Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/53/2023

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci žalobcu: AVLIIS, s.r.o., so sídlom Malé Ostratice 236, 956 34 Ostratice, IČO: 46 351 728, zastúpeného advokátom JUDr. Marekom Čuhákom, so sídlom Ružová Dolina 8, 821 09 Bratislava, IČO: 52 940 624 proti žalovanému: SENOR s.r.o., so sídlom Kostolná Ves 219, 972 26 Kostolná Ves, IČO: 46 259 023, zastúpeného advokátskou kanceláriou IVANOVIČ LEGAL s.r.o., so sídlom Štúrova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 54 434 556, o zaplatenie 29 345,77 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. -176 zo dňa 15. novembra 2022 takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. -176 zo dňa 15. novembra 2022 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

Napadnutý rozsudok

1. Žalobca v žalobe uviedol, že na základe zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 1.1.2016 žalovanému vyfakturoval faktúrou FV2019/050 na sumu 2 652,72 Eur splatnou 27.12.2019 za sprostredkovanie lakovania, faktúrou č. FV2019/051 na sumu 1 250,40 Eur splatnou 27.12.2019 za sprostredkovanie zvárania, faktúrou č. FV2019/053 na sumu 8 884,54 Eur splatnou 27.1.2020 za sprostredkovanie pieskovania, faktúrou č. FV2019/054 na sumu 1 256,74 Eur splatnou 27.1.2020 za sprostredkovanie lakovania, faktúrou č. FV2019/055 na sumu 1 004,40 Eur splatnou 27.1.2020 za sprostredkovanie zvárania, faktúrou č. FV2020/001 na sumu 11 093,41 Eur splatnou 28.2.2020 za sprostredkovanie pieskovania, faktúrou č. FV2020/002 na sumu 2 139,88 Eur splatnou 28.2.2020 za sprostredkovanie lakovania a faktúrou č. FV2020/003 na sumu 1 063,68 Eur splatnou 28.2.2020 za sprostredkovanie zvárania, čo je spolu 29 345,77 Eur. V žalobe si zároveň uplatnil aj právo na úroky z omeškania vo výške 8 % z istiny za každú čiastkovú fakturovanú sumu, počnúc vždy dňom nasledujúcim po splatnosti konkrétnej faktúry a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

2. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz upomínacím súdom Okresným súdom Banská Bystrica, proti ktorému žalovaný podal včas dňa 22.2.2022 odpor. Žalovaný v odpore uviedol, že žalobca si voči žalovanému neuplatňoval len nároky na zaplatenie provízie v dohodnutej výške 20%, ale uplatňoval si aj neexistenčný nárok na zaplatenie za „odguličkovanie“, nakoľko okrem faktúr za sprostredkovanie vystavoval žalobca žalovanému faktúry aj za odguličkovanie. Odguličkovanie je súčasť procesu pieskovania a žalobca žiadne takéto činnosti pre žalovaného nevykonával. Žalovaný spätnou kontrolou v rámci vnútorného auditu zistil, že žalobca okrem faktúr, ktoré bol oprávnený vystaviť, vystavil aj ďalšie faktúry, ktoré boli vystavené neoprávnene. Žalovaný tak uhradil neoprávnene vystavené faktúry č. 2017029 a č. 2017004. Urobil tak vzhľadom na to, že mal so žalobcom nadštandardné vzťahy a plne mu dôveroval a žalobcom zasielané faktúry nepodroboval až takej detailnej kontrole, ako tomu bolo v prípade faktúr od iných dodávateľov. Neoprávnene vystavené faktúry boli tie, na ktorých sa uvádzalo „odguličkovanie“. Žalovaný po tomto zistení zaslal žalobcovi písomnosť s označením

Stanovisko k ukončenej sprostredkovateľskej zmluve zo dňa 8.7.2020, v ktorom ho informoval, že už má vedomosť o tom, že časť faktúr bola vystavená neoprávnene a v ktorom zároveň poukázal na to, že k neoprávneným úhradám v prospech žalobcu došlo práve na základe dôvery a dobrých vzťahov. Na základe uvedených faktúr žalovaný takýmto spôsobom žalobcovi zaplatil aj sumu 38.137,20 Eur okrem iného. Žalobca si voči žalovanému uplatňuje žalobou sumu 29 345,77 Eur s príslušenstvom, ktoré ku dňu 22.2.2022 predstavuje čiastku 4 828,82 Eur a toto pozostáva z úroku z omeškania vo výške 4 788,82 Eur a z paušálnej náhrady nákladov vo výške 40,- Eur. Keďže žalovaný má voči žalobcovi pohľadávku vo výške 38 37,20 Eur s príslušenstvom, ktorá žalovanému vznikla titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko neexistuje žiadny právny dôvod, na základe ktorého by mal žalobca nárok na tieto finančné prostriedky a žalobca má voči žalovanému žalovanú pohľadávku, žalovaný jednostranne započítava vyššie vzájomné splatné pohľadávky tak, že k momentu doručenia tohto oznámenia o jednostrannom započítaní pohľadávok, t.j. odporu sa pohľadávka žalobcu započítava s pohľadávkou žalovaného vo výške, v akej sa tieto pohľadávky vzájomne kryjú, t.j. 34 174,59 Eur. Započítavaním pohľadávok tieto v rozsahu tohto započítania ku dňu doručenia oznámenia o jednostrannom započítaní pohľadávok zanikajú. Žalovaný teda vzniesol kompenzačnú námietku, nakoľko podľa neho žalovaný nárok v celom rozsahu zanikne započítaním. Žalovaný preto navrhol, aby súd rozsudkom žalobu zamietol.

3. Okresný súd ďalej v odôvodnení uviedol, že žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že popiera tvrdenia žalovaného aj celú nasledovnú skutkovú argumentáciu. Žalobca uviedol, že predmet fakturácie na faktúrach č. 2017029 a č. 2017004 uviedol na vyžiadanie žalovaného s tým, že inak nezaplatí províziu. Provízia bola dohodnutá vo vyššej výške ako 20% a bola dohodnutá tak, že táto zodpovedá konkrétnym tabuľkám s vyčíslením odplaty žalobcu za jednotlivé obdobia. V tabuľke 1, ktorú pripojil k vyjadreniu a ktorú vyhotovil žalovaný sú uvedené čísla dielcov od 1 do 84, pričom ku každému dielcu je priradená peňažná suma za 1 ks daného dielca. Ide o sumu, ktorú si za prácu na tom dielci ponechá žalovaný po zaplatení treťou osobou s tým, že rozdiel medzi cenou zaplatenou treťou osobou za každý jednotlivý dielec a sumou prináležiacou za každý jednotlivý dielec žalovanému prináleží v zmysle dohody medzi stranami sporu žalobcovi. Žalobca mal právo na zaplatenie vyššej odplaty ako 20% z hodnoty sprostredkovaného obchodu. Žalovaný tým, že faktúry zaplatil, uznal, že záväzky v celom rozsahu trvali. Žalovaný sám navrhol, aby na faktúrach bolo uvedené „odguličkovanie“, čo teraz zneužil v neprospech žalobcu. Žalobca si je vedomý, že predmetné faktúry č. 2017029 a č. 2017004 sa môžu javiť ako zastierajúce, teda dissimulačné, čo však znamená, že platí ten obsah právneho úkonu, ktorý mal byť dissimuláciou zastretý. Teda platí, že aj týmito faktúrami bola uplatnená a žalovaným uhradená oprávnená odmena žalobcu za sprostredkovateľskú činnosť.

4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu poprel nárok žalobcu na odplatu vyššiu, ako je nárok na zaplatenie provízie vo výške 20% podľa zmluvy o sprostredkovaní. Žalobcom prikladanú tabuľku 1 nepozná a tabuľka 2 bola vytvorená tak, že do jej tvorby výrazne zasiahol žalobca. Žalovaný dal zamestnankyni pokyn, aby vytvorila tabuľku, avšak tá vo vzťahu k žalobcovi len mechanicky napísala to, čo jej nadiktoval konateľ žalobcu. Tabuľka 2 nebola nikdy vzájomne medzi stranami odsúhlasená, nie sú na nej podpisy a nie je ani pripojená žiadna komunikácia, ktorá by vyjadrovala konsenzus strán. Týka sa dielov a nie služieb. Žalobca pre žalovaného nevykonával žiadne práce ani nedodával tovar. Žalovaný poprel aj to, že by vyžadoval, aby časť odplaty bola systematicky fakturovaná tak, ako je to uvedené na faktúrach č. 2017029 a č. 2017004. Žalovaný až po rozsiahlej internej kontrole zistil, že žalobca si voči nemu uplatňoval neexistujúce nároky. Okresný súd ďalej v odôvodnení uviedol, že na pojednávaní vypočul konateľov oboch strán a svedkyne A. B., C. D. a C. E..

5. Rozhodnutie odôvodnil tým, že nárok uplatnený žalobcom nebol sporný. Ako obranu v spore však žalovaný uplatnil kompenzačnú námietku s tvrdením, že bez právneho dôvodu zaplatil faktúry žalobcu č. 2017029 zo dňa 11.9.2017 a faktúru č. 2017004 zo dňa 15.2.2017. Faktúry boli uhradené podľa tvrdení žalovaného, nakoľko mal so žalobcom nadštandardné vzťahy a dôveroval mu a preto ich nepodroboval detailnej kontrole. Neoprávnenosť fakturácie zistil až spätnou kontrolou v rámci svojho vnútorného auditu. Okresný súd ďalej dôvodil tým, že konateľ žalobcu poprel tvrdenia žalovaného v priebehu sporu a tvrdil, že výška odplaty bola medzi stranami dohodnutá na základe tabuliek a v skutočnosti prevyšovala províziu 20%, ktorá bola dohodnutá v písomnej zmluve. Tvrdil, že prax bola taká, že žalovaný systematicky vyžadoval, aby faktúry boli vystavované takým spôsobom, ako je to na faktúrach č. 2017029 a č. 2017004, lebo že inak neuhradí žalobcovi odplaty dohodnuté vo výške 20% za sprostredkovanie, resp. za kontinuálne zariaďovanie obchodných záležitostí: povrchová úprava kovov.

Výška odplaty žalobcu bola podľa konateľa žalobcu dohodnutá na návrh, resp. žiadosť žalovaného stanovením spôsobu jej určenia, ktorý zodpovedá konkrétnym tabuľkám s vyčíslením odplaty žalobcu za jednotlivé obdobia, počas ktorého žalobcovi odplata od žalovaného patrí. Časť provízie sa platila ako odguličkovanie. Mali ústnu dohodu.

6. Okresný súd ďalej dôvodil tým, že keďže faktúry za odguličkovanie nespadali pod zmluvu o sprostredkovaní, ktorá bola predložená súdu, musel súd zistiť, či medzi stranami existoval ešte nejaký ďalší právny vzťah, z ktorého by uvedené pohľadávky vznikli. Žalovaný existenciu inej zmluvy alebo dohody medzi stranami okrem predloženej písomnej zmluvy o sprostredkovaní poprel. Medzi stranami nebolo sporné, že odguličkovanie je technologický postup, ktorým sa na kovových výrobkoch čistia zvary. Z výpovede konateľa žalobcu vyplynulo, že pre žalovaného takúto činnosť nevykonával a ani žiadne iné práce. Nebola teda preukázaná žiadna činnosť, žiadne plnenie zo strany žalobcu v prospech žalovaného, na základe poskytnutia ktorého si žalobca uplatnil odmenu a za týmto účelom vystavil žalovanému faktúry za odguličkovanie. Pokiaľ by boli tieto faktúry vystavené na žiadosť žalovaného a išlo by o nejaký oprávnený nárok žalobcu, žalobca tento nárok nepreukázal. Neuviedol za akú činnosť, či plnenie boli vystavené predmetné faktúry. Pripojil tabuľky, na ktoré odkazoval a podľa ktorých vraj bola dohodnutá skutočná výška odmeny žalobcu za sprostredkovanie, avšak žalovaný tieto potvrdenia poprel a žalobcovi sa nepodarilo preukázať , že dohoda o stanovení výšky odplaty žalobcu na základe tabuliek naozaj existovala.

7. Okresný súd ďalej dôvodil tým, že z výpovedí svedkýň B. a E. vyplynulo, že žalobca vystavoval žalovanému aj faktúry za odguličkovanie, ale nevyplýva z týchto výpovedí, či sa táto činnosť vykonávala a ani ďalšie okolnosti ohľadne týchto faktúr. Z výpovede svedkyne D. vyplynulo, že sa fakturovalo 20% súm uvedených v tabuľkách, ktoré jej boli zaslané od žalovaného. Toto zodpovedá faktúram, ktoré žalobca pripojil k žalobe.

8. Okresný súd ďalej dôvodil tým, že nevylučuje, že faktúry, ktoré žalovaný namieta a ktoré uhradil, mohli byť vystavené aj s vedomím žalovaného. Nebolo však preukázané, že by bola týmito faktúrami fakturovaná odmena za nejakú skutočne vykonanú činnosť. Žalobca v podstate popiera, že sa vzťah medzi stranami riadil písomnou zmluvou o sprostredkovaní z 1.1.2016, a to aj napriek tomu, že nárok na províziu, ktorú si uplatňuje žalobou, o túto zmluvu opiera. Dovoláva sa zmluvy v žalobe a zmluvu aj pripojil ako listinný dôkaz k žalobe na preukázanie svojho nároku. Okresný súd ďalej v odôvodnení uzavrel, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že faktúry č. 2017029 a č. 2017004 boli vystavené oprávnene a teda nebola preukázaná existencia pohľadávok na základe týchto faktúr. Pokiaľ žalovaný zaplatil tieto faktúry, urobil tak bez právneho titulu. Žalobca sa v dôsledku toho bezdôvodne obohatil, pričom ide v zmysle o bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho dôvodu. Žalovanému preto vznikla pohľadávka voči žalobcovi titulom nároku na vrátenie bezdôvodného obohatenia.

9. Ak si žalovaný započítal uvedenú pohľadávku vo výške 38 137,20 Eur s pohľadávkou žalobcu uplatnenou v žalobe, ktorej celková výška bola vrátane príslušenstva ku dňu uplatnenia kompenzačnej námietky v sume 34 174,59 Eur, t.j. v sume nižšej ako pohľadávka žalovaného, žalovaná pohľadávka v dôsledku tohto započítania zanikla. Súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Odvolanie žalobcu

10. Žalobca sa včas podaným odvolaním domáhal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi plnú náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Pre prípad, že odvolací súd dospeje k tomu, že neboli splnené predpoklady na zmenu rozsudku súdu prvej inštancie žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania.

11. Žalobca v odvolaní uplatnil naplnenie odvolacieho dôvodu podľa (ďalej len ) tvrdiac, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi ako sporovej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa žalobcu závery súdu prvej inštancie v odôvodnení rozsudku sú svojvoľné, v dôsledku čoho je rozhodnutie súdu prvej inštancie bez náležitého odôvodnenia, preto je potrebné ho považovať za arbitrárne a navyše nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žalobca k tomu odcitoval z odôvodnení rozhodnutí Najvyššieho

súdu SR sp. zn. , sp. zn. a Ústavného súdu SR sp. zn. , a .

12. Podľa žalobcu v rozsudku súdu prvej inštancie chýba náležité odôvodnenie, čo má za následok nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Podľa žalobcu súd v odôvodnení rozsudku opísal zistený skutkový stav, avšak tento nesprávne právne vyhodnotil, keď prijal závery, že pohľadávky žalobcu na základe faktúr č. 2017029 a č. 2017004, ktoré žalovaný žalobcovi uhradil boli sporné, ich existencia nebola preukázaná, v dôsledku čoho sa žalobca mal bezdôvodne obohatiť na úkor žalovaného a preto je povinný toto bezdôvodné obohatenie vydať žalovanému. Tiež záver, že žalovaná pohľadávka zanikla v dôsledku započítania a v čase vyhlásenia rozsudku už žalovaná pohľadávka neexistovala.

13. Žalobca v odvolaní uviedol, že poukazuje na nemožnosť vznesenia kompenzačnej námietky, s ktorou skutočnosťou sa súd prvej inštancie nevysporiadal. Toto ďalej konkretizoval tak, že žalobca je toho názoru, že nárok vyjadrený formou vznesenej kompenzačnej námietky vo výške 38 137,20 Eur, ktorý žalovaný zdôvodnil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalobcovi je v celom rozsahu premlčaný. Žalobca v priebehu konania vzniesol námietku premlčania uvedeného nároku žalovaného, súd prvej inštancie sa však vznesenou námietkou premlčania v odôvodnení rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal. Započítať možno len pravé pohľadávky, súdne vymáhateľné, čo v uvedenom prípade nebolo splnené.

14. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku v bodoch 25 a 26 vyhodnotil výpoveď svedkýň B. a E., avšak z výsluchu C. E. vyplynulo, že žalovaný faktúry riadne zaradil do účtovnej dokumentácie, riadne ich uhradil, v súvislosti s uhradenými sumami si žalovaný uplatnil z týchto faktúr príslušné nároky vyplývajúce zo zákona o dani z pridanej hodnoty, resp. o dani z príjmov, čím podľa názoru žalobcu došlo zo strany žalovaného k účtovnému potvrdeniu dodania fakturovanej služby a teda žalobca riadne preukázal aj oprávnenosť tohto nároku voči žalovanému a voči žalovanému sa bezdôvodne neobohatil.

15. Žalobca ďalej namietal, že vyhodnotením predmetných dôkazov sú odlišné závery od záverov súdu prvej inštancie a dôkazmi bolo jednoznačne preukázané, že žalobca preukázal opodstatnenosť nároku vyplývajúceho z faktúr č. 2017029 a č. 2017004 a teda žalobca sa bezdôvodne neobohatil.

16. Žalobca uviedol, že je nepredstaviteľné, aby žalovaný nedôvodne uhradil faktúry v sume 38.137,20 Eur a žalobcovi túto skutočnosť oznamoval až prostredníctvom súdu formou vznesenej kompenzačnej námietky takmer po 5 rokoch od vystavenia týchto faktúr. Žalovaný je účtovnou jednotkou, u ktorej je vykonávaný pravidelný audit nezávislým auditorom, pričom zo zverejnených dostupných listín žalovaného ako účtovnej jednotky vyplýva, že nezávislý auditor vždy skonštatoval súlad účtovných údajov v jednotlivých záverečných správach, pričom z týchto správ nevyplýva, že by konateľ žalovaného ako štatutárny orgán signalizoval nepravdivosť alebo nesúlad účtovných údajov podľa zákona o účtovníctve, čo potvrdzuje tvrdenia žalobcu o nedôvodnosti tvrdení žalovaného, ktoré boli procesnou obranou žalovaného v prebiehajúcom spore.

17. Podľa žalobcu z vyššie uvedeného vyplýva, že závery súdu uvedené v bode 31 a 32 odôvodnenia boli neodôvodnené.

18. Žalobca namietal, že bol naplnený aj odvolací dôvod podľa , že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca uviedol, že namieta skutkové vady rozsudku. Podľa žalobcu súd prvej inštancie prakticky bez akéhokoľvek odôvodnenia neuveril tvrdeniam žalobcu a naopak uveril tvrdeniam žalovaného, zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli a neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané. Žalobca ďalej uviedol, že rozsah nesprávnych skutkových zistení súdu prvej inštancie skonkretizoval v bode 8 čl. III odvolania, v ktorom uviedol, že súd v odôvodnení rozsudku opísal zistený skutkový stav, avšak podľa názoru žalobcu tento skutkový stav následne nesprávne vyhodnotil, keď prijal záver, že pohľadávky žalobcu na základe faktúr č. 2017029 a č. 2017004, ktoré žalovaný žalobcovi uhradil boli sporné, ich existencia nebola preukázaná, žalobca sa v dôsledku ich úhrad bezdôvodne obohatil a je povinný toto bezdôvodné obohatenie vydať žalovanému, žalovaná pohľadávka zanikla v dôsledku započítania pohľadávky voči žalobcovi a v čase vyhlásenia rozsudku žalovaná pohľadávka neexistovala.

19. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný v kompenzačnej námietke tvrdil, že mal právo voči žalobcovi na zaplatenie 38 137,20 Eur na základe nedôvodných úhrad faktúr č. 2017029 a č. 2017004. Podľa žalobcu mal žalovaný k týmto tvrdeniam povinnosť uniesť bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dokazovania, ktoré podľa názoru žalobcu neuniesol, keďže žiadnym relevantným a dôveryhodným spôsobom údajnú nesprávnosť úhrad faktúr nezdôvodnil a nedokázal, a to aj s poukazom na skutočnosti uvedené vo výsluchu svedkyne C. E.. Dôkazný stav nemôže byť postavený len na tvrdeniach žalovaného, bez dôkladného preverenia týchto tvrdení. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preto trpí závažnými chybami a rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne.

Vyjadrenie žalovaného

20. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie vôbec nevzniesol námietku premlčania. Námietku premlčania vzniesol v inej právnej veci vedenej na Okresnom súde Prievidza medzi žalobcom a žalovaným pod sp. zn. . Pokiaľ by ju aj bol vzniesol, nebola by vznesená pri prvom úkone, ktorý žalobcovi patril potom, ako žalovaný vzniesol kompenzačnú námietku. Žalovaný uviedol, že pokiaľ by bol žalobca vzniesol námietku premlčania, táto by s poukazom na nebola dôvodná.

21. Žalovaný ďalej uviedol, že argumentácia, ktorú žalobca uviedol k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa sa k tomuto dôvodu nevzťahuje. Súd prvej inštancie správne rezultoval záver o nepreukázaní existencie iného dojednania než zmluvy o sprostredkovaní, pričom správne poukázal aj na to, že žalobca v rámci svojho výsluchu fakticky poprel ešte aj postup podľa zmluvy o sprostredkovaní. Žalovaný teda plnil v prospech žalobcu tak, že uhradil faktúry s predmetom odguličkovanie, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca pre žalovaného nevykonával práce, teda odguličkovanie, čo potvrdil aj samotný žalobca. Z dokazovania vyplynulo, že žalobca neposkytoval žalovanému žiadne iné služby ako sprostredkovanie. Pokiaľ žalobca odôvodňoval svoj nárok nejakými ústnymi dojednaniami, ktorých obsah nevedel ani presne definovať a odvolával sa na tabuľky, ktoré vytvoril jednostranne a ktoré neboli medzi stranami odsúhlasené a neboli podkladom pre fakturáciu, ako to vyplynulo z výpovede svedkyne A. B.. Žalobca nevysvetlil ani to, ako presne dospel k sumám uvedeným na faktúrach č. 2017029 a č. 2017004, neuviedol výpočet, ani len konkrétny obsah dojednania alebo iného dojednania než zmluvy o sprostredkovaní. Závery súdu prvej inštancie boli preto absolútne správne.

22. Žalovaný poukázal aj na to, že žalobca si v iných konaniach uplatňuje voči žalovanému nároky z faktúr s predmetom odguličkovanie, pričom svoje nároky odôvodňuje v každom konaní diametrálne odlišne. Žalovaný má z toho vyvodené, že žalobca koná špekulatívne a jeho skutkové tvrdenia sú zjavne nepravdivé. Žalovaný pritom poukázal na konania v konkrétnych veciach, ktoré podklady nemal k dispozícii počas konania pred súdom prvej inštancie a preto ich predkladá až teraz s týmto vyjadrením.

23. K námietke žalobcu, že zaúčtovaním faktúr došlo k preukázaniu nároku, žalovaný uviedol, že účtovník nemá možnosť preverovať reálne vykonanie prác subjektom, pre ktorý spracováva účtovníctvo, nie je pravdivé ani tvrdenie, že žalobca oznámil úhradu faktúr bez právneho dôvodu žalobcovi až po 5 rokoch, pretože tak ako to vyplýva z napadnutého rozsudku, žalovaný predložil v konaní stanovisko k ukončenej sprostredkovateľskej zmluve zo dňa 8.7.2020, v ktorom sa jednoznačne hovorí, že žalobca už má vedomosť o tom, že časť faktúr bola vystavená neoprávnene a v ktorom zároveň žalovaný poukázal na to, že k neoprávneným úhradám v prospech žalobcu došlo práve na základe dôvery a dobrých vzťahov. Pokiaľ žalobca namietal, že prvoinštančný súd uveril tvrdeniam žalovaného a neuveril tvrdeniam žalobcu a žalovaný neuniesol bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu, žalovaný uviedol, že takáto argumentácia je sčasti nepravdivá a sčasti nesprávna. Žalovaný riadne zdôvodnil, prečo neboli úhrady oprávnené, popísal spoluprácu medzi žalobcom a žalovaným, vyjadril sa k vnútornému auditu a k jeho zisteniam týkajúcim sa neoprávnenej fakturácie, k čomu predložil aj dôkazy týkajúcej sa výšky súm, ktoré bol žalobca skutočne oprávnený fakturovať na základe zmluvy o sprostredkovaní a preukázal ich úhradu. Ďalej k dokazovaniu neoprávnenosti fakturácie prevyšujúcej 20%-ný nárok na províziu vyplývajúci zo zmluvy o sprostredkovaní žalovaný poukázal na to, že platí negatívna dôkazná teória, a teda že od nikoho nie je možné požadovať, aby preukazoval, že nejaká skutočnosť neexistuje. Bol to žalobca, kto tvrdil existenciu ešte iného dojednania, než je zmluva o sprostredkovaní a preto dôkazné

bremeno v tejto časti jednoznačne zaťažovalo žalobcu, ktoré však neuniesol. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a rozhodol o práve žalovaného na náhradu trov konania.

Posúdenie odvolacím súdom 24. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ) oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie, bez nariadenia pojednávania v súlade s , viazaný rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi a zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie (, , ) prejednal odvolanie a dospel k záveru, že odvolaniu je potrebné vyhovieť.

25. Podľa , (1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

26. Podľa , (2) V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

27. V prvoinštančnom konaní nebolo sporné, že žalobca mal voči žalovanému nezaplatené pohľadávky tak, ako boli uplatnené v žalobe. Nebolo sporné ani to, že žalobca mal právo na v žalobe uplatnený úrok z omeškania s úhradou týchto pohľadávok. Sporné bolo, či na základe žalovaným uplatnenej kompenzačnej námietky došlo k započítaniu žalovaných pohľadávok s pohľadávkami žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia.

28. Podľa žalobcu, žalovaný nemal pohľadávku na vrátenie bezdôvodného obohatenia voči žalobcovi, pričom nezvládol bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu vo vzťahu k započítavaným pohľadávkam, a to aj s poukazom na skutočnosti uvedené vo výsluchu svedkyne C. E.. Táto odvolacia námietka nemala oporu v obsahu súdneho spisu, skutkových tvrdeniach žalovaného, ani vo vykonanom dokazovaní. Prvoinštančný súd v odôvodnení rozhodnutia jasne a zrozumiteľne uviedol skutkové tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca nemal právny dôvod na fakturáciu odguličkovania, pretože takúto činnosť pre žalovaného nevykonával a preto zaplatenie takýchto faktúr žalovaným žalobcovi bolo platením bez právneho dôvodu. Tieto skutkové tvrdenia boli preukazované výsluchom strán, pričom prvoinštančný súd z týchto dôkazov zistil, že žalobca pre žalovaného odguličkovanie, čo je súčasť technologického procesu pieskovania kovov, nevykonával. Žalovaný tak zvládol aj bremeno tvrdenia aj dôkazné bremeno. Naopak, bol to žalobca ktorý svoje skutkové tvrdenia, ktorými poprel nároky uplatnené vo vznesenej kompenzačnej námietke v prvoinštančnom konaní nepreukázal.. Žalobca poprel tvrdenie žalovaného, že platby prijal bez právneho dôvodu, avšak na toto svoje tvrdenie dôkazy nepredložil. Tvrdil, že faktúry č. 2017029 a č. 2017004 boli označené za odguličkovanie na základe žiadosti žalovaného, pričom išlo o fakturáciu provízií za sprostredkovateľskú činnosť nad dohodnutých 20% za sprostredkovanie obchodov pre žalovaného dohodnutých v písomnej zmluve, a to na základe ústnej dohody. Žalovaný takéto skutkové tvrdenia poprel s tým že v písomnej dohode bola dohodnutá 20 % výška provízie, iná ani ústna dohoda nebola uzatvorená , tabuľky predkladané žalobcom neboli stranami odsúhlasené, bolo teda na žalobcovi aby svoje skutkové tvrdenia preukázal, avšak ako je vyššie uvedené toto dôkazné bremeno žalobca nezvládol.

29. Žalobca namietal aj nesprávne skutkové zistenie prvoinštančným súdom, keď podľa žalobcu z dôkazu výsluchom svedkyne E. bolo preukázané, že predmetné faktúry boli riadne zaúčtované do účtovníctva žalovaného a tým došlo k účtovnému potvrdeniu dodania fakturovanej služby. K takto uplatnenej námietke je možné uviesť, že je to súladné s tvrdením žalovaného, ktorý tvrdil, že uvedené faktúry prijal a uhradil z dôvodu nedostatočnej kontroly na svojej strane. Zaúčtovanie faktúry do účtovníctva ešte neznamená, že bola naplnená materiálna podmienka fakturácie a teda že dodávateľ dodal a odberateľ prijal fakturované plnenie. Z výpovede svedkyne E. prvoinštančný súd zistil, že žalobca takéto faktúry za odguličkovanie vystavoval pre žalovaného a teda boli predmetom účtovníctva

žalovaného, avšak z tejto výpovede nevyplýva, že žalobca takúto činnosť skutočne vykonával a ani žiadne konkrétne okolnosti ohľadom predmetu fakturácie týmito faktúrami, teda či bolo nimi fakturované reálne poskytnuté plnenie.

30. Na základe uvedeného, odvolacím námietkám naplnenia dôvodu vecnej nesprávnosti napadnutého rozhodnutia podľa nebolo možné vyhovieť pre ich nedôvodnosť.

31. Žalobná námietka, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ) tým, že sa prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal so žalobcom vznesenou námietkou premlčania, čím rozhodnutie nemá náležité odôvodnenie, bola dôvodná. V súvislosti s touto námietkou žalobca namietal nemožnosť vznesenia kompenzačnej námietky pre premlčanie údajného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.

32. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalobcu proti platobnému rozkazu, v ktorom tento vzniesol kompenzačnú námietku okrem iného uviedol: „Z právnej opatrnosti, ak by konajúci súd z akéhokoľvek dôvodu dospel k záveru, že zaplatením vyššie uvedených faktúr sa žalobca bezdôvodne obohatil, si žalobca uplatňuje námietku premlčania voči žalovaným uplatnenému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia by už uplynula.“ Prvoinštančný súd sa touto námietkou žalobcu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal. Možno uviesť, že námietka premlčania uplatnená v prvoinštančnom konaní je námietkou podstatnou, bez vysporiadania sa s ktorou nemá rozhodnutie súdu naplnené atribúty spravodlivého súdneho konania podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

33. Prvoinštančný súd námietku premlčania, ktorú žalobca v prvoinštančnom konaní uplatnil ako prostriedok procesnej obrany proti žalovaným vznesenej kompenzačnej námietke v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol a neuviedol ani to, ako sa s ňou vysporiadal a tým odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nemá všetky náležitosti podľa .

34. Nezaoberanie sa podstatnou námietkou strany sporu, ktorou je námietka premlčania, predstavuje nesprávny procesný postup súdu napĺňajúci odvolací dôvod podľa .

35. Keďže z absencie vysporiadania sa so žalobcom vznesenou námietkou premlčania žalovaným započítavaných pohľadávok možno vyvodiť, že sa ňou prvoinštančný súd nezaoberal vôbec, ide o takú chybu v procesnom postupe, ktorú nie je možné napraviť odvolacím súdom, nakoľko rozhodnutie o námietke premlčania patrí prvoinštančnému súdu.

36. Rozsah, v akom sú súdy povinné odôvodniť svoje rozhodnutia, sa líši podľa povahy rozhodnutia a okolností sporu (rozhodnutie ESĽP vo veci týkajúcej sa sťažnosti 30544/96 vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.1.1999). Súd nemusí dať podrobnú odpoveď na každú žalobnú námietku, ak však súd nedá odpoveď na podstatnú námietku súvisiacu s predmetom súdnej ochrany, je takýto nedostatok treba považovať za prejav svojvôle. Uvedené vyplýva aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR, napr.: „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (, , ).“

37. Na základe uvedeného odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie podľa a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Bude úlohou prvoinštančného súdu v ďalšom konaní doplniť posúdenie veci o posúdenie vznesenej námietky premlčania a následne znovu rozhodnúť. Rozhodnutie odôvodniť s náležitosťami podľa vrátane vyhodnotenia uplatnenej námietky premlčania.

38. O trovách konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci ( ).

39. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).