Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Nc/18/2010

Najvyšší súd 7

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu P.Š. bývajúceho v N., proti

žalovaným 1/ Ing. S.K., bývajúcej v N.., zastúpená JUDr. B. P., advokátkou so sídlom v S.,

2/ JUDr. E.Š., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. J.D. advokátom so sídlom v N., o určenie

neplatnosti závetu, vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. a na

Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. , v konaní o vylúčenie sudcov

Krajského súdu v Trenčíne z prejednávania a rozhodovania veci, takto

rozhodol:

1. Sudcovia Krajského súdu v Trenčíne JUDr. J. K., JUDr. G. J., JUDr. V. Š., JUDr. E.

Z., JUDr. J. M. a JUDr. J. .J., s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci

vedenej na tomto súde pod sp.zn. (vec Okresného súdu Prievidza sp.zn. 10C

60/2006).

2. Sudcovia Krajského súdu v Trenčíne JUDr. E. Z., JUDr. A. R., JUDr. B. Č., JUDr.

A. Z., JUDr. S. M., JUDr. R. H., JUDr. E. Z., Mgr. Z. H., JUDr. O. L., JUDr. A. B., JUDr. I.

M., JUDr. V. H., JUDr. E. V., JUDr. J. F., JUDr. N. Č., JUDr. M. P., JUDr. D. L., JUDr. S.

H., JUDr. R. V., JUDr. D. E., JUDr. P. T., JUDr. O. G., JUDr. F. K., JUDr. O.j S., n i e

s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp.zn.

(vec Okresného súdu Prievidza sp.zn. ).

O d ô v o d n e n i e

V odvolacom konaní, vedenom na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn.

žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa z 27. septembra 2010

( na čl. 161 spisu) uplatnil námietku zaujatosti voči všetkým sudcom Krajského súdu

v Trenčíne z dôvodu, že žalovaná 2/ je sudkyňou Okresného súdu v N., Krajský súd

27 Nc18/2010

v Trenčíne je jej zamestnávateľ, sudcovia okresného a krajského súdu sa pravidelne

stretávajú na stážach, sú kolegovia, dochádza k stretu záujmov, a preto nie je zaručená

objektivita a nestrannosť sudcov Krajského súdu v Trenčíne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Trenčíne

( ) posudzoval opodstatnenosť oznámenia žalobcu z aspektu existencie

dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom

z ustanovenia , v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania

a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom

možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Inštitútom vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť (§ 14 až

) sa v občianskom súdnom konaní garantuje základné právo na prerokovanie

a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa . Nestrannosť sa definuje

spravidla ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti (nadŕžania určitej procesnej

strane).

Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka

súdneho konania ( ), alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu

( ). Obsahom práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť

súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho

prerokovávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva

na prerokovanie veci nestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh

oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci

pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (, , ).

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pri riešení otázky nestrannosti

sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie

aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri

svojom rozhodovaní (viď napríklad Piersack c. Belgicko).

Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku

konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné z tohto

hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza

z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný opak. Nestrannosť z hľadiska správania

sudcu je vlastne nedostatok subjektívnej nezaujatosti, o ktorom svedčí správanie sudcu

(Boekmans c. Belgicko). Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje

judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti.

Rozhodujúce nie je len (subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych

skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna

nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych

symptómov. Práve tu sa uplatňuje teória zdania nezaujatosti [viď tézu, že spravodlivosť

nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná („justice must not

only be done, it must also be seen to be done“)]. Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný,

ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt c. Belgicko). Objektívny aspekt

nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných

prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania. Nestrannosť

sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť

zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť.

Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti zákonného sudcu je to, či obava

účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade,

či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu

(Pullar c. Spojené kráľovstvo).

Relevantnou je len taká obava účastníka konania z nedostatku nestrannosti, ktorá sa

zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu

nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na

nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného.

Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností

prípadu. Podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného

správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik

pochybností o nestrannosti sudcu (viď tiež Fey c. Rakúsko). Pri rozhodovaní, či je daný

oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej

namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava

považovať objektívne za oprávnenú.

Z vyššie uvedenej judikatúry ESĽP a ústavného súdu možno vyvodiť, že subjektívne

hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej

nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len

subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by

mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom

k veci disponuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť sudca vylúčený z prejednávania

a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k veci, účastníkom

alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej

povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda nezávisle a nestranne.

Pri posudzovaní dôvodnosti oznámenia žalobcu voči sudcom Krajského súdu

v Trenčíne o skutočnostiach vylučujúcich sudcu z prejednávania a rozhodovania veci

vychádzal Najvyšší súd Slovenskej republiky zo zákonnej prezumpcie nestrannosti sudcov

a z toho, že výnimky z tejto prezumpcie stanovuje iba zákon. Sudcovia sú totiž vo

všeobecnosti vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci (len vtedy alebo až vtedy), ak so

zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o

ich nezaujatosti (viď ustanovenie ).

Účelom je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému

prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho

rozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď:

1/ k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo vedľajším

účastníkom konania, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania, ale tiež vtedy, keď

sudca verejne – napríklad prostredníctvom médií alebo iným spôsobom vyjadril právny názor

na vec, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho nestrannosť), 2/ k účastníkom konania [o

takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru rodičovského, manželského,

súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu alebo relevantného osobného vzťahu

(tak pozitívneho alebo negatívneho)], 3/ k zástupcom účastníkov konania (viď vyššie 2/).

V bode 1. výrokovej časti uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sú

uvedené JUDr. G. J., JUDr. V. Š., ktoré ako bývalé sudkyne Okresného súdu Trenčín boli

uznesením Krajského súdu v Trenčíne z 26. januára 2006 sp.zn. vylúčené

z prejednávania a rozhodovania v tejto veci a preto sú bez ďalšieho vylúčené z prejednávania

a rozhodovania v danej veci. Ďalej sú tu uvedení tiež sudcovia Krajského súdu v Trenčíne,

57 Nc18/2010

ktorí sa vyjadrili tak, že majú k žalovanej 2/ alebo k žalobcovi bližšie špecifikovaný osobný

(priateľský) vzťah a pri ktorých dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru

o existencii skutočnosti, ktorá je relevantná z hľadiska , a ktorá ich vylučuje

z prejednávania a rozhodovania v danej veci.

V prípade ostatných sudcov Krajského súdu v Trenčíne, ktorí vo svojich písomných

vyjadreniach nedeklarovali žiaden konkrétny vzťah k veci, k účastníkom konania ani k ich

zástupcom alebo poukázali na (len) kolegiálny vzťah k žalovanej 2/ a zo vzťahu takejto

povahy vyvodzovali neexistenciu dôvodu vylučujúceho ich z prejednávania a rozhodovania

veci, vzal Najvyšší súd Slovenskej republiky na zreteľ, že vo všeobecnosti sú vzájomné

vzťahy sudcov založené na profesionalite a kolegiálnosti. Ak rámec ich vzájomných vzťahov

neprekročí tomu zodpovedajúce medze, objektívne nie je daný dôvod pre pochybnosti o ich

nezaujatosti. Iba skutočnosť, že určitá vec sa týka sudcu, ku ktorému má iný sudca len rýdzo

kolegiálny a profesionálny vzťah, sama o sebe nie je dôvodom pre jeho vylúčenie

z prejednávania a rozhodovania veci v zmysle V prípade vyjadrenia sudcu

JUDr. F. K., ktorý uviedol, že žalobca je jeho spolužiak z krúžku na PF UK Bratislava a preto

sa cíti byť zaujatý, bolo potrebné zohľadniť, či rámec deklarovaných vzájomných vzťahov

z čias vysokoškolského štúdia vzniknutý v minulosti prekročil tomu zodpovedajúce medze a

neprerástol do osobných vzťahov (napr. priateľskej alebo nepriateľskej povahy). Existencia

kvalifikovaného osobného vzťahu deklarovaná nebola a z uvádzaných okolností tiež

nevyplýva. Iba samotná skutočnosť, že sudca a účastník konania boli „spolužiaci z krúžku“

nezakladá vzťah takého charakteru a intenzity, ktorá by objektívne zakladala, v dôsledku

zákonom ustanovenej povinnosti sudcu rozhodovať „sine ira et studio“ (teda nezávisle

a nestranne), dôvod pre pochybnosť o jeho nezaujatosti.

Z dôvodov vyššie uvedených rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že

sudcovia uvedení bode 1. výrokovej časti tohto uznesenia sú vylúčení z prejednávania

a rozhodovania danej veci a sudcovia uvedení v bode 2. výrokovej častiach uznesenia nie sú

vylúčení z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 8. decembra 2010

JUDr. Daniela Š v e c o v á , v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť:

Hrčková Marta