Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/230/2010

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: R., S., so sídlom v B.,

S.V.S., zastúpeného JUDr. Ing. Ľ. N., advokátom so sídlom v K., M., proti žalovanému:

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie

Slobody č. 6, B., za účasti vedľajších účastníkov: 1./ A. K., S.S.S.S., P., B., 2./ M. K., T.,

K., zastúpené JUDr. V. V., advokátom so sídlom v K., H., o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. 2009-15155/65815-8:530/Ka z 10. decembra 2009, o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 27. mája 2010, č.k. -166,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 27. má-

ja 2010, č.k. -166, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods.1 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej v texte rozsudku len „“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal

preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného uvedeného v záhlaví tohto rozsudku, ktorým

ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Košiciach, odboru

štátnej stavebnej správy č. 2009/00665 z 27.05.2009, ktorým podľa § 108 ods.1 zák.č.

o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov

(ďalej v texte len „“ alebo „stavebný zákon“) vyvlastnil v prospech

navrhovateľa A. K., S.S.S.S. na účel uskutočnenia stavby „Nákupno – zábavné centrum A.

K., časť E. – vonkajšie inžinierske objekty, SO 200 Komunikácie, dopravné riešenie“, na

základe územného rozhodnutia o umiestnení stavby č. 385/2008 – Ča zo dňa 26.09.2008,

2

vydaného Obcou Č., nehnuteľnosti – časti pozemkov, z parc. č. X. v k. ú. S. vo výmere 862

m² (celková výmera 1740 m²), z parc. č. X. v k. ú. S. vo výmere 92 m² (celková výmera 747

m²), z parc. č. X. v k. ú. S. vo výmere 59 m² (celková výmera 1189 m²), zapísané v LV č. X.

v k. ú. S., ako zastavané plochy a nádvoria, vrátane príslušenstva – stavieb, nachádzajúcich sa

na týchto pozemkoch, t. j. spevnených plôch – parkoviska, vonkajších schodov, rampy –

oporného múru, rampy – spevnenej plochy, cestných obrubníkov, parkoviska a spevnených

plôch – chodníka, vo vlastníctve spoločnosti R., S., B., I. P. D., IČO X., v Obchodnom registri

je sídlo spoločnosti uvedené – S.V.S., B. (Oddiel Sro, Vložka číslo: X.) v podieli 1/1, uvedené

v Geometrickom pláne č. X. zo dňa 18.02.2009, vyhotovenom spoločnosťou G. X. W., S., P.,

K., overenom Správou katastra Košice, dňa 25.02.2009 pod č. 234/09, ktoré časti pozemkov

vytvoria novovzniknutú parcelu č. X. v k. ú. S., za finančnú náhradu, určenú podľa návrhu

navrhovateľa, ktorá je vyššia ako náhrada, určená v znaleckom posudku č. 9/2009,

vypracovanom dňa 09.03.2009, Ing. E. B., B., K., znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie

pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností, zapísaným v zozname znalcov, tlmočníkov

a prekladateľov vedeným Ministerstvom spravodlivosti SR pod ev. č. X., podľa vyhl. č.

o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v platnom znení, vo výške 202 600 €

(slovom dvestodvatisícšesťsto eur). V uvedenom rozhodnutí o vyvlastnení bolo ďalej

konštatované, že :

- v zmysle § 109 ods. 2 stavebného zákona vlastnícke právo k vyvlastnenej

nehnuteľnosti prechádza vyvlastnením na navrhovateľa,

- vyvlastnením nebolo dotknuté riadne užívanie práva, zodpovedajúce vecnému

bremenu, ktoré je zapísané v časti C: Ťarchy, v LV č. X., v k. ú. S., týkajúce sa pozemku

parc. č. X., v prospech M. K. (V – X. v.z. X.), preto vyvlastnením predmetné vecné bremeno

nezaniká,

- s užívaním vyvlastnených častí pozemkov s prísl., na účel na ktorý boli vyvlastnené

sa musí začať do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalobca v rámci žaloby uviedol nasledovné žalobné body:

3

1. navrhovateľ A. K., S.S.S.S. nemá procesnú spôsobilosť byť navrhovateľom

vyvlastňovacieho konania z hľadiska naplnenia účelu uvedeného v § 108 ods.2

písm. f/ stavebného zákona,

2. spôsob doručovania oznámenia o začatí vyvlastňovacieho konania a o nariadení

ústneho pojednávania bol v rozpore s § 17 ods.1 a 3, § 24 ods.1 a § 25 ods.1 a 2

o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej v texte

len „správny poriadok“), čím došlo k porušeniu povinnosti správneho orgánu

uloženej mu v § 113 ods.1 stavebného zákona,

3. žalovaný sa vôbec nezaoberal jedným z dôvodov odvolania, v ktorom žalobca tvrdil,

že Krajský stavebný úrad v Košiciach, ktorý prvostupňové rozhodnutie vydal, porušil

základné pravidlo správneho konania uvedené v § 3 ods.2 správneho poriadku,

v zmysle ktorého správne orgány sú povinné postupovať v úzkej súčinnosti

s účastníkmi konania a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy

účinne obhajovať,

Ohľadne tejto námietky žalobca uviedol, že zástupca žalobcu nežiadal o prerušenie

konania, ako sa to snažil prezentovať prvostupňový vyvlastňovací orgán, žiadal o odročenie

ústneho pojednávania, a tým, že sa vo veci vyvlastnenia konalo, aj napriek jeho žiadosti

o odročenie, t.j. bez účasti žalobcu, došlo k účelovému poškodeniu jeho záujmov, keďže

správny orgán tým vzal možnosť žalobcovi vzniesť námietky na ústnom pojednávaní. V tejto

súvislosti žalobca ešte uviedol, že prvostupňový vyvlastňovací orgán nemôže ani tvrdiť, že

žalobca úmyselne odročoval ústne pojednávania, pretože pojednávanie, ktoré žiadal odročiť,

bolo vytýčené ako prvé v poradí.

4. žalovaný v dostatočnom rozsahu nepreskúmal, či tvrdenie žalobcu, že náhrada za

vyvlastnené pozemky, tak ako ju určil Krajský stavebný úrad je dostatočná, čím

porušil povinnosti uložené mu v zmysle § 3 ods.3 a 4 správneho poriadku,

5. žalovaný nesprávne vyhodnotil dôvod odvolania žalobcu, že Krajský stavebný úrad

nesprávne posúdil úplnosť návrhu navrhovateľa na vyvlastnenie v zmysle § 112

ods.4 stavebného zákona a § 30 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR

4

č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona

(ďalej v texte len „vyhl. MŽP SR č. “),

6. žalovaný nesprávne vyhodnotil skutočnosť, že cieľ vyvlastnenia nebolo možné

dosiahnuť dohodou, čím porušil ust. § 110 ods.1 stavebného zákona.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní zákonnosti

napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu ohľadne jednotlivých

žalobných bodov konštatoval nasledovné.

K námietke nedostatku aktívnej legitimácie S.. A. K., S.S.S.S. na podanie návrhu na

vyvlastnenie dotknutých pozemkov, resp. ich častí s príslušenstvom súd uviedol, že § 108

ods.2 písm. f/ stavebného zákona je potrebné vyložiť tak, že rozhodnúť o vyvlastnení

nehnuteľnosti v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je možné vtedy, ak vyvlastnenie

sleduje verejný záujem a jeho účelom je výstavba a správa komunikácie uvedenej v právnom

predpise. Oba sledované účely vyvlastnenia nemusia byť bezprostredne dané v osobe

navrhovateľa vyvlastnenia. Krajský súd zdôraznil, že A. K., S.S.S.S. navrhuje vykonať

vyvlastnenie pre účely výstavby komunikácie, ktorú bude na základe právoplatného

rozhodnutia o umiestnení stavby realizovať priamo táto spoločnosť a v druhom rade aj pre

účely správy komunikácie realizovanej mestom, ktorý účel má navrhovateľ dojednaný

prostredníctvom zmluvnej dokumentácie (zmluva o budúcej zmluve, zmluva o spolupráci)

s mestom. Zdôraznil, že v tomto prípade je z listinných podkladov, tvoriacich súčasť

administratívneho spisu nepochybné, že výstavbu komunikácie bude na základe

právoplatného územného rozhodnutia realizovať navrhovateľ vyvlastnenia - S. A. K.,

S.S.S.S., teda týmto je preukázaný účel vyvlastnenia spočívajúci vo výstavbe komunikácie

a pokiaľ ide o správu komunikácie, tento účel dostatočne preukázal navrhovateľ vyvlastnenia

predloženými zmluvami, ako sú : Zmluva o budúcej zmluve o prevode nehnuteľností, ktorú

uzavrel s M. K. dňa 24.09.2008 a Zmluva a spolupráci z 24.09.2008.

Pokiaľ ide o ďalšie námietky žalobcu týkajúce sa výšky náhrady za vyvlastnené

nehnuteľnosti, nepreukázanie podmienky vyvlastnenia spočívajúcej v nemožnosti

dosiahnuť cieľ vyvlastnenia dohodou alebo iným spôsobom a námietky nedoručenia

5

rozhodnutia o začatí vyvlastňovacieho konania a oznámenia o termíne ústneho

pojednávania žalobcovi, krajský súd konštatoval, že „ani na tieto námietky nemohol

prihliadnuť“.

Uviedol tiež, že návrhu na vyvlastnenie nehnuteľností predchádzali mnohonásobné

ponuky zo strany S. A. K., S.S.S.S. na kúpu nehnuteľností, resp. iné vysporiadanie

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli doručené žalobcovi a jeho právnemu

zástupcovi a ponechané z ich strany bez odozvy, teda zákonná podmienka nemožnosti

dosiahnuť cieľ vyvlastnenia dohodou alebo iným spôsobom bola týmto naplnená. Primeranú

náhradu za vyvlastnené pozemky, resp. ich časti určili správne orgány na základe navrhovanej

výšky náhrady, ktorá bola vyššia ako všeobecná hodnota nehnuteľností zistená znaleckým

posudkom.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal žalobca odvolanie, v rámci ktorého

uviedol, že súd prvého stupňa sa so žalobou v napadnutom rozsudku absolútne

nevysporiadal, keď zo šiestich dôvodov žaloby sa s jej dvoma dôvodmi uvedenými

v bodoch 3. a 5. vôbec nezaoberal a s ďalšími dvoma dôvodmi uvedenými v bodoch 2. a 4.

žaloby sa vysporiadal tak, že iba skonštatoval, že na tieto námietky nemôže prihliadnuť,

a to bez náležitého odôvodnenia, a to aj napriek tomu, že každý z týchto dôvodov sám osebe

predstavuje tak závažné porušenie zákona zo strany žalovaného, že rozhodnutie správneho

orgánu, ktoré súd preskúmal, malo byť napadnutým rozsudkom zrušené.

Uviedol, že k bodu 6. žaloby sa prvostupňový súd vyjadril tak, že návrhu na

vyvlastnenie predmetných nehnuteľností predchádzali mnohonásobné ponuky na ich kúpu,

resp. iné vysporiadanie zo strany A. K., S.S.S.S. žalobcovi, no tieto boli ponechané zo strany

žalobcu bez odozvy, čím bola naplnená zákonná podmienka nemožnosti dosiahnuť cieľ

vyvlastnenia dohodou. V tejto súvislosti poukázal na fakt, že prvostupňový súd vôbec nevzal

do úvahy dôkaz žalobcu, priložený k žalobe, a to list právneho zástupcu žalobcu spoločnosti

A. zo dňa 12.03.2009 spolu s doručenkou, z ktorého vyplýva, že ešte aj tesne pred podaním

návrhu na vyvlastnenie, sa žalobca pokúšal nájsť možnosti na dohodu s navrhovateľom A. K.,

S.S.S.S., dokonca ho v tomto liste sám vyzýval na aktívnu spoluprácu pri vyhľadávaní

vhodných pozemkov na zámenu za vyvlastnené pozemky. O tom, že možnosť dohody zo

strany žalobcu bola, svedčí aj list právneho zástupcu žalobcu z 23.01.2009 adresovaný

6

spoločnosti A. K., S.S.S.S., P. prevzatí zastupovania žalobcu, v ktorom bola jednoznačne

deklarovaná vôľa žalobcu dohodnúť sa s navrhovateľom. Vzhľadom na uvedené žalobca mal

za to, že podmienka, spočívajúca v preukázaní skutočnosti, že cieľ vyvlastnenia nebolo

možné dosiahnuť dohodou nebola splnená, čím žalovaný porušil § 110 ods. 1 stavebného

zákona, a preto malo byť napadnutým rozsudkom jeho rozhodnutie zrušené. S názorom

krajského súdu, že rozhodnúť o vyvlastnení je možné vtedy, ak vyvlastnenie sleduje verejný

záujem a jeho účelom je výstavba a správa komunikácie, pričom oba záujmy vyvlastnenia

nemusia byť bezprostredne dané v osobe navrhovateľa, sa žalobca nestotožnil. V tejto

súvislosti z hľadiska rozsahu vyvlastnenia žalobca uviedol, že ak bol A. K. S. S. spôsobilý

vyvlastniť pozemky a stavby žalobcu za účelom realizácie výstavby komunikácie, tak

následne by mal previesť na M. K. ako správcu komunikácie všetky vyvlastnené

nehnuteľnosti za účelom správy komunikácií, čo nie je možné, pretože stavby už medzitým

boli zbúrané a tak na M. K. môže v zmysle vyššie uvedených zmlúv previesť iba pozemky.

Z toho vyplýva, že rozsah vyvlastnenia v prípade, ak navrhovateľ vyvlastnenia vyvlastňuje za

účelom výstavby komunikácií je iný, ako rozsah vyvlastnenia, ak by navrhovateľ

vyvlastňoval za účelom správy komunikácií. Preto, ak by navrhovateľ vyvlastnenia za účelom

výstavby komunikácií nebol totožný s osobou, ktorá spravuje komunikácie, nemohla by sa

naplniť podmienka uvedená v § 110 ods. 3 stavebného zákona, že vyvlastňovať je možno iba

v nevyhnutnom rozsahu, pretože nevyhnutný rozsah vyvlastnenia je z pohľadu stavebníka

komunikácie a z pohľadu správcu komunikácie úplne odlišný.

Pokiaľ ide o následný prevod vyvlastnených pozemkov z navrhovateľa na M. K. ako

správcu komunikácií, žalovaný poukázal na to, že ak by navrhovateľ vyvlastnenia A. K. S. S.

nepreviedol na M. K. pozemky pod komunikáciou, ktoré vyvlastnil, ale iba vlastníctvo

k samotnej komunikácii za účelom jej správy, tak splnenie tejto povinnosti by M. K. mohlo

uplatňovať súdnou cestou v zmysle Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 24.09.2008. To však iba

do okamihu, dokiaľ by navrhovateľ nepreviedol tieto pozemky kúpnou zmluvou na tretiu

nezainteresovanú osobu, a vtedy z dôvodu existencie judikátu Najvyššieho súdu SR sp. zn.

, by sa M. K. nemohlo úspešne dovolávať splnenia záväzku zo zmluvy

o budúcej zmluve, pretože jeho nedodržanie nespôsobuje v zmysle uvedeného judikátu bez

ďalšieho neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy. Ďalej žalobca uviedol, že M. K. by nového

vlastníka pozemkov pod komunikáciou v zmysle § 108 ods. 2 písm. f/ stavebného zákona,

nemohlo ani vyvlastniť, pretože komunikácia by už bola vystavaná a spravovaná M. K., a tak

7

by dôvod na vyvlastnenie ani neexistoval. A tretia osoba, by ako nový vlastník pozemkov

mohla kalkulovať s tým, že časom dôjde v zmysle novoprijatých zákonov k finančnému

vyrovnaniu vlastníkov všetkých pozemkov pod komunikáciami, čo by nastolilo situáciu, že

M. K., by si tieto pozemky muselo v budúcnosti kúpiť, ale už za vlastné finančné prostriedky

resp. platiť za ne nájom. Obdobná situácia by nastala, ak by sa navrhovateľ A. K., S. S. ako

právnická osoba zodpovedajúca za svoje záväzky, dostala do konkurzu. Vtedy by taktiež

zanikli jeho záväzky zo zmluvy o budúcej zmluve. Z uvedeného vyplýva, že nie je prakticky

možné bez značného rizika oddeliť navrhovateľa vyvlastnenia za účelom výstavby

komunikácie od osoby, ktorá bude vykonávať jej správu. Žalobca ďalej uviedol, že záujmy

navrhovateľa vyvlastnenia za účelom výstavby komunikácií, nemusia byť úplne totožné so

záujmami osoby, ktorá vykonáva správcu komunikácie a nemusia vždy sledovať verejný

záujem. V prejednávanej veci navrhovateľ A. K., S.. S., ako to vyplýva z prebiehajúceho

konania o zmene stavby na vyvlastnených pozemkoch, začatého Verejnou vyhláškou M. K. č.

k. – 2 zo dňa 15.03.2010, mieni použiť časť vyvlastnených pozemkov na

výstavbu vonkajších a vnútorných vjazdových a výjazdových rámp do garáží „Nákupno –

zábavného centra A.“, teda súkromný účel, čo je v príkrom rozpore s verejným záujmom, pre

ktorý boli pozemky vyvlastnené. V súvislosti s § 108 ods. 2 písm. f/ stavebného zákona

žalobca dodal, že samotná spojka „a“ v spojení výstavbu a správu diaľníc, ciest atď.

z pohľadu právnej logiky, ako aj z gramatického výkladu, nepripúšťa iné vysvetlenie, ako

také, že navrhovateľ vyvlastnenia musí byť len ten, kto vie naplniť oba účely súčasne.

Zároveň poukázal na § 112 ods. 2 stavebného zákona, podľa ktorého sa vyvlastňovacie

konanie začína na návrh orgánu štátnej správy, právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá

má predmet využiť na účel, na ktorý sa vyvlastňuje, je teda zrejmé, že A. K., S. S. nemohol

byť aktívne legitimovaný na podanie návrhu na vyvlastnenie, pretože v zmysle zák. č.

o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (cestný zákon)

nemôže vykonávať správu ciest a miestnych komunikácií.

Záverom odvolania žalobca opätovne poukázal na nedostatok dôvodov napadnutého

rozsudku, keďže krajský súd sa dvoma dôvodmi uvedenými v bodoch 3 a 5 žaloby vôbec

nezaoberal a s ďalšími dôvodmi, špecifikovanými v bodoch 2 a 4, sa vysporiadal tak, že iba

skonštatoval, že na tieto námietky nemôže prihliadnuť, a to bez náležitého odôvodnenia,

a zároveň s bodmi žaloby 1 a 6 žaloby sa krajský súd nezaoberal v potrebnom rozsahu, čím

porušil základné právo žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu podľa SR

8

a práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, pretože napadnutý rozsudok nemá dostatočné a objektívne

odôvodnenie, ktoré je podstatnou náležitosťou každého súdneho rozhodnutia, keďže riadne

odôvodnenie rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu ochranu vyžaduje, aby sa

súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými

a právnymi skutočnosti, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné.

Daný rozsudok tieto atribúty na spravodlivý proces nespĺňa, preto je potrebné chápať ho ako

rozsudok arbitrárny resp. zjavne neodôvodnený, pričom v tejto súvislosti žalobca poukázal na

nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. .

Žalobca odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi uvedenými v § 205 ods.1 písm. a/

a f/ , pretože súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Na základe uvedeného navrhol, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného, vrátane

prvostupňového rozhodnutia, zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať

trovy konania.

Žalovaný a vedľajší účastníci vo svojich písomných vyjadreniach k odvolaniu

žalobcu navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny

potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu /§ 212 ods.1

/ a dospel k záveru, že odvolanie je opodstatnené.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia

alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.

Z obsahu odvolania žalobcu je zrejmé, že nesúhlasil s tým, ako sa súd vysporiadal

s jednotlivými žalobnými bodmi, pričom zároveň namietal závažné procesné pochybenie,

9

a to, že s dvoma žalobnými bodmi (3,5) uplatnenými v rámci včas podanej žaloby sa

krajský súd v rámci odôvodnenia rozsudku nevysporiadal vôbec.

Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, bolo povinnosťou odvolacieho súdu skúmať

opodstatnenosť žalobcom vznesenej námietky, že krajský súd vec neposúdil v rozsahu

všetkých žalobných dôvodov.

Odvolací súd po dôkladnom oboznámení sa s podkladmi súdneho spisu zistil, že táto

námietka žalobcu je v plnom rozsahu dôvodná.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za

preukázané a ktoré nie, z ktorých dôvodov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

riadil, prečo nevykonal ďalšie nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.

Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Citované zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu

v zmysle SR vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí

obsahovať dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené.

Pokiaľ teda v posudzovanej veci krajský súd nepreskúmal komplexne žalobcove

procesné i hmotné námietky, podľa názoru odvolacieho súdu postupoval nedôsledne,

a preto prisvedčil žalobcovi v tom, že uvedeným postupom bolo porušené jeho právo na

spravodlivý a riadny súdny proces, právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde ako aj zásadu spravodlivého procesu podľa čl.

46 ods.1 a čl. 38 ods.2 Listiny základných práv a slobôd. Ústavný súd SR už vyslovil, že

„súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na

také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ ().

10

V správnom súdnictve je súd viazaný žalobou vymedzeným rozsahom a dôvodmi

preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, čomu zodpovedá povinnosť súdu

rozhodnúť o všetkých bodoch žaloby a v odôvodnení sa s nimi vysporiadať.

Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, že napadnutý

rozsudok krajského súdu podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

Za tohto stavu vo veci bolo by predčasné, aby Najvyšší súd SR zaujímal stanovisko

k námietkam odvolania ohľadne rozhodnutia, čo do merita veci. V novom rozhodnutí bude

povinnosťou krajského súdu vysporiadať sa dôsledne so všetkými námietkami žaloby.

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov odvolacieho konania

( v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.

V Bratislave 15. decembra 2010

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská