Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1TdoV/22/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

1 Tdo V – 22/2010

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Haralda

Stiffela a sudcov JUDr. Štefana Harabina, JUDr. Jany Serbovej, JUDr. Pavla Tomana

a JUDr. Pavla Farkaša, na verejnom zasadnutí konanom dňa 9. decembra 2010 v Bratislave,

v trestnej veci obvineného J. Č., vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici, pod sp. zn.

, prejednal dovolanie, ktoré podal obvinený J. Č., zastúpený obhajcom JUDr. J. L.,

advokátom v B. B., proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. októbra

2009, sp. zn. a podľa , a takto

rozhodol:

Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. októbra 2009, sp. zn.

, a konaním, ktoré tomuto uzneseniu predchádzalo, z dôvodu uvedeného v § 371

ods. 1 písm. i/ ,

b o l p o r u š e n ý z á k o n

v ustanovení § 238 ods. 1, ods. 3 a § 185 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. účinného do

1. januára 2006, v neprospech obvineného J. Č.

Toto uznesenie sa z r u š u j e.

Zároveň sa zrušuje rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 9. mája 2007,

sp. zn. , v celom rozsahu.

2

Zrušujú sa aj všetky ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo

nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Krajskému súdu v Banskej Bystrici sa prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu

prerokoval a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 9. mája 2007, sp. zn. , bol

obvinený J. Č. uznaný za vinného z pokusu trestného činu vraţdy podľa § 8 ods. 1,

§ 219 ods. 1 v jednočinnom súbehu s trestným činom porušovania domovej slobody podľa

§ 238 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a v bode 2/ z trestného činu

nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006,

na tom skutkovom základe, ţe

2. mája 2003 asi o 05.15 hod. neoprávnene vnikol do bytu č. X. v B. B. na T. ulici č.

X., v ktorom v tom čase bývali M. K., nar. X. a I. K., nar. X., kde v obývacej izbe najskôr

začal vytýkať svojej bývalej blízkej priateľke M. K., dokedy ho bude trápiť, pričom na ňu

mieril nezistenou krátkou strelnou zbraňou a následne zámerne zbraň namieril na jej sestru

I. K. a z bezprostrednej blízkosti z nej vystrelil tak, ţe vystreleným projektilom ju zasiahol do

oblasti čela a po páde poškodenej I. K. na podlahu ju noţom s dĺţkou čepele najmenej 9 cm

bodol jedenkrát do chrbta, čím jej spôsobil povrchové strelné poranenie v čelovej oblasti

hlavy a ţivot ohrozujúce bodné poranenie hrudníka, prenikajúce do pohrudničnej dutiny,

zasahujúce pľúca, spojené s prerezaním medzirebemej tepny a vnútrohrudných nástenných ţíl

a následným šokom z vykrvácania, ktoré bez poskytnutia rýchlej intenzívnej lekárskej pomoci

vrátane opakovaných operačných zákrokov by viedlo k smrti poškodenej,

2) od presne nezisteného dňa do 2. mája 2003 v mieste svojho prechodného bydliska

v byte č. 71 na P. ulici č. X. v B. B., v izbe slúţiacej ako sklad, bez povolenia hromadil

strelivo a to 67 ks streľbyschopných nábojov s okrajovým zápalom českej výroby, kalibru 22

Short, pričom 50 ks nábojov mal poloţených na poličke a 17 ks vo vrecku vesty zn. Ranger.

3 1 Tdo V 22/2010

Za tieto trestné činy mu krajský súd uloţil podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. s pouţitím § 35

ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 úhrnný trest odňatia slobody vo výmere

13 (trinásť) rokov.

Podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. zaradil obvineného na výkon trestu odňatia

slobody do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 55 ods. 1 písm. a), ods. 6 Tr. zák. uloţil obvinenému aj trest prepadnutia veci,

a to: 67 ks nábojov, kalibru 22 Short a vyslovil, ţe ich vlastníkom sa stáva štát.

Podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Tr. zák. účinného od 1. januára 2006 uloţil

obvinenému aj ochranný dohľad na dobu 2 (dvoch) rokov s podmienkami uvedenými v § 77

ods. 1 Tr. zák.

Podľa bola obvinenému uloţená povinnosť nahradiť

poškodeným:

- I.K., nar. X., bytom B. B., ul. A. S. č. X., škodu v sume 27 660 Sk,

- V. Z. P. – pobočka B.B. škodu v sume 122 348,-Sk a

- S. P., pobočka B. - okolie škodu v sume 26 924 Sk.

Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 20. októbra 2009, kedy Najvyšší súd

Slovenskej republiky, ako súd odvolací, uznesením sp. zn. , odvolanie

obvineného J. Č. podľa účinného do 1. januára 2006, zamietol.

Uznesenie odvolacieho súdu bol obvinenému J. Č. doručené 22. januára 2010 a jeho

obhajcovi 18. januára 2010.

Krajský súd v Banskej Bystrici predloţil dňa 10. septembra 2010 Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky dovolanie, ktoré podal obvinený J. Č. na krajskom súde dňa

20. júla 2010, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. októbra 2009,

sp. zn. , z dôvodov uvedených v a

Svoju sťaţnosť odôvodnil vo vzťahu k výroku o vine z pokusu trestného činu vraţdy

podľa § 8 ods. 1, § 219 ods. 1 Tr. zák. (ďalej len Tr. zák.) účinného do 1. januára 2006

4 1 Tdo V 22/2010

(ďalej len Tr. zák.) tým, ţe urobil (na siedmich stranách) vlastnú analýzu vykonaných

dôkazov súdom prvého stupňa, poukázal na rozpory medzi dôkazmi a na to, ţe súd nevykonal

všetky navrhované dôkazy, čím porušil ustanovenie , účinného

do 1. januára 2006. (ďalej len ) v neprospech obvineného. So zreteľom na vlastné

hodnotenie dôkazov dospel k názoru, ţe povinnosťou súdu bolo obvineného podľa § 226

písm. c/ obvineného spod obţaloby oslobodiť. Pokiaľ tak prvostupňový súd neurobil,

bolo povinnosťou odvolacieho súdu podľa napadnutý rozsudok zrušiť a vec

vrátiť krajskému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Pokiaľ tak neurobil naplnil dovolací

dôvod podľa lebo rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom

právnom posúdení zisteného skutku.

Vo vzťahu k výroku o vine z trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 238

ods. 1, ods. 3 Tr. zák. urobil obvinený taktieţ vlastnú analýzu vykonaných dôkazov súdom

prvého stupňa, pričom poukázal na skutočnosť, ţe tento výrok o vine je podopretý ešte

menším počtom dôkazov ako v prípade pokusu trestného čin vraţdy. Výpovede svedkýň I. K.

a M. K. neboli vyhodnotené so zreteľom na ich obsah, pričom do konania nebol pribratý

znalec, aby posúdil, či došlo k poškodeniu dverí, a akým mechanizmom. Vzhľadom na

uvedené skutočnosti, keďţe obvinený nevnikol do bytu bez súhlasu oprávnených uţívateľov

bytu I. K. a M. K., ako to vyplýva z ich svedeckých výpovedí, a ani v ňom neoprávnene

nezotrval, pretoţe ho nijakým spôsobom nevyzvali, aby byt opustil a pri vykonanej ohliadke

miesta činu sa nezistilo také poškodenie dverí a zárubne, ktoré by nasvedčovalo tomu, ţe

dvere boli násilím vykopnuté, je zrejmé, ţe nemohli byť naplnené znaky skutkovej podstaty

trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 238 Tr. zák., a preto mal byť spod

obţaloby v zmysle oslobodený. Pokiaľ túto chybu nenapravil ani

odvolací súd, je daný dovolací dôvod podľa lebo rozhodnutie je

zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku.

Druhý dovolací dôvod, spočívajúci v tom, ţe rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch,

ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom podľa

odôvodnil obvinený tým, ţe v napadnutom rozhodnutí sa uvádza, ţe zo spáchania trestného

činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bol odsúdený usvedčený

zápisnicami o vykonaní domovej prehliadky bytu, v ktorom mal obţalovaný prechodný pobyt

z 03. mája 2003 a 07. mája 2003. Pri domovej prehliadke, pri ktorej boli prítomní

aj nezúčastnená osoba a priateľka obvineného boli nájdené náboje kalibru 22 Short v počte 67

5 1 Tdo V 22/2010

kusov. Táto domová prehliadka bola vykonaná v rozpore so zákonom, a jej vykonaním došlo

k porušeniu práva obvineného na obhajobu. Obvinený si hneď dňa 02. mája 2003 zvolil

obhajcu a udelil mu plnú moc priamo do zápisnice o výsluchu obvineného zo dňa

02. mája 2003. Napriek tomu nebol obhajca zo strany orgánov činných v trestnom konaní

vyrozumený o úkone domovej prehliadky u obvineného dňa 03. mája 2003, a to napriek

skutočnosti, ţe orgánom činným v trestnom konaní oznámil, ţe sa tohto úkonu chce zúčastniť

a vyrozumenie o ňom mu bolo vyšetrovateľom prisľúbené.

Obvinený namietal aj spôsob vykonania domovej prehliadky, pri ktorej bola jeho

druţka – svedkyňa K. F. jedinou nezúčastnenou osobou, pričom po byte sa pohybovali viacerí

policajti. Päťdesiat kusov nábojov kalibru 22 Short, bolo nájdených v riadne uzatvorenej

neporušenej krabičke v miestnosti slúţiacej ako sklad oproti obývacej izbe na stole. Z tohto

dôkazného materiálu neboli zaistené biologické ani daktyloskopické stopy. Jednalo o miesto

rýchlo a ľahko dostupné, teda miesto kam túto krabičku mohol poloţiť ktokoľvek. Vzhľadom

na to, ţe sa jedná o jediný dôkaz, na základe ktorého bol vynesený odsudzujúci rozsudok pre

spáchanie trestného činu nedovoleného ozbrojovania, bolo potrebné rozhodnúť tak, ţe

obvinený sa spod obţaloby pre trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2

písm. b/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005, oslobodzuje.

Z týchto dôvodov vo svojom dovolaní navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa vyslovil vyššie uvedené porušenie zákona a podľa

zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil odvolaciemu súdu a uloţil mu, aby v inom

zloţení senátu vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol vo veci tak,

ţe odvolaním napadnutý rozsudok ruší a vec vracia súdu prvého stupňa na nové konanie.

(Ide o doslovné znenie písomného návrhu).

K dovolaniu obvineného J. Č. sa v zmysle vyjadril Krajský prokurátor

v Banskej Bystrici. Uviedol, ţe dovolací dôvod uvedený v

pouţitý odsúdeným dovoľuje vo vzťahu k skutkom ustáleným súdmi v napadnutých

rozhodnutiach vytýkať iba vady hmotno-právnej povahy. V posudzovanom prípade dovolateľ

vo svojich námietkach vychádza z iného hodnotenia dôkazov, ktorými bol ustálený skutkový

stav súdom prvého stupňa (akceptovaný aj odvolacím súdom), na základe ním vykonaného

dokazovania, ktoré bolo vyloţené súdmi v predmetných rozhodnutiach. Postup dokazovania

ako aj hodnotenie a vyvodzovanie skutkových záverov z vykonaných dôkazov nie je

6

predmetom úpravy trestného práva hmotného, ale trestného práva procesného. V rámci

dôvodu pouţitého v dovolaní v zmysle , ktorý sa týka výlučne

aplikácie hmotno-právnych ustanovení, ho však nie je moţné namietať. V tomto smere teda

námietky dovolateľa sú iba výrazom jeho snahy dosiahnuť neprípustnú revíziu skutkových

zistení urobených v pôvodnom trestnom konaní, ktoré bolo uskutočnené plne v súlade

so zákonom. Pokiaľ ide o dovolací dôvod uvedený v dovolateľ

vo svojich námietkach vychádza z vlastného hodnotenia dôkazov, neuvádza však, ktorý dôkaz

tvoriaci základ napadnutého rozhodnutia nebol súdom vykonaný zákonným spôsobom. Ním

uvádzané skutočnosti nenapĺňajú reálne tento dovolací dôvod tak, ako ho v uvedenom

ustanovení zakotvil zákonodarca. K výhrade dovolateľa, ţe pri vykonaní domovej prehliadky

došlo k porušeniu jeho práva na obhajobu, je potrebné uviesť, ţe obvinený J. Č.

si z dôvodu nutnej obhajoby zvolil ako obhajcu JUDr. J. L., čo bolo zaprotokolované

v zápisnici o výsluchu obvineného J. Č. zo dňa 02. mája 2003. Z tejto zápisnice ani zo

ţiadneho časovo súvisiaceho podania (v zmysle účinného do

31.12.2005) obsiahnutého v predmetnom spisovom materiáli nevyplýva, ţe by obvinený

v súlade s účinného do 31.12.2005 poţiadal, aby sa jeho

obhajca zúčastnil úkonu domovej prehliadky, resp. ţe by obhajca oznámil vyšetrovateľovi

v súlade s účinného do 31.12.2005, ţe sa chce zúčastniť

predmetného vyšetrovacieho úkonu. Ţiadosť obhajcu v zmysle § 165 ods. 2 Trestného

poriadku účinného do 31.12.2005 bola vyšetrovateľovi Krajského úradu justičnej polície

Policajného zboru v Banskej Bystrici doručená aţ dňa 05. mája 2003.

Z týchto dôvodov krajský prokurátor dovolacie námietky obvineného hodnotil

za právne irelevantné a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako dovolaciemu súdu

navrhol, aby dovolanie obvineného J. Č. podľa odmietol, pretoţe je

zrejmé, ţe nie sú splnené jeho dôvody podľa

Zástupca generálneho prokurátora na verejnom zasadnutí tento návrh modifikoval tak,

ţe navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a v novom konaní zisťovať, či konanie proti ušlému

bolo vedené v súlade so zákonom.

Predseda senátu dovolacieho súdu v zmysle dovolanie a predloţené

spisy predbeţne preskúmal a v zmysle nariadil vo veci neverejné zasadnutie

na deň 19. októbra 2010. Na neverejnom zasadnutí senát na základe predloţeného spisového

7 1 Tdo V 22/2010

materiálu a po preskúmaní obsahu dovolania obvineného zistil, ţe dovolanie bolo podané

oprávneným subjektom () a v zákonnej lehote uvedenej v ,

ods. 2 , pričom dospel k názoru, ţe je daný dôvod dovolania uvedený v jeho návrhu,

a preto je potrebné vo veci v zmysle nariadiť verejné zasadnutie.

Na verejnom zasadnutí Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal v zmysle § 384

ods. 1 zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia, proti ktorým

dovolateľ podal dovolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo,

so zameraním na dôvody dovolania podľa , , ktoré

sú uvedené v dovolaní, a tak zistil, ţe zákon bol porušený v neprospech obvineného J. Č.

Pri plnení tejto prieskumnej povinnosti zistil, ţe argumentácia uvedená v dovolaní

má svoje opodstatnenie, ale len z dôvodu uvedeného v

vo vzťahu k trestným činom podľa § 238 ods. 1, ods. 3 a § 185 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.

Dovolací dôvod uvedený v spočívajúci v tom, ţe rozhodnutie

je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom naplnený nebol.

Listinné dôkazy preukazujú, ţe domová prehliadka v byte obvineného bola vykonaná v súlade

so zákonom.

Podľa je odvolací súd viazaný dôvodmi dovolania, ktoré

sú v ňom uvedené. Preto treba predovšetkým konštatovať, ţe dovolací súd sa nemohol

zaoberať záverečnými návrhmi obvineného, predneseného prostredníctvom obhajcu,

ku ktorému sa pripojil aj zástupca generálneho prokurátora, aby skúmal, či konanie proti

ušlému v tejto veci bolo vedené v súlade so zákonom.

Dovolanie moţno v zmysle podať, ak je rozhodnutie

zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití

iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací

súd nemôže skúmať a meniť.

V súvislosti s obsahom podaného dovolania však treba úvodom uviesť, ţe dôvodom

dovolania podľa vyššie uvedeného ustanovenia nemôţe byť samo osebe nesprávne skutkové

zistenie, lebo taký dôvod v citovanom uvedený nie je. Dovolanie

je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu výslovne uvedených

8

procesných a hmotnoprávnych chýb a nie na revíziu skutkových zistení urobených súdmi

prvého a druhého stupňa. Ťaţisko dokazovania v trestnom konaní je totiţ pred

prvostupňovým súdom a jeho skutkové závery môţe doplňovať, prípadne korigovať len

odvolací súd. Preto s poukazom na nesprávne skutkové zistení alebo na nesúhlas

s hodnotením dôkazov nemoţno vyvodzovať ani dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/

, spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo v inom

nesprávnom hmotnoprávnom posúdení.

Obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré

je v dovolaní opretá existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne

zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa Pokiaľ

tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie

upravujúce dôvody dovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo

uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré treba odmietnuť podľa § 382 písm. c/

V posudzovanej veci ostatne uvedený procesný postup neprichádzal do úvahy, pretoţe

okrem neprípustných námietok voči skutkovým zisteniam, najmä vo vzťahu k pokusu

trestného činu vraţdy podľa § 8 ods. 1, § 219 ods. 1 Tr. zák., boli v rámci dovolacieho dôvodu

podľa uplatnené aj námietky právne. Pre záver o naplnení

uplatneného dovolacieho dôvodu sú však rozhodujúce iné, neţ dovolateľom uplatnené právne

námietky.

Skutkový stav pri rozhodovaní o dovolaní opierajúcom sa o dovolací dôvod uvedený

v je hodnotený dovolacím súdom len z toho hľadiska, či skutok

alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené.

Skutok, ktorým sa obvinený uznáva za vinného, musí byť v tzv. skutkovej vete

rozsudku vymedzený tak, aby zodpovedal znakom skutkovej podstaty príslušného trestného

činu.

Trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí

ten, kto neoprávnene vnikne do domu alebo do bytu iného alebo tam neoprávnene zotrvá.

Vniknutím je neţiaduce, bez súhlasu alebo proti vôli oprávneného uţívateľa uskutočnené

vojdenie do domu alebo do bytu iného, ktorým sa prakticky zasahuje do domovej slobody.

9

Prekáţkou, ktorej účelom ja zabrániť vniknutiu, sú najmä zamknuté dvere, plot, zábradlie,

mreţe, atď.

Kvalifikovaná skutková podstata uvedená v § 238 ods. 3 Tr. zák. predpokladá,

ţe páchateľ pouţije pri čine uvedenom v odseku 1 násilie alebo hrozbu bezprostredného

násilia a taký čin spácha so zbraňou alebo najmenej s dvoma osobami. Násilím sa rozumie

pouţitie fyzickej sily na prekonanie alebo zamedzenie kladeného alebo očakávaného odporu.

V tejto súvislosti aj pouţitie fyzickej sily proti veci.

Zistený skutok v bode 1/ bol v zhode s podanou obţalobou krajským súdom

v rozsudku ustálený tak, ţe ţiadne konkrétne zistenie nenapĺňa ani jeden z alternatívnych

znakov objektívne stránky trestného činu podľa § 238 ods. 1 Tr. zák. Konštatovanie uvedené

v skutkovej vete rozsudku, ţe obvinený „dňa 2. 5. 2003 neoprávnene vnikol do bytu č. X. ...“

je citáciou právnej vety § 238 ods. 1, alinea prvá Tr. zák.

Výrok o vine z trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1

Tr. zák. mohol prichádzať do úvahy len vo vzťahu k takému skutku, súčasťou ktorého by bol

konkrétny popis „neoprávnenosti“ vniknutia do bytu iného a vo vzťahu k ods. 3 cit.

ustanovenia popis jeho konania, ktoré by sa dalo charakterizovať ako „násilie“.

So zreteľom na tieto zistenia treba konštatovať, ţe skutok v bode 1/ rozsudku

krajského súdu, bol v tejto časti nesprávne právne posúdený. (Treba pripomenúť, ţe išlo

o jednočinný súbeh trestných činov, preto sa toto zistenie netýka pokusu trestného činu

vraţdy podľa § 8 ods. 1, § 219 ods. 1 Tr. zák.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, nesplnil svoju revíznu povinnosť

uvedenú v , keď svojim uznesením, ktorým podľa zamietol

dôvodné odvolanie obvineného, akceptujúc toto nesprávne posúdenie skutku v bode 1/

napadnutého rozsudku. Tým je ale naplnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/

, ktorý uplatnil obvinený.

V rámci nového prerokovania veci bude musieť krajský súd v týchto súvislostiach

reagovať pri vykonávaní dôkazov na námietky obsiahnuté v dovolaní, pokiaľ ide

o neoprávnenosť vojdenia do bytu poškodenej, so zreteľom na ich pretrvávajúce priateľské

10

vzťahy vyjadrené vo výpovediach svedkýň a so zreteľom na ohliadkou miesta činu zistenú

nepoškodenú zárubňu dverí bytu poškodenej, vrátane údajne uţ predtým pokazenej zámky

na dverách. Výsluchom oboch svedkýň – M. a I. K. – a ich konfrontáciou s obvineným bude

treba naznačené rozpory odstrániť.

Skutok v bode 2/ rozsudku krajského súdu bol právne hodnotený ako trestný čin

nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. Tohto trestného činu

sa dopustí kto bez povolenia hromadí, vyrába alebo sebe alebo inému zadovaţuje strelné

zbrane, strelivo alebo výbušniny. Hromadením treba rozumieť postupné zadovaţovanie

strelných zbraní a streliva spolu s ďalším prechovávaním.

Podstatou správne zisteného skutku v uvedenom bode je skutočnosť, ţe obvinený

vo svojom prechodnom bydlisku hromadil strelivo, a to 67 kusov streľbyschopných nábojov

s okrajovým zápalom, kalibru 22 Short.

Krajský súd odôvodnil uvedenú právnu kvalifikáciu nasledovne: „Vychádzajúc

z účinnosti uvedených streľbyschopných nábojov a ich počtu, ...uzavrel, ţe týmto konaním

naplnil všetky znaky trestného činu....“

Keďţe počet nábojov zaistených pri domovej prehliadke je nemenný, bolo

povinnosťou krajského súdu bliţšie sa zaoberať či stupeň spoločenskej nebezpečnosti tohto

skutku z hľadísk § 3 ods. 4 Tr. zák. dosahuje úroveň trestného činu. V záujme určenia jeho

stupňa, bude treba poţiadať o doplnenie odborného vyjadrenia Kriminalistický a expertízny

ústav Policajného zboru (č. l. 191), aby sa tak zistilo, aká je skutočná účinnosť uvedených

nábojov. Na tomto základe bude potom môcť krajský súd usúdiť, aké konkrétne

nebezpečenstvo predstavovalo uskladnenie tohto počtu nábojov v byte obvineného a to aj so

zreteľom na to, či k tomuto strelivu mohol mať prístup aj niekto iný.

Pri úvahách o právnom posúdení tohto skutku treba vziať do úvahy, ţe

podľa § 185 ods. 2 postihuje rovnakou trestnou sadzbou aj zadováţenie alebo prechovávanie

zbrane hromadne účinnej (písm. a/), resp. zadováţenie strelných zbraní (písm. b/). Z týchto

hľadísk bude preto nevyhnutné, aby krajský súd po doplnenom dokazovaní zváţil,

či zadováţenie a prechovávanie uvedeného mnoţstva nábojov malého kalibru predstavovalo

11

v konkrétnych podmienkach uskladnenia rovnaké nebezpečenstvo a ohrozenie pre

spoločnosť, ako jedna zbraň hromadne účinná, resp. viacero strelných zbraní.

So zreteľom na tieto zistenia treba konštatovať, ţe aj skutok v bode 2/ rozsudku

krajského súdu, bol nesprávne právne posúdený, a preto je v tomto prípade naplnený dovolací

dôvod podľa , ktorý uplatnil obvinený.

Ak za týchto okolností Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací podľa

zamietol odvolanie obvineného, porušil tým zákon, lebo jeho povinnosťou bolo

pri dôslednom dodrţaní revízneho princípu uvedeného v napadnutý

rozsudok podľa , , zrušiť v celom rozsahu

a krajskému súdu prikázať, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací,

na základe vyslovil vo výroku tohto rozsudku uvedené porušenie zákona

v neprospech obvineného J. Č. V dôsledku toho podľa zrušil právoplatné

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako súdu odvolacieho, z 20. októbra 2009,

sp. zn. , ako aj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 9. mája 2007, sp.

zn. . Súčasne zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo

nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa Krajskému súdu v Banskej Bystrici prikázal, aby vec

v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Mohol tak urobiť, lebo rozhodoval

o dovolaní v prospech obvineného, ktoré bolo podané v lehote uvedenej v § 370 ods. 2

Úlohou Krajského súdu v Banskej Bystrici v novom konaní bude vykonať dôkazy

a dôkazné prostriedky nevyhnutné na zistenie skutkového stavu potrebného na rozhodnutie

o správanom právnom posúdení predmetných skutkov.

Krajský súd je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo veci dovolací súd,

a je povinný vykonať úkony, ktorých vykonanie dovolací súd nariadil. Vzhľadom na to,

ţe napadnuté rozhodnutia boli zrušené len v dôsledku dovolania podaného v prospech

12 1 Tdo V 22/2010

obvineného, nemôţe v novom konaní dôjsť ku zmene rozhodnutia v jeho neprospech (§ 391

ods. 1, ods. 2 ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 9. decembra 2010

JUDr. Harald S t i f f e l , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová