ţe sa

jedná o nehmotný majetok charakteru iného duševného vlastníctva". Pričom táto veta sa

samozrejme nenachádza v úvode celého znaleckého posudku, ale aţ v úvode jeho piatej

strany.

144

V znaleckom posudku č. 45/1999 Ing. M. uvádza, ţe výšku licenčného poplatku

stanovila "na základe vecného obsahu, úrovne a komplexnosti know-how" - ktoré predtým

opísala a posúdila v znaleckom posudku na niekoľkých stranách .

S prihliadnutím na vyššie uvedené, preto podľa nášho názoru nemoţno súhlasiť

s tvrdením Generálneho prokurátora, podľa ktorého vyjadrenia uvedených znalcov nemoţno

povaţovať za znalecké posudky v zmysle , nakoľko podľa nášho názoru nie je

pravdou, ţe by zo strany týchto znalcov išlo o vyjadrenie "bez akéhokoľvek, čo i len

elementárneho odôvodnenia postupu pri zisťovaní tejto hodnoty", pričom i po opätovnom

podrobnom preštudovaní citovaného ustanovenia sme nezistili ţiaden rozpor

predmetných znaleckých posudkov s týmto zákonným ustanovením, a teda ani ţiadnu

"procesnú vadu pri vykonaní dôkazu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci".

Nehovoriac o tom, ţe prvostupňový súd uskutočnil i osobitný výsluch kaţdého z

uvedených znalcov, v rámci ktorého obaja znalci potvrdili svoje zistenia obsiahnuté

v znaleckých posudkoch a objasnili niektoré skutočnosti a postupy súvisiace s ich zisteniami

v znaleckých posudkoch.

Generálny prokurátor ďalej predkladá svoj názor, podľa ktorého znalci Ing. S. a Ing.

M. zvolili nesprávnu metódu pri oceňovaní know-how. Tento názor Generálneho prokurátora

povaţujeme za nesprávny, pričom toto pochybenie Generálneho prokurátora vyplýva z jeho

nesprávneho presvedčenia, v zmysle ktorého "Právnym predpisom, ktorý v Slovenskej

republike prvýkrát ustanovi, akou metódou má byť ocenené know-how patriace k podniku, je

vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o stanovení

hodnoty podniku, jeho častí a zloţiek majetku podniku (). To však v

ţiadnom prípade nie je pravda.

Prvým právnym predpisom, ktorý v Slovenskej republike (ak neberieme do úvahy

predpisy, ktoré boli vydané v rámci federatívnej Československej republiky) ustanovil akou

metódou má byť ocenené know-how patriace k podniku je Znalecký štandard pre stanovenie

hodnoty podniku č. 8647/93-50, schválený Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky

dňa 10. 08. 1993 (ďalej len "Znalecký štandard"). V tejto súvislosti nás prekvapuje, ţe tento

predpis Generálnemu prokurátorovi nie je známy, nakoľko na Znalecký štandard sa obaja

menovaní znalci výslovne odvolávajú i v predmetných znaleckých posudkoch.

145

Znenie úvodných ustanovení Znaleckého štandardu potvrdzuje, ţe ide o záväzný

právny predpis:

„Znalecký štandard stanovuje záväzný postup pri vypracúvaní znaleckých

posudkov...“

„Znalecká organizácia (ďalej znalec) je povinná postupovať podľa tohoto štandardu

vždy, keď vypracuje znalecký posudok opatrený znaleckou pečiatkou ...“

Časť 3. Znaleckého štandardu obsahuje metódy a postupy ohodnocovania nehmotného

majetku podniku. Do nehmotného majetku (nehmotných aktív) podniku pritom Znalecký

štandard výslovne zahŕňa i know-how (str. 107 Znaleckého štandardu). Konkrétne metódy

(spôsoby) oceňovania sú upravené v časti 3.2. Znaleckého štandardu, v rámci ktorej je pod

písm. b/ výslovne ako "v zahraničí najčastejšie pouţívaný spôsob ohodnotenia najmä

priemyselných práv" uvedená metóda licenčnej analógie. Obaja znalci teda postupovali

celkom správne, keď túto metódu uplatnili pri stanovení výšky licenčného poplatku v rámci

znaleckého posudku vzťahujúceho sa na know-how.

Nemôţeme súhlasiť ani s ďalším tvrdením Generálneho prokurátora, podľa ktorého

obaja znalci pochybili, ak metódu licenčnej analógie uplatnili i v prípade Dodatkov č. 1

(vypracovaným v roku 2001) k ich znaleckým posudkom vypracovaným v roku 1999, i keď

znalci chybne uviedli v úvode týchto Dodatkov č. l k znaleckým posudkom, ţe boli

vypracované podľa vyhlášky č. . Dôvodom je skutočnosť, ţe ide len o doplnenie

pôvodných znaleckých posudkov vypracovaných v roku 1999 (čo je absolútne zrejmé

z obsahu týchto Dodatkov č. l - nie len z ich názvov), kde by pouţitie inej metódy zvrátilo

pouţiteľnosť výsledkov zistených v pôvodných znaleckých posudkoch.

Názor Generálneho prokurátora, podľa ktorého pouţitie metódy licenčnej analógie je

vecne nesprávny, nemoţno schváliť ani z odborného hľadiska. Špecifickosť vzťahu medzi

ţalovaným a ţalobcom (štátny monopol na prevádzkovanie číselných lotérií na strane

ţalovaného) ešte ţiadnym spôsobom neodporuje pouţitiu tejto metódy. Je odborným

nepochopením na strane Generálneho prokurátora, ak sa domnieva, ţe túto metódu moţno

pouţiť len vtedy, ak znalec môţe poukázať na "analogický príklad". Metóda licenčnej

analógie vychádza z myšlienky, predstavy - fikcie analógie a nie z konkrétneho analogického

príkladu.

146

Ďalšie výhrady Generálneho prokurátora "vecného" charakteru k týmto znaleckým

posudkom, ako napríklad, ţe znalci nezobrali do úvahy "koeficient zastarania know-how",

či "podiel know-how na ostatnom nehmotnom majetku poskytovateľa licencie", či ţe

nezobrali do úvahy "ţiadne ekonomické údaje ţalobcu", podľa nášho názoru ţiadnym

spôsobom nespochybňujú správnosť zvolenej metódy ocenenia (t. j. metódou licenčnej

analógie), ale spochybňujú odbornú správnosť vypracovania znaleckých posudkov.

Vo vzťahu k obsahu týchto výhrad sme toho názoru, ţe:

moţno síce hovoriť o určitom zastaraní know-how, na druhej strane však moţno

rovnako hovoriť o náraste hodnoty know-how, a to i neustálym nárastom obratu

z prevádzkovania číselných hier prevádzkovaných práve na základe predmetného

know-how. Sme však presvedčení, ţe znalci zobrali do úvahy všetky potrebné vplyvy

a faktory vplývajúce na hodnotu posudzovaného know-how.

skutočnosť, ţe znalci zrejme nezobrali do úvahy "ţiadne ekonomické údaje ţalobcu"

ani "podiel know-how na ostatnom nehmotnom majetku poskytovateľa licencie",

je podľa nášho názoru v úplnom poriadku. Nevidíme totiţ ţiadny dôvod na to, aby

boli zo strany znalcov v úvahu vzaté. Nie je nám totiţ vôbec jasná úvaha Generálneho

prokurátora, aký by asi mohli mať vplyv na výšku licenčného poplatku iné

"ekonomické údaje" ţalobcu, čo Generálny prokurátor ţiaľ ani nevysvetlil. Má snáď

know-how inú hodnotu (či výška licenčného poplatku za jeho uţívanie), ak toto

know-how vlastní spoločnosť, ktorá má obrat z iných ekonomických aktivít,

či majetok vo výške 1.000,- eur, ako v prípade, ak je vlastnené spoločnosťou, ktorá má

obrat z iných ekonomických aktivít, či majetok mnohokrát vyšší? Podľa nášho názoru

určite nie. Obdobne nevidíme ţiadny moţný rozdiel v hodnote know-how

(či vo výške licenčného poplatku za jeho uţívanie), ak poskytovať licencie na jeho

uţívanie má okrem know-how, ešte iný nehmotný majetok (napríklad ochranné

známky), ako v prípade, ak poskytovateľ licencie nemá, okrem predmetného know-

how, ţiadny nehmotný majetok .

S poukazom na vyššie uvedené preto povaţujeme výhrady uvedené Generálnym

prokurátorom za irelevantné. V tejto súvislosti poznamenávame, ţe ide v podstate len

o neodborné výhrady Generálneho prokurátora, ktoré neboli podloţené poukazom na ţiadne

porušenie záväzného Znaleckého štandardu.

V ďalšom texte sa Generálny prokurátor zaoberá posúdením správnosti určenia výšky

147

bezdôvodného obohatenia na strane ţalovaného. Generálny prokurátor v tejto súvislosti vidí

"zjavnú logickú disproporciu" v tom, "ţe ţalovaný je na jednej strane zaviazaný zaplatiť

ţalobcovi celú hodnotu know-how, na druhej strane sa mu zakazuje, aby know-how ďalej

pouţíval".

I keď podľa vyjadrenia Generálneho prokurátora ide o "zjavnú" logickú disproporciu

(čo bude tieţ zrejme dôvod, prečo ďalej dôvody takéhoto svojho názoru ani nevysvetľoval),

z nášho pohľadu v uvedených skutočnostiach ţiadnu logickú disproporciu nevidíme. Ak si

predsa ţalovaný neoprávnene prisvojil know-how, ktoré uţ nie je moţné ţalobcovi vrátiť, tak

potom v súlade s ustanovením v náväznosti na

ustanovenie , je ţalovaný povinný vydať ţalobcovi ako

oprávnenej osobe (na úkor ktorej sa bezdôvodne obohatil) hodnotu majetku (v danom prípade

hodnotu know-how), ktorý si takto ţalovaný protiprávne prisvojil. Skutočnosť, ţe okrem toho

know-how ţalovaný nie je oprávnený uţívať (ţe sa mu jeho uţívanie výslovne zakazuje)

predsa podľa nášho názoru s jeho povinnosťou vydať oprávnenej osobe hodnotu know-how,

ktoré si protiprávne prisvojil a ktoré uţ s ohľadom na povahu tohto nehmotného majetku

nevie vrátiť, vôbec nesúvisí. Samotné vyplatenie hodnoty za protiprávne prisvojený majetok

oprávnenej osobe predsa ešte z právneho hľadiska neznamená, ţe osoba, ktorá si taký majetok

protiprávne prisvojila, získa vyplatením jeho hodnoty oprávnenie na ďalšie uţívanie tohto

majetku. Opačný názor (ktorý ţiaľ zrejme s ohľadom na jeho poznámku o "logickej

disproporcii" zastáva i Generálny prokurátor) podľa nášho názoru bez akýchkoľvek ďalších

úvah o logike tejto situácie (ktorá je síce výnimočná, ale nemusí tým byť ešte v rozpore

s logikou) nemá podľa nášho názoru ţiadnu právnu oporu. A v tejto súvislosti treba

poznamenať, ţe Generálny prokurátor ani ţiadnu právnu oporu pre tento svoj názor

neuviedol.

Generálny prokurátor ďalej v Mimoriadnom dovolaní predkladá svoj názor, podľa

ktorého obohatenie získané ţalovaným protiprávnym si prisvojením know-how nezodpovedá

jeho trhovej hodnote, či uţ v roku 1999, alebo v roku 200l "ale tej hodnote, akou sa know-

how podieľalo na ziskoch ţalovaného za roky 1996 aţ 2005".

Tento názor Generálneho prokurátora (podľa nášho názoru nesprávny) vyplýva zrejme

z nesprávneho pochopenia dôvodu vzniku nároku ţalobcu na vydanie bezdôvodného

obohatenia zo strany ţalovaného v danom prípade. V danom prípade totiţ nebolo dôvodom

148

vzniku tohto nároku neoprávnené pouţívanie know-how na strane ţalovaného, ale

skutočnosť, ţe si ţalovaný toto know-how protiprávne prisvojil, a nebol schopný

ho ţalobcovi vrátiť.

Toto nesprávne pochopenie jasne vyniká pri jednom z ďalších vyjadrení Generálneho

prokurátora v nasledovnom odseku (na str. 23 Mimoriadneho dovolania), kde uviedol "Inými

slovami, hodnota know-how na trhu je irelevantná pre zistenie bezdôvodného obohatenia jeho

neoprávneným pouţívaním."

V rozpore s názorom Generálneho prokurátora sme preto toho názoru, ţe súdy

postupovali správne, keď si osvojili závery znalcov o trţnej hodnote know-how ako

i v prípade, keď sa stotoţnili s názorom ţalobcu, podľa ktorého bol ţalovaný povinný vydať

ţalobcovi trţnú hodnotu know-how, ktoré si ţalovaný protiprávne osvojil a následne ho nebol

(vzhľadom na osobitnú povahu tohto majetku) schopný ţalobcovi vrátiť.

K bodu 6) Nesprávne právne posúdenie zákonných podmienok aplikácie ustanovení

o nekalej súťaži na konanie žalovaného

V úvode tejto časti Mimoriadneho dovolania Generálny prokurátor opätovne

predstavuje svoj názor, v zmysle ktorého, ak uţívanie know-how nebolo v rozpore

s ustanoveniami upravujúcim inštitút obchodného tajomstva, tak

takéto uţívanie know-how nemoţno označiť za nekalosúťaţné konanie.

S týmto názorom Generálneho prokurátora nesúhlasíme, a keďţe k tejto otázke sme sa

podrobne vyjadrili uţ v predchádzajúcich častiach nášho vyjadrenia (a keďţe Generálny

prokurátor k tejto téme v tejto časti nepredniesol ţiadne nové argumenty), poukazujeme

v tejto otázke v plnom rozsahu na naše vyššie uvedené vyjadrenia.

Generálny prokurátor v tejto časti Mimoriadneho dovolania ďalej predkladá svoj

názor, ţe zo strany ţalovaného nedošlo k naplneniu ţiadnej zo skutkových podstát uvedených

v ustanoveniach , a a tieţ ţe nedošlo ani k naplneniu

základných znakov nekalej súťaţe vyjadrených v generálnej klauzule právneho inštitútu

nekalej súťaţe ( ).

V tejto súvislosti povaţujeme za potrebné zamerať sa na otázku naplnenia základných

149

znakov nekalej súťaţe vymedzených v citovanom ustanovení pri

posudzovaní konania ţalovaného.

Generálny prokurátor vyjadril názor, podľa ktorého ţalovaný v rozhodnom čase nebol

účastníkom hospodárskej súťaţe, nakoľko mal úplný monopol na prevádzkovanie číselných

lotérií na území Slovenskej republiky. Generálny prokurátor v tejto súvislosti tieţ vyjadril

svoj nesúhlas s názorom súdov, v zmysle ktorých bol ţalovaný prevádzkovaním číselných

lotérií v konkurenčnom postavení voči prevádzkovateľom iných hazardných hier. Číselné

lotérie sú podľa názoru Generálneho prokurátora "svojou povahou jedinečné a nepredstavujú

na trhu zastupiteľnú ponuku k iným druhom hazardných hier (ako sú hry v kasínach, stávkové

hry a tomboly)".

Vo vzťahu k zodpovedaniu otázky, či ţalovaný prevádzkovaním číselných lotérií

pôsobil v konkurenčnom prostredí voči prevádzkovateľom iných hazardných hier,

povaţujeme za zásadnú predchádzajúcu vetu, v ktorej citujeme názor Generálneho

prokurátora. Súčasne však musíme konštatovať, ţe Generálny prokurátor tento svoj zásadný

názor ďalej nijakým spôsobom nevysvetlil. Podľa nášho názoru je tento názor Generálneho

prokurátora nesprávny a v plnom rozsahu sa stotoţňujeme s podrobným odôvodnením

opačného názoru, ktorý je obsiahnutý na str. 36 rozsudku prvostupňového súdu.

Súhlasíme síce s názorom Generálneho prokurátora, ţe číselné lotérie sú svojou

povahou jedinečné, to však podľa nášho názoru v ţiadnom prípade neznamená, ţe sú

prevádzkované v bezkonkurenčnom prostredí. Ak sa pre analógiu pozrieme do iných

podnikateľských oblastí, tak trebárs ţelezničná doprava je taktieţ jedinečným druhom

dopravy, avšak nikto by asi váţne netvrdil, ţe jej nekonkurujú iné druhy dopravy, akou je

trebárs doprava nákladná či letecká - podstatným spoločným prvkom je skutočnosť, ide

o dopravu, ktorá uspokojuje určitú potrebu na strane potenciálnych zákazníkov

či spotrebiteľov (potrebu dopraviť náklad či osobu z miesta A do miesta B).

Podobne trebárs divadlo je určite jedinečným druhom umeleckého predstavenia, no

iste voči nemu konkurenčne pôsobia iné druhy umeleckých predstavení, ako sú napr. filmy,

koncerty či muzikály. Opätovne je tu totiţ z pohľadu trhu základný spojovací prvok, ktorým

je skutočnosť, ţe ide o umelecké predstavenie, ktoré uspokojuje určitú potrebu na strane

potenciálnych zákazníkov či spotrebiteľov (potrebu po záţitku z umeleckého predstavenia).

150

Obdobným spojovacím prvkom pri hazardných hrách je potreba potenciálnych

zákazníkov (v danom prípade "hráčskej verejnosti") po záţitku z hazardu - ktorého

spoločným princípom je moţnosť určitého peňaţného vkladu oproti určitej pravdepodobnosti

(niţšej ako 100 %) peňaţnej výhry, ktorá môţe byť vyššia ako pôvodný peňaţný vklad.

Pravdivosť tohto nášho názoru - o pôsobení ţalovaného ako prevádzkovateľa číselných lotérií

v konkurenčnom prostredí - potvrdzuje pritom podľa nás i samotný ţalovaný realizovaním

častých a zjavne nákladných reklamných kampaní, ktoré majú logicky jediný cieľ upútať

moţných potenciálnych zákazníkov zo širokej mnoţiny potenciálnej "hráčskej verejnosti" a

presvedčiť ich, aby sa pri svojej voľbe pre hazardnú hru rozhodli práve pre číselné lotérie

prevádzkované ţalovaným.

V tejto súvislosti v plnom rozsahu zdieľame tieţ názor súdu, v zmysle ktorého toto

konkurenčné (a teda iným slovom súťaţné) prostredie nemoţno územne obmedziť na územie

Slovenskej republiky len kvôli tomu, ţe ţalovaný má monopol na prevádzkovanie číselných

lotérií pre územie Slovenskej republiky.

Je totiţ skutočne všeobecne známe - i zo správ verejnoprávnych médií, ţe reklamné

kampane prevádzkovateľov číselných lotérií v jednotlivých krajinách strednej Európy, vrátane

Slovenskej republiky, osobitne v situácii moţnej nadštandardne vysokej výhry priťahujú

i záujemcov o účasť na číselných lotériách z okolitých krajín, ktorí sa následne na príslušnej

číselnej lotérii svojím vkladom i zúčastňujú. Tento beţný a známy jav pritom platí tak pre

účasť zahraničných hráčov na číselných lotériách prevádzkovaných ţalovaným (čoho

príkladom bola pred niekoľkými mesiacmi vysoká účasť zahraničných hráčov zo susediacich

krajín, akou je napríklad Česká republika, na hre L. oznamovaná viacerými verejnými

médiami), ako celkom nepochybne i pre účasť slovenských hráčov na číselných lotériách

prevádzkovaných českým, rakúskym či maďarským prevádzkovateľom.

Ak v tejto súvislosti Generálny prokurátor poukazuje na ustanovenie § 43 ods. l

ako na zákonnú prekáţku pre záver, ţe ţalovaný sa nachádza pri

prevádzkovaní číselných lotérií na území Slovenskej republiky v prostredí hospodárskej

súťaţe, sme toho názoru, ţe v jeho prípade ide o mylný výklad tohto ustanovenia s ohľadom

na posudzovaný prípad. Citované ustanovenie totiţ vylučuje

uplatnenie Hlavy V. (do ktorej patria i ustanovenia upravujúce nekalú

súťaţ)" v rozsahu, v akom má účinky v zahraničí." V danom prípade však nejde

o posudzovanie (z pohľadu právnej úpravy nekalej súťaţe) situácie nachádzajúcej sa

151

v zahraničí, ale len a výlučne na území Slovenskej republiky - na ktoré vplyvom

neobmedzeného pôsobenia rôznych informačných médií (internet, tlačové médiá, rozhlas,

televízie ... ) sa dostávajú i informácie o moţnosti účasti a výhry i v číselných lotériách

prevádzkovaných v susedných krajinách.

S poukazom na vyššie uvedené sme preto toho názoru, ţe názor Generálneho

prokurátora, podľa ktorého konanie ţalovaného pri prevádzkovaní číselných lotérií

v rozhodnom období nemoţno označiť za konanie v prostredí hospodárskej súťaţe, nie je

správny.

Nesprávna je tieţ úvaha Generálneho prokurátora, ktorou sa riadil pri posudzovaní

naplnenia ďalšej podmienky generálnej klauzuly nekalej súťaţe, ktorou je "spôsobilosť

konania privodiť ujmu iným súťaţiteľom alebo spotrebiteľom".

Generálny prokurátor sa totiţ pri tejto úvahe nesprávne obmedzil len na moţnú ujmu,

ktorá by mohla byť spôsobená nekalým konaním ţalovaného ţalobcovi. Takýto právny

výklad je však v priamom rozpore s textom citovanej podmienky generálnej klauzuly, ktorá

hovorí o spôsobilosti privodiť ujmu "iným súťaţiteľom alebo spotrebiteľom." A z tohto

pohľadu sme toho názoru, ţe konanie ţalovaného, v rámci ktorého napríklad protiprávne

uţíval know-how ţalobcu ako i jeho ochranné známky, nepochybne privodilo ujmu ostatným

súťaţiteľom - napr. prevádzkovateľom iných hazardných hier, keďţe ţalovaný takýmto

nekalým spôsobom neoprávnene získal konkurenčnú výhodu v podobe moţnosti

prevádzkovania mimoriadne známych a desaťročia zavedených úspešných číselných lotérií.

Podľa nášho názoru nemoţno súhlasiť ani s názorom Generálneho prokurátora

vyjadreným v závere tejto časti Mimoriadneho dovolania, podľa ktorého bolo potrebné

vykonať osobitné dokazovanie na posúdenie skutočnosti, či sú číselné lotérie a ostatné

hazardné hry v konkurenčnom vzťahu (Generálny prokurátor tento vzťah označuje ako

"zameniteľné"). Generálny prokurátor totiţ tvrdí, ţe konkurencia môţe byť povaţovaná

za preukázanú, ak ide o poskytovanie zhodných sluţieb. Ak však ide o poskytovanie sluţieb

"zameniteľných" podľa jeho názoru je na posúdenie existencie či neexistencie konkurencie

v tejto otázke potrebné vykonanie osobitného dokazovania. S týmto názorom Generálneho

prokurátora nesúhlasíme, nakoľko ide o posúdenie, ktoré je podľa nášho názoru moţné

vykonať základnou logickou úvahou, ako i zohľadnením všeobecne známych a dostupných

informácií (ako napríklad o účasti časti "hráčskej verejnosti" na číselných lotériách

152

prevádzkovaných v susedných krajinách).

Tvrdenie, podľa ktorého je potrebné osobitné dokazovanie na vyhodnotenie, či je

napríklad automobilová nákladná doprava zameniteľná (inými slovom konkurenčná)

vo vzťahu k nákladnej doprave ţelezničnej je podľa nášho názoru absurdné, nakoľko ide

o zrejmé skutočnosti vyplývajúce z povahy veci (a to i v situácii, ak by napríklad

prevádzkovateľ nákladnej ţelezničnej dopravy bol jediným monopolným prevádzkovateľom

nákladnej ţelezničnej dopravy pre celé územie Slovenskej republiky). Obdobne je tomu podľa

nás v prípade posúdenia, či sú číselné lotérie zameniteľné (iným slovom konkurenčné)

vo vzťahu k iným druhom hazardných hier (ktorých prevádzkovateľom bol v rozhodnom

období i samotný ţalobca - ako bolo nesporne preukázané vykonaným dokazovaním).

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, sme, na rozdiel od Generálneho prokurátora, toho

názoru, ţe konanie ţalovaného naplnilo všetky znaky nekalej súťaţe v zmysle ustanovenia

ods. l. , a rozhodnutia súdov o jednotlivých ţalobcovi priznaných

nárokoch boli preto správne odôvodnené týmto právnym základom.

K bodu 7) Nesprávne právne posúdenie výšky nároku na vydanie bezdôvodného

obohatenia z dôvodu nekalosúťažného konania

V tejto časti predkladá Generálny prokurátor niekoľko svojich názorov.

V úvode tejto časti Generálny prokurátor zdôrazňuje, ţe know-how (bez ohľadu na

jeho zdôrazňovanie, ak know-how vôbec existovalo a pod.) nebolo jediným predpokladom

dosiahnutia zisku z prevádzkovania číselných hier. Takéto tvrdenie však podľa nášho názoru

nikdy neodznelo, tak zo strany ţalobcu, ako ani zo strany súdov. V tomto zmysle preto

povaţujeme za irelevantnú aj poznámku Generálneho prokurátora "Ak konajúce súdy

povaţovali pouţívanie know-how za jedinú podmienku pre dosiahnutie zisku ţalovaného,

dopustili sa logického pochybenia non sequitur,"

Ďalej Generálny prokurátor tvrdí, ţe "Názor súdov, ţe bez pouţitia znalostí

a skúseností ţalobcu (know-how) nemohol prevádzkovateľ číselných lotérií dosiahnuť vôbec

ţiadny zisk, je zároveň aj skutkovým záverom, ktorý ţiadnym spôsobom nevyplýva

z vykonaného dokazovania."

153

S týmto tvrdením Generálneho prokurátora však podľa nášho názoru nemoţno

v ţiadnom prípade súhlasiť. Z vykonaného dokazovania totiţ jednoznačne vyplýva, ţe bez

know-how ţalobcu predmetné číselné lotérie Š., Š. a M. vôbec nemohli byť prevádzkované.

Nie je nám preto zrejmé, potrebu akého dokazovania mal Generálny prokurátor ešte na mysli,

keď je predsa logicky úplne zrejmé, ţe bez samotného prevádzkovania príslušných číselných

lotérií z nich ţalovaný skutočne nemohol získať ţiaden zisk .

Generálny prokurátor v ďalšom texte predkladá svoj názor, v zmysle ktorého je pojem

"na úkor iného" potrebné vykladať tak, ţe ukrátený subjekt mal aspoň hypotetickú moţnosť

dosiahnuť to, o čo sa pasívne legitimovaný subjekt obohatil.

S takýmto výkladom však podľa nášho názoru opätovne nemoţno súhlasiť, nakoľko

tento výklad nemá ţiadnu oporu v platnom práve ani v nám známej judikatúre. Takýto

obmedzujúci výklad slovného spojenia "na úkor iného", v previazanosti na právnu úpravu

vydania bezdôvodného obohatenia, nemá podľa nášho názoru ţiadnu oporu pri ţiadnom z

nám známych spôsobov výkladu právnej normy. Takýto výklad je podľa nášho názoru

dokonca v priamom rozpore s textom príslušnej zákonnej normy - ustanovením § 456 ods. 1

. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia sa totiţ musí vydať

predmet bezdôvodného obohatenia tomu na úkor koho sa získal. Zámerne v tejto súvislosti

zdôrazňujeme slovné spojenie "predmet bezdôvodného obohatenia", nakoľko v prípade

akceptovania názoru Generálneho prokurátora by to znamenalo, ţe by sa mala vydať moţno

len časť predmetu bezdôvodného obohatenia - podľa názoru Generálneho prokurátora v

danom prípade do výšky, ktorá zodpovedá výške licenčného poplatku za uţívanie know-how,

a to bez ohľadu na skutočnosť, aká je výška celkového obohatenia ţalovaného získaná

protiprávnym uţívaním know-how. Podľa nášho názoru je však takýto výklad celkom

nesprávny, nakoľko z nám neznámych dôvodov a súčasne bez akejkoľvek právnej opory

"legalizuje" zvyšnú časť bezdôvodného obohatenia, ktorá sa tým stáva zrazu dôvodným

a úplne legálnym. Takýto výklad je podľa nášho názoru neakceptovateľným i z dôvodu, ţe by

jeho akceptovanie bolo v priamom rozpore i so všeobecne uznávanými zásadami morálky v

práve - viedlo by to totiţ k úplnému vyrovnaniu ekonomických dôsledkov pre tých, ktorí

vlastnícke právo iných osôb rešpektujú, s ekonomickými dôsledkami pre porušovateľov

vlastníckeho práva, ktorí by sa protiprávne zmocnili cudzieho majetku, keďţe by skutočným

vlastníkom museli zaplatiť za protiprávne uţívanie takéhoto cudzieho majetku maximálne

sumu, ktorá by sa rovnala sume "nájomného" v prípade legálneho získania dočasného

154

uţívania cudzieho majetku.

I z právneho hľadiska tu pre akceptáciu názoru Generálneho prokurátora podľa nášho

názoru absentuje dôvod, pre ktorý by sa prípadná moţná zvyšná časť predmetu

bezdôvodného obohatenia zrazu zmenila na predmet "dôvodného" obohatenia. A v tejto

súvislosti tu neobstoja ani prípadné argumenty Generálneho prokurátora o prípadných iných

predpokladoch na dosiahnutie zisku z prevádzkovania číselných lotérií (okrem uţívania

know-how). Pre taký prípad si totiţ stačí predstaviť teoretickú situáciu, v ktorej by na

dosiahnutie zisku postačovalo skutočne splnenie len jediného predpokladu - a to protiprávne

uţívanie nejakého cudzieho majetku. V takom prípade by zrazu názor Generálneho

prokurátora, (podľa ktorého je potrebné z predmetu bezdôvodného obohatenia vydať len

„časť“ zodpovedajúcu výške, ktorú by ten, na úkor koho sa bezdôvodné obohatenie získalo,

mohol získať i inak) stratil akékoľvek logické krytie vo vzťahu k prípadnej zostávajúcej -

nevydanej časti predmetu - dovtedy bezdôvodného - a zrazu akýmsi (právne nepodloţeným)

zázrakom dôvodného – obohatenia.

Podľa nášho názoru nemoţno súhlasiť ani s ďalším tvrdením Generálneho

prokurátora, podľa ktorého "Odplata za pouţívanie know-how, ak by bola dohodnutá,

by nepresiahla hodnotu, akou sa know-how podieľa na ziskoch ţalovaného." Generálny

prokurátor ţiaľ neuviedol, na základe čoho dospel k tomuto záveru, avšak sme nútení uviesť,

ţe tento záver je v priamom rozpore tak s vykonaným znaleckým dokazovaním, ako

i s aktuálne platným znaleckým štandardom, v zmysle ktorého bola výška licenčného

poplatku stanovená percentuálnym podielom z obratu, t. j. z príjmov ţalovaného (z prijatých

vkladov) a nie z jeho zisku. Tvrdenie Generálneho prokurátora, podľa ktorého by teda výška

licenčného poplatku nepresiahla hodnotu, akou sa know-how podieľa na ziskoch ţalovaného,

nie je teda ničím podloţené a podľa nášho názoru nie je správne.

V ďalšom texte Mimoriadneho dovolania Generálny prokurátor opätovne nesprávne

chápe dôvody vydania bezdôvodného obohatenia spájajúce sa s know-how ţalobcu, keď píše,

ţe "Na základe jedného konania (neoprávnené pouţívanie know-how) sa mal ţalovaný

obohatiť dvakrát, a to aj do výšky know-how, aj do výšky celého dosiahnutého čistého

zisku.". Pochybenie Generálneho prokurátora tu spočíva v tom, ţe tu nešlo o jeden totoţný

skutok či jedno konanie ţalovaného. Nárok na vydanie know-how (z ktorého vyplynul nárok

na vydanie jeho trţnej hodnoty) nevyplynul pre ţalobcu zo skutočnosti, ţe ţalovaný toto

know-how neoprávnene uţíval a získal tým na úkor ţalobcu bezdôvodné obohatenie, ale zo

155

skutočnosti, ţe si ţalovaný toto know-how neoprávnene prisvojil. Ide tu teda o dva rozličné

nároky z hľadiska právneho dôvodu svojho vzniku, i keď oba znejú na vydanie bezdôvodného

obohatenia - ktoré však vzniklo rozličným konaním či skutkami na strane ţalovaného.

Nie je pritom pravdivé tvrdenie Generálneho prokurátora, ţe "V danom prípade súdy

pri úvahe o výške bezdôvodného obohatenia vychádzali iba z jednej skutkovej podstaty

označenej ako nekalosúťaţné konanie, a to z neoprávneného pouţívania know-how

(iné konania ţalovaného vo vzťahu k získaniu obohatenia súdy ani neoznačili ani

nevyhodnotili.". Nepravdivosť tohto tvrdenia je zrejmá i z textu odôvodnenia prvostupňového

rozsudku (str. 34, predposledný odstavec zmieneného rozsudku).

K bodu 8) Nesprávne právne posúdenie zásahu žalovaného do práv žalobcu k

ochranným známkam

Generálny prokurátor v tejto časti odôvodnenia Mimoriadneho dovolania:

namieta, ţe konajúce súdy posúdili sluţby zapísané v registri ochranných známok ako

"organizovanie lotérií a stávkových hier s výnimkou číselných lotérií a doplnkových

hier k číselným lotériám" ako sluţby podobné sluţbe "organizovanie číselných

lotérií" (strana 35 prvostupňového rozsudku),

tvrdí, ţe správne mali konajúce súdy uvedenú otázku riešiť samostatne pre obdobie

konania ţalovaného pred 1. januárom 2002 a pre obdobie po 1. januári 2002, nakoľko

aţ ustanovením bola s účinnosťou od

1. januára 2002 zavedená legálna definícia pojmu "podobná sluţba", ktorá sa na

obdobie konania ţalovaného pre 1. januárom 2002 nevzťahuje,

poukazuje na to, ţe súdy pochybili, ak priznali ţalobcovi nárok na náhradu škody za

neoprávnené pouţívanie ochranných známok Š., Š. a M. za obdobia od 1. januára

1996 do zápisu týchto ochranných známok do registra,

poukazuje ďalej na to, ţe ţalovaný mal súhlas ţalobcu na pouţívanie nezapísaných

označení Š., Š. a M. na základe ich zmluvnej spolupráce a ţe tento súhlas existoval

minimálne počas trvania tejto spolupráce, t. j .do 30. júna 1999,

namieta, ţe konajúce súdy nesprávne právne posúdili, ak mali za to, ţe ţalovaný nie je

oprávnený pouţívať ochranné známky T Š., T Š. a T M. pre zapísané sluţby napriek

156

tomu, ţe je v zmysle zápisu v registri ochranných známok ich majiteľom a Generálny

prokurátor v tejto súvislosti tvrdí, ţe riešením takejto otázky bolo zasiahnuté do

právomoci Úradu priemyselného vlastníctva SR,

poukazuje na nesprávny postup súdu pri výpočte náhrady škody a nepouţiteľnosť

znaleckého posudku Ing. Z. č. 1/2003 a posudku Ing. M. č. 11/2003, ktoré podľa

Generálneho prokurátora odborne posudzovali iný skutkový stav rozhodujúci v čase

vyhlásenia rozsudku,

povaţuje za nelogické, ţe súdy vyhodnotili z neoprávneného pouţívania know-how

nárok na bezdôvodné obohatenie a zároveň z neoprávneného pouţívania ochranných

známok nárok na náhradu škody.

Povaţujeme za správne právne posúdenie, ak konajúce súdy posúdili sluţby zapísané

v registri ochranných známok ako "organizovanie lotérií a stávkových hier s výnimkou

číselných lotérií a doplnkových hier k číselným lotériám" ako sluţby podobné sluţbe

"organizovanie číselných lotérií". Uţ pred súdom prvého stupňa sme argumentovali v

prospech tejto podobnosti (k tomu viď najmä vyjadrenie ţalobcu zo dňa 16. 01. 2007).

Ţalovaný označenia Š., Š. a M. pouţíval pre podobné sluţby ako sú sluţby, pre ktoré

mal ţalobca zapísané svoje slovné ochranné známky.

V konaní pred súdom prvého stupňa bolo preukázané, ţe ţalovaný pouţíval uvedené

označenia pre organizovanie číselných lotérií. Ţalobca listinnými dôkazmi, ktoré sú zaloţené

v súdnom spise preukázal, ţe mal i po spätnom výmaze časti svojich slovných ochranných

známok pre činnosť "organizovanie číselných lotérií" zapísané svoje zhodné slovné ochranné

známky Š., Š. a M. pre činnosti:

Š. - "organizovanie lotérií a stávkových hier s výnimkou číselných lotérií"

Š. - "organizovanie lotérií a stávkových hier s výnimkou číselných lotérií a

doplnkových hier k číselným lotériám"

M. - "organizovanie lotérií a stávkových hier s výnimkou číselných lotérií"

o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších

predpisov definoval lotériu v ustanovení § 1 ods. 1 takto:

Pod lotériou alebo inou podobnou hrou sa rozumie hra, ktorej sa dobrovoľne zúčastňuje

každá fyzická osoba, ktorá zaplatí vklad (stávku), ktorého návratnosť sa účastníkovi

157

nezaručuje. O výhre alebo prehre rozhoduje výlučne náhoda alebo dopredu neznámy

výsledok určitej okolnosti alebo udalosti uvedenej prevádzkovateľom v dopredu určených

herných podmienkach (ďalej len "herný plán"). Nezáleží na tom, či sa hra vykonáva pomocou

mechanických, elektronickomechanickych, elektronických alebo podobných zariadení.

Lotérie a iné podobné hry boli v demonštratívne

vymenované v ustanovení § 2, v ktorom sú výslovne uvedené aj číselné lotérie.

Podobnosť jednotlivých lotérií bola daná uţ samotnou jednotnou základnom

definíciou uvedenou . Z tejto právnej úpravy musí byť

podľa nášho názoru nad všetky pochybnosti zrejmé, ţe organizovanie "číselných lotérií" je

sluţba podobná sluţbe organizovanie "ostatných lotérií a stávkových hier" (v zmysle iných

lotérií a stávkových hier ako číselných lotérií). Čo by uţ mohlo byť podobnejšie sluţbe

organizovanie číselných lotérií ako organizovanie akýchkoľvek iných lotérií a stávkových

hier?

Podobnosť medzi sluţbou "organizovanie lotérií a stávkových hier s výnimkou

číselných lotérií" a sluţbou "organizovanie číselných lotérií" je jednoznačne daná aj v zmysle

ustanovenia o ochranných známkach, podľa ktorého: Za

zameniteľné sa považujú označenia alebo ochranné známky a za podobné sa považujú tovary

alebo služby, ak taká zameniteľnosť alebo podobnosť vyvoláva nebezpečenstvo zámeny

označení alebo ochranných známok, alebo tovarov, alebo služieb pochádzajúcich od rôznych

osôb, alebo nebezpečenstvo vzniku mylnej predstavy o vzájomnej spojitosti s označením alebo

s ochrannou známkou so skorším právom prednosti vo vedomí spotrebiteľskej verejnosti.

Pouţívanie označení Š., Š. a M. ţalovaným pri sluţbe "organizovanie číselných

lotérií" v období, keď tieto označenia boli chránené ako ochranné známky ţalobcu pre sluţbu

"organizovanie lotérií a stávkových hier s výnimkou číselných lotérií", vyvoláva

nebezpečenstvo zámeny týchto sluţieb pochádzajúcich od rôznych osôb,a aj nebezpečenstvo

vzniku mylnej predstavy o vzájomnej spojitosti sluţby "organizovanie číselných lotérií" s

ochrannými známkami Š., Š. a M., ktoré majú skoršie právo prednosti, vo vedomí

spotrebiteľskej verejnosti.

S poukazom aj na vyššie uvedenú argumentáciu ţalobcu súdy preto správne posúdili

158

sluţby zapísané v registri ochranných známok ako "organizovanie lotérií a stávkových hier

s výnimkou číselných lotérií" ako sluţby podobné sluţbe "organizovanie číselných lotérií".

Nemôţeme súhlasiť s konštatovaním Generálneho prokurátora (ktoré naviac nemá

oporu vo vykonanom dokazovaní) o tom, ţe súdy pochybili, ak priznali ţalobcovi nárok na

náhradu škody za neoprávnené pouţívanie ochranných známok Š., Š. a M. za obdobia od l.

januára 1996 do zápisu týchto ochranných známok do registra, a ţe ţalovaný mal súhlas

ţalobcu na pouţívanie nezapísaných označení Š., Š. a M. na základe ich zmluvnej spolupráce,

a ţe tento súhlas existoval minimálne počas trvania tejto spolupráce, t. j. do 30. júna 1999.

V tejto súvislosti opätovne pripomíname právne významnú a preukázanú skutočnosť,

ktorú zohľadnili aj konajúce súdy, ţe ţalobca je právnym nástupcom vyššie spomínaného

federálneho podniku S. v zmysle ods. l , a poukazujeme na listinné dôkazy

zaloţené v súdnom spise, a to na:

zmluvný dokument nazvaný ako "DOHODA o majetkovém vypořádání hospodářského

zařízení S., podniku pro organizování sázek, uzevřená mezi a. s. S. a a. s. Š.", ktorá bola

uzatvorená dňa 21. 04. 1993, a v ktorej článku 5 (Nehmotné práva) sa uvádza: "Právo

k užívaní slovního vyjádření označení her S. přechází k 01. 01. 1993 na a. s. S. a a. s.

Š., t. j. S., S., M., S. 5 ze 40, S.. ",

Dodatok č. 1 Dohody o majetkovém vypořádání hospodářského zařízení S., podniku pro

organizování sázek, uzatvorenej dňa 21. 04. 1993 medzi spločnosťami S., a. s. a Š., a.

s., ktorý bol uzatvorený dňa 19. 11. 2001, a v ktorom sa v bode 3. pod písmenom B/

uvádza:

"spoločnosť Š. sa stala výlučným vlastníkom know-how a súvisiacich priemyselných

práv vzťahujúcich sa na prevádzkovanie číselných lotérií a stávkových hier, ktoré

podnik S. na území Slovenskej republiky prevádzkoval pod označením S., Š., M., S. 5

zo 40, Š., S., T. Súčasťou uvedených práv je i právo na výlučné užívanie označení

predmetných číselných lotérií a stávkových hier, a to S., Š., M., S. 5 zo 40, Š., S., T. a

to v akejkoľvek súvislosti s prevádzkovaním číselných lotérií a stávkových hier na

území Slovenskej republiky.",

Zmluvu o zabezpečení spracovávania dát a ostatných technických úkonov spojených s

prevádzkovaním číselných lotérií uzavretú dňa 21. 10. 1994, v ktorej (článok 1 bod 4.)

ţalobca prvý, a zároveň jediný, raz udelil ţalovanému súhlas na bezplatné pouţívanie

chránených značiek Š., Š. a M. v období od 01. 09. 1994 do 31. 12. 1994 - s

159

výnimkou tohto krátkeho obdobia ţalovaný nemal súhlas ţalobcu, a teda nebol

oprávnený pouţívať pri prevádzkovaní číselných hier označenia Š., Š. a M..

Z obsahu citovanej Zmluvy zo dňa 21. 10. 1994 je podľa nášho názoru jednoznačné,

ţe ţalovaný si bol jasne vedomý, ţe bez súhlasu ţalobcu nie je oprávnený pouţívať označenia

Š., Š. a M., a ţe teda nemoţno usudzovať, ţe takýto súhlas bol ţalobcom ţalovanému daný i

na iné obdobie, ako vymedzuje spomínaná Zmluva, a to ani ,,z okolností, pri ktorých vznikla

zmluvná spolupráca žalobcu a žalovaného ..." a ani "správnym právnym posúdením

zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania ...", ako to uvádza Generálny prokurátor na str.

30 odôvodnenia Mimoriadneho dovolania.

Námietku Generálneho prokurátora, ţe konajúce súdy nesprávne právne posúdili,

ak mali za to, ţe ţalovaný nie je oprávnený pouţívať ochranné známky T Š., T Š. a T M. pre

zapísané sluţby napriek tomu, ţe je v zmysle zápisu v registri ochranných známok ich

majiteľom, povaţujeme za nepodloţenú. Rovnako nie je podloţené ani jeho tvrdenie, ţe

riešením takejto otázky bolo zasiahnuté do právomoci Úradu priemyselného vlastníctva.

Krajský súd v Bratislave sa k ochranným známkam ţalovaného T Š., T Š. a T M.

vyjadruje vo svojom rozsudku iba na str. 35, kde uvádza:

"Užívanie označení zhodných s ochrannými známkami navrhovateľa bez súhlasu

navrhovateľa pritom nemôže ospravedlniť ani následná registrácia zameniteľných

ochranných známok T Š., T Š. a T M. v prospech odporcu. Vlastníctvo akejkoľvek ochrannej

známky zameniteľnej s ochrannými známkami navrhovateľa nemôže podľa názoru súdu

založiť oprávnenie odporcu na užívanie označenia zhodného s ochrannými známkami

navrhovateľa.".

Ako je zrejmé z výslovnej citácie rozsudku súdu prvého stupňa, tento súd sa vôbec

nevyjadril v tom zmysle (ako mylne uvádza Generálny prokurátor), ţe ţalovaný nie je

oprávnený pouţívať ochranné známky T Š., T Š. a T M. pre zapísané sluţby. Zmysel

stanoviska súdu prvého stupňa je pritom jednoznačný - ţalovaný nemôţe svoje údajné

oprávnenie na uţívanie označení Š., Š. a M. zakladať na tom, ţe je majiteľom ochranných

známok T Š., T Š. a T M..

Vzhľadom na uvedené, vyjadrenie Generálneho prokurátora o tom, ţe súd prvého

stupňa riešil ako otázku predbeţnú to, ţe ţalovaný nemá právo pouţívať zapísané ochranné

160

známky T Š., T Š. a T M., a ţe súd týmto zasiahol do právomoci Úradu priemyselného

vlastníctva, nemá skutkový ani právny podklad.

K výhradám Generálneho prokurátora, v ktorých poukazuje na nesprávny postup súdu

pri výpočte náhrady škody a nepouţiteľnosť znaleckého posudku Ing. Z. č. 1/2003 a posudku

Ing. M. č. 11/2003 vzhľadom na čiastočný výmaz ochranných známok ţalobcu pre sluţby

"organizovanie lotérií a stávkových hier s výnimkou číselných lotérií a doplnkových hier k

číselným lotériám", povaţujeme za potrebné uviesť, ţe takéto výhrady opomínajú tieto

podstatné skutočnosti:

ţalovaný pouţíval označenia Š., Š. a M. pri prevádzkovaní rovnomenných číselných

lotérií,

označenia Š., Š. a M., pouţívané ţalovaným pri prevádzkovaní číselných lotérií, boli

zhodné so slovnými ochrannými známkami registrovanými v prospech ţalobcu,

ţalovaný označenia Š., Š. a M. pouţíval bez súhlasu ţalobcu majiteľa ochranných

známok Š., Š. a M.,

keďţe ţalovaný označenia Š., Š. a M. pouţíval bez súhlasu ţalobcu, pouţíval ich

protiprávne.

o ochranných známkach v ustanovení síce upravuje

poskytnutie práva pouţívať ochrannú známku licenčnou zmluvou pre všetky tovary alebo

sluţby, pre ktoré bola ochranná známka zapísaná, alebo pre ich časť, avšak tento zákon

zároveň v § 25 ods. 1 poskytuje majiteľovi ochrannej známky ochranu proti kaţdému, kto bez

súhlasu majiteľa ochrannej známky pouţíva označenia zhodné alebo zameniteľné s jeho

ochrannou známkou - rovnaké alebo podobné tovary alebo sluţby, pre ktoré je ochranná

známka zapísaná do registra.

v ustanovení nediferencuje ochranu (zákaz

pouţívať ochrannú známku) poskytovanú majiteľovi ochrannej známky podľa toho, či sa

ochranná známka pouţíva protiprávne (bez jeho súhlasu) inou osobou pre tovary alebo sluţby

rovnaké, alebo či sa takto pouţíva pre tovary alebo sluţby podobné. Poskytuje pre obidve

tieto situácie rovnaký stupeň právnej ochrany.

Ak teda ţalovaný pouţíval označenia Š., Š. a M. pre sluţby prevádzkovanie číselných

lotérií, ktoré sú (ako sme uţ argumentovali vyššie) podobné s tými sluţbami, pre ktoré má

161

ţalobca tieto označenia zapísané ako ochranné známky, mal mať ţalovaný k takémuto

pouţívaniu uvedených označení súhlas ţalobcu v zmysle ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o

ochranných známkach. Udelenie tohto súhlasu na pouţitie ochranných známok Š., Š. a M.

ţalovanému pre sluţby podobné je z pohľadu tohto zákonného ustanovenia podľa nášho

názoru postavené na rovnakú úroveň a má rovnaký právny význam ako udelenie licencie

podľa .

Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu ţalobcu, je preto podľa nášho názoru bez

právneho významu, ţe po vyhotovení znaleckého posudku Ing. Z. č. 1/2003 a posudku Ing.

M. č. 1112003 došlo k čiastočnému výmazu ochranných známok ţalobcu pre sluţby

"organizovanie lotérií a stávkových hier s výnimkou číselných lotérií a doplnkových hier k

číselným lotériám", pretoţe aj po tomto výmaze mal ţalobca naďalejv registri ochranných

známok zapísané ochranné známky Š., Š. a M. teda také označenia, ktoré ţalovaný pouţíval

pri prevádzkovaní rovnakých číselných lotérií (t. j. tých istých číselných lotérií, aké ţalovaný

prevádzkoval v období pred spomínaným čiastočným výmazom ochranných známok ţalobcu)

a na pouţitie ktorých nemal súhlas od ţalobcu, t. j. s poukazom na ustanovenie 25 ods. l

ich ţalovaný pouţíval protiprávne.

Generálny prokurátor povaţuje za nelogické, ţe súdy vyhodnotili z neoprávneného

pouţívania know-how nárok na bezdôvodné obohatenie a zároveň z neoprávneného

pouţívania ochranných známok nárok na náhradu škody. Nevidíme ţiadny právne významný

dôvod na takéto hodnotenie, nakoľko tieto nároky ţalobcu sú samostatnými nárokmi.

Nárok na náhradu škody z neoprávneného pouţívania ochranných známok upravuje

ustanovenie o ochranných známkach v znení neskorších

predpisov o ochranných známkach, a nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia z neoprávneného pouţívania know-how je moţno oprieť

o ustanovenie - podľa týchto zákonných ustanovení uvedené

nároky konajúce súdy aj správne posúdili a ţalobcovi priznali.

K bodu 9) Nesprávne právne posúdenie výšky úrokov z omeškania

Generálny prokurátor uvádza, ţe oba konajúce súdy vec nesprávne právne posúdili, ak

na určenie výšky úrokov z omeškania aplikovali ustanovenie ods. l v znení

162

účinnom od 1. februára 2004, a ţe správne bolo potrebné aplikovať toto ustanovenie v znení

účinnom do 31. januára 2004 s tým, ţe úroky z omeškania podľa predchádzajúcej právnej

úpravy boli pre ţalovaného podstatne priaznivejšie.

Nesprávnosť tohto názoru Generálneho prokurátora je však podľa nášho názoru

zrejmá uţ z toho, ţe prechodné ustanovenie § 763a Obch Z, na ktoré sa odvoláva aj

Generálny prokurátor, neobsahuje právnu úpravu zodpovednosti za porušenie záväzkov

vzniknutých z iného právneho dôvodu ako zo zmluvy, ale upravuje výslovne len úpravu

zodpovednosti za porušenie záväzkov vzniknutých zo zmluvy, zatiaľ čo v predmetnom

prípade, ktorý bol predmetom rozhodnutia konajúcich súdov, o porušenie záväzkov

vzniknutých zo zmluvy nešlo.

Za tohto právneho stavu je podľa nášho názoru moţné na prípady úrokov z omeškania,

uplatňovaných za omeškanie s plnením mimozmluvného záväzku, aplikovať ustanovenie

v znení účinnom od 1. februára 2004, a to aj z toho dôvodu, ţe

omeškanie ţalovaného konajúce súdy posudzovali v súlade so ţalobou nielen za obdobie do l.

februára 2004, ale aj po tomto dátume (uplatňované a súdmi priznané boli úroky z omeškania

od určitého dátumu v roku 2000 aţ do zaplatenia, ako to vyplýva z rozsudku Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 01. 03. 2007, č. k. -1117).

Generálny prokurátor nijako neodôvodňuje svoje tvrdenie o tom, ţe úroky

z omeškania podľa predchádzajúcej právnej úpravy v znení účinnom do

31. januára 2004 boli pre ţalovaného podstatne priaznivejšie. Ak by to však aj bola pravda

(čo spochybňujeme ďalej), povaţujeme to za právne irelevantné, pretoţe súdy aplikujú na

úrok z omeškania (ako napokon aj na posúdenie iných právnych nárokov) relevantnú právnu

normu a hľadisko "priaznivosti úrokov z omeškania" pre dlţníka nie sú súdy povinné skúmať.

Podľa v znení účinnom do 31. januára 2004:

Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je

dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky

z omeškania určené v zmluve, inak o 1% vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa

§ 502.

Podľa :

(1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky

163

v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe

zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za

úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany

dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník

povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

(2) Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného

obdobia.

Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, ţe úroky

z omeškania u peňaţných záväzkov sa vypočítavali v závislosti od úrokov za bankové úvery,

od ktorých boli o l % vyššie. V tejto súvislosti vyslovujeme pochybnosť o tom, ţe by úroky

za bankové úvery od roku 2000, zvýšené o 1 % (teda úroky z omeškania vypočítané podľa

ods. l v znení účinnom do 31. januára 2004), boli podstatne priaznivejšie ako

úroky z omeškania stanovené podľa v znení účinnom od

1. februára 2004.

Generálny prokurátor v súvislosti s úrokmi z omeškania prislúchajúcimi k nároku

ţalobcu na náhradu škody za uţívanie ochranných známok ţalovaným uvádza, ţe na právny

vzťah zaloţený ustanoveniami o všeobecnej zodpovednosti za škodu

je potrebné aplikovať ustanovenia upravujúce povinnosť platiť úroky

z omeškania a tvrdí, ţe rozhodnutia súdov preto vychádzajú z nesprávneho právneho názoru,

ak výška úroku z omeškania so zaplatením náhrady škody bola určená aplikáciou ustanovenia

, namiesto pouţitia predpisov občianskeho práva.

K tejto otázke zastávame názor, ţe konajúce súdy posúdili správne otázku úroku z

omeškania so zaplatením náhrady škody za uţívanie ochranných známok ţalovaným podľa

ustanovenia , pretoţe k aplikácii tohto ustanovenia bolo potrebné pristúpiť

z dôvodu kogentného ustanovenia (Tretia časť. Obchodné záväzkové

vzťahy), podľa ktorého:

Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je

zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Ţalobca a ţalovaný sú podnikateľmi a nárok ţalobcu na zaplatenie úroku z omeškania

sa zakladá na záväzkovom vzťahu medzi ţalobcom a ţalovaným. Z tohto dôvodu je podľa

nášho názoru úrok z omeškania so zaplatením náhrady škody za uţívanie ochranných známok

164

ţalovaným potrebné posúdiť podľa ustanovenia , ktoré je obsiahnuté

v tretej časti .

K bodu 10) Nesprávne právne posúdenie námietky premlčania

Podľa Generálneho prokurátora, ak ţalobca podal ţalobu 7. januára 2000 a uplatnil si

nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1. januára 1996, mal súd tento

nárok správne povaţovať za premlčaný v časti obohatenia ţalovaného v dňoch 1. januára aţ

5. januára 1996.

V konaní sme k námietke premlčania vznesenej ţalovaným argumentovali tým, ţe

prvá premlčacia lehota vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu, ktoré sa dalo vyčísliť

a následne uplatniť zo strany ţalobcu, začala plynúť dňom zverejnenia výhernej listiny

ţrebovania číselných hier v prvom stávkovom týţdni roku 1996, ktoré sa konalo dňa

07. januára 1996. S touto argumentáciou sa stotoţnili aj konajúce súdy.

Zverejnenie výhernej listiny ţrebovania je na posúdenie otázky premlčania podľa

nášho názoru rozhodujúcou skutočnosťou, pretoţe aţ po uskutočnení ţrebovania a zostavení

výhernej listiny ţrebovania moţno u ţalovaného zisťovať, či dosiahol zisk, ktorého vydania

vo forme bezdôvodného obohatenia sa ţalobca voči ţalovanému domáhal. Do momentu

dosiahnutia zisku nemoţno hovoriť u ţalovaného o nadobudnutí bezdôvodného obohatenia

spočívajúceho v takomto zisku a o vzniku nároku na vydanie takéhoto bezdôvodného

obohatenia.

K bodu 11) Nesprávne právne posúdenie otázky trov konania

Generálny prokurátor povaţuje za nesprávnu aplikáciu ustanovenia

prvostupňovým súdom na rozhodnutie o trovách konania. Tvrdí, ţe správne mal tento súd

aplikovať ustanovenie a náhradu trov medzi účastníkov mal pomerne

rozdeliť.

Podľa :

Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov

165

konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia

záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.

Z citovaného ustanovenia jednoznačne výslovne vyplýva, ţe súd má

v prípade čiastočného úspechu účastníka v konaní moţnosť priznať plnú náhradu trov

konania aj v takom prípade, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku.

Toto ustanovenie neupravuje ţiadne kritériá vo vzťahu petitu ţaloby k znaleckému posudku,

ktoré by boli pre súd smerodajné pri rozhodovaní o tom, či aplikuje ustanovenie § 142 ods. 3

. Je nepochybné (nespochybňuje to ani Generálny prokurátor), ţe v danej právnej veci

rozhodnutie súdu o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku. Z tohto dôvodu mohol

prvostupňový súd pri náhrade trov konania postupovať podľa ustanovenia

a jeho rozhodnutie v tejto otázke povaţujeme za správne.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a predloţenú argumentáciu, povaţuje

ţalobca v I. rade Mimoriadne dovolanie Generálneho prokurátora za nedôvodné a navrhuje ho

v celom rozsahu zamietnuť.

Ţalovaný vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora uviedol,

ţe s jeho obsahom súhlasí a v plnom rozsahu sa stotoţňuje s doplnenými dôvodmi

mimoriadneho dovolania.

V písomnom vyjadrení z 29. 11. 2010, doručenom Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky dňa 30. 11. 2010, t. j. v deň vyhlásenia rozsudku, ţalovaný uviedol:

K časti 3. (nesprávne právne posúdenie podmienok poskytnutia právnej ochrany

know-how) dôvodov mimoriadneho dovolania moţno doplniť, ţe sa v celom rozsahu

stotoţňujeme s konštatovaním generálneho prokurátora, podľa ktorého prvostupňový, ako aj

odvolací, súd povaţovali za nehmotné práva ţalobcu to, čo je ako know-how opísané v

znaleckých posudkoch Ing. I. S. a Ing. M. M. a nezaoberal sa samotným posúdením znalostí

uvádzaných v týchto znaleckých posudkoch vo vzťahu k , nakoľko ţalovaný

zotrváva na právnom názore, ţe know-how je chránené ako predmet právnej ochrany

obchodného tajomstva.

Skutočnosť, ţe súdy v odôvodnení svojich rozhodnutí vôbec neposudzovali

z právneho hľadiska otázku, či znalosti, skúsenosti, informácie a poznatky (resp. konkrétne

napr. herné plány, pouţívané systémy) označené a popísané v znaleckých posudkoch ako

166

"know-how" ţalobcu, naozaj spĺňajú atribúty know-how predmetu právnej ochrany, či

napríklad boli zo strany ţalobcu vôbec utajované alebo naopak všeobecne dostupné,

je v príkrom rozpore aj so stanoviskom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v inom

konaní, v ktorom rozhodoval o mimoriadnom dovolaní podanom generálnym prokurátorom

vo veci sp. zn. 1 M Obdo V 11/2008 zo dňa 28.1.2010, kde sa uvádza "I keď má znalecké

dokazovanie špecifický charakter a zvláštne postavenie medzi dôkaznými prostriedkami,

zostáva jedným z možných dôkazov. Tak, ako ostatné dôkazy, i znalecký posudok musí súd

podrobiť hodnoteniu. Posudok preto musí v sebe spojovať vysokú odbornosť so

zrozumiteľnosťou slovného vyjadrenia záverov a postupu, akým k nemu dospel, aby súd,

prípadne iný orgán, pre ktorý je posudok určený, bol schopný pochopiť jeho dôkazný význam,

aj keď sám nemá odborné vedomosti. Ak sa uvedené zásady nedodržia, prestáva byť rozsudok,

či iné rozhodnutie výsledkom rozhodovania súdu (sudcu), ale ide o "znalecké rozhodnutie",

kde súd len deklaruje za svoj záver niekoho iného.".

Za znalecké rozhodnutie, a nie rozhodovanie súdu, potom moţno označiť aj závery

súdov prvého a druhého stupňa vo vzťahu ku know-how ţalobcu, ak sa stotoţnili len so

závermi znaleckých posudkov!

K časti 6 a 8 mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora povaţujeme za

potrebné opätovne zvýrazniť, ţe predmet podnikania Š., a. s. a ţalovaného v oblasti

prevádzkovania lotérii bol úplne odlišný.

Ak súdy argumentovali pri posudzovaní tvrdeného nekalosúťaţného konania, ako aj

práv majiteľa ochrannej známky, ţe prevádzkovanie číselných lotérií je podobnou sluţbou,

ako prevádzkovanie lotérii a iných podobných hier, abstrahovali tak od skutočnosti, ţe v

predmete činnosti mala Š., a. s. oprávnenie len na poskytovanie ţrebových vecných lotérii,

čo sú lotérie systémom hry (ţrebovaním všetkých vydaných ţrebov) a charakterom výhry

(ktorou môţu byť len hnuteľné a nehnuteľné veci, výnimočne peňaţná výhra maximálne do

výšky 200 Kč) celkom odlišné od číselných lotérii na ktorých prevádzkovanie mal monopol

ţalovaný, a výhra mohla byť vyplácaná výlučne v peniazoch (§ 3 písm. a/ a b/ zákona č.

o lotériách a iných podobných hrách).

Uţ len táto skutočnosť je spôsobilá a jedinečná pri jej vnímaní priemerným

spotrebiteľom, ktorý je merítkom posudzovania podobnosti tovarov a sluţieb v sporoch

o známkovo právnu ochranu. Navyše, v období zápisu týchto ochranných známok do registra

167

ochranných známok pojem hazardné hry nejestvoval, iba pojem lotérie a iné podobné hry

v zmysle zákona , čo bolo pri argumentácii súdov zavádzajúce. Ak súdy teda

argumentovali, ţe všetci prevádzkovatelia hazardných hier poskytujú vzájomne zastupiteľné

plnenia bez toho, aby vzali do úvahy špecifiká jednotlivých tipov lotérii alebo stávkových

hier a vnímanie týchto sluţieb z hľadiska ich zameniteľnosti priemerným spotrebiteľom, po

právnej stránke pochybili.

Samozrejme, ţe sa stotoţňujeme aj s argumentmi Generálneho prokurátora, ţe ţalobcovi

nie je moţné priznať ochranu práv majiteľa a nároky z pouţívania ochrannej známky

od 01. 01. 1996, nakoľko všetky ochranné známky, ktoré boli predmetom sporu boli zapísané

do registra ochranných známok aţ postupne v rokoch 1997 a 1998 a v zmysle § 12 zákona

o ochranných známkach platného a účinného v tomto období, sa

z prihlasovateľa stáva majiteľ ochrannej známky, aţ jej zápisom do registra ochranných

známok, a na dôvaţok, z dôvodu spätného výmazu pre sluţbu "číselných lotérii", sa má za to,

ţe tieto nikdy neboli zapísané pre rovnaké alebo podobné sluţby na základe vyššie uvedenej

argumentácie.

Ţalovaný preto navrhol, s ohľadom na uvedené, aby najvyšší súd rozhodol o

mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora v zmysle v nadväznosti

na tak, aby napadnuté výroky rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 07. 08. 2008 sp. zn. -1236 rozsudkom zmenil tak, ţe ţalobu

ţalobcov v 1. a 2. rade v celom rozsahu zamietne, a aby rozhodol o trovách konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe boli splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podľa , vec

preskúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 v spojení s § 243i ods. 2

), a súc viazaný rozsahom a dôvodmi mimoriadneho dovolania ( v spojení

s ), dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie je dôvodné iba čiastočne.

V úvode je potrebné uviesť, ţe v dovolacom konaní došlo k zámene ţalobcu v druhom

rade. Dovolací súd uznesením zo 17. decembra 2009 sp. zn. pripustil, aby

na miesto ţalobcu 2/ Š. I., s. r. o., V., B., do konania vstúpila spoločnosť L. L., so sídlom G.,

X., P., C.. V priebehu dovolacieho konania ţalobca v prvom rade Š., a. s., P., B., zmenil svoje

obchodné meno na F. a. s., so sídlom T. X., B., IČO: X.

168

Pre zjednodušenie argumentácie, dovolací súd v ďalšom texte ţalobcov nebude bliţšie

označovať (iba ak povaha veci si to bude vyţadovať), a tak ako generálny prokurátor

v mimoriadnom dovolaní, bude uvádzať iba singulár a to „ţalobca“, čím prevaţne bude

myslený pôvodný ţalobca Š., a. s., T. X., B., ktorý vznikol dňa 28. januára 1993, ako právny

nástupca subjektu Hospodářské zařízení S., podnik pro organizovaní sportovních sazek.

Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní uviedol jedenásť námietok

smerujúcich proti napadnutým rozhodnutiam. Keďţe v konaní bolo uplatnených niekoľko

návrhov so samostatným skutkovým, ako aj právnym, základom, a to nároky peňaţné aj

nepeňaţné, dovolací súd, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, na prvom mieste sa

vyporiada s námietkou generálneho prokurátora smerujúcou proti prisúdeniu istiny

425 451 700,- Sk (t. j. 14 122 409,21 eur), predstavujúcej náhradu škody spôsobenej

ţalovaným neoprávneným uţívaním ochranných známok Š., Š. a M.. Dovolací súd v tejto

časti povaţuje rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa, za náleţite

odôvodnený, pričom toto odôvodnenie vychádza z náleţite zisteného skutkového stavu, na

ktorý boli správne aplikované príslušné právne predpisy. Súdy niţšieho stupňa správne

rozhodli pokiaľ ide o základ nároku na náhradu škody, ako aj pokiaľ ide o výšku škody,

ktorá bola preukázaná znaleckými posudkami.

Vzhľadom na rozsiahlosť tohto rozhodnutia, keď prevaţná časť odôvodnenia

napadnutých rozsudkov je uvedená v predchádzajúcej časti tohto rozsudku, dovolací súd uţ

nebude opakovať ich argumentácie týkajúce sa náhrady škody, ale obmedzí sa iba na

námietky generálneho prokurátora (ďalej len dovolateľ), týkajúce sa tejto časti. Dovolateľ

k tejto časti napadnutých rozsudkov svoje námietky uviedol predovšetkým v bode osem

argumentujúc, ţe súdy tento nárok nesprávne právne posúdili. Tieto námietky generálneho

prokurátora nie sú dôvodné.

Ţalobou bol uplatnený nárok na náhradu škody za neoprávnené uţívanie uvedených

ochranných známok ţalovaným za obdobie od 1. januára 1996 do 30. septembra 2002, keď

ţalovaný tieto ochranné známky prestal pouţívať. Ţalobca zaslal prihlášky ochranných

známok dňa 3. mája 1994. Teda pôvodný ţalobca (Š. a. s.) bol vlastníkom týchto ochranných

známok, s právom prednosti od 3. mája 1994. V registri Úradu priemyselného vlastníctva SR

169

boli zapísané po čiastočnom výmaze, pre činnosti „organizovanie lotérií a stávkových hier“

s výnimkou číselných lotérií. Tieto sluţby sú podobné sluţbe „organizovanie číselných

lotérii“. Je nepochybné, ţe ţalovaný uvedené ochranné známky pouţíval bez súhlasu ţalobcu

(resp. jeho právneho predchodcu). Tým, je daný základ na náhradu škody, keďţe zo strany

ţalovaného došlo k porušeniu ust. ods. l o ochranných známkach.

Z tohto dôvodu je ţalovaný povinný uhradiť ţalobcovi škodu podľa ust. v spojení

s . Námietka dovolateľa, ţe súdy mali nároky na náhradu

škody posudzovať diferencovane, teda inak za obdobie od 1. januára 1996 po zápise

ochranných známok do registra v priebehu rokov 1997 a 1998, a inak po ich zápise, je právne

bezpredmetné. Totiţ z príslušných rozhodnutí Úradu priemyselného vlastníctva, nepochybne

vyplýva, ţe všetky sporné ochranné známky boli do registra zapísané s právom prednosti od

3. mája 1993, a teda od tohto dňa sa na ne vzťahuje právna ochrana ( ).

Na tejto zodpovednosti ţalovaného nič nemení ani skutočnosť, ţe v roku 2004 došlo

k čiastočnému výmazu predmetných ochranných známok. S touto právnou otázkou sa súdy

v odôvodnení napadnutých rozsudkov náleţite vyporiadali, s ktorou argumentáciou dovolací

súd sa stotoţňuje. Námietky dovolateľa týkajúce sa tejto otázky dovolací súd nepovaţuje za

dôvodné. Je síce pravdivé jeho tvrdenie, ţe súdy v odôvodnení výslovne neodkazujú na ust. §

3a ods. 2 účinného od 1. januára 2002, avšak táto novela na

zodpovednosti ţalovaného za škodu vzniknutú ţalobcovi nič nemení. Podľa obsahu spisu,

novelizované ustanovenie tento nárok ţalobcu

nespochybňuje. Totiţ v odôvodnení napadnutých rozhodnutí súdy správne poukazujú na to, ţe

aj po čiastočnom výmaze ochranných známok (organizovanie číselných lotérii, v ktorej

oblasti ţalobca nebol oprávnený podnikať), ţalobca aj naďalej zostal vlastníkom týchto

ochranných známok pre sluţby organizovanie lotérií a stávkových hier s výnimkou číselných

lotérií a doplnkových hier k číselným lotériám, na čo inak správne poukazuje aj dovolateľ,

ktoré sluţby sú nepochybne podobné ( ) číselným lotériám,

keďţe obe tieto činnosti sú v zásade zaloţené na rovnakých princípoch, ako sú náhodilosť,

nepredvídateľnosť, nevypočitateľnosť atď.

Na základe uvedených záverov aj dovolací súd dospel k záveru, ţe ţalovaný slovné

ochranné známky Š., Š. a M. pouţíval neoprávnene, a to počas celého ţalovaného obdobia,

napokon ţalovaný sám z vlastnej vôle tieto ochranné označenia prestal pouţívať. Teda aj

dovolací súd základ uplatneného nároku na náhradu škody povaţuje za nespochybniteľný.

170

V dôsledku neoprávneného uţívania, ţalovaný je povinný nahradiť ţalobcovi

vzniknutú škodu. Súdy pri určení výšky škody vychádzali z toho, čo by ţalobca získal, ak by

so ţalovaným alebo inou osobou uzavrel licenčnú zmluvu podľa a nasl. , a tak by

získal primeraný licenčný poplatok. Táto výška bola vyčíslená znaleckými posudkami

vypracovanými súdnou znalkyňou Ing. G. Z. č. 1/2003 (č. l. 425 – 431) a Ing. M. M. č.

11/2003 (č. l. 432 – 438), obe z odboru priemyselné vlastníctvo. Dovolateľ závery tohto

posudku spochybňuje, namietajúc, ţe pouţitá metóda výpočet – licenčná analógia, je

nesprávna, a to v dôsledku čiastočného výmazu predmetných ochranných známok dňom 24.

septembra 2004. Dovolací súd s touto námietkou sa nestotoţňuje, pretoţe zostávajúci zápis

ochranných známok, ako je to konštatované vyššie je podobný organizovaniu číselných

lotérií. Teda uvedené znalecké posudky sú pouţiteľné a akceptovateľné aj po dni 24.

septembra 2004, keď došlo k čiastočnému výmazu uvedených ochranných známok, preto

z tohto hľadiska nejde o novú skutkovú situáciu. Pokiaľ ide o právne posúdenie, dovolací súd

sa stotoţňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, ţe zodpovednosť ţalovaného za

protiprávne konanie, t. j. jeho zodpovednosť za škodu vzniknutú ţalobcovi, je potrebné

posúdiť podľa . Totiţ pri výpočte výšky náhrady škody sa tieţ

vychádzalo z ustanovení , a to aţ 515.

Z obsahu spisu ďalej nepochybne vyplýva, ţe medzi ţalobcom a ţalovaným bola

uzavretá celá séria zmlúv, v ktorých sa upravovali ich obchodnoprávne vzťahy podľa

ustanovení . Ide napr. o zmluvu o zabezpečení spracovania dát

a ostatných technických úkonov spojených s prevádzkovaním číselných lotérií a stávkových

hier z 27. augusta 1993 uzatvorenú podľa a , obdobná

zmluva z 21. januára 1994, zmluva o zabezpečení informácií tipujúcim a propagácii číselných

lotérií a stávkových hier z 3. februára 1994 uzatvorená podľa tých istých ustanovení

, zmluva o obstaraní stávkovej sluţby z 2. februára 1995 uzatvorená

podľa , zmluva o zabezpečení servisu technického

systému ON LINE z 28. decembra 1995 a mnohé ďalšie. V týchto zmluvách sa uvádzajú aj

označenie Š., Š. a M.. To nasvedčuje tomu, ţe vôľou zmluvných strán bolo, aby ich

obchodnoprávne vzťahy boli posudzované podľa ustanovení .

Dôsledkom tohto právneho stavu je potom aj to, ţe ustanovenia je

potrebné aplikovať aj na vzťahy vyplývajúce z protiprávneho konania ţalovaného, teda aj na

vzťahy, keď protiprávnym konaním ţalovaného bola ţalobcovi spôsobená škoda.

171

Úvahy dovolateľa o tom, aká by bola skutková a právna situácia, keby ţalovaný tieto

ochranné známky nepouţíval za daného stavu, je bezpredmetná. Pre právne posúdenie veci je

rozhodujúci skutkový stav zistený súdmi. A tento skutkový stav je taký, ţe ţalovaný uvedené

ochranné známky v rozhodnom období pouţíval, a to bez súhlasu ich majiteľa (ţalobcu),

a teda pouţíval ich v rozpore so zákonom.

Na základe uvedených záverov dovolací súd dospel k záveru, ţe napadnuté rozsudky

v časti, ktorou bol ţalovaný zaviazaný zaplatiť ţalobcovi v druhom rade sumu 14 122 409,21

eur (425 451 700,- Sk istiny) z titulu, ţe ţalovaný neoprávnene v období, ktoré je predmetom

konania, pouţíval ochranné známky, ktorých vlastníkom bol ţalobca, je vecne správny,

a preto dovolací súd v tejto časti mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora zamietol

( v spojení s ).

V ostatnej časti dovolací súd povaţuje mimoriadne dovolanie za opodstatnené, aj keď

s niektorými námietkami generálneho prokurátora sa nestotoţňuje.

Dovolací súd, súc viazaný rozsahom a dôvodmi mimoriadneho dovolania,

s jednotlivými námietkami sa vyporiada v poradí, ako ich uviedol generálny prokurátor

(mimo námietky číslo osem).

V prvej námietke dovolateľ namieta nesprávne právne posúdenie určitosti

vymedzenia predmetu sporu. Jadrom tejto námietky je to, ţe zo strany ţalobcu ani zo strany

súdov nebolo dostatočne určite vymedzené, ktoré konkrétne poznatky a skúsenosti ţalobcu

(predstavujúce know-how) sú predmetom sporu. S takto formulovanou námietkou dovolací

súd sa nestotoţňuje. Konkrétne poznatky predstavujúce know-how sú opakovane uvádzané

ţalobcom, počnúc od ţaloby aţ po takmer všetky jeho ďalšie podania včítane vyjadrenia

k mimoriadnemu dovolaniu. Týmito konkrétnymi poznatkami sa zaoberajú aj jednotlivé

znalecké posudky, pričom v tomto smere aj v mimoriadnom dovolaní sa poukazuje na

znalecký posudok Ing. I. S., znalecký posudok Ing. M. M., čiţe dovolateľ si čiastočne

protirečí.

Z obsahu odôvodnenia napadnutých rozhodnutí bez akýchkoľvek pochybnosti

vyplýva, ţe súdy tejto otázke venovali osobitnú pozornosť a v podstate do detailov sa s ňou

vyporiadali. Dovolací súd poukazuje napr. na časť odôvodnenia uvedeného v rozsudku súdu

prvého stupňa (str. 24, 25), kde jednotlivé činnosti predstavujúce know-how sú chronologicky

172

uvedené za odráţkami, pričom týchto poloţiek je šestnásť. Na túto špecifikáciu poukazuje

v odôvodnení svojho rozhodnutia aj odvolací súd na str. 69. Dovolateľ tieto činnosti

nepovaţuje za dostatočne individualizované a určité, pričom ich rozdelil do štyroch kategórií.

Takéto kategórie z hľadiska vymedzenia obsahu know-how vo všeobecnosti, a vymedzení

jeho obsahu v konkrétnom prípade, nie je právne významné.

Dovolací súd sa stotoţňuje s právnym vymedzením pojmu know-how v znení, ako ho

stručne v odôvodnení definovali súdy v napadnutých rozhodnutiach, súhlasí aj s právnym

rozborom tejto otázky, ako je to uvedené vo vyjadrení ţalobcu k mimoriadnemu dovolaniu.

V tomto smere dovolací súd tieţ vychádza z toho, ţe know-how tvorí súbor

osobitných znalostí a skúseností, v danom prípade znalostí a skúseností umoţňujúcich

organizáciu a prevádzkovanie číselných lotérii a stávkových hier Š., Š. a M.. Ide o poznatky,

ktoré v určitom rozsahu môţu byť utajené pred tretími osobami. Pre podrobnejšie vymedzenie

tohto pojmu dovolací súd k tejto časti odôvodnenia napadnutých rozsudkov ešte uvádza:

Know-how tvorí jeden z predmetov duševného vlastníctva, ktoré nie je chránené

osobitným právnym predpisom. Pritom ţiadny právny predpis pojem know-how ani pojem

duševné vlastníctvo nevymedzuje. Na druhej strane väčšinu predmetov duševného vlastníctva

osobitné zákony definujú (autorské diela, vynálezy, patenty, ochranné známky).

V teórii, v legislatíve, judikatúre sa pojem know-how pouţíva bez prekladu, tak ako aj

mnoţstvo iných cudzích slov. Z toho je zrejmé, ţe vo všeobecnosti dotknuté subjekty tento

pojem poznajú, v zásade je im známe čo tvorí jeho obsah, aj keď v praxi, ako je tomu aj

v danom prípade, niektoré znaky tohto pojmu sú sporné.

Vzhľadom na uvedené, aj dovolací súd vychádza z toho, ţe základnými znakmi know-

how sú:

1/ ide o nehmotný majetok

2/ tvoria ho poznatky, informácie skúsenosti a vedomosti z rôznych oblasti

3/ má podstatný význam

4/ nie je všeobecne známe a ani dostupné

5/ má svoju hodnotu

6/ je vyuţiteľné tretími osobami

7/ nie je chránené podľa osobitných predpisov

173

Takto sú jednotlivé znaky (samozrejme nie vţdy jednotne) uvádzané v rôznych

publikáciach, predovšetkým v prácach pána profesora JUDr. P. Vojčíka, CSc., všeobecne

uznávaného autora v danej oblasti, napr. jeho práca Know-how a jeho ochrana.

Je zrejmé, ţe súdy pojem know-how chápali, ako je vyššie uvedené. Preto dovolateľ

nedôvodne súdom vytýka, ţe predmet konania bol nimi vymedzený nedostatočne, a ţe tento

nedostatok negatívne ovplyvnil vecnosť a účelnosť súdneho dokazovania. Podľa názoru

dovolacieho súdu, súdy nepochybili, ak svedkom kládli otázky formulované „či ţalobca mal

know-how“. Iste z právneho hľadiska bolo moţné túto otázku formulovať aj presnejšie, avšak

znenie tejto otázky je úplne zrozumiteľné, čo vyplýva aj z odpovedí svedkov, či znalcov.

Skutková námietka dovolateľa, ţe znalkyňa Ing. Z. v podanom znaleckom posudku

neporovnávala know-how ţalobcu a know-how ţalovaného (dôvodiac, ţe nedostala podklady

od ţalobcu) je však opodstatnená, dovolací súd s touto otázkou sa zaoberá v inej časti

odôvodnenia svojho rozsudku.

Ţalovaný v čase svojho vzniku nemal takmer ţiadne skúsenosti s organizovaním

a prevádzkovaním číselných lotérií. V tom si pomáhal skúsenosťami ţalobcu. Prevádzkovanie

takéhoto zloţitého systému si vyţaduje rozsiahle vedomosti z rôznych oblastí, najmä

matematiky, techniky, ekonomiky, štatistiky, financovania, plánovania a mnohých iných

vedných odborov. Podstata tohto systému nie je len samotné číselné losovanie, čo na prvý

pohľad sa javí ako jednoduchá záleţitosť, ale tomu predchádza mnoţstvo iných činností

a mnoţstvo iných činností na to nadväzuje, čo je potrebné zabezpečiť personálne aj

materiálne. Všetky tieto činnosti sú uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa na str. 24, 25.

K týmto záverom súd prvého stupňa dospel na základe rozsiahleho dokazovania, keď

vypočul desiatky svedkov, zadováţil si desiatky listín, vykonal znalecké dokazovanie.

Realizáciu týchto činností ţalobca realizoval na základe svojich skúseností a poznatkov a na

základe svojho know-how, čo v konaní aj náleţite označil a vyšpecifikoval, a preto táto

námietka dovolateľa nie je dôvodná.

Dovolateľ poukazuje na to, ţe súdy nepracovali so slovenským ekvivaletom pojmu

know-how, teda s pojmom „uţitočný poznatok“, a tak si dostatočne nevymedzili predmet

konania. Tu dovolací súd znovu poznamenáva, ţe pojem know-how nemá v právnickej

terminológii adekvátny slovenský preklad, ide o právnický termín sui generis, ktorý v tomto

znení je pouţívaný v mnohých právnych poriadkoch, pričom je dôleţité to, čo tvorí jeho

174

obsah, a nie to, ako je prekladaný do toho ktorého jazyka. V tomto smere je teda potrebné

zdôrazniť, ţe ide o súbor poznatkov, vedomostí a skúseností atď. Takţe v tomto smere súdy

nepochybili.

V druhej námietke dovolateľ namieta materiálnu nevykonateľnosť výroku o zdrţaní

sa konania.

Túto námietku dovolací súd povaţuje v celom rozsahu za dôvodnú. Výrok rozsudku

súdu prvého stupňa, v ktorom sa odkazuje na znalecké posudky Ing. I. S. a Ing. M. M. je

neurčitý, pretoţe v ňom nie sú konkretizované znalosti a skúsenosti, ktorých sa má ţalobca

zdrţať. Takéto znenie výroku je nevykonateľné, a preto dovolací súd tento výrok v celom

rozsahu zrušil.

V tretej námietke dovolateľ vytýka súdom, ţe nesprávne právne posúdili podmienky

poskytnutia právnej ochrany know-how.

Podstatou tejto námietky je to, ţe podľa názoru dovolateľa know-how poţíva právnu

ochranu iba za predpokladu, ţe spĺňa zákonné znaky obchodného tajomstva ( ).

Táto námietka čiastočne súvisí s námietkami uvádzanými v bode jedna.

Dovolací súd s uvedeným právnym názorom dovolateľa nesúhlasí. Aj keď pojem

know-how v obchodnej praxi sa pouţíva desiatky rokov /začal sa pouţívať v polovici

minulého storočia v USA/ (ŠVIDROŇ, J.: Základy práva duševného vlastníctva. Iuga, 2000,

s. 200), pomerne značnú pozornosť mu venuje aj teória, fakticky sa určitým spôsobom

definuje v kaţdej učebnici Obchodného práva, v legislatíve Slovenskej republiky sa mu

doposiaľ výraznejšia pozornosť nevenovala, aj keď tento pojem sa uţ vyskytuje vo viacerých

právnych predpisoch.

Najčastejšie sa uvádza v súvislosti s medzinárodnými zmluvami a dohodami, ktorými

je naša republika viazaná. Medzi najstaršie patrí Londýnska dohoda o nemeckých patentoch

z roku 1946, ktorá bola publikovaná v Zbierke . Tento pojem pozná aj

o daniach z príjmov, o organizácii štátnej

podpory a výskumu, o ochrane hospodárskej súťaţe,

Z. z. o investičnej pomoci a niektoré ďalšie. Pojem know-how poznal aj Hospodársky

175

zákonník (), do ktorého bol zavedený jeho novelou

(§ 332g) s účinnosťou od 1. júla 1998.

Zo zahraničných právnych predpisov moţno poukázať na Českej

republiky (napr. ustanovenia § 60 ods. 2, § 488g ods. l).

V Slovenskej republiky sa však tento pojem výslovne

nevyskytuje, ale povaţuje sa za súčasť duševného vlastníctva ( ).

Ani z jedného z uvedených právnych predpisov nevyplýva, ţe by právna ochrana

know-how, bola viazaná na jeho utajenie, resp., ţe by právnu ochranu poţíval iba vtedy, ak

spĺňa všetky znaky obchodného tajomstva podľa .

Naopak, vo všetkých uvedených prípadoch je pojem know-how pouţívaný

samostatne, ako samostatný právny inštitút.

Napriek tomu, v praxi je uţ pomerne beţne predmetom obchodnoprávnych vzťahov.

Totiţ je nepochybné, ţe know-how (ide o terminus technicus), a ako uţ bolo uvedené vyššie,

tu nemoţno vystačiť z jazykovým prekladom „vedieť ako“, predstavuje obchodný majetok,

ktorý je oceniteľný peniazmi za predpokladu, ţe je určený na podnikanie (OVEČKOVÁ, O.

a kol.: . Bratislava : IURA EDITION, 2005, s. 34). Podľa názoru

dovolacieho súdu, z hľadiska právnej ochrany know-how, nie je nevyhnutné, aby v celom

rozsahu spĺňal zákonné znaky obchodného tajomstva vymedzeného v ust. . Tento

pojem predstavuje súbor poznatkov, informácii, skúsenosti, pričom môţe ísť o informácie,

ktoré sú predmetom obchodného tajomstva a sčasti nie sú predmetom obchodného tajomstva.

Ak by v Slovenskom právnom poriadku pojem know-how (rozumie sa sporné obdobie) mal

poţívať právnu ochranu len v prípade, ak sú splnené znaky obchodného tajomstva v zmysle

, potom by sa vytratila špecifičnosť tohto označenia (pôvodne definovaného

takmer úplne bezbreho, postupne sa táto definícia zuţuje), jeho existencia by bola právne

bezpredmetná, a v praxi by sa vystačilo s právnou ochranou podľa ust. . Teda tieto

dva pojmy nie je moţné stotoţňovať, resp. zamieňať. Know-how môţe existovať samostatne

a aj samostatne môţe byť predmetom obchodnoprávnych vzťahov.

Môţe byť majetkom fyzickej alebo právnickej osoby pričom nie je všeobecne známe

a ani dostupné. Spravidla si ho, alebo jeho časť, majiteľ utajuje. Z hľadiska pojmového

vymedzenia, obchodné tajomstvo neobsahuje všetky tie znaky, aké sa vyţadujú u know-how,

a naopak, niektoré znaky pojmu obchodné tajomstvo u pojmu know-how sa nevyţadujú.

176

Napríklad samotné utajovanie nie je pojmovým znakom know-how, toto je znakom len

obchodného tajomstva. Know-how môţe byť súčasťou aj základného imania.

Pokiaľ dovolateľ spochybňuje názor súdov, ţe know-how je vlastníctvom ţalobcu,

k tomu dovolací súd poznamenáva, ţe v tomto smere sa s právnym názorom súdov

stotoţňuje. Z teoretického hľadiska môţu byť na túto otázku rôzne názory, avšak sotva moţno

výstiţnejšie vyjadriť vzťah ţalobcu k svojmu know-how, ako tak, ţe toto je jeho vlastníctvo.

Ide o špecifickú formu vlastníctva a moţno to označiť za intelektuálne či duševné vlastníctvo

ţalobcu, a preto tak, ako kaţdé iné vlastníctvo, poţíva právnu ochranu, jednak podľa

Slovenskej republiky, a jednak podľa ostatných právnych predpisov Slovenskej republiky.

V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, najmä zo znaleckých posudkov

Ing. M. a Ing. Z., know-how bol ţalobcom utajovaný v miere potrebnej na zachovanie jeho

ceny. Teda dovolací súd názor niţších súdov, ţe know-how môţe poţívať právnu ochranu aj

bez splnenia podmienok obchodného tajomstva, povaţuje za správny. V tomto smere dovolací

súd má za to, ţe tento pojem bol, a je, podnikateľmi chápaný pomerne voľne, skôr širšie ako

uţšie, a bolo vţdy vecou podnikateľov, ako si v konkrétnom prípade tento pojem vymedzia.

Dovolateľ v tejto časti sám poukazuje na určitý vývoj v danej oblasti aţ po nariadenie

Komisie Európskych spoločenstiev č. 240/96. V danom prípade zo spoločnosti S. na ţalobcu

nepochybne prešlo aj know-how tejto spoločnosti, a preto ţalobcovi patrí aj adekvátna právna

ochrana vzťahujúca sa k tomuto právnemu pojmu, tak, ako na to správne poukazuje aj ţalobca

vo svojom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu. Právny názor dovolateľa, pokiaľ ide

o vzťah know-how a obchodného tajomstva v rozhodnom období, nemal, a ani v súčasnosti

nemá, oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky, aj keď do budúcna nemoţno vylúčiť,

ţe takáto norma vstúpi do platnosti. Tento názor dovolacieho súdu však neznamená, ţe postup

súdov, pri vyčíslení hodnoty know-how a vyčíslení bezdôvodného obohatenia ţalovaného,

povaţuje za správny. K tomu dovolací súd svoj právny názor uvedie v bode päť.

V štvrtej námietke sa vytýka nesprávne právne posúdenie zmluvného vzťahu medzi

ţalobcom a ţalovaným, ktorý existoval od začiatku činnosti ţalovaného aţ do 30. júna 1999.

Dovolací súd v zásade súhlasí s právnou analýzou generálneho prokurátora týkajúcou

sa spolupráce ţalobcu a ţalovaného pred sporným obdobím, a tieţ správne generálny

prokurátor poukazuje na nepresnosti uvedené v odôvodnení napadnutých rozhodnutí. Tieto

námietky sú však významné predovšetkým pre posúdenie výšky uplatňovaných finančných

nárokov za know-how. Celkom dôvodne a logicky tu generálny prokurátor poukazuje na to,

177

ţe od roku 1993 pouţívané systémy (napr. OFF LINE) postupne zostarli a bolo ich potrebné

nahradiť novými, modernejšími a výkonnejšími. Kto, a v akom rozsahu, sa podieľal na

modernizácii (či ţalobca, či ţalovaný, prípadne obaja) týchto systémov, to súdy skutočne

dostatočne neobjasnili, a z tohto dôvodu prisúdené sumy za know-how čo do výšky nie sú

preskúmateľné.

V piatej námietke generálny prokurátor poukazuje na nesprávne právne posúdenie

hodnoty know-how a výšky bezdôvodného obohatenia za pouţívanie know-how.

Vychádzajúc uţ zo záverov vyslovených dovolacím súdom v predchádzajúcom bode

(t. j. bode štyri), je zrejmé, ţe námietky dovolateľa v tejto časti sú prevaţne dôvodné.

Generálny prokurátor síce aj v tomto bode vychádza z toho, ţe sporné know-how, nepoţíva

ţiadnu právnu ochranu, s čím sa dovolací súd nestotoţňuje, avšak pokiaľ ide o vyčíslenie

uplatnených nárokov za know-how, námietky dovolateľa sú opodstatnené.

Dovolací súd nepovaţuje za potrebné opakovať v tomto smere argumentáciu

dovolateľa, keďţe sa s ňou stotoţňuje. Znalci skutočne výšku ročného licenčného poplatku,

a to 2 % z ročného obratu ţalovaného, ničím nezdokumentovali, bliţšie nezdôvodnili, hoci

tento výpočet bol kľúčový pre vyčíslenie hodnoty know-how. Taktieţ nie je zrejmé, či

zohľadnili, ţe na vykonávanie uvedených číselných hier je potrebné povolenie štátu, ktoré je

výhradné pre jediný subjekt, a teda, ţe ţalovaný je zrejme jediný moţný odberateľ licencie od

ţalobcu.

Súdy sa taktieţ nevyporiadali s tým, či v danom prípade sa malo pri ocenení

vychádzať z metódy licenčnej analógie alebo z metódy kapitalizácie odčerpateľných zdrojov,

ako to upravuje vyhl. č. . Teda súdy znalecké posudky, na základe ktorých vo

veci rozhodli, dôsledne nevyhodnotili, a bez ďalšieho sa stotoţnili s ich závermi. Tieto

posudky tieţ nebrali do úvahy koeficient zastarania know-how, ani podiel know-how na

ostatnom nehmotnom majetku poskytovateľa licencie (napr. na ochranných známkach).

Vzhľadom na jedinečnosť daného sporu, keď v praxi len ťaţko môţe vzniknúť znovu

podobná situácia, súdy sa nemali nekriticky uspokojiť so závermi znaleckých posudkov

vypracovaných fyzickými osobami, ale mohli o ich vypracovanie poţiadať ústav, ktorého

činnosť je zameraná na posudzovanie ekonomických otázok súvisiacich s oceňovaním

nehmotného majetku, akým je aj know-how, v ktorom ústave by tieto otázky mohli

posudzovať viacerí odborníci. Uvedení znalci poloţené otázky posudzovali individuálne,

178

pričom sa ţiadalo, pre ich komplexnosť, aby niektoré dielčie otázky riešili s odborníkmi zo

súvisiacich oblastí. Ţalovaný nepochybne postupne nadobúdal vlastné poznatky a skúsenosti,

a to zrejme stále vo väčšom rozsahu, aţ nakoniec bol schopný tieto činnosti vykonávať úplne

samostatne. Všetky tieto skutkové okolnosti mali byť zohľadnené pri vypočítavaní skutočnej

výšky bezdôvodného obohatenia.

V šiestej námietke sa konštatuje nesprávne právne posúdenie zákonných podmienok

aplikácie ustanovení o nekalej súťaţi na konanie ţalovaného.

V tejto časti generálny prokurátor v podstate uţ opakovane poukazuje na skutočnosť,

ţe ţalovaný v rozhodnom období mal úplný monopol na prevádzkovanie číselných lotérií na

území Slovenskej republiky. Z tohto vyvodzuje, ţe ţalobca nebol účastníkom hospodárskej

súťaţe. Podľa názoru dovolacieho súdu skutočnosť, ţe ţalovaný v určitej oblasti má na trhu

monopolné postavenie, ešte bez ďalšieho neznamená, ţe sa nemôţe dopustiť nekalosúťaţného

konania (§ 44 ods. 1 Obch. zák.). Ani ţalovaný s monopolným postavením nemôţe

vykonávať svoju činnosť spôsobom, ktorý je v rozpore so zákonom. Či ţalovaný takto

postupoval, je otázkou skutkovou, ako správne na to poukazuje generálny prokurátor.

V priebehu konania bolo sporné, či ţalobca a ţalovaný si navzájom konkurovali. Odvolací

súd túto otázku povaţoval za nespornú. Bliţšie sa však s touto otázkou ale nezaoberal. Najmä

neporovnal jednotlivé obchodné činnosti ţalobcu s monopolnými činnosťami ţalovaného

z hľadiska toho, či išlo o zameniteľné sluţby, a teda či medzi nimi existoval konkurenčný

vzťah.

Teda v tejto časti dovolací súd povaţuje za dôvodné tie námietky generálneho

prokurátora, ktorými poukazuje na to, ţe v tomto smere nebol náleţite zistený skutkový stav.

V siedmej námietke poukazuje generálny prokurátor na nesprávne právne posúdenie

výšky nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom zotrváva na svojom

predchádzajúcom názore, ţe základ tohto nároku nie je daný, avšak pre prípad, ţe by išlo

o nekalosúťaţné konanie, namieta výšku prisúdenej istiny.

Dovolací súd túto námietku generálneho prokurátora povaţuje v celom rozsahu za

dôvodnú. Záver súdov, ţe ţalovaný v období rokov 1996 aţ 2005 z dôvodu nekalosúťaţného

konania sa bezdôvodne obohatil na úkor ţalobcu do výšky jeho celého čistého zisku, nemôţe

179

obstáť ani po skutkovej, ani po právnej, stráne. Know-how v časti, ktorá patrila ţalobcovi

a neoprávnene ho v rozhodnom období uţíval ţalovaný, nemohlo byť jediným predpokladom

dosiahnutia zisku z prevádzkovania číselných hier. Teda podľa obsahu spisu nič tomu

nenasvedčuje. Tak, ako správne uvádza generálny prokurátor, uvedený záver súdov

vychádzajúci zo znaleckých posudkov nezodpovedá logike. Jednou z podmienok podnikania

ţalovaného bola existencia štátneho povolenia na prevádzkovanie číselných lotérií. Je tu však

aj celý rad ďalších skutočností, ktoré vylučujú, ţe by ţalobcovi vznikol nárok na celý zisk

ţalovaného za sporné obdobie. Muselo by ísť o prípad, kedy ţalovaný sám nevykonával

absolútne ţiadnu činnosť, vôbec nemal vlastných zamestnancov, nemal vlastný majetok

v podobe zariadení na vykonávanie týchto činností atď. Uţ len fakt, ţe ţalovaný na začiatku

svojej činnosti uzatvoril obchodnoprávne zmluvy so ţalobcom, svedčí o tom, ţe sám vykonal

úkony smerujúce k dosiahnutiu zisku. Pred sporným obdobím 1996 aţ 2005 nepochybne aj

ţalovaný získaval určité poznatky a skúsenosti, na svoje náklady zabezpečoval modernizáciu

zariadení atď. Na druhej strane pôvodné know-how, ktoré poskytoval ţalobca na začiatku

spolupráce so ţalovaným, ako uţ bolo uvedené vyššie, zastaralo, a ktoré prvky z know-how

inovoval v spornom období ţalobca, skutkovo nie je objasnené.

Inak správne súdy z čistého zisku ţalovaného odpočítali aspoň výšku licenčných

poplatkov za pouţívanie ochranných známok.

Úvaha generálneho prokurátora o moţnosti posúdenia bezdôvodného obohatenia

podľa ust. § 20 Obch. zák. vo všeobecnej rovine je správna, avšak v danom prípade sa javí, ţe

je nad rámec skutkových záverov súdov. Nemoţno však vylúčiť, ţe v ďalšom konaní sa súdy

budú skutkovo aj právne zaoberať aj s touto pripomienkou generálneho prokurátora, ktorý

konštatuje, ţe tento nárok by dokonca vznikol bez ohľadu na to, ţe nie sú naplnené znaky

nekalej súťaţe (§ 20 Obch. zák.).

S ôsmou námietkou sa dovolací súd vyporiadal na prvom mieste, keď odôvodnil

zamietnutie mimoriadneho dovolania v časti smerujúcej proti výroku, ktorým bola priznaná

náhrada škody za neoprávnené uţívanie slovných ochranných známok ţalovaným.

V deviatej námietke generálny prokurátor namieta nesprávne právne posúdenie

výšky úrokov z omeškania.

180

Dovolací súd túto námietku povaţuje za čiastočne dôvodnú, avšak vzhľadom na

nedostatok odôvodnenia, pokiaľ ide o priznané úroky z omeškania, v napadnutých

rozsudkoch, ako aj pre celkovú nezrozumiteľnosť výroku o úrokoch z omeškania, nie je

moţné závery súdov bliţšie preskúmať. Z tohto dôvodu dovolací súd, pokiaľ ide o úroky

z omeškania, môţe vychádzať iba z toho, čo sa javí z doterajšieho obsahu spisu.

Súd prvého stupňa úroky z omeškania stroho posúdil podľa ust. § 369 Obch. zák.

v znení účinnom od 1. februára 2006. Odvolací súd jeho rozsudok potvrdil aj v tejto časti,

pričom odôvodneniu tohto nároku fakticky nevenoval ţiadnu pozornosť, a to ani z hľadiska

aplikácie ust. § 763, 763a Obch. zák.. Keďţe súdy bliţšie nezdôvodnili začiatok omeškania

ani u jedného z peňaţných plnení, zo strany dovolacieho súdu, posudzovanie tejto otázky by

bolo predčasné. Vzhľadom na predchádzajúce závery dovolacieho súdu, aj tu dovolací súd

poznamenáva, ţe pokiaľ súdy niţších stupňov úroky z omeškania posudzovali podľa

ustanovení , a nie , postupovali správne. Totiţ

ţalobca bol so ţalovaným permanentne vo vzťahoch, ktoré upravuje . To

sa týka jednak zmlúv o spolupráci týchto subjektov, ako aj vzťahov vzniknutých mimo

zmluvného rámca, teda vzťahov vzniknutých na základe protiprávneho konania ţalovaného.

Vzhľadom na túto špecifickú situáciu, a najmä na vôľu účastníkov konania, je potrebné

uplatňované nároky posudzovať podľa , a to aj nárok na náhradu

škody za neoprávnené uţívanie ochranných známok.

Desiata námietka sa týka premlčania.

Peňaţné nároky ţalobca uplatňuje od 1. januára 1996. Ţaloba bola vo veci podaná

7. januára 2000. Podľa ustanovenia § 391 ods. 1 Obch. zák., pri týchto nárokoch premlčacia

doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde.

Podľa § 397 Obch. zák., ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je

premlčacia doba štyri roky.

Uvedená premlčacia doba je objektívna. Generálny prokurátor poukazuje na to, ţe

nárok na bezdôvodné obohatenie je premlčaný za obdobie od 1. januára 1996 aţ do

5. januára 1996.

Aj keď ide z hľadiska výšky uplatnených nárokov o celkom zanedbateľnú sumu, je

potrebné vyporiadať sa aj s touto otázkou.

181

Súdy viazali začiatok plynutia premlčacej doby na zverejnenie výhernej listiny

ţrebovania číselných hier v prvom stávkovom týţdni roku 1996, ktoré sa konalo 7. januára

1996. Dovolací súd za začiatok plynutia premlčacej doby tieţ povaţuje deň 7. január 1996,

avšak, na rozdiel od argumentácie súdov a dovolateľa, k tomu dospel na základe inej úvahy.

Tento deň nemôţe byť povaţovaný za začiatok plynutia premlčacej doby z dôvodu, ţe vtedy

sa ţalobca dozvedel, ţe ţalovaný sa bezdôvodne obohatil. Keďţe nejde o subjektívnu

premlčaciu dobu, otázka vedomosti na strane ţalobcu je irelevantná. Začiatok premlčacej

doby musí vyplývať z objektívnych skutočností. Teda uplatňovaný nárok musí predovšetkým

vzniknúť. Bezdôvodné obohatenie ţalovaného na úkor ţalobcu sa fakticky nemohlo

uskutočniť skôr, ako sa uskutočnilo ţrebovanie. Bez uskutočnenia ţrebovania vo vopred

určený deň, ţalovaný by musel finančné prostriedky tipujúcim vrátiť, prípadne by určil

náhradný termín ţrebovania. Teda ţrebovanie je takou skutočnosťou, ktorá objektívne

zakladá v danom prípade začiatok plynutia premlčacej doby. Teda, aj keď ţalobca formálne

uplatňuje nárok od 01. 01. 1996, actio nata je v skutočnosti dané aţ dňom 07. 01. 1996,

ktorým dňom je ukončený proces podávania tiketov a ţrebovania. Táto otázka je však

fakticky bez zásadného právneho významu. Pokiaľ by sa skutočne preukázalo, ţe ţalovaný aj

v čase od 01. 01. 1996 do 05. 01. 1996 získal na úkor ţalobcu iným spôsobom bezdôvodné

obohatenie, bolo by moţné tento nárok povaţovať za premlčaný. Pritom ale súdy nároky pred

07. 01. 1996 povaţovali za premlčané, teda táto námietka generálneho prokurátora nie je

dôvodná.

V jedenástej námietke dovolateľ namieta aj správnosť výroku o náhrade trov

konania.

Dovolací súd túto námietku dovolateľa nepovaţuje za dôvodnú. Súdy skutočne časť

ţaloby zamietli pre duplicitnosť. K tomuto záveru však dospeli na základe znaleckých

posudkov, pričom nepochybne celá prisúdená istina, ako aj zamietajúca časť, vychádza zo

znaleckých posudkov. Ţalobca aj predmet konania vymedzil na základe týchto znaleckých

posudkov, a to v ním navrhnutej zmene ţaloby z 1. 8. 2003 na č. l. 493 - 496. Teda je

nepochybné, ţe výška plnenia závisela od znaleckého posudku, a preto súdy správne vo veci

aplikovali ust. . Napriek tomu dovolací súd musel zrušiť aj všetky výroky

o náhrade trov konania, lebo bola zrušená časť rozsudku vo veci samej.

Dovolací súd dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora,

okrem časti, ktorá smerovala proti výrokom o prisúdení istiny 14 122 409,21 eur (t. j.

182

425 451 700,- Sk) je dôvodná, a preto podľa ustanovenia a v spojení s

rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj rozsudok odvolacieho súdu, v ich

napadnutých častiach zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. V ďalšom konaní súd prvého stupňa vykoná vo vyššie naznačenom smere

dokazovanie, a v prípade potreby aj ďalšie dokazovanie, pričom v konaní, ako aj

v rozhodovaní, je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu, ktorým názorom je viazaný aj

odvolací súd. Súd prvého stupňa tieţ rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania, vrátane

náhrady trov dovolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 30. novembra 2010

JUDr. Juraj Seman, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: