Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 7 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (12)1f0/362431.bf4c45.pdf
PDF · 1.05 MB
No categories available
1MObdoV/22/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1MObdoV/22/2008
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, v senáte zloţenom z predsedu
senátu JUDr. Juraja Semana a členov senátu JUDr. Anny Markovej, JUDr. Dariny Ličkovej,
JUDr. Aleny Priecelovej a JUDr. Kataríny Pramukovej, v právnej veci ţalobcu: 1/ F. a. s. so
sídlom T. X., B., IČO: X. zast. advokátom JUDr. Ľ. N.,V., B., 2/ L. L. so sídlom G., X., P.
C.,C. zast. advokátom JUDr. T. R., PhD., V. ,P. proti ţalovanému: T. a. s., so sídlom B., B.,
IČO: X., zast. advokátkou Mgr. A. Č., S., B., o zdržanie sa nekalosúťažného konania,
náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia a poskytnutia primeraného
zadosťučinenia, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky
proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 01. marca 2007, č. k. 29Cb 1/2000-1117
a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 07. augusta 2008, č. k. 3Obo 141/2007-
1236, takto
rozhodol:
Dovolací súd mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora v časti smerujúcej proti
rozsudku súdu prvého stupňa a rozsudku odvolacieho súdu, ktorou ţalovaný bol zaviazaný
zaplatiť ţalobcovi v druhom rade 14 122 409,21 eur (t.j. 425 451 700 Sk istiny) z a m i e t a.
V ostatnej napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa a rozsudok odvolacieho súdu
z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave, ako súd prvostupňový, rozsudkom č. k. 29Cb/1/2000-1117
zo dňa 1. marca 2007, rozhodol:
Odporca je povinný zdrţať sa akéhokoľvek, i čiastkového, vyuţívania znalosti
alebo skúsenosti tvoriacich predmet know-how navrhovateľa, popísaného v znaleckom
posudku č. 8/1999 zo dňa 12.11.1999 vypracovanom súdnym znalcom Ing. I. S. a v
znaleckom posudku č. 45/1999 zo dňa 29. 11. 1999 vypracovanom súdnou znalkyňou
Ing. M. M., týkajúceho sa organizácie, herných plánov a pravidiel číselných lotérií a
stávkových hier Š.,Š.. a M. do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 1 003 279 719,- Sk do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 18,80 %
p. a., zo sumy 130 389 585,30 Sk za obdobie od 07. 02. 2000 do zaplatenia, úrok
z omeškania vo výške 18,80 % p. a. zo sumy 141 691 414,70 Sk za obdobie od
07. 02. 2000 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 17,75 % p. a. zo sumy
107 743 566,60 Sk za obdobie od 13. 10. 2002 do zaplatenia, úrok z omeškania vo
výške 17,75 % p. a. zo sumy 172 507 030,80 Sk za obdobie od 13. 10. 2002 do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 16,50 % p. a. zo sumy 94 586 893,50 Sk za
obdobie od 05. 09. 2003 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 16,50 % p. a., zo
sumy 92 731 654,60 Sk za obdobie od 05. 09.2003 do zaplatenia.
Súd ukladá odporcovi, aby v lehote do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozsudku na svoje náklady uverejnil dvakrát za sebou s odstupom jedného týţdňa
platený inzerát v sobotňajších vydaniach denníkov S., Š., P. a N. Č. s nasledovným
textom: "Spoločnosť T. a. s. sa uverejnením tohto inzerátu ospravedlňuje spoločnosti Š.,
a. s., ţe bez jej súhlasu pouţívala pri prevádzkovaní číselných lotérií jej ochranné
známky Š., Š. a M., čím spoločnosť T. a. s., získala na úkor spoločnosti Š. a. s.
neoprávnený majetkový prospech."
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi, na účet právneho zástupcu
navrhovateľa, trovy konania vo výške 79 526 540,60 Sk, do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe:
Čiastkovým rozsudkom č. k. 29Cb 1/00-821 zo dňa 06. 07. 2004 Krajský súd
v Bratislaverozhodol tak, ţe odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 109 404 000,- Sk
s 10 % úrokom z omeškania, a to zo sumy 96 081 000,- Sk od 08. 01. 2000 do 12. 09. 2002
a zo sumy 109 404 000,- Sk s 10 % úrokom od 13. 09. 2002 aţ do zaplatenia, všetko do 15
dní od právoplatnosti čiastkového rozsudku, s tým, ţe o trovách konania bude rozhodnuté
čiastkovým rozsudkom. Voči rozsudku podal odvolanie odporca. Uznesením Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obo 63/05 zo dňa 26. 04. 2005 Najvyšší súd Slovenskej
republiky čiastočný rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 06. 06. 02004 č. k.
29Cb 1/00-821 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia
čiastočného rozsudku je, ţe prvostupňový súd sa nezaoberal posúdením veci z titulu
nekalosúťaţného konania, ani sa s tým nevysporiadal. Pričom posúdenie veci z tohto zreteľa
tvorí právny základ nielen nároku, o ktorom prvostupňový súd rozhodol čiastočným
rozsudkom, ale všetkých navrhovateľom uplatnených nárokov.
Súd v novom konaní posudzoval nárok navrhovateľa v celom rozsahu, tak, ţe
navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 07. 01. 2000 domáhal voči odporcovi zdrţať sa
prevádzkovania číselných lotérií pod označením Š., Š. a M., na ktoré sa vzťahuje know-how
navrhovateľa popísané v znaleckom posudku č. 08/1999 zo dňa 12. 11. 1999 vypracovanom
znalcom Ing. I. S. a v znaleckom posudku č. 45/1999 zo dňa 29. 11. 1999 vypracovanom
znalkyňou Ing. M. M., ďalej sa zdrţať akéhokoľvek i čiastkového vyuţívania znalostí či
skúseností tvoriacich predmet uvedeného know-how a zdrţať sa i akéhokoľvek vyuţívania
uvedených označení v súvislosti s prevádzkovaním akýchkoľvek číselných lotérií a
stávkových hier. Ďalej, aby v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto
rozsudku na svoje náklady uverejnil odporca dvakrát za sebou s odstupom jedného týţdňa
platený inzerát v sobotňajších vydaniach denníkov S., Š., P., P. a N. Č. s nasledovným
textom: "Spoločnosť T. a. s. sa uverejnením tohto inzerátu ospravedlňuje spoločnosti Š. a. s.,
ţe bez jej súhlasu pouţívala pri prevádzkovaní číselných lotérií jej ochranné známky Š., M.
a Š., čím spoločnosť T. a. s. získala na úkor spoločnosti Š. a. s. neoprávnený majetkový
prospech." Ďalej, aby odporca vyplatil navrhovateľovi náhradu škody vo výške 35 519 908,-
Sk, a to v rovnakých štvrťročných pravidelných splátkach počas 5 rokov, pričom prvá splátka
bude splatná prvým dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom tento rozsudok nadobudne
právoplatnosť, aby odporca vyplatil navrhovateľovi získané bezdôvodné obohatenie vo výške
272 081 000,- Sk a to v rovnakých štvrťročných pravidelných splátkach počas 5 rokov,
pričom prvá splátka bude splatná prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť. Taktieţ sa navrhovateľ proti
odporcovi domáhal náhrady trov konania.
Navrhovateľ dňa 12. 09. 2002 podal na súd zmenu návrhu a ďalšie zmeny návrhu
navrhovateľ podal na súd dňa 20. 09. 2002, 05. 08.2003, 25. 11. 2003 a 15. 01. 2007.
Týmito pozmeňujúcimi návrhmi navrhovateľ svoj pôvodný návrh rozšíril v časti nároku na
náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia a v časti poţadovaného uverejnenia
ospravedlnenia svoj uplatnený nárok zobral čiastočne späť.
Súd jednotlivé zmeny návrhu navrhovateľa pripustil.
Vychádzajúc z pripustených zmien návrhu, navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal,
aby súd rozsudkom uloţil odporcovi:
- zdrţať sa prevádzkovania číselných lotérií pod označeniami Š., Š. a M., na ktoré sa
vzťahuje know-how ţalobcu popísané v znaleckom posudku č. 08/1999 zo dňa 12. 11.
1999, vypracovanom súdnym znalcom Ing. I. S. a v znaleckom posudku č. 45/1999
zo dňa 29. 11. 1999, vypracovanom súdnou znalkyňou Ing. M. M., ďalej sa zdrţať
akéhokoľvek i čiastkového vyuţívania znalostí či skúseností tvoriacich predmet
uvedeného know-how a zdrţať sa i akéhokoľvek vyuţívania uvedených označení v
súvislosti s prevádzkovaním akýchkoľvek číselných lotérií a stávkových hier,
- nechať v lehote tridsiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku na
svoje náklady uverejniť dvakrát za sebou s odstupom jedného týţdňa platený inzerát
v sobotňajších vydaniach denníkov S., Š., P. a N. Č. s nasledovným textom:
"Spoločnosť T. a. s. sa uverejnením tohto inzerátu ospravedlňuje spoločnosti Š. a. s.,
ţe bez jej súhlasu pouţívala pri prevádzkovaní číselných lotérií jej ochranné známky
Š., Š. a M., čím spoločnosť T. a. s. získala na úkor spoločnosť Š. a. s. neoprávnený
majetkový prospech,
- vyplatiť ţalobcovi náhradu škody vo výške 425 451 700,- Sk,
- vyplatiť ţalobcovi získané bezdôvodné obohatenie vo výške 1 003 279 719,- Sk,
- vyplatiť ţalobcovi úrok z omeškania vo výške 18,80 % p. a. zo sumy
130 389 585,30 Sk za obdobie od 07. 02. 2000 do zaplatenia, úrok z omeškania vo
výške 18,80 % p. a. zo sumy 272 081 000,- Sk za obdobie od 07. 02. 2000 do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 17,75 % p. a. zo sumy 107 743 566,60 Sk za
obdobie od 13. 10. 2002 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 17,75 % p. a. zo
sumy 280 250 597,40 Sk za obdobie od 13. 10. 2002 do zaplatenia, úrok
z omeškania vo výške 16,50 % p. a. zo sumy 187 318 548,10 Sk za obdobie od
05. 09. 2003 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 16,50 % p. a .. zo sumy
92 731 654,60 Sk za obdobie od 05. 09. 2003 do zaplatenia,
- nahradiť ţalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho
poplatku, nákladov na vyhotovenie súdnoznaleckých posudkov a trov právneho
zastúpenia,
to všetko do pätnástich dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Navrhovateľ svoj návrh zdôvodnil tým, ţe vznikol dňa 28. 01. 1993 ako právny
nástupca ,,hospodárskeho zariadenia S., podniku pro organizování sázek“ (ďalej len S.„.) v
náväznosti na ustanovenie § 766 ods. 1 Obchodného zákonníka titulom prevodu podniku
(hospodárskeho zariadenia) na obchodnú spoločnosť.
S. bola dovtedy (do rozdelenia Česko-slovenskej republiky) prevádzkovateľom
číselnej lotérie Š. a ďalších lotérií a hier (ako napr. M., S., 5 zo 40, Š., S.).
Súčasne s navrhovateľom vznikol i odporca - v tom čase pod obchodným menom T.
a. s., ktorý mal byť a dodnes i je nositeľom potrebnej licencie na prevádzkovanie číselných
lotérií na území SR udeľovanej Ministerstvom financií Slovenskej republiky.
Vzhľadom na rozdelenie Česko-slovenska na dva samostatné štátne útvary vznikla v
decembri 1992 nutnosť vzniku nového subjektu, ktorý by po vzniku samostatnej Slovenskej
republiky prevádzkoval uvedené číselné lotérie a hry na jej území. Z tohto dôvodu bolo po
rokovaniach Správneho výboru podniku S. (v ktorom boli zastúpení i zástupcovia S.z.),
zástupcov S.z. a zástupcov Ministerstva financií SR, Ministerstva školstva a vedy SR a
Ministerstva kultúry SR, prijaté riešenie, podľa ktorého boli dňa 11. 12. 1992 zaloţené dve
akciové spoločnosti - odporca (so základným imaním 11 000 000,- Sk) a navrhovateľ (so
základným imaním 125 000 000,- Sk), ktorý bol zaloţený, ako je uţ uvedené vyššie v
náväznosti na § 766 ods. 1 Obchodného zákonníka, ako prevod podniku (hospodárskeho
zariadenia) na obchodnú spoločnosť, pričom jej základné imanie vo výške 125 000 000,- Sk
tvorila v zmysle Rozhodnutia zakladateľov podniku S. prijatého dňa 08. 12. 1992 (ďalej len
"Rozhodnutí") príslušná časť imania podniku S..
Odporca, ktorej zakladateľmi boli horeuvedené ministerstvá vlastniace väčšinu
akcií (52,5 %) a S.z., mal byť a dodnes i je nositeľom potrebnej licencie udeľovanej
Ministerstvom financií Slovenskej republiky.
Navrhovateľ, ktorého zakladateľmi boli občianske zdruţenia S.z. a So. na Slovensku,
sa stal na základe Rozhodnutí (bod 4. na strane 2. Rozhodnutí), Zásad a postupu
majetkového vypořádaní hospodářského zařízení S., podniku pro organizování sportovních
sázek zo dňa 08. 12. 1992, a následne i osobitnej dohody s podnikom S. zo dňa 21. 04. 1993,
a v neposlednom rade i v dôsledku všeobecného právneho nástupníctva po podniku S. na
území Slovenskej republiky, a dodnes i je, vlastníkom všetkých nehmotných práv a
potrebného know-how získaného od podniku S. (s výnimkou práv, ktoré získala spoločnosť
S., a. s. so vzťahom na Českú republiku s ohľadom na uplatnený územný princíp deľby
majetku a majetkových práv podniku S. medzi spoločnosti Š. a. s. so sídlom v SR a S., a. s.
so sídlom v ČR).
Dňa 18. 01. 1993 bol medzi S. Praha, ako odovzdávajúcim, a navrhovateľom, ako
preberajúcim, podpísaný i osobitný Preberací protokol, ktorý potvrdzoval odovzdanie a
prevzatie rôznej dokumentácie týkajúcej sa prevádzkovania uvedených číselných lotérií a
hier na území Slovenskej republiky. Išlo napríklad o dokumentáciu týkajúcu sa jednotlivých
zberní, tiketov, dotazníky jednotlivých zberní na Slovensku za roky 1991 a 1992, správy z
revízií tiketov za roky 1987 aţ 1992, dotazníky o rentabilite zberní a pod.
Vyššie uvedená osobitná dohoda s podnikom S. bola uzavretá dňa 21. 04. 1993 v
Prahe pod názvom ,,Dohoda o majetkovém vypořádaní hospodářského zařízení S., podniku
pro organizování sázek, uzavrená mezi a. s. S. a a. s. Š." (ďalej len ,,Dohoda"). Tak napríklad
podľa článku 3 písm. d) Dohody prešli na ţalobcu všetky "práva a povinnosti vyplývajíci ze
smluv o obstarání záleţitostí ve věcech sázek se slovenskými subjekty '" s platností od 01. 01 .
1993" a predovšetkým - na základe čl. 5 tejto Dohody prešlo na navrhovateľa právo k
uţívaniu slovného vyjadrenia označenia hier S., "t. j. S., S., M., S., 5 ze 40, Š., S.".
Navrhovateľ mal na základe dohody zakladateľov sporových strán ako i následnej
zmluvy s odporcom uvedené hry prakticky prevádzkovať a v tejto súvislosti i zabezpečovať
či sprostredkúvať všetky potrebné činnosti a sluţby ako napríklad tlač tiketov, reklamu,
zmluvné zabezpečenie a komunikáciu so zberňami, vypracovanie herného plánu, styk
s televíziou a ţrebovanie, výplatu výhier a pod. Tieto sluţby a činnosti mal navrhovateľ
poskytovať odporcovi na základe osobitnej zmluvy.
Uvedené potvrdzuje i text ustanovenia nachádzajúceho sa na strane č. 2 notárskej
zápisnice č. N 341/92, Nz 322/92 zo dňa 11. 12. 1992 spísanej štátnou notárkou
JUDr. M. B., ktorou osvedčila zaloţenie odporcu:
"Zakladatelia sa dohodli, ţe technické spracovanie operácií a s nimi súvisiacich činností
bude na základe osobitnej zmluvy vykonávať alebo sprostredkúvať Š., a. s." Uvedený text
je obsiahnutý i v článku 5 Zakladateľskej zmluvy spoločnosti odporcu zo dňa 11. 12. 1992.
Navrhovateľ a odporca boli zapísaní do obchodného registra v rovnaký deň t. j.
28. 01. 1993.
Vlastníkom uvedených majetkových práv sa tak stal navrhovateľ i z dôvodu právneho
nástupníctva premenou podniku S. na navrhovateľa, ktorý bol dňa 28. 01. 1993 zapísaný do
obchodného registra.
Vyššie uvedená dohoda zúčastnených strán sa týkala rozdelenia "drţby" licencie na
číselné hry a samotného "prevádzkovateľa" príslušných číselných hier.
Dňa 04. 01. 1993 vydalo Ministerstvo financií SR Rozhodnutie č. 52/1652/92, ktorým
povolilo odporcovi prevádzkovanie číselných lotérií a stávkových hier „S.“, "S. na výsledok",
"S.", "Š.", "Š.", "O. s. 5 zo 40" a ,,M." na obdobie od 04. 01. 1993 do 31. 12. 1993. V
uvedenom Rozhodnutí MF SR sa okrem iného na strane č. 3 uvádza: „Zakladatelia sa
dohodli, ţe technické spracovanie operácií a s nimi súvisiacich činnosti bude na základe
osobitnej zmluvy vykonávať, alebo sprostredkovávať Š., a. s., B.. Prevádzkovateľ doručí MF
SR jednu kópiu tejto zmluvy".
Rovnakého dňa, t. j. 04. 01. 1993, bola medzi sporovými stranami uzavretá Zmluva
o zabezpečení spracovávania dát a ostatných súvisiacich úkonov spojených s prevádzkovaním
lotérií a inými hrami (ďalej len "Zmluva zo dňa 04. 01. 1993"). Vychádzajúc z obsahu tejto
Zmluvy zo dňa 04. 01. 1993, konkrétne bodu 3 čl. 1 odporca "poveruje a splnomocňuje Š., a.
s. prevádzkovaním a zabezpečovaním stávkových hier a číselných lotérií ... " V zmysle bodu
1 čl. 2 navrhovateľ "na svoj náklad a nebezpečenstvo zabezpečí zmluvne spracovávanie
stávkových hier a číselných lotérií ... " V zmysle bodu 5 čl. 2 navrhovateľ organizuje a
zabezpečuje uzatváranie stávkových hier a číselných lotérií a zodpovedá za ich riadny a
včasný priebeh. Podľa bodu 7 čl. 2 „Ţrebovanie, určenie poradia a výsledkov, zverejňovanie
výsledkov, ako i ďalšie úkony spojené so stávkovou činnosťou sú predmetom osobitnej
zmluvy medzi S., a. s. a Š., a. s." a podľa bodu 2 čl. 3 navrhovateľ "odstraňuje závady a
vybavuje reklamačné nároky ..."
Na základe zmluvy z 04. 01. 1993 bol navrhovateľ nositeľom všetkých povinností
týkajúcich sa samotného prevádzkovania číselných lotérií a stávkových hier z titulu svojho
know-how získaného od podniku S. a náväzných zmluvných vzťahov.
Po uplynutí lehoty danej v povolení vyplývajúceho z Rozhodnutia MF SR boli na
ţiadosť odporcu vydávané v časovej následnosti ďalšie rozhodnutia MF SR povoľujúce
odporcovi prevádzkovanie číselných lotérií, pričom vo viacerých z nich sa naďalej s pouţitím
rôznych formulácií uvádzalo a "odobrovalo" prepojenie vyuţitia vydaného povolenia
s činnosťou navrhovateľa ako praktického prevádzkovateľa predmetných číselných lotérií
poskytujúceho odporcovi nevyhnutné technické sluţby. Rozhodnutie MF SR č. 52/1833/94
zo dňa 24. 08. 1994, v ktorom MF SR v bode 7 vyslovuje súhlas s tým, ţe "technické
spracovanie operácií a s tým súvisiacich činností bude na základe osobitných zmlúv
vykonávať alebo sprostredkovávať spoločnosť Š., a. s. so sídlom v B. a spoločnosť G.S. so
sídlom v B.".
V Rozhodnutí MF SR č. 52/2270/95 zo dňa 06. 11. 1995 sa uţ v bode 7 uvádza
všeobecnejšie "Technické spracovanie operácií a s tým súvisiace činnosti môţe vykonávať
alebo sprostredkovávať na základe osobitne na tento účel uzatvorených zmlúv subjekty
vybrané a. s. T. po predchádzajúcom súhlase Ministerstva financií SR" (pričom týmto
vybraným subjektom bol opäť navrhovateľ).
V Rozhodnutí MF SR č. 1112/97/52 zo dňa 03. 01. 1997 sa uţ opätovne v bode 7
výslovne uvádza, ţe "Ministerstvo financií SR súhlasí, ţe technické spracovanie operácií
a s tým súvisiacich činností bude na základe osobitných zmlúv vykonávať alebo
sprostredkovávať spoločnosť Š., a. s. so sídlom v B. a spoločnosť G.S. so sídlom v B.".
V praxi uvedené "technické spracovanie operácií a s tým súvisiacich činností"
predstavovalo viacero činností navrhovateľa. V prvej zmluve uzavretej medzi sporovými
stranami dňa 04. 01. 1993 boli tieto činnosti napríklad uvádzané ako "spracovávanie
stávkových hier a číselných lotérií" a v tom rámci "kontrola doručených zásielok s dielmi B
stávkových lístkov, stanovenie hernej a výhernej listiny jednotlivých stávkových hier
a číselných lotérií, vyhodnotenie výherných stávok, spracúvanie zoznamov a súpisov výhier
... ", organizovanie a zabezpečovanie uzatvárania stávkových hier a číselných lotérií,
ţrebovanie, určenie poradia a výsledkov a pod.
V Mandátnej zmluve z 15. 06. 1998 sú tieto činnosti opísané ako "príjem stávok
systémom on-line, zverejňovanie výsledkov hier, výplata výhier, úhrady mandatárovi zo
vzájomného zúčtovania vkladov a výhier, propagácia lotérií a vedenie ostatnej agendy
súvisiacej s prevádzkovaním ďalej uvedených číselných lotérií, ... číselnej lotérie Š. a
doplnkovej hry Š., číselnej lotérie M.."
Osobitné znalosti a skúsenosti potrebné na vykonávanie uvedených činností
predstavujúce vo svojom súhrne know-how navrhovateľa moţno označiť i ako "systém"
predmetných číselných hier, pozostávajúci z hlavných článkov ako marketing a distribúcia,
prijímanie stávok, vyhodnotenie stávok (technické spracovanie), ţrebovanie, zúčtovanie
(vrátane vyplatenia výhier). V týchto hlavných článkoch sú obsiahnuté jednotlivé činnosti
ako:
- reklamná a propagačná činnosť
- návrh a tlač tiketov,
- vypracovanie herných plánov pre systémy OFF LINE a ON LINE
- vypracovanie prevádzkových predpisov systému ON LINE,
- vypracovanie poštových pravidiel (prevádzkových pravidiel Slovenskej pošty, š. p.),
- zabezpečenie prijímania tiketov od tipujúcich: 1. systémom OFF LINE
prostredníctvom S., a. s. Praha na základe zmluvného vzťahu so navrhovateľom a 2.
systémom ON LINE - prostredníctvom G.S., B. na základe zmluvného vzťahu
navrhovateľa s G., USA, oba cez sieť zberní TJ, klubov a pôst a od roku 1995 i cez
zberne prevádzkované inými právnickými a fyzickými osobami - všetko na základe
zmluvných vzťahov navrhovateľa,
- zabezpečenie dopravy tiketov systému OFF LINE do S., a. s. Praha - pre zber tipov a
ich spracovanie z celej Slovenskej republiky,
ţrebovanie výherných čísel - uzatváranie systému ON LINE, vypočítanie
predpokladanej sumy na výhry, kontrola ţrebovacích loptičiek, zadávanie výherných
čísel do systému ON LINE, zaslanie podkladov na spracovanie
výhier a výhernej listiny S., a. s. Praha, -
- zabezpečenie spracovania a vyhodnotenia výherných tipov,
- zabezpečenie spracovania súpisov výhier a výherných listín,
- zabezpečenie prenosu dát o výherných číslach, výške a počte výhier,
J. do TA SR, Slovenských telekomunikácií a Teletextu a zabezpečenie
informovanosti verejnosti prostredníctvom dennej tlače a TV, zabezpečenie a
prevádzkovanie systému ochrany informácií,
- ekonomické spracovanie činnosti a vytvorenie účtovníckeho programu na spracovanie
trţieb, výplatu provízií zberniam, výplatu výhier tipujúcich a výplatu odvodov,
- vybavovanie reklamácií,
- vykonávanie distribučnej činnosti - tlačív, tiketov, výherných listín a súpisov
výhier,
- vykonávanie servisnej činnosti systému ON LINE.
Licenciu na prevádzkovanie číselných lotérií obdrţal vţdy odporca. Herný plán pre
"OFF LINE" nazvaný "Herný plán číselných lotérií a stávkových hier organizovaných T., a.
s. s účasťou štátu" s platnosťou do 04. 01. 1993 vypracoval navrhovateľ vychádzajúc pritom
z českého dokumentu vypracovaného podnikom S. Herní plán číselných lotérií a sázkových
her pořádaných podnikem S.'" zo dňa 01. 09. 1992.
Herný plán pre "ON LINE" nazvaný ,,Dodatok č. 1 Herného plánu číselných lotérií
a stávkových hier organizovaných T., a. s. prostredníctvom Š., a. s. prijímanie stávok
systémom ON LINE" zo dňa 09. 04. 1993 s účinnosťou od 15. 04. 1993 bol taktieţ
vypracovaný navrhovateľom, vychádzajúc pritom z českého dokumentu poskytnutého
spoločnosťou S., a. s. Dodetek č. 1 Herního plánu číselných lotérií a sázkových her
pořádaných S., a. s. PRÍJEM SÁZEK SYSTÉMOM ON LINE" z 01.03.1993.
Zmeny a vylepšenia hier pochádzali od navrhovateľa, ktorý čerpal z poznatkov a
skúseností S., napr. zavedenie J.-u iniciované navrhovateľom na oficiálnej úrovni listom zo
dňa 18. 06. 1993 adresovaným odporcovi. J. bol následne zavedený od 02. 08. 1993, kedy sa
súčasne rozdelilo ţrebovanie medzi SR a ČR a tieţ sa zmenil výpočet istiny (len z vkladov
prijatých v SR).
Ţrebovanie sa uskutočňovalo v priamom prenose v STV 1, pričom sa ţrebovania
okrem zástupcov navrhovateľa zúčastňoval zástupca štátneho dozoru, moderátor STV
a hosť z oblasti športu, prípadne kultúry. Aţ neskôr k ţrebovaniu pristúpil aj zástupca
odporcu, ktorý pokračoval v takto začatom systéme ţrebovania, ktorý postupom času začal
i meniť a dopĺňať, avšak jeho základná osnova zostala zachovaná.
Prvú zmluvu na výrobu a vysielanie ţrebovania číselných lotérií uzavrel teda s STV
dňa 25. 01. 1993 navrhovateľ, hoci ju v jej závere podpísal i zástupca odporcu. Odporca
zmluvy s STV začal samostatne zabezpečovať aţ od 01. 09. 1994.
Prevádzkové predpisy pre ON LINE i pre OFF LINE vypracoval navrhovateľ, ktorý
ich i samostatne vydal.
Navrhovateľ rovnako vytvoril technickú dokumentáciu, ako tikety ON LINE a OFF
LINE, potvrdenky, výherné listiny a pod. Taktieţ navrhovateľ vytvoril a prevádzkoval
základný systém marketingu, informácie pre tipujúcich, pomôcky pre tipujúcich (tabuľky pre
systémové stávky a pod.). Pri uvedených dokumentoch vychádzal navrhovateľ opätovne
z poznatkov a skúseností S..
Sieť zberní tvorili v roku 1993 zberne TJ a klubov. Kontakty na tieto zberne, vrátane
modelu spolupráce s nimi i spolu s jej zmluvným zabezpečením, prevzal navrhovateľ od
podniku S.. Zmluvná spolupráca medzi navrhovateľom a jednotlivými zberňami prebiehala
na základe mandátnej zmluvy vypracovanej navrhovateľom.
V roku 1994 došlo k významnej zmene na strane akcionárskej štruktúry
navrhovateľa, stal sa akciovou spoločnosťou so stopercentnou majetkovou účasťou štátu.
Navrhovateľ tak stratil moţnosť vplyvu na rozhodovanie a následné konanie či nekonanie
odporcu cestou valného zhromaţdenia odporcu.
Odporca od januára 1996 zmenil výherné listiny na hry Š., M., Š. a 5 zo 40
nahradením loga navrhovateľa za logo odporcu a v tom istom roku boli postupne uvedeným
spôsobom zmenené i pouţívané tikety off line i on line. Od roku 1993 sa systém ON LINE
spracovával za pomoci techniky poskytnutej americkou firmou G. na základe leasingovej
zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a menovanou americkou firmou (Š., a. s. zmluvné
postavenie leasingového nájomcu v tejto zmluve získala právnym nástupníctvom po S.). Do
31. 05. 1994 leasingové splátky hradil navrhovateľ a fakturoval ich ďalej odporcovi v rámci
uzavretých zmlúv týkajúcich sa spracovania výsledkov číselných lotérií. Od 01. 09. 1994
navrhovateľ dal odporcovi súhlas, aby uvedené leasingové splátky uhrádzal priamo odporca.
V roku 1996 odporca uzavrel s menovanou americkou firmou novú leasingovú
zmluvu na sedem rokov.
Povolenia Ministerstva financií SR na prevádzkovanie číselných lotérií a stávkových
hier udelené v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách
(ďalej v znení neskorších zmien a doplnkov len "Zákona o lotériách") získal počnúc rokom
1993 aţ do dnešného dňa len odporca, a to vzhľadom na obmedzenie obsiahnuté v § 4 ods. 1
Zákona o lotériách. V uvedených povoleniach získal odporca aj povolenie na prevádzkovanie
na prevádzkovanie nasledovných hier:
- ,,M. - číselná lotéria, v ktorej účastníci tipujú päť čísiel z tridsiatich piatich,
poriada sa spravidla v štrnásťdňových cykloch" (neskôr v týţdňových
cykloch),
- "Š. - je hra, v ktorej účastníci môţu uzatvárať stávky na koncové šesťčíslie výrobného
čísla tiketu. Uvedenú hru moţno uskutočňovať na tiketoch S. a Š." (v súčasnosti len
na tiketoch Š. a to dvakrát týţdenne),
- "Š. - číselná lotéria, v ktorej účastníci tipujú šesť čísel zo štyridsiatich deviatich,
poriada sa spravidla jedenkrát týţdenne (v súčasnosti dvakrát týţdenne). "
Zmluvná spolupráca sporových strán bola ukončená k 30. 06. 1999. Tento dátum bol
stanovený ako dátum ukončenia platnosti Zmluvy o zabezpečení spracovávania, uzatvorenej
sporovými stranami dňa 03. 03. 1998, a to v jej Dodatku č. l zo dňa 22. 12. 1998.
Navrhovateľ sa na základe Rozhodnutia zakladateľov podniku S. prijatého dňa 08. 12.
1992, ktorým bolo vytvorené základné imanie navrhovateľa vo výške 125 000 000,- Sk
príslušnou časťou imania podniku S., Zásad a postupu majetkového vypořádaní
hospodářského zařízení S., podniku pro organizování sportovních sázek zo dňa 08. 12. 1992 a
následne i osobitnej dohody uzavretej so spoločnosťou S., a.s. ako druhým právnym
nástupcom podniku S. dňa 21. 4. 1993 a v neposlednom rade i v dôsledku všeobecného
právneho nástupníctva po podniku S. na území Slovenskej republiky stal a dodnes i je
vlastníkom všetkých nehmotných práv a potrebného know-how získaného od podniku S. (s
výnimkou práv, ktoré získala spoločnosť S., a. s. so vzťahom na Českú republiku s ohľadom
na uplatnený územný princíp deľby majetku a majetkových práv podniku S. medzi
spoločnosti Š., a. s. so sídlom v SR a S., a. s. so sídlom v ČR).
Dňa 18. 01. 1993 bol medzi podnikom S., ako odovzdávajúcim,
a navrhovateľom, ako preberajúcim, podpísaný i osobitný Preberací protokol, ktorý
potvrdzoval odovzdanie a prevzatie rôznej dokumentácie týkajúcej sa prevádzkovania
uvedených číselných lotérií a hier na území Slovenskej republiky. Išlo napríklad
o dokumentáciu týkajúcu sa jednotlivých zberní, tiketov, dotazníky jednotlivých zberní na
Slovensku za roky 1991 a 1992, správy z revízií tiketov za roky 1987 aţ 1992, dotazníky o
rentabilite zberní a pod.
Vyššie uvedená osobitná dohoda o vyporiadaní podniku S. bola uzavretá dňa 21. 04.
1993 v Prahe pod názvom „Dohoda o majetkovém vypořádání hospodářského zařízení S.,
podniku pro organizování sázek, uzavřená medzi a. s. S. a a. s. Š." (ďalej len "Dohoda"). Tak
napríklad podľa článku 3. písm. d) Dohody prešli na navrhovateľa všetky "práva a povinnosti
vyplývající ze smluv o obstarání záleţitostí ve věcech sázek se slovenskými subjekty ... s
platností od 0l. 0l. 1993" a predovšetkým - na základe čl. 5. tejto Dohody prešlo na
navrhovateľa právo k uţívaniu slovného vyjadrenia označenia hier podniku S. "t. j. S., S., M.,
S. 5 ze 40, Š., S.."
Š., a. s. mala na základe dohody zakladateľov navrhovateľa a odporcu, ako i
následnej zmluvy s odporcom, uvedené hry prakticky prevádzkovať, a v tejto súvislosti
i zabezpečovať či sprostredkúvať všetky potrebné činnosti a sluţby, ako napríklad tlač
tiketov, reklamu, zmluvné zabezpečenie a komunikáciu so zberňami, vypracovanie herného
plánu, styk s televíziou a ţrebovanie, výplatu výhier a pod. Tieto sluţby a činnosti mala Š.,
a. s. - navrhovateľ poskytovať T.-u, a. s. - odporcovi na základe osobitnej zmluvy.
Uvedené potvrdzuje i text ustanovenia nachádzajúceho sa na str. č. 2 notárskej
zápisnice č. N 341/92, Nz 322/92 zo dňa 11. 12. 1992 spísanej štátnou notárkou
JUDr. M. B., ktorou osvedčila zaloţenie spoločnosti T. a. s. - "Zakladatelia sa dohodli, ţe
technické spracovanie operácií a s nimi súvisiacich činností bude na základe osobitnej
zmluvy vykonávať alebo sprostredkúvať Š., a. s." Uvedený text je obsiahnutý i v článku 5.
Zakladateľskej zmluvy spoločnosti T. a. s. zo dňa 11. 12. 1992.
Vlastníkom uvedených majetkových práv sa tak navrhovateľ stal i dôvodom
právneho nástupníctva premenou podniku S. na obchodnú spoločnosť - navrhovateľa.
Zakladatelia odporcu, ktorými boli Ministerstvo financií SR, Ministerstvo školstva
a vedy SR, Ministerstvo kultúry SR a S.z. ani spoločnosť T. a. s. samotná, nedisponovali
potrebným know-how, nehmotnými právami, zmluvnými právami ani potrebným
personálnym zabezpečením ani potrebným disponibilným kapitálom, aby zavedené číselné
hry prevádzkovali bez súčinnosti navrhovateľa, ako nástupcu podniku S..
Dňa 04. 01. 1993 vydalo Ministerstvo financií SR Rozhodnutie č. 52/1625/92, ktorým
povolilo spoločnosti T. a. s. prevádzkovanie číselných lotérií a stávkových hier „S.“, "S. na
výsledok", "S.", "Š.", "Š.", "O. s. 5 zo 40" a "M." na obdobie od 04. 01 . 1993 do 31. 12.1993.
V uvedenom Rozhodnutí MF SR sa okrem iného na strane č. 3 uvádza: "Zakladatelia sa
dohodli, ţe technické spracovanie operácií a s nimi súvisiacich činností bude na základe
osobitnej zmluvy vykonávať, alebo sprostredkovávať Š., a. s. B.. "
Dňa 04. 01. 1993 bola medzi navrhovateľom a odporcom uzavretá Zmluva
o zabezpečení spracovávania dát a ostatných súvisiacich úkonov spojených s prevádzkovaním
lotérií a inými hrami (ďalej len "Zmluva zo dňa 04. 01. 1993"). Vychádzajúc z obsahu tejto
Zmluvy zo dňa 04. 01. 1993, konkrétne bodu 3. čl. 1 odporca "poveruje a splnomocňuje Š., a.
s. prevádzkovaním a zabezpečovaním stávkových hier a číselných lotérií..." V zmysle bodu
l. čl. 2. navrhovateľ "na svoj náklad a nebezpečenstvo zabezpečí zmluvne spracovávanie
stávkových hier a číselných lotérií ... ". V zmysle bodu 5. čl. 2. navrhovateľ organizuje a
zabezpečuje uzatváranie stávkových hier a číselných lotérií a zodpovedá za ich riadny a
včasný priebeh. Podľa bodu 7. čl. 2. ,,ţrebovanie, určenie poradia a výsledkov, zverejňovanie
výsledkov, ako i ďalšie úkony spojené so stávkovou činnosťou sú predmetom osobitnej
zmluvy medzi S., a. s. a Š., a. s."
Podľa uvedenej Zmluvy zo dňa 04. 01. 1993 bol teda navrhovateľ nositeľom všetkých
povinností týkajúcich sa samotného prevádzkovania číselných lotérií a stávkových hier z titulu
svojho know-how získaného po podniku S. a náväzných zmluvných vzťahov.
Navrhovateľ sa vo svojom návrhu ďalej odvoláva na ďalšie rozhodnutia Ministerstva
financií SR z rokov 1994, 1995 a 1997, ktorými toto ministerstvo povoľovalo odporcovi
prevádzkovanie číselných lotérií a vyjadruje súhlas s tým, aby technické spracovanie operácii
a s tým súvisiacich činností na základe osobitných zmlúv vykonával navrhovateľ.
V náväznosti na jednotlivé rozhodnutia Ministerstva financií SR povoľujúce
odporcovi prevádzkovanie číselných lotérií boli medzi navrhovateľom a odporcom uzatvárané
jednotlivé zmluvy upravujúce rozsah i podmienky sluţieb poskytovaných odporcovi zo strany
navrhovateľa pri prevádzkovaní číselných lotérií. V ţiadnej z týchto zmlúv však nie je
obsiahnuté ustanovenie, na základe ktorého by si odporca mohol prisvojiť a následne
bezplatne vyuţívať know-how navrhovateľa, ktoré navrhovateľ vytvoril či legálne získal,
a ktoré navrhovateľ vyuţíval i pri plnení svojich zmluvných povinností voči odporcovi.
Jedinou čiastkovou výnimkou umoţňujúcou odporcovi legálne dočasné bezplatné
uţívanie nehmotných práv navrhovateľa je zmluvná dohoda medzi navrhovateľom
a odporcom zhmotnená v ustanovení bodu 4. článku l. Zmluvy o zabezpečovaní
spracovávania dát ... uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom dňa 21. 10. 1994, v ktorom
"Dodávateľ (navrhovateľ) súhlasí, aby objednávateľ (odporca) v období od 01. 09. 1994 do
31. 12. 1994 bezplatne pouţíval chránené značky a názvy hier uvedené v bode 1. a logo J.."
V roku 1995 odporca predloţil navrhovateľovi návrh "Zmluvy o prevode práva
prihlášky ochranných známok", na základe ktorej navrhoval navrhovateľovi prevod jeho
práv viaţucich sa k jeho ochranným známkam na odporcu. Tento návrh navrhovateľ
odmietol.
Existenciu potrebného know-how na strane navrhovateľa na prevádzkovanie
predmetných číselných lotérií v roku 1993, a na druhej strane absenciu tohto know-how
na strane odporcu, v tom čase navrhovateľ vo svojom návrhu odôvodňuje i nasledovným:
Hoci licenciu na prevádzkovanie číselných lotérií obdrţal vţdy odporca, odporca
nemal vypracovaný ţiadny herný plán. Prvý slovenský herný plán pre "OFF LINE" nazvaný
"Herný plán číselných lotérií a stávkových hier organizovaných T. a. s. s účasťou štátu" s
platnosťou od 04. 01. 1993 vypracoval navrhovateľ vychádzajúc pritom z českého
dokumentu vypracovaného podnikom S. "Herní plán číselných lotérií a sázkových her
pořádaných podnikem S." zo dňa 01. 9. 1992.
Prvý slovenský herný plán pre "ON LINE" nazvaný "Dodatok č. 1. Herného plánu
číselných lotérií a stávkových hier organizovaných T. a. s. prostredníctvom Š., a. s.
prijímanie stávok systémom ON LINE" zo dňa 09. 04. 1993 s účinnosťou od 15. 04. 1993
bol taktieţ vypracovaný navrhovateľom.
Ţrebovanie číselných lotérií začal v roku 1993 vykonávať v STV priamo navrhovateľ
na základe zmluvy s STV, a to spôsobom a v čase, ktorý bol zauţívaný ešte v podniku S..
Prevádzkové predpisy pre ON LINE i pre OFF LINE vypracoval navrhovateľ, ktorý
ich i samostatne vydal.
Autorom celej prevádzkovej dokumentácie, pozostávajúcej okrem samotných
prevádzkových predpisov a herných poriadkov z tabuliek na číselné lotérie, vzory tlačív, ako
prevádzková obálka, reklamačný list, Ţiadosť o vyrovnanie a pod., je navrhovateľ.
Navrhovateľ rovnako vytvoril všetku technickú dokumentáciu ako tikety ON LINE a OFF
LINE, potvrdenky, výherné listiny a pod. Taktieţ navrhovateľ vytvoril a prevádzkoval
základný systém marketingu, informácie pre tipujúcich, pomôcky pre tipujúcich (tabuľky pre
systémové stávky a pod.). Pri uvedených dokumentoch vychádzal navrhovateľ opätovne
z poznatkov a skúseností S..
Kontakty na zberne vrátane modelu spolupráce s nimi spolu s jej zmluvným
zabezpečením, prevzal navrhovateľ od podniku S..
Navrhovateľ podal v roku 1994 na Úrad priemyselného vlastníctva SR (ďalej len
"Úrad") prihlášky na zápis slovných ochranných známok predstavujúcich označenia uţívané
navrhovateľom v súvislosti s prevádzkovanými číselnými lotériami do registra vedeného
Úradom, na základe ktorých boli vykonané okrem iných i nasledovné zápisy:
- slovnej ochrannej známky "Š." zapísanej do registra dňa 23. 03. 1998 s právom
prednosti od 03. 05. 1994 pod č.X.,
- slovnej ochrannej známky "Š." zapísanej do registra dňa 17. 03. 1998 s právom
prednosti od 03. 05. 1994 pod č. X.,
- slovnej ochrannej známky ,,M." zapísanej do registra dňa 21. 02. 1997 s právom
prednosti od 03. 05. 1994 pod č. X..
Pred zápisom uvedených ochranných známok v prospech navrhovateľa boli tieto
ochranné známky zapísané v prospech podniku S.. Všetky uvedené slovné ochranné známky
boli Úradom zapísané v prospech navrhovateľa pre sluţby: "organizovanie lotérií a
stávkových hier".
Na základe povolení Ministerstva financií SR na prevádzkovanie číselných lotérií
a stávkových hier, ktoré získal od roku 1993 len odporca, získal odporca aj povolenie na
prevádzkovanie hier:
,,M. - číselná lotéria, v ktorej účastníci tipujú päť čísiel zo tridsiatich piatich, poriada sa
spravidla v štrnásťdenných cykloch"
„Š. - je hra, v ktorej účastníci môţu uzatvárať stávky na koncové šesťčíslie výrobného čísla
tiketu. Uvedenú hru moţno uskutočňovať na tiketoch S. a Š."
"Š. - číselná lotéria, v ktorej účastníci tipujú šesť čísiel zo štyridsiatich deviatich, poriada sa
spravidla jedenkrát týţdenne"
Odporca tak pri prevádzkovaní číselných hier Š., M. a Š. pouţíval i označenia zhodné
s ochrannými známkami zapísanými pre dané sluţby v prospech navrhovateľa. Tieto
označenia odporca uţíval bez súhlasu navrhovateľa. Na protiprávnosť tohto konania bol zo
strany navrhovateľa niekoľkokrát upozornený i s poţiadavkou na uzavretie príslušnej
licenčnej zmluvy upravujúcej i úhradu licenčných poplatkov v prospech navrhovateľa.
Odporca však uzavretie takejto licenčnej zmluvy vţdy odmietol.
Zmluvná spolupráca navrhovateľa a odporcu bola ukončená k 30. 06. 1999.
Navrhovateľ si dal pre účely uplatnenia svojich práv voči odporcovi súdnou cestou
vypracovať dva nezávislé súdnoznalecké posudky na stanovenie hodnoty jeho know-how,
ktoré okrem hodnoty tohto know-how potvrdili i samotnú existenciu tohto know-how ako
súčasti majetku navrhovateľa, a to ako know-how, ktoré zahŕňa súbor osobitných znalostí
a skúseností, umoţňujúcich organizáciu a prevádzkovanie číselných lotérií a stávkových hier,
ktoré moţno povaţovať za duševné vlastníctvo navrhovateľa.
Hlavné porušovanie dobrých mravov zo strany odporcu vidí navrhovateľ v porušovaní
zákonných práv navrhovateľa, ako majiteľa ochranných známok, ako i jeho práva výlučného
majiteľa know-how. Konanie odporcu navrhovateľ pritom vníma ako konanie v podmienkach
hospodárskej súťaţe, v ktorej podľa názoru navrhovateľa (vnímanej navrhovateľom ako
v danej širšej oblasti prevádzkovania lotérií a stávkových hier a súvisiacich činností) pôsobí
okrem navrhovateľa a odporcu niekoľko ďalších subjektov. Toto konanie odporcu je podľa
názoru navrhovateľa spôsobilé privodiť ujmu iným súťaţiteľom.
Okrem naplnenia základných znakov nekalej súťaţe navrhovateľ vidí v konaní
odporcu i naplnenie podmienok osobitných prípadov nekalej súťaţe, akými sú klamlivé
označenie tovaru a sluţieb podľa § 46 ods. l Obchodného zákonníka, vyvolanie
nebezpečenstva zámeny podľa § 47 Obchodného zákonníka a parazitovanie na povesti
v zmysle § 48 Obchodného zákonníka.
Vychádzajúc z nekalosúťaţného konania odporcu si navrhovateľ svojím návrhom
voči odporcovi uplatnil svoje práva v zmysle § 53 Obchodného zákonníka a § 26 zákona
č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach, a to:
a) právo na zdrţanie sa nekalosúťaţného konania,
b) právo na poskytnutie primeraného zadosťučinenia,
c) právo na poskytnutie náhrady vzniklej škody,
d) právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Odporca sa k návrhu navrhovateľa a k uplatneným nárokom vyjadril v písomnom
podaní svojho právneho zástupcu doručenom súdu dňa 08. 02. 2000 a následne v niekoľkých
ďalších písomných podaniach, ako aj na pojednávaniach.
V podaní zo dňa 13. 03. 2003 (Doplnenie dôkazov a návrhy ţalovaného) odporca
namieta premlčanie nárokov navrhovateľa z know-how.
Odporca vo svojom podaní označenom ako podanie II/2003 uvádza, ţe know-how
bol zadefinovaný v našom právnom poriadku len nedávno, preto tieto definície môţu byť
pouţívané pre účely tohto sporu len podporne. Definícia sa objavila v § 5 ods. 2 zák.
č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaţe a v § 3 ods. 4 zák. č. 465/2002 Z. z.
o skupinových výnimkách zo zákazu dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaţ a o zmene
a doplnení niektorých zákonov. Preto sa treba vo veľkej miere obrátiť na teóriu vychádzajúcu
z literatúry uvádzanej v znaleckých posudkoch.
Pokiaľ sa opierame o teóriu a o vysvetlenie pojmu know-how – „vedieť ako" moţno
pod tento pojem zahrnúť skúsenosti, vedomosti, znalosti z rôznych oblastí ţivota, ktoré
uľahčujú dosiahnutie cieľa, prípadne ho umoţňujú dosiahnuť. Keď zájdeme do krajnosti, tak
know-how je aj vedomosť o tom, ako umyť riad. Z tohto hľadiska sú skutočne všetky
vedomosti, znalosti a skúsenosti, ktoré uvádza navrhovateľ v ţalobe know-how. Avšak na to,
aby majiteľ nejakého know-how mohol poskytnúť právo uţívať toto know-how iným
subjektom a ţiadať za to odplatu na základe tzv. nepravej licenčnej zmluvy, musí dané know-
how spĺňať aj ďalšie náleţitosti. Tieto náleţitosti musí mať know-how aj vtedy, ak sa má
jednať o oceniteľnú hodnotu. A to je dôvod rozlišovania medzi ,,know-how“ a "právom
know-how" tak, ako to uvádza znalec Ing. L. H. str. 3 svojho znaleckého posudku číslo
1/2003. Aţ s právom know-how sa spája nejaká hodnota a prípadne aj moţnosť'
obchodovania.
Vlastnosti, ktoré by mali byť splnené pri práve know-how, sú uvedené v znaleckom
posudku Ing. Z. č. 1/2002 aj Ing. H. č. 1/2003.
V ďalšom texte, pokiaľ je pouţitý pojem know-how, má sa podľa odporcu na mysli
právo know-how, a to platí aj o predchádzajúcich podaniach, pretoţe len právo know-how
môţe byť eventuálne predmetom súdneho sporu týkajúceho sa know-how.
Ing. Z. na strane 4 svojho posudku 1/2002 hovorí o nasledovných podmienkach,
ktoré musia byť splnené, aby sa jednalo o know-how - ako nehmotný oceniteľný statok:
- ide o nehmotný majetok, ktorý je vyjadrený vo forme umoţňujúcej jeho vnímanie
a pozorovanie
- tvoria ho poznatky, skúsenosti, vedomosti z rôznych oblastí spol. ţivota, má
podstatný význam pre pouţívateľa
- nie je všeobecne známe a dostupné
- má svoju hodnotu, ktorú moţno vyjadriť
- nie je chránené podľa osobitných predpisov.
Znalecký posudok Ing. H. číslo 1/2003 dopĺňa tento výpočet o skutočnosť, ţe know-
how môţu vyuţiť tieto osoby.
Obidvaja sa zhodujú vo fakte, ţe nemôţe ísť o know-how, pokiaľ poznatky a postupy
v ňom zahrnuté sú beţne dostupné.
Pokiaľ sa budeme opierať o vyjadrenie týchto dvoch znalcov, nie všetky činnosti,
resp. vedomosti potrebné na vykonávanie týchto činností, ktoré uvádza ţalobca vo svojej
ţalobe ako know-how, napĺňajú všetky tieto znaky. Nenaplnenými podmienkami sú najmä:
- má svoju hodnotu,
- nie je všeobecne známe a dostupné,
- má podstatný význam pre pouţívateľa.
Know-how môţe mať svoju hodnotu, len pokiaľ je pouţiteľné v určitom čase.
Vedomosti, skúsenosti, znalosti, ktoré uţ nie sú vyuţiteľné z dôvodu pokroku
a vývoja, stratili svoju hodnotu. Boli nahradené novými vedomosťami a skúsenosťami, ktoré
súvisia s novými postupmi. Na túto skutočnosť treba prihliadať aj pri hodnotení nárokov
navrhovateľa v tomto spore, pretoţe v návrhu zaradil medzi know-how činnosti súvisiace
výsadne so systémom prevádzkovania číselných lotérií OFF LINE, pričom systém OFF LINE
sa v tomto čase uţ vôbec nepouţíva, a vedomosti týkajúce jeho prevádzkovania stratili
akúkoľvek hodnotu. Systém OFF LINE skončil v 32-druhom stávkovom týţdni roku 2000.
Podľa odporcu, pokiaľ zoberieme súhrn vedomostí, znalostí a skúseností, ktoré mal
navrhovateľ v roku 1993, teda v období, v ktorom navrhovateľ mnohé činnosti pre odporcu
zabezpečoval, je tento súbor vedomostí nepouţiteľný ako celok uţ v rokoch 1995-96, a to
nehovoríme o roku 2000, kedy si návrhom uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia, a keď sa postup činností pri prevádzkovaní číselných lotérií zmenil a prispôsobil
iným podmienkam na trhu. Nie je moţné poţadovať zaplatenie za niečo, čo je v dnešnej dobe
nepouţiteľné a nepredajné, pretoţe hodnota takéhoto tovaru, sluţby, predmetu know-how,
je nulová.
S prihliadnutím na vyššie uvedené, navrhovateľ ako najdôleţitejšiu skutočnosť v
celom spore uvádza tvrdenie, ţe v roku 1993 odporca nemal ţiadne know-how na
prevádzkovanie číselných lotérií a tieţ, ţe ho nemohol mať, pretoţe nemal ţiadnych
zamestnancov a ţiadne vybavenie. Toto tvrdenie skutočne zodpovedá pravde. Odporca od
momentu vzniku a od počiatkov spolupráce získaval vedomosti, znalosti a skúsenosti, vţdy
však v súlade s právnym poriadkom a zmluvnými vzťahmi, pričom všetky z nich boli určité
know-how v širšom zmysle, ale nie je ešte isté, ktoré z nich sú právami z know-how. Počas
ďalšej spolupráce tieţ odporca sám prispieval k zmene know-how, a tak sa menil jeho obsah,
pričom tie časti know-how, ktoré sa menili a upravovali počas spolupráce, uţ nie sú vo
výlučnom vlastníctve navrhovateľa, ale uţ je potrebné prihliadať aj na práva odporcu.
Odporca ďalej v podaní II/2003 spochybňuje niektoré jednotlivé súčasti know-how
ako súčasti know-how navrhovateľa (reklamná a propagačná činnosť pri prevádzkovaní
číselných lotérií, návrh a tlač tiketov, herné plány, prevádzkové predpisy systému ON LINE,
prijímanie tiketov, zabezpečenie
dopravy tiketov na miesta ich spracovania, spracovanie tiketov v systéme ON LINE,
OFF LINE, ţrebovanie výherných čísiel, zabezpečenie spracovania a vyhodnotenia
výherných tipov, zabezpečenie spracovania súpisov výhier a výherných listín, zabezpečenie
prenosu dát o výherných číslach, výške a počte výhier, zabezpečenie a prevádzkovanie
systému ochrany informácií, ekonomické spracovanie činnosti a vytvorenie účtovníckeho
programu na spracovanie trţieb, výplatu provízií zberniam, výplatu výhier tipujúcich a
výplatu odvodov, vybavovanie reklamácií, vykonávanie distribučnej činnosti, vykonávanie
servisnej činnosti systému ON LINE, spolupráca so zberňami).
Odporca vo svojom podaní označenom ako podanie III/2003 zo dňa 25. 11. 2003
namietal nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa na podanie návrhu, v ktorom ţiada,
aby sa odporca zdrţal konania, pretoţe nie je s odporcom vo vzťahu súťaţiteľa. Zdrţania sa
konania sa môţe domáhať len súťaţiteľ alebo právnická osoba obhajujúca záujmy
spotrebiteľov alebo súťaţiteľov. Poukazuje na to, ţe v tomto prípade nie sú naplnené
základné definičné znaky nekalosúťaţného konania podľa § 44 Obchodného zákonníka.
Nárok navrhovateľa na zdrţanie sa prevádzkovania číselných hier pod označeniami
Š., Š. a M. nie je odôvodnený, pretoţe odporca také hry neprevádzkuje. Čo sa týka zdrţania
sa uţívania týchto označení, odporca ho splnil aţ tak, ţe ich prestal uţívať.
Medzi navrhovateľom a odporcom nevznikla pri prevádzkovaní číselných hier ţiadna
súťaţ, a teda nemohla vzniknúť ani nekalá.
Podľa odporcu sa v tomto súdnom spore dostávajú do stretu práva majiteľa
ochranných známok (navrhovateľa) s právami odporcu ako uţívateľa označení M., Š., Š.
(ďalej len "označenia"), ktoré sú zhodné s ochrannými známkami. Pokiaľ sa majiteľ
ochrannej známky aj domáha ochrany svojich práva podľa nekalosúťaţného konania, je
potrebné skúmať, kto mal prioritu pri uţívaní, či majiteľ ochranných známok, alebo uţívateľ
zhodných označení. Odporca pouţil označenia na území SR prvý, a to prvýkrát v ţiadosti o
vydanie licencie, a následne na celom území SR od 04. 01. 1993 v súlade s vydaným
povolením označenia uţíval. Navrhovateľ podal prihlášku na registráciu ochranných známok
aţ v roku 1994 a označenia ani ochranné známky nikdy nepouţíval. Takţe v rámci nekalej
súťaţe, pokiaľ by aj navrhovateľ ochranné známky uţíval, mohli byť porušené iba práva
uţívateľa označení.
Odporca tvrdí, ţe znalecké posudky predloţené navrhovateľom a posudok
vypracovaný na základe poţiadavky, súdu sa nezhodujú v obsahu a v rozsahu know-how,
ktoré má vlastniť navrhovateľ.
Pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia poukazuje odporca na to, ţe výpočet
navrhovateľa na str. 23 návrhu bol urobený k výpočtu vydania bezdôvodného obohatenia z
dôvodu vyuţívania označení zhodných s ochrannými známkami. Tento istý prepočet pouţil
navrhovateľ aj na vydanie bezdôvodného obohatenia na základe iného titulu. Navrhovateľ na
jednej strane tvrdil, ţe dosahované zisky vznikli u odporcu len vďaka ochranným známkam
a teraz zase tvrdí, ţe dosahované zisky vznikli len vďaka vyuţívaniu know-how.
Po vrátení veci Krajskému súdu v Bratislave odporca vo svojom podaní zo dňa
07. 03. 2006 upozornil na prvostupňové rozhodnutia Úradu priemyselného vlastníctva
Slovenskej republika druhostupňové rozhodnutia o rozklade ohľadom čiastočných výmazov
ochranných známok Š., Š. a M..
Tieto právoplatné rozhodnutia podľa odporcu znamenajú, ţe ochranné známky Š., Š. a
M. sa čiastočne vymazávajú z registra ochranných známok pre sluţby "organizovanie
číselných lotérií". Z rozhodnutí vyplýva, ţe všetky tieto čiastočné výmazy ochranných
známok sú účinné od počiatku. Teda navrhovateľ nikdy nebol ich vlastník.
Odporca zopakoval svoju obranu o neexistencii hospodárskej súťaţe a nekalej súťaţe,
a v tom dôsledku o nemoţnosti privodiť ujmu iným súťaţiteľom alebo spotrebiteľom.
Odporca vo svojom podaní doručenom súdu dňa 14. 02. 2007 sa súhrnne vyjadruje
k návrhu a ku všetkým následným podaniam navrhovateľa.
Odporca dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.
2Obo 63/2005 z apríla 2005, v ktorom podľa odporcu bol na vec vyjadrený právny názor,
podľa ktorého všetky uplatnené nároky navrhovateľa majú jeden právny základ, a to
vyriešenie otázky, či sa zo strany odporcu jednalo alebo nejednalo o nekalosúťaţné konanie,
a aţ po takom posúdení veci, ţe sa zo strany odporcu jednalo o nekalosúťaţné konanie, je
moţné sa zaoberať otázkou vyvodenia zodpovednosti na prípadnú škodu, za bezdôvodné
obohatenie, resp. otázkou poskytnutia zadosťučinenia.
Odporca uvádza, ţe sa nikdy nedopustil nekalosúťaţného konania, nespôsobil
ţiadnu škodu, nikdy sa bezdôvodne neobohatil, a preto nemá nijaký dôvod poskytovať
navrhovateľovi finančnú náhradu alebo akékoľvek zadosťučinenie. V odôvodnení tohto
stanoviska odporca uvádza, ţe nie sú naplnené zákonné znaky nekalej súťaţe v zmysle § 44
ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého je nekalou súťaţou konanie v hospodárskej
súťaţi, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaţe a je spôsobilé privodiť ujmu iným
súťaţiteľom alebo spotrebiteľom.
Podľa názoru odporcu odporca nekoná v hospodárskej súťaţi, pretoţe nemal a ani
nemá s kým súťaţiť, nakoľko je jediný oprávnený subjekt, ktorý môţe prevádzkovať
číselné lotérie na celom území SR. Na túto činnosť má od vzniku SR doposiaľ monopol
a licenciu udeľovanú MF SR. V oblasti prevádzkovania lotérií podľa zákona č. 194/1990
Zb. a v oblasti prevádzkovania hazardných hier podľa zákona č. 171/2005 Z. z., teda
v období od 17. 05. 1990 doposiaľ pri všetkých druhoch tzv. . "hazardných hier" neexistuje
konanie v hospodárskej súťaţi. Neexistuje ţiadna hospodárska súťaţ podnikateľských
subjektov.
Ani v tzv. jednotnej oblasti prevádzkovania všetkých hazardných hier /ako to
pomenúva navrhovateľ/ neexistuje ţiadna slobodná hospodárska súťaţ. Štát sám
prostredníctvom v zákone upravených podmienok, formou vydávania, resp. nevydávania
povolení a licencií, reguluje hospodársku činnosť v oblasti prevádzkovania všetkých
hazardných hier. Štát tým vlastne úplne. vylučuje aj teoretickú moţnosť akejkoľvek
hospodárskej súťaţe medzi jednotlivými podnikateľskými subjektami prevádzkujúcimi
hazardné hry.
Odporca ďalej uvádza, ţe neexistuje rozpor konania odporcu s dobrými mravmi,
nakoľko neexistuje, ako uţ uviedol, hospodárska súťaţ v oblasti prevádzkovania číselných
lotérií, a ţe nie je pravdou, ţe pouţíval registrované ochranné známky patriace
navrhovateľovi.
Odporca dáva do pozornosti súdu informáciu o predloţení osvedčení o zápise
ochranných známok T Š., T Š. a T M. platné pre odporcu a uvádza, ţe odporca je majiteľom
ochranných známok a nie navrhovateľ, ako nepravdivo tvrdí.
Odporca tieţ uvádza, ţe realizujúc právne povinnosti vyplývajúce zo zákona
č. 171/2005 Z. z. v § 4 bode 8, ktorý určil, ţe odporca je povinný pouţívať označenia l., k. a
doplnkovú hru „j.“, v súlade s udeleným povolením ministerstva, nemôţe určite konať v
rozpore s dobrými mravmi.
Odporca tvrdí, ţe know-how k číselným lotériám nemôţe mať nikto, pretoţe sa
prevádzkuje po celom svete, a podstatu jeho zmyslu a obsahu upravujú aj naše právne
predpisy upravujúce prevádzkovanie hazardných hier, konkrétne číselných lotérií.
Odporca ďalej uvádza, ţe neexistuje moţnosť privodiť ujmu iným súťaţiteľom alebo
spotrebiteľom, nakoľko pri prevádzkovaní číselných lotérií s nikým nesúťaţí, neexistujú
ţiadni iní súťaţitelia.
Podľa názoru odporcu je snaha zakázať mu súdom prevádzkovať štátnu lotériu
/číselné hry/, teda niečo, čo je povinný prevádzkovať podľa starého zákona o lotériách aj
podľa v súčasnosti platného zákona o hazardných hrách, úplne neopodstatnená a právne
nijako neodôvodnená, a teda nerealizovateľná. Súd nemôţe zakázať to, čo ukladá konať
odporcovi zákon.
Odporca vo svojej záverečnej reči na pojednávaní dňa 22. 02. 2007 zhrnul svoje
doterajšie prednesy a rozšíril svoju argumentáciu v otázke neexistencie hospodárskej súťaţe
v oblasti prevádzkovania hazardných hier v tom smere, ţe štát tým, ţe prostredníctvom
povolení a licencií sám kontroluje podnikanie v oblasti hazardných hier, vlastne direktívne
určuje, ktorý subjekt bude prevádzkovať tú alebo inú hazardnú hru. Tým vlastne úplne
vylučuje aj teoretickú moţnosť akejkoľvek hospodárskej súťaţe medzi jednotlivými
podnikateľskými subjektami prevádzkujúcimi hazardné hry.
Odporca dáva tieţ súdu do pozornosti, ţe návrh by mal zamietnuť aj preto, ţe
neexistuje ţiadny, nieto ešte naliehavý právny záujem navrhovateľa na určení alebo realizácii
prvých troch ţiadostí uvedených v petite návrhu.
Otázkou škody a neoprávneného obohatenia sa podľa odporcu nemá význam
zaoberať, nakoľko podľa názoru odporcu sa odporca nedopustil nekalosúťaţného konania, nie
je teda daný právny základ na akékoľvek vyvodenie majetkovej zodpovednosti, resp. na
poskytnutie nijakého zadosťučinenia.
Odporca navrhol návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať ho k
náhrade trov konania.
Súd z predloţených písomných dokladov a prednesov účastníkov na pojednávaniach,
výsluchom svedkov a vyhodnotením znaleckých posudkov zistil, ţe navrhovateľ vznikol dňa
28. 01. 1993 ako právny nástupca "hospodárskeho zriadenia S., podnik pro organizáciu sázek"
v nadväznosti na ust. § 766 ods. 1 Obch. zákonníka titulom prevodu podniku (hospodárskeho
zariadenia) na obchodnú spoločnosť.
Vzhľadom na rozdelenie Česko-slovenska na dva samostatné štátne útvary vznikla
v decembri 1992 nutnosť vzniku nového subjektu, ktorý by po vzniku samostatnej
Slovenskej republiky prevádzkoval uvedené číselné lotérie a hry na jej území. Z tohto
dôvodu bolo po rokovaniach právneho výboru podniku S. (v ktorom boli zastúpení i
zástupcovia –S.z.), zástupcov S.z. a zástupcov Ministerstva financií SR, Ministerstva
školstva a vedy SR a Ministerstva kultúry SR, prijaté riešenie, podľa ktorého boli dňa 11. 12.
1992 zaloţené dve akciové spoločnosti - odporca (so základným imaním 11 000 000,- Sk)
a navrhovateľ (so základným imaním 125 000 000,-Sk), ktorý bol zaloţený, ako je uţ
uvedené vyššie v náväznosti na § 766 ods. l Obchodného zákonníka ako prevod podniku
(hospodárskeho zariadenia) na obchodnú spoločnosť, pričom jej základné imanie vo výške
125.000.000,- Sk tvorila v zmysle Rozhodnutia zakladateľov podniku S. prijatého dňa 08.
12. 1992 (ďalej len ,,Rozhodnutí") príslušná časť imania podniku S..
Odporca, ktorého zakladateľmi boli horeuvedené ministerstvá vlastniace väčšinu akcií
(52,5 %) a S.z., mal byť, a dodnes i je, nositeľom potrebnej licencie udeľovanej
Ministerstvom financií Slovenskej republiky.
Navrhovateľ, ktorej zakladateľmi boli občianske zdruţenia S.z. a So. na Slovensku, sa
stala na základe Rozhodnutí (bod 4. na strane 2. Rozhodnutí), Zásad a postupu majetkového
vypořádaní hospodářského zařízení S., podniku pro organizování sportovních sázek zo dňa
08. 12. 1992, a následne i osobitnej dohody s podnikom S. zo dňa 21. 04. 1993 a v
neposlednom rade i v dôsledku všeobecného právneho nástupníctva po podniku S. na území
Slovenskej republiky, a dodnes i je, vlastníkom všetkých nehmotných práv a potrebného
know-how získaného od podniku S. (s výnimkou práv, ktoré získala spoločnosť S., a. s. so
vzťahom na Českú republiku s ohľadom na uplatnený územný princíp deľby majetku a
majetkových práv podniku S. medzi spoločnosti Š. a. s. so sídlom v SR a S., a. s. so sídlom v
ČR).
Dňa 18. 01. 1993 bol medzi S. Praha ako odovzdávajúcim a navrhovateľom ako
preberajúcim podpísaný i osobitný Preberací protokol, ktorý potvrdzoval odovzdanie a
prevzatie rôznej dokumentácie týkajúcej sa prevádzkovania uvedených číselných lotérií a
hier na území Slovenskej republiky. Išlo napríklad o dokumentáciu týkajúcu sa jednotlivých
zberní, tiketov, dotazníky jednotlivých zberní na Slovensku za roky 1991 a 1992, správy z
revízií tiketov za roky 1987 aţ 1992, dotazníky o rentabilite zberní a pod.
Vyššie uvedená osobitná dohoda s podnikom S. bola uzavretá dňa 21. 04. 1993 v
Prahe pod názvom "Dohoda o majetkovém vypořádaní hospodářského zařízení S., podniku
pro organizování sázek, uzavrená mezi a. s. S. a a. s. Š." (ďalej len „Dohoda“). Tak napríklad
podľa článku 3 písm. d) Dohody prešli na ţalobcu všetky "práva a povinnosti vyplývajíci ze
smluv o obstarání záleţitostí ve věcech sázek se slovenskými subjekty ... s platností od 01.
01. 1993" a predovšetkým - na základe čl. 5 tejto Dohody prešlo na navrhovateľa právo k
uţívaniu slovného vyjadrenia označenia hier S. "t. j. S., S., M., S., 5 ze 40, Š., S.".
Navrhovateľ mal na základe dohody zakladateľov sporových strán, ako i následnej
zmluvy s odporcom, uvedené hry prakticky prevádzkovať, a v tejto súvislosti i zabezpečovať
či sprostredkúvať všetky potrebné činnosti a sluţby, ako napríklad tlač tiketov, reklamu,
zmluvné zabezpečenie a komunikáciu so zberňami, vypracovanie herného plánu, styk
s televíziou a ţrebovanie, výplatu výhier a pod. Tieto sluţby a činnosti mal navrhovateľ
poskytovať odporcovi základe osobitnej zmluvy.
Uvedené potvrdzuje i text ustanovenia nachádzajúceho sa na strane č. 2 notárskej
zápisnice č. N 341/92, Nz 322/92 zo dňa 11. 12. 1992 spísanej štátnou notárkou
JUDr. M. B., ktorou osvedčila zaloţenie odporcu: ,,zakladatelia sa dohodli, ţe technické
spracovanie operácií a s nimi súvisiacich činnosti bude na základe osobitnej zmluvy
vykonávať alebo sprostredkúvať Š., a. s." Uvedený text je obsiahnutý i v článku 5
Zakladateľskej zmluvy spoločnosti odporcu zo dňa 11. 12. 1992.
Navrhovateľ a odporca boli zapísané do obchodného registra v rovnaký deň t. j.
28. 01. 1993.
Vlastníkom uvedených majetkových práv sa tak stal navrhovateľ i z dôvodu právneho
nástupníctva premenou podniku S. na obchodnú spoločnosť navrhovateľ, ktorý bol dňa 28.
01. 1993 zapísaný do obchodného registra.
Vyššie uvedená dohoda zúčastnených strán sa týkala rozdelenia "drţby" licencie na
číselné hry a samotného "prevádzkovateľa" príslušných číselných hier.
Dňa 04. 01. 1993 vydalo Ministerstvo financií SR Rozhodnutie č. 52/1652/92, ktorým
povolilo odporcovi prevádzkovanie číselných lotérií a stávkových hier „S.“, "S. na výsledok",
"S.", "Š.", "Š.", "O. s. 5 zo 40" a ,,Maces" na obdobie od 04. 01. 1993 do 31. 12. 1993. V
uvedenom Rozhodnutí MF SR sa okrem iného na strane č. 3 uvádza: ."Zakladatelia sa
dohodli, ţe technické spracovanie operácií a s nimi súvisiacich činností bude na základe
osobitnej zmluvy vykonávať, alebo sprostredkovávať Š., a. s .. , B.. Prevádzkovateľ doručí
MF SR jednu kópiu tejto zmluvy".
Rovnakého dňa, t. j. 04. 01. 1993, bola medzi sporovými stranami uzavretá Zmluva
o zabezpečení spracovávania dát a ostatných súvisiacich úkonov spojených
s prevádzkovaním lotérií a inými hrami (ďalej len ,,zmluva zo dňa 04. 01. 1993").
Vychádzajúc z obsahu tejto Zmluvy zo dňa 04. 01. 1993, konkrétne bodu 3 čl. I ţalovaný
"poveruje a splnomocňuje Š., a. s. prevádzkovaním a zabezpečovaním stávkových hier a
číselných lotérií ... " V zmysle bodu 1 čl. 2 ţalobca "na svoj náklad a nebezpečenstvo
zabezpečí zmluvne spracovávanie stávkových hier a číselných lotérií ... " V zmysle bodu 5
čl. 2 ţalobca organizuje a zabezpečuje uzatváranie stávkových hier a číselných lotérií
a zodpovedá za ich riadny a včasný priebeh. Podľa bodu 7 čl. 2 „Ţrebovanie, určenie
poradia a výsledkov, zverejňovanie výsledkov, ako i ďalšie úkony spojené so stávkovou
činnosťou sú predmetom osobitnej zmluvy medzi S., a. s. a Š., a. s." a podľa bodu 2 čl. 3
ţalobca "odstraňuje závady a vybavuje reklamačné nároky...“
Na základe zmluvy z 04. 01. 1993 bol navrhovateľ nositeľom všetkých povinností
týkajúcich sa samotného prevádzkovania číselných lotérií a stávkových hier z titulu svojho
know-how získaného po podniku S. a náväzných zmluvných vzťahov.
Po uplynutí lehoty danej v povolení vyplývajúceho z Rozhodnutia MF SR boli na
ţiadosť odporcu vydávané v časovej následnosti ďalšie rozhodnutia MF SR povoľujúce
odporcovi prevádzkovanie číselných lotérií, pričom vo viacerých z nich sa naďalej s pouţitím
rôznych formulácií uvádzalo a "odobrovalo" prepojenie vyuţitia vydaného povolenia
s činnosťou navrhovateľa ako praktického prevádzkovateľa predmetných číselných lotérií
poskytujúceho odporcovi nevyhnutné technické sluţby. Rozhodnutie MF SR č. 52/1833/94
zo dňa 24. 08.1994, v ktorom MF SR v bode 7 vyslovuje súhlas s tým, ţe "technické
spracovanie operácií a s tým súvisiacich činností bude na základe osobitných zmlúv
vykonávať alebo sprostredkovávať spoločnosť Š., a. s. so sídlom v B. a spoločnosť G.S. so
sídlom v B.".
V Rozhodnutí MF SR č. 52/2270/95 zo dňa 06. 11. 1995 sa uţ v bode 7 uvádza
všeobecnejšie "Technické spracovanie operácií a s tým súvisiace činnosti môţe vykonávať
alebo sprostredkovávať na základe osobitne na tento účel uzatvorených zmlúv subjekty
vybrané a. s. T. po predchádzajúcom súhlase Ministerstva financií SR" (pričom týmto
vybraným subjektom bol opäť navrhovateľ).
V Rozhodnutí MF SR č. 1112/97/52 zo dňa 03. 01. 1997 sa uţ opätovne v bode 7
výslovne uvádza, ţe "Ministerstvo financií SR súhlasí, ţe technické spracovanie operácií
a s tým súvisiacich činností bude na základe osobitných zmlúv vykonávať alebo
sprostredkovávať spoločnosť' Š., a. s. so sídlom v B. a spoločnosť G.S. so sídlom v B.".
V náväznosti na jednotlivé rozhodnutia Ministerstva financií SR povoľujúce
odporcovi prevádzkovanie číselných lotérií boli medzi sporovými stranami uzavreté
jednotlivé zmluvy upravujúce rozsah i podmienky sluţieb poskytovaných odporcovi zo
strany navrhovateľa pri prevádzkovaní číselných lotérií. V ţiadnej z týchto zmlúv však
nie je obsiahnuté ustanovenie, na základe ktorého by si odporca mohol prisvojiť
a následne bezplatne vyuţívať know-how navrhovateľa, ktoré navrhovateľ vytvoril či
legálne získal, a ktoré navrhovateľ vyuţíval i pri plnení svojich zmluvných povinností
voči odporcovi.
Jedinou čiastkovou výnimkou umoţňujúcou odporcovi legálne dočasné bezplatné
uţívanie nehmotných práv navrhovateľa je zmluvná dohoda sporových strán zhmotnená
v ustanovení bodu 4 článku 1 vyššie citovanej Zmluvy o zabezpečovaní spracovávania dát,
uzatvorená medzi sporovými stranami dňa 21. 10. 1994, v ktorom "dodávateľ (navrhovateľ)
súhlasí, aby objednávateľ (odporca) v období od 01. 09. 1994 do 31. 12. 1994 bezplatne
pouţíval chránené značky a názvy hier uvedené v bode 1 a logo J." navrhovateľa.
V praxi uvedené "technické spracovanie operácií a s tým súvisiacich činností"
predstavovalo viacero činností navrhovateľa. V prvej zmluve uzavretej medzi sporovými
stranami dňa 04. 01. 1993 boli tieto činnosti napríklad uvádzané ako "spracovávanie
stávkových hier a číselných lotérií" a v tom rámci "kontrola doručených zásielok s dielmi B
stávkových lístkov, stanovenie hernej a výhernej listiny jednotlivých stávkových hier
a číselných lotérií, vyhodnotenie výherných stávok, spracúvanie zoznamov a súpisov výhier
... ", organizovanie a zabezpečovanie uzatvárania stávkových hier a číselných lotérií,
ţrebovanie, určenie poradia a výsledkov a pod.
V Mandátnej zmluve z 15. 06. 1998 sú tieto činnosti opísané ako "príjem stávok
systémom online, zverejňovanie výsledkov hier, výplata výhier, úhrady mandatárovi
zo vzájomného zúčtovania vkladov a výhier, propagácia lotérií a vedenie ostatnej agendy
súvisiacej s prevádzkovaním ďalej uvedených číselných lotérií, ... číselnej lotérie Š. a
doplnkovej hry Š., číselnej lotérie M.."
Osobitné znalosti a skúsenosti potrebné na vykonávanie uvedených činností
predstavujúce vo svojom súhrne know-how navrhovateľa moţno označiť i ako "systém"
predmetných číselných hier, . pozostávajúci z hlavných článkov ako marketing a distribúcia,
prijímanie stávok, vyhodnotenie stávok (technické spracovanie), ţrebovanie, zúčtovanie
(vrátane vyplatenia výhier). V týchto hlavných článkoch sú obsiahnuté jednotlivé činnosti
ako:
- reklamná a propagačná činnosť,
- návrh a tlač tiketov,
- vypracovanie herných plánov pre systémy OFF LINE a ON LINE,
- vypracovanie prevádzkových predpisov systému ON LINE,
- vypracovanie poštových pravidiel (prevádzkových pravidiel Slovenskej pošty, š. p.
- zabezpečenie prijímania tiketov od tipujúcich: l. systémom OFF LINE -
prostredníctvom S., a. s. Praha na základe zmluvného vzťahu so ţalobcom a 2.
systémom ON LINE - prostredníctvom G.S., B. na základe zmluvného vzťahu ţalobcu
s G. USA - oba cez sieť zberní TJ, klubov a pôšt a od roku 1995 i cez zberne
prevádzkované inými právnickými a fyzickými osobami - všetko na základe
zmluvných vzťahov ţalobcu,
- zabezpečenie dopravy tiketov systému OFF LINE do S., a. s. Praha - pre zber tipov a
ich spracovanie z celej Slovenskej republiky,
- ţrebovanie výherných čísel - uzatváranie systému ON LINE, vypočítanie
predpokladanej sumy na výhry, kontrola ţrebovacích loptičiek, zadávanie výherných
čísel do systému ON LINE, zaslanie podkladov na spracovanie výhier a výhernej
listiny S., a. s. Praha, - zabezpečenie spracovania a vyhodnotenia výherných tipov,
- zabezpečenie spracovania súpisov výhier a výherných listín,
- zabezpečenie prenosu dát o výherných číslach, výške a počte výhier, J. do TA SR,
Slovenských telekomunikácií a Teletextu a zabezpečenie informovanosti verejnosti
prostredníctvom dennej tlače a TV, zabezpečenie a prevádzkovanie systému ochrany
informácií,
- ekonomické spracovanie činností a vytvorenie účtovníckeho programu na
spracovanie trţieb, výplatu provízií zberniam, výplatu výhier tipujúcich a výplatu
odvodov,
- vybavovanie reklamácií,
- vykonávanie distribučnej činnosti - tlačív, tiketov, výherných listín a súpisov
výhier,
- vykonávanie servisnej činnosti systému ON LINE.
Licenciu na prevádzkovanie číselných lotérií obdrţal vţdy odporca. Herný plán pre
"OFF LINE" nazvaný ,,Herný plán číselných lotérií a stávkových hier organizovaných T. a. s.
s účasťou štátu" s platnosťou do 04. 01. 1993 vypracoval navrhovateľ vychádzajúc pritom z v
českého dokumentu vypracovaného podnikom S. ,,Herní plán číselných lotérií a sázkových
her pořádaných podnikem S." zo dňa 01. 09. 1992.
Herný plán pre "ON LINE" nazvaný ,,Dodatok č. 1 Herného plánu číselných lotérií
a stávkových hier organizovaných T. a. s. prostredníctvom Š., a. s. prijímanie stávok
systémom ON LINE" zo dňa 09. 04. 1993 s účinnosťou od 15. 04. 1993 bol taktieţ
vypracovaný navrhovateľom, vychádzajúc pritom z českého dokumentu poskytnutého
spoločnosťou S., a. s. Dodatek č. 1, Herního, Plánu číselných lotérií a sázkových her
pořádaných S., a. s. PRÍJEM SÁZEK SYSTÉMEM ON LINE" z 01. 03. 1993.
Zmeny a vylepšenia hier pochádzali od navrhovateľa, ktorý čerpal z poznatkov
a skúseností S., napr. zavedenie J.-u iniciované navrhovateľom na oficiálnej úrovni listom zo
dňa 18. 06. 1993 adresovaným odporcovi. J. bol následne zavedený od 02. 08. 1993, kedy sa
súčasne rozdelilo ţrebovanie medzi SR a ČR a tieţ sa zmenil výpočet istiny (len z vkladov
prijatých v SR).
Ţrebovanie sa uskutočňovalo v priamom prenose v STV 1, pričom sa ţrebovania
okrem zástupcov navrhovateľa zúčastňoval zástupca štátneho dozoru, moderátor STV a hosť
z oblasti športu prípadne kultúry. Aţ neskôr k ţrebovaniu pristúpil aj zástupca odporcu, ktorý
pokračoval v takto začatom systéme ţrebovania, ktorý postupom času začal i meniť
a dopĺňať, avšak jeho základná osnova zostala zachovaná.
Prvú zmluvu na výrobu a vysielanie ţrebovania číselných lotérií uzavrel teda s STV
dňa 25. 01. 1993 navrhovateľ, hoci ju v jej závere podpísal i zástupca odporcu. Odporca
zmluvy s STV začal samostatne zabezpečovať aţ od 01. 09. 1994.
Prevádzkové predpisy pre ON LINE i pre OFF LINE vypracoval navrhovateľ, ktorý
ich i samostatne vydal.
Navrhovateľ rovnako vytvoril technickú dokumentáciu ako tikety ON LINE a OFF
LINE, potvrdenky, výherné listiny a pod. Taktieţ navrhovateľ vytvoril a prevádzkoval
základný systém marketingu, informácie pre tipujúcich, pomôcky pre tipujúcich (tabuľky pre
systémové stávky a pod.). Pri uvedených dokumentoch vychádzal navrhovateľ opätovne
z poznatkov a skúseností S..
Sieť zberní tvorili v roku 1993 zberne TJ a klubov. Kontakty na tieto zberne vrátane
modelu spolupráce s nimi spolu s jej zmluvným zabezpečením prevzal navrhovateľ od
podniku S.. Zmluvná spolupráca medzi navrhovateľom a jednotlivými zberňami prebiehala na
základe mandátnej zmluvy vypracovanej navrhovateľom.
V roku 1994 došlo k významnej zmene na strane akcionárskej štruktúry ţalovaného,
stal akciovou spoločnosťou so stopercentnou majetkovou účasťou štátu. Navrhovateľ tak
stratil moţnosť vplyvu na rozhodovanie a následné konanie či nekonanie odporcu cestou
valného zhromaţdenia ţalovaného.
Odporca od januára 1996 zmenil výherné listiny na hry Š., M., Š. a 5 zo 40
nahradením loga navrhovateľa za logo odporcu a v tom istom roku boli postupne uvedeným
spôsobom zmenené i pouţívané tikety off line i on line.
Od roku 1993 sa systém ON LINE spracovával za pomoci techniky poskytnutej
americkou firmou G. na základe leasingovej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a
menovanou americkou firmou (Š., a. s. zmluvné postavenie leasingového nájomcu v tejto
zmluve získala právnym nástupníctvom po S.). Do 31. 05. 1994 leasingové splátky hradil
navrhovateľ a faktúroval ich ďalej odporcovi v rámci uzavretých zmlúv týkajúcich sa
spracovania výsledkov číselných lotérií. Od 01. 09. 1994 navrhovateľ dal odporcovi súhlas,
aby uvedené leasingové splátky uhrádzal priamo odporca.
V roku 1996 odporca uzavrel s menovanou americkou firmou novú leasingovú zmluvu
na sedem rokov.
Povolenia Ministerstva financií SR na prevádzkovanie číselných lotérií a stávkových
hier udelené v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách
(ďalej v znení neskorších zmien a doplnkov len "Zákona o lotériách") získal počnúc rokom
1993 aţ do dnešného dňa len odporca, a to vzhľadom na obmedzenie obsiahnuté v § 4 ods. 1
Zákona o lotériách. V uvedených povoleniach získal odporca aj povolenie na prevádzkovanie
na prevádzkovanie nasledovných hier:
- "M. - číselná lotéria, v ktorej účastníci tipujú päť čísiel z tridsiatich piatich, poriada
sa spravidla v štrnásťdňových cykloch" (neskôr v týţdňových cykloch),
- "Š. - je hra, v ktorej účastníci môţu uzatvárať stávky na koncové šesťčíslie
výrobného čísla tiketu. Uvedenú hru moţno uskutočňovať na tiketoch S. a Š." (v
súčasnosti len na tiketoch Š. a to dvakrát týţdenne),
- "Š. - číselná lotéria, v ktorej účastníci tipujú šesť čísel zo štyridsiatich deviatich,
poriada sa spravidla jedenkrát týţdenne (v súčasnosti dvakrát týţdenne)."
Zmluvná spolupráca sporových strán bola ukončená k 30. 06. 1999. Tento dátum bol
stanovený ako dátum ukončenia platnosti Zmluvy o zabezpečení spracovávania uzatvorenej
sporovými stranami dňa 03. 03. 1998, a to v jej Dodatku č. l zo dňa 22. 12. 1998.
Súd ďalej na základe návrhov účastníkov v konaní vypočul nimi navrhnutých
svedkov, a to JUDr. D. K., Ing. Š. G., PaeDr. L. V., B. D., Ing. R. F., mg. J. M. ,Ing. P. P.,P.
Š., Ing; L. Č., Ing. E. L., Ing. M. H., ktorí sa však zodpovedne a zo znalosťou problematiky
know-how nevedeli vyjadriť, či navrhovateľ je vlastníkom know-how a či ho nadobudol od
spoločnosti S., a.s. Súd vypočul doţiadaným súdom aj svedka Ing. S. T., ktorý bol do roku
31.01.1995 bol generálnym riaditel'om a.s. S.. Taktieţ súd vypočul v priebehu konania
znalcov Ing. G. Z., Ing. M. M., Ing. I. S., Ing. J. K., CSc. a Ing. L. H..
Ďalej do spisu v priebehu konania bol zaloţený navrhovateľom Dodatok č. 1
Dohody o majetkovém vypořádaní hospodářskeho zařízení S., podniku pro organizovaní
sázek, uzatvorenej dňa 21.04.1993, ktorý bol uzatvorený medzi navrhovateľom a
spoločnosťou S., a. s. (teda medzi právnymi nástupcami podniku S.) dňa 19. 11. 200l.
V tomto dodatku v bode 3. sa výslovne konštatuje, ţe "Zmluvné strany potvrdzujú,
ţe na ne bol titulom univerzálneho právneho nástupníctva prevedený celý majetok podniku
S., vrátane majetku nehmotného, t. j. majetku v podobe know-how na prevádzkovanie
číselných .lotérií, ktoré pred 01. 01. 1993 prevádzkoval podnik S., ako i v podobe
súvisiacich práv v oblasti priemyselného vlastníctva.
Ďalej sa v nasledujúcej časti textu tohto dodatku pod písmenom B/ uvádza:
"spoločnosť Š. sa stala výlučným vlastníkom know-how a súvisiacich priemyselných práv
vzťahujúcich sa na prevádzkovanie číselných lotérií a stávkových hier, ktoré podnik S. na
území Slovenskej republiky prevádzkoval pod označením S., Š, M., S. 5 zo 40, Š., S. a T.
Súčasťou uvedených práv je i právo na výlučné uţívanie označení predmetných číselných
lotérií a stávkových hier, a to S., Š., M., S. 5 zo 40, Š., S. a T. a to v akejkoľvek súvislosti s
prevádzkovaním číselných lotérií a stávkových hier na území Slovenskej republiky.“
Navrhovateľ ako dôkaz oprávnenosti svojho nároku, zaloţil spolu s návrhom
vypracované znalecké posudky znalcami Ing. M. M. a Ing. I. S., ktorí konštatujú, ţe
navrhovateľ je vlastníkom know-how spojených s prevádzkovaním číselných lotérií.
V priebehu konania odporca si dal taktieţ vypracovať znalecký posudok, a to
Ing. L. H., ktorý mal posúdiť správnosť znaleckých posudkov Ing. M. M., Ing. I. S. a Ing. G.
Z., tento posudok bol vypracovaný na základe materiálov, ktoré mu dal k dispozícii odporca,
ako aj naštudovaním spisu 29Cb 1/00, ako aj pouţitej literatúry zaoberajúcej sa
priemyselnými právami. Znalec uvádza, ţe navrhovateľ má k určitej činnosti vlastníctvo
know - how, avšak nesúhlasí s výpočtami, ktoré urobili hore uvedení znalci. V znaleckom
posudku uvádza, ţe či navrhovateľ nakladal s know - how ako s obchodným tajomstvom,
uviedol, ţe "pre niektoré z týchto dokladov je potrebné uviesť, ţe spĺňa znaky podľa § 17
Obch. zákonníka“.
Ďalej bol súdu predloţený expertízny posudok Ing. J. K., CSc., ktorý však pre
posúdenie, či navrhovateľ je vlastníkom know-how, podľa súdu pouţil nesprávnu literatúru, a
to Nariadenie Komisie (EHS) č. 556/89, ako aj zákon č. 465/2002 Z. z. o skupinových
výnimkách zo zákazu dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaţ. Tieto predpisy nie sú
pouţiteľné pre toto konanie, preto súd sa týmto expertíznym posudkom ani nezaoberal.
Odporca ďalej zaloţil do spisu odborné stanovisko Prof. JUDr. P. H., DrSc., ktorý
nevyvracia tvrdenia predchádzajúcich znalcov, ţe navrhovateľ mal vlastníctvo know- how, ale
dospel k záveru, ţe hodnota pôvodného know - how, bola uţ vykonanými platbami
vyrovnaná, konzumovaná.
Súd v konaní ustanovil znalca Ing. G. Z., ktorá vypracovala znalecký posudok č.
1/2002 zo dňa 29. 07. 2002 a odpovedala na otázky oboch účastníkov konania a uviedla, ţe
navrhovateľ je vlastníkom know-how ako súboru osobitných znalostí a skúseností,
umoţňujúcu organizáciu a prevádzkovanie číselných lotérií a stávkových hier, Š., Š. a M.. Ide
o know-how utajené pred tretími osobami v miere potrebnej na zachovanie jeho ceny. Taktieţ
poukázala na to, ţe v menovaných a priloţených podkladov pre vypracovanie posudku,
nevyplýva, ţe by mal odporca v roku 1993 vlastné know-how umoţňujúce organizáciu a
prevádzkovanie vyššie uvedených číselných lotérií a stávkových hier. Taktieţ uviedla, ţe
odporca pouţíval od roku 1993-1999 know-how patriace obsahom do know-how, ktorého
majiteľom bol navrhovateľ a stanovila hodnotu know-how vo výške 109 404 000,- Sk.
Na preukázanie oprávnenosti a výšky nároku na náhradu škody uplatneného
navrhovateľom vo výške 425 451 700,- Sk, zodpovedajúcej primeranému licenčnému
poplatku, ktorý mal podľa navrhovateľa odporca platiť navrhovateľovi za uţívanie
ochranných známok Š., Š. a M. za obdobie od 01. 01. 1996 do 30. 09. 2002 (do tohto dátumu
si navrhovateľ uplatnil tento nárok z toho dôvodu, ţe od začiatku októbra 2002 odporca
prevádzkuje príslušné číselné lotérie uţ pod iným označením, a to L., J. a L. 5 z 35), predloţil
navrhovateľ súdu znalecký posudok č. 11/2003 zo dňa 30. 03. 2003 vypracovaný Ing. M. M.,
súdnou znalkyňou pre odbor priemyselné vlastníctvo a znalecký posudok č. 1/2003 zo dňa 31.
03. 2003 vypracovaný Ing. G. Z., súdnou znalkyňou v odbore priemyselné vlastníctvo.
Z vypracovaných znaleckých posudkov, na základe ktorých si navrhovateľ uplatnil
náhradu škody vo výške 425 451 700,- Sk zodpovedajúcej primeranému licenčnému
poplatku vyplýva dôvodnosť poţiadavky navrhovateľa voči odporcovi na zaplatenie
primeraného ročného licenčného poplatku za pouţívanie ochranných známok Š., Š. a M.,
ktorý sa vyjadruje percentuálne z obratu dosiahnutého z prevádzkovania číselných hier
označených takouto ochrannou známkou.
Znalkyňa Ing. M. M. stanovila licenčný poplatok takto:
l. Š., slovná ochranná známka, č. zápisuX.: ročný poplatok za jej uţívanie stanovila na
základe kvalifikovaného rozboru na 8,5 % z obratu nadobúdateľa.
2. Š., kombinovaná ochranná známka, č. zápisu X.: ročný poplatok za jej uţívanie stanovila
na základe kvalifikovaného rozboru na 7,5 % z obratu nadobúdateľa.
3. M., slovná ochranná známka, č. zápisu X.: ročný poplatok za jej uţívanie
stanovila na základe kvalifikovaného rozboru na 3,3 % z obratu nadobúdateľa,
4. Š., slovná ochranná známka, č. zápisu X.: ročný poplatok za jej uţívanie stanovila na
základe kvalifikovaného rozboru na 4,2 % z obratu nadobúdateľa.
Znalkyňa Ing. G. Z. stanovila licenčný poplatok takto:
Primeraný ročný licenčný poplatok za pouţívanie ochrannej známky vyjadrený
percentuálnym podielom z ročného obratu (t.j. celkového príjmu) dosiahnutého
z prevádzkovania číselnej hry označenej touto ochrannou známkou je podľa jej
kvalifikovaného odhadu takýto:
1. slovná ochranná známka Š. 5,2 %
2. slovná ochranná známka M. 5,0 %
3. slovná ochranná známka Š., 4,9 %
4. kombinovaná ochranná známka Š. 5,1 %
Na preukázanie výšky ročného obratu odporcu za obdobie od O1. Ol. 1996 do
30. 09. 2002 navrhovateľ predloţil súdu tieto listinné dôkazy:
- daňové priznania odporcu za roky 1996, 1997, 1998,
- časť výročnej správy odporcu za rok 2001 s hlavnými ekonomickými ukazovateľmi
účtovných závierok odporcu za roky 1993 aţ 2001 a trţbami z hier Š., Š. a M. za roky 1993
aţ 2001,
- kópie výherných listín vydaných ţalovaným v roku 2002 za 2. aţ 39. stávkový týţdeň,
z ktorých vyplývajú celkové sumy vkladov t. j. obratu ţalovaného dosiahnutých pri
prevádzkovaní predmetných číselných hier za obdobie od 01. 01. 2002 do 30. 09. 2002.
Podľa týchto listinných dôkazov predloţených navrhovateľom k výške obratu
odporcu predstavoval obrat odporcu za obdobie od 01. 01. 1996 do 30. 09. 2002 pri hre Š.
sumu 5 804 935 582,- Sk, pri hre Š. sumu 381 018 600,- Sk a pri hre M. sumu 252 464 265,-
Sk.
Súd pri vyhodnocovaní vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe spornými
otázkami boli:
- existencia predmetného know-how,
- vlastnícke právo navrhovateľa k predmetnému know-how,
- či odporca v období od 07. 01. 1996 dané know-how uţíval,
- či odporca dané know-how v uvedenom období pouţíval bez súhlasu
navrhovateľa,
- aká jeho hodnota predmetného know-how,
- či a v akej výške vznikol odporcovi pouţívaním predmetného know-how
neoprávnený majetkový prospech (bezdôvodné obohatenie) a na čí úkor, či
existovali ochranné známky k označeniam Š., Š. a M. a aké boli práva
navrhovateľa k týmto ochranným známkam,
- či v súvislosti s prevádzkovaním číselných lotérií odporca poţíval v období od
O1. 01. 1996 do konca septembra 2002 označenia zhodné alebo zameniteľné
s týmito ochrannými známkami,
- či sluţby, pre ktoré boli tieto ochranné známky zapísané v registri Úradu
priemyselného vlastníctva SR sú rovnaké alebo podobné so sluţbou
organizovanie číselných lotérií,
- či označenia Š., Š. a M. odporca pouţíval bez súhlasu navrhovateľa,
- či pouţívaním týchto označení zo strany odporcu vznikol odporcovi neoprávnený
majetkový prospech (bezdôvodné obohatenie) a na čí úkor,
- či konanie odporcu moţno označiť za konanie nekalosúťaţné a či moţno z tohto
titulu navrhovateľovi priznať nároky uplatňované navrhovateľom vrátane práva
na zadosťučinenie vo forme povinnosti odporcu uverejniť ospravedlnenie
v dennej tlači.
Ako je zrejmé zo znaleckých posudkov, či uţ predloţených zo strany navrhovateľa
alebo z posudku obstaraného súdom, know-how je moţné identifikovať skúmaním
existencie určitého špecifického súboru znalostí a skúseností, ktoré môţu byť obsiahnuté
či uţ v jednotlivých dokumentoch vlastníka tohto know-how alebo v konkrétnych
pracovných postupoch vykonávaných týmto vlastníkom. Samotná existencia know-how je
pritom nezávislá od subjektívnej znalosti jeho vlastníka, ţe je v danom prípade vlastníkom
majetku spĺňajúceho podmienky pre jeho označenie ako know-how, rovnako ako je
nezávislá od subjektívnej malosti jeho uţívateľa, ţe v danom prípade pouţíva majetok,
ktorý spĺňa podmienky pre jeho označenie ako know-how.
Súd dospel na základe vykonaných dokazovaní a preukázaní skutočností k záveru, ţe
know-how na prevádzkovanie číselných lotérií Š., Š. a M. bolo výlučným vlastníctvom
podniku S. (bývalého hospodárskeho zariadenia S.), ktorý ho pouţíval niekoľko desaťročí aţ
do svojho zániku v súvislosti s rozdelením ČSFR.
Podnik S. zanikol súčasne so vznikom jej právnych nástupcov - dvoch obchodných
spoločností - Š., a. s. so sídlom v Slovenskej republike a S., a. s. v Českej republike v
náväznosti na § 766 ods. l Obchodného zákonníka titulom prevodu podniku (hospodárskeho
zariadenia) na obchodné spoločnosti. Na tieto obchodné spoločnosti, ktoré predstavujú
jediných právnych nástupcov podniku S., prešiel zo zákona celý jej majetok vrátane majetku
nehmotného, t. j. i predmetné know-how, a to bez ohľadu na skutočnosť, či sa samotné
know-how v delimitačných dokladoch citovaných odporcom výslovne zmieňuje alebo nie.
Súčasne na tieto obchodné spoločnosti, a tým i na navrhovateľa, ako na právneho nástupcu
podniku S., prešli i práva na uţívanie označení hier prevádzkovaných predtým podnikom S.,
a v rámci nich i na uţívanie označení Š., Š. a M..
Z vykonaného dokazovania, a to tak z predloţených písomných dokladov,
znaleckých posudkov, ako i z výsluchov svedkov je zrejmé, ţe k uvedenému prechodu
predmetného know-how z podniku S. na jeho slovenského právneho nástupcu, t. j. na
navrhovateľa došlo; keďţe navrhovateľ toto know-how od počiatku svojej činnosti, t. j. od
roku 1993 ovládal a pouţíval na prevádzkovanie príslušných číselných hier.
Prechod vlastníctva k predmetnému know-how na navrhovateľa z jeho právneho
predchodcu potvrdili pritom zhodne i obe nástupnícke spoločnosti, t. j. tak spoločnosť S., a.
s., ako i navrhovateľ v Dodatku č. l. zo dňa 19. 11. 2001 k Dohode o majetkovém
vypořádaní hospodárskeho zafízení S., podniku pro organizovaní sázek zo dňa 21. 04. 1993,
ktorým bolo jednoznačne potvrdené, ţe predmetné know-how i pre hry citované v návrhu
navrhovateľa získala do svojho výlučného vlastníctva Š., a. s., t. j. navrhovateľ, a to v
akejkoľvek súvislosti s prevádzkovaním týchto číselných lotérií a stávkových hier na území
Slovenskej republiky. Takýto právny záver jednoznačne vyplýva z časti textu tohto dodatku
uvedeného pod písmenom B/, v ktorej sa uvádza ţe: "spoločnosť Š. sa stala výlučným
vlastníkom know-how a súvisiacich priemyselných práv vzťahujúcich sa na prevádzkovanie
číselných lotérií a stávkových hier, ktoré podnik S. na území Slovenskej republiky
prevádzkoval pod označením S., Š., M., S. 5 zo 40, Š., S. a T. Súčasťou uvedených práv je i
právo na výlučné uţívanie označení predmetných číselných lotérií a stávkových hier, a to
S., Š., M., S. 5 zo 40, Š., S. a T. a to v akejkoľvek súvislosti s prevádzkovaním
číselných lotérií a stávkových hier na území Slovenskej republiky."
Vlastníctvo navrhovateľa k know-how na prevádzkovanie číselných lotérií Š., Š. a M.
potvrdili i znalecké posudky vypracované znalcami Ing. M. M. (posudok č. 45/1999 zo dňa
29. 11. 1999) a Ing. I. S. (posudok č. 08/1999 zo dňa 12. 11. 1999), ktoré predloţil v konaní
navrhovateľ, ako i kontrolný znalecký posudok obstaraný súdom od súdnej znalkyne Ing. G.
Z. (posudok č. 1/2002 zo dňa 29. 07. 2002). A existenciu vlastníctva navrhovateľa k tomuto
know-how potvrdil aj znalec Ing. L. H., ktorý vypracoval znalecký posudok na objednávku
odporcu, ako aj prof. JUDr. P. H., DrSc.
.
Vo vzťahu k tvrdeniu odporcu o tom, ţe znalecké posudky vypracované znalcami
Ing. M. M. č. 45/1999 a Ing. I. S. č. 08/1999, ktoré predloţil navrhovateľ a posudok Ing. G.
Z. č. 1/2002 vypracovaný na základe poţiadavky súdu sa nezhodujú v obsahu a v rozsahu
know-how, ktoré má vlastniť navrhovateľ, súd konštatuje, ţe v týchto posudkoch nezistil
podstatné rozdiely, a v otázke vymedzenia know-how, určenia jeho vlastníka a stanovenia
jeho hodnoty, súd vychádzal z posudku Ing. G. Z. č. 1/2002, ktorý bol súdom obstaraný ako
kontrolný posudok za účelom overenia správnosti zistení a záverov znalcov Ing. M. M. a
Ing. I. S..
Znalkyňa Ing. Z. na vznesené otázky, na formulovaní ktorých sa podieľal i odporca,
jednoznačne po dôkladnom preštudovaní všetkých dostupných materiálov a vyjadrení,
predloţených tak zo strany navrhovateľa ako i odporcu, ako i zo strany jednotlivých svedkov
vypočutých v priebehu konania, konštatovala, ţe:
"Spoločnosť Š., a. s. je vlastníkom know-how ako súboru osobitných znalostí a
skúseností s umoţňujúcich organizáciu a prevádzkovanie číselných lotérií a stávkových hier
Š., Š. a M.. .
Z menovaných a priloţených podkladov k posudku nevyplýva, ţe by spoločnosť T. a.
s. mala v roku 1993 vlastné know-how umoţňujúce organizáciu a prevádzkovanie vyššie
uvedených číselných lotérií a stávkových hier.
Spoločnosť T. a. s. pouţívala od roku 1993 do roku 1999 know-how patriace
obsahom do know-how, ktorého majiteľom bola spoločnosť Š., a. s. (str. 15 aţ 16
citovaného znaleckého posudku).
Totoţnosť know-how na prevádzkovanie číselných hier Š., Š. a M., ktoré nadobudol
do svojho vlastníctva navrhovateľ titulom svojho právneho nástupníctva po podniku S., ako
zakladateľovi a pôvodnému prevádzkovateľovi týchto hier podľa názoru súdu jednoznačne
potvrdil i odporca, ako je zrejmé z písomných dôkazov predloţených navrhovateľom, v
ktorých odporca i po premenovaní týchto hier na L., J. a L. 5 z 35 jednoznačne uviedol, ţe
tieto hry sú totoţné s hrami, ktoré pod označeniami Š., Š. a M. zaloţil a prevádzkoval podnik
S.. Súd tieto dôkazy povaţuje za osobitne významné, nakoľko ide o kópie oficiálnych
dokumentov odporcu, ako Výročná správa odporcu za rok 2003 a Prezentácia ročných
výsledkov odporcu za rok 2004.
Súd sa zaoberal i námietkou odporcu, v zmysle ktorej by mal súd pri svojom
rozhodovaní prihliadať i na tvrdenie odporcu, podľa ktorého sa obsah know-how na
prevádzkovanie číselných lotérií Š., S. a M. počas zmluvnej spolupráce navrhovateľa a
odporcu menil za aktívneho prispenia odporcu, a teda je potrebné prihliadnuť i na takéto
osobitné práva odporcu k tomuto know-how. Vychádzajúc z uvedených záverov znalkyne
Ing. Z. o totoţnosti obsahu know-how pouţívaného odporcom s know-how patriacim do
vlastníctva navrhovateľa ako aj z uvedeného potvrdenia totoţnosti hier prevádzkovaných
odporcom v roku 2003 a v roku 2004 s hrami zaloţenými a prevádzkovanými právnym
predchodcom navrhovateľa, však súd dospel k názoru, ţe neboli preukázané také nové práva
odporcu k uvedenému know-how, ktoré by mali významnejší vplyv na nároky navrhovateľa
a ich výšku, uplatnené zo strany navrhovateľa voči odporcovi v tomto konaní titulom
vlastníckeho práva navrhovateľa k uvedenému know-how.
Existenciu know-how potvrdzuje v niektorých svojich tvrdeniach i samotný
odporca:
Napríklad na strane 4 svojho podania zo dňa 13. 03. 2003, označeného ako
Doplnenie dôkazov a návrhy ţalovaného, odporca uvádza, ţe navrhovateľ v jednej variante
v roku 1994 počítal i s bezplatným zapoţičaním hier novej štátnej spoločnosti, ktorá mala
prevádzkovať číselné lotérie, z čoho nesporne vyplýva, ţe navrhovateľ v tom čase vlastnil
know-how k týmto hrám, ktoré mali byť zapoţičané.
Odporca prostredníctvom svojho generálneho riaditeľa Ing. S. v písomnej forme vo
vyjadrení pre Ing. Z. predkladá Rozhodnutie MF SR č. 52/3044/1993 zo dňa 29. 12. 1993
ako dôkaz, ţe T. a. s. navrhol vymedzenie pojmu "technické spracovanie operácií a s ním
súvisiacich činností" v rámci povolení MF SR a nie Š., a. s., čo má podľa odporcu znamenať,
"ţe T. a. s. mal vedomosti o know-how a vedel definovať tento pojem." (viď i príloha 10p
zn. posudku č. 1/2002 vypracovaného súdnou znalkyňou Ing. Z.). Z uvedeného tieţ nesporne
vyplýva, ţe predmetné know-how v tom čase existovalo.
I zo svedeckých výpovedí obsiahnutých v súdnom spise jednoznačne vyplýva, ţe
v danom čase odporca, na rozdiel od navrhovateľa, nedisponoval ţiadnym vlastným
know-how na prevádzkovanie číselných hier, a nemal k tomu v tom čase vytvorené ani
ţiadne finančné či personálne predpoklady, čo na stranách 8 a 9 citovaného znaleckého
posudku potvrdil i súdny znalec ustanovený súdom.
Čo sa týka odporcovej námietky premlčania nárokov z know-how, súd je však toho
názoru, ţe prípadné premlčanie týchto nárokov je potrebné posudzovať podľa obdobia, kedy
bolo moţné tieto nároky uplatniť po prvýkrát. Vzhľadom na tú skutočnosť, ţe tieto nároky sa
týkajú obdobia prevádzkovania číselných hier od 01. 01. 1996, tak prvá premlčacia lehota
začala plynúť vo vzťahu ku škode alebo bezdôvodnému obohateniu, ktoré sa dalo vyčísliť
a následne uplatniť zo strany navrhovateľa dňom zverejnenia výhernej listiny ţrebovania
číselných hier v prvom stávkovom týţdni v roku 1996. Vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, ţe v roku 1996 sa prvé ţrebovanie hier Š. a Š. konalo dňa 07. 01 . 1996 - takéto
zistenie je preukázané listinnými dôkazmi predloţenými navrhovateľom. Z takéhoto
skutkového zistenia potom vyplýva, ţe prvým dňom, v ktorom si navrhovateľ mohol uplatniť
voči odporcovi predmetné nároky, bol 07. 01. 1996.
Návrh bol zo strany navrhovateľa podaný na súd dňa 07. 01. 2000, týmto dňom sa
prerušilo plynutie premlčacej štvorročnej lehoty a všetky nároky uplatnené zo strany
navrhovateľa za štvorročné obdobie predchádzajúce podaniu návrhu - t. j. za obdobie od
07. 01. 1996 do 07. 01. 2000, zostali nepremlčané. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, ţe
námietka premlčania vznesená zo strany odporcu vo vzťahu k nárokom uplatnených
navrhovateľom je bezpredmetná.
Tvrdenie odporcu, ţe návrh by mal súd zamietnuť aj preto, ţe neexistuje ţiadny, nieto
ešte naliehavý, právny záujem navrhovateľa na určení alebo realizácii prvých troch ţiadostí
uvedených v petite návrhu, posúdil súd ako právne a vecne nepodloţený s poukazom na § 80
písm. b) a c) OSP. Navrhovateľ si totiţ v tomto konaní neuplatňuje právo na určenie, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, kedy hmotnoprávnou podmienkou takéhoto návrhu
je zo zákona naliehavý právny záujem navrhovateľa na takomto určení. Návrh navrhovateľa
je návrhom na splnenie povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona alebo z porušenia práva, teda je
návrhom podľa § 80 písm. b) OSP, kedy sa existencia naliehavého právneho záujmu
navrhovateľa zo zákona nevyţaduje a ani nepreukazuje.
Hodnota predmetného know-how je podľa názoru súdnej znalkyne Ing. Z., vo výške
109 404 000,- Sk a s touto výškou sa stotoţnil aj súd.
Tým, ţe odporca know-how na prevádzkovanie číselných lotérií Š., Š. a M. získal
neoprávnene, t. j. bez súhlasu navrhovateľa ako vlastníka tohto know-how, a keďţe nie je
moţné toto know-how z hľadiska povahy tohto majetku vydať späť navrhovateľovi, je
odporca povinný vydať navrhovateľovi hodnotu tohto know-how titulom bezdôvodného
obohatenia, a to vo výške rovnajúcej sa znaleckej hodnote know-how, t. j. vo výške 109 404
000,- Sk spolu s príslušenstvom tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Z vykonaného dokazovania, a to tak z predloţených písomných dokladov, znaleckých
posudkov, ako i z výsluchov svedkov, je zrejmé, ţe odporca od svojho vzniku aţ do konca
septembra 2002 pouţíval pri prevádzkovaní číselných lotérií označenia Š., Š. a M..
Práva na uţívanie týchto označení nadobudol titulom právneho nástupníctva po
podniku S. navrhovateľ. Navrhovateľ k týmto označeniam nadobudol i zvýšenú právnu
ochranu, nakoľko si rovnako, ako jeho právny predchodca, dal tieto označenia chrániť ako
ochranné známky. V tomto zmysle neobstojí argumentácia odporcu, podľa ktorej odporca
získal prioritu pri uţívaní označení zhodných s ochrannými známkami navrhovateľa
z dôvodu, ţe odporca tieto označenia pouţil prvý, nakoľko v tejto otázke treba prihliadať i na
navrhovateľove práva na uţívanie týchto označení ako právneho nástupcu podniku S.. Z
vykonaného dokazovania je tieţ zrejmé, ţe navrhovateľ tieto označenia pouţíval v rámci
poskytovania sluţieb "technického spracovania operácií" odporcovi po celú dobu ich
zmluvného vzťahu od roku 1993 aţ do jej ukončenia v roku 1999.
Z predloţených písomných dôkazov má súd za preukázané, ţe navrhovateľ bol do
konca septembra 2002, kedy odporca prestal pouţívať označenia Š., Š. a M. v súvislosti s
organizovaním a prevádzkovaním číselných lotérií, vlastníkom ochranných známok Š., Š. a
M., ktoré boli v registri Úradu priemyselného vlastníctva SR zapísané v prospech
navrhovateľa pre činnosti "organizovanie lotérií a stávkových hier s výnimkou číselných
lotérií". Súd sa v tejto otázke stotoţnil s názorom navrhovateľa, podľa ktorého sú tieto
sluţby podobné sluţbe "organizovanie číselných lotérií", pre ktorú označenia zhodné s
uvedenými ochrannými známkami pouţíval odporca. Keďţe z vykonaného dokazovania má
súd za preukázané i ţe odporca uvedené označenia pouţíval bez súhlasu, a dokonca proti
výslovne prejavenej vôli navrhovateľa, došlo tým zo strany odporcu k porušeniu zákonného
práva navrhovateľa ako majiteľa ochrannej známky v zmysle § 25 ods. l zákona č. 55/1997
Z. z. o ochranných známkach, v zmysle ktorého bez súhlasu majiteľa ochrannej známky
nikto nesmie pouţívať označenie zhodné alebo zameniteľné s jeho ochrannou známkou pre
rovnaké alebo podobné tovary alebo sluţby, pre ktoré je ochranná známka zapísaná do
registra.
Uţívanie označení zhodných s ochrannými známkami navrhovateľa bez súhlasu
navrhovateľa pritom nemôţe ospravedlniť ani následná registrácia zameniteľných
ochranných známok T Š., T Š. a T M. v prospech odporcu. Vlastníctvo akejkoľvek ochrannej
známky zameniteľnej s ochrannými známkami navrhovateľa nemôţe podľa názoru súdu
zaloţiť oprávnenie odporcu na uţívanie označenia zhodného s ochrannými známkami
navrhovateľa.
V otázke, či konanie odporcu v súvislosti s jeho pouţívaním označení zhodných
s ochrannými známkami navrhovateľa a s jeho pouţívaním know-how na prevádzkovanie
lotérií Š., Š. a M., spĺňa znaky nekalosúťaţného konania, dospel súd z vykonaného
dokazovania k nasledovným záverom:
Súd sa pri posudzovaní oblasti podnikania odporcu, a to konkrétne organizovania či
prevádzkovania číselných lotérií, zameral najprv na otázku, či skutočnosť, ţe na výkon tejto
podnikateľskej činnosti má odporca zo zákona monopolné postavenie súčasne znamená, ţe
odporca pri výkone tejto podnikateľskej činnosti nepôsobí v prostredí hospodárskej súťaţe.
Po zváţení predloţených dôkazov, napríklad dôkazov svedčiacich o reklamných aktivitách
odporcu propagujúcich ním prevádzkované číselné lotérie a súčasnom zohľadnení aktívnej
činnosti iných subjektov pôsobiacich na trhu hazardných hier v Slovenskej republike
i v okolitých krajinách, je zrejmé, ţe odporca napriek svojmu monopolnému postaveniu pri
prevádzkovaní číselných lotérií v Slovenskej republike pôsobí v prostredí hospodárskej
súťaţe, ktorej je sám aktívnym účastníkom.
V súlade s ustanovením § 2 zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách, rovnako
ako v predtým platnej právnej úprave v oblasti hazardných hier - konkrétne v zmysle § 2
zákona č. 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách je prevádzkovanie číselných
lotérií len jednou z oblastí, v ktorej je moţné v Slovenskej republike prevádzkovať hazardné
hry. Z hľadiska podstaty týchto hazardných hier, odlišných od číselných lotérií, je nevyhnutné
konštatovať, ţe ich potenciálnym konečným spotrebiteľom je principiálne rovnaká skupina
obyvateľstva, ktorá je ochotná zúčastniť sa na hazardných hrách, ktorých spoločným
menovateľom je hra o peniaze spojená so značným rizikom straty týchto peňazí oproti určitej
pravdepodobnosti rovnakej či vyššej výhry. Skutočnosť, ţe štát prostredníctvom vydávania
osobitných povolení na prevádzkovanie hazardných hier vykonáva určitú kontrolu tejto
oblasti podnikania, nemôţe viesť k záveru tak, ako ho predkladá odporca, ţe v tejto oblasti
neexistuje hospodárska súťaţ. Podstata hospodárskej súťaţe spočíva v snahe jednotlivých
prevádzkovateľov hazardných hier, medzi ktorých v tomto zmysle určite treba zaradiť
i odporcu, získať v prostredí vzájomnej konkurenčnej ponuky podobných či zameniteľných
sluţieb a hier vklad potenciálneho zákazníka či spotrebiteľa týchto sluţieb. Štátna kontrola
pôsobí vo forme udeľovania osobitných povolení v mnohých oblastiach podnikania, ako je
napríklad oblasť podnikania v doprave či oblasť podnikania v obchodovaní so zbraňami či
strelivom, to však neznamená, ţe subjekty podnikajúce v týchto oblastiach nepôsobia
v oblasti aktívnej hospodárskej súťaţe. Túto skutočnosť potvrdzuje, okrem iného, i aktívna
reklamná činnosť jednotlivých súťaţiteľov, ktorá je podľa názoru súdu vykonávaná v snahe
predloţiť potenciálnemu zákazníkovi pri jeho rozhodovaní o výbere tej - ktorej hazardnej hry,
konkurenčne zaujímavejšiu ponuku.
Súd v tejto otázke dospel k záveru, podľa ktorého je v danej oblasti neprípustné
územné obmedzovanie prostredia hospodárskej súťaţe len na Slovenskú republiku. Je totiţ
zrejmé, ţe neobmedzeným pôsobením tlačových a predovšetkým elektronických
komunikačných prostriedkov pôsobí reklama jednotlivých prevádzkovateľov iných číselných
lotérií sídliacich v krajinách susediacich so Slovenskou republikou i na potenciálnych
spotrebiteľov týchto sluţieb (v podobe ponuky číselných lotérií) na Slovensku, a to bez
ohľadu na prípadné zákonné obmedzenia v slovenskej či zahraničnej legislatíve, čo následne
reálne ovplyvňuje ich rozhodovanie pri ich výbere medzi ponukou číselných lotérií odporcu
a ponukou prevádzkovateľov iných číselných lotérií v zahraničí.
Je pritom nepochybné, ţe nie je v súlade s dobrými mravmi súťaţe, keď odporca
v prostredí hospodárskej súťaţe pouţíval pri prevádzkovaní číselných hier Š., Š. a M.,
označenia zhodné s ochrannými známkami navrhovateľa, ako i jeho know-how, a to bez
súhlasu, či dokonca proti vôli, navrhovateľa. Je tieţ zrejmé, ţe takéto konanie odporcu je
spôsobilé privodiť ujmu iným súťaţiteľom, nakoľko takýmto konaním odporca pred inými
súťaţiteľmi, za ktorých moţno označiť iné subjekty prevádzkujúce hazardné hry, získal
neoprávnenú výhodu v uţívaní zavedených a mimoriadne márnych označení uvedených
číselných lotérií, ako i v uţívaní know-how na prevádzkovanie týchto číselných lotérií
overeného desaťročiami úspešného prevádzkovania právnym predchodcom navrhovateľa.
Tým odporca naplnil všetky znaky nekalej súťaţe, ako ju všeobecne definuje
ustanovenie § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je nekalou súťaţou
konanie v hospodárskej súťaţi, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaţe a je spôsobilé
privodiť ujmu iným súťaţiteľom alebo spotrebiteľom.
Vychádzajúc z uvedenej skutočnosti, je nutné navrhovateľovi priznať i nároky
vyplývajúce mu z ustanovenia § 53 Obchodného zákonníka, nakoľko je zrejmé, ţe osobou,
ktorej práva boli nekalosúťaţným konaním odporcu porušené, je navrhovateľ, keďţe
nekalosúťaţným konaním odporcu boli porušené zákonné práva navrhovateľa ako majiteľa
ochranných známok, ako i výlučného vlastníka know-how.
Návrhu navrhovateľa v časti poţadujúcej uloţenie povinnosti odporcovi zdrţať sa
prevádzkovania číselných lotérií pod označeniami Š., Š. a M. a zdrţať sa i akéhokoľvek
vyuţívania uvedených označení v súvislosti s prevádzkovaním akýchkoľvek číselných lotérií
a stávkových hier, súd nevyhovel, nakoľko mal z vykonaného dokazovania za preukázané a
nesporné, ţe odporca tejto poţiadavke navrhovateľa vyhovel uţ počas konania, a uvedené
označenia prestal pouţívať od začiatku októbra 2002.
Návrhu navrhovateľa v časti poţadujúcej uloţenie povinnosti odporcovi zdrţať
sa akéhokoľvek, i čiastkového vyuţívania znalostí alebo skúseností tvoriacich predmet
know-how navrhovateľa, popísaného v znaleckom posudku č. 8/1999 zo dňa 12. 11. 1999
vypracovanom súdnym znalcom Ing. I. S. a v znaleckom posudku č. 45/1999 zo dňa 29. 11.
1999 vypracovanom súdnou znalkyňou Ing. M. M., týkajúceho sa organizácie, herných
plánov a pravidiel číselných lotérií a stávkových hier Š., Š. a M., súd vyhovel. Súd k názoru
o oprávnenosti tejto časti návrhu dospel na základe predloţených dôkazov, na základe
ktorých má za preukázané, ţe uvedené know-how je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa a
odporca od pouţívania tohto know-how, na pouţívanie ktorého mu navrhovateľ neudelil
súhlas, neupustil ani po podaní tohto návrhu na súde.
V otázke nároku navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia súd najprv
skúmal predmet tohto bezdôvodného obohatenia, ktoré podľa názoru navrhovateľa spočívalo
v zisku, ktorý navrhovateľ získal neoprávneným uţívaním označení zhodných s ochrannými
známkami navrhovateľa ako i neoprávneným uţívaním know-how navrhovateľa zo strany
odporcu. Súd sa v tejto súvislosti zaoberal i námietkou odporcu, v zmysle ktorej navrhovateľ
odôvodňuje svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tak neoprávneným uţívaním
označení zhodných s ochrannými známkami navrhovateľa, ako aj neoprávneným uţívaním
know-how navrhovateľa, a dospel k názoru, ţe obe tieto protiprávne konania odporcu tvoria
v danom prípade jednotnú podstatu, na základe ktorej odporca získal bezdôvodné obohatenie,
ktorého vydanie je predmetom navrhovateľom uplatneného nároku. Rozhodujúcu zloţku
nehmotného majetku navrhovateľa, ktorú neoprávnene vyuţil odporca pri svojom obohatení
a o ktorú moţno predovšetkým oprieť nárok navrhovateľa na vydanie bezdôvodného
obohatenia, však súd vidí v know-how navrhovateľa na prevádzkovanie číselných lotérií
pôvodne pomenovaných Š., Š. a M., bez pouţitia ktorého by nebolo moţné dosiahnuť ţiadne
výnosy z týchto lotérií. Toto know-how totiţ zahŕňa v sebe samotný systém týchto číselných
lotérií a tvorí tak základný a neopomenuteľný predpoklad ich prevádzkovania. Inak je tomu v
prípade neoprávneného pouţitia označení zhodných s ochrannými známkami, kde by podľa
názoru súdu mohol byť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia úspešne uplatnený len v
prípade, ak by súčasne nedošlo k súbehu s nárokom na náhradu škody spôsobenú
neoprávneným uţívaním týchto označení zo strany odporcu. V danom prípade však vo vzťahu
k nároku navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia nemoţno hovoriť o akejsi
duplicite týchto nárokov, nakoľko je zrejmé, ţe zo strany navrhovateľa nejde o dva nároky na
vydanie bezdôvodného obohatenia, ale len o jeden nárok, ktorého odôvodnenie spočíva na
dvoch samostatných protiprávnych konaniach odporcu. To však nemá vplyv na oprávnenosť,
či na výšku tohto nároku navrhovateľa.
Súd pritom pri vymedzení predmetu bezdôvodného obohatenia vychádzal
z ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho Zákonníka, v zmysle ktorého ten, kto sa na úkor
iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Súd sa pritom zaoberal i námietkou
odporcu, ktorý popieral túto časť nároku navrhovateľa s odôvodnením, ţe sa dôvod pre
vydanie bezdôvodného obohatenia uvádzaný zo strany navrhovateľa nestotoţňuje so ţiadnym
z prípadov uvedených v ustanovení § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom tieto
prípady nemoţno podľa názoru odporcu rozšíriť nad rámec uvedený v citovanom ustanovení.
Súd je však toho názoru, ţe zákonnú oporu pre túto časť nároku - vydanie bezdôvodného
obohatenia v danom prípade tvorí osobitné zákonné ustanovenie, a to konkrétne § 53
Obchodného zákonníka, ktorý nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia výslovne uvádza
medzi nárokmi osôb, ktorých práva boli nekalou súťaţou porušené alebo ohrozené. Z tohto
dôvodu povaţuje súd uvedenú námietku odporcu na nedôvodnú.
Súd konštatuje, ţe bezdôvodné obohatenie získal odporca neoprávneným uţívaním
nehmotného majetku navrhovateľa.
Predmet bezdôvodného obohatenia získaný odporcom vidí súd totoţne
s navrhovateľom v zisku, ktorý odporca získal neoprávneným uţívaním nehmotného majetku
navrhovateľa.
Súd pri posudzovaní nároku navrhovateľa na náhradu škody, ktorá predstavuje
nezaplatený primeraný ročný licenčný poplatok za uţívanie slovných ochranných známok Š.,
Š. a M., dospel k názoru, ţe tento nárok navrhovateľa je v plnom rozsahu dôvodný, nakoľko
bolo v konaní preukázané protiprávne uţívanie označení zhodných s uvedenými ochrannými
známkami navrhovateľa zo strany odporcu pre podobné sluţby, pre aké boli v rozhodnom
období registrované uţívané ochranné známky.
Podľa § 53 Obchodného zákonníka, v spojeni s § 26 ods. 3 zákona č. 55/1997 Z. z.
o ochranných známkach, je navrhovateľ osobou, ktorá má právo na náhradu škody, ktorá mu
bola spôsobená zásahom do jeho práv z ochrannej známky, obdobne i podľa predtým
platného zákona č. 174/1988 Zb. o ochranných známkach.
Pri posúdení výšky uplatneného nároku na náhradu škody, predstavujúcej odporcom.
nezaplatený primeraný ročný licenčný poplatok za uţívanie ochranných známok Š., Š. a M.,
súd vychádzal zo znaleckého posudku vypracovaného Ing. G. Z., ktorý sa stotoţnil so
znaleckým posudkom Ing. M. M., a to, ţe uvedený licenčný poplatok má byť vyjadrený
percentuálnym podielom z ročného obratu dosiahnutého odporcom z prevádzkovania
číselných hier Š., Š. a M..
Vzhľadom na rozdielnu výšku licenčných poplatkov stanovenú v týchto znaleckých
posudkoch sa súd priklonil k názoru navrhovateľa, ţe je potrebné z dôvodu dosiahnutia čo
najobjektívnejšieho výsledku pri výpočte náhrady škody, a okrem toho aj splnenia
poţiadavky primeranosti licenčného poplatku v danom prípade, vychádzať z aritmetického
priemeru výšky licenčných poplatkov stanovených v uvedených znaleckých posudkoch pre
príslušné číselné lotérie. Na základe takto pouţitého priemeru súd stanovuje pre jednotlivé
číselné hry ako primeraný licenčný poplatok nasledovné hodnoty:
- primeraná výška ročného licenčného poplatku pre hru (číselnú lotériu) Š. je sadzba
6,85 % z obratu odporcu dosiahnutého pri prevádzkovaní uvedenej hry,
- primeraná výška ročného licenčného poplatku pre hru (číselnú lotériu) Š. je sadzba
4,55 % z obratu odporcu dosiahnutého pri prevádzkovaní uvedenej hry,
- primeraná výška ročného licenčného poplatku pre hru (číselnú lotériu) M. je sadzba
4,15 % z obratu odporcu dosiahnutého pri prevádzkovaní uvedenej hry.
Na základe týchto sadzieb licenčných poplatkov stanovil súd výšku oprávneného
nároku navrhovateľa na náhradu škody nasledovne:
- pri hre Š. predstavuje primeraný licenčný poplatok v rozsahu 6,85 % z obratu
5 804 935 582,- Sk, dosiahnutého odporcom za uplatnené obdobie od 01.01. 1996
do 30. 09. 2002, sumu 397 638 087,- Sk ,
- pri hre Š. predstavuje primeraný licenčný poplatok v rozsahu 4,55 % z obratu 381
018 600,- Sk, dosiahnutého odporcom za uplatnené obdobie od 01. 01. 1996 do
30.9.2002, sumu 17 336 346,- Sk,
- pri hre M. predstavuje primeraný licenčný poplatok v rozsahu 4,15 % z obratu
252 464 265,- Sk, dosiahnutého odporcom za obdobie od 01. 01. 1996 do
30. 09. 2002, sumu 10 477 267,- Sk.
Z uvedeného výpočtu vyplýva, ţe celkový nárok navrhovateľa na náhradu škody
predstavujúcej nezaplatený primeraný licenčný poplatok za pouţívanie ochranných známok
Š., Š. a M., odporcom za sledované obdobie od 01. 01. 1996 do30. 9. 2002 predstavuje sumu
425 451 700,-Sk.
Pri vyčíslení celkovej sumy zisku odporcu, ako predmetu nároku navrhovateľa na
vydanie bezdôvodného obohatenia, súd vychádzal zo štruktúry výnosov odporcu z číselných
lotérií Š., Š. a M.. Z celkových vkladov prijatých odporcom pri prevádzkovaní uvedených
číselných lotérií pripadá 50 % vkladov na výplatu výhier a 50 % vkladov tvorí výnos
odporcu. Štruktúra odvodov z výnosov odporcu po vyplatení výhier je nasledujúca: 30 %
výnosu odvod Ministerstvu financií SR, 2 % výnosu odvod štátnemu daňovému dozoru, 20 %
výnosu odmena zberniam a 17 % výnosu leasingové splátky americkej firme G., potom
zostáva odporcovi 31 % výnosu, ako jeho hrubý zisk, t. j. 15,5 % z dosiahnutého obratu.
Čistý zisk (po zdanení) odporcu tak predstavuje tri pätiny zo sumy vyjadrenej uvedeným
podielom z obratu dosiahnutého z uvedených číselných lotérií, čo v danom prípade za
obdobie rokov 1996 aţ 2005 predstavuje sumu 893 875 719,- Sk. To znamená, ţe
bezdôvodné obohatenie odporcu získané prevádzkovaním uvedených číselných lotérií s
neoprávneným pouţitím know-how navrhovateľa a s neoprávneným pouţívaním označení
zhodných s ochrannými známkami navrhovateľa, predstavuje za uvedené obdobie sumu
893 875 719,- Sk.
Súd, vychádzajúc z vyššie uvedených úvah o existujúcej duplicite nárokov
navrhovateľa, týkajúcich sa neoprávneného uţívania označení Š., Š. a M., odporcom,
zhodných s ochrannými známkami navrhovateľa, a to nároku na náhradu škody a nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia dospel k názoru, ţe v danom prípade je moţné priznať
odporcovi len časť ním uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. V zmysle
vyššie uvedeného je totiţ potrebné konštatovať, ţe súčasťou zisku dosiahnutého odporcom
prevádzkovaním číselných lotérií pod uvedenými označeniami, ktorý tvorí i súčasť predmetu
bezdôvodného obohatenia na strane odporcu, je i suma, ktorú mal odporca uhradiť
navrhovateľovi za uţívanie uvedených označení, a to titulom úhrady primeraných licenčných
poplatkov vo výške rovnajúcej sa vyššie vyčíslenej náhrade škody. Ak teda súd na jednej
strane priznal navrhovateľovi nárok na náhradu škody za protiprávne uţívanie jeho
ochranných známok, je v tomto zmysle potrebné zníţiť sumu, ktorú má odporca uhradiť
navrhovateľovi titulom vydania bezdôvodného obohatenia - a to o sumu rovnajúcu sa
uvedenej náhrade škody. V tomto zmysle je odporca povinný uhradiť navrhovateľovi titulom
vydania bezdôvodného obohatenia získaného neoprávneným uţívaním know-how
navrhovateľa celkom sumu 468 424 019,- Sk.
Po pripočítaní hodnoty know-how vo výške 109 404 000,- Sk, ktorú je odporca
povinný vydať navrhovateľovi titulom bezdôvodného obohatenia, potom celková súdom
priznaná výška nároku navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia predstavuje
577 828 019,- Sk.
Ako vyplýva uţ z vyššie uvedeného právneho posúdenia veci súdom, súd
posudzoval dôvodnosť nárokov navrhovateľa podľa nasledovných zákonných ustanovení:
Podľa § 15 ods. 3 zákona č. 174/1988 Zb. o ochranných známkach v znení
neskorších predpisov, majiteľ ochrannej známky sa môţe domáhať, aby porušovanie jeho
práv bolo zakázané, závadný stav odstránený a nahradená škoda.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 55/1997 Zb. o ochranných známkach v znení neskorších
predpisov, bez súhlasu majiteľa ochrannej známky nikto nesmie pouţívať označenie zhodné
alebo zameniteľné s jeho ochrannou známkou pre rovnaké alebo podobné tovary alebo
sluţby, pre ktoré je ochranná známka zapísaná do registra, ani označenie zhodné alebo
zameniteľné s jeho ochrannou známkou pre tovary alebo sluţby, ktoré síce nie sú podobné
tým, pre ktoré je ochranná známka zapísaná, ale ide o ochrannú známku, ktorá má
v Slovenskej republike dobré meno a jeho pouţívanie by nepoctivo ťaţilo z rozlišovacej
spôsobilosti alebo dobrého mena ochrannej známky alebo by im bolo na ujmu. Rovnako
nemôţe pouţívať toto označenie v spojení s týmito tovarmi alebo sluţbami, najmä
umiestňovať ho na tovary alebo na ich obaly, ponúkať alebo uvádzať na trh takto označené
tovary alebo ich obaly, prípadne ich skladovať na tento účel, dováţať alebo vyváţať tovary
alebo obaly s týmto označením alebo pouţívať toto označenie v obchodnom styku,
korešpondencii alebo v reklame.
Podľa § 26 ods. 3 zákona č. 55/1997 Zb., ak bola zásahom do práv z ochrannej
známky spôsobená škoda, poškodený má právo na jej náhradu. Ak bola týmto zásahom
spôsobená nemajetková ujma, poškodený má právo na primerané zadosťučinenie, ktorým
môţe byť peňaţné plnenie.
Podľa § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka, nekalou súťaţou je konanie v hospodárskej
súťaţi, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaţe a je spôsobilé privodiť ujmu iným
súťaţiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaţ sa zakazuje.
Podľa § 53 Obchodného zákonníka osoby, ktorých práva boli nekalou súťaţou
porušené alebo ohrozené, môţu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdrţal
a odstránil závadný stav. Ďalej môţu poţadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môţe
poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia.
Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového
vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaţe preukáţe, ţe
porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
Podľa § 757 Obchodného zákonníka, pre zodpovednosť za škodu spôsobenú
porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a
nasl.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať.
Súd podľa týchto zákonných ustanovení uznal právny základ nárokov navrhovateľa
za oprávnený.
Uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania odôvodnil navrhovateľ
odvolaním sa na ustanovenia § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, a poukázal na to, ţe
tieto úroky sa stali splatnými uplynutím 30 dní od doručenia dokladu navrhovateľa (veriteľa)
na splnenie peňaţného záväzku odporcom (dlţníkom). Takým dokladom je podľa
navrhovateľa návrh navrhovateľa a zmeny tohto návrhu doručené na súd, pričom uvedená
lehota 30 dní sa podľa navrhovateľa počíta od podania návrhu a príslušnej zmeny návrhu
navrhovateľa na súd.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlţník v omeškaní so splnením
peňaţného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky
z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, neţ je základná úroková sadzba Národnej
banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka,
v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná
v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa pouţije počas celého tohto polroka.
Podľa § 369 ods. 2 písmeno a) Obchodného zákonníka, úroky z omeškania sa stanú
splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňaţného
záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňaţného záväzku nie je v zmluve určená, úroky
z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od doručenia dokladu veriteľa na splnenie
peňaţného záväzku dlţníkom.
Súd preskúmal dôvodnosť a oprávnenosť takto uplatneného nároku na zaplatenie
úrokov z omeškania a dospel k názoru, ţe sadzba úrokov z omeškania uplatnená
navrhovateľom podľa vyššie citovaných ustanovení § 369 ods. 1 a 2 písm. a) Obchodného
zákonníka vo výške o 10 % vyššie, neţ je základná úroková sadzba Národnej banky
Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom
došlo k omeškaniu, je oprávnená a preto navrhovateľovi v tejto výške úrok z omeškania
priznal.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 3, § 149 ods. l a § 151
ods. 1 veta druhá a tretia OSP. Vzhľadom na tú skutočnosť, ţe náhrada trov konania
uplatnená navrhovateľom závisela od znaleckého posudku, súd priznal navrhovateľovi plnú
náhradu trov podľa § 142 ods. 3 OSP.
Trovy konania vo veci navrhovateľa pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku
za návrh vo výške 502 000,- Sk, z nákladov na vyhotovenie znaleckých posudkov v celkovej
výške 96 365,60 Sk a z trov právneho zastúpenia navrhovateľa vo výške 78 928 175,- Sk.
Navrhovateľ uplatnil v priebehu konania náhradu trov právneho zastúpenia,
podľa vyhlášky:
- vyhláška č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnej pomoci (v spojení s vyhláškou 180/1991 Zb. o odmenách a náhradách
komerčných právnikov za poskytovanie právnej pomoci), účinná od 01. 07. 1990 do
14. 10. 2002,
- vyhláška č. 591/2002 Z. z. o odmenách komerčných právnikov za poskytovanie
právnej pomoci, účinná od 15. 10. 2002 do 31. 12. 2003,
- vyhláška č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych sluţieb, účinná od 01.04.2002 do 31.12.2004,
- v súčasnosti platná vyhláška č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych sluţieb, účinná od O1. 01. 2005.
Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v úhrnnej výške
78 928 175,- Sk celkovo za 71 úkonov právnej sluţby a k nim prislúchajúceho reţijného
paušálu. Z toho uplatnil:
- tarifnú odmenu v plnej výške 404 580,- Sk za 15 úkonov právnej sluţby, vo výške
dvojnásobku tejto odmeny - t. j. 809 160,- Sk za l za úkon právnej sluţby, v krátenej
(polovičnej) výške 202 290,- Sk za l za úkon právnej sluţby,
- tarifnú odmenu v plnej výške 792 570,- Sk za 28 úkonov právnej sluţby, v krátenej
(štvrtinovej) výške 198 142,50 Sk za 4 úkony právnej sluţby a v krátenej (polovičnej)
výške 396 285,- Sk za l úkon právnej sluţby a
- tarifnú odmenu v plnej výške 2 153 680,- Sk za 17 úkonov právnej sluţby, vo výške
dvojnásobku tejto odmeny - t. j. 4 307 360,- Sk za 1 úkon právnej sluţby, vo výške
trojnásobku tejto odmeny - t. j. 6 461 040,- Sk za 1 úkon právnej sluţby a v krátenej
(štvrtinovej) výške 538 420,- Sk za 2 úkony právnej sluţby,
- reţijný paušál vo výške 100,- Sk za 28 úkonov, vo výške 128,- Sk za 27 úkonov, vo výške
136,- Sk za 6 úkonov, vo výške 150,- Sk. za 3 úkony, vo výške 164,- Sk za 5 úkonov a vo
výške 178,- Sk za 6 úkonov právnej sluţby.
Súd priznal navrhovateľovi plnú náhradu trov konania podľa § 142 ods. 3 OSP,
nakoľko rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, rozsudkom č. k. 3Obo/141/2007
zo dňa 7. augusta 2008, na odvolanie ţalobcu a ţalovaného proti prvostupňovému rozsudku,
rozhodol takto:
Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo vzťahu k ţalobcovi 1/ v časti jeho
zdrţovacieho výroku a primeraného zadosťučinenia p o t v r d z u j e a vo vzťahu
k ţalobcovi 2/ v časti jeho výroku o peňaţnom plnení, ako i v časti výroku, ktorým súd
prvého stupňa návrh zamietol, p o t v r d z u j e .
Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcom 1/ a 2/ na účet právneho zástupcu trovy
odvolacieho konania 3 403 097,- Sk.
Ţalobcovia 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť ţalovanému na účet právneho zástupcu trovy
odvolacieho konania 2 037 933,- Sk.
Ţalovaný počas konania pred súdom prvého stupňa udelil 12. 04. 2007
plnomocenstvo na zastupovanie novému zástupcovi, ktorý ďalej v jeho mene robil procesné
úkony a podal aj odvolanie. Odvolací súd s poukazom na metodické usmernenie Úradu pre
verejné obstarávanie v Bratislave z 29. 09. 2004 dospel k záveru, ţe ţalovaný v zmysle
zákona č. 25/2006 Z. z. je subjekt, ktorý nespĺňa podmienky na to, aby bol povaţovaný za
verejného obstarávateľa, následkom čoho nebol povinný obstarávať právne sluţby
poskytované advokátom a uzavierať zmluvy na ich poskytnutie postupom podľa Zákona
o verejnom obstarávaní. Keďţe ţalovaný právne sluţby obstaral v súlade s týmto zákonom,
nie sú jeho právne úkony pre rozpor, resp. obchádzanie tohto zákona, absolútne neplatnými
podľa § 39 Občianskeho zákonníka, a pred súdom prvého stupňa konala a odvolanie podala
oprávnená osoba.
V priebehu odvolacieho konania ţalobca zmluvou o postúpení pohľadávok
z 25. 03. 2008 postúpil peňaţné pohľadávky proti T., a. s., B., uvedené v bode 1.2 a 1.3 tejto
zmluvy, spolu s príslušenstvom a právami s nimi spojenými, na spoločnosť Š. I. s. r. o., B..
Po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu o vstupe Š. I. s. r. o., do konania, sú
účastníkmi konania na strane ţalobcu Š., a. s. (ţalobca 1/), ktorá je nositeľom vecnej
legitimácie práva o nekalosúťaţné konanie (zdrţanie sa nekalosúťaţného konania a práva na
primerané zadosťučinenie) a Š. I. s. r. o. (ţalobca 2/), na ktorú bolo prevedené právo na
náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia spolu s príslušenstvom.
Odvolací súd v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, ţe predmetom konania je
zdrţovacia ţaloba, ktorú ţalobca 1/ oprel o súťaţné (§ 44 ods. 1, § 46 ods. 1, § 47 a § 48
Obchodného zákonníka) a známkové právo (§ 15 ods. 3 zák. č. 174/1988 Zb., § 25 ods. 1, §
26 ods. 3 zák. č. 55/1997 Z. z.). Okrem zdrţovacieho petitu, t. j., aby súd uloţil ţalovanému
povinnosť zdrţať sa uţívania know-how ţalobcu, obsahom ktorého je organizácia herných
plánov a pravidiel číselných lotérií a stávkových hier Š., Š. a M., ţalobca poţadoval tieţ
nárok na náhradu škody (425 451 700,- Sk z dôvodu nezaplatených licenčných poplatkov za
uţívanie ochranných známok Š., Š. a M.), vydanie bezdôvodného obohatenia (109 404 000,-
Sk hodnota know-how a 893 875719,- Sk zisk, ktorý ţalovaný získal uţívaním know-how a
ochranných známok Š., Š. a M. ţalobcu) a primerané zadosťučinenie vo forme uverejnenia
ospravedlnenia.
Ţalobca 1/ a ţalovaný sú právnické osoby a podnikatelia, medzi ktorými vznikol pri
podnikaní vzťah, ktorého predmetom bolo duševné vlastníctvo (know-how a ochranné
známky), preto sa podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka spravuje týmto zákonom
a Zákonom o ochranných známkach. Obidve akciové spoločnosti vznikli zápisom do
obchodného registra 28. januára 1993. Po vzniku Slovenskej republiky zakladatelia
Hospodářského zařízení S. podnik pro organizovaní sportovních sázek so sídlom v Prahe
rozhodli o majetkovom vyporiadaní podniku 8. decembra 1992. Na základe tohto
rozhodnutia a dohôd uzavretých medzi S., a. s. a Š., a. s. sa ţalobca 1/, ako správne uviedol
súd prvého stupňa, stal majiteľom aj nehmotných práv, vrátane know-how a ochranných
známok Š., Š., M., na prevádzkovanie číselných lotérií a stávkových hier.
Keďţe ţalovaný vzniesol námietku premlčania ţalobcom 1/ uplatneného práva, bolo
povinnosťou súdu sa ňou zaoberať. V odvolacom konaní zostalo vyriešiť právnu otázku
začiatku plynutia štvorročnej premlčacej doby nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu sa začiatok plynutia premlčacej doby uvedeného nároku
spravuje ustanovením § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého premlčacia
doba pre vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo
uplatniť na súde. K odvolaniu ţalovaného sa však ţiada uviesť, ţe zo záväzkového právneho
vzťahu (bezdôvodného obohatenia), ktorý medzi účastníkmi vznikol, ţalobcovi nevznikla
povinnosť vykonať svoje právo, a ak sa tak rozhodol, bolo jeho dispozičným právom, či si
na súde uplatní celý nárok alebo jeho časť. Keďţe ţalobca 1/ podal ţalobu v roku 2000,
zrejme si bol vedomý skutočnosti, ţe došlo k premlčaniu jeho práva za dobu od roku 1993
do roku 1996, z ktorého dôvodu ţaloval právo, ktoré vzniklo za dobu od roku 1996 do roku
1998 a 11 mesiacov z roku 1999. Nakoľko právo na vydanie bezdôvodného obohatenia
predstavoval zisk, vzniknutý neoprávneným uţívaním nehmotného majetku, od ktorej
činnosti ţalovaný ani po podaní ţaloby neupustil, na základe rozšírenia ţaloby, súd prvého
stupňa postupoval správne, keď priznal ţalobcovi 1/ aj ďalšiu časť nároku, na ktorú mu
vzniklo právo po podaní ţaloby.
V čase podania ţaloby know-how neupravoval osobitný právny predpis. Pojem
know-how definoval aţ zák. č. 465/2002 Z. z., avšak so vstupom Slovenskej republiky do
Európskej únie stratila táto definícia platnosť a priamu účinnosť majú na teritóriu
Slovenskej republiky príslušné nariadenia. Z praxou vytvorených definícií know-how
vyplýva, ţe ide spravidla o súbor poznatkov a informácií, ktoré sú výsledkom dlhodobej
skúsenosti s optimálnym priebehom určitého procesu (technológie, receptúry). Tejto
definícii zodpovedá aj definícia know-how, ktorého majiteľom je ţalobca 1/, a ktorú
stanovila v znaleckom posudku súdom ustanovená znalkyňa. Uviedla, ţe know-how
ţalobcu 1/ je súbor osobitných znalosti a skúsenosti umoţňujúcich organizáciu
a prevádzkovanie číselných lotérií a stávkových hier Š., Š. a M.. Uvedenú definíciu si súd
prvého stupňa osvojil, s ktorým záverom súhlasí aj odvolací súd, nakoľko je vierohodná,
jej odôvodnenie je v súlade so všeobecnými skúsenosťami a poznatkami, je logická a pri
vyhotovení znaleckého posudku znalkyňa prihliadla ku všetkému, čo jej bolo k posúdeniu
predloţené. Samotná skutočnosť, ţe niektorý z účastníkov konania nesúhlasí so
znaleckým posudkom, nezakladá povinnosť súdu, aby ho dal preskúmať iným znalcom.
Špecifikácia osobitných znalostí a skúseností, tvoriacich predmet know-how ţalobcu 1/,
potrebných na vykonávanie číselných lotérií a stávkových hier Š., Š. a M. (jeho obsah a
rozsah) je uvedená v rozhodnutí súdu prvého stupňa a v tejto časti rozhodnutia sa odvolací
súd plne pridrţiava zistenia skutkového stavu súdom prvého stupňa a z neho vyvodeného
právneho záveru a naň odkazuje.
Právna teória zahŕňa know-how medzi práva obdobné priemyselnému vlastníctvu.
Nesporným je, ţe neexistuje osobitný zákon, poskytujúci právnu ochranu know-how.
Majetko-právne komponenty tohto duševného vlastníctva sú však chránené proti zásahom
prostredníctvom slobody vlastníctva, vyjadrenej v čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv
a slobôd (kaţdý má právo vlastniť majetok) a cez ustanovenia Občianskeho zákonníka
(ustanovenia o ochrane vlastníctva) a Obchodného zákonníka (ustanovenia o nekalej súťaţi).
V nadväznosti na uvedené, podľa názoru odvolacieho súdu, nie je moţné uzavrieť, ţe
know-how môţe poţívať právnu ochranu priamo zo zákona, len po splnení predpokladov
právnej ochrany cez inštitút obchodného tajomstva (§ 17 Obchodného zákonníka).
K podaniu ţaloby na začatie súdneho konania je vţdy oprávnená tá osoba, ktorá je
k tomuto úkonu vecne aktívne legitimovaná. Ustanovenia § 53 a § 54 ods. l Obchodného
zákonníka vymedzujú aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na začatie konania vo veciach
týkajúcich sa nekalej súťaţe. V zmysle širšieho výkladu ustanovenia § 53 Obchodného
zákonníka, sú na podanie ţaloby, okrem súťaţiteľa a spotrebiteľa, legitimované aj osoby,
ktorých práva boli nekalou súťaţou porušené alebo ohrozené. Ak by teda ţalobca 1/ aj nebol
súťaţiteľom, ale jeho právo ako majiteľa know-how by bolo uţívaním tohto know-how
nekalou súťaţou porušené alebo ohrozené, bol by k podaniu ţaloby o nekalú súťaţ vecne
aktívne legitimovaný.
Súd prvého stupňa ţalobe o nekalo súťaţné konanie vyhovel na základe generálnej
klauzuly obsiahnutej v § 44 ods. l Obchodného zákonníka, podľa ktorej nekalou súťaţou je
konanie v hospodárskej súťaţi, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaţe a je spôsobilé
privodiť ujmu iným súťaţiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaţ sa zakazuje.
Ţalovaný počas odvolacieho konania namietal naplnenie všetkých znakov tohto
deliktného konania. Pojmy hospodárska súťaţ a súťaţiteľ ustanovenia o nekalej súťaţi
nevymedzujú, preto ich obsah tvorí teória a súdna judikatúra. Súčasná judikatúra súdov sa
prikláňa k širšiemu pojatiu týchto pojmov. So zreteľom na vznesené námietky, odvolací súd
poukazuje na definíciu, podľa ktorej súťaţiteľmi sú tie subjekty, ktoré poskytujú plnenie toho
istého druhu alebo aspoň plnenie zastupiteľné, a vytvárajú tak pre subjekty na strane záujmu
moţnosť voľby. Hospodárska súťaţ sa poníma ako proces stretu rôznych záujmov rôznych
subjektov v oblasti trhu, na ktorý vstupujú s cieľom získať prospech. Pod dobré mravy súťaţe
sa zahŕňa konanie, ktoré síce podľa zásad všeobecnej morálky je nezávadné, môţe však byť
závadné z prísnejšieho hľadiska dobrých mravov súťaţe. Merítkom sú mravné názory,
obyčaje, zvyklosti, ktoré zachovávajú všetci spravodlivo, poctivo, čestne a svedomito
konajúci účastníci súťaţného zápasu. Ujma môţe byť hmotná aj nehmotná, pričom postačí,
keď ujma potenciálne hrozí, nemusí nastať.
V rozhodnej dobe, za ktorú si ţalobca 1/ uplatnil nárok, lotérie a iné podobné hry
upravoval zák. č. 194/1990 Zb. Podľa § l ods. l, ods. 2 zák. č. 194/1990 Zb., pod lotériou
alebo inou podobnou hrou sa rozumie hra, ktorej sa dobrovoľne zúčastňuje kaţdá fyzická
osoba, ktorá zaplatí vklad (stávku), ktorého návratnosť sa účastníkovi nezaručuje. O výhre
alebo prehre rozhoduje výlučne náhoda alebo dopredu neznámy výsledok určitej okolnosti
alebo udalosti, uvedenej prevádzkovateľom v dopredu určených herných podmienkach (herný
plán). Nezáleţí na tom, či sa hra vykonáva pomocou mechanických, elektronicko-
mechanických, elektronických alebo podobných zariadení. Výsledok okolností alebo udalostí,
ktorá určuje výhru (ţrebovanie, športové súťaţenie, dostih, pretek, otáčajúce sa zariadenie
a podobne), nesmie byť vopred nikomu známy a nesmie byť nikým ovplyvnený.
Podľa § 2 uvedeného zákona, lotérie a iné podobné hry sú najmä ţrebové vecné alebo
peňaţné lotérie, tomboly, číselné lotérie, okamţité lotérie, stávkové hry.
Prevádzkovaním lotérií a iných podobných hier sa rozumie činnosť smerujúca
k uvedeniu lotérií a iných podobných hier do prevádzky, ich vykonávanie vrátane
sprostredkovateľských, organizačných, technických a ďalších sluţieb pre prevádzkovateľa,
súvisiacich so zabezpečením prevádzky týchto lotérií a iných podobných hier, a riadne
skončenie a vyúčtovanie týchto lotérií a iných podobných hier (§ l ods. 6 zák. č. 194/1990
Zb.).
Prevádzkovateľom lotérie a inej podobnej hry sa rozumie právnická osoba so sídlom
na území Slovenskej republiky, ktorej bolo vydané povolenie na prevádzkovanie lotérie alebo
inej podobnej hry podľa tohto zákona (§ l ods. 7 zák. č. 194/1990 Zb.).
Zákon č. 194/1990 Zb. upravuje určitý typ hier a ich prevádzkovanie. Z vymedzenia
pojmu týchto hier (§ l ods. 1, ods. 2 zák. č. 194/1990 Zb.), skladajúcich sa z lotérie a iných
podobných hier (medzi ktoré podľa zákona patria aj číselné lotérie a stávkové hry) vyplýva,
ţe tieto hry majú rovnaký účel a cieľ a ich prevádzkovaním dochádza k podobnému plneniu.
Nesporným je, ţe ţalobca 1/ aj ţalovaný, v súlade so zápisom týkajúcim sa predmetu
ich činnosti v obchodnom registri, prevádzkovali číselné lotérie a stávkové hry, základ
ktorých je rovnaký, stanovený v § 1 ods. 1 a 2 zák. č. 194/1990 Zb. Prevádzkovaním hier si
navzájom konkurovali, boli teda v zmysle vyššie uvedeného vymedzenia pojmov
súťaţiteľmi v hospodárskej súťaţi. Ţalovaný pri prevádzkovaní číselných lotérií vychádzal
z know-how, ktorého majiteľom bol ţalobca 1/, bez jeho súhlasu. Aj podľa názoru
odvolacieho súdu, uţívaním tohto know-how, t. j. desaťročiami overeného úspešného
prevádzkovania zavedených a mimoriadne známych číselných lotérií, získal neoprávnenú
výhodu oproti iným súťaţiteľom, čo je v rozpore s dobrými mravmi súťaţe, a nielenţe bolo
schopné, ale aj privodilo ujmu iným súťaţiteľom.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu, ţalovaný svojím konaním naplnil skutkovú
podstatu nekalosúťaţného konania upraveného v § 44 Obchodného zákonníka, preto súd
prvého stupňa postupoval správne, keď ţalobcovi priznal nároky vyplývajúce z § 53
Obchodného zákonníka, a to bezdôvodné obohatenie v sume 109 404 000,- Sk - hodnota
know-how a 468 424 019,- Sk - zisk, ktorý ţalovaný získal uţívaním know-how ţalobcu
a primerané zadosťučinenie vo forme uverejnenia ospravedlnenia.
Ţalobca 1/ vo svojom odvolaní nesúhlasil s nepriznaním sumy 425 451 700,- Sk.
V tejto súvislosti sa ţiada uviesť, ţe uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
pozostával, okrem ním nenamietanej hodnoty samotného know-how, aj zo zisku v sume
893 875 719,- Sk, ktorý ţalovaný získal uţívaním know-how a ochranných známok Š., Š. a
M. ţalobcu 1/. Odvolací súd sa stotoţnil s názorom súdu prvého stupňa, ţe rozhodujúcou
zloţkou nehmotného majetku ţalobcu 1/, ktorú neoprávnene vyuţil ţalovaný pri ţalobcom
namietanom obohatení, a o ktorú moţno predovšetkým oprieť nárok ţalobcu 2/ na vydanie
bezdôvodného obohatenia, je know-how ţalobcu 1/ na prevádzkovanie číselných lotérií
pôvodne pomenovaných Š., Š. a M., bez pouţitia ktorého by nebolo moţné dosiahnuť
ţiadne výnosy z týchto lotérii. Toto know-how totiţ zahŕňa v sebe samotný systém týchto
číselných lotérií a tvorí tak základný a neopomenuteľný predpoklad ich prevádzkovania.
Naviac od 30. 09. 2002 ţalovaný prestal uţívať ochranné známky ţalobcu 1/. Súd prvého
stupňa preto postupoval správne, keď pri konečnom stanovení výšky bezdôvodného
obohatenia neprihliadol k ochranným známka, a vzhľadom na túto skutočnosť, povaţoval
jeho výšku za dôvodnú v sume 468 424 019,- Sk.
V spore z porušovania ochranných známok ţalobca 1/ uniesol dôkazné bremeno
ohľadne skutočnosti, ţe od 1. januára 1996 do 30. septembra 2002 bol majiteľom slovných
ochranných známok č. X. Š., č. X. Š. a č. X. M. pre sluţby organizovanie lotérií a stávkových
hier. Rozhodnutia Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky o čiastočnom
výmaze ochranných známok z registra ochranných známok mali za účinok len výmaz týchto
ochranných známok pre sluţby organizovanie číselných lotérií a nemali ţiaden vplyv na
právo ţalobcu 1/ k zvyšnej časti zápisov ochranných známok, týkajúcich sa sluţieb
organizovanie lotérií a stávkových hier. Bolo tieţ preukázané, ţe v uvedenom období, za
ktoré si ţalobca 1/ uplatnil nárok na náhradu škody, ţalovaný pouţíval označenia Š., Š. a M.,
teda označenia zhodné s uvedenými zapísanými slovnými ochrannými známkami ţalobcu 1/,
a to bez jeho súhlasu, ako majiteľa zhodných slovných ochranných známok. Označenia Š., Š.
a M. ţalovaný pouţíval pri zabezpečovaní číselných lotérií, čo je v zmysle § 25 ods. 1 zák. č.
55/1997 Z. z. podobná sluţba (sluţba tieţ patriaca do kategórie hier podľa zák. č. 194/1990
Zb.) sluţbe organizovanie ostatných lotérií a stávkových hier. Porušením ustanovenia § 25
ods. 1 zák. č. 55/1997 Z. z. (do 1. marca 1997 § 15 zák. č. 174/1988 Zb.), t. j. pouţívaním
ochranných známok ţalovaný získal nespravodlivú výhodu z povesti ochranných známok,
čím ţalobcovi vznikla škoda v sume 425 451 700,-- Sk, čo je hodnota nezaplatených
licenčných poplatkov za uţívanie ochranných známok.
Ţalovaný, ako subjekt obchodného záväzkového vzťahu, porušil povinnosť
stanovenú v inom právnom predpise ako v Obchodnom zákonníku. Z osobitného právneho
predpisu, t. j. zák. č. 55/1997 Z. z. vyplýva, ţe na nárok ţalobcu 2/ na náhradu škody je
potrebné aplikovať ustanovenia o všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa Občianskeho
zákonníka. Vzhľadom na porušenie právneho predpisu, t. j. zák. č. 174/1988 Zb. aplikácia
ustanovení o náhrade škody, upravených v Občianskom zákonníku, prichádza do úvahy aj
v prípade tohto nároku na náhradu škody, i keď to tento osobitný právny predpis neurčoval.
Zák1adnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho
zákonníka je porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi
porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Z vyššie uvedeného je zrejmé, ţe
ţalovaný konal v rozpore so Zákonom o ochranných známkach, a ţe nezaplatením licenčných
poplatkov za uţívanie ochranných známok sa majetok ţalobcu 1/ nezväčšil, a prišiel o zisk.
Medzi konaním ţalovaného a následkom tohto konania (vznikom škody) je príčinný vzťah.
Keďţe ţalovaný v konaní nepreukázal, ţe vznik škody nezavinil, boli splnené všetky
predpoklady pre vznik zodpovednosti ţalovaného za vznik škody podľa § 420 Občianskeho
zákonníka, preto po doplnení odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa v tejto časti,
odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa aj vo výroku o náhradu škody .
V súvislosti s výškou nároku ţalobcu 2/ na peňaţné plnenie ţalovaný uviedol, ţe
priznanie a úhrada uplatnenej sumy, vrátane úrokov, ktorá zhruba dvojnásobne prevyšuje
celkový zisk ţalovaného, ktorý dosiahol v danom období, je v príkrom rozpore s ustanovením
§ 265 Obchodného zákonníka o zásade poctivého obchodného styku.
Podľa § 265 Obch. zák., výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, nepoţíva právnu ochranu.
Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobca si uplatnil právo na náhradu škody a vydanie
bezdôvodného obohatenia, pričom výšku týchto nárokov súd prvého stupňa ustálil na základe
znaleckých posudkov, a v rámci právneho posúdenia nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia nárok ţalobcu 1/ zníţil o 425 451 700,- Sk. Úroky z omeškania súd prvého stupňa
priznal ţalobcovi 1/ v súlade s § 369 Obchodného zákonníka a ich sadzba bola stanovená na
základe § 369 Obchodného zákonníka, nie zmluvy. Takto uplatnený a priznaný nárok
nevykazuje znaky šikanózneho konania, preto súd prvého stupňa nepochybil, keď mu priznal
právnu ochranu.
Na základe vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu a po doplnení odôvodnenia
rozhodnutia súdu prvého stupňa, Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil podľa § 219 O. s. p.
Nakoľko vec nepovaţoval po právnej stránke zásadného právneho významu, návrhu
účastníkov na pripustenie dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky preto nevyhovel.
Odvolanie podali ţalobca (teraz ţalobca 1/ a ţalobca 2/), aj ţalovaný. Nakoľko
odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil, odvolatelia
neboli v odvolacom konaní úspešní, a kaţdý z nich je povinný nahradiť úspešnému
účastníkovi trovy odvolacieho konania (§ 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.).
Z uvedeného dôvodu ţalobcom nevzniklo právo na náhradu tarifnej odmeny za úkon právnej
sluţby - odvolanie, ako si ho vyčíslili v písomnom podaní. Trovy odvolacieho konania
účastníkov pozostávajú zo súdneho poplatku za odvolanie a z náhrady trov právneho
zastúpenia advokátom. Tarifná odmena advokáta za jeden úkon právnej sluţby u ţalobcov,
vzhľadom na predmet odvolania ţalovaného, voči ktorému sa bránili (1 003 279 719,- Sk), je
2 019 250,- Sk, tarifná odmena advokáta za jeden úkon právnej sluţby ţalovaného (predmet
odvolania ţalobcu 425 451 700,- Sk) je 863 650,- Sk. Podľa súdu, okrem súdneho poplatku
za odvolanie, účelne vynaloţenými trovami odvolacieho konania je iba odmena zástupcov
za účasť na odvolacom pojednávaní, nakoľko obsah ich vzájomných vyjadrení k odvolaniu
je len zhrnutím predošlých, uţ v konaní vykonaných, prednesov. Ţalobcom tak patrí náhrada
súdneho poplatku za odvolanie 1 000 000,- Sk, náhrada trov právneho zastúpenia advokátom
za úkon právnej sluţby 2 019 250,- Sk, plus paušálna náhrada výdavkov 190,- Sk a 19 %
DPH 383 657,- Sk, spolu 3 403 097,- Sk. Ţalovanému patrí náhrada súdneho poplatku
za odvolanie 1 010 000,- Sk, náhrada trov právneho zastúpenia advokátom za úkon právnej
sluţby 863 650,- Sk, paušálna náhrada výdavkov 190,- Sk a 19 % DPH 164 093,- Sk, spolu
2 037 933,- Sk (§ 10 ods. l, § 14 ods. 1 písm. d/, § 16 ods. 3, § 18 vyhl. č. 655/2004 Z. z.).
Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 29Cb/1/2000-1117 zo dňa 1. marca
2007 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Obo/141/2007 zo dňa
7. augusta 2008, na podnet ţalovaného, Ministerstva financií SR a pána I. M., podal generálny
prokurátor dňa 2. decembra 2008, t. j. v zákonnej lehote, mimoriadne dovolanie podľa § 243e
a § 243h ods. 3 OSP.
Mimoriadne dovolanie podal proti nasledujúcim výrokom rozsudku Krajského súdu
v Bratislave z 1. marca 2007 č. k. 29Cb 1/00-1117:
„Odporca je povinný zdrţať sa akéhokoľvek, i čiastkového, vyuţívania znalostí alebo
skúseností tvoriacich predmet know-how navrhovateľa, popísaného v znaleckom posudku
č. 8/1999 z 12. novembra 1999 vypracovanom súdnym znalcom Ing. I. S. a v znaleckom
posudku č. 45/1999 z 29. novembra 1999 vypracovanom súdnou znalkyňou Ing. M. M.,
týkajúceho sa organizácie, herných plánov a pravidiel číselných lotérií a stávkových hier Š.,
Š. a M., do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 1 003 279 719,- Sk do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 18,80 % p. a.,
zo sumy 130 389 585,30 Sk za obdobie od 7. februára 2000 do zaplatenia, úrok z omeškania
vo výške 18,80 % p. a. zo sumy 141 691 414,70 Sk za obdobie od 7. februára 2000 do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 17,75 % p. a. zo sumy 107 743 566,60 Sk za obdobie
od 13. októbra 2002 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 17,75 % p. a. zo sumy
172 507 030,80 Sk za obdobie od 13. októbra 2002 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške
16,50 % p. a. zo sumy 94 586 893,50 Sk za obdobie od 5. septembra 2003 do zaplatenia
a úrok z omeškania vo výške 16,0 % p. a., zo sumy 92 731 654,60 Sk za obdobie od
5. septembra 2003 do zaplatenia.
Súd ukladá odporcovi, aby v lehote do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto
rozsudku na svoje náklady uverejnil dvakrát za sebou s odstupom jedného týţdňa platený
inzerát v sobotňajších vydaniach denníkov S., Š., P. a N. Č. s nasledovným textom:
"Spoločnosť T., a.s. sa uverejnením tohto inzerátu ospravedlňuje spoločnosti Š., a.s., ţe bez
jej súhlasu pouţívala pri prevádzkovaní číselných lotérií jej ochranné známky Š., Š. a M., čím
spoločnosť T., a. s. získala na úkor spoločnosti Š., a. s. neoprávnený majetkový prospech."
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi, na účet právneho zástupcu navrhovateľa,
trovy konania vo výške 79 526 540,60 Sk, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“.
Mimoriadne dovolanie podal proti nasledujúcim výrokom rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo 7. augusta 2008 č. k. 3Obo/141/2007:
„Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo vzťahu k ţalobcovi 1) v časti jeho
zdrţovacieho výroku a primeraného zadosťučinenia potvrdzuje a vo vzťahu k ţalobcovi 2)
v časti jeho výroku o peňaţnom plnení potvrdzuje.
Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcom 1) a 2) na účet právneho zástupcu trovy
odvolacieho konania 3 403 097,- Sk.“.
Týmto mimoriadnym dovolaním nie je napadnutý:
výrok, ktorým Krajský súd v Bratislave návrh vo zvyšku zamietol,
výrok, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil prvostupňový rozsudok
vo výroku, ktorým prvostupňový súd návrh zamietol a
výrok, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky zaviazal oboch ţalobcov na
náhradu trov odvolacieho konania.
Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky predmetné rozhodnutia
v napadnutých výrokoch zrušil a vec vrátil Krajskému súd v Bratislave na ďalšie konanie.
Súčasne podľa § 243 v spojení s § 243ha OSP podal návrh na odklad vykonateľnosti
predmetných rozhodnutí v napadnutých výrokoch.
Podanie mimoriadneho dovolania odôvodnil nasledovným:
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 1. marca 2007 č. k. 29Cb 1/00-1117 uloţil
ţalovanému zdrţať sa vyuţívania know-how ţalobcu, zaplatiť ţalobcovi sumu
1 003 279 719,- Sk s úrokom z omeškania, uverejniť inzerát s ospravedlnením a zaplatiť trovy
konania. Vo zvyšku ţalobu zamietol.
Na odvolanie ţalobcu a ţalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo
7. augusta 2008 č. k. 30bo 141/2007 rozsudok prvostupňového súdu potvrdil a účastníkov
zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania.
Rozhodnutia prvostupňového súdu, ako aj rozhodnutie odvolacieho súdu, nadobudli
právoplatnosť 22. októbra 2008.
Podnet na podanie mimoriadneho dovolania podala Slovenská republika, zastúpená
Ministerstvom financií Slovenskej republiky, a to ako osoba dotknutá súdnymi
rozhodnutiami. Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom financií Slovenskej republiky,
je jediným akcionárom spoločnosti T., a. s. (ţalovaný).
Na základe podnetu osoby dotknutej rozhodnutím súdu a oboznámením sa s obsahom
právoplatných súdnych rozhodnutí, dospel generálny prokurátor k názoru, ţe rozhodnutiami
súdov bol porušený zákon a ţe ochranu práv nie je moţné zabezpečiť iným právnym
prostriedkom, neţ podaním mimoriadneho dovolania.
Súčasne zistil, ţe v danej veci realizáciou (vykonaním) rozsudku hrozí značná
hospodárska škoda, ako aj iný váţne nenapraviteľný následok. Keďţe podnet obdrţal
1. decembra 2008 a rozhodnutie súdu je vykonateľné, je nevyhnutné v záujme zabezpečenia
ochrany práv podať mimoriadne dovolanie, a to aj bez uvedenia dôvodov, pre ktoré sa
rozhodnutia napádajú, pretoţe rozsiahly spisový materiál, potrebný na preštudovanie
a následne uvedenie dôvodov, nie je moţné v tak krátkej lehote zvládnuť. Dovolacie dôvody
sa zaviazal doplniť v zmysle § 243h ods. 3 OSP v lehote 60 dní od doručenia tohto
mimoriadneho dovolania Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.
Vo výroku mimoriadneho dovolania navrhol podľa § 243 OSP v spojení s § 243ha
ods. 1 OSP odloţiť vykonateľnosť týmto mimoriadnym dovolaním napadnutých rozhodnutí
súdov. Ţiadal, aby o tomto návrhu Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal príslušné
uznesenie, ktorým odloţí vykonateľnosť rozsudkov vo všetkých výrokoch, okrem výroku,
ktorým súdy ţalobu zamietli.
Svoj návrh na odloţenie vykonateľnosti súdnych rozhodnutí odôvodnil nasledovne:
Predmetnými rozsudkami bol ţalovaný, ktorý je akciovou spoločnosťou s majetkovou
účasťou štátu, zaviazaný na zaplatenie mimoriadne vysokého peňaţného plnenia,
dosahujúceho s úrokmi z omeškania takmer dve miliardy slovenských korún. V prípade, ak by
došlo k plneniu alebo k výkonu predmetných rozhodnutí, a ak by následne boli rozhodnutia
Najvyšším súdom Slovenskej republiky zrušené, vznikla by ţalovanému pohľadávka na
vydanie značne vysokého bezdôvodného obohatenia, a to pohľadávka nezabezpečená, pričom
predpoklady jej vymoţiteľnosti sú neisté a rizikové. Predmetnými rozsudkami sa zároveň
ţalovanému zakazuje vyuţívať znalosti a skúsenosti tvoriace predmet know-how ţalobcu,
pričom rozsah zákazu je formulovaný tak široko, ţe ţalovaný by de facto nemohol vykonávať
svoju podnikateľskú činnosť v rozsahu prevádzkovania číselných lotérií. S prihliadnutím na
to, ţe ţalovaný je národnou lotériovou spoločnosťou v zmysle ustanovenia § 52 zákona
č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a teda je
jediným štátom oprávneným subjektom na vykonávanie číselných lotérií (§ 2 písm. 1/
citovaného zákona), došlo by výkonom rozhodnutia k situácii, kedy by po určitú dobu
nemohol túto činnosť vykonávať na území Slovenskej republiky ţiadny subjekt. Výkonom
činnosti ţalovaného získava štát značné príjmy do štátneho rozpočtu, pričom tieto príjmy by
výkonom predmetných rozhodnutí boli priamo ohrozené a vznikla by tak škoda, ktorú by
v prípade zrušenia napadnutých rozhodnutí Najvyšším súdom Slovenskej republiky, nebolo,
vzhľadom na jej rozsah, prakticky moţné vymôcť.
Generálny prokurátor podaním zo dňa 27. januára 2009 doplnil dôvody
mimoriadneho dovolania z 2. decembra 2008 č. k. VI/2 Pz 687/08-4 podaného proti
napadnutým výrokom rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 1. marca 2007 č. k.
29Cb 1/00- 1117 a napadnutým výrokom rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 7. augusta 2008 č. k. 30bo 141/2007 – 1236.
Uviedol, ţe mimoriadne dovolanie podal na základe podnetu Slovenskej republiky,
zastúpenej Ministerstvom financií Slovenskej republiky, ktorá je ako jediný akcionár
ţalovaného osobou dotknutou napadnutými rozhodnutiami. Mimoriadne dovolanie zároveň
podal aj na základe podnetu účastníka konania na strane ţalovaného - spoločnosti T. a. s..
Ďalej mimoriadne dovolanie podal aj na základe podnetu I. M. ktorého moţno, ako bývalého
ministra financií Slovenskej republiky, posudzovať ako osobu dotknutú predmetnými
rozhodnutiami. Svoj procesný úkon podania mimoriadneho dovolania z 2. decembra 2008
takto povaţoval za vykonaný na základe všetkých troch uvedených podnetov.
V rámci doplnenia dôvodov podania mimoriadneho dovolania ho odôvodnil
nasledovným:
Ţalobca sa ţalobou zo 7. januára 2000 v znení neskorších zmien domáhal, aby súd
uloţil ţalovanému povinnosť zdrţať sa prevádzkovania číselných lotérií Š., Š. a M., na ktoré
sa vzťahuje know-how ţalobcu, zdrţať sa vyuţívania know - how ţalobcu a zdrţať sa
vyuţívania uvedených označení. Ďalej sa domáhal primeraného zadosťučinenia vo forme
povinnosti uverejnenia ospravedlnenia v ţalobe špecifikovaným spôsobom. Okrem
uvedeného poţadoval zaplatenie sumy 1 428 731 419,- Sk s úrokmi z omeškania. Ţalovaná
suma (1 428 731 419,- Sk) predstavovala súčet nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
za neoprávnené pouţívanie know-how vo výške hodnoty know-how (109 404 000,- Sk),
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu nekalosúťaţného konania vo výške
čistého zisku ţalovaného za obdobie od 1. januára 1996 do 31. decembra 2005 (893 875 719,-
Sk) a nároku na náhradu škody z dôvodu protiprávneho pouţívania ochranných známok
ţalobcu za obdobie od 1. januára 1996 do 30. septembra 2002 (425 451 700,- Sk).
Krajský súd v Bratislave rozhodol rozsudkom z 1. marca 2007 č. k. 29Cb 1/00-1117
tak, ţe:
ţalovaný je povinný zdrţať sa akéhokoľvek, i čiastkového, vyuţívania znalostí alebo
skúseností tvoriacich predmet know-how ţalobcu, popísaného v znaleckom posudku
č. 8/1999 z 12. novembra 1999 vypracovanom súdnym znalcom mg. I. S. a v znaleckom
posudku č. 45/1999 z 29. novembra 1999 vypracovanom súdnou znalkyňou Mgr. M. M.,
týkajúceho sa organizácie, herných plánov a pravidiel číselných lotérií a stávkových hier Š.,
Š. a M., do 15 dní od právoplatnosti rozsudku,
ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi 1 003 279 719,- Sk do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku,
ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi úrok z omeškania vo výške 18,80 % p. a., zo
sumy 130 389 585,30 Sk za obdobie od 7. februára 2000 do zaplatenia, úrok z omeškania
vo výške 18,80 % p. a. zo sumy 141 691 414,70 Sk za obdobie od 7. februára 2000 do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 17,75 % p. a. zo sumy 107 743 566,60 Sk za
obdobie od 13. októbra 2002 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 17,75 % p. a.
zo sumy 172 507 030,80 Sk za obdobie od 13. októbra 2002 do zaplatenia, úrok
z omeškania vo výške 16,50 % p. a. zo sumy 94 586 893,50 Sk za obdobie od 5. septembra
2003 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 16,0 % p. a., zo sumy 92 731 654,60 Sk za
obdobie od 5. septembra 2003 do zaplatenia,
ţalovanému uloţil, aby v lehote do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku
na svoje náklady uverejnil dvakrát za sebou s odstupom jedného týţdňa platený inzerát
v sobotňajších vydaniach denníkov S., Š., P. a N. Č. s nasledovným textom: "Spoločnosť
T.,. a.s. sa uverejnením tohto inzerátu ospravedlňuje spoločnosti Š., a. s., ţe bez jej súhlasu
pouţívala pri prevádzkovaní číselných lotérií jej ochranné známky Š., Š. a M., čím
spoločnosť T. a. s. získala na úkor spoločnosti Š., a. s. neoprávnený majetkový prospech.
",
ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcovi, na účet právneho zástupcu ţalovaného, trovy
konania vo výške 79 526 540,60 Sk, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, a vo zvyšku
ţalobu zamietol.
Prvostupňový súd rozhodol na tom skutkovom základe, ţe ţalobca vznikol dňa
28. januára 1993 ako právny nástupca subjektu "Hospodářské zařízení S., podnik pro
organizování sportovních sázek", pričom právne nástupníctvo vzniklo v súlade s ustanovením
§ 766 ods. l Obchodného zákonníka. Vzhľadom na rozdelenie Česko - Slovenskej
federatívnej republiky na dva samostatné štátne útvary, stali sa právnymi nástupcami
uvedeného subjektu spoločnosť S., a. s., so sídlom v Českej republike a ţalobca so sídlom v
Slovenskej republike. Ţalobca je vlastníkom nehmotných práv a know-how vo vzťahu k
územiu Slovenskej republiky, ktoré získal od uvedeného subjektu. Ţalovaný tieţ vznikol 28.
januára 1993 a získal licenciu Ministerstva financií Slovenskej republiky na prevádzkovanie
číselných lotérií. Od vzniku ţalobcu a ţalovaného aţ do 30. júna 1999 prebiehala medzi nimi
spolupráca na základe uzavretých zmlúv, ktoré upravovali rozsah a podmienky sluţieb
poskytovaných ţalobcom ţalovanému pri prevádzkovaní číselných lotérií. V ţiadnej z týchto
zmlúv však nie je obsiahnuté ustanovenie, na základe ktorého by si ţalovaný mohol prisvojiť
a následne bezplatne vyuţívať know-how ţalobcu, ktoré ţalobca vytvoril či legálne získal, a
ktoré ţalobca vyuţíval i pri plnení svojich povinností voči ţalovanému. Prvostupňový súd sa
stotoţnil so záverom súdnej znalkyne Ing. Z., ţe hodnota predmetného know-how predstavuje
sumu 109 404 000,- Sk. Tým, ţe ţalovaný získal toto know-how neoprávnene, bez súhlasu
ţalobcu, a keďţe nie je moţné z hľadiska povahy tohto majetku vydať know-how ţalobcovi
späť, je ţalovaný povinný zaplatiť ţalobcovi hodnotu know-how titulom bezdôvodného
obohatenia.
Prvostupňový súd mal ďalej za preukázané, ţe ţalovaný od svojho vzniku aţ do
konca septembra 2002 pouţíval pri prevádzkovaní číselných lotérií označenia Š., Š. a M..
Avšak, práva na uţívanie týchto označení nadobudol ţalobca ako právny nástupca subjektu
"Hospodářské zařízení S., podnik pro organizování sportovních sázek". Následne boli tieto
označenia zapísané v registri ochranných známok Úradu priemyselného vlastníctva
Slovenskej republiky v prospech ţalobcu pre činnosti "organizovanie lotérií a stávkových
hier s výnimkou číselných lotérií a doplnkových hier k číselným lotériám". Prvostupňový
súd mal za to, ţe sluţby, pre ktoré mal ţalobca ochranné známky zapísané, sú podobné
sluţbe "organizovanie číselných lotérií", pri prevádzkovaní ktorej pouţíval predmetné
označenia ţalovaný bez súhlasu ţalobcu. Ţalobcovi preto patrí náhrada škody, ktorá
predstavuje ţalovaným nezaplatený primeraný ročný licenčný poplatok za uţívanie
ochranných známok. Ţalobca uplatnil ţalobou nárok na náhradu škody za obdobie od l.
januára 1996 do 30. septembra 2002. Prvostupňový súd sa stotoţnil so znaleckými
posudkami Ing. Z. a Ing. M., ţe licenčný poplatok má byť vyjadrený percentuálnym
podielom z ročného obratu dosiahnutého ţalovaným z prevádzkovania predmetných
číselných hier. Vzhľadom na rozdielnu výšku licenčných poplatkov stanovenú v týchto
znaleckých posudkoch, vychádzal súd z ich aritmetického priemeru, pričom takto
vypočítaný percentuálny podiel predstavuje 6,85 % z obratu dosiahnutého pri
prevádzkovaní hry Š., 4,55 % z obratu dosiahnutého pri prevádzkovaní hry Š. a 4,15 % z
obratu dosiahnutého pri prevádzkovaní hry M.. Celkový nárok ţalobcu na náhradu škody,
ktorý mu prvostupňový súd priznal, predstavuje nezaplatený priemerný licenčný poplatok
za obdobie od l. januára 1996 do 30. septembra 2002 vo výške 425 451 700,- Sk.
Prvostupňový súd dospel k záveru, ţe konanie ţalovaného v súvislosti s pouţívaním
know-how ţalobcu na prevádzkovanie číselných lotérií Š., Š. a M. a v súvislosti s
pouţívaním označení zhodných s ochrannými známkami ţalobcu, spĺňa znaky
nekalosúťaţného konania. Ţalovaný totiţ napriek svojmu monopolnému postaveniu
v Slovenskej republike pôsobí v prostredí hospodárskej súťaţe, ktorej je sám aktívnym
účastníkom. Súd preto povaţoval za nutné priznať ţalobcovi nároky, ktoré mu vyplývajú z
Z uvedeného dôvodu prvostupňový súd vyhovel ţalobe v časti návrhu poţadujúceho
zdrţať sa pouţívania predmetného know-how ţalovaným. Súd zamietol zdrţiavací návrh
v časti poţadujúcej zdrţať sa prevádzkovania číselných lotérií Š., Š. a M. a zdrţať sa
pouţívania uvedených označení, nakoľko mal za preukázané, ţe ţalovaný tieto označenia
nepouţíva od začiatku októbra 2002.
Prvostupňový súd ďalej posudzoval v ţalobe uplatnený nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia z dôvodu nekalosúťaţného konania. Uviedol, ţe ţalovaný by bez
know-how na prevádzkovanie číselných lotérií pôvodne pomenovaných Š., Š. a M. nemohol
dosiahnuť ţiadne výnosy. Ţalovaný sa preto obohatil neoprávneným uţívaním nehmotného
majetku ţalobcu a toto obohatenie spočíva v zisku ţalovaného. Výpočet čistého zisku (teda
výšky bezdôvodného obohatenia) za obdobie uplatnené ţalobcom (od 1. januára 1996 do 31.
decembra 2005) vykonal prvostupňový súd tak, ţe z celkových vkladov z číselných lotérií
prijatých ţalovaným pripadá 50 % na výplatu výhier a 50 % tvorí výnos ţalovaného, pričom
30 % výnosu tvorí odvod Ministerstvu financií Slovenskej republiky, 2 % výnosu odvod
štátnemu daňovému dozoru, 20 % výnosu odmena zberniam a 17 % výnosu leasingové
splátky americkej firme G., teda ţalovanému zostáva 31 % výnosu ako jeho hrubý zisk (t. j.
15,5 % z dosiahnutého obratu). Čistý zisk predstavuje potom tri pätiny takto vypočítaného
hrubého zisku. Uvedeným spôsobom ustálil prvostupňový súd výšku čistého zisku
ţalovaného za obdobie od 1. januára 1996 do 31. decembra 2005 sumou 893 875 719,- Sk.
Súčasťou takto dosiahnutého čistého zisku (bezdôvodného obohatenia ţalobcu) je aj suma,
ktorú mal ţalovaný uhradiť ţalobcovi titulom licenčných poplatkov za ochranné známky vo
výške vyčíslenej náhrady škody (425 451 700,Sk), preto je potrebné túto sumu od výšky
čistého zisku odpočítať (rozdiel predstavuje sumu 468 424 019,- Sk). Ţalobu preto v časti
zaplatenia sumy 425 451 700,- Sk, ako sumy duplicitne poţadovanej, zamietol.
Prvostupňový súd teda priznal ţalobcovi peňaţný nárok vo výške 1 003 279 719,- Sk,
čo predstavuje súčet
nároku na náhradu škody za pouţívanie ochranných známok za obdobie od
1. januára 1996 do 30. septembra 2002 (425 451 700,- Sk),
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za pouţívanie know-how vo výške
hodnoty know-how (109 404 000,- Sk),
a nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu nekalosúťaţného konania
vo výške čistého zisku za obdobie od 1. januára 1996 do 31. decembra 2005,
zníţeného o uvedený nárok na náhradu škody (893 875 719,- Sk mínus
425 451 700,- Sk), ktorý predstavuje sumu 468 424 019,- Sk.
Výrok o uloţení povinnosti uverejniť ospravedlňujúci inzerát (t. j. rozhodnutie
o ţalobou uplatnenom nároku na primerané zadosťučinenie) prvostupňový súd bliţšie
neodôvodnil.
Výšku priznaných úrokov z omeškania určil prvostupňový súd o 10 % vyššiu, neţ
je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým
kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie ţalovaný, a ţiadal rozsudok
zmeniť a ţalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Proti výroku o zamietnutí nároku na zaplatenie
425 451 700,- Sk podal odvolanie aj ţalobca a ţiadal, aby odvolací súdu rozsudok v tejto časti
zmenil a ţalobe vyhovel.
V priebehu odvolacieho konania ţalobca postúpil peňaţné pohľadávky voči
ţalovanému spoločnosti Š. I., s. r. o. Po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu o
pripustení vstupu ďalšieho účastníka na strane ţalobcu sa okruh účastníkov konania na strane
ţalobcu vymedzil tak, ţe spoločnosť Š., a. s. (ţalobca v 1. rade) je nositeľom procesnej
legitimácie o uplatnenom nároku na zdrţanie sa nekalosúťaţného konania a o nároku na
primerané zadosťučinenie a spoločnosť Š. I., s. r. o. (ţalobca v 2. rade) je nositeľom procesnej
legitimácie o uplatnenom nároku na náhradu škody a na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Z dôvodu prehľadnosti sú ţalobca v 1. rade a ţalobca v 2. rade označovaní v ďalšom
texte iba ako "ţalobca".
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, rozsudkom zo 7. augusta
2008 č. k. 3Obo 141/2007-1236 rozsudok prvostupňového súdu potvrdil. Ţalovaného
zaviazal zaplatiť ţalobcom trovy odvolacieho konania vo výške 3 403 097,- Sk na účet ich
právneho zástupcu. Ţalobcov zaviazal zaplatiť ţalovanému trovy odvolacieho konania
vo výške 2 037 933,- Sk na účet jeho právneho zástupcu.
Odvolací súd sa stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa.
K námietke ţalovaného, ţe know-how môţe poţívať právnu ochranu priamo zo zákona len
po splnení predpokladov právnej ochrany obchodného tajomstva uviedol, ţe majetkovo
právne komponenty know-how, ako duševného vlastníctva, sú chránené prostredníctvom
slobody vlastníctva vyjadrenej v článku 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a cez
ustanovenia Občianskeho zákonníka (ustanovenia o ochrane vlastníctva) a Obchodného
zákonníka (ustanovenia o nekalej súťaţi). Za nesprávne povaţoval aj tvrdenie ţalovaného,
ţe medzi účastníkmi konania nejde o hospodársku súťaţ. Podľa názoru odvolacieho súdu,
si účastníci pri prevádzkovaní číselných hier a stávkových hier navzájom konkurovali, boli
preto súťaţiteľmi v hospodárskej súťaţi. Uţívaním know-how bez súhlasu ţalobcu, získal
ţalovaný neoprávnenú výhodu oproti iným súťaţiteľom, čo je v rozpore s dobrými mravmi
súťaţe.
Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 1. marca 2007 č. k. 29Cb 1/00-1117,
ako aj rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 7. augusta 2008 č. k.
3Obo 141/2007-1236, bol podľa názoru generálneho prokurátora, v mimoriadnom
dovolaní napadnutých výrokoch, porušený zákon.
Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môţu konať iba
na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa § 1 OSP, Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov
v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv
a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné
plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.
Podľa § 155 ods. 1 prvá veta OSP, obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo
výroku rozsudku.
Podľa § 5 prvá veta Obchodného zákonníka (ďalej len "ObchZ"), podnikom sa na účely tohto
zákona rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zloţiek podnikania.
Podľa § 17 ObchZ, predmetom práv patriacich k podniku je aj obchodné tajomstvo. Obchodné
tajomstvo tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace
s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu
hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch beţne dostupné, majú byť podľa vôle
podnikateľa utajené a podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje.
Podľa § 18 ObchZ, podnikateľ prevádzkujúci podnik, na ktorý sa vzťahuje obchodné
tajomstvo, má výlučné právo, ak osobitný zákon neustanovuje niečo iné, s týmto tajomstvom
nakladať, najmä udeliť dovolenie na jeho vyuţitie a určiť podmienky takého vyuţitia.
Podľa § 19 ObchZ, právo k obchodnému tajomstvu trvá, pokiaľ trvajú skutočnosti uvedené
v § 17.
Podľa § 20 ObchZ proti porušeniu alebo ohrozeniu práva na obchodné tajomstvo prislúcha
podnikateľovi právna ochrana ako pri nekalej súťaţi.
Podľa § 44 ods. 1 ObchZ, nekalou súťaţou je konanie v hospodárskej súťaţi, ktoré
je v rozpore s dobrými mravmi súťaţe a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťaţiteľom alebo
spotrebiteľom. Nekalá súťaţ sa zakazuje.
Podľa § 51 ObchZ, porušovaním obchodného tajomstva je konanie, ktorým
konajúci inej osobe neoprávnene oznámi, sprístupní, pre seba alebo pre iného vyuţije
obchodné tajomstvo (§ 17), ktoré sa môţe vyuţiť v súťaţi a o ktorom sa dozvedel:
a) tým, ţe sa mu tajomstvo zverilo alebo inak stalo prístupným (napr.
z technických predlôh, návodov, výkresov, modelov, vzorov) na základe jeho
pracovného vzťahu k súťaţiteľovi alebo na základe iného vzťahu k nemu, prípadne
v rámci výkonu funkcie, na ktorú ho súd alebo iný orgán povolal,
b) vlastným alebo cudzím konaním priečiacim sa zákonu.
Podľa § 53 ObchZ, osoby, ktorých práva boli nekalou súťaţou porušené alebo ohrozené,
môţu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdrţal a odstránil závadný stav.
Ďalej môţu poţadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môţe poskytnúť aj v peniazoch,
náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia.
Podľa § 43 ods. 1 ObchZ, pokiaľ z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská
republika viazaná a ktoré boli uverejnené v Zbierke zákonov, nevyplýva inak,
nevzťahuje sa ustanovenie tejto hlavy na konanie v rozsahu, v akom má účinky v zahraničí.
Podľa § 3a ods. 2 zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach (ďalej len "zákon
č. 55/1997 Z. z.) v znení účinnom od 1. januára 2002, za zameniteľné sa povaţujú označenia
alebo ochranné známky a za podobné sa povaţujú tovary alebo sluţby, ak taká zameniteľnosť
alebo podobnosť vyvoláva nebezpečenstvo zámeny označení alebo ochranných známok,
alebo tovarov, alebo sluţieb pochádzajúcich od rôznych osôb, alebo nebezpečenstvo vzniku
mylnej predstavy o vzájomnej spojitosti s označením alebo s ochrannou známkou so skorším
právom prednosti vo vedomí spotrebiteľskej verejnosti.
Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 55/1997 Z. z., zápisom označenia do registra
prihlasovateľ nadobudne práva na ochrannú známku a stáva sa majiteľom ochrannej známky;
o zápise vydá úrad majiteľovi ochrannej známky osvedčenie.
Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 55/1997 Z. z., úrad vymaţe ochrannú známku z registra,
ak v konaní začatom na návrh tretej osoby alebo v konaní z vlastného podnetu zistí, ţe bola
zapísaná v rozpore s podmienkami na jej zápis do registra ustanovenými zákonom.
Podľa § 16 ods. 14 zákona č. 55/1997 Z. z., ak sa dôvod na výmaz ochrannej známky
z registra týka len určitej časti tovarov alebo sluţieb, pre ktoré je ochranná známka zapísaná,
úrad vymaţe ochrannú známku len pre tieto tovary alebo sluţby.
Podľa § 18 zákona č. 55/1997 Z. z., pri výmaze ochrannej známky podľa § 16 ods. l
platí, ţe k jej zápisu do registra nedošlo; inak je výmaz účinný odo dňa začatia konania
o výmaze.
Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 55/1997 Z. z., majiteľ ochrannej známky má výlučné
právo označovať svoje tovary alebo sluţby ochrannou známkou, pre ktoré je zapísaná
v registri, alebo ju pouţívať v spojení s týmito tovarmi alebo sluţbami.
Podľa § 25 ods. 1 prvá veta zákona č. 55/1997 Z. z. v znení účinnom do
31. decembra 2001, bez súhlasu majiteľa ochrannej známky nikto nesmie pouţívať
označenie zhodné alebo zameniteľné s jeho ochrannou známkou pre rovnaké alebo podobné
tovary alebo sluţby, pre ktoré je ochranná známka zapísaná do registra.
Podľa § 25 ods. l prvá veta zákona č. 55/1997 Z. z. v znení účinnom od 1. januára
2002, bez súhlasu majiteľa ochrannej známky nikto nesmie pouţívať označenie zhodné
alebo zameniteľné s jeho ochrannou známkou pre rovnaké alebo podobné tovary alebo
sluţby, pre ktoré je ochranná známka zapísaná do registra, ani označenie zhodné alebo
zameniteľné s jeho ochrannou známkou pre tovary alebo sluţby, ktoré síce nie sú podobné
tým, pre ktoré je ochranná známka zapísaná, ale ide o ochrannú známku, ktorá má
v Slovenskej republike dobré meno a jeho pouţívanie by nepoctivo ťaţilo z rozlišovacej
spôsobilosti alebo dobrého mena ochrannej známky alebo by im bolo na ujmu.
Podľa § 369 ods. l ObchZ v znení účinnom od 1. februára 2004, ak je dlţník
v omeškaní so splnením peňaţného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, neţ je
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky uplatňovaná pred prvým
kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa
pouţije počas celého tohto polroka.
Podľa § 369 ods. l ObchZ v znení účinnom do 31. januára 2004, ak je dlţník
v omeškaní so splnením peňaţného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba
úrokov z omeškania, je dlţník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
určené v zmluve, inak o 1 % vyššie, neţ je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502.
Podľa § 763a ObchZ (Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. februára
2004), práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa spravujú podľa doterajších predpisov.
Týmito zákonnými ustanoveniami sa, podľa generálneho prokurátora, konajúce súdy
neriadili, pričom ich rozhodnutia spočívajú najmä v nesprávnom právnom posúdení veci, a to
v nesprávnom právnom posúdení viacerých právnych otázok (bod 1, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10 a 11
odôvodnenia), ako aj v iných vadách konania (bod 2, 5 a 8 odôvodnenia), ktoré mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Ţalovaný je národnou lotériovou spoločnosťou, ktorá je na území Slovenskej
republiky jediným oprávneným subjektom na prevádzkovanie číselných lotérií. Napriek tomu
sa predmetnými rozhodnutiami súdov ţalovanému de facto zakázalo vykonávanie činnosti
prevádzkovania číselných lotérií a uloţilo sa mu zaplatenie sumy prevyšujúcej jeho celý čistý
zisk za obdobie uplatnené v ţalobe (od roku 1996 do roku 2005), a to v podstate na tom
základe, ţe uţíval neurčito vymedzené znalosti a skúsenosti ţalobcu. Ţalobcovi sa takto
priznala hodnota, ktorú by bez štátneho povolenia na prevádzkovanie číselných lotérií, iba na
základe svojich znalostí a skúseností, nemohol v predmetnej oblasti nikdy dosiahnuť.
1.) Nesprávne právne posúdenie určitosti vymedzenia predmetu sporu
Za súčasť nehmotných zloţiek podnikania sa pokladá aj know-how (z anglického
„vedieť ako“). Predstavuje súbor poznatkov, skúseností, informácií alebo postupov
obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy.
Je zrejmé, ţe určitý stupeň poznatkov alebo skúseností má kaţdý podnikateľ. Iba za
určitých okolností sú však tieto poznatky a skúsenosti aj predmetom právnej ochrany a iba
za určitých okolností majú ekonomickú hodnotu (hospodárska a právna relevancia).
Pre posúdenie hospodárskej a právnej relevancie poznatkov a skúseností
podnikateľa je nevyhnutné vymedziť ich obsah, popísať ich a nezameniteľným spôsobom
ich definovať. Vymedzenie obsahu poznatkov a skúseností podnikateľa musí byť vykonané
s prihliadnutím na to, či poznatok alebo skúsenosť sú všeobecné, dostupné a samozrejmé
alebo či sú jedinečné, hodnotné a uţitočné.
Ţalobca určité poznatky a skúsenosti mal. Avšak, ani zo ţaloby, ani z celého
priebehu konania, ani zo znaleckých posudkov, ani z rozhodnutí súdov nie je moţné zistiť,
ktoré konkrétne poznatky a skúsenosti ţalobcu sú predmetom sporu, respektíve, ktoré
poznatky a skúsenosti majú hospodársku a právnu relevanciu. Vymedzenie know-how
musí byť na účely súdneho sporu dostatočne určité. Súd musí mať ustálené, akému
nehmotnému majetkovému právu (ktorým konkrétnym poznatkom a skúsenostiam) sa má
v konaní poskytnúť právna ochrana. Ide o vymedzenie samotného predmetu sporu.
Nakoľko ani vo výroku ani v odôvodneniach súdnych rozhodnutí nie je expressis
verbis vyjadrené, aké poznatky a skúsenosti ţalobcu povaţovali súdy za predmet sporu
(uvádza sa iba veľmi všeobecne a neurčito, ţe know-how ţalobcu je "systém číselných hier"),
je potrebné vychádzať z toho, ţe konajúce súdy povaţovali za nehmotné práva ţalobcu to, čo
je ako know-how opísané v znaleckých posudkoch, na ktoré odkazuje výrok rozsudku súdu
prvého stupňa. V znaleckom posudku Ing. I. S. č. 8/1999 je know-how vymedzené
demonštratívne ako súbor znalostí a skúseností umoţňujúcich organizáciu a prevádzkovanie
číselných lotérií a stávkových hier, do ktorého moţno zaradiť herné plány OFF LINE a ON
LINE, systém J., súhrn prevádzkovej dokumentácie, prevádzkové poriadky, herné predpisy,
tabuľky na číselné lotérie, vzory tlačív (Prevádzková obálka, reklamačný list a pod.),
technickú dokumentáciu, informácie a pomôcky pre typujúcich, súvisiaci systém zúčtovania
vkladov, výhier a odvodu trţieb, poštové pravidlá pre stávkovú činnosť, spôsob spolupráce s
jednotlivými zberňami a technické znalosti pre servis terminálov ON LINE. V znaleckom
posudku Ing. M. M. č. 45/1999 (na ktorý tieţ výrok rozsudku súdu prvého stupňa odkazuje),
sa za know-how navyše (okrem uţ hore uvedeného) povaţuje aj pouţitie technológie ON
LINE systému, systém spracovania a vyhodnocovania výherných typov v S. a. s. Praha z
G.G., spracovanie súpisov výhier a výherných listín v S. a. s. Praha, prijímanie tipov od
tipujúcich prostredníctvom zberní, TJ, klubov a pôšt, fyzických a právnických osôb, doprava
tiketov a ich spracovanie z celej Slovenskej republiky, zabezpečenie prenosu dát o výherných
číslach, výškach, počte a J.do TA SR, Slovenských telekomunikácií a TELETEXTU,
informácia verejnosti prostredníctvom dennej tlače, TV (s tým, ţe významným parametrom
know-how je funkčnosť siete), ekonomické spracovanie činností, vytvorenie účtovníckeho
programu - trţby, výplaty provízií zberniam, výplata výhier tipujúcim, odvody, významné
obchodné kontrakty a spojenia na zabezpečenie zmluvných vzťahov s viacerými subjektmi
súvisiacich so zabezpečením uvedených činností, vypracovaný systém ochrany informácií,
kvalita a kompetentnosť personálu, zakúpenie a prevádzka ţrebovacích strojov a distribučná
činnosť tlačív, výherných listín, súpisov výhier.
V predchádzajúcom odseku sú uvedené všetky elementy, ktoré podľa uvedených
znaleckých posudkov, a súčasne podľa názoru konajúcich súdov, tvoria know-how ţalobcu.
Ţiaden z uvedených elementov však neopisuje určitý poznatok alebo skúsenosť ţalobcu
(know-how) tak, aby bol tento poznatok alebo skúsenosť dostatočne individualizovaný
a určitý. Znalcami uvádzané elementy moţno rozdeliť do niekoľkých skupín.
Po prvé, ide o opis činnosti, ktoré sú samozrejmé a nevyhnutné na prevádzkovanie
číselných lotérií (respektíve podnikateľskej činnosti). Do tejto skupiny patrí prijímanie tipov
od tipujúcich prostredníctvom zberní, klubov, pôšt, fyzických a právnických osôb, doprava
tiketov a ich spracovanie z celej Slovenskej republiky, zabezpečenie prenosu dát o výherných
číslach, výškach, počte a J. do TA SR, Slovenských telekomunikácií a TELETEXTU,
informácia verejnosti prostredníctvom dennej tlače, TV, ekonomické spracovanie činností,
výplata výhier tipujúcim, odvody, zakúpenie a prevádzka ţrebovacích strojov, distribučná
činnosť tlačív, výherných listín, súpisov výhier.
Po druhé, ide o elementy, ktoré by potenciálne mohli byť výsledkom určitých
poznatkov alebo skúseností, avšak bez bliţšieho vymedzenia nie je zistiteľné, v čom
skúsenosť, informácia alebo uţitočnosť postupu (know-how) spočíva. Sem patria tabuľky na
číselné lotérie, vzory tlačív, prevádzková obálka, reklamačný list, technická dokumentácia,
informácie a pomôcky pre tipujúcich, účtovný program.
Po tretie, ide o vnútorné normatívne akty, ktoré sú definované iba svojím názvom, nie
však svojim obsahom. S istotou moţno tvrdiť, ţe vnútorný normatívny akt nie je know-how
ako celok. Je samozrejmé, ţe obsahuje mnoţstvo všeobecných normatívnych ustanovení. To,
ţe určitá časť (ustanovenie) vnútorného normatívneho aktu je nehmotnou zloţkou podnikania
ako uţitočný postup, znalosť či informácia je moţné, v danom prípade však nie je táto časť
príslušného normatívneho aktu dostatočne individualizovaná a opísaná. Sem patria herné
plány OFF LINE a ON LINE, systém J., súhrn prevádzkovej dokumentácie, prevádzkové
poriadky, herné predpisy, súvisiaci systém zúčtovania vkladov a výhier, odvodu trţieb,
poštové pravidlá pre stávkovú činnosť a vypracovaný systém ochrany informácií.
Po štvrté, ide o neurčité odkazy na znalosť technológie (postupu, spôsobu práce) bez
uvedenia, v čom táto znalosť spočíva. Sem patria technické znalosti pre servis terminálov
ON LINE, pouţitie technológie ON LINE systému, systém spracovania a vyhodnocovania
výherných typov v S. a. s. Praha z G.S., spracovanie súpisov výhier a výherných listín v S. a.
s. Praha, významné obchodné kontrakty a spojenia na zabezpečenie zmluvných vzťahov s
viacerými subjektmi, spôsob spolupráce s jednotlivými zberňami, kvalita a kompetentnosť
personálu.
K tomu, ţe predmet súdneho konania nebol dostatočne určitým spôsobom vymedzený,
zásadným spôsobom prispelo podľa názoru generálneho prokurátora to, ţe skúmaný predmet
bol od počiatku pomenovaný anglickým ekvivalentom (know-how), pričom konajúce súdy si
nie dostatočne uvedomovali, ţe toto označenie nahrádza slovenský ekvivalent "uţitočný
poznatok, skúsenosť, postup či informácia". Tento nedostatok negatívne ovplyvnil vecnosť a
účelnosť súdneho dokazovania. Napríklad, svedkom a znalcom boli kladené otázky, či "mal
ţalobca know-how", namiesto zrozumiteľnej formulácie spôsobom: "Aké mal ţalobca
poznatky a skúsenosti?" Je totiţ samozrejme, ţe poznatky a skúsenosti má kaţdý. Dôleţité v
danom prípade je, o aké poznatky a skúsenosti sa jedná. Takto neurčito a bezpredmetne boli
formulované otázky napríklad na svedka D. (pojednávanie z 3. júla 2001), ktorý na otázku či
mal ţalobca know-how odpovedal, ţe vzhľadom na to, ţe vedel ako prevádzkovať činnosť,
tak mal know-how on. Na tomto pojednávaní bola poloţená aj otázka svedkovi Č.: ,,Kto bol
vlastníkom know-how?", ktorá po preklade do slovenčiny naberie váhu svojej neurčitosti,
keďţe znamená "Kto mal znalosti a skúsenosti?" Nie je pritom vôbec jasné, na aké konkrétne
znalosti a skúseností sa vypočúvajúci pýta. Pouţívanie anglického ekvivalentu spôsobovalo,
ţe konajúce súdy pouţívali výraz "vlastníctvo know-how", pričom je nepravdepodobné, ţe by
vzhľadom na systematiku vecných práv v slovenskom právnom poriadku pouţili výraz
"vlastníctvo skúsenosti" alebo "vlastníctvo poznatku".
Pojem know-how sa v danom súdnom konaní stotoţnil s pojmom činnosť a odklonil
sa od pojmu poznatok alebo skúsenosť. Nastalo jeho zovšeobecnenie. Napríklad,
prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku uvádza, aké činnosti obsahuje know-how (strana
24 ods. 4 prvostupňového rozsudku). Toto krytie pojmu "činnosť" s pojmom "know-how"
nachádzame uţ v ţalobe. Ţalobca opisuje svoje činnosti, tvrdí, ţe ich vykonával na základe
znalostí a skúseností, avšak neuvádza akých. Tvrdenia o tom, v čom konkrétne spočíva
know-how absentujú. Táto tendencia pokračovala v celom konaní a premietla sa do
rozhodnutí súdov. Záver je potom ten, ţe ţalovanému sa rozsudkom uloţil zákaz
všeobecných činností (napríklad zákaz výplaty výhier tipujúcim).
Osobitným spôsobom sa nepresnosti vo vymedzení predmetu konania prejavili pri
vykonaní dôkazu znaleckým posudkom Ing. G. Z. č. 1/2002, ktorý bol v procese dokazovania
ťaţiskový. Súd vymedzil otázky pre znalkyňu uznesením z 13. októbra 2001, č. k. 29Cb 1/00-
133. Súd poloţil znalkyni aj otázku, či ţalovaný v čase svojho vzniku (v roku 1993) mal
vlastné know-how umoţňujúce prevádzkovanie číselných lotérií. Súd sa takto znalca spýtal,
či mal ţalovaný v čase svojho vzniku znalosti a skúsenosti, pričom odpoveď na túto otázku je
samozrejmá a nevyţaduje znalca. Odpoveď je elementárna, keďţe obchodná spoločnosť v
čase svojho vzniku know-how z vlastnej činnosti nemá. Na ďalšiu otázku súdu, aby znalec
stanovil obsah a rozsah know-how ţalobcu, odpovedal znalec tak, ţe obsah a rozsah je zrejmý
z dokladov v časti II. posudku, a ţe ţalobca získal od svojho predchodcu "celé know-how"
(rozumej "všetky znalosti a skúsenosti"). Znalkyňa na túto otázku súdu de facto
neodpovedala, vymedzenie znalostí a skúseností ţalobcu, o ktorých sa koná, zostalo v
neurčitej rovine. V časti II. posudku nie je ţiadne know-how definované. Na ďalšiu otázku
súdu, stanoviť rozsah a obsah postupov ţalovaného a porovnať ich s know-how ţalobcu,
znalkyňa neodpovedala, čo odôvodnila tým, ţe jej zo strany ţalovaného neboli poskytnuté
potrebné podklady. Súd však nezisťoval, aké podklady by na zodpovedanie otázky boli pre
znalca potrebné a neuloţil ţalovanému uznesením, aby predmetné podklady znalkyni
predloţil (nevykonal postup v súlade s § 127 ods. 3 OSP). Uvedené otázky, ktoré boli
podstatného charakteru pre vymedzenie vlastného predmetu sporu, zostali nezodpovedané.
Skutočný dôvod, prečo znalkyňa nevykonala porovnanie znalostí a skúseností ţalobcu a
ţalovaného je ten, ţe porovnanie vykonať nevedela, nakoľko nemala vymedzené ani to, čo
boli relevantné poznatky, skúsenosti, postupy a uţitočné informácie ţalobcu.
Napriek tomu, ţe znalkyňa Ing. G. Z. uviedla, ţe pre nedostatok podkladov nevie
vymedziť postupy ţalovaného a porovnať ich s know-how ţalobcu, vedela odpovedať na
ďalšiu otázku súdu (otázka číslo 6 citovaného uznesenia), a to, či know-how, ktoré pouţíva
ţalovaný od roku 1993 do súčasnosti, je v podstatnej časti totoţné s know-how ţalobcu.
Uviedla kladnú odpoveď, vedela zodpovedať, ţe know-how, ktoré pouţíva ţalovaný od roku
1993, je v podstatnej časti totoţné s know-how ţalobcu. Ţalovaný v podaní z 10. septembra
2002 (číslo listu 202) správne namietal, ţe znalkyňa na túto otázku nemohla vedieť
odpovedať, nakoľko tvrdila, ţe postupy pouţívané ţalovaným zistiť z predloţených údajov
nevedela. Inými slovami znalkyňa postupy ţalovaného nepoznala, ale vedela, ţe sú totoţné s
postupmi ţalobcu.
V konaní pred súdom prvého stupňa bol predloţený znalecký posudok
Ing. H. č. 1/2003, v znení dodatku č. 1, vypracovaný na objednávku ţalovaného, ktorého
účelom bolo posúdenie znaleckých posudkov Ing. S. č. 8/1999 a Ing. M. č. 45/1999
(vypracovaných na objednávku ţalobcu) a znaleckého posudku Ing. Z. č. 1/2002 (znalkyne
ustanovenej súdom). Ing. H. upozorňuje na neurčité vymedzenie know-how v citovaných
znaleckých posudkoch. Podrobne analyzuje kaţdý element, ktorý bol v týchto posudkoch
zaradený do know-how, a ktorý bol ako know-how ocenený. Tieto elementy hodnotí buď
ako všeobecné neurčité označenia, ktoré sú univerzálne pouţiteľné na akúkoľvek oblasť,
alebo ako nekonkrétne neidentifikovateľné pojmy. Závery Ing. H., ktoré poukazujú na
neurčité vymedzenie predmetu nehmotného páva (know-how) neboli v odôvodneniach
súdnych rozhodnutí vyhodnotené.
Otázka, či poznatky a skúsenosti, ktorým sa má v súdnom spore poskytnúť právna
ochrana, sú vymedzené dostatočne určito alebo iba všeobecne, nie je iba otázkou skutkovou,
ale aj otázkou právnou. Neurčitosť predmetu právneho vzťahu je zákonnou prekáţkou vzniku
zmluvného právneho vzťahu (§ 37 ods. 2 OZ). Uvedené však platí aj pre právne vzťahy, ktoré
vznikajú z iných právnych skutočnosti, ako z právnych úkonov (§ 489 OZ). V danom prípade
nemohol vzniknúť medzi účastníkmi právny vzťah z bezdôvodného obohatenia na základe
pouţívania tak neurčito vymedzených poznatkov a skúseností ţalobcu, ako sú vymedzené
v ţalobe, v znaleckých posudkoch a v rozhodnutiach súdov. Posúdenie poţiadavky na
dostatočne určité vymedzenie predmetu nehmotného práva (know-how) je úlohou súdu (ako
otázka právna) a nemôţe byť suplované vyjadrením súdneho znalca. Konajúce súdy vec
nesprávne právne posúdili, ak ţalobcom tvrdené skutočnosti povaţovali za dostatočne určité
vymedzenie predmetu nehmotného práva. Správne mali vec vyhodnotiť tak, ţe tvrdené
know-how nie je pre svoju neurčitosť spôsobilé byť predmetom mimozmluvného právneho
vzťahu medzi účastníkmi konania, a ţalobu mali zamietnuť uţ z tohto dôvodu v časti
nárokov, ktoré sa opierajú o neoprávnené pouţívanie tvrdeného know-how ţalobcu.
2) Materiálna nevykonateľnosť výroku o zdržaní sa konania
Súd prvého stupňa formuloval výrok rozsudku o zdrţaní sa konania tak, ţe
ţalovanému uloţil zákaz vyuţívania know-how popísaného v znaleckom posudku č. 8/1999
z 12. novembra 1999 vypracovanom súdnym znalcom Ing. I. S. a v znaleckom posudku č.
45/1999 z 29. novembra 1999 vypracovanom súdnou znalkyňou Ing. M. M.. Výrok rozsudku
teda neobsahuje presné vymedzenie činnosti, ktoré sa ţalovanému zakazujú. Ukladá sa
zákaz činností uvedených v iných dokumentoch, pričom tieto dokumenty (znalecké posudky)
netvoria súčasť, ani prílohu, rozsudku. Dôvod takéhoto procesného postupu vidím v tom, ţe
konajúce súdy nemali za ustálené, čo je predmetom sporu (čo sú poznatky a skúsenosti
tvoriace know-how). Nevedeli a nemohli neurčitý know-how vo výroku opísať, a problém
preto obišli odkazom na (tieţ neurčitý) opis v znaleckých posudkoch.
Formulácia výroku rozhodnutia súdu tým spôsobom, ţe uloţenú povinnosť uvedie
súd odkazom na iný dokument nie je prípustná. Ustanovenie § 155 ods. 1 OSP ukladá súdu
uviesť obsah rozhodnutia výlučne vo výroku rozsudku. A contrario, časť obsahu
rozhodnutia nemôţe byť uvedená v dokumente, ktorý nie je súčasťou rozsudku. Uvedený
výklad je koherentný s ústavnou poţiadavkou, aby štátne orgány konali výlučne spôsobom
aprobovaným zákonom (článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Zo zákona
nevyplýva moţnosť súdu uviesť časť obsahu rozhodnutia tak, ţe výrok rozsudku odkáţe na
iný dokument.
Všeobecnou poţiadavkou na rozhodnutie súdu, ktorým sa ukladá účastníkovi určitá
povinnosť, je materiálna vykonateľnosť tohto rozhodnutia, ktorá, okrem iného, zahŕňa aj
poţiadavku na určitosť uloţenej povinnosti. Uloţená povinnosť musí vyplývať
z exekučného titulu jednoznačne. V exekučnom konaní nesmie byť predmet plnenia
(respektíve predmet zákazu) sporný. V danom prípade by pri výkone výroku o zdrţaní sa
konania bolo potrebné vyhodnotiť, či ţalovaný pokračuje vo vykonávaní zakázanej
činnosti (v pouţívaní know-how), ktorá je opísaná v predmetných znaleckých posudkoch
neurčitým a všeobecným spôsobom. Napríklad, v znaleckých posudkoch sa za know-how
ţalobcu povaţuje aj "výplata výhier tipujúcim". Pri doslovnom výklade by výkon
rozhodnutia smeroval k obmedzeniu akejkoľvek výplaty výhier tipujúcim, čo by ale
znamenalo, ţe ţalovaný nemôţe túto činnosť vykonávať ani spôsobom nezasahujúcim do
know-how ţalobcu. Pri uţšom výklade, by súdny exekútor skúmal iba to, či ţalovaný
vykonáva výplatu výhier tipujúcim za pouţitia znalostí a skúseností ţalobcu, avšak
zistenie ich obsahu z exekučného titulu nie je moţné. Súdny exekútor nie je oprávnený
sám zisťovať, aké sú znalosti a skúsenosti ţalobcu pri výplate výhier, a ako sa zhodujú
s postupom ţalovaného. Oba výklady je preto potrebné odmietnuť, čo preukazuje, ţe
rozhodnutie nie je materiálne vykonateľné.
K rovnakému záveru dospejeme, ak preskúmame ostatné elementy know-how
uvedené v znaleckých posudkoch z hľadiska moţnosti ich identifikácie v exekučnom konaní.
Napríklad, zákaz pouţívať know-how spočíva v zákaze pouţívania "tabuliek na číselné
lotérie, vzorov tlačív a prevádzkovej obálky", pričom o aké tabuľky, tlačivá a obálku ide, nie
je zistiteľné ani z výroku rozsudku, ani zo znaleckých posudkov, na ktoré výrok odkazuje.
Tým, ţe konajúce súdy neuviedli celý obsah povinnosti zdrţať sa nekalosúťaţného
konania vo výroku rozsudku, ako aj tým, ţe obsah judikovanej povinnosti nevyjadrili
dostatočne určitým spôsobom, je rozsudok vo výroku o povinnosti zdrţať sa nekalosúťaţného
konania materiálne nevykonateľný. Súdy takto zaťaţili konanie vadou, ktorá mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
3) Nesprávne právne posúdenie podmienok poskytnutia právnej ochrany know - how
Pre právne posúdenie prípadu je nevyhnutné zodpovedať otázku, akú právnu ochranu
poskytuje objektívne právo uţitočným poznatkom, skúsenostiam, informáciám a postupom
podnikateľa. Otázku moţno zúţiť iba na právnu ochranu erga omnes, teda absolútnu právnu
ochranu, nakoľko v danom prípade nebolo ţalobcom tvrdené porušenie jeho zmluvných práv.
Ďalej moţno túto otázku zúţiť iba na právnu ochranu takých poznatkov, skúseností,
informácií a postupov, ktoré nie sú predmetom autorskoprávnej ochrany a nie sú registrované
ako osobitné práva duševného vlastníctva (napríklad patent alebo dizajn).
Poznatky, skúsenosti, informácie a postupy (know-how) môţu byť predmetom právnej
ochrany obchodného tajomstva. Predpokladom je naplnenie všetkých znakov uvedených v
ustanovení § 17 ObchZ, t. j. musia byť uţitočné, nie beţne dostupné a vedome a fakticky
podnikateľom utajované. K obchodnému tajomstvu má podnikateľ výlučné (absolútne)
uţívacie a dispozičné právo, ktorému zodpovedá zákonná povinnosť tretích osôb zdrţať sa
pouţívania obchodného tajomstva a iného zásahu do obchodného tajomstva (§ 18 ObchZ).
Pokiaľ určitý poznatok, skúsenosť, informácia alebo postup nespĺňa zákonné znaky
obchodného tajomstva, nepoţíva v slovenskom právnom poriadku ţiadnu právnu ochranu
absolútneho charakteru (erga omnes). Tomu, kto ovláda takýto beţný alebo neutajený
poznatok, skúsenosť alebo informáciu (hoci uţitočnú) nevzniká dispozičné právo (výlučné
právo nakladať s poznatkom a udeliť súhlas s jeho vyuţitím). Uvedený záver je získaný
výkladom právnej normy (§ 17 aţ 20 ObchZ) per eliminationem. Ak určitá skutočnosť
výrobnej, technickej alebo obchodnej povahy získava zákonnú ochranu obchodného
tajomstva za predpokladov uvedených v § 17 ObchZ, potom taká skutočnosť, ktorá
predpoklady podľa § 17 ObchZ nespĺňa, nemôţe mať právnu ochranu rovnakú (alebo väčšiu)
ako obchodné tajomstvo. Inštitút obchodného tajomstva by sa stal zbytočným. Inými slovami,
know-how poţíva právnu ochranu erga omnes iba za predpokladu, ţe spĺňa zákonné znaky
obchodného tajomstva.
S uvedeným výkladom pojmu know - how, jeho vzťahu k obchodnému tajomstvu a
1
právnej ochrany nehmotných neregistrovaných práv sa stotoţňuje aj právna veda.
__________________________
1
O. Ovečková a kol: SLOVNÍK OBCHODNÉHO PRÁVA. IURA EDITION. Bratislava 1994.
ISBN 80-88715- 11-3. str. 112: Know-how - súhrn výrobne o obchodne vyuţiteľných poznatkov a skúseností rozmanitej povahy, s ktorými moţno zmluvne nakladať za predpokladu udrţania ich utajenosti. Výraz know-how, "vedieť ako", je vo svete rozšírený pribliţne v tom význame, ako vymedzuje náš OBZ pojem obchodné tajomstvo.
P. Vojčík: Know-how ako predmet právnych vzťahov. In: Bulletin slovenskej advokácie. Bratislava 1995. č. 4. str. 22: Zásadný rozdiel medzi know-how a obchodnýrn tajomstvom spočíva v tom, ţe obchodné tajomstvo je osobitný inštitút obchodného práva a know-how je jeho moţným predmetom.
O. Ovečková: Obchodný zákonník – komentár. IURA EDITION. Bratislava 2005. str. 54: Všeobecná úprava obchodného tajomstva dopĺňa ochranu poskytovanú právnou úpravou vynálezov, ochranných zámok, dizajnov, úţitkových vzorov a podobných inštitútov. Chránia sa najmä informácie označované ako "know-how".
L. Lisse: Know - how v českém právním rádu. In: Právní rozhledy. Praha 2003. č. 10. str. 503: Podle některých, v současní právní praxi prevládajících právních názoru je know - how součastí obchodního tajemství, tak jak je vymezuje § 17 ObchZ.
M. Patakyová a kol: Obchodný zákonník, Komentár. C.H.Beck. 2008. str. 47: Do schémy obchodného tajomstva sa môţe zaradiť aj systém zručností, znalostí a postupov, ktoré napomáhajú v podnikaní nachádzať efektívnejšie a rýchlejšie riešenia, ktoré sa označujú pojmom know - how. Ak takýto systém zručností nenapĺňa pojmové znaky obchodného tajomstva, potom môţe podliehať ochrane prostredníctvom § 271.
----------------------------------------------------------------
Rovnako je know-how chápané aj v práve Európskych spoločenstiev. Na účely
nariadenia Komisie Európskych spoločenstiev č. 240/96 sa za know-how povaţuje súbor
technických informácií, ktoré sú tajné, podstatné a identifikované v akejkoľvek forme (článok
10 ods. 1 citovaného nariadenia). Dopad práva európskych spoločenstiev na výklad
slovenského práva je významný na časť ţalovaného obdobia po vstupe Slovenskej republiky
do Európskej únie (t. j. od 1. mája 2004 do 31. decembra 2005). V tomto období zákonné
predpisy pojem know-how nepouţívajú a legálne ho nedefinujú. Citované nariadenie obsahuje
definíciu pojmu know-how iba na účely vlastnej aplikácie. Avšak, vzhľadom na to, ţe
predmetom nariadenia je špecifikácia pravidiel uplatňovania článku 81 Zmluvy o Európskej
únii na zmluvy o poskytnutí technológií (hospodársky vyuţiteľných postupov), moţno
definíciu know-how aspoň analogicky pouţiť na výklad slovenského práva, za účelom
zistenia všeobecného významu pojmu know-how. V opačnom prípade by tento pojem bol
vykladaný odlišným spôsobom v podobných skutkových situáciách v závislosti od toho, či je
priamo aplikovateľná norma komunitárneho práva alebo slovenského práva. Na ţalované
obdobie uţívania know–how od 1. januára 1996 do 31. apríla 2004 uvedené nariadenie
samozrejme nemá normatívny dopad. Predsa však, určitý výkladový význam má. V tomto
období bol pojem know-how v slovenskom právnom poriadku expressis verbis uvádzaný
v zákonných normách iba okrajovo. Samostatná legálna definícia neexistovala. Pojem sa začal
pouţívať aţ na základe ustálenej praxe zahraničných trhových ekonomík. Svoj všeobecný
význam preto získal zhodný s významom, ktorý mu bol pripisovaný v rozvinutých trhových
ekonomikách. V zahraničných právnych poriadkoch sa k písanej právnej úprave obsahu
pojmu know-how pristúpilo aţ potom, čo bol jeho obsah ustálený ako obchodná zvyklosť.
Harmonizácia pojmu know-how v nariadení Komisie Európskych spoločenstiev č. 240/96,
rovnako aj v skoršom nariadení č. 556/89, je vzhľadom na konsenzus všetkých členov
Európskych spoločenstiev najbliţšia všeobecnému významu tohto pojmu. K významu, ktorý
sa pojmu know-how pripisuje v zahraničných ekonomikách moţno pri výklade slovenského
práva prihliadnuť prostredníctvom ustanovenia § 1 ods. 2 ObchZ.
Z tvrdení ţalobcu, rovnako ani zo skutkového stavu zisteného súdmi, nevyplýva, ţe
ţalobcove poznatky a skúsenosti boli predmetom obchodného tajomstva (pri ponechaní
stranou toho, ţe tieto poznatky a skúsenosti neboli v konaní vymedzené určitým
a nezameniteľným spôsobom). Ţaloba, ani ostatné podania ţalobcu, neobsahujú tvrdenia
o tom, ţe jeho znalosti a skúsenosti sú v celom rozsahu utajované a ţe nie sú všeobecne
dostupné. Ţalovaný v konaní tvrdil, ţe poznatky a skúsenosti ţalobcu utajované nie sú. Súdy
však túto spornú skutočnosť nijako nevyhodnotili. Dôkazy preukazujúce utajovanie
poznatkov a skúseností ţalobcu neboli navrhnuté a ani vykonané. Skutkový stav, z ktorého
súdy pri rozhodnutiach vychádzali, neobsahuje ţiadne skutkové závery o utajovaní know-
how, alebo o tom, ţe know-how nie je všeobecne dostupné.
Je zrejmé, ţe určité elementy označené v konaní ako know-how utajované neboli a ani
utajované nemohli byť. Napríklad herné plány boli uţ svojou podstatou verejnosti známe.
Boli prístupné v kaţdej zberni a od určitého času boli zverejnené aj na internete.
Skutočnosť, ţe ţalobca nemal vôľu vykonávať opatrenia na utajovanie svojich
poznatkov a skúseností, vyplýva uţ z toho, ţe ţalobca ţalovaného, s ktorým mal zmluvný
vzťah prostredníctvom ktorého sa ţalovaný mohol o know-how dozvedieť, ani zmluvne
nezaviazal na jeho utajovanie, ani inak fakticky utajovanie nezabezpečil.
Na druhej strane, súdna znalkyňa Ing. M., ako aj súdna znalkyňa Ing. Z., uvádzajú, ţe
know–how tvoril obchodné tajomstvo, respektíve, ţe bol "ţalobcom utajovaný v miere
potrebnej na zachovanie jeho ceny". Nie je však preskúmateľné, na základe akých
skutočností, podkladov a úvah dospela Ing. M. k záveru o utajení predmetných znalostí a
skúseností ţalovaného. Ing. Z. odôvodňuje svoj záver o utajovaní know-how tým, ţe
ustanovenia o utajovaní skutočností týkajúcich sa stávkových hier sa nachádzajú v mnohých
zmluvách a materiáloch (neuvádza v akých) a v zápisoch z jednaní. Je zrejmé, ţe zápis z
jednania nepreukazuje, či k faktickému utajovaniu došlo. Navyše, otázka, či je určitý
poznatok alebo skúsenosť utajovaný, nie je otázkou, ktorú je oprávnený vyhodnotiť súdny
znalec. Túto skutkovú otázku hodnotí súd. Skutkové závery súdu neobsahujú vyhodnotenia
toho, či ţalobcove poznatky a skúsenosti neboli všeobecne dostupné a či boli ţalobcom
utajované. Konajúce súdy nároky priznané ţalobcovi nesubsumovali pod ustanovenia
Obchodného zákonníka o obchodnom tajomstve, a preto takéto skutkové vyhodnotenia
nepovaţovali ani za potrebné (napríklad sumarizácia sporných skutočností na strane 30 ods. 3
prvostupňového rozsudku).
Odvolací súd výslovne uvádza (strana 70 odsek 1 odvolacieho rozsudku), ţe nie je
moţné uzavrieť, ţe know-how môţe poţívať právnu ochranu len po splnení predpokladov
právnej ochrany cez inštitút obchodného tajomstva. Vyjadruje názor, ţe právna ochrana
know-how vyplýva z ústavného práva vlastniť majetok, z ustanovení Občianskeho
zákonníka o ochrane vlastníctva a z ustanovení Obchodného zákonníka o nekalej súťaţí.
Tento právny názor nie je správny.
Ustanovenia Občianskeho zákonníka o vlastníctve nie je moţné aplikovať na
poznatky a skúsenosti výrobnej, obchodnej a technickej povahy. Predmetom vlastníckeho
práva je vec. S pouţitím analógie legis moţno právne normy vlastníckeho práva aplikovať
aj na iné predmety právneho vzťahu ako na veci, avšak iba za predpokladu, ţe tieto
predmety právneho vzťahu nie sú regulované právnou úpravou priamo. Právna úprava
pozná inštitút obchodného tajomstva, ktorý presne vymedzuje podmienky, za ktorých sa
poznatkom a skúsenostiam podnikateľa poskytuje absolútna právna ochrana. Analogická
aplikácia iného právneho inštitútu preto neprichádza do úvahy. Znamenalo by to dokonca
absurdný záver, ţe ak určitý poznatok alebo skúsenosť nespĺňa podmienky poskytnutia
ochrany podľa § 17 ObchZ, moţno ho chrániť v podstate rovnako, však na základe iných,
analogicky aplikovaných, právnych noriem. Ak zákonodarca podmienky právnej ochrany
vymedzil (§ 17 ObchZ), určil tým zároveň (a contrario), ţe pri nesplnení podmienok
nemôţe byť ochrana absolútneho charakteru poskytnutá.
Obdobný právny záver platí aj pri aplikácii všeobecných ustanovení o nekalej súťaţi na
know-how. Ustanovenia § 17 aţ 20 ObchZ v spojení s § 51 ObchZ (ustanovenia
o nekalosúťaţnom konaní porušovaním obchodného tajomstva) sú svojou povahou
lex specialis vo vzťahu k ustanoveniu § 44 ods. 1 ObchZ (definícia nekalej súťaţe a jej
všeobecný zákaz). Zásah do skutočnosti predstavujúcej obchodné tajomstvo je zásahom do
absolútneho práva. Takýto zásah je zakázaný. Ustanovenia § 17 aţ 20 ObchZ predstavujú
špeciálnu právu úpravu absolútnych práv k neregistrovaným informáciám (poznatkom,
skúsenostiam a postupom). Ak vyuţitie určitého poznatku alebo skúsenosti podnikateľa inou
osobou neodporuje právnemu reţimu ustanovení § 17 - 20 ObchZ, napríklad z dôvodu, ţe
skúsenosť nebola utajenou skutočnosťou, potom neprichádza do úvahy posudzovať daný
skutkový stav tak, ţe vyuţitie takejto skúsenosti je nekalosúťaţným konaním. Znamenalo
by to, ţe právna ochrana, ktorá sa nemá poskytnúť podľa osobitného predpisu pre nesplnenie
poţadovaných podmienok (podľa ustanovení § 17 aţ 20 ObchZ v spojení s § 51 ObchZ),
by sa poskytla podľa všeobecného predpisu (podľa ustanovenia § 44 ods. 1, t. j. podľa
generálnej klauzuly o zákaze nekalej súťaţe).
Konajúce súdy preto vec nesprávne právne posúdili, ak mali za to, ţe znalosti
a skúsenosti ţalobcu poţívajú právnu ochranu aj v prípade, ak nespĺňajú znaky obchodného
tajomstva (znak všeobecnej nedostupnosti a utajenia). Z dôvodu tohto nesprávneho právneho
posúdenia nepovaţovali konajúce súdy za potrebné zaoberať sa pri vyhodnotení skutkového
stavu otázkou, či poznatky a skúsenosti ţalovaného nie sú všeobecne dostupné a či sú utajené,
ktorá je pre správne rozhodnutie veci kľúčová. Súdy teda nevykonali skutkové vyhodnotenia
v takom rozsahu, aby bolo moţné aplikovať správnu právnu normu (t. j. aplikovať § 17 aţ 20
ObchZ, alebo zistiť, ţe jej aplikácia nie je moţná).
4) Nesprávne právne posúdenie zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným
Zo skutkového stavu zisteného súdom vyplýva, ţe od začiatku činnosti ţalovaného aţ
do 30. júna 1999 prebiehala medzi ţalobcom a ţalovaným zmluvná spolupráca. V tomto
období došlo k uzavretiu viacerých zmlúv pribliţne zhodného obsahu, ktoré na seba
postupne nadväzovali a pokrývali uvedené časové obdobie. Prvá zmluva bola uzavretá na
obdobie roka 1993 s názvom Zmluva o zabezpečení spracovania dát a ostatných technických
úkonov spojených s prevádzkovaním číselných lotérií a stávkových hier. Niektoré neskôr
uzavreté zmluvy nesú v názve označenie "mandátna zmluva" (číslo listu 61), čo bliţšie
vystihuje právny charakter činností ţalobcu, ktoré vykonával v mene a na účet ţalovaného.
Predmetom zmluvného vzťahu ţalobcu a ţalovaného bol odplatný záväzok ţalobcu
zabezpečovať pre ţalovaného technické spracovanie operácií a s nimi súvisiacich činností
potrebných pre zabezpečenie stávkových hier a číselných lotérií.
Hoci niektoré zmluvy medzi účastníkmi obsahujú ustanovenia, ţe ţalobca má
prevádzkovať číselné lotérie, je takéto ustanovenie potrebné správne vyloţiť tak, ţe ide
o prevádzkovanie nie vo vlastnom mene, ale v mene ţalovaného. Ţalobca túto činnosť
vo vlastnom mene vykonávať nemohol. Znamená to, ţe prevádzkovateľom hier bol
ţalovaný, nie ţalobca. Ţalobca vykonával činnosti v mene a na účet svojho klienta
(ţalovaného).
Uvedené právne posúdenie - vykonávanie zmluvných činností v mene a na účet
ţalovaného - a dôsledky z neho vyplývajúce neboli konajúcimi súdmi dostatočne vzaté do
úvahy. Ţalobca sa v ţalobe sám stavia do polohy prevádzkovateľa číselných lotérií.
Prvostupňový súd v časti odôvodnenia rozsudku obsahujúceho zistený skutkový stav
uvádza (str. 22 ods. 6 prvostupňového rozsudku), ţe strany sa dohodli na rozdelení "drţby"
licencie a samotného "prevádzkovateľa" číselných hier. Uvádza (strana 31 ods. 4
prvostupňového rozsudku), ţe ţalobca know-how od počiatku svojej činnosti, t. j. od roku
1993, pouţíval na prevádzkovanie príslušných číselných hier. To je zásadným spôsobom
nesprávne právne hodnotenie. Ţalobca mohol od roku 1993 pouţívať know-how iba pri
plnení svojich zmluvných povinností voči ţalovanému, nie však pri prevádzkovaní
číselných hier. Ţalobca totiţ číselné hry neprevádzkoval. Príslušné číselné hry
prevádzkoval ţalovaný.
Uvedený skutkový záver súdu, ţe ţalobca pouţíval know-how od roku 1993,
je zároveň v rozpore s iným skutkovým záverom súdu (strana 32 ods. 7 prvostupňového
rozsudku), a to so záverom, ţe know-how ţalobcu pouţíval od roku 1993 ţalovaný. Tieto
nezrovnalosti vyplývajú z neujasnenia si postavenia ţalobcu ako mandatára ţalovaného.
Mandatár predsa nemôţe mandantovi namietať to, ţe svoje povinnosti z mandátnej zmluvy
plnil s pouţitím svojich znalostí a skúseností a tvrdiť, ţe tieto predstavujú osobitnú hodnotu
nezahrnutú v odplate mandatára. Skutkový záver súdu, ţe ţalobca pouţíval know-how od
roku 1993, preto tieţ vylučuje správnosť právneho záveru súdu (strana 34 ods. 3
prvostupňového rozsudku), ţe ţalovaný know-how získal neoprávnene. Minimálne do
30. júna 1999, do skončenia zmluvnej spolupráce, pouţíval (tvrdené) know-how ţalobca pri
plnení svojich zmluvných povinností. A contrario, know-how nemohlo by odňaté ţalobcovi
ţalovaným.
Jasný príklad neujasnenia si právneho reţimu mandátnej zmluvy je pri skutkovom
vyhodnotení otázky, kto vykonával ţrebovanie v Slovenskej televízii (str. 25 ods. 5
prvostupňového rozsudku). Prvostupňový súd uvádza, ţe ţrebovania sa zúčastňoval zástupca
ţalobcu, a ţe aţ neskôr k ţrebovaniu pristúpil aj zástupca ţalovaného, a pokračoval v takto
začatom systéme ţrebovania. Toto skutkové hodnotenie odkláňa pozornosť od právneho stavu
veci. Ţalovaný totiţ vykonával ţrebovanie bez ohľadu na to, či sa ho zúčastnil osobne, alebo
či sa ho zúčastnil iba jeho zástupca (mandatár, ţalobca), ktorý konal v mene ţalovaného.
To, či sa ţalobca pri ţrebovaní zúčastňoval osobne alebo v zastúpení, je irelevantné. Ak súd
takéto irelevantné okolnosti v časti odôvodnenia rozsudku o zistenom skutkovom stave
hodnotí, je to iba pre neujasnenie si ich právneho významu.
Súdy vec nesprávne právne posúdili, ak mali za to, ţe uţ počas zmluvnej spolupráce
sporových strán mohlo dôjsť k odňatiu alebo k protiprávnemu uţívaniu know-how ţalobcu
(ak vôbec existovalo) ţalovaným. Ţalobca mohol takéto know-how vyuţívať na plnenie
svojich zmluvných povinností mandatára, čo vylučuje protiprávne pouţívanie know-how
ţalovaným. Zároveň sa súdy dopustili nesprávneho skutkového (a súčasne právneho) záveru,
ţe od roku 1993 pouţívali know-how obe strany, nakoľko takýto stav je vylúčený z povahy
mandátneho vzťahu medzi stranami (výkon činností v mene a na účet iného).
Okrem uvedeného pochybenia v právnom hodnotení veci, súdy nesprávne právne
vyhodnotili dopad zmluvného vzťahu medzi ţalobcom a ţalovaným na niektoré elementy
(činnosti alebo výsledky činností), ktoré boli v konaní nesprávne vyhodnotené ako
know-how (ako súbor znalostí, skúseností, informácií a postupov).
Súdy nesprávne vyhodnotili právnu povahu herných plánov. Ţalobca v ţalobe uvádza,
ţe ţalovaný nemal vypracovaný ţiadny herný plán. Napríklad, herný plán ON LINE
vypracoval ţalobca na základe českého herného plánu z l. marca 1993. Tvrdí, ţe aj ďalšie
zmeny a vylepšenia hier vychádzali z iniciatívy ţalobcu. Konajúce súdy neprávne právne
posúdili, ţe vytvorené herné plány (v skutočnosti ich bliţšie nešpecifikované časti)
sú nehmotným právom ţalobcu. Herné plány boli vypracované ţalobcom pre ţalovaného
na základe odplatného zmluvného vzťahu. Ide o hmotne zachytiteľný výsledok určitej
činnosti vykonávanej ţalobcom pre ţalovaného. Zmluvný vzťah účastníkov je v tejto časti
potrebné posúdiť ako zmluvu o dielo, bez ohľadu na to, ako bola zmluva účastníkmi
označená. Medzi účastníkmi ide preto o zmiešaný zmluvný typ s prvkami mandátnej zmluvy
a zmluvy o dielo, kde predmetom záväzku ţalobcu je výkon určitej činnosti bez
zodpovednosti za dosiahnutie ţelaného výsledku (mandátna zmluva) a zároveň výkon určitej
činnosti so zodpovednosťou za vytvorenie určitého výsledku (zmluva o dielo), ako napríklad
vypracovanie herných plánov. Je pritom irelevantné, ţe zmluva medzi účastníkmi nehovorí
expressis verbis o tom, ţe ţalobca má vypracovať herný plán. Táto jeho povinnosť vyplývala
zo všeobecne zmluvne vymedzenej povinnosti vykovať všetky činnosti potrebné
na zabezpečenie prevádzky hier. Zo správania strán po uzavretí zmluvy je zrejmé, ţe ţalobca
ţalovanému herné plány skutočne poskytoval. Hoci teda zmluva výslovne nehovorí o tom,
ţe povinnosťou ţalobcu je vypracovať herný plán pre ţalovaného, túto povinnosť ţalobcu
moţno zistiť výkladom zmluvy s prihliadnutím na prax, ktorú strany medzi sebou zaviedli.
Hmotne zachytiteľné výsledky činností ţalobcu (herné plány) sú preto súčasťou podniku
ţalovaného. Dokonca, právny reţim zmluvy o dielo by v danom prípade vznikol aj vtedy,
ak by herné plány obsahovali prvky autorského diela. Z uvedeného vyplýva, ţe vyuţívanie
herných plánov ţalovaným neznamenalo zásah do práv ţalobcu.
Rovnaká právna úvaha (aplikácia ustanovení zmluvy o dielo) platí aj o ďalších
elementoch, ktoré boli konajúcimi súdmi vyhodnotené ako know-how ţalobcu. Napríklad,
ţalobca v ţalobe tvrdí, ţe vypracoval prevádzkové predpisy pre ON LINE a OFF LINE
systém a ţe tieto predpisy "samostatne" vydal, pričom ţalovaný prevádzkové predpisy
samostatne nevydal. Tieto predpisy boli vypracované na regulovanie činnosti vykonávanej
ţalovaným, boli vypracované na základe zmluvného vzťahu pre ţalovaného a patria
ţalovanému. Išlo o činnosť vykonávanú v mene ţalovaného. Prevádzkové predpisy preto
vydal z právneho hľadiska ţalovaný. V rovnakom právnom reţime boli ţalobcom pre
ţalovaného vypracované tabuľky na číselné lotérie, vzory tlačív, obálka reklamačný list,
technická dokumentácia, tikety, potvrdenky, výherné listiny a poštové pravidlá. Je pritom
právne irelevantné, ţe ţalobca vyuţil pri plnení svojich zmluvných povinností svoje znalosti
a skúsenosti (t . j. bliţšie nešpecifikovaný know-how).
Skutočnosť, ţe herné plány, prevádzkové poriadky, vzory tiketov a iné dokumenty
boli vypracované ţalobcom pre ţalovaného svedčí aj to, ţe uvedené dokumenty boli
schvaľované v povoleniach Ministerstva financií Slovenskej republiky na prevádzkovanie
číselných lotérií pre ţalovaného.
Moţno uzavrieť, ţe tie elementy, ktoré boli konajúcimi súdmi povaţované za
know-how ţalobcu (napríklad herné plány, prevádzkové predpisy, prevádzková
dokumentácia) a ktoré predstavujú hmotne zachytiteľný výsledok činnosti vykonávanej
ţalobcom pre ţalovaného na zmluvnom základe, sú dielom vytvoreným ţalobcom pre
ţalovaného. Toto dielo patrí ţalovanému. Uţívaním tohto diela nemohlo dôjsť k zásahu do
nehmotných práv ţalobcu.
Konajúce súdy preto vec nesprávne právne posúdili, ak zmluvný vzťah účastníkov
konania nevyhodnotili ako zmiešaný zmluvný typ s prvkami zmluvy o dielo.
Ďalší prvok, ktorý obsahoval zmiešaný typ zmlúv (§ 491 OZ) uzatváraných medzi
ţalobcom a ţalovaným, je zmluva sprostredkovateľská. Za účelom splnenia vlastných
zmluvných povinností sprostredkoval ţalobca ţalovanému uzatvorenie viacerých zmlúv,
napríklad zmluvy so Slovenskou televíziou a zmluvy so zberňami tiketov. Tieto
skutočnosti však súdy hodnotili ako významné z hľadiska skutkového stavu
"neoprávneného pouţívania know-how". Napríklad, prvostupňový súd skutkovo
vyhodnocuje, ţe prvú zmluvu na výrobu a vysielanie číselných lotérií uzavrel so
Slovenskou televíziou ţalobca, hoci ju v závere podpísal aj zástupca ţalovaného (str. 25
ods. 6 prvostupňového rozsudku). Alebo, skutkovo vyhodnocuje (str. 26 ods. 3
prvostupňového rozsudku), ţe ţalovaný prevzal kontakty ţalobcu na zberne tiketov,
pričom ţalovaný uzavrel so zberňami mandátnu zmluvu, ktorú vypracoval ţalobca.
Uvedené skutočnosti je však potrebné právne vyhodnotiť tak, ţe ţalobca časť svojich
zmluvných záväzkov voči ţalovanému spočívajúcich v zabezpečení organizácie číselných
hier splnil tak, ţe ţalovanému sprostredkoval uzavretie zmlúv s tretími subjektmi.
Cez zmluvný vzťah ţalobcu a ţalovaného je potrebné vyhodnotiť aj právnu povahu
tých poznatkov a skúseností, ktoré sa týkali prevádzkovania systémov ON LINE a OFF LINE.
Rozdiel v systémoch spočíva v spôsobe spracovávania informácií od tipujúcich, teda v tom, či
zber a spracovanie informácií prebieha za pouţitia informačných technológií, t. j.
prostredníctvom zosieťovaných terminálov (ON LINE) alebo fyzickým zberom tiketov
(OFF LINE).
Systém ON LINE sa začal podstatným spôsobom vyvíjať aţ od roku 1993, teda od
začiatku zmluvnej spolupráce ţalobcu a ţalovaného. Poznatky a skúsenosti s prevádzkou
systému ON LINE získal ţalobca pri výkone činností mandatára ţalovaného, t. j. činností
vykonávaných v mene a na účet ţalovaného. Ţalovaný ich preto získal od ţalobcu v rámci
zmluvného vzťahu právne aprobovaným spôsobom. Na druhej strane, ţalobca bez zmluvnej
spolupráce so ţalovaným poznatky a skúsenosti pri prevádzkovaní systému ON LINE získať
nemohol. Po ukončení zmluvnej spolupráce mohol preto ţalovaný s takto získanými
poznatkami a skúsenosťami voľne nakladať. Pre bliţšie vyhodnotenie právnej povahy
know-how spojeného s prevádzkou systému ON LINE však opäť nastáva zásadný problém
v tom, ţe predmetné poznatky a skúsenosti nie sú v ţalobe dostatočne určito špecifikované.
Navyše, terminály na prevádzkovanie systému ON LINE patrili spoločnosti G. C.S. o. z..
Vzniká teda otázka, v čom spočíva osobitná znalosť vedieť obsluhovať strojové zariadenie
iného subjektu, ktoré dokonca pouţíva vlastnú patentovú ochranu. Návod na obsluhu
strojového zariadenia je moţné získať od jeho vlastníka. Po ukončení zmluvnej spolupráce
ţalobcu a ţalovaného ohľadom prevádzkovania systému ON LINE, bol tento systém
prevádzkovaný na zmluvnom základe medzi ţalovaným a spoločnosťou G.. Nie je preto
vôbec zrejmé, aké poznatky ţalobcu pouţíval ţalovaný naďalej aj po ukončení ich zmluvnej
spolupráce. Ak existujú nejaké osobitné znalosti a skúsenosti s prevádzkou systému ON
LINE, zrejme by po ich zadefinovaní (opísaní) bolo vyhodnotené, ţe ide o know-how
spoločnosti G., prípadne, ţe sú zhodné s patentovou ochranou spoločnosti G.. Ţalovaný totiţ
de facto vykonával činnosť spojenú s prevádzkou systému ON LINE tak, ţe uzavrel zmluvu
na výkon tejto činnosti so spoločnosťou G..
Systém OFF LINE bol postupne od roku 1993 nahrádzaný novým systémom
ON LINE, aţ v roku 2000 úplne zanikol. Ak s prevádzkovaním systému OFF LINE boli
spojené určité poznatky alebo skúsenosti ţalobcu, potom ich vyuţitie je od roku 2000
bezpredmetné. Napriek tomu, je prevádzkovanie systému OFF LINE povaţované
konajúcimi súdmi za riadnu súčasť know-how a nároky spojené s týmto elementom sú
povaţované za dôvodné aj za obdobie, kedy bol evidentne nefunkčný z dôvodu zastarania.
K zastaraniu tohto elementu sa neprihliadlo ani pri ocenení know - how. Dôsledne
vyhodnotiť, či ţalobca mal know-how na prevádzkovanie systému OFF LINE však opäť
nie je moţné pre neurčitosť jeho vymedzenia v ţalobe, pre neopísanie znalostí a skúseností,
ktoré sa ho týkali. Aţ po ich identifikácii by bolo moţné posúdiť, v čom toto know-how
spočívalo, a vyhodnotiť skutočnosť, ţe ţalobca poskytoval ţalované sluţby spojené
s prevádzkou OFF LINE systému tak, ţe uzavrel na tento účel zmluvu so spoločnosťou S.,
a. s. so sídlom v Prahe. Pre takéto vyhodnotenie môţe byť podstatné aj to, čo vyplynulo z
výsluchu štatutárneho zástupcu S., a. s., a síce, ţe ţalobca sám mal iba päť zamestnancov, a
ţe činnosti spojené s prevádzkovaním systému OFF LINE neovládal (číslo listu 716).
K prevádzkovaniu systému OFF LINE a ON LINE do 30. júna 1999 moţno spoločne
uviesť to, ţe ţalobca zabezpečoval prevádzkovanie oboch systémov pre ţalovaného na
zmluvnom základe a za dohodnutú odmenu, čo priamo vylučuje, ţe si ţalovaný v tomto
období prisvojil akýkoľvek know - how týkajúci sa ich prevádzky. Zároveň nie je zistiteľné,
či a aké znalosti a skúsenosti mal s prevádzkovaním týchto systémov ţalobca (nie sú v ţalobe
dostatočne opísané), pričom ich získanie zjavným spôsobom vylučuje to, ţe ţalobca
poskytoval ţalovanému sluţby z mandátnej zmluvy prostredníctvom zmluvy so S., a. s. so
sídlom v Prahe (systém OFF LINE) a prostredníctvom zmluvy s G. (systém ON LINE).
5) Nesprávne právne posúdenie hodnoty know-how a výšky bezdôvodného obohatenia
za používanie know-how
Z vyššie uvedených argumentov vyplýva, ţe zo skutkového stavu zisteného
konajúcimi súdmi nie je moţné vyvodiť právny záver, ţe poznatky a skúsenosti ţalobcu
poţívajú právnu ochranu absolútneho charakteru. Tieto znalosti a skúsenosti totiţ neboli
dostatočne určito vymedzené, nebol urobený skutkový záver o tom, ţe spĺňajú všetky
náleţitosti obchodného tajomstva a nebolo zohľadnené, ţe hmotne zachytiteľné výsledky
činností ţalobcu sú dielom vytvoreným pre ţalovaného. Z uvedeného dôvodu nebol naplnený
predpoklad, ktorý by umoţnil súdu pristúpiť k oceneniu know-how. Uvedený nedostatok nie
je moţné zhojiť tým, ţe v znaleckých posudkoch Ing. S. č. 8/1999 a Ing. M. č. 45/1999 títo
znalci konštatovali, ţe "ţalobca je vlastníkom know-how", a tým povaţovali za moţné
pristúpiť k jeho oceneniu. To, či ţalobca určité nehmotné práva má, je vecou právneho
posúdenia súdu. Konštatovanie znalca, ţe existenciu práv (nota bene nehmotných
neregistrovaných práv) zistil výlučne z dokumentov predloţených ţalobcom, je v sporovom
súdnom konaní irelevantné.
Ak by aj ţalobcove znalosti a skúsenosti poţívali absolútnu právnu ochranu, a teda
mali hospodársku a právnu relevanciu, potom spôsob, akým boli tieto práva (know-how)
ocenené a spôsob, akým bola určená výška nároku ţalobcu za neoprávnené pouţívanie
know-how, nie je podľa môjho názoru správny.
Znalecký posudok č. 8/1999 z 12. novembra 1999 vypracovaný súdnym znalcom
Ing. I. S., v znení dodatku č. l z 12. novembra 2001, a znalecký posudok č. 45/1999 z 29.
novembra 1999 vypracovaný súdnou znalkyňou Ing. M. M., v znení dodatku č. 1 z 12.
novembra 2001, zodpovedali na otázku, aká je hodnota know-how ţalobcu. Oba uvedené
znalecké posudky majú podobnú štruktúru. Po údajoch o podkladoch poskytnutých
objednávateľom posudku konštatujú znalci existenciu práv ţalobcu k know-how, uvádzajú v
čom know-how spočíva (neurčitým spôsobom), konštatujú, ţe know-how bude ocenené
metódou licenčnej analógie (moţný výnos z predpokladaných licenčných poplatkov za
obdobie desiatich rokov stanovený analógiou na podobné prípady), stanovujú percentuálnu
výšku licenčného poplatku z ročného obratu (2 %), a následne hodnotu tohto poplatku z
desaťročného predpokladaného výnosu diskontujú ku dňu vyhotovenia posudku. Ak uváţime,
ţe úlohou znalca nie je posúdenie existencie práv (to je úlohou súdu), ako aj to, ţe
diskontovanie budúcich výnosov na aktuálnu hodnotu je jednoduchou stredoškolskou
matematikou, potom jedinou otázkou, ktorá vyţadovala odborné posúdenie, bolo stanovenie
výšky priemerného ročného licenčného poplatku. Obaja znalci zhodne určili ročný licenčný
poplatok ako 2% ročného obratu ţalovaného. Avšak, znalci ani minimálnym spôsobom
nezdôvodnili, akým spôsobom dospeli k tejto jedinej informácii odborného charakteru.
Úlohou znalcov bolo podrobne odôvodniť, prečo je výška ročného licenčného
poplatku 2 %. Ak vychádzali zo zvyklostí v určitých odvetviach, bolo treba uviesť v akých
odvetviach, či ide o odvetvie zhodné alebo iba podobné činnosti ţalovaného. Ďalej bolo
potrebné uviesť, či vzali do úvahy, ţe predmetná licencia na know-how nie je jedinou
nevyhnutnou licenciou na prevádzkovanie číselných hier, ale ţe ďalšou nevyhnutnou
licenciou je povolenie štátu. Mali sa zaoberať tým, ţe povolenie štátu je výhradné pre jediný
subjekt na určitom území, t. j. ţe činnosť číselných hier nesmie byť prevádzkovaná inými
subjektmi a ţe ţalovaný je preto jediný moţný odberateľ licencie od ţalobcu. Mali zhodnotiť
skutočnosť, ţe poskytovateľ licencie nemá sám oprávnenie na činnosť, s ktorou výkon
licencie súvisí, teda, ţe jediným vyuţitím jeho know-how, je poskytnutie licencie inému
(dokonca jedinému) subjektu. Mali zhodnotiť moţnosť odberateľa licencie obstarať licenciu
na výkon práva od iného poskytovateľa a vplyv tejto skutočnosti na cenu licencie. Mali
vyhodnotiť, či má odberateľ licencie na know-how moţnosť prevádzkovať činnosť aj bez
akéhokoľvek know-how, t. j. získať skúsenosti aţ pri prevádzkovaní vlastnej činnosti. Znalci
mali uviesť svoje skúsenosti s ocenením obdobného prípadu (drţiteľ výhradnej štátnej
licencie na číselné hry uţíva zároveň aj licenciu na nehmotný statok od súkromného
poskytovateľa) alebo mali uviesť, ţe ţiadnu skúsenosť s obdobným prípadom nepoznajú,
a potom vyhodnotiť dopad nedostatku informácie na moţnú nepresnosť v odhade.
Odôvodnenie v naznačenom smere nebolo doplnené ani znaleckom posudku Ing. G. Z. č.
1/2002, ktorý (okrem iného) mal za cieľ prekontrolovať správnosť výpočtu hodnoty know-
how znalcami Ing. S. a Ing. M..
Postup súdneho znalca, ktorý stanoví hodnotu bez akéhokoľvek odôvodnenia,
povaţuje za nesprávny dokonca aj samotná súdna znalkyňa Ing. M.. Vo svojom neskoršom
posudku č. 11/2003 (na ocenenie hodnoty ochranných známok) kritizuje postup súdneho
znalca Ing. H. pouţitý v posudku č. 1/2003, keď uvádza, ţe stanovisko Ing. H. o výške
licenčného poplatku nie je primerane odôvodnené a nemá preto vypovedaciu schopnosť.
Sama však pritom v posudku č. 45/1999 (na ocenenie know-how) uvádza, ţe ročný licenčný
poplatok je 2 % z obratu bez uvedenia akéhokoľvek odôvodnenia.
Vyjadrenie súdneho znalca, ţe právo má určitú hodnotu, bez akéhokoľvek, čo i len
elementárneho, odôvodnenia postupu pri zisťovaní tejto hodnoty, nemôţe byť povaţované
súdom za znalecký posudok v zmysle § 127 OSP. Takéto vyjadrenie je iba
neodôvodneným a nepreskúmateľným názorom. Zo strany súdu, ktorý takýto posudok
akceptoval, ide o procesnú vadu pri vykonaní dôkazu, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.
Ďalšou procesnou vadou konajúcich súdov bolo to, ţe neprihliadli na pochybenia
znalcov Ing. S. a Ing. M., ktoré nastali zvolením nesprávnej metódy pri oceňovaní know -
how. Obaja znalci pouţili pri ocenení metódu licenčnej analógie, hoci správne mali pouţiť
metódu kapitalizácie odčerpateľných zdrojov. Ide tu o nesprávne pouţitie metódy ocenenia
z hľadiska de iure, a zároveň aj o jej nevhodné pouţitie z hľadiska de facto.
Právnym predpisom, ktorý v Slovenskej republike prvýkrát ustanovil akou
metódou má byť ocenené know-how patriace k podniku, je vyhláška Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 255/2000 Z. z. o stanovení hodnoty podniku, jeho
častí a zloţiek majetku podniku (ďalej len "vyhláška č. 255/2000 Z. z."), účinná od
1. augusta 2000 a platná do 1. marca 2002. Predpísanou metódou ocenenia je metóda
kapitalizácie odčerpateľných zdrojov. Ďalšie predpisy, ktoré uvedenú vyhlášku neskôr
nahradili, majú identickú úpravu.
Znalecký posudok Ing. M. č. 45/1999 bol vypracovaný k 26. novembru 1999, teda
pred účinnosťou vyhlášky č. 255/2000 Z. z.. Znalkyňa vykonala ocenenie metódou licenčnej
anlógie. Sumu licenčných poplatkov za obdobie desiatich rokov diskontovala k dátumu
vyhotovenia posudku, t. j. posudok stanovuje hodnotu know-how v roku 1999. K uvedenému
posudku vypracovala Ing. M. dodatok č. 1. Dodatok bol vypracovaný k 13. novembru 2001.
Nakoľko znalkyňa opäť vypočítala diskont licenčného poplatku za obdobie nasledujúcich
desiatich rokov, stanovila hodnotu know - how v roku 2001. Znalkyňa opäť pouţila metódu
licenčnej analógie, čo aj výslovne uvádza na strane 3 uvedeného dodatku. Uvádza však tieţ aj
to (strana 3 dodatku), ţe postupovala v súlade s vyhláškou č. 255/2000 Z. z. Toto tvrdenie
znalkyne je ale v rozpore s citovanou vyhláškou, keďţe predpísaná metóda ocenenie je
metóda kapitalizácie odčerpateľných zdrojov, a nie metóda licenčnej analógie. Dodatok č. 1
svojím obsahom nepredstavuje dodatok k posudku č. 45/1999, ale nový posudok. Dodatkom
by bol iba v prípade, ak by obsahoval doplnenia pre zistenie ceny v roku 1999. Dodatok ale
obsahuje ocenenie know - how k inému, neskoršiemu, dátumu. Ide preto o nové ocenenie.
Toto nové ocenenie pouţíva pritom inú metódu, ako určuje právny predpis - vyhláška č.
Rovnako ako Ing. M., postupoval pri vyhotovení dodatku k znaleckému posudku aj
Ing. S.S. Znalecký posudok Ing. S. č. 8/1999 bol vypracovaný 12. novembra 1999. Znalec
vykonal ocenenie metódou licenčnej analógie. Sumu licenčných poplatkov za obdobie
desiatich rokov diskontoval a stanovil hodnotu know-how v roku 1999. K uvedenému
posudku vypracoval Ing. S. dodatok č. 1 z 12. novembra 2001. Znalec opäť vypočítal
diskont licenčného poplatku za obdobie nasledujúcich desiatich rokov a stanovil hodnotu
know-how v roku 2001. Znalec opäť pouţil metódu licenčnej analógie. Dodatok č. 1 je
svojím obsahom novým ocenením know-how, vykonaným v rozpore s metódou stanovenou
právnym predpisom účinným v čase jeho vypracovania.
Vypracovanie znaleckého posudku v súlade s právnymi predpismi je náleţitosťou,
na ktorú je súd povinný prihliadať. Znalecký posudok, ktorý túto náleţitosť nespĺňa, nie je
moţné povaţovať za dôkaz vykonaný v súlade s ustanovením § 127 OSP. Ak súd prihliadol
na znalecké posudky (ich dodatky z roku 2001) vypracované v rozpore s vyhláškou
č. 255/2000 Z. z. a vykonal dôkaz takýmito posudkami, zaťaţil konanie vadou, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie veci.
Potrebné je tieţ poukázať na to, ţe zvolená metóda ocenenia (licenčná analógia)
bola na daný prípad ocenenia know-how pouţitá nevhodne. Teda hoci jej pouţitie
v znaleckých posudkoch vypracovaných ešte v roku 1999 nebolo v rozpore s právnym
predpisom, bolo aj tak vecne nesprávne. Po prvé, táto metóda nie je pouţiteľná uţ z toho
dôvodu, ţe neexistuje ţiadny analogický príklad, na ktorý by sa dalo poukázať. Vzťah
medzi ţalobcom a ţalovaným je absolútne špecifický, ak uváţime, ţe ide o poskytnutie
know-how poskytovateľom licencie, ktorý nemá oprávnenie na činnosť spojenú s vyuţitím
know-how, odberateľovi licencie, ktorý má na činnosť spojenú s vyuţitím know-how
výlučné zákonné monopolné postavenie na celom relevantnom území. To, ţe ţiadny
analogický príklad neexistuje, sa prejavilo hlavne v tom, ţe znalci stanovili výšku
licenčného poplatku bez akéhokoľvek odôvodnenia. Po druhé, neberie do úvahy koeficient
zastarania know-how (napríklad zastaranie know-how týkajúceho sa systému OFF LINE).
Po tretie, neberie do úvahy podiel know-how na ostatnom nehmotnom majetku
poskytovateľa licencie (napríklad na ochranných známkach). Po štvrté, pri ocenení neberie
do úvahy ţiadne ekonomické údaje ţalobcu.
Odhliadnuc od uvedených pochybení pri vykonaní dôkazu znaleckými
posudkami za účelom zistenia ceny know-how, konajúce sa súdy sa dopustili
nesprávneho právneho posúdenia pri určení výšky bezdôvodného obohatenia
ţalovaného. Vychádzali totiţ nesprávne z toho, ţe trhová hodnota know-how a výška
bezdôvodného obohatenia ţalovaného, sú totoţné.
Súdy vec právne vyhodnotili tak, ţalovaný si know-how ţalobcu protiprávne prisvojil,
a ţe toto know-how nie je moţné ţalobcovi vrátiť. Podľa názoru konajúcich súdov sa
ţalovaný preto bezdôvodne obohatil do výšky celej hodnoty know-how (109 404 000,- Sk).
Nesprávnosť tohto právneho posúdenia je vidieť na prvý pohľad v tom, ţe ţalovaný je na
jednej strane zaviazaný zaplatiť ţalobcovi celú hodnotu know-how, na druhej strane sa mu
zakazuje, aby know-how ďalej pouţíval, čo je zjavná logická disproporcia.
Súdy sa správne mali pri zisťovaní výšky obohatenia ţalovaného zaoberať tým, aké
obohatenie získal ţalovaný za obdobie pouţívania know-how uplatnené v ţalobe. Ak súdy
mali za to, ţe ţalovaný protiprávne pouţíval know-how uţ od roku 1993, a ak ţalované
obdobie je obdobím od 1. januára 1996 do 3l. decembra 2005, potom obohatenie získané
ţalovaným nezodpovedá ani trhovej hodnote know-how stanovenej v roku 1999 (znalecké
posudky), ani trhovej hodnote know-how stanovenej v roku 2001 (dodatky k znaleckým
posudkom), ale tej hodnote, akou sa know-how podieľalo na ziskoch ţalovaného za roky
1996 aţ 2005.
Moţno uzavrieť, ţe otázka, ktorú znalci v predmetných znaleckých posudkoch
zodpovedali, t. j. aká je hodnota know-how ţalobcu, bola pre súdne konanie úplne
bezpredmetná a zbytočná. Súd mal správne ustanoviť znalca pre zodpovedanie otázky, do
akej výšky sa ţalovaný obohatil pouţívaním know-how ţalobcu v období od 1. januára 1996
do 31. decembra 2005. Inými slovami, hodnota know-how na trhu je irelevantná pre zistenia
bezdôvodného obohatenia jeho neoprávneným pouţívaním. Hodnotu bezdôvodného
obohatenia moţno zistiť iba expertízou, ktorá stanoví podiel know-how na dosahovaní
určitých ziskov. Táto expertíza musí prihliadnuť na všetky komponenty podieľajúce sa na
tvorbe zisku, najmä zohľadniť podiel know-how a ostatných licencií, nehmotných práv
a hmotného majetku skúmaného subjektu.
6) Nesprávne právne posúdenie zákonných podmienok aplikácie ustanovení
Obchodného zákonníka o nekalej súťaži na konanie žalovaného
Prvostupňový súd, ako aj odvolací súd, vec nesprávne právne posúdili, ak mali za
to, ţe konaním ţalovaného došlo k naplneniu zákonných znakov nekalej súťaţe.
Ţalobca tvrdil, ţe nekalosúťaţné konanie ţalovaného spočíva v neoprávnenom
pouţívaní know-how ţalobcu, v neoprávnenom pouţívaní ochranných známok ţalobcu
a ďalej v naplnení skutkových podstát klamlivého označenia tovaru a sluţieb, vyvolávania
nebezpečenstva zámeny a parazitovania na povesti.
K tvrdenému nekalosúťaţnému konaniu neoprávneným pouţívaním know-how
je predovšetkým potrebné zopakovať uţ skôr uvedený argument, ţe ustanovenia o ochrane
obchodného tajomstva (§ 17 aţ 20 ObchZ v spojení s § 51 ObchZ) sú svojou povahou
lex specialis vo vzťahu k ustanoveniu § 44 ods. 1 ObchZ a predstavujú špeciálnu právu
úpravu absolútnych práv k neregistrovaným informáciám (znalostiam, skúsenostiam). Ak
vyuţitie určitej znalosti alebo skúsenosti podnikateľa inou osobou neodporuje právnemu
reţimu ustanovení § 17 - 20 ObchZ, napríklad z dôvodu, ţe skúsenosť nebola utajenou
skutočnosťou, potom neprichádza do úvahy posudzovať daný skutkový stav tak, ţe vyuţitie
takejto znalosti alebo skúsenosti je nekalosúťaţným konaním. Skutkový stav, z ktorého súdy
vychádzali, neobsahuje také skutkové vyhodnotenia, na základe ktorých by bolo moţné prijať
právny záver, ţe znalosti a skúsenosti ţalobcu napĺňali znaky obchodného tajomstva, a preto
nemoţno prijať ani záver o nekalosúťaţnom konaní z dôvodu neoprávneného pouţívania
know-how.
Ţalobca uvádza, ţe nekalosúťaţné konanie ţalovaného napĺňa znaky klamlivého
označenia tovaru a sluţieb (§ 46 ObchZ), vyvolávania nebezpečenstva zámeny (§ 47 ObchZ)
a parazitovania na povesti (§ 48 ObchZ). Je zjavné, ţe o uvedené nekalosúťaţné podstaty
nemohlo uţ z povahy veci ísť medzi účastníkmi v čase, kedy ţalobca vykonával pre
ţalovaného činnosti spojené s prevádzkovaním číselných lotérií na zmluvnom základe.
Mandatár (ţalobca) nemôţe vykonávať určitú činnosť v mene mandanta tak, ţe touto
činnosťou súčasne dochádza u spotrebiteľov k vyvolávaniu nebezpečenstva zámeny medzi
mandantom a mandatárom a k parazitovaniu mandanta na povesti sa samotného mandatára.
Mandatár nie je oprávnený vykonávať svoju činnosť ani tým spôsobom, ţe by sluţby
mandanta označoval tak, aby vyvolávali mylnú domnienku, ţe ide o sluţby mandatára
(skutková podstata klamlivého označenia sluţieb). Ţalovaný vo vyjadrení z 23. novembra
2003 správne argumentuje tým, ţe ak by sa dosiahol stav, ţe zákaznícke kruhy by sa
nazdávali, ţe číselné hry vykonával ţalobca, išlo by o porušenie zmluvy medzi účastníkmi.
Preto nejde o ţiadnu zo ţalobcom tvrdených skutkových podstát uvedených v ustanoveniach
Klamlivé označovanie tovaru a sluţieb, parazitovanie na povesti ţalobcu, ako aj
vyvolávanie nebezpečenstva zámeny s tovarmi a sluţbami ţalobcu, je vylúčené aj tým, ţe
ţalobca neprevádzkoval rovnakú činnosť ako ţalovaný (číselné lotérie), ani ţiadnu činnosť
zameniteľnú s činnosťou ţalovaného.
Právny záver, ţe konanie ţalovaného nebolo nekalosúťaţným konaním, vyplýva ale
najmä z toho, ţe nie sú splnené ani základné znaky nekalej súťaţe vyjadrené v generálnej
klauzule tohto právneho inštitútu (§ 44 ods. 1 ObchZ), ktorými sú a) konanie
v hospodárskej súťaţi, b) schopnosť konania privodiť ujmu iným súťaţiteľom alebo
spotrebiteľom a c) rozpor konania s dobrými mravmi súťaţe.
Ţalovaný má, a tieţ v rozhodnom čase mal, úplný monopol na prevádzkovanie
číselných lotérií na území Slovenskej republiky. V tomto predmete podnikania
(v postavení dodávateľa sluţby) preto nebol účastníkom hospodárskej súťaţe vo vzťahu
k iným podnikateľom. Konajúce súdy otázku účasti ţalobcu na hospodárskej súťaţi
nesprávne vyhodnotili, ak mali za to, ţe ţalobca a prevádzkovatelia iných hazardných hier
poskytujú na relevantnom trhu zastupiteľné plnenia a týmito ponukami si na trhu
konkurujú. Číselné lotérie sú svojou povahou jedinečné a nepredstavujú na trhu
zastupiteľnú ponuku k iným druhom hazardných hier (ako sú hry v kasínach, stávkové hry
a tomboly). Konanie ţalobcu pri prevádzkovaní číselných hier preto nie je konaním
v hospodárskej súťaţi vo vzťahu k ţalobcovi.
Nesprávna je tieţ úvaha súdu, ţe ţalovaný bol účastníkom hospodárskej súťaţe
vo vzťahu k prevádzkovateľom číselných hier v zahraničí. Tento vzťah je na území
Slovenskej republiky vylúčený vzhľadom na zákonné monopolné postavenie ţalovaného.
Potenciálne (v súdnom konaní však nezistené) účinky konania ţalovaného na zahraničné
trhy číselných hazardných hier sú irelevantné s poukazom na ustanovenia § 43 ods. 1
Ţalobca, ktorý prevádzkoval výlučne kurzové stávky a ţalovaný, ktorý prevádzkoval
číselné lotérie, mali odlišnú skupinu odberateľov, čo je evidentné uţ z povahy predmetu ich
podnikania. Vzhľadom na to, nebolo konanie ţalovaného spôsobilé privodiť ujmu ţalobcovi,
a teda nie je splnená ani ďalšia základná podmienka pre právnu kvalifikáciu jeho konania ako
konania nekalosúťaţného.
Vyššie uvedené argumenty o neexistencii konkurencie sú právnym posúdením
skutkového stavu vyplývajúceho z vykonaného dokazovania. Otázka konkurencie medzi
sluţbami účastníkov konania je v určitom rozsahu aj otázkou skutkovou. Odvolací súd uvádza
(str. 72 odvolacieho rozsudku), ţe je nesporné, ţe ţalobca a ţalovaný prevádzkovali číselné
hry a lotérie, čím si konkurovali. Tento záver ale z vykonaného dokazovania nevyplýva.
Navyše, táto skutočnosť bola medzi účastníkmi jednoznačne sporná. Konkurenciu medzi
podnikateľmi moţno mať za preukázanú tým, ţe podnikatelia poskytujú zhodné sluţby. Pre
posúdenie neexistencie zhody postačí aj právne vyhodnotenie veci, nakoľko ţalovaný mal
monopolné postavenie na poskytovanie číselných hier, ktoré sú od iných hazardných hier
odlišné. Konkurencia môţe existovať aj pri poskytovaní odlišných, avšak zameniteľných
sluţieb. Tu uţ ide o vyhodnotenie skutkové. Pre takéto vyhodnotenie skutkového stavu by ale
bolo potrebné (t. j. pre prijatie záveru, ţe konkurencia existovala napriek odlišnému druhu
poskytovaných sluţieb) vykonať riadne dokazovanie na odstránenie spornej skutočnosti.
Ţalovaný ţiadne dôkazy k tejto spornej skutočnosti nenavrhol. Iba na základe tvrdených
skutočností nemoţno mať za to, ţe stávkové hry (poskytované ţalobcom) a číselné hry
(poskytované ţalovaným) sú zameniteľné. Súd mal preto otázku právne vyhodnotiť tak, ţe
prevádzkovanie číselných lotérií nemá charakter zhodnej alebo zameniteľnej sluţby s inými
druhmi hazardných hier.
100 1MObdoV/22/2008
Z uvedeného vyplýva, ţe konanie ţalovaného nebolo vo vzťahu k ţalobcovi
konaním v hospodárskej súťaţi, ţe nebolo schopné privodiť ţalobcovi ţiadnu ujmu a teda,
ţe ţalobca nie je aktívne legitimovaný na uplatňovanie nárokov na ochranu proti nekalej
súťaţi (§ 53 ObchZ). Rozhodnutie súdu o vyhovení návrhu ţalobcu na zdrţanie sa konania,
o vyhovení návrhu na poskytnutie primeraného zadosťučinenia a o vyhovení návrhu na
priznanie bezdôvodného obohatenia, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
nakoľko právny základ týchto ţalovaných nárokov spočíva práve v tvrdenom
nekalosúťaţnom konaní ţalovaného.
7) Nesprávne právne posúdenie výšky nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z
dôvodu nekalosúťažného konania
Z doteraz uvedených argumentov vyplýva, ţe konanie ţalovaného nemalo znaky
nekalej súťaţe. Akýkoľvek ţalobcom uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia z dôvodu nekalosúťaţného konania je preto nedôvodný. Ak by aj konanie
ţalovaného bolo nekalosúťaţným konaním, potom súdy nesprávne právne posúdili výšku
nároku ţalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Ţaloba na vydanie bezdôvodného obohatenia je jedným z právnych prostriedkov
ochrany proti nekalej súťaţi (§ 53 ObchZ). Aktívnu legitimáciu na jeho uplatnenie má ten,
koho práva boli nekalou súťaţou porušené, ak sa obohatenie získalo na jeho úkor (§ 456
OZ).
Odvolací súd mal zhodne so súdom prvého stupňa za to, ţe (strana 72 odvolacieho
rozsudku), ţe bez know-how ţalobcu nemohol ţalovaný dosiahnuť ţiadne zisky. Súdy preto
konštatovali, ţe ţalovaný sa v období rokov 1996 aţ 2005 z dôvodu nekalosúťaţného konania
bezdôvodne obohatil do výšky jeho celého čistého zisku, pričom toto obohatenie bolo na úkor
ţalobcu. Tento právny záver nie je správny. Opomína, ţe know-how (ak by vôbec existovalo,
ak by bolo vyjadrené dostatočne určitým spôsobom a ak by bolo predmetom právnej ochrany)
nebolo jediným predpokladom dosiahnutia zisku z prevádzkovania číselných hier. Ak
konajúce súdy povaţovali pouţívanie know-how za jedinú podmienku pre dosiahnutie zisku
ţalovaného, dopustili sa logického pochybenia non sequitur. Hlavnou podmienkou pre
101 1MObdoV/22/2008
dosiahnutie ziskov bola existencia štátneho povolenia na prevádzkovanie číselných lotérií.
Bez štátneho povolenia nebolo moţné dosiahnuť v danej oblasti ţiadne zisky, a to ani
pouţitím akéhokoľvek know-how. Inými slovami, ak by aj ţalovaný pouţil neoprávnene
duševné vlastníctvo iného subjektu (rovnako aj veci alebo iné majetkové práva iného
subjektu), obohatil by sa iba do hodnoty, akou sa tieto práva na tvorbe jeho zisku podieľali.
Názor súdov, ţe bez pouţitia znalostí a skúseností ţalobcu (know-how) nemohol
prevádzkovateľ číselných lotérií dosiahnuť vôbec ţiadny zisk, je zároveň aj skutkovým
záverom, ktorý ţiadnym spôsobom nevyplýva z vykonaného dokazovania.
Pre aktívnu legitimáciu ţalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia do výšky
celého čistého zisku ţalovaného nie je ďalej splnený zákonný predpoklad, ţe obohatenie
nastalo na úkor ţalobcu (§ 456 OZ). Ţalobca, ktorý štátne povolenie na prevádzkovanie
číselných lotérií nemal, si nemôţe dôvodne nárokovať na vydanie celého zisku subjektu,
ktorý takéto oprávnenie mal. Pojem "na úkor iného" je potrebné vykladať tak, ţe ukrátený
subjekt mal aspoň hypotetickú moţnosť dosiahnuť to, o čo sa pasívne legitimovaný subjekt
obohatil. U ţalobcu by takouto moţnosťou bola zmluva o pouţívaní know-how uzavretá so
ţalovaným, respektíve zmluvná odplata za pouţívanie know-how. Odplata za pouţívanie
know - how, ak by bola dohodnutá, by nepresiahla hodnotu, akou sa know-how podieľa na
ziskoch ţalovaného. Hodnota, akou sa know-how podieľa na dosiahnutých ziskoch, je
zároveň jediným obohatením, ktoré bolo moţné získať pouţívaním know-how. Iba takto
moţno dospieť k záveru, ţe bezdôvodné obohatenie z neoprávneného pouţívania know-how
by bolo získané na úkor ţalobcu.
Súdy preto vec neprávne právne posúdili, ak celý zisk ţalovaného v rozhodnom
období povaţovali za získaný na úkor ţalobcu, a ak ţalovaného zaviazali tento zisk
(po odpočítaní licenčných poplatkov za pouţívanie ochranných známok) vydať ţalobcovi
titulom bezdôvodného obohatenia.
Priznanie nároku na vydanie celého dosiahnutého zisku (893 875 719,- Sk
zníţeného o výšku licenčných poplatkov za pouţívanie ochranných známok) je aj v rozpore
s priznaním nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za uţívanie know-how vo výške
hodnoty know-how (109 404 000,- Sk). Na základe jedného konania (neoprávnené
pouţívanie know-how) sa mal ţalovaný obohatiť dvakrát, a to aj do výšky hodnoty
102 1MObdoV/22/2008
know-how, aj do výšky celého dosiahnutého čistého zisku. Súdy vyvodili z totoţného
skutku dva samostatné nároky na bezdôvodné obohatenie. Vznik viacerých nárokov na
vydanie bezdôvodného obohatenia z nekalosúťaţného konania je moţný iba za
predpokladu, ţe nekalosúťaţné konanie spočívalo vo viacerých skutkoch. Potom
je potrebné vyhodnotiť kaţdý skutok samostatne a zistiť, aké obohatenie vzniklo v jeho
príčinnej súvislosti. V danom prípade súdy pri úvahe o výške bezdôvodného obohatenia
vychádzali iba z jednej skutkovej podstaty označenej ako nekalosúťaţné konanie, a to
z neoprávneného pouţívania know-how (iné konania ţalovaného vo vzťahu k získaniu
obohatenia súdy ani neoznačili ani nevyhodnotili).
Súdy teda nesprávne vyhodnotili, ţe príčinnou súvislosťou s neoprávneným
pouţívaním know - how je aj bezdôvodné obohatenie ţalovaného do výšky celého zisku aj
bezdôvodné obohatenie ţalovaného do výšky hodnoty know-how. Ak by v danom prípade
skutočne došlo k zásahu do obchodného tajomstva ţalobcu tak, ţe by ţalovaný v ţalobe
uplatnenom období rokov 1996 aţ 2005 neoprávnene pouţíval ţalobcove znalosti
a skúsenosti (know-how) chránené ako obchodné tajomstvo, potom by sa ţalovaný obohatil
do výšky, akou sa know-how podieľalo na jeho ziskoch, pri zohľadnení podielu všetkých
ostatných komponentov (štátneho povolania a ostatného hmotného a nehmotného majetku).
Mohlo by ísť iba o jeden nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Tento nárok by
dokonca vznikol bez ohľadu na to, ţe nie sú naplnené znaky nekalej súťaţe (§ 20 ObchZ).
8) Nesprávne právne posúdenie zásahu žalovaného do práv žalobcu k ochranným
známkam
Pri posúdení ţalobcovho nároku na náhradu škody z dôvodu uţívania ochranných
známok ţalovaným za obdobie od 1. januára 1996 do 30. septembra 2002 vychádzali
konajúce súdy zo skutkového stavu, ţe ţalovaný v uvedenom období bez súhlasu ţalobcu
pouţíval ochranné známky Š., Š. a M.. Ţalobca podal prihlášky ochranných známok 3. mája
1994 pre sluţby označené ako "organizovanie lotérií a stávkových hier". Ochranné známky
boli do registra ochranných známok zapísané pre sluţby uvedené v prihláške postupne v
priebehu rokov 1997 a 1998.
V konaní bolo preukázané, ţe na základe návrhu ţalovaného Úrad priemyselného
103 1MObdoV/22/2008
vlastníctva Slovenskej republiky rozhodnutiami z 5. apríla 2004 v spojení s rozhodnutiami
o rozklade z 24. septembra 2004 rozhodol o čiastočnom výmaze predmetných ochranných
známok pre sluţby "organizovanie číselných lotérií a doplnkových hier k číselným lotériám".
Rozhodnutia odôvodnil tým, ţe ţalovaný nemá oprávnenie na poskytovanie týchto sluţieb
(organizovanie číselných lotérií nie je predmetom podnikania ţalobcu), čo bolo zákonnou
podmienkou pre zápis ochrannej známky (§ 5 ods. 2 zákona č. 55/1997 Z. z. v pôvodnom
znení). Vzhľadom na to, ţe dôvodom čiastočného výmazu boli skutočnosti, pre ktoré mala
byť prihláška ochranných známok čiastočne zamietnutá, platí, ţe k zápisu do registra
nedošlo, t. j. účinky čiastočného výmazu nastávajú ex tunc (§ 18 v spojení s 16 ods. 1 zákona
č. 55/1997 Z. z.). Ochranné známky Š., Š. a M. boli preto do registra ochranných známok
zapísané (so spätnou účinnosťou) pre sluţby "organizovanie lotérií a stávkových hier s
výnimkou číselných lotérií a doplnkových hier k číselným lotériám". Konajúce súdy
vyhodnotili čiastočný výmaz ochranných známok ako irelevantnú právnu skutočnosť pre
posúdenie nároku ţalobcu. Mali za to, ţe sluţby zapísané v registri ochranných známok ako
"organizovanie lotérií a stávkových hier s výnimkou číselných lotérií a doplnkových hier k
číselným lotériám" sú podobné sluţbe "organizovanie číselných lotérií" (strana 35
prvostupňového rozsudku). Ţalovaný preto porušil povinnosť zdrţať sa pouţívania
ochranných známok pre sluţby podobné zapísaným sluţbám. Uvedené právne posúdenie veci
nie je správne.
Majiteľ ochrannej známky má výlučné (absolútne) právo, charakteru erga omnes,
označovať ochrannou známkou tovary alebo sluţby, pre ktoré je v registri zapísaná (§ 24
ods. 1 zákona č. 55/1997 Z. z.). Tomuto právu zodpovedá povinnosť tretích osôb (§ 25
ods. 1 zákona č. 55/1997 Z. z.) zdrţať sa bez súhlasu majiteľa pouţívania ochrannej
známky, a to a) pre rovnaké tovary a sluţby, b) pre podobné tovary a sluţby a c)
za určitých špecifických okolností aj pre také tovary a sluţby, ktoré nie sú ani zhodné ani
podobné zapísaným tovarom a sluţbám.
V danom prípade, z dôvodu čiastočného výmazu ochranných známok, ţalovaný
nepouţíval ochranné známky ţalobcu pre rovnaké sluţby, pre aké boli zapísané, z čoho
vychádzali aj konajúce súdy. Súdy videli zásah do práva ţalobcu v tom, ţe ţalovaný pouţíval
ochranné známky pre podobné sluţby zapísaným sluţbám. Súdy teda vykonali právne
hodnotenie veci tak, ţe číselná lotéria je sluţba podobná ostatným druhom lotérií
a stávkových hier. Správne mali súdy uvedenú otázku riešiť samostatne pre obdobie konania
104 1MObdoV/22/2008
ţalovaného pred 1. januárom 2002 a pre obdobie po 1. januári 2002. Vzhľadom na to, ţe od
1. januára 2002 nadobudlo účinnosť ustanovenie § 3a ods. 2 zákona č. 55/1997 Z. z., ktoré do
právneho poriadku zaviedlo legálnu definíciu pojmu "podobná sluţba" na účely práva
ochranných známok, dopustili sa súdy pochybenia v tom, ţe uvedenú právnu normu vôbec
neaplikovali pri posúdení konania ţalovaného za obdobie od 1. januára 2002 do
30. septembra 2002. Súdy iba konštatovali, ţe sluţby sú si podobné, bez toho, aby skutkovo
vyhodnotili, či sú naplnené všetky predpoklady uvedené v ustanovení § 3a ods. 2 zákona
č. 55/1997 Z. z. (napríklad existencia nebezpečenstva zámeny) a bez toho, aby takýto
skutkový stav vyhodnotili za pouţitia citovanej právnej normy. Na obdobie konania
ţalovaného pred 1. januárom 2002 sa citovaná legálna definícia pojmu "podobná sluţba"
nevzťahuje. Súdy však výklad tohto pojmu nevykonali v kontexte s ostatnými ustanoveniami
zákona účinným v relevantnom období. Hranicu pri určení, či určitý tovar alebo sluţba sú si
podobné, predstavovalo pred 1. januárom 2002 to, či tieto tovary alebo sluţby patrili do
rovnakého predmetu podnikania. Ochrannú známku totiţ mohol prihlásiť iba podnikateľ a iba
pre tovary alebo sluţby, ktoré boli predmetom jeho podnikania (§ 5 ods. 2 zákona č. 55/1997
Z. z. v znení účinnom v relevantnom období). Právna úprava vylučovala, aby podnikateľ
prihlásil zápis označenia pre tovar alebo sluţbu v oblasti, v ktorej nebol oprávnený podnikať.
Pri výklade pojmu "podobná sluţba" (§ 25 ods. 1 zákona č. 55/1997 Z. z.) bolo preto pred
1. januárom 2002 vylúčené povaţovať za navzájom podobné také tovary alebo sluţby, ktoré
tvoria odlišný predmet podnikania. Ţalovaný pouţíval označenia zhodné s ochrannými
známkami pre také sluţby, ktoré nikdy neboli predmetom podnikania ţalobcu. Výkladom
pojmu "podobná sluţba" (vo vzťahu k obdobiu pred 1. januárom 2002) moţno dospieť
k záveru, ţe podobnosť sluţieb v danom prípade nebola daná z dôvodu, ţe sluţba
"organizovanie číselných lotérií" prekračuje predmet podnikania, do ktorého patria tie sluţby,
pre ktoré sú ochranné známky ţalobcu zapísané.
Z vyššie uvedených argumentov vyplýva, ţe súdy nesprávne vyhodnotili, ţe číselné
lotérie sú sluţbou podobnou ostatným hazardným hrám. Sluţby číselných lotérií poskytuje
na území Slovenskej republiky výlučne národná lotériová spoločnosť, ktorou je ţalovaný.
Číselné lotérie sú od iných hazardných hier jasne odlíšiteľné a nie sú spôsobilé vyvolať
u spotrebiteľa nebezpečenstvo zámeny s inou hazardnou hrou (napríklad s hrou v kasíne).
Navyše, konajúce súdy nijak skutkovo nevyhodnotili, v čom podobnosť (z hľadiska
spotrebiteľa zameniteľnosť) číselných hier s inými hazardnými hrami spočíva, a na základe
akých dôkazov k uvedenému záveru dospeli.
105 1MObdoV/22/2008
Za určitých okolností právny poriadok majiteľovi ochrannej známky priznáva aj práva,
aby sa tretie osoby zdrţali pouţívania ochrannej známky aj pre také tovary alebo sluţby, ktoré
podobné zapísaným tovarom a sluţbám nie sú. Platné právo pozná takýto zákaz v dvoch
prípadoch. Po prvé, s účinnosťou od 1. januára 2002 sú skutkovými okolnosťami pre zákaz
pouţívania ochrannej známky dobré meno ochrannej známky v spojení s jej uţívaním
prinášajúcim nepoctivý výťaţkom z rozlišovacej spôsobilosti alebo v spojení s jej uţívaním
zniţujúcim hodnotu ochrannej známky (§ 25 ods. 1 zákona č. 55/1997 Z. z. v znení účinnom
od 1. januára 2002). Takéto okolnosti však neboli ţalobcom tvrdené, neboli predmetom
dokazovania a súdmi neboli skutkovo vyhodnotené, a vo vzťahu k obdobiu pred 1. januárom
2002 sú právne irelevantné. Po druhé, zákaz pouţívať ochrannú známku bez ohľadu
na zhodnoť alebo podobnosť tovarov alebo sluţieb má majiteľ všeobecne známej ochrannej
známky za predpokladu naplnenia skutkových okolností uvedených v § 26 ods. 2 zákona
č. 55/1997 Z. z. Ani takéto okolnosti však neboli ţalobcom tvrdené, neboli predmetom
dokazovania a súdmi neboli skutkovo vyhodnotené.
Konajúce súdy teda vec nesprávne právne posúdili, ak mali za to, ţe ţalovaný
pouţíval označenia Š., Š. a M. neoprávnene. Správne mali vec vyhodnotiť tak, ţe ţalovaný
tieto označenia pouţíval pre také sluţby (číselné lotérie), pre ktoré neboli zaregistrované ako
ochranné známky, pričom tieto sluţby nie sú podobné zaregistrovaným sluţbám. Z uvedeného
dôvodu mal súd uplatnený nárok ţalobcu na náhradu škody zamietnuť. Treba však podotknúť,
ţe pri posúdení nároku zo známkovo-právnej ochrany sa súdy dopustili aj nesprávnych
právnych posúdení niektorých ďalších otázok.
Zápis ochrannej známky do registra ochranných známok má konštitutívny charakter.
Absolútne práva majiteľa ochrannej známky vznikajú zápisom do registra ochranných
známok (§ 12 ods. 2 zákona č. 55/1997 Z. z.). Zápisy ochranných známok Š., Š. a M. do
registra nastali postupne v priebehu rokov 1997 a 1998. Súdy preto pochybili, ak priznali
ţalobcovi nárok na náhradu škody za neoprávnené pouţívanie ochranných známok za obdobia
od 1. januára 1996 do dňa zápisu jednotlivých ochranných známok do registra. V uvedenom
období mohol ţalobca potenciálne poţívať iba právnu ochranu nezapísaných označení, ktorá
vyplýva z ustanovení Obchodného zákonníka o nekalej súťaţi. Z rozhodnutí súdov však
nevyplýva, ţe by sa náhrada škody priznávala diferencovane, t. j. od 1. januára 1996 do dňa
zápisu ochrannej známky za neoprávnené pouţívanie nezapísaných označení a od momentu
106 1MObdoV/22/2008
zápisu ochrannej známky do 30. septembra 2002 za neoprávnené pouţívanie ochrannej
známky. Naopak, z rozhodnutí súdov vyplýva, ţe náhrada škody za celé ţalované obdobie
bola priznaná z dôvodu neoprávneného pouţívania ochranných známok (napríklad strana 39
odsek 3 a strana 40 odsek 3 prvostupňového rozsudku). Odvolací súd dokonca uvádza, ţe
ţalobca bol majiteľom ochranných známok uţ od 1. januára 1996, teda súd akoby zápisu
známok do registra priznával spätný, deklaratórny účinok (strana 73 ods. 2 odvolacieho
rozsudku). Hmotno-právne predpoklady právnej ochrany proti zásahu do pouţívania
ochrannej známky a nezapísaného označenia sú diametrálne odlišné. V rozhodnutiach súdov
nie sú vyhodnotené ţiadne skutkové okolnosti, ktoré by umoţňovali aplikáciu zákonných
ustanovení poskytujúcich právnu ochranu proti uţívaniu nezapísaných označení treťou
osobou. Základným predpokladom poskytnutia právnej ochrany nezapísanému označeniu
prostredníctvom ustanovení o nekalej súťaţi je skutočnosť, ţe dotknutá osoba toto označenie
fakticky pouţíva. Z obsahu spisu nevyplýva, ţe ţalobca tieto nezapísané označenia pouţíval
na prevádzkovanie hazardných hier. Je preto vylúčené, aby sa ţalobca doţadoval právnej
ochrany pre pouţívanie týchto označení inými prevádzkovateľmi hazardných hier, tobôţ
prevádzkovateľom číselnej lotérie. Prvostupňový súd síce uvádza, ţe ţalobca pouţíval
predmetné nezapísané označenia "v rámci poskytovania sluţieb technického spracovania
operácií ţalovanému" (strana 35 odsek 1 prvostupňového rozsudku), avšak tento skutkový
záver je právne irelevantný. Pouţívanie nezapísaných označení pri poskytovaní "sluţieb
mandatára z mandátnej zmluvy" neoprávňuje tohto poskytovateľa sluţieb, aby zabránil ich
pouţívaniu inými osobami pri iných sluţbách (pri hazardných hrách). V opačnom prípade by
mal pouţívateľ nezapísaného označenia viac práv, ako majiteľ ochrannej známky, ktorý môţe
zabrániť jej pouţívaniu inými osobami iba pri rovnakých alebo podobných sluţbách.
Súdy vec nesprávne právne posúdili, ak nezapísaným označeniam (v období od
1. januára 1996 do zápisu ochranných známok do registra), poskytli právnu ochranu na
základe ustanovení zákona o ochranných známkach.
Konajúce súdy ďalej pochybili v tom, ţe skutkovo a právne nevyhodnotili námietku
ţalovaného, ţe označenia Š., Š. a M. začal pouţívať so súhlasom ţalobcu, ako aj so súhlasom
spoločnosti S., a.s. so sídlom v Prahe, a ţe určitú dobu ich so súhlasom ţalobcu uţíval. Táto
námietka je pritom právne významná. Ak by sme pripustili, ţe ţalobca skutočne mal práva k
nezapísaným označeniam (t. j. ak by ich skutočne uţíval a poţíval ich právnu ochranu
prostredníctvom ustanovení o nekalej súťaţi), potom jeho súhlas s ich uţívaním tretej osobe
107 1MObdoV/22/2008
má právnu relevanciu. Ak by sme pripustili, ţe zápisom ochranných známok do registra
vznikla ţalovanému povinnosť zdrţať sa pouţívania predmetných označení pri poskytovaní
sluţby "číselné lotérie", potom súhlas ţalobcu má tieţ právnu relevanciu. Majiteľ ochrannej
známky môţe udeliť súhlas s jej uţívaním prostredníctvom registrovanej licenčnej zmluvy
(nadobúdateľ licencie získava potom absolútnu právnu ochranu rovnako ako majiteľ
ochrannej známky), alebo môţe udeliť súhlas aj akoukoľvek inominátnou zmluvou (ten,
komu je súhlas daný získava iba relatívne práva voči majiteľovi ochrannej známky). Za
uvedených okolností by na základe súhlasu vzniklo ţalovanému aspoň relatívne právo (vo
vzt'ahu k ţalobcovi) na pouţívanie ochranných známok a nezapísaných označení. Súhlas
ţalobcu s pouţívaním nezapísaných označení alebo s uţívaním ochranných známok vylučuje
akékoľvek nároky ţalobcu na náhradu škody.
Z okolností, pri ktorých vznikla zmluvná spolupráca ţalobcu a ţalovaného je
evidentné, ţe ţalovaný mal súhlas ţalobcu na pouţívanie predmetných nezapísaných
označení. Ţalobca pouţíval tieto označenia ako mandatár ţalovaného v mene ţalovaného.
Správnym právnym posúdením zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania moţno dospieť
k záveru, ţe predmetný súhlas existoval minimálne počas trvania zmluvnej spolupráce medzi
ţalobcom a ţalovaným, t. j. do 30. júna 1999.
Ďalším závaţným právnym pochybením konajúcich súdov je to, ţe neprihliadli na
skutočnosť, ţe ţalovaný sa stal majiteľom ochranných známok T Š., T Š. a T M. zapísaných
pre sluţby prevádzkovanie číselných lotérií. Prvostupňový súd uvedené hodnotí tak, ţe
vlastníctvo akejkoľvek ochrannej známky zameniteľnej s ochrannými známkami ţalobcu
nemôţe podľa názoru súdu zaloţiť oprávnenie ţalovaného na pouţívanie označenia
zhodného s ochrannými známkami ţalobcu (strana 35 ods. 3 prvostupňového rozsudku).
Týmto spôsobom súd vyriešil ako otázku predbeţnú to, ţe ţalovaný nemá právo pouţívať
ochranné známky T Š., T Š. a T M., ktoré má v registri zapísané. Súd týmto zasiahol do
právomoci iného štátneho orgánu. Zákon o ochranných známkach rozdeľuje právomoc v
otázkach ochranných známok medzi súdy a Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej
republiky. Spor o tom, či zapísaná ochranná známka je zameniteľná s ochrannou známkou so
skorším právom prednosti, resp. či je zapísaná pre podobné sluţby ako ochranná známka so
skorším právom prednosti, patrí do právomoci Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej
republiky. Úrad rozhodne na návrh dotknutej osoby (napríklad majiteľa ochrannej známky so
skorším právom prednosti), pričom skúma podmienky ustanovené v § 16 zákona č. 55/1997
108 1MObdoV/22/2008
Z. z.. Vo všeobecnosti platí, ţe o otázkach zániku práv k zapísanej ochrannej známke (či uţ s
deklaratórnym alebo konštitutívnym účinkom) rozhoduje úrad (§ 16 zákona č. 55/1997 Z.
z.). V zákone vymedzenom rozsahu sa právomoc priznáva aj súdom (§ 17 zákona č. 55/1997
Z. z.), avšak zo súdnych rozhodnutí v danom konaní nevyplýva, ţe by išlo o takýto prípad.
Konajúce súdy preto vec nesprávne právne posúdili, ak mali za to, ţe ţalovaný nie je
oprávnený pouţívať ochranné známky T Š., T Š. a T M. pre zapísané sluţby, napriek tomu,
ţe je v zmysle zápisu v registri ochranných známok ich majiteľom.
Ak by sme aj pripustili, ţe pouţívanie označení Š., Š. a M. ţalobcom bolo
neoprávnené, potom je potrebné poukázať na nesprávny postup súdu pri výpočte náhrady
škody. Náhradu škody za neoprávnené pouţívanie ochranných známok za obdobie od 1.
januára 1996 do 30. septembra 2002 stanovil súd na podklade znaleckého posudku Ing. Z. č.
1/2003 a na poklade znaleckého posudku Ing. M. č. 11/2003. Obe znalkyne ohodnotili
ochranné známky metódou licenčnej analógie, konkrétne tak, ţe určili výšky priemerných
ročných licenčných poplatkov za jednotlivé ochranné známky vyjadrené percentom z obratu
nadobúdateľa licencie. Pri určení licenčného poplatku vychádzali znalkyne zo stavu
aktuálneho k 31. marcu 2003. Pouţitá metóda znamená, ţe znalkyne odhadli cenu licencie,
ktorá by bola medzi poskytovateľom a nadobúdateľom licencie dohodnutá, ak by došlo k
uzavretiu licenčnej zmluvy podľa § 30 zákona č. 55/1997Z. z. Analógia bola zjavne vykonaná
na licenčnú zmluvu za účelom pouţívania ochranných známok pre sluţby "organizovanie
číselných lotérií". Uvedené vyplýva z toho, ţe Ing. M. výslovne uvádza, ţe vnímanie
ochranných známok je u spotrebiteľa spojené s vykonávaním číselných hier a Ing. Z. zase
konštatuje, ţe ochranné známky sa pouţívajú na sluţby, pre ktoré sú zapísané do registra
(pouţívali sa výlučne ţalovaným pri číselných hrách). Po vyhotovení znaleckých posudkov
došlo k zmene skutkovej situácie. Právoplatnosťou rozhodnutí Úradu priemyselného
vlastníctva Slovenskej republiky o čiastočnom výmaze predmetných ochranných známok pre
sluţby "organizovanie číselných lotérií a doplnkových hier k číselným lotériám", teda dňa 24.
septembra 2004 sa predmetné znalecké posudky stali pre rozhodnutie súdu nepouţiteľnými.
Ak by sme aj odhliadli od vyššie uvedených argumentov, a ak by sme sa stotoţnili (pre účely
ďalšej argumentácie) s názorom, ţe ţalovaný nebol oprávnený pouţívať ochranné známky
bez ohľadu na ich čiastočný výmaz, pretoţe číselné lotérie sú sluţbou podobnou ostatným
druhom lotérií, potom sú znalecké posudky v novej skutkovej situácii aj tak nepouţiteľné.
Znalkyne vychádzali z analógie na licenčnú zmluvu pre pouţitie ochranných známok na
prevádzkovanie číselných lotérií. Takúto zmluvu však po čiastočnom výmaze ochranných
109 1MObdoV/22/2008
známok nie je moţné uzavrieť. Nie je preto moţné urobiť na takúto zmluvu cenovú analógiu.
Za novej skutkovej situácie ţalobca ţalovanému platnú licenciu v zmysle § 30 zákona č.
55/1997 Z. z. na sluţby "organizovanie číselných lotérií" poskytnúť nemôţe. Strany by mohli
uzavrieť iba inominátnu zmluvu, nezapísanú v registri ochranných známok, ktorou by majiteľ
ochrannej známky poskytol súhlas s pouţívaním ochrannej známky na sluţbu podobnú tým
sluţbám, pre ktoré je ochranná známka zaregistrovaná. Odplata z takejto inominátnej zmluvy
zrejme nebude totoţná s riadnym licenčným poplatkom. Je potrebné uvedomiť si hodnotový
rozdiel medzi oboma prípadmi. Z riadne zaregistrovanej licenčnej zmluvy vnikajú
nadobúdateľovi licencie rovnaké absolútne práva voči tretím osobám ako má majiteľ
ochranných známok. Z inominátnej zmluvy o súhlase s uţívaním ochrannej známky vzniká
iba relatívny právny vzťah medzi zmluvnými stranami. Majiteľ ochrannej známky má právo,
aby tretia osoba nepouţívala označenia na rovnaké a podobné sluţby zapísaným sluţbám,
pričom súhlas na pouţívanie pre rovnaké sluţby môţe poskytnúť licenčnou zmluvou a súhlas
na pouţívanie pre podobné sluţby iba zmluvou inominátnou. Súdy preto zaťaţili konanie inou
vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ak pri rozhodnutí vychádzali zo
znaleckého posudku, ktorý odborne posudzoval iný skutkový stav, ako skutkový stav
rozhodujúci v čase vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods. 1 OSP).
Postup súdu pri určení výšky náhrady škody je nesprávny aj vo vzťahu k náhrade
škody za pouţívanie nezapísaných označení Š., Š. a M. (ak by sme pripustili, ţe ich ţalovaný
pouţíval neoprávnene). Znalcami určené licenčné poplatky za licenciu na ochranné známky
aplikoval súd pri výpočte výšky škody aj na obdobie, kedy ochranné známky neexistovali (od
1. januára 1996 do ich zápisu do registra). Súd v tomto prípade nemohol vychádzať zo
znaleckého ocenenia ochrannej známky, mohol by pouţiť iba posudok na ocenenia
nezapísaného označenia. Taký posudok však nebol vypracovaný. Je pritom zrejmé, ţe cena za
uţívanie nezapísaného označenia bude niţšia, ako cena za licenciu na uţívanie ochrannej
známky. Oba inštitúty majú totiţ rozdielnu právnu ochranu.
Napokon je potrebné konštatovať aj to, ţe súdy nesprávne posúdili aj právny dôvod
záväzkového vzťahu medzi účastníkmi, ktorý by vznikol, ak by konaním ţalovaného
skutočne došlo k zásahu do práv ţalobcu neoprávneným pouţívaním jeho ochranných
známok. Prvostupňový súd uviedol, ţe ţalobca má nárok na náhradu škody v zmysle
ustanovení Obchodného zákonníka o náhrade škody (strana 42 prvostupňového rozsudku).
Odvolací súd posúdil nárok ţalobcu tieţ ako nárok na náhradu škody, avšak v zmysle
110 1MObdoV/22/2008
ustanovení o všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa Občianskeho zákonníka (strana 73
rozsudku odvolacieho súdu). Je pravdou, ţe nárok na náhradu škody, ak škoda vznikne
výlučne porušením ustanovení zákona č. 55/1997 Z. z., nemoţno podriadiť pod ustanovenia
Obchodného zákonníka o náhrade škody. V danom prípade však z konania tvrdeného
v ţalobe ţiadna skutočná škoda nevznikla. Nemoţno hovoriť ani o tom, ţe škoda spočíva
v ušlom zisku ţalobcu. Medzi konaním ţalovaného (neoprávnené pouţívanie ochranných
známok) a ušlým ziskom ţalobcu by nebola ţiadna príčinná súvislosť. Ak by ţalovaný
ochranné známky nepouţíval, ţalobca by aj tak ţiadne licenčné poplatky nemusel získať (mal
by iba moţnosť ich získať, ak by s niekým uzavrel licenčnú zmluvu). Znamená to, ţe
neoprávneným uţívaním ochranných známok (t. j. bez právneho dôvodu v zmysle § 451 ods.
2 OZ) by ţalovaný získal bezdôvodné obohatenie, a to na úkor ţalobcu. Pri bezdôvodnom
obohatení na niečí úkor nie je totiţ podmienkou, aby došlo k zmenšeniu majetku ukráteného
subjektu, postačí, ţe ukrátený subjekt mal aspoň moţnosť získať to, o čo sa iný obohatil.
Navyše, pri neoprávnenom pouţívaní ochranných známok ide o paralelný prípad, ako pri
neoprávnenom pouţívaní know - how. Rovnaké právne vzťahy vznikajú pri skutkovo
podobnom neoprávnenom pouţívaní kaţdého práva duševného vlastníctva (obchodného
tajomstva, patentu, dizajnu, ochrannej známky). Je preto nelogické, prečo súdy vyhodnotili
z neoprávneného pouţívania know - how nárok na bezdôvodné obohatenie a zároveň
z neoprávneného pouţívania ochranných známok nárok na náhradu škody.
9) Nesprávne právne posúdenie výšky úrokov z omeškania
Prvostupňový súd priznal ţalobcovi nárok na úroky z omeškania so zaplatením
ţalovaných nárokov. Výšku úrokov z omeškania posúdil podľa ustanovenia § 369 ods. 1
ObchZ v znení účinnom od 1. februára 2004 a určil ju o 10 % vyššiu, neţ je základná úroková
sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho
polroka, v ktorom došlo k omeškaniu.
Omeškanie v danom prípade nastalo pred 1. februárom 2004 a ide o omeškanie
so splnením záväzku, ktorý vznikol z iného právneho dôvodu ako zo zmluvy.
Z ustanovení § 369 ods. 1 ObchZ a § 763a ObchZ vyplýva, ţe omeškanie s plnením
zmluvného záväzku, hoci nastalo po 31. januári 2004, sa spravuje predchádzajúcou právnou
úpravou, ak bola zmluva uzavretá do 31. januára 2004. Výkladom ustanovenia § 763a ObchZ,
111 1MObdoV/22/2008
ako aj s prihliadnutím na všeobecný zákaz retroaktivity hmotnoprávnych noriem, akékoľvek
omeškanie, t. j. omeškanie s plnením zmluvného alebo mimozmluvného záväzku
regulovaného Obchodným zákonníkom, ktoré nastalo do 31. januára 2004, sa spravuje
výlučne predchádzajúcou právnou úpravou.
Oba konajúce súdy vec nesprávne právne posúdili, ak na určenie výšky úrokov
z omeškania aplikovali ustanovenie § 369 ods. 1 ObchZ v znení účinnom od 1. februára 2004.
Správne bolo potrebné aplikovať toto ustanovenie v znení účinnom do 31. januára 2004,
nakoľko omeškanie so zaplatením súdom priznaných nárokov nastalo pred 1. februárom
2004. Úroky z omeškania podľa predchádzajúcej právnej úpravy boli pritom pre ţalovaného
podstatne priaznivejšie.
Prvostupňový súd posúdil nárok ţalobcu na náhradu škody za uţívanie ochranných
známok ţalovaným podľa ustanovení Obchodného zákonníka o náhrade škody, t. j. podľa
§ 373 ObchZ v spojení s § 757 ObchZ (strana 42 prvostupňového rozsudku). Odvolací súd
zaujal k tejto otázke iný (a to správny) právny názor, keď mal za to, ţe pri porušení
povinnosti ustanovenej zákonom o ochranných známkach, teda povinnosti ustanovenej iným
právnym predpisom ako Obchodným zákonníkom, je potrebné aplikovať ustanovenia
o všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa Občianskeho zákonníka (strana 73 rozsudku
odvolacieho súdu). Na právny vzťah zaloţený ustanoveniami Občianskeho zákonníka
o všeobecnej zodpovednosti za škodu je ale potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho
zákonníka aj pri skutočnostiach zakladajúcich zmenu obsahu tohto právneho vzťahu,
konkrétne teda aj na povinnosť platiť úroky z omeškania. Rozhodnutia súdov preto
vychádzajú z nesprávneho právneho názoru, ak výška úroku z omeškania so zaplatením
náhrady škody bola určená aplikáciou ustanovenia § 369 ods. 1 ObchZ, namiesto pouţitia
predpisov občianskeho práva.
10) Nesprávne právne posúdenie námietky premlčania
Ţalovaný vzniesol v konaní námietku premlčania nárokov z know-how, ktorú
konajúce súdy vyhodnotili ako nedôvodnú. Peňaţné nároky ţalobcu uplatnené z know-how
sú nárokmi na vydanie bezdôvodného obohatenia. Prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku
konštatuje (str. 34 ods. 1 prvostupňového rozsudku), ţe vzhľadom na to, ţe nároky uplatnené
ţalobcom sa týkajú obdobia prevádzkovania číselných hier od 1. januára 1996, tak prvá
112 1MObdoV/22/2008
premlčacia lehota začala plynúť vo vzťahu ku škode alebo bezdôvodnému obohateniu, ktoré
sa dalo vyčísliť a následne uplatniť zo strany ţalobcu, dňom zverejnenia výhernej listiny
ţrebovania číselných hier v prvom stávkovom týţdni roku 1996, ktoré sa konalo 7. januára
1996. Tento právny názor nie je správny. Znamenalo by to, ţe pre nároky na vydanie
bezdôvodné obohatenia vzniknuté v čase od 1. januára do 6. januára 1996 začína premlčacia
lehota plynúť aţ 7. januára 1996 z dôvodu, ţe pred týmto dňom ich ţalobca nemohol vedieť
vyčísliť pre nevedomosť o ich výške. Súdy sa takto odkláňajú od objektívneho princípu
začatia plynutia premlčacej lehoty.
Obchodný zákonník stanovuje začiatok plynutia premlčacej lehoty objektívne (§ 391
ObchZ). Premlčacia doba, ak nie je ustanovené v osobitných prípadoch inak, začína plynúť
bez ohľadu na to, či veriteľ má moţnosť získať podklady o výške svojich nárokov. Opačný
výklad by znamenal, ţe niektoré nároky by sa stali nepremlčateľnými, a to v prípadoch, kedy
veriteľ nemá ţiadnu objektívnu moţnosť dozvedieť sa výške svojho nároku a túto výšku
môţe zistiť aţ v priebehu súdneho konania (napríklad znaleckým dokazovaním alebo
vykonaním dôkazu, ktorý ţalobca bez súčinnosti súdu nevie zabezpečiť).
Súdy teda nesprávne vyloţili ustanovenie § 391 ObchZ, ak mali za to, ţe premlčacia
lehota pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia začína plynúť aţ dňom, kedy ţalobca
môţe získať podklady na vyčíslenie nároku.
Ţaloba bola podaná 7. januára 2000 (piatok). Ak súd povaţoval nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia za obdobie od l. januára 1996 za dôvodný, potom mal tento nárok
správne povaţovať za premlčaný v časti obohatenia ţalovaného získaného v dňoch 1. januára
aţ 5. januára 1996 (6. januára bol deň pracovného pokoja).
11) Nesprávne právne posúdenie otázky trov konania
Prvostupňový súd priznal ţalobcovi plnú náhradu trov konania, a to napriek tomu, ţe
ţalobca bol v časti konania, v ktorej bola ţaloba čiastočne zamietnutá, neúspešný. Svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, ţe výška priznaného nároku závisela od znaleckého posudku
(§ 142 ods. 3 OSP).
113 1MObdoV/22/2008
Prvostupňový súd na rozhodnutie o trovách konania nesprávne aplikoval ustanovenie
§ 142 ods. 3 OSP, keďţe predpoklady na jeho aplikáciu neboli splnené. Správne mal súd
postupovať podľa ustanovenia § 142 ods. 2 OSP a náhradu trov medzi účastníkov mal
pomerne rozdeliť.
Jedným z predpokladov aplikácie ustanovenia § 142 ods. 3 OSP je skutočnosť, ţe
výška plnenia závisela od znaleckého posudku. Zákonný text je potrebné vykladať tak, ţe
výška plnenia určená znalcom je dôvodom čiastočného zamietnutia ţaloby, t. j. ţalobe je
vyhovené do výšky plnenia určenej znalcom a zamieta sa v časti rozdielu medzi sumou
uvedenou v petite a sumou určenou znalcom. O takýto prípad v konaní nešlo. Návrh ţalobcu
na vydanie bezdôvodného obohatenia za neoprávnené pouţívanie know-how vo výške
hodnoty know-how (109 404 000,- Sk) upravil ţalobca potom, čo mu bola známa hodnota
určená znalcom a súd tomuto návrhu v plnej výške vyhovel. Návrh ţalobcu na zaplatenie
náhrady škody z dôvodu protiprávneho pouţívania ochranných známok ţalobcu za obdobie
od l. januára 1996 do 30. septembra 2002 (425 451 700,- Sk) upravil ţalobca tieţ aţ po tom,
čo mu bola známa hodnota určená znalcom, a súd mu tieţ v plnej výške vyhovel. Znalcami
určená hodnota nebola dôvodom na čiastočné zamietnutie ţaloby. Nárok ţalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia z dôvodu nekalosúťaţného konania vo výške čistého zisku
ţalovaného za obdobie od l. januára 1996 do 31. decembra 2005 (893 875 719,- Sk) bol
súdom v časti zamietnutý a v časti mu bolo vyhovené. Dôvodom čiastočného zamietnutia
bolo, ţe súd nárok v tejto časti povaţoval za duplicitný s nárokom na náhradu škody. Dôvod
čiastočného neúspechu ţalobcu v konaní spočíval v tom, ţe súd mal rozdielny právny názor,
ako ţalobca. Dôvod čiastočného zamietnutia teda nezávisel od výšky plnenia určenej
znalcom.
Na základe zistených skutočností mal generálny prokurátor za to, ţe sú splnené
podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e ods. 1 OSP v spojení s § 243f
ods. 1 písm. b) a c) OSP, pričom podanie mimoriadneho dovolania si vyţaduje ochrana práv
a zákonom chránených záujmov účastníka konania, ktorú nemoţno dosiahnuť inými
právnymi prostriedkami.
Ţalobca v I. rade sa vyjadril k mimoriadnemu dovolaniu podaním zo dňa 6. 4. 2009.
Protestoval voči záverom, ktorými Generálny prokurátor uvádza na str. 8.
114 1MObdoV/22/2008
Mimoriadneho dovolania časť obsahujúcu jeho dôvody. Tieto závery sú, podľa neho,
nepravdivé, hrubo zavádzajúce, resp. z hľadiska právneho posúdenia veci (čo je podľa jeho
názoru jediné hľadisko, z ktorého je Generálny prokurátor v Mimoriadnom dovolaní
oprávnený vec posudzovať) irelevantné.
Konkrétne:
tvrdenie Generálneho prokurátora, v zmysle ktorého sa napadnutými rozhodnutiami
súdov "ţalovanému de facto zakázalo vykonávanie činnosti prevádzkovania číselných
lotérií" je vyslovene nepravdivé. Napadnutými rozsudkami bolo ţalovanému
zakázané len prevádzkovanie konkrétnych číselných lotérií (a to L., 5 z 30 a J. a
ţalovanému nič nebráni v prevádzkovaní akýchkoľvek iných číselných lotérií,
tvrdenie Generálneho prokurátora, v zmysle ktorého sa napadnutými rozhodnutiami
súdov ţalovanému niečo zakázalo "v podstate na tom základe, ţe uţíval neurčito
vymedzené znalosti a skúsenosti ţalobcu" taktieţ nie je pravdivé. Podľa názoru
ţalobcu v I. rade, i v tomto tvrdení Generálneho prokurátora (ako v konečnom
dôsledku skoro v celom Mimoriadnom dovolaní) Generálny prokurátor neprípustne a
nepodloţene presadzuje obmedzujúci výklad pojmu "know-how" ako (v tomto
prípade) "znalosti a skúsenosti". Pojem know-how je potrebné vţdy vykladať ako
"súbor“ poznatkov, skúseností, informácií alebo postupov obchodnej, výrobnej alebo
technickej povahy". Na zásadný rozdiel v týchto výkladoch a na jeho význam bliţšie
poukazuje v ďalšom texte vyjadrenia. Nesúhlasil tieţ s tým, ţe know-how bolo
vymedzené v rozhodnutiach súdov neurčito (k čomu bliţší komentár taktieţ uviedol v
ďalšom texte vyjadrenia).
tvrdenie Generálneho prokurátora, v zmysle ktorého sa napadnutými rozhodnutiami
súdov ţalovanému uloţil zákaz v zmysle vyššie uvedeného "napriek" skutočnosti, ţe
"ţalovaný je národnou lotériovou spoločnosťou, ktorá je na území Slovenskej
republiky jediným oprávneným subjektom na prevádzkovanie číselných lotérií" je
právne absolútne irelevantné a z tohto pohľadu zavádzajúce.
tvrdenie Generálneho prokurátora, v zmysle ktorého sa napadnutými rozhodnutiami
súdov "Ţalobcovi takto priznala hodnota, ktorú by bez štátneho povolenia na
prevádzkovanie číselných lotérií, iba na základe svojich znalostí a skúseností,
115 1MObdoV/22/2008
nemohol v predmetnej oblasti nikdy dosiahnuť" je taktieţ právne absolútne irelevantné
a z tohto pohľadu zavádzajúce.
K jednotlivým dôvodom uvádzaným Generálnym prokurátorom v Mimoriadnom
dovolaní (pre lepšiu orientáciu označil jeho čiastkové vyjadrenia tým istým poradovým
číslom, aké je v Mimoriadnom dovolaní priradené k príslušným dôvodom, ktorých sa jeho
čiastkové vyjadrenia týkajú) sa vyjadril nasledovne:
K bodu 1) Nesprávne právne posúdenie určitosti vymedzenia predmetu sporu
Generálny prokurátor v úvode k prvému dôvodu Mimoriadneho dovolania správne
konštatuje, ţe know-how "predstavuje súbor poznatkov, skúseností, informácií alebo
postupov obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy."
V ďalšom texte však - čo sa týka i niektorých ďalších dôvodov Mimoriadneho
dovolania - Generálny prokurátor z nám neznámych dôvodov od tejto definície know-how
často upustil a obmedzil sa len na niektoré poznatky či skúsenosti, informácie alebo postupy,
čím samotné know-how neprípustne obmedzil len na niektorú z jeho súčastí. Takýmto
neprípustným obmedzovaním predmetu know-how sa Generálny prokurátor podľa nášho
názoru dopustil váţnej výkladovej chyby, ktorá jej ďalším uplatňovaním viedla k nesprávnym
záverom.
Podľa nášho názoru je totiţ na uţ citovanej definícii know-how, uvedenej aj
Generálnym prokurátorom, absolútne neopomenuteľný pojem "súbor". Obdobnú definíciu
pritom pouţíva i príslušná odborná literatúra, kde ako príklad uvádzame definíciu know-how
obsiahnutú v práci Ing. I. B. - "Spôsoby a metódy oceňovania priemyselných práv", vydanej v
roku 2002 Inštitútom duševného vlastníctva Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej
republiky, podľa ktorého je know-how "technicko ekonomický pojem, ktorý vyjadruje súbor
nezverejnených poznatkov a praktických skúseností predovšetkým z organizácie a riadenia
výroby. Obyčajne je predmetom utajenia." (str. 3 citovanej práce).
Generálnym prokurátorom zmienená prvá citácia odbornej literatúry (na str. 13
Mimoriadneho dovolania) know-how označuje ako "súhrn výrobne a obchodne vyuţiteľných
poznatkov a skúseností rozmanitej povahy ... "
116 1MObdoV/22/2008
Generálny prokurátor pritom, tak súdom, ako i príslušným znaleckým posudkom -
konkrétne znaleckému posudku Ing. I. S. č. 8/1999 a znaleckému posudku Ing. M. M. č.
45/1999 vytýka, ţe nedostatočne určili predmet posudzovaného know-how, z čoho podľa
názoru Generálneho prokurátora vyplynulo, ţe nebolo zrejmé, aké poznatky a skúsenosti
ţalobcu súdy povaţovali za predmet sporu.
S týmto názorom Generálneho prokurátora však nemôţeme súhlasiť. Predovšetkým
nezdieľame jeho názor, podľa ktorého zmienené znalecké posudky nedostatočne určovali
predmet posudzovaného know-how. Podľa nášho názoru, ako i podľa rozšírenej a uznávanej
praxe, pri vypracovávaní znaleckých posudkov na know-how nie je potrebné (a v praxi ani
často moţné), aby bola kaţdá činnosť či skúsenosť, ktorá tvorí jednu zo súčastí
posudzovaného know-how, podrobne a detailne opísaná v príslušnom znaleckom posudku.
Podľa nášho názoru je dostatočné, keď sa v znaleckom posudku uvedú základné
a najdôleţitejšie poznatky, činnosti či skúsenosti, ktorých súbor tvorí posudzované know-
how, a to bez toho, aby tieto jednotlivé základné - a na seba nadväzujúce poznatky, činnosti
či skúsenosti, boli do detailov podrobne rozpisované.
V tejto súvislosti si dovoľujeme uviesť ako praktický príklad moţné know-how na
výrobu osobného automobilu. Je zrejmé, ţe takýmto know-how určite nedisponuje kaţdý. Je
však taktieţ zrejmé, ţe súčasťou jednotlivých základných činností, poznatkov či skúseností,
tvoriacich vo svojom súhrne know-how na výrobu osobného automobilu, sú i také detailné
činnosti, ktoré sú všeobecne známe, neutajované, a ako také tvoria súčasť skúseností či
poznatkov širokého spektra osôb. Je totiţ zrejmé, ţe pri výrobe osobného automobilu je
nevyhnutné ovládať činnosť zvárania, lakovania či jednoduchej montáţe súčastí automobilu
(napríklad kolies) pomocou skrutiek. Rovnako je však podľa nášho názoru zrejmé, ţe pre
vyjadrenie know-how výroby osobného automobilu nie je potrebné uvádzať v príslušnom
znaleckom posudku všetky tieto detailné činnosti či poznatky, ale postačuje uvedenie
základných - takpovediac nosných a rozhodujúcich poznatkov, činností a skúseností
vyjadrujúcich základ posudzovaného know-how - čo podľa nášho názoru v plnom rozsahu
spĺňajú i zmienené znalecké posudky.
Toto podľa nášho názoru chybné chápanie Generálneho prokurátora pri vymedzovaní
predmetu know-how, ako i pri hodnotení jeho jednotlivých súčastí ako súčastí know-how,
sa plne prejavilo i v jeho nasledujúcich výhradách (na str. 9 a nasl. mimoriadneho dovolania),
ktorými spochybňoval jednotlivé súčasti posudzovaného know-how na prevádzkovanie
117 1MObdoV/22/2008
číselných lotérií z rôznych dôvodov:
A) Po prvé z dôvodu, ţe ide podľa jeho názoru o "činnosti, ktoré sú samozrejme a
nevyhnutné na prevádzkovanie číselných lotérií". Sem Generálny prokurátor zaradil
napríklad prijímanie tipov od tipujúcich prostredníctvom zberní, klubov, pôšt, fyzických
a právnických osôb, doprava tiketov a ich spracovanie z celej Slovenskej republiky,
zabezpečenie prenosu dát o výherných číslach, výškach, počte a J. do TA SR,
Slovenských telekomunikácií a TELETEXTU, informácia verejnosti prostredníctvom
dennej tlače, TV, ekonomické spracovanie činností, výplata výhier tipujúcim, odvody,
zakúpenie a prevádzka ţrebovacích strojov, distribučná činnosť tlačív, výherných listín,
súpisov výhier.
V tejto súvislosti sme však toho názoru, ţe skutočnosť, ţe ide o činnosti, ktoré sú
samozrejmé a nevyhnutné na prevádzkovanie číselných lotérií nemoţno povaţovať za
prekáţku, pre ktorú by tieto činnosti nemohli byť súčasťou posudzovaného know-how.
Ako sme uţ totiţ uviedli vyššie (a podrobnejšie túto tému rozoberáme i vo vzťahu
k výhrade Generálneho prokurátora uvedenej ďalej pod písm. C), jednotlivé súčasti
know-how tvoriace súbor príslušných poznatkov, činností či skúseností nemusia vo svojej
jednotlivosti predstavovať poznatok, činnosť či skúsenosť, ktorá nie je všeobecne známa,
dostupná či nemá charakter "samozrejmosti" vo vzťahu k podmienkam či moţnostiam
vykonávania príslušného know-how. Takáto ich všednosť či všeobecná známosť však
ešte v ţiadnom prípade neznamená, ţe v detaile nemôţu tvoriť súčasť súboru príslušných
poznatkov, činností či skúseností tvoriacich uţ predmetné know-how. Z tohto dôvodu
túto výhradu Generálneho prokurátora nemoţno podľa nášho názoru akceptovať.
B) Po druhé z dôvodu, ţe ide podľa jeho názoru "o elementy, ktoré by potenciálne mohli byť
výsledkom určitých poznatkov alebo skúseností, avšak bez bliţšieho vymedzenia nie je
zistiteľné, v čom skúsenosť, informácia alebo uţitočnosť postupu (know-how) spočíva".
Do tejto kategórie Generálny prokurátor zaradil napríklad tabuľky na číselné lotérie, vzory
tlačív, prevádzkovú obálku, reklamačný list, technickú dokumentáciu či informácie
a pomôcky pre tipujúcich.
V tejto súvislosti je podľa nášho názoru potrebné predovšetkým zdôrazniť, ţe z uvedených
príkladov je zrejmé, ţe ide jednoznačne o výsledky určitých poznatkov či skúseností - bez
nich by predsa nemohli byť vytvorené. A z tohto pohľadu nám nie je zrejmý úmysel
formulácie pouţitej Generálnym prokurátorom, v zmysle ktorej ide o elementy, ktoré by
118 1MObdoV/22/2008
len "potenciálne" mohli byť výsledkom určitých poznatkov alebo skúseností. V tomto
zmysle názor Generálneho prokurátora, podľa ktorého nie je zistiteľné, v čom napríklad v
prípade tabuliek na číselné lotérie, či v prípade vzoru tlačív pouţívaných na číselné lotérie,
či v prípade reklamačného listu pouţívaného pri prevádzkovaní číselných lotérií, spočíva
"skúsenosť, informácia alebo uţitočnosť postupu" nemoţno akceptovať. Obzvlášť pri
uvedomení si, ţe ide všetko o dokumenty notoricky známe, tak obom sporovým stranám,
ako i súdom, z predloţených listinných dôkazov.
C) Po tretie z dôvodu, ţe podľa jeho názoru vnútorné normatívne akty, ako napríklad herné
plány OFF LINE a ON LINE, systém J., či súhrn prevádzkovej dokumentácie,
prevádzkové poriadky, herné predpisy, súvisiaci systém zúčtovania vkladov a výhier
a pod. - s istotou nie sú know-how ako celok. Skutočne nám nie je známe, na základe čoho
dospel Generálny prokurátor k takémuto záveru, nakoľko podľa nášho názoru skutočnosť,
ţe tieto vnútorné normatívne akty obsahujú "mnoţstvo všeobecných normatívnych
ustanovení" ešte v ţiadnom prípade neznamená, ţe by sme tieto vnútorné normatívne akty
nemohli ako celok povaţovať za súčasť know-how na prevádzkovanie číselných lotérií
hier Š., Š. a M., resp. po zmene týchto označení ţalovaným L., J. a 5 z 30 (ďalej len
"Know-how"). Názor Generálneho prokurátora, v zmysle ktorého len určité časti týchto
vnútorných normatívnych aktov môţu byť povaţované za know-how (pričom s ohľadom
na účel sledovaný Mimoriadnym dovolaním by sme tak v tomto prípade, ako i v ostatných
prípadoch, mali uvaţovať nie o tom, či zmienené vnútorné normatívne akty ako také
predstavujú samostatné know-how, ale či príslušné vnútorné normatívne akty predstavujú
súčasť know-how) je preto podľa nášho názoru celkom nesprávny - a vyplýva zrejme z
vyššie spomenutého pochybenia Generálneho prokurátora, ktorý pri skúmaní know-how a
jeho jednotlivých súčastí opomenul vnímať know-how ako súbor rôznych poznatkov,
činností či skúseností. Z toho vyplynulo súvisiace pochybenie Generálneho prokurátora,
ktorý si zjavne neuvedomil, ţe súčasťou know-how môţu byť (a úplne prirodzene i sú) v
rámci zmieneného súboru i poznatky, činnosti a skúsenosti, ktoré v detaile sú poznatkami,
činnosťami a skúsenosťami všeobecne známymi a všeobecne i pouţívanými. Know-how z
týchto detailných činností, poznatkov či skúseností vytvára aţ ich jedinečné prepojenie do
osobitného súboru - ktorý z týchto predtým beţne známych, dostupných či pouţívaných
detailných činností, poznatkov či skúseností, vytvára ten osobitný nehmotný duševný
majetok nazývaný know-how - ktorý ako súbor takýchto činností, poznatkov či skúseností
uţ nie je ani beţne dostupný ani beţne ovládaný.
119 1MObdoV/22/2008
D) Po štvrté z dôvodu, ţe podľa jeho názoru "ide o neurčité odkazy na znalosť technológie
(postupu, spôsobu práce) bez uvedenia, v čom táto znalosť spočíva". Ako príklad uviedol
trebárs technické znalosti pre servis terminálov ON LINE, pouţitie technológie ON LINE
systému, systém spracovania a vyhodnocovania výherných tipov v S., a. s. Praha z G.S.
atď.
Podľa nášho názoru vo vzťahu k tejto výhrade Generálneho prokurátora moţno len
zopakovať náš názor, ţe pri opise určitého know-how, napríklad pre účely jeho
znaleckého posúdenia, nie je potrebné detailne opisovať kaţdú jednotlivú činnosť, ktorá
tvorí súčasť celkového súboru príslušných poznatkov, činností či skúseností. Potreba
"dostatočnej určitosti", či pre potreby opisu predmetu posudku pri znaleckom hodnotení,
ako i pre potreby dostatočného definovania predmetu sporu v rámci súdneho sporu,
nespočíva podľa nášho názoru v absolútne detailnom opise kaţdej činnosti (napríklad v
popise, aké konkrétne technické znalosti sú potrebné pre servis terminálov ON LINE),
keď je zrejmé, ţe ide o know-how, ktorého nevyhnutnou súčasťou je vedomosť o potrebe
takýchto technických znalostí a prípadne i o spôsobe, akým (resp. kým) je výkon týchto
technických znalostí moţné zabezpečiť (keďţe bez ich znalosti by sa servis terminálov
nedal vykonávať a terminály by sa tým stali nefunkčné), a keď je tieţ z vykonaného
dokazovania nepochybné, ţe obe sporové strany príslušné know-how v príslušnom období
(nerovnakom) kompletne ovládali, vychádzajúc uţ zo základného preukázaného faktu, ţe
obe sporové strany boli fakticky (neberúc teraz v úvahu potrebu príslušnej licencie
Ministerstva financií SR) schopné príslušné know-how bez akejkoľvek pomoci druhej
sporovej strany samostatne prevádzkovať (v odlišnom čase).
Predkladaný názor Generálneho prokurátora, v zmysle ktorého nebol predmet sporu
dostatočne určitý, keďţe nebolo detailne špecifikované, v čom napríklad spočívali potrebné
technické znalosti pre servis terminálov ON LINE, či ako presne sa pouţívala technológia
ON LINE systému, či v čom presne spočíval systém spracovania a vyhodnocovania
výherných tipov v S., a. s. Praha, preto nemoţno akceptovať.
S poukazom na vyššie uvedené, bolo podľa nášho názoru know-how, ako predmet
sporu v podobe know-how na prevádzkovanie číselných lotérií Š., Š. a M., dostatočne určitým
spôsobom opísaný i vo vyššie zmienených znaleckých posudkoch.
120 1MObdoV/22/2008
Podľa názoru Generálneho prokurátora neurčitosť predmetu súdneho konania bola
spôsobená i tým, ţe konajúce súdy akceptovali pouţívanie pojmu know-how namiesto
slovenského ekvivalentu "uţitočný poznatok, skúsenosť, postup či informácia".
S takýmto názorom Generálneho prokurátora podľa nášho názoru nemoţno súhlasiť,
a to hneď z niekoľkých dôvodov. Pojem know-how prevzatý z anglického jazyka je
dostatočne známym a zauţívaným pojmom, ktorý je beţne pouţívaný i príslušnými
slovenskými právnymi predpismi, a to nielen v čase trvania súdneho sporu, ale uţ i predtým,
a to i v príslušnej odbornej literatúre zaoberajúcej sa problematikou duševného vlastníctva.
Nie je preto (a ani nebol) ţiadny dôvod, aby konajúce súdy nepracovali priamo s týmto
pojmom. O to zvlášť, ţe v čase pojednávaní bol podľa nášho názoru pojem "know-how"
beţne pouţívaným a zauţívaným pojmom objavujúcim sa nielen v odbornej literatúre, ale
i v beţnej tlači, či vo vyjadreniach vo verejných médiách.
Dôkazom pre naše tvrdenie o historickom zakotvení pojmu know-how v slovenských
právnych predpisoch je napríklad Znalecký štandard, vydaný uţ v roku 1991 Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorý bol určený pre oceňovanie a hodnotenie podnikov
v procese veľkej privatizácie, ktorý na strane 36 uvádza pojem "know-how" ako súčasť
nehmotných aktív oceňovaného podniku.
Ďalším - v tomto zmysle často opakovaným pochybením Generálneho prokurátora
bola skutočnosť, ţe pre pôvodne anglický pojem "know-how" zvolil i tak nesprávny
slovenský ekvivalent, keďţe opomenul svojou podstatou základný výraz "súbor", ktorý tak
svojou prepojovacou schopnosťou vo vzťahu k príslušným poznatkom, skúsenostiam
či informáciám, povyšuje tieto (inak len) poznatky, skúsenosti či informácie, na novú
kvalitatívnu úroveň nazývanú "know-how".
I ďalšia výhrada Generálneho prokurátora - vyplývajúca z údajnej nezrozumiteľnosti
anglického pojmu know-how, podľa ktorej svedkovia vypočúvaní prvostupňovým súdom
nemohli správne chápať otázky súdu, keďţe sa súd pýtal na know-how, nie je podľa nášho
názoru akceptovateľná.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného nesprávneho prekladu, či výkladu, pojmu know-how
Generálnym prokurátorom následne Generálny prokurátor nesprávne tieţ prekladá
komunikáciu súdu s príslušnými svedkami v rámci súdnych pojednávaní. Otázku "Kto bol
121 1MObdoV/22/2008
vlastníkom know-how" totiţ, s poukazom na vyššie uvedené, vôbec nemoţno preloţiť ako
"Kto mal znalosti a skúsenosti?" - ako nesprávne uvádza Generálny prokurátor, ale ako "Kto
bol vlastníkom súboru poznatkov, činností či skúseností ?", čo uţ, tak z pohľadu otázky, ako
aj následnej odpovede svedka, dáva podľa nášho názoru dostatočnú mieru určitosti o ich
obsahu. Je tieţ zrejmé, ţe jednotliví svedkovia mali dostatočný prehľad o tom, čo je
predmetom sporu (čo jednoznačne vyplýva i zo zápisnice z príslušného súdneho
pojednávania, na ktorom citovaní svedkovia odpovedali pred otázkami týkajúcimi sa know-
how, na niekoľko ďalších otázok týkajúcich sa prevádzkovania číselných lotérií na území
Slovenskej republiky - či uţ ţalobcom alebo ţalovaným), takţe ich odpovede na otázky typu
"Kto bol vlastníkom knowhow?" moţno bez akýchkoľvek pochýb priradiť ku know-how -
t. j. ku know-how potrebné mu na prevádzkovanie číselných lotérií Š., Š. a M., a nie trebárs k
akémusi neurčitému know-how, slúţiacemu trebárs na výrobu osobných automobilov.
K téme výsluchov svedkov, otvorenej Generálnym prokurátorom, nemôţeme tieţ
súhlasiť s názorom Generálneho prokurátora, podľa ktorého boli napríklad otázky na svedka
D. formulované "neurčito a bezpredmetne". Po preštudovaní zápisnice z príslušného súdneho
pojednávania sa s týmto názorom nemôţeme stotoţniť, čo by bolo tieţ zrejmejšie, keby
Generálny prokurátor v takýchto prípadoch (pri výhradách o neurčitosti a bezpredmetnosti)
zvolil radšej presnú citáciu otázky a príslušnej odpovede bez ich vytrhávania z kontextu
súvisiacich otázok a odpovedí. To by podľa nášho názoru napomohlo jednoznačnému
porozumeniu a posúdeniu určitosti jednotlivých vyjadrení - najmä ak ide o daný prípad, v
ktorom na prvý pohľad pri vytrhnutí časti otázky či odpovede môţe sťaţiť porozumenie
preklep či omylom chýbajúce slovo (keď napríklad v dôsledku chyby v písaní zápisu vypadlo
v poslednej otázke omylom slovo navrhovateľ pred slovami "vlastnil know-how" - podobne
ako v prvej odpovedi, kde zapisovateľka namiesto slova "plynulý" zapísala omylom slovo
"minulý" ... ). V danom prípade teda príslušné otázky a odpovede z výsluchu svedka D. (aţ
po otázku a odpoveď, na ktorú sa odvoláva Generálny prokurátor) znejú - po zohľadnení
preklepov v písaní:
"Právny zástupca navrhovateľa má otázku na svedka či sa zúčastnil pri zakladaní odporcu.
Svedok uvádza, že áno pretože v roku 1993 došlo k rozdeleniu federácie a preto bolo potrebné
zabezpečiť plynulý prechod hier, ktoré prevádzkoval Č. a preto aby peniaze boli dané ako
výťažok z týchto hier do športu. Licencia na prevádzkovanie týchto hier bola daná odporcovi a
navrhovateľ bol prevádzkovateľom týchto hier pretože odporca na prevádzkovanie týchto hier
nemal personálne obsadenie. Či má vedomosť svedok o tom, že vlastnil know-how uvádza
122 1MObdoV/22/2008
svedok, že vzhľadom na to, že navrhovateľ bol prevádzkovateľom týchto hier, mal know-how
on."
Nestotoţňujeme sa ani s názorom Generálneho prokurátora, podľa ktorého sa pojem
know-how v prvostupňovom súdnom konaní stotoţnil s pojmom činnosť. Takýto záver
nemoţno podľa nášho názoru odvodiť len zo skutočnosti, ţe súd v odôvodnení svojho
rozsudku uvádzal, aké činnosti obsahuje know-how. Je totiţ zrejmé, ţe ak sa popisuje
konkrétna činnosť, je nevyhnutné k danej činnosti priradiť i príslušné poznatky či skúsenosti,
či uţ je to "činnosť'" zvárania, alebo "činnosť" vypracovávania herných plánov pre systémy
OFF LINE a ON LINE.
Samotné označenie popisu hlavných článkov know-how obsiahnuté v Generálnym
prokurátorom citovanej časti odôvodnenia prvostupňového rozsudku - str. 24 ods. 4 nemoţno
tieţ len zo samotného súdom pouţitého pojmu "činnosti" takto doslovne prevziať ako
argument, ţe v popise know-how absentovali poznatky či skúsenosti, ako na str. 10
Mimoriadneho dovolania tvrdí Generálny prokurátor. Ak totiţ prvostupňový súd medzi
týmito činnosťami uvádza napr. "návrh a tlač tiketov, vypracovanie herných plánov pre
systémy OFF LINE a ON LINE, vypracovanie prevádzkových predpisov systému ON LINE,
či vypracovanie poštových pravidiel" a pod., tak uţ zo samotného slovného popisu je podľa
nášho názoru dostatočne zrejmé, ţe ide omnoho viac o vyjadrenie konkrétnych poznatkov
a skúseností, ako o vyjadrenie nejakej "činnosti" - pri ktorej by Generálny prokurátor mohol
úspešne tvrdiť, ţe nie je zrejmé, "v čom konkrétne spočíva know-how".
Ani záver, ktorý v danej časti Mimoriadneho dovolania Generálny prokurátor
predkladá, nie je ţiaľ pravdivý - nie je totiţ pravda, ţe by sa ţalovanému rozsudkom uloţil
"zákaz všeobecných činností (napríklad zákaz výplaty výhier tipujúcim)". Ţalovanému sa
rozsudkom zakázali len konkrétne činnosti tvoriace súčasť know-how, t. j. know-how
týkajúceho sa organizácie, herných plánov a pravidiel číselných lotérií a stávkových hier Š.,
Š. a M.. Teda nešlo v danom prípade napríklad o všeobecný zákaz výplaty výhier tipujúcim,
ale len a výlučne (a podľa nášho názoru úplne zrejme) o zákaz výplaty výhier v rámci
číselných lotérií Š., Š. a M., čo je podľa nášho názoru dostatočne určité a v súlade s
vymedzením predmetu daného súdneho sporu.
V ďalšom texte dôvodov Mimoriadneho dovolania (str. 10 a 11) sa Generálny
prokurátor zaoberal znaleckým posudkom vypracovaným Ing. G. Z. č. 1/2002.
123 1MObdoV/22/2008
Generálny prokurátor v tejto súvislosti kritizuje otázku súdu poloţenú znalkyni
"či ţalovaný v čase svojho vzniku (v roku 1993) mal vlastné know-how umoţňujúce
prevádzkovanie číselných lotérií". Odpoveď sa Generálnemu prokurátorovi zdala totiţ tak
samozrejmá, ţe podľa jeho názoru nevyţadovala znalca - keďţe podľa jeho názoru "obchodná
spoločnosť v čase svojho vzniku know-how z vlastnej činnosti nemá". Z tejto poznámky
Generálneho prokurátora je však zrejmé, ţe Generálny prokurátor nepostrehol presne
príslušnú otázku súdu - súd sa totiţ nepýtal, či má ţalovaný v čase svojho vzniku vlastné
know-how umoţňujúce prevádzkovanie číselných lotérií "z vlastnej činnosti". Je totiţ mnoho
ďalších spôsobov, ako ţalovaný prípadné know-how mohol okrem "vlastnej činnosti"
nadobudnúť - napríklad kúpou, vkladom do základného imania a pod ..
Omnoho závaţnejšou v tejto súvislosti sa však javí skutočnosť, ţe Generálny
prokurátor vôbec nepochopil význam dokazovania tejto skutočnosti - ţe ţalovaný v čase
svojho vzniku nemal vlastné know-how. Z vykonaného dokazovania bolo totiţ zrejmé, ţe
ţalobca toto know-how mal - a to dokonca práve od svojho vzniku (čo si Generálny
prokurátor ţiaľ zrejme nevšimol), nakoľko ho ţalobca nadobudol titulom zákonného
právneho nástupníctva po svojom právnom predchodcovi - hospodárskom zariadení S.,
podniku pro organizování sázek (ďalej len "federálny podnik S."). A z vykonaného
dokazovania bolo totiţ tieţ zrejmé, ţe toto know-how bolo od vzniku oboch spoločností
(ţalobcu i ţalovaného) i prevádzkované (zámerne teraz obchádzame otázku, kým, nakoľko
tejto otázke sa podrobne budeme venovať pri ďalšom z dôvodov Mimoriadneho dovolania).
Z týchto základných - i mimo znaleckého dokazovania jednoznačne (vykonaním iných
dôkazov) preukázaných skutočností totiţ vyplýva závaţná skutočnosť, ktorú jednoznačne
môţeme označiť za jednu zo základných opôr pre následné rozhodnutia súdov - po vzniku
ţalobcu bolo pouţívané len a výlučne know-how ţalobcu, keďţe ţiadne know-how
ţalovaného neexistovalo.
S tvrdením Generálneho prokurátora, podľa ktorého Ing. Z. nedefinovala obsah a
rozsah know-how (a to ani v II. časti jej znaleckého posudku) nemôţeme súhlasiť. Podľa
nášho názoru je know-how v zmienenej II. časti znaleckého posudku Ing. Z., i s poukazom
na naše vyššie uvedené stanoviská, uvedené - i keď v rozpise po jeho jednotlivých súčastiach
vyplývajúcom zo snahy znalkyne odpovedať v súlade s poloţenou otázkou, ktorá poţadovala
"Pri stanovení obsahu a rozsahu know-how vychádzať z účtovných a iných právnych
dokladov spoločnosti Š., a. s. s citáciou dokumentov, z ktorých znalec vychádzal.".
124 1MObdoV/22/2008
Zaráţajúce je však pre nás tvrdenie Generálneho prokurátora o "skutočnom dôvode",
prečo znalkyňa nevykonala porovnanie know-how (a nie "znalostí a skúseností" - ako
opätovne chybne uvádza Generálny prokurátor) ţalobcu a ţalovaného. Podľa Generálneho
prokurátora je to vraj ten dôvod, ţe znalkyňa toto porovnanie vykonať nevedela, nakoľko vraj
nemala vymedzené ani to, čo boli relevantné poznatky, skúsenosti, postupy a uţitočné
informácie ţalobcu.
V tejto súvislosti sme toho názoru, ţe skutočnosť, ţe porovnávanie know-how ţalobcu
a ţalovaného by bolo nerealizovateľné pre kohokoľvek - teda nielen pre znalkyňu, keďţe
znalkyňa (ako je Generálnemu prokurátorovi známe) neobdrţala od ţalovaného potrebné
podklady. Zamieňať tento jasný a neobíditeľný dôvod údajnou nevedomosťou znalkyne o
obsahu a rozsahu samotného know-how ţalobcu je podľa nášho názoru absolútne
nepodloţené a taktieţ v rozpore s obsahom príslušného znaleckého posudku.
V ďalšom sa Generálny prokurátor pozastavuje nad skutočnosťou, ţe znalkyňa Ing. Z.
v citovanom znaleckom posudku vedela odpovedať na otázku súdu "či knowhow, ktoré
pouţíva ţalovaný od roku 1993 do súčasnosti je v podstatnej časti totoţné s knowhow
ţalobcu." Generálny prokurátor v tejto súvislosti namieta, ţe znalkyňa na túto otázku nemohla
vedieť odpovedať, nakoľko tvrdila, ţe pri predchádzajúcej otázke súdu nemohla "stanoviť
rozsah a obsah postupov ţalovaného a porovnať ich s know-how ţalobcu".
V tomto prípade je však podľa nášho názoru opätovne zrejmé nepochopenie
Generálneho prokurátora vo vzťahu k poloţenej otázke a následnej odpovedi znalkyne.
Generálny prokurátor predsa sám volá (z nášho pohľadu aţ prehnane, nakoľko podľa nášho
názoru nie je pre dané účely - s poukazom na vyššie uvedené - potrebný taký detailný
a precízny popis jednotlivých činností, poznatkov či skúseností tvoriacich vo svojom súbore
predmetné know-how) po precíznej určitosti a popise jednotlivých súčastí know-how. Ak
znalkyňa - z jasne uvedeného dôvodu absencie potrebných dokladov na strane ţalovaného -
nemohla odpovedať na otázku poţadujúcu práve vysokú mieru určitosti príslušných súčastí
know-how na strane ţalovaného (čo je podľa nášho názoru úplne v súlade s jej vysokou
zodpovednosťou súdneho znalca predkladajúceho kontrolný znalecký posudok), tak
Generálny prokurátor okamţite pozná "skutočný dôvod", ktorým je vraj jej neznalosť vo
vzťahu k dostatočnej určitosti súčastí know-how na strane ţalobcu. Ale ak znalkyňa dokáţe
na základe predloţených dokladov rozpoznať zhodné podstatné prvky, či časti, oboch
125 1MObdoV/22/2008
porovnávaných know-how, tak uţ je to podľa Generálneho prokurátora nemoţné, keďţe
znalkyňa nevedela pre absenciu potrebných dokladov ţalovaného dostatočne určito popísať
rozsah a obsah ním pouţívaného know-how.
Podľa nášho názoru však v uvedených skutočnostiach nie je, a nemusí byť, ţiadny
rozpor. Je predsa zrejmé, ţe doklady popisujúce know-how ţalovaného mohli byť predloţené
v dostatočnom rozsahu a obsahu, aby znalkyňa dokázala posúdiť, či sa know-how oboch
sporových strán v podstatných častiach zhodujú.
Ide tu totiţ o to, ţe otázka č. 2, na ktorú znalkyňa neodpovedala, keďţe k nej od
ţalovaného neobdrţala potrebné podklady, sa týkala obdobia roku 1999 a súčasnosti. Zatiaľ
čo otázka č. 6 sa týkala obdobia od roku 1993 do súčasnosti. Z uvedeného je zrejmé, ţe i keď
ţalovaný (obštrukčne) nepredloţil znalkyni doklady potrebné na jednoznačné zodpovedanie
otázky č. 2, mohla mať znalkyňa dostatok iných podkladov týkajúcich sa obdobia od roku
1993 na to, aby dokázala skonštatovať, ţe know-how pouţívané ţalovaným od roku 1993 je v
podstatnej časti totoţné s know-how, ktoré vlastní ţalobca .
Základným a jednoznačne dostatočne rozlišujúcim prvkom pri oboch otázkach je tu
totiţ pojem "podstatnej časti" uvedený v odpovedi znalkyne, ktorý podľa nášho názoru mohol
poskytnúť dostatočný priestor na to, aby znalkyňa dokázala odpovedať na túto súdom
poloţenú otázku č. 6.
V tejto súvislosti nemoţno podľa nášho názoru súhlasiť ani s názorom Generálneho
prokurátora, podľa ktorého je vymedzenie predmetu know-how úlohou súdu "a nemôţe byť
suplované vyjadrením súdneho znalca". Podľa nášho názoru totiţ v ţiadnom prípade v danom
spore nemoţno hovoriť o akomsi "suplovaní" úlohy súdu len preto, ţe sa súd po vykonanom
dokazovaní stotoţnil v otázke vymedzenia predmetu know-how s názormi súdnych znalcov.
Stotoţnenie sa s názormi súdnych znalcov pri zodpovedaní (skutočne právnej) otázky
vymedzenia predmetu know-how nie je v ţiadnom rozpore s platným Občianskym súdnym
poriadkom, a je podľa nášho názoru len logickým vyústením úlohy súdneho znalca ako
súdom uznaného "akreditovaného" odborníka posudzujúceho príslušnú odbornú otázku (v
danom prípade predmet know-how). Súd predsa nie je odborník, a nie je preto v danom
vysoko odbornom prípade nič udivujúce a uţ vonkoncom nesprávne, ak sa súd - samozrejme i
po zváţení ostatných dôkazov vykonaných v danom súdnom konaní, stotoţní v danej
126 1MObdoV/22/2008
odbornej otázke (vymedzení predmetu know-how) s názorom súdneho znalca.
S poukazom na vyššie uvedené preto nesúhlasíme s názorom Generálneho
prokurátora, podľa ktorého bol predmet know-how nedostatočne vymedzený, a tým nie je
správny ani názor Generálneho prokurátora, podľa ktorého v danom prípade nemohol
vzniknúť medzi účastníkmi právny vzťah z bezdôvodného obohatenia (pre údajnú
nedostatočnú určitosť know-how ţalobcu).
K bodu 2) Materiálna nevykonateľnoť výroku o zdržaní sa konania
Podľa názoru Generálneho prokurátora výrok rozsudku neobsahuje presné
vymedzenie činností, ktoré sa ţalovanému zakazujú a ţe súdy nemali za ustálené, čo je
predmetom sporu.
S týmto názorom Generálneho prokurátor nesúhlasíme. Čo sa týka určitosti predmetu
sporu, k tejto téme sme sa vyslovili uţ vyššie (k dôvodu č. l Mimoriadneho dovolania) a sme
jednoznačne toho názoru, ţe predmet sporu bol dostatočne určitým spôsobom vymedzený. Čo
sa týka samotného výroku rozsudku, nesúhlasíme s názorom Generálneho prokurátora, podľa
ktorého je neprípustné formulovať výrok rozsudku tým spôsobom, ţe obsah uloţenej
povinnosti (a nie povinnosť samotnú, ako uvádza Generálny prokurátor) uvedie súd odkazom
na iný dokument. Povaţujeme pritom za samozrejmé, ţe v takom prípade musí ísť
o dokument jednoznačne určitý a povinnému známy, avšak tieto podmienky sú v danom
prípade v plnom rozsahu splnené.
Ak totiţ Generálny prokurátor argumentuje spôsobom, ţe "Zo zákona nevyplýva
moţnosť súdu uviesť časť rozhodnutia tak, ţe výrok rozsudku odkáţe na iný dokument", sme
toho názoru, ţe rozhodujúce v tejto otázke, ţe takýto postup zákon súdu nezakazuje.
Sme toho názoru, ţe rozsudok súdu musí byť dostatočne určitý - obom sporovým
stranám musí byť jednoznačne zrejmé, aká povinnosť bola povinnej strane uloţená.
Dosiahnutiu tohto cieľa však podľa nášho názoru vôbec nebráni skutočnosť, ak sa obsah či
rozsah niektorej z uloţených povinností (ako je tomu i v danom prípade) definuje
v dokumente, ktorý je, tak súdu, ako i obom sporovým stranám, jednoznačne známy.
Generálny prokurátor ďalej v tejto časti argumentuje materiálnou nevykonateľnosťou
127 1MObdoV/22/2008
súdneho rozhodnutia, nakoľko podľa jeho názoru sa predmetným rozsudku zakázalo pouţitie
či vykonanie i jednotlivých súčastí know-how v podobe napríklad "výplata výhier tipujúcim".
Takýto rozširujúci výklad súdnym rozhodnutím uloţenej povinnosti je však nesprávny
a text samotného výroku nedáva podľa nášho názoru pre takýto výklad ţiadnu oporu. Zo
samotného textu výroku je totiţ úplne zrejmé, ţe povinnosť uloţená ţalovanému sa týka len
a výlučne know-how, t. j. know-how na prevádzkovanie číselných lotérií Š., Š. a M., a nie
akejkoľvek číselnej lotérie či stávkovej hry. Názor Generálneho prokurátora, v zmysle
ktorého "by výkon rozhodnutia smeroval k obmedzeniu akejkoľvek výplaty výhier tipujúcim,
čo by ale znamenalo, ţe ţalovaný nemôţe túto činnosť vykonávať ani spôsobom
nezasahujúcim do know-how ţalobcu" je celkom nesprávny a nie je ničím podloţený.
V tomto ohľade nemôţu nastať akékoľvek pochybnosti ani pri výkone rozhodnutia
súdnym exekútorom, nakoľko súdnemu exekútorovi stačí skúmať, či ide o výplatu výhier
z vyššie uvedených číselných lotérií (čo je skutočne veľmi triviálna a jednoduchá úloha, pri
ktorej ani v praktickej rovine - či uţ z hľadiska nastavenia príslušných technológií, rôznych
tiketov, hracích lístkov a pod. nemôţe nastať akákoľvek pochybnosť) Š., Š. a M. (po zmene
označení týchto hier vykonanej ţalovaným uţ L., J. a 5 z 30).
Názor Generálneho prokurátora, podľa ktorého je preto rozhodnutie súdu materiálne
nevykonateľné, nie je správny.
Obdobná argumentácia sa vzťahuje na názor Generálneho prokurátora, podľa ktorého
z výroku rozsudku ani zo znaleckých posudkov, na ktoré výrok odkazuje, nie je zistiteľné, na
aké tabuľky, tlačivá a obálku sa vzťahuje zákaz pouţívania "tabuliek na číselné lotérie,
vzorov tlačív a prevádzkovej obálky". Ide jednoducho o tie tabuľky, vzory tlačív
a prevádzkovej obálky, ktoré by sa mali pouţívať v rámci prevádzkovania číselných lotérií Š.,
Š. a M., t. j. v rámci pouţívania know-how. Inými slovami, je úplne zrejmé, ţe keďţe je
súdnym rozhodnutím zakázané pouţívanie know-how, je tým zakázané pouţívanie
akýchkoľvek tabuliek, vzorov tlačív, či prevádzkovej obálky, avšak len v súvislosti s
prevádzkovaním číselných lotérií Š., Š. a M.. Tým sa však samozrejme ţalovanému nijako
nebráni ani nezakazuje, aby pri prevádzkovaní iných číselných lotérií pouţíval akékoľvek
tabuľky, vzory tlačív, či prevádzkovej obálky.
Ide tu totiţ opäť o potrebu uvedomenia si, ţe samotné know-how je súborom rôznych
128 1MObdoV/22/2008
poznatkov, informácií, či skúseností, z ktorých niektoré poznatky, informácie, či skúsenosti,
môţu byť beţne známe, dostupné a pouţívané - a to i pri prevádzkovaní iného know-how.
Pre lepšie pochopenie tejto skutočnosti je potrebné konštatovať, ţe napríklad samotný
základný princíp najvýznamnejšej číselnej lotérie Š. je veľmi jednoduchý - je potrebné
uhádnuť 6 zo 49 rôznych za sebou idúcich čísiel (od 1 do 49). To je podstata číselnej lotérie
Š.. Avšak na to, aby mohla byť táto číselná lotéria skutočne i prevádzkovaná, je uţ potrebné
know-how, ktoré (ako je zrejmé i z vykonaného dokazovania) je veľmi rôznorodé a spája v
sebe rozličné poznatky, informácie a skúsenosti (ktorých základnéa podstatné časti sú opísané
i v citovaných znaleckých posudkoch).
Podstatu číselnej lotérie - ţe je potrebné uhádnuť 6 zo 49 za sebou idúcich čísiel,
ovládal takpovediac kaţdý, a samozrejme ju ovládal i ţalovaný. To však vonkoncom
neznamená, ţe by kaţdý - a ako sa v roku 1993 ukázalo ani ţalovaný - dokázal túto hru aj
prevádzkovať - keďţe mu chýbalo potrebné know-how. Ţalovaný sa samozrejme kedykoľvek
mohol rozhodnúť, ţe bude prevádzkovať inú hru - pomenovanú trebárs HOGO FOGO a jej
podstatou by bolo napríklad tipovanie 7 čísiel zo 48 čísiel. Ţalovaný si však bol (a dodnes je)
veľmi dobre vedomý hodnoty takej zavedenej hry, akou je práve Š..
Je však potrebné konštatovať, ţe mnohé súčasti know-how na prevádzkovanie číselnej
lotérie Š. by boli zhodné či totoţné s niektorými súčasťami know-how na prevádzkovanie
číselnej lotérie HOGO FOGO. To však v ničom nezniţuje hodnotu know-how (ako je zrejmé,
tak z vykonaného dokazovania, ako i zo snahy ţalovaného udrţať i za cenu obrovského rizika
neúspechu v súdnom spore a z toho vyplývajúcich finančných povinností moţnosť uţívania
práve know-how zahŕňajúceho i prevádzkovanie číselnej lotérie Š.). A práve z tohto dôvodu,
prakticky ani teoreticky, nemôţe nastať problém materiálnej vykonateľnosti rozsudku, ktorej
sa obáva Generálny prokurátor - pretoţe rozlíšenie, či ide o prevádzkovanie číselnej lotérie Š.
(a tým i o súdom zakázané pouţívanie know-how) alebo o prevádzkovanie inej číselnej
lotérie (a tým o prevádzkovanie iného - nezakázaného know-how), je vskutku veľmi
jednoduché a triviálne.
S ohľadom na vyššie uvedené sme preto toho názoru, ţe rozsudok je v celom svojom
rozsahu materiálne vykonateľný, a súdy nezaťaţili v tomto ohľade konanie ţiadnou vadou.
129 1MObdoV/22/2008
K bodu 3) Nesprávne právne posúdenie podmienok poskytnutia právnej ochrany
know-how
V úvode druhého odseku tejto časti Mimoriadneho dovolania Generálny prokurátor
správne uvádza, ţe know-how môţe byť predmetom právnej ochrany obchodného tajomstva.
V úplnom rozpore s predchádzajúcou vetou však Generálny prokurátor v ďalšom
texte, z nám nepochopiteľného dôvodu, pristúpil k úplnému (podľa nášho názoru absolútne
nesprávnemu) kategorickému vyhláseniu, podľa ktorého "Pokiaľ určitý poznatok, skúsenosť,
informácia alebo postup nespĺňa zákonné znaky obchodného tajomstva, nepoţíva
v slovenskom právnom poriadku ţiadnu právnu ochranu absolútneho charakteru
(erga ornnes)."
Hoci Generálny prokurátor nepouţil vo vzťahu k poznatkom, skúsenostiam,
informáciám či postupom spojovací pojem "súbor" (podľa nášho názoru zrejme z dôvodu uţ
predtým nami označeného v Mimoriadnom dovolaní opakovaného chybného výkladu pojmu
know-how zo strany Generálneho prokurátora, ktorý nerešpektuje, ţe o know-how moţno
hovoriť len v prípadoch, ak ide o súbor poznatkov, informácií či skúseností) - je zrejmá
cielená snaha dovodiť tento záver vo vzťahu ku know-how, čo aj Generálny prokurátor
vzápätí úplne jasne vyslovuje. Podľa Generálneho prokurátora - "know-how poţíva právnu
ochranu erga omnes iba za predpokladu, ţe spĺňa zákonné znaky obchodného tajomstva."
Dôvodom pre takýto kategorický názor je podľa Generálneho prokurátora výklad
ustanovení §§ 17 aţ 20 Obchodného zákonníka. Pre takýto výklad citovaných ustanovení
však podľa nášho názoru nie je ţiadny dôvod - uvedené ustanovenia neobsahujú absolútne nič
o know-how ako o nehmotnom majetku ani o jeho moţnej právnej ochrane.
Podľa názoru Generálneho prokurátora sa s jeho výkladom stotoţňuje i právna veda.
S takýmto názorom však nemôţeme súhlasiť a sme nútení konštatovať, ţe dokonca i z citácií
Generálnym prokurátorom zvolených prameňov právnej vedy, ktoré Generálny prokurátor
uviedol na podporu ním vysloveného názoru na str. 13 Mimoriadneho dovolania, je podľa
nášho názoru, zrejmý opak:
O. Ovečková, uvádza, ţe výraz know-how ,Je vo svete rozšírený pribliţne v tom
130 1MObdoV/22/2008
význame, ako vymedzuje náš OBZ pojem obchodné tajomstvo." S tým samozrejme
moţno súhlasiť, to však vonkoncom podľa nášho názoru neznamená, ţe know-how mimo
ochrany cez inštitút obchodného tajomstva nepoţíva ţiadnu právnu ochranu. Takýto názor
nevyplýva ani z názoru O. Ovečkovej, podľa ktorého s know-how ako súhrnom
poznatkov a skúseností moţno zmluvne nakladať za predpokladu udrţania ich utajenosti.
Ako v ďalších častiach preukáţeme, z vykonaného dokazovania je zrejmé, ţe know-how
ako súhrn poznatkov a skúseností utajované i bolo, čo však neznamená, ţe muselo byť
predmetom inštitútu obchodného tajomstva, alebo ţe by know-how nepoţíval u inú
právnu ochranu.
O. Ovečková v ďalšom, Generálnym prokurátorom zvolenom, citáte dokonca výslovne
uvádza, ţe "Všeobecná úprava obchodného tajomstva dopĺňa ochranu poskytovanú
právnou úpravou vynálezov, ochranných známok, dizajnov, úţitkových vzorov
a podobných inštitútov. Chránia sa najmä informácie označované ako "know-how".
M. Patakyová v ďalšom, Generálnym prokurátorom zvolenom, citáte výslovne uvádza, ţe
"Do schémy obchodného tajomstva sa môţe zaradiť aj systém zručností, znalostí
a postupov, ktoré napomáhajú v podnikaní nachádzať efektívnejšie a rýchlejšie riešenia,
ktoré sa označujú pojmom know-how."
Generálny prokurátor sa dokonca pre podporu svojho názoru odvoláva na článok
P. Vojčíka: Know-how ako predmet právnych vzťahov. P. Vojčík však v citovanom
článku veľmi jednoznačne formuluje svoj názor ku vzťahu know-how a obchodného
tajomstva, keď mimo iné uvádza: "Sme toho názoru, ţe tieto dva pojmy nie je moţné
zjednodušene stotoţňovať, resp. ich zamieňať. Zásadný rozdiel spočíva v tom, ţe
obchodné tajomstvo je osobitný inštitút obchodného práva a know-how jeho moţným
predmetom ... Preto nie kaţdé know-how musí byť súčasťou obchodného tajomstva, ale
môţe existovať samostatne a nezávisle od akéhokoľvek majetku určitého podniku.
Aj z hľadiska pojmového vymedzenia neobsahuje obchodné tajomstvo všetky tie znaky,
aké sa vyţadujú u know-how a naopak, niektoré znaky pojmu obchodné tajomstvo
u pojmu know-how sa nevyţadujú."
Ďalej tieţ nemoţno súhlasiť s tvrdením Generálneho prokurátora, podľa ktorého
v období pred 01. májom 2004 neexistovala v slovenskom právnom poriadku samostatná
legálna definícia pojmu know-how. Tento pojem bol definovaný uţ v zákone č. 188/1994 Zb.
131 1MObdoV/22/2008
o ochrane hospodárskej súťaţe, kde sa v ustanovení § 4 ods. 2 uvádza, ţe know-how sú
"výrobno-technické a obchodné poznatky a skúsenosti" - pričom zdôrazňujeme, ţe slovenská
legislatíva akurát skutočne nikdy neobsahovala ţiadnu podmienku ochrany cez inštitút
obchodného tajomstva.
S pojmom know-how pritom právna prax na Slovensku uţ od začiatku deväťdesiatych
rokov beţne pracovala, čo však neznamená, ţe sa i výklad pojmu know-how nevyvíjal.
Dôkazom je napríklad uţ v prvej časti tohto Vyjadrenia citovaný Znalecký štandard vydaný
uţ v roku 1991 Ministerstvom spravodlivosti SR za účelom oceňovania a hodnotenia
podnikov v procese veľkej privatizácie, ktorý na str. 36 medzi nehmotné aktíva podniku
výslovne zaraďuje i know-how. Následne boli v procese veľkej privatizácie vypracované
stovky privatizačných projektov a s nimi súvisiacich ohodnotení podnikov, ktorých
významnou súčasťou boli i ohodnotenia príslušného know-how.
S pojmom know-how uţ beţne pracoval i text Znaleckého štandardu pre stanovenie
hodnoty podnikov schválený Ministerstvom spravodlivosti dňa 10. 8. 1993, ktorý napríklad
know-how uvádza medzi nehmotnými aktívami ohodnocovanými metódou licenčnej analógie
(str. 115 predmetného Znaleckého štandardu).
V ţiadnom prípade teda nemoţno tvrdiť, ţe s pojmom know-how sa na Slovensku
v právnej praxi či v legislatíve začalo pracovať aţ od účinnosti Generálnym prokurátorom
zmieneného nariadenia Komisie Európskych spoločenstiev č. 240/96 (t. j. od 01. mája 2004).
K tejto otázke - otázke na Slovensku prevládajúceho názoru, týkajúceho sa definície
know-how a jeho vzťahu k utajeniu, si dovolíme opätovne upriamiť pozornosť na definíciu
know-how obsiahnutú v uţ vyššie citovanej publikácii I. B. "Spôsoby a metódy oceňovania
priemyselných práv" vydanej v roku 2002 Inštitútom duševného vlastníctva Úradu
priemyselného vlastníctva SR, v ktorej je know-how (str. 3) definované ako "technicko-
ekonomický pojem, ktorý vyjadruje súbor nezverejnených poznatkov a praktických
skúseností predovšetkým z organizácie a riadenia výroby. Obyčajne je predmetom utajenia."
A podľa nášho názoru ťaţko nájsť na Slovensku rešpektovanejších odborníkov na oblasť
nehmotného duševného vlastníctva ako práve na Úrade priemyselného vlastníctva SR.
V ďalšom texte k tomuto dôvodu Mimoriadneho dovolania sa Generálny prokurátor
zaoberá otázkou, či boli určité elementy know-how utajované, resp. či niektoré elementy
132 1MObdoV/22/2008
vôbec utajované mohli byť (ako napr. herné plány). Vo vzťahu k tejto otázke sme však,
i s poukazom na naše vyššie uvedené vyjadrenia, toho názoru, ţe kaţdé know-how je nutné
vnímať ako súbor určitých poznatkov, informácií či skúseností, a z tohto hľadiska nie je ani
potrebné, ani nevyhnutné (a skutočne v mnohých prípadoch ani moţné), aby boli všetky
súčasti know-how utajované. Skutočnosť, ţe niektoré súčasti know-how (v danom prípade
konkrétneho know-how) sú beţne dostupné a známe, však podľa nášho názoru v ţiadnom
prípade neznamená ani všeobecnú známosť či dostupnosť celého know-how (ako súboru
poznatko ... ) a tým i jeho pouţiteľnosť treťou osobou bez súhlasu jeho majiteľa.
V konečnom dôsledku skutočnosť, ţe know-how bolo zo strany ţalobcu predmetom
utajenia, potvrdzujú po vykonanom skúmaní i znalkyne Ing. Z. a Ing. M.. V tejto otázke sa
pritom nestotoţňujeme s názorom Generálneho prokurátora, podľa ktorého takéto vyjadrenia
súdnych znalkýň (z ktorých Ing. Z. bola poverená na vypracovanie kontrolného znaleckého
posudku priamo súdom) nemôţe súd vziať do úvahy rovnako, ako akýkoľvek iný dôkaz
predloţený v rámci súdneho konania.
Rozhodujúca je však podľa nášho názoru právna otázka, a to skutočnosť, ţe nejestvuje
ţiadna právna povinnosť vlastníka know-how chrániť toto know-how ako predmet
obchodného tajomstva v zmysle ustanovenia § 17 Obchodného zákonníka, a ţe k takémuto
záveru nie je ţiadny dôvod - ako sme uţ uviedli i vyššie, ako ani po zváţení názorov
existujúcej relevantnej právnej teórie.
Plne sa pritom stotoţňujeme s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý konštatoval,
ţe nie je moţné uzavrieť, ţe know-how môţe poţívať právnu ochranu len po splnení
predpokladov právnej ochrany cez inštitút obchodného tajomstva, a ţe právna ochrana
know-how vyplýva z ústavného práva vlastniť majetok, z ustanovení Občianskeho zákonníka
o ochrane vlastníctva a z ustanovení Obchodného zákonníka o nekalej súťaţi.
Generálny prokurátor vyslovuje názor, ţe "S pouţitím analógie legis moţno právne
normy vlastníckeho práva aplikovať aj na iné predmety právneho vzťahu ako na veci, avšak
iba za predpokladu, ţe tieto predmety právneho vzťahu nie sú regulované právnou úpravou
priamo." A v tejto súvislosti Generálny prokurátor prichádza k právnemu názoru, ţe právna
úprava pozná inštitút obchodného tajomstva, ktorý presne podľa jeho názoru "vymedzuje
podmienky, za ktorých sa poznatkom a skúsenostiam podnikateľa poskytuje absolútne právna
ochrana." A preto podľa jeho názoru "Analogická aplikácia iného právneho inštitútu preto
133 1MObdoV/22/2008
neprichádza do úvahy."
S takýmto názorom však podľa nás nemoţno súhlasiť, nakoľko pre takýto názor chýba
akákoľvek právna opora. Ako sme uţ uviedli vyššie, nie je ţiadny dôvod domnievať sa, ţe
keďţe existuje inštitút obchodného tajomstva, tak know-how nemôţe poţívať akúkoľvek inú
právnu ochranu. Takémuto (podľa nás nesprávnemu) názoru Generálneho prokurátora
odporujú hneď dva dôvody:
Po prvé, ako sme uţ preukázali vyššie, nie je ţiadna zákonná povinnosť (ani
prevládajúci názor právnej teórie), ţe by know-how muselo byť predmetom obchodného
tajomstva. Inými slovami, know-how môţe existovať nezávisle na skutočnosti, či v danom
prípade je alebo nie je predmetom obchodného tajomstva.
Po druhé, v právnej teórii i v príslušnej legislatíve je absolútne nesporné, ţe know-how
predstavuje nehmotný majetok, ktorý ako taký je spôsobilý byť predmetom vlastníckeho
práva. Know-how ako osobitný druh nehmotného majetku môţe byť (a beţne i je) súčasťou
podnikateľského majetku, v rámci ktorého sa i odpisuje pre daňové účely, know-how je beţne
predmetom zmlúv, na základe ktorých dochádza k scudzeniu či k rôznej dispozícii s know-
how na základe súhlasu jeho vlastníka a pod.. Nie je nám pritom známe ţiadne zákonné
ustanovenie, v zmysle ktorého by nehmotný majetok mal poţívať v akomkoľvek ohľade
niţšiu (či dokonca ţiadnu!) právnu ochranu, ako akýkoľvek iný predmet vlastníckeho práva.
Takýto záver Generálneho prokurátora je podľa nášho názoru absolútne nepodloţený, a ako
taký, i neakceptovateľný.
Podľa názoru Generálneho prokurátora vraj zákonodarca vymedzil podmienky právnej
ochrany (podľa názoru Generálneho prokurátora zrejme pre know-how - inak by vyjadrenie
Generálneho prokurátora v danom kontexte postrádalo zmysel) v § 17 Obchodného
zákonníka. Z čoho však Generálny prokurátor vyloţil takýto záver (podľa nášho názoru
absolútne nesprávny) nám nie je známe. Z tohto nesprávneho záveru následne Generálny
prokurátor odvodil ďalší nesprávny záver, ţe pri nesplnení podmienok právnej ochrany cez
inštitút obchodného tajomstva (zrejme znovu vo vzťahu ku know-how) nemôţe byť ochrana
absolútneho charakteru poskytnutá.
S takýmto názorom však nemôţeme súhlasiť a takýto - podľa nášho názoru ničím
nepodloţený - názor môţeme vskutku vo vzťahu ku know-how označiť ako absurdný.
134 1MObdoV/22/2008
Svoj vyššie uvedený nesprávny názor následne Generálny prokurátor aplikuje i vo
vzťahu k ustanoveniam Obchodného zákonníka upravujúcim nekalosúťaţné konanie.
Generálny prokurátor vyslovuje názor, podľa ktorého, ak nejde o porušenie obchodného
tajomstva, tak vo vzťahu ku know-how "neprichádza do úvahy posudzovať daný skutkový
stav tak, ţe vyuţitie takej skúsenosti je nekalosúťaţným konaním." Predpokladáme pritom
(i s ohľadom na uţ predchádzajúce chybné zamieňanie pojmu skúsenosti s pojmom
know-how na strane Generálneho prokurátora), ţe i v tomto prípade mal Generálny
prokurátor na mysli know-how, ak sa vyjadroval o "skúsenostiach". V opačnom prípade by
nakoniec vyjadrenia Generálneho prokurátora nemali, s ohľadom na posudzovanú
problematiku, ţiadny význam.
Podľa nášho názoru je však i vyššie uvedený názor Generálneho prokurátora
nesprávny, nakoľko Generálny prokurátor, okrem svojho chybného chápania know-how ako
"povinného" predmetu obchodného tajomstva, v danom prípade nesprávne
a neodôvodniteľne zuţuje predmet nekalosúťaţného konania vo vzťahu k neoprávnenému
uţívaniu know-how na moţné porušenie obchodného tajomstva. Takýto názor je však i v
priamom rozpore s textom príslušného zákonného ustanovenia § 44 ods. l Obchodného
zákonníka, ktorý obsahuje základnú zákonnú definíciu nekalej súťaţe. Samotné porušenie
obchodného tajomstva je len jedným z viacerých moţných prípadov nekalej súťaţe
uvedených v ustanovení § 44 ods. 2. Obchodného zákonníka, pričom i príslušný výpočet
týchto moţných prípadov nekalej súťaţe (vrátane prípadu porušenia obchodného tajomstva)
je v citovanom ustanovení uvedený výrazom "najmä".
Názor Generálneho prokurátora, podľa ktorého ak pri neoprávnenom uţívaní nedôjde
k porušeniu obchodného tajomstva, nemoţno takéto neoprávnené uţívanie kvalifikovať ani
ako nekalosúťaţné konania, nie je podľa nášho názoru správny a postráda akúkoľvek zákonnú
oporu.
K bodu 4) Nesprávne právne posúdenie zmluvného vzťahu medzi žalobcom a
žalovaným
Vo vzťahu k tomuto dôvodu sa Generálny prokurátor zaoberá otázkou, kto
prevádzkoval príslušné číselné lotérie, a aký bol charakter zmlúv uzatvorených medzi
135 1MObdoV/22/2008
ţalobcom a ţalovaným.
Celá otázka "prevádzkovateľa" číselných lotérií je pritom podľa nášho názoru otázkou
spôsobu výkladu tohto pojmu, nakoľko i z vykonaného dokazovania je zrejmé, ţe
"technickým" či "faktickým" prevádzkovateľom číselných lotérií v čase zmluvnej spolupráce
medzi ţalobcom a ţalovaným bol jednoznačne ţalobca, zatiaľ čo "právnym"
prevádzkovateľom bol ţalobca ako nositeľ príslušnej licencie udelenej Ministerstvom financií
SR. Takéhoto rozdielneho vnímania si boli podľa nášho názoru vedomé i konajúce súdy,
a preto v tomto zmysle nemoţno uznať tvrdenie Generálneho prokurátora, podľa ktorého
prvostupňový súd nesprávne právne vyhodnotil, ţe "ţalobca know-how od počiatku svojej
činnosti, t. j. od roku 1993, pouţíval na prevádzkovanie číselných hier.". Podľa nášho názoru
týmto vyjadrením súd len konštatoval preukázaný skutkový stav, ktorý je podľa nášho názoru
z vykonaného dokazovania zrejmý.
Tvrdenie Generálneho prokurátora, podľa ktorého "ţalobca mohol od roku 1993
know-how pouţívať iba pri plnení svojich zmluvných povinností voči ţalovanému, nie však
pri prevádzkovaní číselných hier" totiţ v sebe zrejme z nepochopenia faktického stavu
obsahuje vnútorný neodstrániteľný rozpor, keďţe predmetom zmluvných povinností ţalobcu
voči ţalovanému bolo práve "prevádzkovanie číselných hier". Takţe ţalobca nemohol plniť
svoje povinnosti voči ţalovanému, ak by súčasne svoje know-how nepouţíval na
"prevádzkovanie číselných hier". Správnosť tohto nášho názoru priamo potvrdzuje napríklad i
text zmluvy uzatvorenej medzi ţalobcom a ţalovaným dňa 04. 01. 1993, v ktorej (ako
konštatuje v odôvodnení rozsudku na str. 22 i prvostupňový súd) ţalovaný "poveruje a
splnomocňuje Š., a. s. prevádzkovaním a zabezpečovaním stávkových hier a číselných lotérií
... ".
Nie je pritom správny názor Generálneho prokurátora, ţe by ţalobca vykonával túto
činnosť "V mene a na účet svojho klienta (ţalovaného)", čo je zrejmé i z textu zmlúv, ktoré
medzi sebou ţalobca a ţalovaný uzatvorili, a ktoré boli v rámci písomných dôkazov
predloţené zo strany ţalobcu i prvostupňovému súdu.
Napríklad podľa bodu 2 čl. 1. Zmluvy o zabezpečení spracovávania dát a ostatných
technických úkonov spojených s prevádzkovaním číselných lotérií a stávkových hier
uzatvorenej medzi ţalobcom a ţalovaným dňa 27. 8. 1993 "Objednávateľ touto zmluvou
poveruje v zmysle bodu 2 povolenia MF SR dodávateľa technickým spracovaním operácií
136 1MObdoV/22/2008
a s nimi súvisiacich činností v rozsahu a za podmienok stanovených povolením Ministerstva
financií SR pre objednávateľa ustanoveniami tejto zmluvy. Dodávateľ pritom vystupuje
a koná vlastným menom." Podľa bodu l. čl. 2. rovnakej zmluvy "Dodávateľ na svoj náklad
a nebezpečenstvo zabezpečí objednávateľovi technické spracovanie operácií a s nimi
súvisiacich činností potrebných pre zabezpečenie stávkových hier... "
Podobne napríklad podľa bodu 2. čl. 1. Zmluvy o zabezpečení spracovávania dát
a ostatných technických úkonov spojených s prevádzkovaním číselných lotérií a stávkových
hier "Objednávateľ touto zmluvou poveruje a splnomocňuje dodávateľa vykonávaním
technických operácií a úkonov nevyhnutne súvisiacich s technickým zabezpečením číselných
lotérií a stávkových hier v rozsahu a za podmienok stanovených povolením Ministerstva
financií SR pre objednávateľa v znení podľa čl. 1 ods. 1. Dodávateľ pritom vystupuje a koná
vlastným menom." Podľa bodu 1. čl. 2. rovnakej zmluvy "Dodávateľ na svoj náklad
a nebezpečenstvo zabezpečí zmluvne technické spracovanie operácií a s nimi súvisiacich
činností... ".
Nikto pritom netvrdí - ani konajúce súdy, ani ţalobca, ţe by z právneho hľadiska
nebol prevádzkovateľom číselných hier ţalovaný. Táto otázka podľa nášho názoru vôbec nie
je, ani nebola, sporná. Táto skutočnosť však podľa nášho názoru neoprávňovala ani
neoprávňuje ţalovaného na prisvojenie si a následné protiprávne uţívanie know-how ţalobcu
ţalovaným bez súhlasu ţalobcu.
Ďalej Generálny prokurátor upozorňuje na (podľa nášho názoru zdanlivý) rozpor
medzi skutkovým záverom súdu, ţe ţalobca pouţíval know-how od roku 1993, s iným
skutkovým záverom súdu, ţe know-how ţalobcu pouţíval od roku 1993 ţalovaný. Podľa
nášho názoru v týchto skutkových záveroch nie je rozpor - nakoľko ţalobca pouţíval know-
how ako svoj majetok pri plnení zmluvných povinností voči ţalovanému. Skutočnosť, ţe od
roku 1993 začal know-how ţalobcu pouţívať i ţalovaný, s predchádzajúcim tvrdením nie je v
nijakom rozpore. Je inou otázkou, do akej miery, a či vôbec, pouţíval ţalovaný know-how
ţalobcu oprávnene. Názor Generálneho prokurátora, podľa ktorého skutkový záver súdu, ţe
ţalobca pouţíval know-how od roku 1993 vylučuje správnosť právneho záveru súdu, ţe
ţalovaný know-how získal neoprávnene, totiţ podľa nášho názoru nie je ničím podloţený
a nie je ani správny. Skutočnosť, ţe ţalobca pouţíval svoje know-how (vo vlastnom mene
a na svoj náklad) pri plnení zmluvných povinností voči ţalovanému ešte v ţiadnom prípade
neznamená, ţe by know-how nemohlo byť protiprávne odňaté ţalobcovi ţalovaným - ako sa
137 1MObdoV/22/2008
(podľa nášho názoru nesprávne) domnieva Generálny prokurátor.
Podľa nášho názoru sa preto nemoţno stotoţniť ani s názorom Generálneho
prokurátora, podľa ktorého vyuţívanie know-how ţalobcu na plnenie jeho zmluvných
povinností voči ţalovanému "vylučuje protiprávne pouţívanie know-how ţalovaným". Ako
bolo totiţ preukázané v rámci vykonaného dokazovania, rozsah zmluvnej spolupráce medzi
ţalobcom a ţalovaným sa plynutím času zmenšoval, a od roku 1996 poskytoval ţalobca
ţalovanému v porovnaní s rokom 1993 pri prevádzkovaní číselných lotérií len niektoré veľmi
obmedzené sluţby. Skutočnosť, ţe predtým ţalobca poskytoval na základe zmluvy rôzne
sluţby, vyuţívajúc pritom svoje know-how v omnoho širšom rozsahu však ţalovaného
nemohla oprávňovať na osvojenie si tohto know-how bez súhlasu ţalobcu a jeho ďalšie
uţívanie (opätovne bez súhlasu ţalobcu). A z tohto pohľadu súdy správne vyhodnotili
(skutkovo i právne) ţe know-how v danom období pouţíval tak ţalobca, ako i ţalovaný
(v rozličnej miere a rozsahu).
I ďalší názor Generálneho prokurátora, v zmysle ktorého je potrebné posudzovať
zmluvný vzťah medzi ţalobcom a ţalovaným ako zmluvu o dielo, podľa nás nie je správny a
nemá ţiadnu právnu oporu. Zmluvy uzatvárané medzi ţalobcom a ţalovaným v ţiadnom
smere nenapĺňajú základné znaky zmluvy o dielo - a uţ vôbec pritom nemoţno súhlasiť s
názorom Generálneho prokurátora, ţe „Je pritom irelevantné, ţe zmluva medzi účastníkmi
nehovorí expressis verbis o tom, ţe ţalobca má vypracovať herný plán.“. Z tohto pohľadu by
predsa Generálnym prokurátorom predpokladaná zmluva o dielo postrádala svoju základnú
náleţitosť - definíciu diela, ktoré sa má na základe zmluvy vytvoriť. Skutočnosť, ţe v rámci
zmluvnej spolupráce ţalobcu a ţalovaného, ţalobca skutočne vytváral herné plány, preto ešte
neznamená, ţe sa - ako sa mylne domnieva Generálny prokurátor - tieto herné plány stali
majetkom ţalovaného ako dielo, ktoré pre neho na základe zmluvy vytvoril ţalobca. Ţalobca
bol na základe zmlúv uzatvorených so ţalovaným povinný zabezpečiť prevádzkovanie
číselných lotérií - túto povinnosť ţalobca splnil, a v tom rámci vytvoril i herný plán.
Vytvorenie herného plánu však nebolo ţalovaným ako dielo objednané a ukončením obdobia
platnosti príslušnej zmluvy, na základe ktorej bol ţalobca povinný zabezpečiť prevádzkovanie
číselných lotérií (v plnom rozsahu v rokoch 1993 a 1994), zanikli zo strany ţalovaného i
akékoľvek práva k súčastiam know-how ţalobcu, medzi ktoré patrí i herný plán. Uvedené sa
podľa nášho názoru v rovnakom rozsahu týka i ďalších súčastí know-how ţalobcu, ktoré v
Mimoriadnom dovolaní v tejto súvislosti menuje Generálny prokurátor, akými sú napríklad
138 1MObdoV/22/2008
prevádzkové predpisy pre ON LINE a OFF LINE systém, tabuľky na číselné lotérie, vzory
tlačív, obálka, reklamačný list, technická dokumentácia, tikety, potvrdenky, výherné listiny, či
poštové pravidlá.
Akékoľvek oprávnenie na uţívanie týchto súčastí know-how zo strany ţalovaného bez
súhlasu ţalobcu pritom nemohla zaloţiť ani skutočnosť, ţe tieto dokumenty boli schvaľované
v povoleniach Ministerstva financií SR na prevádzkovanie číselných lotérií pre ţalovaného,
ako naznačuje Generálny prokurátor.
Názor Generálneho prokurátora, ktorý všetky tieto hmotné výsledky činnosti ţalobcu
vykonané na základe zmluvy (v zásade o poskytovaní rôznych sluţieb!) povaţuje
automaticky za vlastníctvo ţalovaného, ktorý ich mal získať tým, ţe zmienené zmluvy sú
podľa názoru Generálneho prokurátora zmluvami o dielo, je podľa nás nesprávny a právne
nepodloţený. Takýto postoj k týmto hmotným výsledkom činnosti ţalobcu dokonca nikdy
nemal ani ţalovaný, ktorý tieto výsledky hmotnej činnosti ţalobcu nikdy účtovne nezaradil do
svojho majetku - čo by bol samozrejme povinný, ak by ich podľa názoru Generálneho
prokurátora odplatne nadobudol ako dielo do svojho vlastníctva. Čo by pritom samo o sebe
ani nebolo technicky moţné, keďţe medzi účastníkmi nikdy ani nedošlo k dohode o cene
týchto jednotlivých hmotných výsledkov činnosti ţalobcu - čím okrem iného nebola naplnená
ani ďalšia základná náleţitosť zmluvy o dielo. I z jednoznačne prejavenej vôle účastníkov ako
zmluvných strán, okrem samotného výslovného a podľa nášho názoru jednoznačného textu
príslušných zmlúv, je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, ţe medzi ţalobcom a ţalovaným
nikdy nedošlo k uzavretiu zmluvy o dielo, a ţe hmotné výsledky činnosti ţalobcu sa preto
nikdy nestali vlastníctvom ţalovaného.
Osobitne sa Generálny prokurátor zaoberá know-how ţalobcu vo vzťahu k vytvoreniu
a následnému uţívaniu systému ON LINE. Zo skutočnosti, ţe tento systém bol vytvorený po
roku 1993 (v tejto súvislosti poznamenávame, ţe ţalobcom - čo bolo preukázané
i v znaleckom dokazovaní) v rámci zmluvnej spolupráce ţalobcu so ţalovaným, Generálny
prokurátor odvodzuje záver, v zmysle ktorého mohol "preto ţalovaný s takto získanými
poznatkami a skúsenosťami voľne nakladať."
Tento záver však podľa nášho názoru nie je správny - z rovnakého dôvodu ako
uvádzame vyššie, nakoľko systém ON LINE a s tým súvisiace know-how nebolo ţalobcom
vytvorené pre ţalovaného na základe zmluvy o dielo alebo na základe akejkoľvek inej
139 1MObdoV/22/2008
zmluvy, ktorou by ţalovaný príslušné know-how získal do svojho vlastníctva. Ţalobca si -
podobne ako v príkladoch uvedených vyššie - plnil len svoje zmluvné záväzky (časovo
i rozsahom obmedzené) zabezpečiť pre daný čas prevádzkovanie určených číselných lotérií.
Zo splnenia tohto záväzku však z právneho hľadiska podľa nášho názoru nevyplýva ţiadne
oprávnenie ţalovaného uţívať hmotné výsledky tejto činnosti ţalobcu (v danom prípade
podklady týkajúce sa prevádzky systému ON LINE).
Generálny prokurátor v ďalšom spochybňuje časť know-how ţalobcu týkajúcu sa
prevádzkovania systému ON LINE, keďţe príslušné terminály patrili spoločnosti G.
V tejto súvislosti sme však toho názoru, ţe obdobne, ako v iných prípadoch, keď
príslušná činnosť či výsledok bol zo strany ţalobcu zabezpečený prostredníctvom tretej osoby
na základe zmluvy uzatvorenej so ţalobcom, táto skutočnosť nespochybňuje existenciu
celkového know-how na prevádzkovanie číselných lotérií na strane ţalobcu (ani jeho
vlastnícke právo k tomuto know-how). Majiteľ príslušného know-how predsa vôbec nemusí
ovládať kaţdú jednotlivú činnosť, ktorá je nevyhnutná pre riadne vyuţitie tohto know-how.
Ak sme napríklad v úvode nášho vyjadrenia spomenuli ako príklad know-how na výrobu
osobného auta, podľa nášho názoru majiteľ takého know-how vôbec nemusí ovládať potrebné
postupy nevyhnutné pre činnosť zvárania, ktorá sama osebe je samozrejme nevyhnutnou
súčasťou takého know-how. Súčasťou tohto osobitného know-how je totiţ poznatok -
vedomosť či informácia, ţe takéto zváranie je pre výrobu osobného auta nevyhnutné
a následná informácia, u koho je moţné takéto zváranie s potrebnou kvalitou a parametrami
zabezpečiť. Súčasťou know-how teda vôbec nemusia byť všetky informácie a poznatky
týkajúce sa priameho výkonu jednotlivých činností, ale omnoho viac poznatky a informácie
o tom, aké činnosti – v akom rozsahu a kvalite sú pre dosiahnutie príslušného cieľa (výroby
osobného auta či prevádzkovania konkrétnej číselnej lotérie) potrebné a nevyhnutné, a ako je
moţné zabezpečiť ich vykonanie (či uţ na základe sprostredkovateľskej alebo akejkoľvek inej
zmluvy).
A z tohto pohľadu je podľa nášho názoru úplne irelevantná i zmienka Generálneho
prokurátora o výsluchu štatutárneho zástupcu spoločnosti S., a. s. o tom, ţe ţalobca mal v
roku 1993 len 5 zamestnancov, a ţe napríklad "činnosti spojené s prevádzkovaním
OFF LINE neovládal" - keďţe si ich zabezpečoval na základe zmluvy u spoločnosti S., a. s..
Počet zamestnancov je v tejto otázke skutočne absolútne irelevantný - keďţe ako sa
140 1MObdoV/22/2008
preukázalo vykonaným dokazovaním, know-how v danom období existovalo, ţalobca ho
nadobudol ako zákonný právny nástupca predchádzajúceho vlastníka a prevádzkovateľa tohto
know-how - federálneho podniku S., a túto skutočnosť (existenciu know-how a jeho
vlastníctvo ţalobcom) dokonca písomne uznala i česká spoločnosť S., a. s. (keďţe vyššie
zmienená výpoveď jej štatutárneho zástupcu s uvedenou skutočnosťou zjavne nie je v
ţiadnom rozpore) - ako je zrejmé i z predloţeného písomného dôkazu v súdnom spise
(Dodatku č. l zo dňa 19. 11. 2001 Dohody o majetkovém vypořádaní hospodářského zařízení
S.S. podniku pro organizování sázek, uzatvorenej dňa 21. 4. 1993, ktorý bol uzatvorený
medzi ţalobcom a spoločnosťou S., a. s.).
K bodu 5) Nesprávne právne posúdenie hodnoty know-how a výšky bezdôvodného
obohatenia za používanie know-how
Pominúc vyjadrenia Generálneho prokurátora, ktorý i v tejto časti spochybňuje
dostatočnú určitosť vymedzenia know-how, k čomu sme sa uţ vyjadrili v predchádzajúcich
častiach tohto vyjadrenia, predkladá Generálny prokurátor bez akéhokoľvek ďalšieho
vysvetlenia či objasnenia svoj názor, v zmysle ktorého "Konštatovanie znalca, ţe existenciu
práv (nota be ne nehmotných neregistrovaných práv) zistil výlučne z dokumentov
predloţených ţalobcom, je v sporovom súdnom konaní irelevantné."
S týmto závaţným tvrdením Generálneho prokurátora však podľa nášho názoru
nemoţno súhlasiť, nakoľko pre takéto tvrdenie nejestvuje ţiadna práva opora (a Generálny
prokurátor ju ani neuvádza). Skutočnosť, ţe súdny znalec zistil pri svojom skúmaní existenciu
nehmotných neregistrovaných práv na základe dokumentov predloţených len jednou
sporovou stranou (v tomto prípade ţalobcom), v nijakom prípade podľa nášho názoru
nediskvalifikuje príslušný následný názor či nález súdneho znalca z hľadiska jeho uplatnenia
(a zváţenia ako jedného z dôkazov) v sporovom súdnom konaní. Neuznanie takéhoto dôkazu
len z dôvodu vyššie uvedeného vyššie Generálnym prokurátorom by znamenalo
neodôvodnené a neakceptovateľné popretie zákonnej zásady voľného hodnotenia dôkazov
a predovšetkým by postrádalo akúkoľvek právnu oporu.
V ďalšom texte sa Generálny prokurátor zaoberá znaleckými posudkami predloţenými
Ing. I. S. (znalecký posudok č. 8/1999 zo dňa 12. 11. 1999 v znení dodatku č. 1 zo dňa 12. 11.
141 1MObdoV/22/2008
2001) a Ing. M. M. (znalecký posudok č. 45/1999 zo dňa 29. 11. 1999 v znení dodatku č. 1 zo
dňa 12. 11. 2001).
V tejto súvislosti sa predovšetkým v ţiadnom prípade nemôţeme stotoţniť s ničím
neodôvodneným tvrdením Generálneho prokurátora, podľa ktorého je stanovenie výšky
ročného licenčného poplatku jedinou informáciou odborného charakteru, ktorú znalecké
posudky obsahujú. Podľa nám dostupných informácií nie je Generálny prokurátor súdnym
znalcom a nie je ani odborníkom v oblasti oceňovania nehmotných práv. Podľa nášho názoru
sú príslušné znalecké posudky odborne na výške spracované - samozrejme v úrovni
poznatkov a praxe, ktorá existovala v čase ich vypracovania. I spôsob či úroveň znaleckých
posudkov sa samozrejme plynutím času všeobecne zvyšuje, no obaja súdni znalci - tak
Ing. I. S. ako i Ing. M. M., sú v danej oblasti naslovovzatí odborníci s praxou počítanou dnes
uţ v desaťročiach a i predmetné znalecké posudky obsahujú podľa nášho názoru všetky
potrebné odborné informácie v súlade s príslušným Znaleckým štandardom vydaným
Ministerstvom spravodlivosti SR v roku 1993. Vyššie uvedené dehonestačné vyhlásenie
Generálneho prokurátora o odbornej úrovni zmienených znaleckých posudkov preto v tejto
súvislosti, bez ohľadu na právne názory Generálneho prokurátora, povaţujeme za nemiestne a
z hľadiska Mimoriadneho dovolania za irelevantné.
Podľa názoru Generálneho prokurátora bolo povinnosťou znalcov podrobne
zdôvodniť, prečo je výška licenčného poplatku 2 %. Uvádza následne celý rad poţiadaviek,
ktoré boli podľa jeho názoru znalci povinní vziať do úvahy a následne i uviesť svoje
hodnotenie či zváţenie vplyvu odpovedí na tieto poţiadavky na výšku stanoveného
licenčného poplatku v znaleckom posudku.
V tejto súvislosti sme toho názoru, ţe názor Generálneho prokurátora nie je správny.
Obaja znalci boli povinní pridŕţať sa pri vypracovaní svojich znaleckých posudkov
príslušných platných právnych noriem, predovšetkým platného Znaleckého štandardu pre
stanovenie hodnoty podnikov č. 8647/93 - 50 schváleného Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky 10. 08. 1993.
Je pritom nepochybné, ţe obaja súdni znalci vzali do úvahy mnohé skutočnosti, ktoré
zistili pri vypracovaní svojich znaleckých posudkov, čomu dosvedčuje i skutočnosť, ţe výšku
licenčného poplatku stanovili na absolútne najniţšej moţnej hranici v rámci rozpätia
stanoveného pre danú oblasť podnikania (od 2 do 10 %). Podľa nášho názoru však znalci
142 1MObdoV/22/2008
neboli povinní podrobne vo svojich znaleckých posudkoch rozoberať poţiadavky stanovené
Generálnym prokurátorom, nehovoriac o tom, ţe podľa nášho názoru sú mnohé z týchto
poţiadaviek kladených Generálnym prokurátorom pre stanovenie správnej výšky licenčného
poplatku absolútne irelevantné. Osobitnú pozornosť by sme pritom mali venovať skutočnosti,
ţe i keby znalci akokoľvek zvaţovali i poţiadavky kladené Generálnym prokurátorom (ktoré
všetky smerujú k spochybneniu hodnoty know-how ţalobcu, a tým i k zniţovaniu prípadnej
výšky licenčného poplatku za jeho uţívanie), ich záverečný výrok by to nemohlo ţiadnym
spôsobom ovplyvniť - keďţe - ako sme uţ uviedli vyššie, zvolili tú najniţšiu moţnú výšku
licenčného poplatku.
V prvom rade teda zo strany súdnych znalcov nedošlo pri vypracovaní ich znaleckých
posudkov k porušeniu ţiadnych právnych predpisov a ich závery tak nemoţno z tohto
pohľadu spochybňovať.
Niektoré poţiadavky kladené v tejto súvislosti zo strany Generálneho prokurátora však
i tak podľa nášho názoru nemajú vo vzťahu k stanoveniu výšky licenčného poplatku za
uţívanie know-how ţiadny zmysel.
Podľa názoru Generálneho prokurátora mali napríklad znalci "zhodnotiť skutočnosť,
ţe poskytovateľ licencie nemá sám oprávnenie na činnosť, s ktorou výkon licencie súvisí,
teda, ţe jediným vyuţitím jeho know-how je poskytnutie licencie inému (dokonca jedinému)
subjektu". Podľa nášho názoru zhodnotenie skutočnosti, ţe poskytovateľ licencie nemá sám
oprávnenie na činnosť, s ktorou výkon licencie súvisí, nemá ţiadny vplyv na výšku
licenčného poplatku, za ktorý môţe prijímateľ licencie predmetné know-how uţívať. Pre
stanovenie výšky licenčného poplatku podľa nášho názoru napríklad nie je ţiaden rozdiel v
situácii, ak by majiteľom know-how bol podnikateľ so všetkými licenciami poţadovanými na
jej skutočné prevádzkovanie a situáciou, ak by drţiteľom licencie bola trebárs osobitná
holdingová spoločnosť, ktorej jediným predmetom činnosti by bol prenájom nehmotného
majetku, ako je napríklad know-how, či rôzne patenty, alebo ochranné známky (čo je
predovšetkým v krajinách so zvýhodneným zdaňovaním úplne beţný prípad). Taktieţ podľa
nášho názoru nemoţno súhlasiť s názorom Generálneho prokurátora, podľa ktorého jediným
vyuţitím know-how je pre ţalobcu jeho poskytnutie inému subjektu. Správnosť nášho názoru
potvrdzuje i predmetný prípad, keď ţalobca niekoľko rokov aktívne vyuţíval svoje
know-how na zabezpečenie zmluvne dohodnutých sluţieb v prospech ţalovaného.
143 1MObdoV/22/2008
Taktieţ nepovaţujeme za logickú poţiadavku Generálneho prokurátora, aby znalci
vyhodnotili, "či má odberateľ licencie na know-how moţnosť prevádzkovať činnosť aj bez
akéhokoľvek know-how, t. j. získať skúsenosti aţ pri prevádzkovaní vlastnej činnosti".
Nelogickosť tejto poţiadavky totiţ vidíme v tom, ţe podľa nášho názoru činnosť, pre
prevádzkovanie ktorej je potrebné know-how proste prakticky nemoţno prevádzkovať bez
pouţitia tohto know-how - a uţ vôbec preto nemoţno nadobudnúť potrebné know-how
prevádzkovaním činnosti, na ktorú je toto know-how potrebné.
Nevidíme tieţ ţiaden dôvod pre splnenie poţiadavky Generálneho prokurátora, podľa
ktorej znalci "mali uviesť svoje skúsenosti s ocenením obdobného prípadu (drţiteľ výhradnej
štátnej licencie na číselné hry uţíva zároveň aj licenciu na nehmotný statok od súkromného
poskytovateľa) alebo mali uviesť, ţe ţiadnu skúsenosť s obdobným prípadom nepoznajú
a potom vyhodnotiť dopad nedostatku informácie na moţnú nepresnosť v odhade".
Podľa nášho názoru ţiadna taká poţiadavka na znalcov nie je obsiahnutá
v ţiadnom právnom predpise a ako taká je tieţ absolútne neštandardná. Uznávame, ţe
ohodnocovanie know-how na prevádzkovanie číselných lotérií je veľmi zriedkavým
prípadom v znaleckej praxi, avšak v oblasti ohodnocovania know-how ako nehmotného
majetku je zrejme takýmto zriedkavým prípadom z hľadiska predmetu know-how skoro
kaţdý prípad. Pritom takáto poţiadavka podľa nášho názoru neobstojí ani v ostatných
znaleckých oboroch. Alebo snáď Generálny prokurátor bude podmieňovať platnosť
či záväznosť (alebo správnosť?) znaleckého posudku trebárs na budovu Bratislavského hradu
skutočnosťou, či príslušný znalec z odboru oceňovania nehnuteľností vo svojom znaleckom
posudku uviedol, či uţ má skúsenosť s oceňovaním hradov, a ak takú skúsenosť nemá,
či vyhodnotil dopad nedostatku takej skúsenosti na moţnú nepresnosť v jeho odhade?
Tvrdenie Generálneho prokurátora, podľa ktorého zmienené znalecké posudky
neobsahovali vo vzťahu k stanovenej výške licenčného poplatku ţiadne odôvodnenie sa
pritom podľa nášho názoru nezakladá na pravde.
V znaleckom posudku č. 8/1999 Ing. S. uvádza, ţe výšku licenčného poplatku stanovil
"Po dôkladnom posúdení všetkých vyššie uvedených skutočností, s prihliadnutím na to, ţe sa
jedná o nehmotný majetok charakteru iného duševného vlastníctva". Pričom táto veta sa
samozrejme nenachádza v úvode celého znaleckého posudku, ale aţ v úvode jeho piatej
strany.
144 1MObdoV/22/2008
V znaleckom posudku č. 45/1999 Ing. M. uvádza, ţe výšku licenčného poplatku
stanovila "na základe vecného obsahu, úrovne a komplexnosti know-how" - ktoré predtým
opísala a posúdila v znaleckom posudku na niekoľkých stranách .
S prihliadnutím na vyššie uvedené, preto podľa nášho názoru nemoţno súhlasiť
s tvrdením Generálneho prokurátora, podľa ktorého vyjadrenia uvedených znalcov nemoţno
povaţovať za znalecké posudky v zmysle § 127 OSP, nakoľko podľa nášho názoru nie je
pravdou, ţe by zo strany týchto znalcov išlo o vyjadrenie "bez akéhokoľvek, čo i len
elementárneho odôvodnenia postupu pri zisťovaní tejto hodnoty", pričom i po opätovnom
podrobnom preštudovaní citovaného ustanovenia § 127 OSP sme nezistili ţiaden rozpor
predmetných znaleckých posudkov s týmto zákonným ustanovením, a teda ani ţiadnu
"procesnú vadu pri vykonaní dôkazu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci".
Nehovoriac o tom, ţe prvostupňový súd uskutočnil i osobitný výsluch kaţdého z
uvedených znalcov, v rámci ktorého obaja znalci potvrdili svoje zistenia obsiahnuté
v znaleckých posudkoch a objasnili niektoré skutočnosti a postupy súvisiace s ich zisteniami
v znaleckých posudkoch.
Generálny prokurátor ďalej predkladá svoj názor, podľa ktorého znalci Ing. S. a Ing.
M. zvolili nesprávnu metódu pri oceňovaní know-how. Tento názor Generálneho prokurátora
povaţujeme za nesprávny, pričom toto pochybenie Generálneho prokurátora vyplýva z jeho
nesprávneho presvedčenia, v zmysle ktorého "Právnym predpisom, ktorý v Slovenskej
republike prvýkrát ustanovi, akou metódou má byť ocenené know-how patriace k podniku, je
vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 255/2000 Z. z. o stanovení
hodnoty podniku, jeho častí a zloţiek majetku podniku (vyhláška č. 255/2000 Z. z.). To však v
ţiadnom prípade nie je pravda.
Prvým právnym predpisom, ktorý v Slovenskej republike (ak neberieme do úvahy
predpisy, ktoré boli vydané v rámci federatívnej Československej republiky) ustanovil akou
metódou má byť ocenené know-how patriace k podniku je Znalecký štandard pre stanovenie
hodnoty podniku č. 8647/93-50, schválený Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky
dňa 10. 08. 1993 (ďalej len "Znalecký štandard"). V tejto súvislosti nás prekvapuje, ţe tento
predpis Generálnemu prokurátorovi nie je známy, nakoľko na Znalecký štandard sa obaja
menovaní znalci výslovne odvolávajú i v predmetných znaleckých posudkoch.
145 1MObdoV/22/2008
Znenie úvodných ustanovení Znaleckého štandardu potvrdzuje, ţe ide o záväzný
právny predpis:
„Znalecký štandard stanovuje záväzný postup pri vypracúvaní znaleckých
posudkov...“
„Znalecká organizácia (ďalej znalec) je povinná postupovať podľa tohoto štandardu
vždy, keď vypracuje znalecký posudok opatrený znaleckou pečiatkou ...“
Časť 3. Znaleckého štandardu obsahuje metódy a postupy ohodnocovania nehmotného
majetku podniku. Do nehmotného majetku (nehmotných aktív) podniku pritom Znalecký
štandard výslovne zahŕňa i know-how (str. 107 Znaleckého štandardu). Konkrétne metódy
(spôsoby) oceňovania sú upravené v časti 3.2. Znaleckého štandardu, v rámci ktorej je pod
písm. b/ výslovne ako "v zahraničí najčastejšie pouţívaný spôsob ohodnotenia najmä
priemyselných práv" uvedená metóda licenčnej analógie. Obaja znalci teda postupovali
celkom správne, keď túto metódu uplatnili pri stanovení výšky licenčného poplatku v rámci
znaleckého posudku vzťahujúceho sa na know-how.
Nemôţeme súhlasiť ani s ďalším tvrdením Generálneho prokurátora, podľa ktorého
obaja znalci pochybili, ak metódu licenčnej analógie uplatnili i v prípade Dodatkov č. 1
(vypracovaným v roku 2001) k ich znaleckým posudkom vypracovaným v roku 1999, i keď
znalci chybne uviedli v úvode týchto Dodatkov č. l k znaleckým posudkom, ţe boli
vypracované podľa vyhlášky č. 255/2000 Z. z.. Dôvodom je skutočnosť, ţe ide len o doplnenie
pôvodných znaleckých posudkov vypracovaných v roku 1999 (čo je absolútne zrejmé
z obsahu týchto Dodatkov č. l - nie len z ich názvov), kde by pouţitie inej metódy zvrátilo
pouţiteľnosť výsledkov zistených v pôvodných znaleckých posudkoch.
Názor Generálneho prokurátora, podľa ktorého pouţitie metódy licenčnej analógie je
vecne nesprávny, nemoţno schváliť ani z odborného hľadiska. Špecifickosť vzťahu medzi
ţalovaným a ţalobcom (štátny monopol na prevádzkovanie číselných lotérií na strane
ţalovaného) ešte ţiadnym spôsobom neodporuje pouţitiu tejto metódy. Je odborným
nepochopením na strane Generálneho prokurátora, ak sa domnieva, ţe túto metódu moţno
pouţiť len vtedy, ak znalec môţe poukázať na "analogický príklad". Metóda licenčnej
analógie vychádza z myšlienky, predstavy - fikcie analógie a nie z konkrétneho analogického
príkladu.
146 1MObdoV/22/2008
Ďalšie výhrady Generálneho prokurátora "vecného" charakteru k týmto znaleckým
posudkom, ako napríklad, ţe znalci nezobrali do úvahy "koeficient zastarania know-how",
či "podiel know-how na ostatnom nehmotnom majetku poskytovateľa licencie", či ţe
nezobrali do úvahy "ţiadne ekonomické údaje ţalobcu", podľa nášho názoru ţiadnym
spôsobom nespochybňujú správnosť zvolenej metódy ocenenia (t. j. metódou licenčnej
analógie), ale spochybňujú odbornú správnosť vypracovania znaleckých posudkov.
Vo vzťahu k obsahu týchto výhrad sme toho názoru, ţe:
moţno síce hovoriť o určitom zastaraní know-how, na druhej strane však moţno
rovnako hovoriť o náraste hodnoty know-how, a to i neustálym nárastom obratu
z prevádzkovania číselných hier prevádzkovaných práve na základe predmetného
know-how. Sme však presvedčení, ţe znalci zobrali do úvahy všetky potrebné vplyvy
a faktory vplývajúce na hodnotu posudzovaného know-how.
skutočnosť, ţe znalci zrejme nezobrali do úvahy "ţiadne ekonomické údaje ţalobcu"
ani "podiel know-how na ostatnom nehmotnom majetku poskytovateľa licencie",
je podľa nášho názoru v úplnom poriadku. Nevidíme totiţ ţiadny dôvod na to, aby
boli zo strany znalcov v úvahu vzaté. Nie je nám totiţ vôbec jasná úvaha Generálneho
prokurátora, aký by asi mohli mať vplyv na výšku licenčného poplatku iné
"ekonomické údaje" ţalobcu, čo Generálny prokurátor ţiaľ ani nevysvetlil. Má snáď
know-how inú hodnotu (či výška licenčného poplatku za jeho uţívanie), ak toto
know-how vlastní spoločnosť, ktorá má obrat z iných ekonomických aktivít,
či majetok vo výške 1.000,- eur, ako v prípade, ak je vlastnené spoločnosťou, ktorá má
obrat z iných ekonomických aktivít, či majetok mnohokrát vyšší? Podľa nášho názoru
určite nie. Obdobne nevidíme ţiadny moţný rozdiel v hodnote know-how
(či vo výške licenčného poplatku za jeho uţívanie), ak poskytovať licencie na jeho
uţívanie má okrem know-how, ešte iný nehmotný majetok (napríklad ochranné
známky), ako v prípade, ak poskytovateľ licencie nemá, okrem predmetného know-
how, ţiadny nehmotný majetok .
S poukazom na vyššie uvedené preto povaţujeme výhrady uvedené Generálnym
prokurátorom za irelevantné. V tejto súvislosti poznamenávame, ţe ide v podstate len
o neodborné výhrady Generálneho prokurátora, ktoré neboli podloţené poukazom na ţiadne
porušenie záväzného Znaleckého štandardu.
V ďalšom texte sa Generálny prokurátor zaoberá posúdením správnosti určenia výšky
147 1MObdoV/22/2008
bezdôvodného obohatenia na strane ţalovaného. Generálny prokurátor v tejto súvislosti vidí
"zjavnú logickú disproporciu" v tom, "ţe ţalovaný je na jednej strane zaviazaný zaplatiť
ţalobcovi celú hodnotu know-how, na druhej strane sa mu zakazuje, aby know-how ďalej
pouţíval".
I keď podľa vyjadrenia Generálneho prokurátora ide o "zjavnú" logickú disproporciu
(čo bude tieţ zrejme dôvod, prečo ďalej dôvody takéhoto svojho názoru ani nevysvetľoval),
z nášho pohľadu v uvedených skutočnostiach ţiadnu logickú disproporciu nevidíme. Ak si
predsa ţalovaný neoprávnene prisvojil know-how, ktoré uţ nie je moţné ţalobcovi vrátiť, tak
potom v súlade s ustanovením § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka v náväznosti na
ustanovenie § 53 Obchodného zákonníka, je ţalovaný povinný vydať ţalobcovi ako
oprávnenej osobe (na úkor ktorej sa bezdôvodne obohatil) hodnotu majetku (v danom prípade
hodnotu know-how), ktorý si takto ţalovaný protiprávne prisvojil. Skutočnosť, ţe okrem toho
know-how ţalovaný nie je oprávnený uţívať (ţe sa mu jeho uţívanie výslovne zakazuje)
predsa podľa nášho názoru s jeho povinnosťou vydať oprávnenej osobe hodnotu know-how,
ktoré si protiprávne prisvojil a ktoré uţ s ohľadom na povahu tohto nehmotného majetku
nevie vrátiť, vôbec nesúvisí. Samotné vyplatenie hodnoty za protiprávne prisvojený majetok
oprávnenej osobe predsa ešte z právneho hľadiska neznamená, ţe osoba, ktorá si taký majetok
protiprávne prisvojila, získa vyplatením jeho hodnoty oprávnenie na ďalšie uţívanie tohto
majetku. Opačný názor (ktorý ţiaľ zrejme s ohľadom na jeho poznámku o "logickej
disproporcii" zastáva i Generálny prokurátor) podľa nášho názoru bez akýchkoľvek ďalších
úvah o logike tejto situácie (ktorá je síce výnimočná, ale nemusí tým byť ešte v rozpore
s logikou) nemá podľa nášho názoru ţiadnu právnu oporu. A v tejto súvislosti treba
poznamenať, ţe Generálny prokurátor ani ţiadnu právnu oporu pre tento svoj názor
neuviedol.
Generálny prokurátor ďalej v Mimoriadnom dovolaní predkladá svoj názor, podľa
ktorého obohatenie získané ţalovaným protiprávnym si prisvojením know-how nezodpovedá
jeho trhovej hodnote, či uţ v roku 1999, alebo v roku 200l "ale tej hodnote, akou sa know-
how podieľalo na ziskoch ţalovaného za roky 1996 aţ 2005".
Tento názor Generálneho prokurátora (podľa nášho názoru nesprávny) vyplýva zrejme
z nesprávneho pochopenia dôvodu vzniku nároku ţalobcu na vydanie bezdôvodného
obohatenia zo strany ţalovaného v danom prípade. V danom prípade totiţ nebolo dôvodom
148 1MObdoV/22/2008
vzniku tohto nároku neoprávnené pouţívanie know-how na strane ţalovaného, ale
skutočnosť, ţe si ţalovaný toto know-how protiprávne prisvojil, a nebol schopný
ho ţalobcovi vrátiť.
Toto nesprávne pochopenie jasne vyniká pri jednom z ďalších vyjadrení Generálneho
prokurátora v nasledovnom odseku (na str. 23 Mimoriadneho dovolania), kde uviedol "Inými
slovami, hodnota know-how na trhu je irelevantná pre zistenie bezdôvodného obohatenia jeho
neoprávneným pouţívaním."
V rozpore s názorom Generálneho prokurátora sme preto toho názoru, ţe súdy
postupovali správne, keď si osvojili závery znalcov o trţnej hodnote know-how ako
i v prípade, keď sa stotoţnili s názorom ţalobcu, podľa ktorého bol ţalovaný povinný vydať
ţalobcovi trţnú hodnotu know-how, ktoré si ţalovaný protiprávne osvojil a následne ho nebol
(vzhľadom na osobitnú povahu tohto majetku) schopný ţalobcovi vrátiť.
K bodu 6) Nesprávne právne posúdenie zákonných podmienok aplikácie ustanovení
Obchodného zákonníka o nekalej súťaži na konanie žalovaného
V úvode tejto časti Mimoriadneho dovolania Generálny prokurátor opätovne
predstavuje svoj názor, v zmysle ktorého, ak uţívanie know-how nebolo v rozpore
s ustanoveniami Obchodného zákonníka upravujúcim inštitút obchodného tajomstva, tak
takéto uţívanie know-how nemoţno označiť za nekalosúťaţné konanie.
S týmto názorom Generálneho prokurátora nesúhlasíme, a keďţe k tejto otázke sme sa
podrobne vyjadrili uţ v predchádzajúcich častiach nášho vyjadrenia (a keďţe Generálny
prokurátor k tejto téme v tejto časti nepredniesol ţiadne nové argumenty), poukazujeme
v tejto otázke v plnom rozsahu na naše vyššie uvedené vyjadrenia.
Generálny prokurátor v tejto časti Mimoriadneho dovolania ďalej predkladá svoj
názor, ţe zo strany ţalovaného nedošlo k naplneniu ţiadnej zo skutkových podstát uvedených
v ustanoveniach § 46, § 47 a § 48 Obchodného zákonníka a tieţ ţe nedošlo ani k naplneniu
základných znakov nekalej súťaţe vyjadrených v generálnej klauzule právneho inštitútu
nekalej súťaţe (§ 44 ods. 1 Obchodného zákonníka).
V tejto súvislosti povaţujeme za potrebné zamerať sa na otázku naplnenia základných
149 1MObdoV/22/2008
znakov nekalej súťaţe vymedzených v citovanom ustanovení Obchodného zákonníka pri
posudzovaní konania ţalovaného.
Generálny prokurátor vyjadril názor, podľa ktorého ţalovaný v rozhodnom čase nebol
účastníkom hospodárskej súťaţe, nakoľko mal úplný monopol na prevádzkovanie číselných
lotérií na území Slovenskej republiky. Generálny prokurátor v tejto súvislosti tieţ vyjadril
svoj nesúhlas s názorom súdov, v zmysle ktorých bol ţalovaný prevádzkovaním číselných
lotérií v konkurenčnom postavení voči prevádzkovateľom iných hazardných hier. Číselné
lotérie sú podľa názoru Generálneho prokurátora "svojou povahou jedinečné a nepredstavujú
na trhu zastupiteľnú ponuku k iným druhom hazardných hier (ako sú hry v kasínach, stávkové
hry a tomboly)".
Vo vzťahu k zodpovedaniu otázky, či ţalovaný prevádzkovaním číselných lotérií
pôsobil v konkurenčnom prostredí voči prevádzkovateľom iných hazardných hier,
povaţujeme za zásadnú predchádzajúcu vetu, v ktorej citujeme názor Generálneho
prokurátora. Súčasne však musíme konštatovať, ţe Generálny prokurátor tento svoj zásadný
názor ďalej nijakým spôsobom nevysvetlil. Podľa nášho názoru je tento názor Generálneho
prokurátora nesprávny a v plnom rozsahu sa stotoţňujeme s podrobným odôvodnením
opačného názoru, ktorý je obsiahnutý na str. 36 rozsudku prvostupňového súdu.
Súhlasíme síce s názorom Generálneho prokurátora, ţe číselné lotérie sú svojou
povahou jedinečné, to však podľa nášho názoru v ţiadnom prípade neznamená, ţe sú
prevádzkované v bezkonkurenčnom prostredí. Ak sa pre analógiu pozrieme do iných
podnikateľských oblastí, tak trebárs ţelezničná doprava je taktieţ jedinečným druhom
dopravy, avšak nikto by asi váţne netvrdil, ţe jej nekonkurujú iné druhy dopravy, akou je
trebárs doprava nákladná či letecká - podstatným spoločným prvkom je skutočnosť, ide
o dopravu, ktorá uspokojuje určitú potrebu na strane potenciálnych zákazníkov
či spotrebiteľov (potrebu dopraviť náklad či osobu z miesta A do miesta B).
Podobne trebárs divadlo je určite jedinečným druhom umeleckého predstavenia, no
iste voči nemu konkurenčne pôsobia iné druhy umeleckých predstavení, ako sú napr. filmy,
koncerty či muzikály. Opätovne je tu totiţ z pohľadu trhu základný spojovací prvok, ktorým
je skutočnosť, ţe ide o umelecké predstavenie, ktoré uspokojuje určitú potrebu na strane
potenciálnych zákazníkov či spotrebiteľov (potrebu po záţitku z umeleckého predstavenia).
150 1MObdoV/22/2008
Obdobným spojovacím prvkom pri hazardných hrách je potreba potenciálnych
zákazníkov (v danom prípade "hráčskej verejnosti") po záţitku z hazardu - ktorého
spoločným princípom je moţnosť určitého peňaţného vkladu oproti určitej pravdepodobnosti
(niţšej ako 100 %) peňaţnej výhry, ktorá môţe byť vyššia ako pôvodný peňaţný vklad.
Pravdivosť tohto nášho názoru - o pôsobení ţalovaného ako prevádzkovateľa číselných lotérií
v konkurenčnom prostredí - potvrdzuje pritom podľa nás i samotný ţalovaný realizovaním
častých a zjavne nákladných reklamných kampaní, ktoré majú logicky jediný cieľ upútať
moţných potenciálnych zákazníkov zo širokej mnoţiny potenciálnej "hráčskej verejnosti" a
presvedčiť ich, aby sa pri svojej voľbe pre hazardnú hru rozhodli práve pre číselné lotérie
prevádzkované ţalovaným.
V tejto súvislosti v plnom rozsahu zdieľame tieţ názor súdu, v zmysle ktorého toto
konkurenčné (a teda iným slovom súťaţné) prostredie nemoţno územne obmedziť na územie
Slovenskej republiky len kvôli tomu, ţe ţalovaný má monopol na prevádzkovanie číselných
lotérií pre územie Slovenskej republiky.
Je totiţ skutočne všeobecne známe - i zo správ verejnoprávnych médií, ţe reklamné
kampane prevádzkovateľov číselných lotérií v jednotlivých krajinách strednej Európy, vrátane
Slovenskej republiky, osobitne v situácii moţnej nadštandardne vysokej výhry priťahujú
i záujemcov o účasť na číselných lotériách z okolitých krajín, ktorí sa následne na príslušnej
číselnej lotérii svojím vkladom i zúčastňujú. Tento beţný a známy jav pritom platí tak pre
účasť zahraničných hráčov na číselných lotériách prevádzkovaných ţalovaným (čoho
príkladom bola pred niekoľkými mesiacmi vysoká účasť zahraničných hráčov zo susediacich
krajín, akou je napríklad Česká republika, na hre L. oznamovaná viacerými verejnými
médiami), ako celkom nepochybne i pre účasť slovenských hráčov na číselných lotériách
prevádzkovaných českým, rakúskym či maďarským prevádzkovateľom.
Ak v tejto súvislosti Generálny prokurátor poukazuje na ustanovenie § 43 ods. l
Obchodného zákonníka ako na zákonnú prekáţku pre záver, ţe ţalovaný sa nachádza pri
prevádzkovaní číselných lotérií na území Slovenskej republiky v prostredí hospodárskej
súťaţe, sme toho názoru, ţe v jeho prípade ide o mylný výklad tohto ustanovenia s ohľadom
na posudzovaný prípad. Citované ustanovenie Obchodného zákonníka totiţ vylučuje
uplatnenie Hlavy V. Obchodného zákonníka (do ktorej patria i ustanovenia upravujúce nekalú
súťaţ)" v rozsahu, v akom má účinky v zahraničí." V danom prípade však nejde
o posudzovanie (z pohľadu právnej úpravy nekalej súťaţe) situácie nachádzajúcej sa
151 1MObdoV/22/2008
v zahraničí, ale len a výlučne na území Slovenskej republiky - na ktoré vplyvom
neobmedzeného pôsobenia rôznych informačných médií (internet, tlačové médiá, rozhlas,
televízie ... ) sa dostávajú i informácie o moţnosti účasti a výhry i v číselných lotériách
prevádzkovaných v susedných krajinách.
S poukazom na vyššie uvedené sme preto toho názoru, ţe názor Generálneho
prokurátora, podľa ktorého konanie ţalovaného pri prevádzkovaní číselných lotérií
v rozhodnom období nemoţno označiť za konanie v prostredí hospodárskej súťaţe, nie je
správny.
Nesprávna je tieţ úvaha Generálneho prokurátora, ktorou sa riadil pri posudzovaní
naplnenia ďalšej podmienky generálnej klauzuly nekalej súťaţe, ktorou je "spôsobilosť
konania privodiť ujmu iným súťaţiteľom alebo spotrebiteľom".
Generálny prokurátor sa totiţ pri tejto úvahe nesprávne obmedzil len na moţnú ujmu,
ktorá by mohla byť spôsobená nekalým konaním ţalovaného ţalobcovi. Takýto právny
výklad je však v priamom rozpore s textom citovanej podmienky generálnej klauzuly, ktorá
hovorí o spôsobilosti privodiť ujmu "iným súťaţiteľom alebo spotrebiteľom." A z tohto
pohľadu sme toho názoru, ţe konanie ţalovaného, v rámci ktorého napríklad protiprávne
uţíval know-how ţalobcu ako i jeho ochranné známky, nepochybne privodilo ujmu ostatným
súťaţiteľom - napr. prevádzkovateľom iných hazardných hier, keďţe ţalovaný takýmto
nekalým spôsobom neoprávnene získal konkurenčnú výhodu v podobe moţnosti
prevádzkovania mimoriadne známych a desaťročia zavedených úspešných číselných lotérií.
Podľa nášho názoru nemoţno súhlasiť ani s názorom Generálneho prokurátora
vyjadreným v závere tejto časti Mimoriadneho dovolania, podľa ktorého bolo potrebné
vykonať osobitné dokazovanie na posúdenie skutočnosti, či sú číselné lotérie a ostatné
hazardné hry v konkurenčnom vzťahu (Generálny prokurátor tento vzťah označuje ako
"zameniteľné"). Generálny prokurátor totiţ tvrdí, ţe konkurencia môţe byť povaţovaná
za preukázanú, ak ide o poskytovanie zhodných sluţieb. Ak však ide o poskytovanie sluţieb
"zameniteľných" podľa jeho názoru je na posúdenie existencie či neexistencie konkurencie
v tejto otázke potrebné vykonanie osobitného dokazovania. S týmto názorom Generálneho
prokurátora nesúhlasíme, nakoľko ide o posúdenie, ktoré je podľa nášho názoru moţné
vykonať základnou logickou úvahou, ako i zohľadnením všeobecne známych a dostupných
informácií (ako napríklad o účasti časti "hráčskej verejnosti" na číselných lotériách
152 1MObdoV/22/2008
prevádzkovaných v susedných krajinách).
Tvrdenie, podľa ktorého je potrebné osobitné dokazovanie na vyhodnotenie, či je
napríklad automobilová nákladná doprava zameniteľná (inými slovom konkurenčná)
vo vzťahu k nákladnej doprave ţelezničnej je podľa nášho názoru absurdné, nakoľko ide
o zrejmé skutočnosti vyplývajúce z povahy veci (a to i v situácii, ak by napríklad
prevádzkovateľ nákladnej ţelezničnej dopravy bol jediným monopolným prevádzkovateľom
nákladnej ţelezničnej dopravy pre celé územie Slovenskej republiky). Obdobne je tomu podľa
nás v prípade posúdenia, či sú číselné lotérie zameniteľné (iným slovom konkurenčné)
vo vzťahu k iným druhom hazardných hier (ktorých prevádzkovateľom bol v rozhodnom
období i samotný ţalobca - ako bolo nesporne preukázané vykonaným dokazovaním).
Vychádzajúc z vyššie uvedeného, sme, na rozdiel od Generálneho prokurátora, toho
názoru, ţe konanie ţalovaného naplnilo všetky znaky nekalej súťaţe v zmysle ustanovenia
§ 44 ods. l. Obchodného zákonníka, a rozhodnutia súdov o jednotlivých ţalobcovi priznaných
nárokoch boli preto správne odôvodnené týmto právnym základom.
K bodu 7) Nesprávne právne posúdenie výšky nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia z dôvodu nekalosúťažného konania
V tejto časti predkladá Generálny prokurátor niekoľko svojich názorov.
V úvode tejto časti Generálny prokurátor zdôrazňuje, ţe know-how (bez ohľadu na
jeho zdôrazňovanie, ak know-how vôbec existovalo a pod.) nebolo jediným predpokladom
dosiahnutia zisku z prevádzkovania číselných hier. Takéto tvrdenie však podľa nášho názoru
nikdy neodznelo, tak zo strany ţalobcu, ako ani zo strany súdov. V tomto zmysle preto
povaţujeme za irelevantnú aj poznámku Generálneho prokurátora "Ak konajúce súdy
povaţovali pouţívanie know-how za jedinú podmienku pre dosiahnutie zisku ţalovaného,
dopustili sa logického pochybenia non sequitur,"
Ďalej Generálny prokurátor tvrdí, ţe "Názor súdov, ţe bez pouţitia znalostí
a skúseností ţalobcu (know-how) nemohol prevádzkovateľ číselných lotérií dosiahnuť vôbec
ţiadny zisk, je zároveň aj skutkovým záverom, ktorý ţiadnym spôsobom nevyplýva
z vykonaného dokazovania."
153 1MObdoV/22/2008
S týmto tvrdením Generálneho prokurátora však podľa nášho názoru nemoţno
v ţiadnom prípade súhlasiť. Z vykonaného dokazovania totiţ jednoznačne vyplýva, ţe bez
know-how ţalobcu predmetné číselné lotérie Š., Š. a M. vôbec nemohli byť prevádzkované.
Nie je nám preto zrejmé, potrebu akého dokazovania mal Generálny prokurátor ešte na mysli,
keď je predsa logicky úplne zrejmé, ţe bez samotného prevádzkovania príslušných číselných
lotérií z nich ţalovaný skutočne nemohol získať ţiaden zisk .
Generálny prokurátor v ďalšom texte predkladá svoj názor, v zmysle ktorého je pojem
"na úkor iného" potrebné vykladať tak, ţe ukrátený subjekt mal aspoň hypotetickú moţnosť
dosiahnuť to, o čo sa pasívne legitimovaný subjekt obohatil.
S takýmto výkladom však podľa nášho názoru opätovne nemoţno súhlasiť, nakoľko
tento výklad nemá ţiadnu oporu v platnom práve ani v nám známej judikatúre. Takýto
obmedzujúci výklad slovného spojenia "na úkor iného", v previazanosti na právnu úpravu
vydania bezdôvodného obohatenia, nemá podľa nášho názoru ţiadnu oporu pri ţiadnom z
nám známych spôsobov výkladu právnej normy. Takýto výklad je podľa nášho názoru
dokonca v priamom rozpore s textom príslušnej zákonnej normy - ustanovením § 456 ods. 1
Občianskeho zákonníka. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia sa totiţ musí vydať
predmet bezdôvodného obohatenia tomu na úkor koho sa získal. Zámerne v tejto súvislosti
zdôrazňujeme slovné spojenie "predmet bezdôvodného obohatenia", nakoľko v prípade
akceptovania názoru Generálneho prokurátora by to znamenalo, ţe by sa mala vydať moţno
len časť predmetu bezdôvodného obohatenia - podľa názoru Generálneho prokurátora v
danom prípade do výšky, ktorá zodpovedá výške licenčného poplatku za uţívanie know-how,
a to bez ohľadu na skutočnosť, aká je výška celkového obohatenia ţalovaného získaná
protiprávnym uţívaním know-how. Podľa nášho názoru je však takýto výklad celkom
nesprávny, nakoľko z nám neznámych dôvodov a súčasne bez akejkoľvek právnej opory
"legalizuje" zvyšnú časť bezdôvodného obohatenia, ktorá sa tým stáva zrazu dôvodným
a úplne legálnym. Takýto výklad je podľa nášho názoru neakceptovateľným i z dôvodu, ţe by
jeho akceptovanie bolo v priamom rozpore i so všeobecne uznávanými zásadami morálky v
práve - viedlo by to totiţ k úplnému vyrovnaniu ekonomických dôsledkov pre tých, ktorí
vlastnícke právo iných osôb rešpektujú, s ekonomickými dôsledkami pre porušovateľov
vlastníckeho práva, ktorí by sa protiprávne zmocnili cudzieho majetku, keďţe by skutočným
vlastníkom museli zaplatiť za protiprávne uţívanie takéhoto cudzieho majetku maximálne
sumu, ktorá by sa rovnala sume "nájomného" v prípade legálneho získania dočasného
154 1MObdoV/22/2008
uţívania cudzieho majetku.
I z právneho hľadiska tu pre akceptáciu názoru Generálneho prokurátora podľa nášho
názoru absentuje dôvod, pre ktorý by sa prípadná moţná zvyšná časť predmetu
bezdôvodného obohatenia zrazu zmenila na predmet "dôvodného" obohatenia. A v tejto
súvislosti tu neobstoja ani prípadné argumenty Generálneho prokurátora o prípadných iných
predpokladoch na dosiahnutie zisku z prevádzkovania číselných lotérií (okrem uţívania
know-how). Pre taký prípad si totiţ stačí predstaviť teoretickú situáciu, v ktorej by na
dosiahnutie zisku postačovalo skutočne splnenie len jediného predpokladu - a to protiprávne
uţívanie nejakého cudzieho majetku. V takom prípade by zrazu názor Generálneho
prokurátora, (podľa ktorého je potrebné z predmetu bezdôvodného obohatenia vydať len
„časť“ zodpovedajúcu výške, ktorú by ten, na úkor koho sa bezdôvodné obohatenie získalo,
mohol získať i inak) stratil akékoľvek logické krytie vo vzťahu k prípadnej zostávajúcej -
nevydanej časti predmetu - dovtedy bezdôvodného - a zrazu akýmsi (právne nepodloţeným)
zázrakom dôvodného – obohatenia.
Podľa nášho názoru nemoţno súhlasiť ani s ďalším tvrdením Generálneho
prokurátora, podľa ktorého "Odplata za pouţívanie know-how, ak by bola dohodnutá,
by nepresiahla hodnotu, akou sa know-how podieľa na ziskoch ţalovaného." Generálny
prokurátor ţiaľ neuviedol, na základe čoho dospel k tomuto záveru, avšak sme nútení uviesť,
ţe tento záver je v priamom rozpore tak s vykonaným znaleckým dokazovaním, ako
i s aktuálne platným znaleckým štandardom, v zmysle ktorého bola výška licenčného
poplatku stanovená percentuálnym podielom z obratu, t. j. z príjmov ţalovaného (z prijatých
vkladov) a nie z jeho zisku. Tvrdenie Generálneho prokurátora, podľa ktorého by teda výška
licenčného poplatku nepresiahla hodnotu, akou sa know-how podieľa na ziskoch ţalovaného,
nie je teda ničím podloţené a podľa nášho názoru nie je správne.
V ďalšom texte Mimoriadneho dovolania Generálny prokurátor opätovne nesprávne
chápe dôvody vydania bezdôvodného obohatenia spájajúce sa s know-how ţalobcu, keď píše,
ţe "Na základe jedného konania (neoprávnené pouţívanie know-how) sa mal ţalovaný
obohatiť dvakrát, a to aj do výšky know-how, aj do výšky celého dosiahnutého čistého
zisku.". Pochybenie Generálneho prokurátora tu spočíva v tom, ţe tu nešlo o jeden totoţný
skutok či jedno konanie ţalovaného. Nárok na vydanie know-how (z ktorého vyplynul nárok
na vydanie jeho trţnej hodnoty) nevyplynul pre ţalobcu zo skutočnosti, ţe ţalovaný toto
know-how neoprávnene uţíval a získal tým na úkor ţalobcu bezdôvodné obohatenie, ale zo
155 1MObdoV/22/2008
skutočnosti, ţe si ţalovaný toto know-how neoprávnene prisvojil. Ide tu teda o dva rozličné
nároky z hľadiska právneho dôvodu svojho vzniku, i keď oba znejú na vydanie bezdôvodného
obohatenia - ktoré však vzniklo rozličným konaním či skutkami na strane ţalovaného.
Nie je pritom pravdivé tvrdenie Generálneho prokurátora, ţe "V danom prípade súdy
pri úvahe o výške bezdôvodného obohatenia vychádzali iba z jednej skutkovej podstaty
označenej ako nekalosúťaţné konanie, a to z neoprávneného pouţívania know-how
(iné konania ţalovaného vo vzťahu k získaniu obohatenia súdy ani neoznačili ani
nevyhodnotili.". Nepravdivosť tohto tvrdenia je zrejmá i z textu odôvodnenia prvostupňového
rozsudku (str. 34, predposledný odstavec zmieneného rozsudku).
K bodu 8) Nesprávne právne posúdenie zásahu žalovaného do práv žalobcu k
ochranným známkam
Generálny prokurátor v tejto časti odôvodnenia Mimoriadneho dovolania:
namieta, ţe konajúce súdy posúdili sluţby zapísané v registri ochranných známok ako
"organizovanie lotérií a stávkových hier s výnimkou číselných lotérií a doplnkových
hier k číselným lotériám" ako sluţby podobné sluţbe "organizovanie číselných
lotérií" (strana 35 prvostupňového rozsudku),
tvrdí, ţe správne mali konajúce súdy uvedenú otázku riešiť samostatne pre obdobie
konania ţalovaného pred 1. januárom 2002 a pre obdobie po 1. januári 2002, nakoľko
aţ ustanovením § 3a ods. 2 zákona č. 55/1997 Z. z. bola s účinnosťou od
1. januára 2002 zavedená legálna definícia pojmu "podobná sluţba", ktorá sa na
obdobie konania ţalovaného pre 1. januárom 2002 nevzťahuje,
poukazuje na to, ţe súdy pochybili, ak priznali ţalobcovi nárok na náhradu škody za
neoprávnené pouţívanie ochranných známok Š., Š. a M. za obdobia od 1. januára
1996 do zápisu týchto ochranných známok do registra,
poukazuje ďalej na to, ţe ţalovaný mal súhlas ţalobcu na pouţívanie nezapísaných
označení Š., Š. a M. na základe ich zmluvnej spolupráce a ţe tento súhlas existoval
minimálne počas trvania tejto spolupráce, t. j .do 30. júna 1999,
namieta, ţe konajúce súdy nesprávne právne posúdili, ak mali za to, ţe ţalovaný nie je
oprávnený pouţívať ochranné známky T Š., T Š. a T M. pre zapísané sluţby napriek
156 1MObdoV/22/2008
tomu, ţe je v zmysle zápisu v registri ochranných známok ich majiteľom a Generálny
prokurátor v tejto súvislosti tvrdí, ţe riešením takejto otázky bolo zasiahnuté do
právomoci Úradu priemyselného vlastníctva SR,
poukazuje na nesprávny postup súdu pri výpočte náhrady škody a nepouţiteľnosť
znaleckého posudku Ing. Z. č. 1/2003 a posudku Ing. M. č. 11/2003, ktoré podľa
Generálneho prokurátora odborne posudzovali iný skutkový stav rozhodujúci v čase
vyhlásenia rozsudku,
povaţuje za nelogické, ţe súdy vyhodnotili z neoprávneného pouţívania know-how
nárok na bezdôvodné obohatenie a zároveň z neoprávneného pouţívania ochranných
známok nárok na náhradu škody.
Povaţujeme za správne právne posúdenie, ak konajúce súdy posúdili sluţby zapísané
v registri ochranných známok ako "organizovanie lotérií a stávkových hier s výnimkou
číselných lotérií a doplnkových hier k číselným lotériám" ako sluţby podobné sluţbe
"organizovanie číselných lotérií". Uţ pred súdom prvého stupňa sme argumentovali v
prospech tejto podobnosti (k tomu viď najmä vyjadrenie ţalobcu zo dňa 16. 01. 2007).
Ţalovaný označenia Š., Š. a M. pouţíval pre podobné sluţby ako sú sluţby, pre ktoré
mal ţalobca zapísané svoje slovné ochranné známky.
V konaní pred súdom prvého stupňa bolo preukázané, ţe ţalovaný pouţíval uvedené
označenia pre organizovanie číselných lotérií. Ţalobca listinnými dôkazmi, ktoré sú zaloţené
v súdnom spise preukázal, ţe mal i po spätnom výmaze časti svojich slovných ochranných
známok pre činnosť "organizovanie číselných lotérií" zapísané svoje zhodné slovné ochranné
známky Š., Š. a M. pre činnosti:
Š. - "organizovanie lotérií a stávkových hier s výnimkou číselných lotérií"
Š. - "organizovanie lotérií a stávkových hier s výnimkou číselných lotérií a
doplnkových hier k číselným lotériám"
M. - "organizovanie lotérií a stávkových hier s výnimkou číselných lotérií"
Zákon č. 194/1990 Z. z. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších
predpisov definoval lotériu v ustanovení § 1 ods. 1 takto:
Pod lotériou alebo inou podobnou hrou sa rozumie hra, ktorej sa dobrovoľne zúčastňuje
každá fyzická osoba, ktorá zaplatí vklad (stávku), ktorého návratnosť sa účastníkovi
157 1MObdoV/22/2008
nezaručuje. O výhre alebo prehre rozhoduje výlučne náhoda alebo dopredu neznámy
výsledok určitej okolnosti alebo udalosti uvedenej prevádzkovateľom v dopredu určených
herných podmienkach (ďalej len "herný plán"). Nezáleží na tom, či sa hra vykonáva pomocou
mechanických, elektronickomechanickych, elektronických alebo podobných zariadení.
Lotérie a iné podobné hry boli v zákone č. 194/1990 Z. z. demonštratívne
vymenované v ustanovení § 2, v ktorom sú výslovne uvedené aj číselné lotérie.
Podobnosť jednotlivých lotérií bola daná uţ samotnou jednotnou základnom
definíciou uvedenou § 1 ods. 1 zákona č. 194/1990 Z. z.. Z tejto právnej úpravy musí byť
podľa nášho názoru nad všetky pochybnosti zrejmé, ţe organizovanie "číselných lotérií" je
sluţba podobná sluţbe organizovanie "ostatných lotérií a stávkových hier" (v zmysle iných
lotérií a stávkových hier ako číselných lotérií). Čo by uţ mohlo byť podobnejšie sluţbe
organizovanie číselných lotérií ako organizovanie akýchkoľvek iných lotérií a stávkových
hier?
Podobnosť medzi sluţbou "organizovanie lotérií a stávkových hier s výnimkou
číselných lotérií" a sluţbou "organizovanie číselných lotérií" je jednoznačne daná aj v zmysle
ustanovenia § 3a ods. 2 zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach, podľa ktorého: Za
zameniteľné sa považujú označenia alebo ochranné známky a za podobné sa považujú tovary
alebo služby, ak taká zameniteľnosť alebo podobnosť vyvoláva nebezpečenstvo zámeny
označení alebo ochranných známok, alebo tovarov, alebo služieb pochádzajúcich od rôznych
osôb, alebo nebezpečenstvo vzniku mylnej predstavy o vzájomnej spojitosti s označením alebo
s ochrannou známkou so skorším právom prednosti vo vedomí spotrebiteľskej verejnosti.
Pouţívanie označení Š., Š. a M. ţalovaným pri sluţbe "organizovanie číselných
lotérií" v období, keď tieto označenia boli chránené ako ochranné známky ţalobcu pre sluţbu
"organizovanie lotérií a stávkových hier s výnimkou číselných lotérií", vyvoláva
nebezpečenstvo zámeny týchto sluţieb pochádzajúcich od rôznych osôb,a aj nebezpečenstvo
vzniku mylnej predstavy o vzájomnej spojitosti sluţby "organizovanie číselných lotérií" s
ochrannými známkami Š., Š. a M., ktoré majú skoršie právo prednosti, vo vedomí
spotrebiteľskej verejnosti.
S poukazom aj na vyššie uvedenú argumentáciu ţalobcu súdy preto správne posúdili
158 1MObdoV/22/2008
sluţby zapísané v registri ochranných známok ako "organizovanie lotérií a stávkových hier
s výnimkou číselných lotérií" ako sluţby podobné sluţbe "organizovanie číselných lotérií".
Nemôţeme súhlasiť s konštatovaním Generálneho prokurátora (ktoré naviac nemá
oporu vo vykonanom dokazovaní) o tom, ţe súdy pochybili, ak priznali ţalobcovi nárok na
náhradu škody za neoprávnené pouţívanie ochranných známok Š., Š. a M. za obdobia od l.
januára 1996 do zápisu týchto ochranných známok do registra, a ţe ţalovaný mal súhlas
ţalobcu na pouţívanie nezapísaných označení Š., Š. a M. na základe ich zmluvnej spolupráce,
a ţe tento súhlas existoval minimálne počas trvania tejto spolupráce, t. j. do 30. júna 1999.
V tejto súvislosti opätovne pripomíname právne významnú a preukázanú skutočnosť,
ktorú zohľadnili aj konajúce súdy, ţe ţalobca je právnym nástupcom vyššie spomínaného
federálneho podniku S. v zmysle § 766 ods. l ObchZ, a poukazujeme na listinné dôkazy
zaloţené v súdnom spise, a to na:
zmluvný dokument nazvaný ako "DOHODA o majetkovém vypořádání hospodářského
zařízení S., podniku pro organizování sázek, uzevřená mezi a. s. S. a a. s. Š.", ktorá bola
uzatvorená dňa 21. 04. 1993, a v ktorej článku 5 (Nehmotné práva) sa uvádza: "Právo
k užívaní slovního vyjádření označení her S. přechází k 01. 01. 1993 na a. s. S. a a. s.
Š., t. j. S., S., M., S. 5 ze 40, S.. ",
Dodatok č. 1 Dohody o majetkovém vypořádání hospodářského zařízení S., podniku pro
organizování sázek, uzatvorenej dňa 21. 04. 1993 medzi spločnosťami S., a. s. a Š., a.
s., ktorý bol uzatvorený dňa 19. 11. 2001, a v ktorom sa v bode 3. pod písmenom B/
uvádza:
"spoločnosť Š. sa stala výlučným vlastníkom know-how a súvisiacich priemyselných
práv vzťahujúcich sa na prevádzkovanie číselných lotérií a stávkových hier, ktoré
podnik S. na území Slovenskej republiky prevádzkoval pod označením S., Š., M., S. 5
zo 40, Š., S., T. Súčasťou uvedených práv je i právo na výlučné užívanie označení
predmetných číselných lotérií a stávkových hier, a to S., Š., M., S. 5 zo 40, Š., S., T. a
to v akejkoľvek súvislosti s prevádzkovaním číselných lotérií a stávkových hier na
území Slovenskej republiky.",
Zmluvu o zabezpečení spracovávania dát a ostatných technických úkonov spojených s
prevádzkovaním číselných lotérií uzavretú dňa 21. 10. 1994, v ktorej (článok 1 bod 4.)
ţalobca prvý, a zároveň jediný, raz udelil ţalovanému súhlas na bezplatné pouţívanie
chránených značiek Š., Š. a M. v období od 01. 09. 1994 do 31. 12. 1994 - s
159 1MObdoV/22/2008
výnimkou tohto krátkeho obdobia ţalovaný nemal súhlas ţalobcu, a teda nebol
oprávnený pouţívať pri prevádzkovaní číselných hier označenia Š., Š. a M..
Z obsahu citovanej Zmluvy zo dňa 21. 10. 1994 je podľa nášho názoru jednoznačné,
ţe ţalovaný si bol jasne vedomý, ţe bez súhlasu ţalobcu nie je oprávnený pouţívať označenia
Š., Š. a M., a ţe teda nemoţno usudzovať, ţe takýto súhlas bol ţalobcom ţalovanému daný i
na iné obdobie, ako vymedzuje spomínaná Zmluva, a to ani ,,z okolností, pri ktorých vznikla
zmluvná spolupráca žalobcu a žalovaného ..." a ani "správnym právnym posúdením
zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania ...", ako to uvádza Generálny prokurátor na str.
30 odôvodnenia Mimoriadneho dovolania.
Námietku Generálneho prokurátora, ţe konajúce súdy nesprávne právne posúdili,
ak mali za to, ţe ţalovaný nie je oprávnený pouţívať ochranné známky T Š., T Š. a T M. pre
zapísané sluţby napriek tomu, ţe je v zmysle zápisu v registri ochranných známok ich
majiteľom, povaţujeme za nepodloţenú. Rovnako nie je podloţené ani jeho tvrdenie, ţe
riešením takejto otázky bolo zasiahnuté do právomoci Úradu priemyselného vlastníctva.
Krajský súd v Bratislave sa k ochranným známkam ţalovaného T Š., T Š. a T M.
vyjadruje vo svojom rozsudku iba na str. 35, kde uvádza:
"Užívanie označení zhodných s ochrannými známkami navrhovateľa bez súhlasu
navrhovateľa pritom nemôže ospravedlniť ani následná registrácia zameniteľných
ochranných známok T Š., T Š. a T M. v prospech odporcu. Vlastníctvo akejkoľvek ochrannej
známky zameniteľnej s ochrannými známkami navrhovateľa nemôže podľa názoru súdu
založiť oprávnenie odporcu na užívanie označenia zhodného s ochrannými známkami
navrhovateľa.".
Ako je zrejmé z výslovnej citácie rozsudku súdu prvého stupňa, tento súd sa vôbec
nevyjadril v tom zmysle (ako mylne uvádza Generálny prokurátor), ţe ţalovaný nie je
oprávnený pouţívať ochranné známky T Š., T Š. a T M. pre zapísané sluţby. Zmysel
stanoviska súdu prvého stupňa je pritom jednoznačný - ţalovaný nemôţe svoje údajné
oprávnenie na uţívanie označení Š., Š. a M. zakladať na tom, ţe je majiteľom ochranných
známok T Š., T Š. a T M..
Vzhľadom na uvedené, vyjadrenie Generálneho prokurátora o tom, ţe súd prvého
stupňa riešil ako otázku predbeţnú to, ţe ţalovaný nemá právo pouţívať zapísané ochranné
160 1MObdoV/22/2008
známky T Š., T Š. a T M., a ţe súd týmto zasiahol do právomoci Úradu priemyselného
vlastníctva, nemá skutkový ani právny podklad.
K výhradám Generálneho prokurátora, v ktorých poukazuje na nesprávny postup súdu
pri výpočte náhrady škody a nepouţiteľnosť znaleckého posudku Ing. Z. č. 1/2003 a posudku
Ing. M. č. 11/2003 vzhľadom na čiastočný výmaz ochranných známok ţalobcu pre sluţby
"organizovanie lotérií a stávkových hier s výnimkou číselných lotérií a doplnkových hier k
číselným lotériám", povaţujeme za potrebné uviesť, ţe takéto výhrady opomínajú tieto
podstatné skutočnosti:
ţalovaný pouţíval označenia Š., Š. a M. pri prevádzkovaní rovnomenných číselných
lotérií,
označenia Š., Š. a M., pouţívané ţalovaným pri prevádzkovaní číselných lotérií, boli
zhodné so slovnými ochrannými známkami registrovanými v prospech ţalobcu,
ţalovaný označenia Š., Š. a M. pouţíval bez súhlasu ţalobcu majiteľa ochranných
známok Š., Š. a M.,
keďţe ţalovaný označenia Š., Š. a M. pouţíval bez súhlasu ţalobcu, pouţíval ich
protiprávne.
Zákon č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v ustanovení § 30 ods. 1 síce upravuje
poskytnutie práva pouţívať ochrannú známku licenčnou zmluvou pre všetky tovary alebo
sluţby, pre ktoré bola ochranná známka zapísaná, alebo pre ich časť, avšak tento zákon
zároveň v § 25 ods. 1 poskytuje majiteľovi ochrannej známky ochranu proti kaţdému, kto bez
súhlasu majiteľa ochrannej známky pouţíva označenia zhodné alebo zameniteľné s jeho
ochrannou známkou - rovnaké alebo podobné tovary alebo sluţby, pre ktoré je ochranná
známka zapísaná do registra.
Zákon o ochranných známkach v ustanovení § 25 ods. 1 nediferencuje ochranu (zákaz
pouţívať ochrannú známku) poskytovanú majiteľovi ochrannej známky podľa toho, či sa
ochranná známka pouţíva protiprávne (bez jeho súhlasu) inou osobou pre tovary alebo sluţby
rovnaké, alebo či sa takto pouţíva pre tovary alebo sluţby podobné. Poskytuje pre obidve
tieto situácie rovnaký stupeň právnej ochrany.
Ak teda ţalovaný pouţíval označenia Š., Š. a M. pre sluţby prevádzkovanie číselných
lotérií, ktoré sú (ako sme uţ argumentovali vyššie) podobné s tými sluţbami, pre ktoré má
161 1MObdoV/22/2008
ţalobca tieto označenia zapísané ako ochranné známky, mal mať ţalovaný k takémuto
pouţívaniu uvedených označení súhlas ţalobcu v zmysle ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o
ochranných známkach. Udelenie tohto súhlasu na pouţitie ochranných známok Š., Š. a M.
ţalovanému pre sluţby podobné je z pohľadu tohto zákonného ustanovenia podľa nášho
názoru postavené na rovnakú úroveň a má rovnaký právny význam ako udelenie licencie
podľa § 30 zákona o ochranných známkach.
Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu ţalobcu, je preto podľa nášho názoru bez
právneho významu, ţe po vyhotovení znaleckého posudku Ing. Z. č. 1/2003 a posudku Ing.
M. č. 1112003 došlo k čiastočnému výmazu ochranných známok ţalobcu pre sluţby
"organizovanie lotérií a stávkových hier s výnimkou číselných lotérií a doplnkových hier k
číselným lotériám", pretoţe aj po tomto výmaze mal ţalobca naďalejv registri ochranných
známok zapísané ochranné známky Š., Š. a M. teda také označenia, ktoré ţalovaný pouţíval
pri prevádzkovaní rovnakých číselných lotérií (t. j. tých istých číselných lotérií, aké ţalovaný
prevádzkoval v období pred spomínaným čiastočným výmazom ochranných známok ţalobcu)
a na pouţitie ktorých nemal súhlas od ţalobcu, t. j. s poukazom na ustanovenie 25 ods. l
zákona o ochranných známkach ich ţalovaný pouţíval protiprávne.
Generálny prokurátor povaţuje za nelogické, ţe súdy vyhodnotili z neoprávneného
pouţívania know-how nárok na bezdôvodné obohatenie a zároveň z neoprávneného
pouţívania ochranných známok nárok na náhradu škody. Nevidíme ţiadny právne významný
dôvod na takéto hodnotenie, nakoľko tieto nároky ţalobcu sú samostatnými nárokmi.
Nárok na náhradu škody z neoprávneného pouţívania ochranných známok upravuje
ustanovenie § 15 ods. 3 zákona č. 174/1988 Zb. o ochranných známkach v znení neskorších
predpisov § 26 ods. 3 zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach, a nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia z neoprávneného pouţívania know-how je moţno oprieť
o ustanovenie § 53 Obchodného zákonníka - podľa týchto zákonných ustanovení uvedené
nároky konajúce súdy aj správne posúdili a ţalobcovi priznali.
K bodu 9) Nesprávne právne posúdenie výšky úrokov z omeškania
Generálny prokurátor uvádza, ţe oba konajúce súdy vec nesprávne právne posúdili, ak
na určenie výšky úrokov z omeškania aplikovali ustanovenie § 369 ods. l ObchZ v znení
162 1MObdoV/22/2008
účinnom od 1. februára 2004, a ţe správne bolo potrebné aplikovať toto ustanovenie v znení
účinnom do 31. januára 2004 s tým, ţe úroky z omeškania podľa predchádzajúcej právnej
úpravy boli pre ţalovaného podstatne priaznivejšie.
Nesprávnosť tohto názoru Generálneho prokurátora je však podľa nášho názoru
zrejmá uţ z toho, ţe prechodné ustanovenie § 763a Obch Z, na ktoré sa odvoláva aj
Generálny prokurátor, neobsahuje právnu úpravu zodpovednosti za porušenie záväzkov
vzniknutých z iného právneho dôvodu ako zo zmluvy, ale upravuje výslovne len úpravu
zodpovednosti za porušenie záväzkov vzniknutých zo zmluvy, zatiaľ čo v predmetnom
prípade, ktorý bol predmetom rozhodnutia konajúcich súdov, o porušenie záväzkov
vzniknutých zo zmluvy nešlo.
Za tohto právneho stavu je podľa nášho názoru moţné na prípady úrokov z omeškania,
uplatňovaných za omeškanie s plnením mimozmluvného záväzku, aplikovať ustanovenie
§ 369 ods. 1 ObchZ v znení účinnom od 1. februára 2004, a to aj z toho dôvodu, ţe
omeškanie ţalovaného konajúce súdy posudzovali v súlade so ţalobou nielen za obdobie do l.
februára 2004, ale aj po tomto dátume (uplatňované a súdmi priznané boli úroky z omeškania
od určitého dátumu v roku 2000 aţ do zaplatenia, ako to vyplýva z rozsudku Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 01. 03. 2007, č. k. 29 Cb 1/00-1117).
Generálny prokurátor nijako neodôvodňuje svoje tvrdenie o tom, ţe úroky
z omeškania podľa predchádzajúcej právnej úpravy § 369 ods. 1 ObchZ v znení účinnom do
31. januára 2004 boli pre ţalovaného podstatne priaznivejšie. Ak by to však aj bola pravda
(čo spochybňujeme ďalej), povaţujeme to za právne irelevantné, pretoţe súdy aplikujú na
úrok z omeškania (ako napokon aj na posúdenie iných právnych nárokov) relevantnú právnu
normu a hľadisko "priaznivosti úrokov z omeškania" pre dlţníka nie sú súdy povinné skúmať.
Podľa § 369 ods. 1 ObchZ v znení účinnom do 31. januára 2004:
Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je
dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky
z omeškania určené v zmluve, inak o 1% vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa
§ 502.
(1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky
163 1MObdoV/22/2008
v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za
úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany
dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník
povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
(2) Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného
obdobia.
Z vyššie citovaných ustanovení Obchodného zákonníka vyplýva, ţe úroky
z omeškania u peňaţných záväzkov sa vypočítavali v závislosti od úrokov za bankové úvery,
od ktorých boli o l % vyššie. V tejto súvislosti vyslovujeme pochybnosť o tom, ţe by úroky
za bankové úvery od roku 2000, zvýšené o 1 % (teda úroky z omeškania vypočítané podľa
§ 369 ods. l ObchZ v znení účinnom do 31. januára 2004), boli podstatne priaznivejšie ako
úroky z omeškania stanovené podľa § 369 ods. 1 ObchZ v znení účinnom od
1. februára 2004.
Generálny prokurátor v súvislosti s úrokmi z omeškania prislúchajúcimi k nároku
ţalobcu na náhradu škody za uţívanie ochranných známok ţalovaným uvádza, ţe na právny
vzťah zaloţený ustanoveniami Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu
je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce povinnosť platiť úroky
z omeškania a tvrdí, ţe rozhodnutia súdov preto vychádzajú z nesprávneho právneho názoru,
ak výška úroku z omeškania so zaplatením náhrady škody bola určená aplikáciou ustanovenia
§ 369 ods. 1 ObchZ, namiesto pouţitia predpisov občianskeho práva.
K tejto otázke zastávame názor, ţe konajúce súdy posúdili správne otázku úroku z
omeškania so zaplatením náhrady škody za uţívanie ochranných známok ţalovaným podľa
ustanovenia § 369 ods. 1 ObchZ, pretoţe k aplikácii tohto ustanovenia bolo potrebné pristúpiť
z dôvodu kogentného ustanovenia § 261 ods. 1 ObchZ (Tretia časť. Obchodné záväzkové
vzťahy), podľa ktorého:
Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je
zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Ţalobca a ţalovaný sú podnikateľmi a nárok ţalobcu na zaplatenie úroku z omeškania
sa zakladá na záväzkovom vzťahu medzi ţalobcom a ţalovaným. Z tohto dôvodu je podľa
nášho názoru úrok z omeškania so zaplatením náhrady škody za uţívanie ochranných známok
164 1MObdoV/22/2008
ţalovaným potrebné posúdiť podľa ustanovenia § 369 ods. 1 ObchZ, ktoré je obsiahnuté
v tretej časti Obchodného zákonníka.
K bodu 10) Nesprávne právne posúdenie námietky premlčania
Podľa Generálneho prokurátora, ak ţalobca podal ţalobu 7. januára 2000 a uplatnil si
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1. januára 1996, mal súd tento
nárok správne povaţovať za premlčaný v časti obohatenia ţalovaného v dňoch 1. januára aţ
5. januára 1996.
V konaní sme k námietke premlčania vznesenej ţalovaným argumentovali tým, ţe
prvá premlčacia lehota vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu, ktoré sa dalo vyčísliť
a následne uplatniť zo strany ţalobcu, začala plynúť dňom zverejnenia výhernej listiny
ţrebovania číselných hier v prvom stávkovom týţdni roku 1996, ktoré sa konalo dňa
07. januára 1996. S touto argumentáciou sa stotoţnili aj konajúce súdy.
Zverejnenie výhernej listiny ţrebovania je na posúdenie otázky premlčania podľa
nášho názoru rozhodujúcou skutočnosťou, pretoţe aţ po uskutočnení ţrebovania a zostavení
výhernej listiny ţrebovania moţno u ţalovaného zisťovať, či dosiahol zisk, ktorého vydania
vo forme bezdôvodného obohatenia sa ţalobca voči ţalovanému domáhal. Do momentu
dosiahnutia zisku nemoţno hovoriť u ţalovaného o nadobudnutí bezdôvodného obohatenia
spočívajúceho v takomto zisku a o vzniku nároku na vydanie takéhoto bezdôvodného
obohatenia.
K bodu 11) Nesprávne právne posúdenie otázky trov konania
Generálny prokurátor povaţuje za nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 142 ods. 3 OSP
prvostupňovým súdom na rozhodnutie o trovách konania. Tvrdí, ţe správne mal tento súd
aplikovať ustanovenie § 142 ods. 2 OSP a náhradu trov medzi účastníkov mal pomerne
rozdeliť.
Podľa § 142 ods. 3 OSP:
Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov
165 1MObdoV/22/2008
konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia
záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.
Z citovaného ustanovenia § 142 ods. 3 OSP jednoznačne výslovne vyplýva, ţe súd má
v prípade čiastočného úspechu účastníka v konaní moţnosť priznať plnú náhradu trov
konania aj v takom prípade, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku.
Toto ustanovenie neupravuje ţiadne kritériá vo vzťahu petitu ţaloby k znaleckému posudku,
ktoré by boli pre súd smerodajné pri rozhodovaní o tom, či aplikuje ustanovenie § 142 ods. 3
OSP. Je nepochybné (nespochybňuje to ani Generálny prokurátor), ţe v danej právnej veci
rozhodnutie súdu o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku. Z tohto dôvodu mohol
prvostupňový súd pri náhrade trov konania postupovať podľa ustanovenia § 142 ods. 3 OSP
a jeho rozhodnutie v tejto otázke povaţujeme za správne.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a predloţenú argumentáciu, povaţuje
ţalobca v I. rade Mimoriadne dovolanie Generálneho prokurátora za nedôvodné a navrhuje ho
v celom rozsahu zamietnuť.
Ţalovaný vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora uviedol,
ţe s jeho obsahom súhlasí a v plnom rozsahu sa stotoţňuje s doplnenými dôvodmi
mimoriadneho dovolania.
V písomnom vyjadrení z 29. 11. 2010, doručenom Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky dňa 30. 11. 2010, t. j. v deň vyhlásenia rozsudku, ţalovaný uviedol:
K časti 3. (nesprávne právne posúdenie podmienok poskytnutia právnej ochrany
know-how) dôvodov mimoriadneho dovolania moţno doplniť, ţe sa v celom rozsahu
stotoţňujeme s konštatovaním generálneho prokurátora, podľa ktorého prvostupňový, ako aj
odvolací, súd povaţovali za nehmotné práva ţalobcu to, čo je ako know-how opísané v
znaleckých posudkoch Ing. I. S. a Ing. M. M. a nezaoberal sa samotným posúdením znalostí
uvádzaných v týchto znaleckých posudkoch vo vzťahu k §17 ObchZ, nakoľko ţalovaný
zotrváva na právnom názore, ţe know-how je chránené ako predmet právnej ochrany
obchodného tajomstva.
Skutočnosť, ţe súdy v odôvodnení svojich rozhodnutí vôbec neposudzovali
z právneho hľadiska otázku, či znalosti, skúsenosti, informácie a poznatky (resp. konkrétne
napr. herné plány, pouţívané systémy) označené a popísané v znaleckých posudkoch ako
166 1MObdoV/22/2008
"know-how" ţalobcu, naozaj spĺňajú atribúty know-how predmetu právnej ochrany, či
napríklad boli zo strany ţalobcu vôbec utajované alebo naopak všeobecne dostupné,
je v príkrom rozpore aj so stanoviskom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v inom
konaní, v ktorom rozhodoval o mimoriadnom dovolaní podanom generálnym prokurátorom
vo veci sp. zn. 1 M Obdo V 11/2008 zo dňa 28.1.2010, kde sa uvádza "I keď má znalecké
dokazovanie špecifický charakter a zvláštne postavenie medzi dôkaznými prostriedkami,
zostáva jedným z možných dôkazov. Tak, ako ostatné dôkazy, i znalecký posudok musí súd
podrobiť hodnoteniu. Posudok preto musí v sebe spojovať vysokú odbornosť so
zrozumiteľnosťou slovného vyjadrenia záverov a postupu, akým k nemu dospel, aby súd,
prípadne iný orgán, pre ktorý je posudok určený, bol schopný pochopiť jeho dôkazný význam,
aj keď sám nemá odborné vedomosti. Ak sa uvedené zásady nedodržia, prestáva byť rozsudok,
či iné rozhodnutie výsledkom rozhodovania súdu (sudcu), ale ide o "znalecké rozhodnutie",
kde súd len deklaruje za svoj záver niekoho iného.".
Za znalecké rozhodnutie, a nie rozhodovanie súdu, potom moţno označiť aj závery
súdov prvého a druhého stupňa vo vzťahu ku know-how ţalobcu, ak sa stotoţnili len so
závermi znaleckých posudkov!
K časti 6 a 8 mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora povaţujeme za
potrebné opätovne zvýrazniť, ţe predmet podnikania Š., a. s. a ţalovaného v oblasti
prevádzkovania lotérii bol úplne odlišný.
Ak súdy argumentovali pri posudzovaní tvrdeného nekalosúťaţného konania, ako aj
práv majiteľa ochrannej známky, ţe prevádzkovanie číselných lotérií je podobnou sluţbou,
ako prevádzkovanie lotérii a iných podobných hier, abstrahovali tak od skutočnosti, ţe v
predmete činnosti mala Š., a. s. oprávnenie len na poskytovanie ţrebových vecných lotérii,
čo sú lotérie systémom hry (ţrebovaním všetkých vydaných ţrebov) a charakterom výhry
(ktorou môţu byť len hnuteľné a nehnuteľné veci, výnimočne peňaţná výhra maximálne do
výšky 200 Kč) celkom odlišné od číselných lotérii na ktorých prevádzkovanie mal monopol
ţalovaný, a výhra mohla byť vyplácaná výlučne v peniazoch (§ 3 písm. a/ a b/ zákona č.
194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách).
Uţ len táto skutočnosť je spôsobilá a jedinečná pri jej vnímaní priemerným
spotrebiteľom, ktorý je merítkom posudzovania podobnosti tovarov a sluţieb v sporoch
o známkovo právnu ochranu. Navyše, v období zápisu týchto ochranných známok do registra
167 1MObdoV/22/2008
ochranných známok pojem hazardné hry nejestvoval, iba pojem lotérie a iné podobné hry
v zmysle zákona 194/1990 Zb., čo bolo pri argumentácii súdov zavádzajúce. Ak súdy teda
argumentovali, ţe všetci prevádzkovatelia hazardných hier poskytujú vzájomne zastupiteľné
plnenia bez toho, aby vzali do úvahy špecifiká jednotlivých tipov lotérii alebo stávkových
hier a vnímanie týchto sluţieb z hľadiska ich zameniteľnosti priemerným spotrebiteľom, po
právnej stránke pochybili.
Samozrejme, ţe sa stotoţňujeme aj s argumentmi Generálneho prokurátora, ţe ţalobcovi
nie je moţné priznať ochranu práv majiteľa a nároky z pouţívania ochrannej známky
od 01. 01. 1996, nakoľko všetky ochranné známky, ktoré boli predmetom sporu boli zapísané
do registra ochranných známok aţ postupne v rokoch 1997 a 1998 a v zmysle § 12 zákona
o ochranných známkach 55/1997 Z. z. platného a účinného v tomto období, sa
z prihlasovateľa stáva majiteľ ochrannej známky, aţ jej zápisom do registra ochranných
známok, a na dôvaţok, z dôvodu spätného výmazu pre sluţbu "číselných lotérii", sa má za to,
ţe tieto nikdy neboli zapísané pre rovnaké alebo podobné sluţby na základe vyššie uvedenej
argumentácie.
Ţalovaný preto navrhol, s ohľadom na uvedené, aby najvyšší súd rozhodol o
mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora v zmysle § 243b ods. 2 OSP v nadväznosti
na §243i ods. 2 OSP tak, aby napadnuté výroky rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 07. 08. 2008 sp. zn. 30bo 141/2007-1236 rozsudkom zmenil tak, ţe ţalobu
ţalobcov v 1. a 2. rade v celom rozsahu zamietne, a aby rozhodol o trovách konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 4 O. s. p.), po zistení,
ţe boli splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e O. s. p., vec
preskúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 v spojení s § 243i ods. 2
O. s. p.), a súc viazaný rozsahom a dôvodmi mimoriadneho dovolania (§ 242 ods. 1 v spojení
s § 243i ods. 2 O. s. p.), dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie je dôvodné iba čiastočne.
V úvode je potrebné uviesť, ţe v dovolacom konaní došlo k zámene ţalobcu v druhom
rade. Dovolací súd uznesením zo 17. decembra 2009 sp. zn. 1MObdoV/22/2008 pripustil, aby
na miesto ţalobcu 2/ Š. I., s. r. o., V., B., do konania vstúpila spoločnosť L. L., so sídlom G.,
X., P., C.. V priebehu dovolacieho konania ţalobca v prvom rade Š., a. s., P., B., zmenil svoje
obchodné meno na F. a. s., so sídlom T. X., B., IČO: X.
168 1MObdoV/22/2008
Pre zjednodušenie argumentácie, dovolací súd v ďalšom texte ţalobcov nebude bliţšie
označovať (iba ak povaha veci si to bude vyţadovať), a tak ako generálny prokurátor
v mimoriadnom dovolaní, bude uvádzať iba singulár a to „ţalobca“, čím prevaţne bude
myslený pôvodný ţalobca Š., a. s., T. X., B., ktorý vznikol dňa 28. januára 1993, ako právny
nástupca subjektu Hospodářské zařízení S., podnik pro organizovaní sportovních sazek.
Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní uviedol jedenásť námietok
smerujúcich proti napadnutým rozhodnutiam. Keďţe v konaní bolo uplatnených niekoľko
návrhov so samostatným skutkovým, ako aj právnym, základom, a to nároky peňaţné aj
nepeňaţné, dovolací súd, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, na prvom mieste sa
vyporiada s námietkou generálneho prokurátora smerujúcou proti prisúdeniu istiny
425 451 700,- Sk (t. j. 14 122 409,21 eur), predstavujúcej náhradu škody spôsobenej
ţalovaným neoprávneným uţívaním ochranných známok Š., Š. a M.. Dovolací súd v tejto
časti povaţuje rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa, za náleţite
odôvodnený, pričom toto odôvodnenie vychádza z náleţite zisteného skutkového stavu, na
ktorý boli správne aplikované príslušné právne predpisy. Súdy niţšieho stupňa správne
rozhodli pokiaľ ide o základ nároku na náhradu škody, ako aj pokiaľ ide o výšku škody,
ktorá bola preukázaná znaleckými posudkami.
Vzhľadom na rozsiahlosť tohto rozhodnutia, keď prevaţná časť odôvodnenia
napadnutých rozsudkov je uvedená v predchádzajúcej časti tohto rozsudku, dovolací súd uţ
nebude opakovať ich argumentácie týkajúce sa náhrady škody, ale obmedzí sa iba na
námietky generálneho prokurátora (ďalej len dovolateľ), týkajúce sa tejto časti. Dovolateľ
k tejto časti napadnutých rozsudkov svoje námietky uviedol predovšetkým v bode osem
argumentujúc, ţe súdy tento nárok nesprávne právne posúdili. Tieto námietky generálneho
prokurátora nie sú dôvodné.
Ţalobou bol uplatnený nárok na náhradu škody za neoprávnené uţívanie uvedených
ochranných známok ţalovaným za obdobie od 1. januára 1996 do 30. septembra 2002, keď
ţalovaný tieto ochranné známky prestal pouţívať. Ţalobca zaslal prihlášky ochranných
známok dňa 3. mája 1994. Teda pôvodný ţalobca (Š. a. s.) bol vlastníkom týchto ochranných
známok, s právom prednosti od 3. mája 1994. V registri Úradu priemyselného vlastníctva SR
169 1MObdoV/22/2008
boli zapísané po čiastočnom výmaze, pre činnosti „organizovanie lotérií a stávkových hier“
s výnimkou číselných lotérií. Tieto sluţby sú podobné sluţbe „organizovanie číselných
lotérii“. Je nepochybné, ţe ţalovaný uvedené ochranné známky pouţíval bez súhlasu ţalobcu
(resp. jeho právneho predchodcu). Tým, je daný základ na náhradu škody, keďţe zo strany
ţalovaného došlo k porušeniu ust. § 25 ods. l zák. č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach.
Z tohto dôvodu je ţalovaný povinný uhradiť ţalobcovi škodu podľa ust. § 53 ObchZ v spojení
s § 26 ods. 3 zák. č. 55/1997 Z. z.. Námietka dovolateľa, ţe súdy mali nároky na náhradu
škody posudzovať diferencovane, teda inak za obdobie od 1. januára 1996 po zápise
ochranných známok do registra v priebehu rokov 1997 a 1998, a inak po ich zápise, je právne
bezpredmetné. Totiţ z príslušných rozhodnutí Úradu priemyselného vlastníctva, nepochybne
vyplýva, ţe všetky sporné ochranné známky boli do registra zapísané s právom prednosti od
3. mája 1993, a teda od tohto dňa sa na ne vzťahuje právna ochrana (§ 6 zák. č. 55/1997 Z. z.).
Na tejto zodpovednosti ţalovaného nič nemení ani skutočnosť, ţe v roku 2004 došlo
k čiastočnému výmazu predmetných ochranných známok. S touto právnou otázkou sa súdy
v odôvodnení napadnutých rozsudkov náleţite vyporiadali, s ktorou argumentáciou dovolací
súd sa stotoţňuje. Námietky dovolateľa týkajúce sa tejto otázky dovolací súd nepovaţuje za
dôvodné. Je síce pravdivé jeho tvrdenie, ţe súdy v odôvodnení výslovne neodkazujú na ust. §
3a ods. 2 zák. č. 55/1997 Z. z. účinného od 1. januára 2002, avšak táto novela na
zodpovednosti ţalovaného za škodu vzniknutú ţalobcovi nič nemení. Podľa obsahu spisu,
novelizované ustanovenie § 3a ods. 2 zák. č. 55/1997 Z. z. tento nárok ţalobcu
nespochybňuje. Totiţ v odôvodnení napadnutých rozhodnutí súdy správne poukazujú na to, ţe
aj po čiastočnom výmaze ochranných známok (organizovanie číselných lotérii, v ktorej
oblasti ţalobca nebol oprávnený podnikať), ţalobca aj naďalej zostal vlastníkom týchto
ochranných známok pre sluţby organizovanie lotérií a stávkových hier s výnimkou číselných
lotérií a doplnkových hier k číselným lotériám, na čo inak správne poukazuje aj dovolateľ,
ktoré sluţby sú nepochybne podobné (§ 25 ods. 1 zák. č. 55/1997 Z. z.) číselným lotériám,
keďţe obe tieto činnosti sú v zásade zaloţené na rovnakých princípoch, ako sú náhodilosť,
nepredvídateľnosť, nevypočitateľnosť atď.
Na základe uvedených záverov aj dovolací súd dospel k záveru, ţe ţalovaný slovné
ochranné známky Š., Š. a M. pouţíval neoprávnene, a to počas celého ţalovaného obdobia,
napokon ţalovaný sám z vlastnej vôle tieto ochranné označenia prestal pouţívať. Teda aj
dovolací súd základ uplatneného nároku na náhradu škody povaţuje za nespochybniteľný.
170 1MObdoV/22/2008
V dôsledku neoprávneného uţívania, ţalovaný je povinný nahradiť ţalobcovi
vzniknutú škodu. Súdy pri určení výšky škody vychádzali z toho, čo by ţalobca získal, ak by
so ţalovaným alebo inou osobou uzavrel licenčnú zmluvu podľa § 508 a nasl. ObchZ, a tak by
získal primeraný licenčný poplatok. Táto výška bola vyčíslená znaleckými posudkami
vypracovanými súdnou znalkyňou Ing. G. Z. č. 1/2003 (č. l. 425 – 431) a Ing. M. M. č.
11/2003 (č. l. 432 – 438), obe z odboru priemyselné vlastníctvo. Dovolateľ závery tohto
posudku spochybňuje, namietajúc, ţe pouţitá metóda výpočet – licenčná analógia, je
nesprávna, a to v dôsledku čiastočného výmazu predmetných ochranných známok dňom 24.
septembra 2004. Dovolací súd s touto námietkou sa nestotoţňuje, pretoţe zostávajúci zápis
ochranných známok, ako je to konštatované vyššie je podobný organizovaniu číselných
lotérií. Teda uvedené znalecké posudky sú pouţiteľné a akceptovateľné aj po dni 24.
septembra 2004, keď došlo k čiastočnému výmazu uvedených ochranných známok, preto
z tohto hľadiska nejde o novú skutkovú situáciu. Pokiaľ ide o právne posúdenie, dovolací súd
sa stotoţňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, ţe zodpovednosť ţalovaného za
protiprávne konanie, t. j. jeho zodpovednosť za škodu vzniknutú ţalobcovi, je potrebné
posúdiť podľa Obchodného zákonníka. Totiţ pri výpočte výšky náhrady škody sa tieţ
vychádzalo z ustanovení Obchodného zákonníka, a to § 508 aţ 515.
Z obsahu spisu ďalej nepochybne vyplýva, ţe medzi ţalobcom a ţalovaným bola
uzavretá celá séria zmlúv, v ktorých sa upravovali ich obchodnoprávne vzťahy podľa
ustanovení Obchodného zákonníka. Ide napr. o zmluvu o zabezpečení spracovania dát
a ostatných technických úkonov spojených s prevádzkovaním číselných lotérií a stávkových
hier z 27. augusta 1993 uzatvorenú podľa § 262 a § 269 Obchodného zákonníka, obdobná
zmluva z 21. januára 1994, zmluva o zabezpečení informácií tipujúcim a propagácii číselných
lotérií a stávkových hier z 3. februára 1994 uzatvorená podľa tých istých ustanovení
Obchodného zákonníka, zmluva o obstaraní stávkovej sluţby z 2. februára 1995 uzatvorená
podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, zmluva o zabezpečení servisu technického
systému ON LINE z 28. decembra 1995 a mnohé ďalšie. V týchto zmluvách sa uvádzajú aj
označenie Š., Š. a M.. To nasvedčuje tomu, ţe vôľou zmluvných strán bolo, aby ich
obchodnoprávne vzťahy boli posudzované podľa ustanovení Obchodného zákonníka.
Dôsledkom tohto právneho stavu je potom aj to, ţe ustanovenia Obchodného zákonníka je
potrebné aplikovať aj na vzťahy vyplývajúce z protiprávneho konania ţalovaného, teda aj na
vzťahy, keď protiprávnym konaním ţalovaného bola ţalobcovi spôsobená škoda.
171 1MObdoV/22/2008
Úvahy dovolateľa o tom, aká by bola skutková a právna situácia, keby ţalovaný tieto
ochranné známky nepouţíval za daného stavu, je bezpredmetná. Pre právne posúdenie veci je
rozhodujúci skutkový stav zistený súdmi. A tento skutkový stav je taký, ţe ţalovaný uvedené
ochranné známky v rozhodnom období pouţíval, a to bez súhlasu ich majiteľa (ţalobcu),
a teda pouţíval ich v rozpore so zákonom.
Na základe uvedených záverov dovolací súd dospel k záveru, ţe napadnuté rozsudky
v časti, ktorou bol ţalovaný zaviazaný zaplatiť ţalobcovi v druhom rade sumu 14 122 409,21
eur (425 451 700,- Sk istiny) z titulu, ţe ţalovaný neoprávnene v období, ktoré je predmetom
konania, pouţíval ochranné známky, ktorých vlastníkom bol ţalobca, je vecne správny,
a preto dovolací súd v tejto časti mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora zamietol
(§ 243i ods. 2 v spojení s § 243b ods. 1 O. s. p.).
V ostatnej časti dovolací súd povaţuje mimoriadne dovolanie za opodstatnené, aj keď
s niektorými námietkami generálneho prokurátora sa nestotoţňuje.
Dovolací súd, súc viazaný rozsahom a dôvodmi mimoriadneho dovolania,
s jednotlivými námietkami sa vyporiada v poradí, ako ich uviedol generálny prokurátor
(mimo námietky číslo osem).
V prvej námietke dovolateľ namieta nesprávne právne posúdenie určitosti
vymedzenia predmetu sporu. Jadrom tejto námietky je to, ţe zo strany ţalobcu ani zo strany
súdov nebolo dostatočne určite vymedzené, ktoré konkrétne poznatky a skúsenosti ţalobcu
(predstavujúce know-how) sú predmetom sporu. S takto formulovanou námietkou dovolací
súd sa nestotoţňuje. Konkrétne poznatky predstavujúce know-how sú opakovane uvádzané
ţalobcom, počnúc od ţaloby aţ po takmer všetky jeho ďalšie podania včítane vyjadrenia
k mimoriadnemu dovolaniu. Týmito konkrétnymi poznatkami sa zaoberajú aj jednotlivé
znalecké posudky, pričom v tomto smere aj v mimoriadnom dovolaní sa poukazuje na
znalecký posudok Ing. I. S., znalecký posudok Ing. M. M., čiţe dovolateľ si čiastočne
protirečí.
Z obsahu odôvodnenia napadnutých rozhodnutí bez akýchkoľvek pochybnosti
vyplýva, ţe súdy tejto otázke venovali osobitnú pozornosť a v podstate do detailov sa s ňou
vyporiadali. Dovolací súd poukazuje napr. na časť odôvodnenia uvedeného v rozsudku súdu
prvého stupňa (str. 24, 25), kde jednotlivé činnosti predstavujúce know-how sú chronologicky
172 1MObdoV/22/2008
uvedené za odráţkami, pričom týchto poloţiek je šestnásť. Na túto špecifikáciu poukazuje
v odôvodnení svojho rozhodnutia aj odvolací súd na str. 69. Dovolateľ tieto činnosti
nepovaţuje za dostatočne individualizované a určité, pričom ich rozdelil do štyroch kategórií.
Takéto kategórie z hľadiska vymedzenia obsahu know-how vo všeobecnosti, a vymedzení
jeho obsahu v konkrétnom prípade, nie je právne významné.
Dovolací súd sa stotoţňuje s právnym vymedzením pojmu know-how v znení, ako ho
stručne v odôvodnení definovali súdy v napadnutých rozhodnutiach, súhlasí aj s právnym
rozborom tejto otázky, ako je to uvedené vo vyjadrení ţalobcu k mimoriadnemu dovolaniu.
V tomto smere dovolací súd tieţ vychádza z toho, ţe know-how tvorí súbor
osobitných znalostí a skúseností, v danom prípade znalostí a skúseností umoţňujúcich
organizáciu a prevádzkovanie číselných lotérii a stávkových hier Š., Š. a M.. Ide o poznatky,
ktoré v určitom rozsahu môţu byť utajené pred tretími osobami. Pre podrobnejšie vymedzenie
tohto pojmu dovolací súd k tejto časti odôvodnenia napadnutých rozsudkov ešte uvádza:
Know-how tvorí jeden z predmetov duševného vlastníctva, ktoré nie je chránené
osobitným právnym predpisom. Pritom ţiadny právny predpis pojem know-how ani pojem
duševné vlastníctvo nevymedzuje. Na druhej strane väčšinu predmetov duševného vlastníctva
osobitné zákony definujú (autorské diela, vynálezy, patenty, ochranné známky).
V teórii, v legislatíve, judikatúre sa pojem know-how pouţíva bez prekladu, tak ako aj
mnoţstvo iných cudzích slov. Z toho je zrejmé, ţe vo všeobecnosti dotknuté subjekty tento
pojem poznajú, v zásade je im známe čo tvorí jeho obsah, aj keď v praxi, ako je tomu aj
v danom prípade, niektoré znaky tohto pojmu sú sporné.
Vzhľadom na uvedené, aj dovolací súd vychádza z toho, ţe základnými znakmi know-
how sú:
1/ ide o nehmotný majetok
2/ tvoria ho poznatky, informácie skúsenosti a vedomosti z rôznych oblasti
3/ má podstatný význam
4/ nie je všeobecne známe a ani dostupné
5/ má svoju hodnotu
6/ je vyuţiteľné tretími osobami
7/ nie je chránené podľa osobitných predpisov
173 1MObdoV/22/2008
Takto sú jednotlivé znaky (samozrejme nie vţdy jednotne) uvádzané v rôznych
publikáciach, predovšetkým v prácach pána profesora JUDr. P. Vojčíka, CSc., všeobecne
uznávaného autora v danej oblasti, napr. jeho práca Know-how a jeho ochrana.
Je zrejmé, ţe súdy pojem know-how chápali, ako je vyššie uvedené. Preto dovolateľ
nedôvodne súdom vytýka, ţe predmet konania bol nimi vymedzený nedostatočne, a ţe tento
nedostatok negatívne ovplyvnil vecnosť a účelnosť súdneho dokazovania. Podľa názoru
dovolacieho súdu, súdy nepochybili, ak svedkom kládli otázky formulované „či ţalobca mal
know-how“. Iste z právneho hľadiska bolo moţné túto otázku formulovať aj presnejšie, avšak
znenie tejto otázky je úplne zrozumiteľné, čo vyplýva aj z odpovedí svedkov, či znalcov.
Skutková námietka dovolateľa, ţe znalkyňa Ing. Z. v podanom znaleckom posudku
neporovnávala know-how ţalobcu a know-how ţalovaného (dôvodiac, ţe nedostala podklady
od ţalobcu) je však opodstatnená, dovolací súd s touto otázkou sa zaoberá v inej časti
odôvodnenia svojho rozsudku.
Ţalovaný v čase svojho vzniku nemal takmer ţiadne skúsenosti s organizovaním
a prevádzkovaním číselných lotérií. V tom si pomáhal skúsenosťami ţalobcu. Prevádzkovanie
takéhoto zloţitého systému si vyţaduje rozsiahle vedomosti z rôznych oblastí, najmä
matematiky, techniky, ekonomiky, štatistiky, financovania, plánovania a mnohých iných
vedných odborov. Podstata tohto systému nie je len samotné číselné losovanie, čo na prvý
pohľad sa javí ako jednoduchá záleţitosť, ale tomu predchádza mnoţstvo iných činností
a mnoţstvo iných činností na to nadväzuje, čo je potrebné zabezpečiť personálne aj
materiálne. Všetky tieto činnosti sú uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa na str. 24, 25.
K týmto záverom súd prvého stupňa dospel na základe rozsiahleho dokazovania, keď
vypočul desiatky svedkov, zadováţil si desiatky listín, vykonal znalecké dokazovanie.
Realizáciu týchto činností ţalobca realizoval na základe svojich skúseností a poznatkov a na
základe svojho know-how, čo v konaní aj náleţite označil a vyšpecifikoval, a preto táto
námietka dovolateľa nie je dôvodná.
Dovolateľ poukazuje na to, ţe súdy nepracovali so slovenským ekvivaletom pojmu
know-how, teda s pojmom „uţitočný poznatok“, a tak si dostatočne nevymedzili predmet
konania. Tu dovolací súd znovu poznamenáva, ţe pojem know-how nemá v právnickej
terminológii adekvátny slovenský preklad, ide o právnický termín sui generis, ktorý v tomto
znení je pouţívaný v mnohých právnych poriadkoch, pričom je dôleţité to, čo tvorí jeho
174 1MObdoV/22/2008
obsah, a nie to, ako je prekladaný do toho ktorého jazyka. V tomto smere je teda potrebné
zdôrazniť, ţe ide o súbor poznatkov, vedomostí a skúseností atď. Takţe v tomto smere súdy
nepochybili.
V druhej námietke dovolateľ namieta materiálnu nevykonateľnosť výroku o zdrţaní
sa konania.
Túto námietku dovolací súd povaţuje v celom rozsahu za dôvodnú. Výrok rozsudku
súdu prvého stupňa, v ktorom sa odkazuje na znalecké posudky Ing. I. S. a Ing. M. M. je
neurčitý, pretoţe v ňom nie sú konkretizované znalosti a skúsenosti, ktorých sa má ţalobca
zdrţať. Takéto znenie výroku je nevykonateľné, a preto dovolací súd tento výrok v celom
rozsahu zrušil.
V tretej námietke dovolateľ vytýka súdom, ţe nesprávne právne posúdili podmienky
poskytnutia právnej ochrany know-how.
Podstatou tejto námietky je to, ţe podľa názoru dovolateľa know-how poţíva právnu
ochranu iba za predpokladu, ţe spĺňa zákonné znaky obchodného tajomstva (§ 17 ObchZ).
Táto námietka čiastočne súvisí s námietkami uvádzanými v bode jedna.
Dovolací súd s uvedeným právnym názorom dovolateľa nesúhlasí. Aj keď pojem
know-how v obchodnej praxi sa pouţíva desiatky rokov /začal sa pouţívať v polovici
minulého storočia v USA/ (ŠVIDROŇ, J.: Základy práva duševného vlastníctva. Iuga, 2000,
s. 200), pomerne značnú pozornosť mu venuje aj teória, fakticky sa určitým spôsobom
definuje v kaţdej učebnici Obchodného práva, v legislatíve Slovenskej republiky sa mu
doposiaľ výraznejšia pozornosť nevenovala, aj keď tento pojem sa uţ vyskytuje vo viacerých
právnych predpisoch.
Najčastejšie sa uvádza v súvislosti s medzinárodnými zmluvami a dohodami, ktorými
je naša republika viazaná. Medzi najstaršie patrí Londýnska dohoda o nemeckých patentoch
z roku 1946, ktorá bola publikovaná v Zbierke zákonov pod č. 75/1947. Tento pojem pozná aj
zákon č. 595/2003 Z. z. o daniach z príjmov, zák. č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej
podpory a výskumu, zák. č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaţe, zák. č. 561/2007
Z. z. o investičnej pomoci a niektoré ďalšie. Pojem know-how poznal aj Hospodársky
175 1MObdoV/22/2008
zákonník (zák. č. 109/1964 Zb.), do ktorého bol zavedený jeho novelou zák. č. 98/1998 Zb.
(§ 332g) s účinnosťou od 1. júla 1998.
Zo zahraničných právnych predpisov moţno poukázať na Obchodný zákonník Českej
republiky (napr. ustanovenia § 60 ods. 2, § 488g ods. l).
V Obchodnom zákonníku Slovenskej republiky sa však tento pojem výslovne
nevyskytuje, ale povaţuje sa za súčasť duševného vlastníctva (§ 479 ObchZ).
Ani z jedného z uvedených právnych predpisov nevyplýva, ţe by právna ochrana
know-how, bola viazaná na jeho utajenie, resp., ţe by právnu ochranu poţíval iba vtedy, ak
spĺňa všetky znaky obchodného tajomstva podľa § 17 ObchZ.
Naopak, vo všetkých uvedených prípadoch je pojem know-how pouţívaný
samostatne, ako samostatný právny inštitút.
Napriek tomu, v praxi je uţ pomerne beţne predmetom obchodnoprávnych vzťahov.
Totiţ je nepochybné, ţe know-how (ide o terminus technicus), a ako uţ bolo uvedené vyššie,
tu nemoţno vystačiť z jazykovým prekladom „vedieť ako“, predstavuje obchodný majetok,
ktorý je oceniteľný peniazmi za predpokladu, ţe je určený na podnikanie (OVEČKOVÁ, O.
a kol.: Obchodný zákonník. Bratislava : IURA EDITION, 2005, s. 34). Podľa názoru
dovolacieho súdu, z hľadiska právnej ochrany know-how, nie je nevyhnutné, aby v celom
rozsahu spĺňal zákonné znaky obchodného tajomstva vymedzeného v ust. § 17 ObchZ. Tento
pojem predstavuje súbor poznatkov, informácii, skúsenosti, pričom môţe ísť o informácie,
ktoré sú predmetom obchodného tajomstva a sčasti nie sú predmetom obchodného tajomstva.
Ak by v Slovenskom právnom poriadku pojem know-how (rozumie sa sporné obdobie) mal
poţívať právnu ochranu len v prípade, ak sú splnené znaky obchodného tajomstva v zmysle
§ 17 ObchZ, potom by sa vytratila špecifičnosť tohto označenia (pôvodne definovaného
takmer úplne bezbreho, postupne sa táto definícia zuţuje), jeho existencia by bola právne
bezpredmetná, a v praxi by sa vystačilo s právnou ochranou podľa ust. § 17 ObchZ. Teda tieto
dva pojmy nie je moţné stotoţňovať, resp. zamieňať. Know-how môţe existovať samostatne
a aj samostatne môţe byť predmetom obchodnoprávnych vzťahov.
Môţe byť majetkom fyzickej alebo právnickej osoby pričom nie je všeobecne známe
a ani dostupné. Spravidla si ho, alebo jeho časť, majiteľ utajuje. Z hľadiska pojmového
vymedzenia, obchodné tajomstvo neobsahuje všetky tie znaky, aké sa vyţadujú u know-how,
a naopak, niektoré znaky pojmu obchodné tajomstvo u pojmu know-how sa nevyţadujú.
176 1MObdoV/22/2008
Napríklad samotné utajovanie nie je pojmovým znakom know-how, toto je znakom len
obchodného tajomstva. Know-how môţe byť súčasťou aj základného imania.
Pokiaľ dovolateľ spochybňuje názor súdov, ţe know-how je vlastníctvom ţalobcu,
k tomu dovolací súd poznamenáva, ţe v tomto smere sa s právnym názorom súdov
stotoţňuje. Z teoretického hľadiska môţu byť na túto otázku rôzne názory, avšak sotva moţno
výstiţnejšie vyjadriť vzťah ţalobcu k svojmu know-how, ako tak, ţe toto je jeho vlastníctvo.
Ide o špecifickú formu vlastníctva a moţno to označiť za intelektuálne či duševné vlastníctvo
ţalobcu, a preto tak, ako kaţdé iné vlastníctvo, poţíva právnu ochranu, jednak podľa Ústavy
Slovenskej republiky, a jednak podľa ostatných právnych predpisov Slovenskej republiky.
V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, najmä zo znaleckých posudkov
Ing. M. a Ing. Z., know-how bol ţalobcom utajovaný v miere potrebnej na zachovanie jeho
ceny. Teda dovolací súd názor niţších súdov, ţe know-how môţe poţívať právnu ochranu aj
bez splnenia podmienok obchodného tajomstva, povaţuje za správny. V tomto smere dovolací
súd má za to, ţe tento pojem bol, a je, podnikateľmi chápaný pomerne voľne, skôr širšie ako
uţšie, a bolo vţdy vecou podnikateľov, ako si v konkrétnom prípade tento pojem vymedzia.
Dovolateľ v tejto časti sám poukazuje na určitý vývoj v danej oblasti aţ po nariadenie
Komisie Európskych spoločenstiev č. 240/96. V danom prípade zo spoločnosti S. na ţalobcu
nepochybne prešlo aj know-how tejto spoločnosti, a preto ţalobcovi patrí aj adekvátna právna
ochrana vzťahujúca sa k tomuto právnemu pojmu, tak, ako na to správne poukazuje aj ţalobca
vo svojom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu. Právny názor dovolateľa, pokiaľ ide
o vzťah know-how a obchodného tajomstva v rozhodnom období, nemal, a ani v súčasnosti
nemá, oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky, aj keď do budúcna nemoţno vylúčiť,
ţe takáto norma vstúpi do platnosti. Tento názor dovolacieho súdu však neznamená, ţe postup
súdov, pri vyčíslení hodnoty know-how a vyčíslení bezdôvodného obohatenia ţalovaného,
povaţuje za správny. K tomu dovolací súd svoj právny názor uvedie v bode päť.
V štvrtej námietke sa vytýka nesprávne právne posúdenie zmluvného vzťahu medzi
ţalobcom a ţalovaným, ktorý existoval od začiatku činnosti ţalovaného aţ do 30. júna 1999.
Dovolací súd v zásade súhlasí s právnou analýzou generálneho prokurátora týkajúcou
sa spolupráce ţalobcu a ţalovaného pred sporným obdobím, a tieţ správne generálny
prokurátor poukazuje na nepresnosti uvedené v odôvodnení napadnutých rozhodnutí. Tieto
námietky sú však významné predovšetkým pre posúdenie výšky uplatňovaných finančných
nárokov za know-how. Celkom dôvodne a logicky tu generálny prokurátor poukazuje na to,
177 1MObdoV/22/2008
ţe od roku 1993 pouţívané systémy (napr. OFF LINE) postupne zostarli a bolo ich potrebné
nahradiť novými, modernejšími a výkonnejšími. Kto, a v akom rozsahu, sa podieľal na
modernizácii (či ţalobca, či ţalovaný, prípadne obaja) týchto systémov, to súdy skutočne
dostatočne neobjasnili, a z tohto dôvodu prisúdené sumy za know-how čo do výšky nie sú
preskúmateľné.
V piatej námietke generálny prokurátor poukazuje na nesprávne právne posúdenie
hodnoty know-how a výšky bezdôvodného obohatenia za pouţívanie know-how.
Vychádzajúc uţ zo záverov vyslovených dovolacím súdom v predchádzajúcom bode
(t. j. bode štyri), je zrejmé, ţe námietky dovolateľa v tejto časti sú prevaţne dôvodné.
Generálny prokurátor síce aj v tomto bode vychádza z toho, ţe sporné know-how, nepoţíva
ţiadnu právnu ochranu, s čím sa dovolací súd nestotoţňuje, avšak pokiaľ ide o vyčíslenie
uplatnených nárokov za know-how, námietky dovolateľa sú opodstatnené.
Dovolací súd nepovaţuje za potrebné opakovať v tomto smere argumentáciu
dovolateľa, keďţe sa s ňou stotoţňuje. Znalci skutočne výšku ročného licenčného poplatku,
a to 2 % z ročného obratu ţalovaného, ničím nezdokumentovali, bliţšie nezdôvodnili, hoci
tento výpočet bol kľúčový pre vyčíslenie hodnoty know-how. Taktieţ nie je zrejmé, či
zohľadnili, ţe na vykonávanie uvedených číselných hier je potrebné povolenie štátu, ktoré je
výhradné pre jediný subjekt, a teda, ţe ţalovaný je zrejme jediný moţný odberateľ licencie od
ţalobcu.
Súdy sa taktieţ nevyporiadali s tým, či v danom prípade sa malo pri ocenení
vychádzať z metódy licenčnej analógie alebo z metódy kapitalizácie odčerpateľných zdrojov,
ako to upravuje vyhl. č. 255/2000 Z. z.. Teda súdy znalecké posudky, na základe ktorých vo
veci rozhodli, dôsledne nevyhodnotili, a bez ďalšieho sa stotoţnili s ich závermi. Tieto
posudky tieţ nebrali do úvahy koeficient zastarania know-how, ani podiel know-how na
ostatnom nehmotnom majetku poskytovateľa licencie (napr. na ochranných známkach).
Vzhľadom na jedinečnosť daného sporu, keď v praxi len ťaţko môţe vzniknúť znovu
podobná situácia, súdy sa nemali nekriticky uspokojiť so závermi znaleckých posudkov
vypracovaných fyzickými osobami, ale mohli o ich vypracovanie poţiadať ústav, ktorého
činnosť je zameraná na posudzovanie ekonomických otázok súvisiacich s oceňovaním
nehmotného majetku, akým je aj know-how, v ktorom ústave by tieto otázky mohli
posudzovať viacerí odborníci. Uvedení znalci poloţené otázky posudzovali individuálne,
178 1MObdoV/22/2008
pričom sa ţiadalo, pre ich komplexnosť, aby niektoré dielčie otázky riešili s odborníkmi zo
súvisiacich oblastí. Ţalovaný nepochybne postupne nadobúdal vlastné poznatky a skúsenosti,
a to zrejme stále vo väčšom rozsahu, aţ nakoniec bol schopný tieto činnosti vykonávať úplne
samostatne. Všetky tieto skutkové okolnosti mali byť zohľadnené pri vypočítavaní skutočnej
výšky bezdôvodného obohatenia.
V šiestej námietke sa konštatuje nesprávne právne posúdenie zákonných podmienok
aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka o nekalej súťaţi na konanie ţalovaného.
V tejto časti generálny prokurátor v podstate uţ opakovane poukazuje na skutočnosť,
ţe ţalovaný v rozhodnom období mal úplný monopol na prevádzkovanie číselných lotérií na
území Slovenskej republiky. Z tohto vyvodzuje, ţe ţalobca nebol účastníkom hospodárskej
súťaţe. Podľa názoru dovolacieho súdu skutočnosť, ţe ţalovaný v určitej oblasti má na trhu
monopolné postavenie, ešte bez ďalšieho neznamená, ţe sa nemôţe dopustiť nekalosúťaţného
konania (§ 44 ods. 1 Obch. zák.). Ani ţalovaný s monopolným postavením nemôţe
vykonávať svoju činnosť spôsobom, ktorý je v rozpore so zákonom. Či ţalovaný takto
postupoval, je otázkou skutkovou, ako správne na to poukazuje generálny prokurátor.
V priebehu konania bolo sporné, či ţalobca a ţalovaný si navzájom konkurovali. Odvolací
súd túto otázku povaţoval za nespornú. Bliţšie sa však s touto otázkou ale nezaoberal. Najmä
neporovnal jednotlivé obchodné činnosti ţalobcu s monopolnými činnosťami ţalovaného
z hľadiska toho, či išlo o zameniteľné sluţby, a teda či medzi nimi existoval konkurenčný
vzťah.
Teda v tejto časti dovolací súd povaţuje za dôvodné tie námietky generálneho
prokurátora, ktorými poukazuje na to, ţe v tomto smere nebol náleţite zistený skutkový stav.
V siedmej námietke poukazuje generálny prokurátor na nesprávne právne posúdenie
výšky nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom zotrváva na svojom
predchádzajúcom názore, ţe základ tohto nároku nie je daný, avšak pre prípad, ţe by išlo
o nekalosúťaţné konanie, namieta výšku prisúdenej istiny.
Dovolací súd túto námietku generálneho prokurátora povaţuje v celom rozsahu za
dôvodnú. Záver súdov, ţe ţalovaný v období rokov 1996 aţ 2005 z dôvodu nekalosúťaţného
konania sa bezdôvodne obohatil na úkor ţalobcu do výšky jeho celého čistého zisku, nemôţe
179 1MObdoV/22/2008
obstáť ani po skutkovej, ani po právnej, stráne. Know-how v časti, ktorá patrila ţalobcovi
a neoprávnene ho v rozhodnom období uţíval ţalovaný, nemohlo byť jediným predpokladom
dosiahnutia zisku z prevádzkovania číselných hier. Teda podľa obsahu spisu nič tomu
nenasvedčuje. Tak, ako správne uvádza generálny prokurátor, uvedený záver súdov
vychádzajúci zo znaleckých posudkov nezodpovedá logike. Jednou z podmienok podnikania
ţalovaného bola existencia štátneho povolenia na prevádzkovanie číselných lotérií. Je tu však
aj celý rad ďalších skutočností, ktoré vylučujú, ţe by ţalobcovi vznikol nárok na celý zisk
ţalovaného za sporné obdobie. Muselo by ísť o prípad, kedy ţalovaný sám nevykonával
absolútne ţiadnu činnosť, vôbec nemal vlastných zamestnancov, nemal vlastný majetok
v podobe zariadení na vykonávanie týchto činností atď. Uţ len fakt, ţe ţalovaný na začiatku
svojej činnosti uzatvoril obchodnoprávne zmluvy so ţalobcom, svedčí o tom, ţe sám vykonal
úkony smerujúce k dosiahnutiu zisku. Pred sporným obdobím 1996 aţ 2005 nepochybne aj
ţalovaný získaval určité poznatky a skúsenosti, na svoje náklady zabezpečoval modernizáciu
zariadení atď. Na druhej strane pôvodné know-how, ktoré poskytoval ţalobca na začiatku
spolupráce so ţalovaným, ako uţ bolo uvedené vyššie, zastaralo, a ktoré prvky z know-how
inovoval v spornom období ţalobca, skutkovo nie je objasnené.
Inak správne súdy z čistého zisku ţalovaného odpočítali aspoň výšku licenčných
poplatkov za pouţívanie ochranných známok.
Úvaha generálneho prokurátora o moţnosti posúdenia bezdôvodného obohatenia
podľa ust. § 20 Obch. zák. vo všeobecnej rovine je správna, avšak v danom prípade sa javí, ţe
je nad rámec skutkových záverov súdov. Nemoţno však vylúčiť, ţe v ďalšom konaní sa súdy
budú skutkovo aj právne zaoberať aj s touto pripomienkou generálneho prokurátora, ktorý
konštatuje, ţe tento nárok by dokonca vznikol bez ohľadu na to, ţe nie sú naplnené znaky
nekalej súťaţe (§ 20 Obch. zák.).
S ôsmou námietkou sa dovolací súd vyporiadal na prvom mieste, keď odôvodnil
zamietnutie mimoriadneho dovolania v časti smerujúcej proti výroku, ktorým bola priznaná
náhrada škody za neoprávnené uţívanie slovných ochranných známok ţalovaným.
V deviatej námietke generálny prokurátor namieta nesprávne právne posúdenie
výšky úrokov z omeškania.
180 1MObdoV/22/2008
Dovolací súd túto námietku povaţuje za čiastočne dôvodnú, avšak vzhľadom na
nedostatok odôvodnenia, pokiaľ ide o priznané úroky z omeškania, v napadnutých
rozsudkoch, ako aj pre celkovú nezrozumiteľnosť výroku o úrokoch z omeškania, nie je
moţné závery súdov bliţšie preskúmať. Z tohto dôvodu dovolací súd, pokiaľ ide o úroky
z omeškania, môţe vychádzať iba z toho, čo sa javí z doterajšieho obsahu spisu.
Súd prvého stupňa úroky z omeškania stroho posúdil podľa ust. § 369 Obch. zák.
v znení účinnom od 1. februára 2006. Odvolací súd jeho rozsudok potvrdil aj v tejto časti,
pričom odôvodneniu tohto nároku fakticky nevenoval ţiadnu pozornosť, a to ani z hľadiska
aplikácie ust. § 763, 763a Obch. zák.. Keďţe súdy bliţšie nezdôvodnili začiatok omeškania
ani u jedného z peňaţných plnení, zo strany dovolacieho súdu, posudzovanie tejto otázky by
bolo predčasné. Vzhľadom na predchádzajúce závery dovolacieho súdu, aj tu dovolací súd
poznamenáva, ţe pokiaľ súdy niţších stupňov úroky z omeškania posudzovali podľa
ustanovení Obchodného zákonníka, a nie Občianskeho zákonníka, postupovali správne. Totiţ
ţalobca bol so ţalovaným permanentne vo vzťahoch, ktoré upravuje Obchodný zákonník. To
sa týka jednak zmlúv o spolupráci týchto subjektov, ako aj vzťahov vzniknutých mimo
zmluvného rámca, teda vzťahov vzniknutých na základe protiprávneho konania ţalovaného.
Vzhľadom na túto špecifickú situáciu, a najmä na vôľu účastníkov konania, je potrebné
uplatňované nároky posudzovať podľa Obchodného zákonníka, a to aj nárok na náhradu
škody za neoprávnené uţívanie ochranných známok.
Desiata námietka sa týka premlčania.
Peňaţné nároky ţalobca uplatňuje od 1. januára 1996. Ţaloba bola vo veci podaná
7. januára 2000. Podľa ustanovenia § 391 ods. 1 Obch. zák., pri týchto nárokoch premlčacia
doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde.
Podľa § 397 Obch. zák., ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je
premlčacia doba štyri roky.
Uvedená premlčacia doba je objektívna. Generálny prokurátor poukazuje na to, ţe
nárok na bezdôvodné obohatenie je premlčaný za obdobie od 1. januára 1996 aţ do
5. januára 1996.
Aj keď ide z hľadiska výšky uplatnených nárokov o celkom zanedbateľnú sumu, je
potrebné vyporiadať sa aj s touto otázkou.
181 1MObdoV/22/2008
Súdy viazali začiatok plynutia premlčacej doby na zverejnenie výhernej listiny
ţrebovania číselných hier v prvom stávkovom týţdni roku 1996, ktoré sa konalo 7. januára
1996. Dovolací súd za začiatok plynutia premlčacej doby tieţ povaţuje deň 7. január 1996,
avšak, na rozdiel od argumentácie súdov a dovolateľa, k tomu dospel na základe inej úvahy.
Tento deň nemôţe byť povaţovaný za začiatok plynutia premlčacej doby z dôvodu, ţe vtedy
sa ţalobca dozvedel, ţe ţalovaný sa bezdôvodne obohatil. Keďţe nejde o subjektívnu
premlčaciu dobu, otázka vedomosti na strane ţalobcu je irelevantná. Začiatok premlčacej
doby musí vyplývať z objektívnych skutočností. Teda uplatňovaný nárok musí predovšetkým
vzniknúť. Bezdôvodné obohatenie ţalovaného na úkor ţalobcu sa fakticky nemohlo
uskutočniť skôr, ako sa uskutočnilo ţrebovanie. Bez uskutočnenia ţrebovania vo vopred
určený deň, ţalovaný by musel finančné prostriedky tipujúcim vrátiť, prípadne by určil
náhradný termín ţrebovania. Teda ţrebovanie je takou skutočnosťou, ktorá objektívne
zakladá v danom prípade začiatok plynutia premlčacej doby. Teda, aj keď ţalobca formálne
uplatňuje nárok od 01. 01. 1996, actio nata je v skutočnosti dané aţ dňom 07. 01. 1996,
ktorým dňom je ukončený proces podávania tiketov a ţrebovania. Táto otázka je však
fakticky bez zásadného právneho významu. Pokiaľ by sa skutočne preukázalo, ţe ţalovaný aj
v čase od 01. 01. 1996 do 05. 01. 1996 získal na úkor ţalobcu iným spôsobom bezdôvodné
obohatenie, bolo by moţné tento nárok povaţovať za premlčaný. Pritom ale súdy nároky pred
07. 01. 1996 povaţovali za premlčané, teda táto námietka generálneho prokurátora nie je
dôvodná.
V jedenástej námietke dovolateľ namieta aj správnosť výroku o náhrade trov
konania.
Dovolací súd túto námietku dovolateľa nepovaţuje za dôvodnú. Súdy skutočne časť
ţaloby zamietli pre duplicitnosť. K tomuto záveru však dospeli na základe znaleckých
posudkov, pričom nepochybne celá prisúdená istina, ako aj zamietajúca časť, vychádza zo
znaleckých posudkov. Ţalobca aj predmet konania vymedzil na základe týchto znaleckých
posudkov, a to v ním navrhnutej zmene ţaloby z 1. 8. 2003 na č. l. 493 - 496. Teda je
nepochybné, ţe výška plnenia závisela od znaleckého posudku, a preto súdy správne vo veci
aplikovali ust. § 142 ods. 3 O. s. p.. Napriek tomu dovolací súd musel zrušiť aj všetky výroky
o náhrade trov konania, lebo bola zrušená časť rozsudku vo veci samej.
Dovolací súd dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora,
okrem časti, ktorá smerovala proti výrokom o prisúdení istiny 14 122 409,21 eur (t. j.
182 1MObdoV/22/2008
425 451 700,- Sk) je dôvodná, a preto podľa ustanovenia § 243b ods. 2 a 3 O. s. p. v spojení s
§ 243i ods. 2 O. s. p. rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj rozsudok odvolacieho súdu, v ich
napadnutých častiach zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. V ďalšom konaní súd prvého stupňa vykoná vo vyššie naznačenom smere
dokazovanie, a v prípade potreby aj ďalšie dokazovanie, pričom v konaní, ako aj
v rozhodovaní, je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu, ktorým názorom je viazaný aj
odvolací súd. Súd prvého stupňa tieţ rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania, vrátane
náhrady trov dovolacieho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 30. novembra 2010
JUDr. Juraj Seman, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: