Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)39f/364158.419868.pdf
PDF · 221.64 KB
No categories available
1TdoV/22/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
1 Tdo V – 22/2010
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Haralda
Stiffela a sudcov JUDr. Štefana Harabina, JUDr. Jany Serbovej, JUDr. Pavla Tomana
a JUDr. Pavla Farkaša, na verejnom zasadnutí konanom dňa 9. decembra 2010 v Bratislave,
v trestnej veci obvineného J. Č., vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici, pod sp. zn.
5 T 1/04, prejednal dovolanie, ktoré podal obvinený J. Č., zastúpený obhajcom JUDr. J. L.,
advokátom v B. B., proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. októbra
2009, sp. zn. 4 To 13/2008 a podľa § 386 ods. 1, ods. 2 a § 388 ods. 1 Tr. por. takto
rozhodol:
Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. októbra 2009, sp. zn.
4 To 13/2008, a konaním, ktoré tomuto uzneseniu predchádzalo, z dôvodu uvedeného v § 371
ods. 1 písm. i/ Tr. por.,
b o l p o r u š e n ý z á k o n
v ustanovení § 238 ods. 1, ods. 3 a § 185 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. účinného do
1. januára 2006, v neprospech obvineného J. Č.
Toto uznesenie sa z r u š u j e.
Zároveň sa zrušuje rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 9. mája 2007,
sp. zn. 5 T 1/04, v celom rozsahu.
Zrušujú sa aj všetky ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Krajskému súdu v Banskej Bystrici sa prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu
prerokoval a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 9. mája 2007, sp. zn. 5 T 1/04, bol
obvinený J. Č. uznaný za vinného z pokusu trestného činu vraţdy podľa § 8 ods. 1,
§ 219 ods. 1 v jednočinnom súbehu s trestným činom porušovania domovej slobody podľa
§ 238 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a v bode 2/ z trestného činu
nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006,
na tom skutkovom základe, ţe
2. mája 2003 asi o 05.15 hod. neoprávnene vnikol do bytu č. X. v B. B. na T. ulici č.
X., v ktorom v tom čase bývali M. K., nar. X. a I. K., nar. X., kde v obývacej izbe najskôr
začal vytýkať svojej bývalej blízkej priateľke M. K., dokedy ho bude trápiť, pričom na ňu
mieril nezistenou krátkou strelnou zbraňou a následne zámerne zbraň namieril na jej sestru
I. K. a z bezprostrednej blízkosti z nej vystrelil tak, ţe vystreleným projektilom ju zasiahol do
oblasti čela a po páde poškodenej I. K. na podlahu ju noţom s dĺţkou čepele najmenej 9 cm
bodol jedenkrát do chrbta, čím jej spôsobil povrchové strelné poranenie v čelovej oblasti
hlavy a ţivot ohrozujúce bodné poranenie hrudníka, prenikajúce do pohrudničnej dutiny,
zasahujúce pľúca, spojené s prerezaním medzirebemej tepny a vnútrohrudných nástenných ţíl
a následným šokom z vykrvácania, ktoré bez poskytnutia rýchlej intenzívnej lekárskej pomoci
vrátane opakovaných operačných zákrokov by viedlo k smrti poškodenej,
2) od presne nezisteného dňa do 2. mája 2003 v mieste svojho prechodného bydliska
v byte č. 71 na P. ulici č. X. v B. B., v izbe slúţiacej ako sklad, bez povolenia hromadil
strelivo a to 67 ks streľbyschopných nábojov s okrajovým zápalom českej výroby, kalibru 22
Short, pričom 50 ks nábojov mal poloţených na poličke a 17 ks vo vrecku vesty zn. Ranger.
3 1 Tdo V 22/2010
Za tieto trestné činy mu krajský súd uloţil podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. s pouţitím § 35
ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
13 (trinásť) rokov.
Podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. zaradil obvineného na výkon trestu odňatia
slobody do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.
Podľa § 55 ods. 1 písm. a), ods. 6 Tr. zák. uloţil obvinenému aj trest prepadnutia veci,
a to: 67 ks nábojov, kalibru 22 Short a vyslovil, ţe ich vlastníkom sa stáva štát.
Podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Tr. zák. účinného od 1. januára 2006 uloţil
obvinenému aj ochranný dohľad na dobu 2 (dvoch) rokov s podmienkami uvedenými v § 77
ods. 1 Tr. zák.
Podľa § 228 ods. 1 Tr. por. bola obvinenému uloţená povinnosť nahradiť
poškodeným:
- I.K., nar. X., bytom B. B., ul. A. S. č. X., škodu v sume 27 660 Sk,
- V. Z. P. – pobočka B.B. škodu v sume 122 348,-Sk a
- S. P., pobočka B. - okolie škodu v sume 26 924 Sk.
Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 20. októbra 2009, kedy Najvyšší súd
Slovenskej republiky, ako súd odvolací, uznesením sp. zn. 4 To 13/2008, odvolanie
obvineného J. Č. podľa § 256 Tr. por. účinného do 1. januára 2006, zamietol.
Uznesenie odvolacieho súdu bol obvinenému J. Č. doručené 22. januára 2010 a jeho
obhajcovi 18. januára 2010.
Krajský súd v Banskej Bystrici predloţil dňa 10. septembra 2010 Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky dovolanie, ktoré podal obvinený J. Č. na krajskom súde dňa
20. júla 2010, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. októbra 2009,
sp. zn. 4 To 13/2008, z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. i/ a písm. g/ Tr. por.
Svoju sťaţnosť odôvodnil vo vzťahu k výroku o vine z pokusu trestného činu vraţdy
podľa § 8 ods. 1, § 219 ods. 1 Tr. zák. (ďalej len Tr. zák.) účinného do 1. januára 2006
4 1 Tdo V 22/2010
(ďalej len Tr. zák.) tým, ţe urobil (na siedmich stranách) vlastnú analýzu vykonaných
dôkazov súdom prvého stupňa, poukázal na rozpory medzi dôkazmi a na to, ţe súd nevykonal
všetky navrhované dôkazy, čím porušil ustanovenie § 2 ods. 5, ods. 6 Tr. por. účinného
do 1. januára 2006. (ďalej len Tr. por.) v neprospech obvineného. So zreteľom na vlastné
hodnotenie dôkazov dospel k názoru, ţe povinnosťou súdu bolo obvineného podľa § 226
písm. c/ Tr. por. obvineného spod obţaloby oslobodiť. Pokiaľ tak prvostupňový súd neurobil,
bolo povinnosťou odvolacieho súdu podľa § 258 Tr. por. napadnutý rozsudok zrušiť a vec
vrátiť krajskému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Pokiaľ tak neurobil naplnil dovolací
dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. lebo rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom
právnom posúdení zisteného skutku.
Vo vzťahu k výroku o vine z trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 238
ods. 1, ods. 3 Tr. zák. urobil obvinený taktieţ vlastnú analýzu vykonaných dôkazov súdom
prvého stupňa, pričom poukázal na skutočnosť, ţe tento výrok o vine je podopretý ešte
menším počtom dôkazov ako v prípade pokusu trestného čin vraţdy. Výpovede svedkýň I. K.
a M. K. neboli vyhodnotené so zreteľom na ich obsah, pričom do konania nebol pribratý
znalec, aby posúdil, či došlo k poškodeniu dverí, a akým mechanizmom. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti, keďţe obvinený nevnikol do bytu bez súhlasu oprávnených uţívateľov
bytu I. K. a M. K., ako to vyplýva z ich svedeckých výpovedí, a ani v ňom neoprávnene
nezotrval, pretoţe ho nijakým spôsobom nevyzvali, aby byt opustil a pri vykonanej ohliadke
miesta činu sa nezistilo také poškodenie dverí a zárubne, ktoré by nasvedčovalo tomu, ţe
dvere boli násilím vykopnuté, je zrejmé, ţe nemohli byť naplnené znaky skutkovej podstaty
trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 238 Tr. zák., a preto mal byť spod
obţaloby v zmysle § 226 písm. b/ Tr. por. oslobodený. Pokiaľ túto chybu nenapravil ani
odvolací súd, je daný dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. lebo rozhodnutie je
zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku.
Druhý dovolací dôvod, spočívajúci v tom, ţe rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch,
ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom podľa § 371 ods. 1 písm. g Tr. por.
odôvodnil obvinený tým, ţe v napadnutom rozhodnutí sa uvádza, ţe zo spáchania trestného
činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bol odsúdený usvedčený
zápisnicami o vykonaní domovej prehliadky bytu, v ktorom mal obţalovaný prechodný pobyt
z 03. mája 2003 a 07. mája 2003. Pri domovej prehliadke, pri ktorej boli prítomní
aj nezúčastnená osoba a priateľka obvineného boli nájdené náboje kalibru 22 Short v počte 67
5 1 Tdo V 22/2010
kusov. Táto domová prehliadka bola vykonaná v rozpore so zákonom, a jej vykonaním došlo
k porušeniu práva obvineného na obhajobu. Obvinený si hneď dňa 02. mája 2003 zvolil
obhajcu a udelil mu plnú moc priamo do zápisnice o výsluchu obvineného zo dňa
02. mája 2003. Napriek tomu nebol obhajca zo strany orgánov činných v trestnom konaní
vyrozumený o úkone domovej prehliadky u obvineného dňa 03. mája 2003, a to napriek
skutočnosti, ţe orgánom činným v trestnom konaní oznámil, ţe sa tohto úkonu chce zúčastniť
a vyrozumenie o ňom mu bolo vyšetrovateľom prisľúbené.
Obvinený namietal aj spôsob vykonania domovej prehliadky, pri ktorej bola jeho
druţka – svedkyňa K. F. jedinou nezúčastnenou osobou, pričom po byte sa pohybovali viacerí
policajti. Päťdesiat kusov nábojov kalibru 22 Short, bolo nájdených v riadne uzatvorenej
neporušenej krabičke v miestnosti slúţiacej ako sklad oproti obývacej izbe na stole. Z tohto
dôkazného materiálu neboli zaistené biologické ani daktyloskopické stopy. Jednalo o miesto
rýchlo a ľahko dostupné, teda miesto kam túto krabičku mohol poloţiť ktokoľvek. Vzhľadom
na to, ţe sa jedná o jediný dôkaz, na základe ktorého bol vynesený odsudzujúci rozsudok pre
spáchanie trestného činu nedovoleného ozbrojovania, bolo potrebné rozhodnúť tak, ţe
obvinený sa spod obţaloby pre trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2
písm. b/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005, oslobodzuje.
Z týchto dôvodov vo svojom dovolaní navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil vyššie uvedené porušenie zákona a podľa § 368 ods. 2
Tr. por. zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil odvolaciemu súdu a uloţil mu, aby v inom
zloţení senátu vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol vo veci tak,
ţe odvolaním napadnutý rozsudok ruší a vec vracia súdu prvého stupňa na nové konanie.
(Ide o doslovné znenie písomného návrhu).
K dovolaniu obvineného J. Č. sa v zmysle § 376 Tr. por. vyjadril Krajský prokurátor
v Banskej Bystrici. Uviedol, ţe dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
pouţitý odsúdeným dovoľuje vo vzťahu k skutkom ustáleným súdmi v napadnutých
rozhodnutiach vytýkať iba vady hmotno-právnej povahy. V posudzovanom prípade dovolateľ
vo svojich námietkach vychádza z iného hodnotenia dôkazov, ktorými bol ustálený skutkový
stav súdom prvého stupňa (akceptovaný aj odvolacím súdom), na základe ním vykonaného
dokazovania, ktoré bolo vyloţené súdmi v predmetných rozhodnutiach. Postup dokazovania
ako aj hodnotenie a vyvodzovanie skutkových záverov z vykonaných dôkazov nie je
predmetom úpravy trestného práva hmotného, ale trestného práva procesného. V rámci
dôvodu pouţitého v dovolaní v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., ktorý sa týka výlučne
aplikácie hmotno-právnych ustanovení, ho však nie je moţné namietať. V tomto smere teda
námietky dovolateľa sú iba výrazom jeho snahy dosiahnuť neprípustnú revíziu skutkových
zistení urobených v pôvodnom trestnom konaní, ktoré bolo uskutočnené plne v súlade
so zákonom. Pokiaľ ide o dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. dovolateľ
vo svojich námietkach vychádza z vlastného hodnotenia dôkazov, neuvádza však, ktorý dôkaz
tvoriaci základ napadnutého rozhodnutia nebol súdom vykonaný zákonným spôsobom. Ním
uvádzané skutočnosti nenapĺňajú reálne tento dovolací dôvod tak, ako ho v uvedenom
ustanovení zakotvil zákonodarca. K výhrade dovolateľa, ţe pri vykonaní domovej prehliadky
došlo k porušeniu jeho práva na obhajobu, je potrebné uviesť, ţe obvinený J. Č.
si z dôvodu nutnej obhajoby zvolil ako obhajcu JUDr. J. L., čo bolo zaprotokolované
v zápisnici o výsluchu obvineného J. Č. zo dňa 02. mája 2003. Z tejto zápisnice ani zo
ţiadneho časovo súvisiaceho podania (v zmysle § 59 Trestného poriadku účinného do
31.12.2005) obsiahnutého v predmetnom spisovom materiáli nevyplýva, ţe by obvinený
v súlade s § 33 ods. 1 Trestného poriadku účinného do 31.12.2005 poţiadal, aby sa jeho
obhajca zúčastnil úkonu domovej prehliadky, resp. ţe by obhajca oznámil vyšetrovateľovi
v súlade s § 165 ods. 2 Trestného poriadku účinného do 31.12.2005, ţe sa chce zúčastniť
predmetného vyšetrovacieho úkonu. Ţiadosť obhajcu v zmysle § 165 ods. 2 Trestného
poriadku účinného do 31.12.2005 bola vyšetrovateľovi Krajského úradu justičnej polície
Policajného zboru v Banskej Bystrici doručená aţ dňa 05. mája 2003.
Z týchto dôvodov krajský prokurátor dovolacie námietky obvineného hodnotil
za právne irelevantné a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako dovolaciemu súdu
navrhol, aby dovolanie obvineného J. Č. podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol, pretoţe je
zrejmé, ţe nie sú splnené jeho dôvody podľa § 371 Tr. por.
Zástupca generálneho prokurátora na verejnom zasadnutí tento návrh modifikoval tak,
ţe navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a v novom konaní zisťovať, či konanie proti ušlému
bolo vedené v súlade so zákonom.
Predseda senátu dovolacieho súdu v zmysle § 378 Tr. por. dovolanie a predloţené
spisy predbeţne preskúmal a v zmysle § 381 Tr. por. nariadil vo veci neverejné zasadnutie
na deň 19. októbra 2010. Na neverejnom zasadnutí senát na základe predloţeného spisového
7 1 Tdo V 22/2010
materiálu a po preskúmaní obsahu dovolania obvineného zistil, ţe dovolanie bolo podané
oprávneným subjektom (§ 369 ods. 1Tr. por.) a v zákonnej lehote uvedenej v § 370 ods. 1,
ods. 2 Tr. por., pričom dospel k názoru, ţe je daný dôvod dovolania uvedený v jeho návrhu,
a preto je potrebné vo veci v zmysle § 383 Tr. por. nariadiť verejné zasadnutie.
Na verejnom zasadnutí Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal v zmysle § 384
ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia, proti ktorým
dovolateľ podal dovolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo,
so zameraním na dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/, písm. g/ Tr. por., ktoré
sú uvedené v dovolaní, a tak zistil, ţe zákon bol porušený v neprospech obvineného J. Č.
Pri plnení tejto prieskumnej povinnosti zistil, ţe argumentácia uvedená v dovolaní
má svoje opodstatnenie, ale len z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
vo vzťahu k trestným činom podľa § 238 ods. 1, ods. 3 a § 185 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.
Dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. spočívajúci v tom, ţe rozhodnutie
je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom naplnený nebol.
Listinné dôkazy preukazujú, ţe domová prehliadka v byte obvineného bola vykonaná v súlade
so zákonom.
Podľa § 385 ods. 1 Tr. por. je odvolací súd viazaný dôvodmi dovolania, ktoré
sú v ňom uvedené. Preto treba predovšetkým konštatovať, ţe dovolací súd sa nemohol
zaoberať záverečnými návrhmi obvineného, predneseného prostredníctvom obhajcu,
ku ktorému sa pripojil aj zástupca generálneho prokurátora, aby skúmal, či konanie proti
ušlému v tejto veci bolo vedené v súlade so zákonom.
Dovolanie moţno v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. podať, ak je rozhodnutie
zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití
iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací
súd nemôže skúmať a meniť.
V súvislosti s obsahom podaného dovolania však treba úvodom uviesť, ţe dôvodom
dovolania podľa vyššie uvedeného ustanovenia nemôţe byť samo osebe nesprávne skutkové
zistenie, lebo taký dôvod v citovanom § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. uvedený nie je. Dovolanie
je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu výslovne uvedených
procesných a hmotnoprávnych chýb a nie na revíziu skutkových zistení urobených súdmi
prvého a druhého stupňa. Ťaţisko dokazovania v trestnom konaní je totiţ pred
prvostupňovým súdom a jeho skutkové závery môţe doplňovať, prípadne korigovať len
odvolací súd. Preto s poukazom na nesprávne skutkové zistení alebo na nesúhlas
s hodnotením dôkazov nemoţno vyvodzovať ani dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/
Tr. por., spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo v inom
nesprávnom hmotnoprávnom posúdení.
Obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré
je v dovolaní opretá existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne
zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa § 371 Tr. por. Pokiaľ
tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie
upravujúce dôvody dovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo
uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré treba odmietnuť podľa § 382 písm. c/
V posudzovanej veci ostatne uvedený procesný postup neprichádzal do úvahy, pretoţe
okrem neprípustných námietok voči skutkovým zisteniam, najmä vo vzťahu k pokusu
trestného činu vraţdy podľa § 8 ods. 1, § 219 ods. 1 Tr. zák., boli v rámci dovolacieho dôvodu
podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. uplatnené aj námietky právne. Pre záver o naplnení
uplatneného dovolacieho dôvodu sú však rozhodujúce iné, neţ dovolateľom uplatnené právne
námietky.
Skutkový stav pri rozhodovaní o dovolaní opierajúcom sa o dovolací dôvod uvedený
v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je hodnotený dovolacím súdom len z toho hľadiska, či skutok
alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené.
Skutok, ktorým sa obvinený uznáva za vinného, musí byť v tzv. skutkovej vete
rozsudku vymedzený tak, aby zodpovedal znakom skutkovej podstaty príslušného trestného
činu.
Trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí
ten, kto neoprávnene vnikne do domu alebo do bytu iného alebo tam neoprávnene zotrvá.
Vniknutím je neţiaduce, bez súhlasu alebo proti vôli oprávneného uţívateľa uskutočnené
vojdenie do domu alebo do bytu iného, ktorým sa prakticky zasahuje do domovej slobody.
Prekáţkou, ktorej účelom ja zabrániť vniknutiu, sú najmä zamknuté dvere, plot, zábradlie,
mreţe, atď.
Kvalifikovaná skutková podstata uvedená v § 238 ods. 3 Tr. zák. predpokladá,
ţe páchateľ pouţije pri čine uvedenom v odseku 1 násilie alebo hrozbu bezprostredného
násilia a taký čin spácha so zbraňou alebo najmenej s dvoma osobami. Násilím sa rozumie
pouţitie fyzickej sily na prekonanie alebo zamedzenie kladeného alebo očakávaného odporu.
V tejto súvislosti aj pouţitie fyzickej sily proti veci.
Zistený skutok v bode 1/ bol v zhode s podanou obţalobou krajským súdom
v rozsudku ustálený tak, ţe ţiadne konkrétne zistenie nenapĺňa ani jeden z alternatívnych
znakov objektívne stránky trestného činu podľa § 238 ods. 1 Tr. zák. Konštatovanie uvedené
v skutkovej vete rozsudku, ţe obvinený „dňa 2. 5. 2003 neoprávnene vnikol do bytu č. X. ...“
je citáciou právnej vety § 238 ods. 1, alinea prvá Tr. zák.
Výrok o vine z trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1
Tr. zák. mohol prichádzať do úvahy len vo vzťahu k takému skutku, súčasťou ktorého by bol
konkrétny popis „neoprávnenosti“ vniknutia do bytu iného a vo vzťahu k ods. 3 cit.
ustanovenia popis jeho konania, ktoré by sa dalo charakterizovať ako „násilie“.
So zreteľom na tieto zistenia treba konštatovať, ţe skutok v bode 1/ rozsudku
krajského súdu, bol v tejto časti nesprávne právne posúdený. (Treba pripomenúť, ţe išlo
o jednočinný súbeh trestných činov, preto sa toto zistenie netýka pokusu trestného činu
vraţdy podľa § 8 ods. 1, § 219 ods. 1 Tr. zák.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, nesplnil svoju revíznu povinnosť
uvedenú v § 254 ods. 1 Tr. por., keď svojim uznesením, ktorým podľa § 256 Tr. por. zamietol
dôvodné odvolanie obvineného, akceptujúc toto nesprávne posúdenie skutku v bode 1/
napadnutého rozsudku. Tým je ale naplnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/
Tr. por., ktorý uplatnil obvinený.
V rámci nového prerokovania veci bude musieť krajský súd v týchto súvislostiach
reagovať pri vykonávaní dôkazov na námietky obsiahnuté v dovolaní, pokiaľ ide
o neoprávnenosť vojdenia do bytu poškodenej, so zreteľom na ich pretrvávajúce priateľské
vzťahy vyjadrené vo výpovediach svedkýň a so zreteľom na ohliadkou miesta činu zistenú
nepoškodenú zárubňu dverí bytu poškodenej, vrátane údajne uţ predtým pokazenej zámky
na dverách. Výsluchom oboch svedkýň – M. a I. K. – a ich konfrontáciou s obvineným bude
treba naznačené rozpory odstrániť.
Skutok v bode 2/ rozsudku krajského súdu bol právne hodnotený ako trestný čin
nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. Tohto trestného činu
sa dopustí kto bez povolenia hromadí, vyrába alebo sebe alebo inému zadovaţuje strelné
zbrane, strelivo alebo výbušniny. Hromadením treba rozumieť postupné zadovaţovanie
strelných zbraní a streliva spolu s ďalším prechovávaním.
Podstatou správne zisteného skutku v uvedenom bode je skutočnosť, ţe obvinený
vo svojom prechodnom bydlisku hromadil strelivo, a to 67 kusov streľbyschopných nábojov
s okrajovým zápalom, kalibru 22 Short.
Krajský súd odôvodnil uvedenú právnu kvalifikáciu nasledovne: „Vychádzajúc
z účinnosti uvedených streľbyschopných nábojov a ich počtu, ...uzavrel, ţe týmto konaním
naplnil všetky znaky trestného činu....“
Keďţe počet nábojov zaistených pri domovej prehliadke je nemenný, bolo
povinnosťou krajského súdu bliţšie sa zaoberať či stupeň spoločenskej nebezpečnosti tohto
skutku z hľadísk § 3 ods. 4 Tr. zák. dosahuje úroveň trestného činu. V záujme určenia jeho
stupňa, bude treba poţiadať o doplnenie odborného vyjadrenia Kriminalistický a expertízny
ústav Policajného zboru (č. l. 191), aby sa tak zistilo, aká je skutočná účinnosť uvedených
nábojov. Na tomto základe bude potom môcť krajský súd usúdiť, aké konkrétne
nebezpečenstvo predstavovalo uskladnenie tohto počtu nábojov v byte obvineného a to aj so
zreteľom na to, či k tomuto strelivu mohol mať prístup aj niekto iný.
Pri úvahách o právnom posúdení tohto skutku treba vziať do úvahy, ţe Trestný zákon
podľa § 185 ods. 2 postihuje rovnakou trestnou sadzbou aj zadováţenie alebo prechovávanie
zbrane hromadne účinnej (písm. a/), resp. zadováţenie strelných zbraní (písm. b/). Z týchto
hľadísk bude preto nevyhnutné, aby krajský súd po doplnenom dokazovaní zváţil,
či zadováţenie a prechovávanie uvedeného mnoţstva nábojov malého kalibru predstavovalo
v konkrétnych podmienkach uskladnenia rovnaké nebezpečenstvo a ohrozenie pre
spoločnosť, ako jedna zbraň hromadne účinná, resp. viacero strelných zbraní.
So zreteľom na tieto zistenia treba konštatovať, ţe aj skutok v bode 2/ rozsudku
krajského súdu, bol nesprávne právne posúdený, a preto je v tomto prípade naplnený dovolací
dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., ktorý uplatnil obvinený.
Ak za týchto okolností Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací podľa
§ 256 Tr. por. zamietol odvolanie obvineného, porušil tým zákon, lebo jeho povinnosťou bolo
pri dôslednom dodrţaní revízneho princípu uvedeného v § 254 ods. 1 Tr. por. napadnutý
rozsudok podľa § 258 ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. d/ Tr. por. zrušiť v celom rozsahu
a krajskému súdu prikázať, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací,
na základe § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil vo výroku tohto rozsudku uvedené porušenie zákona
v neprospech obvineného J. Č. V dôsledku toho podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil právoplatné
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako súdu odvolacieho, z 20. októbra 2009,
sp. zn. 4To 13/2008, ako aj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 9. mája 2007, sp.
zn. 5 T 1/04. Súčasne zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 388 ods. 1 Tr. por. Krajskému súdu v Banskej Bystrici prikázal, aby vec
v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Mohol tak urobiť, lebo rozhodoval
o dovolaní v prospech obvineného, ktoré bolo podané v lehote uvedenej v § 370 ods. 2
Úlohou Krajského súdu v Banskej Bystrici v novom konaní bude vykonať dôkazy
a dôkazné prostriedky nevyhnutné na zistenie skutkového stavu potrebného na rozhodnutie
o správanom právnom posúdení predmetných skutkov.
Krajský súd je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo veci dovolací súd,
a je povinný vykonať úkony, ktorých vykonanie dovolací súd nariadil. Vzhľadom na to,
ţe napadnuté rozhodnutia boli zrušené len v dôsledku dovolania podaného v prospech
12 1 Tdo V 22/2010
obvineného, nemôţe v novom konaní dôjsť ku zmene rozhodnutia v jeho neprospech (§ 391
ods. 1, ods. 2 Tr. por.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 9. decembra 2010
JUDr. Harald S t i f f e l , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová