Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ObdoV/23/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu S. V. P., Š. P., Ţ., N.. G..

M. R. Š. 1, IČO: X., zastúpeného advokátom JUDr. J. V., N.. S. X., H., proti žalovanému S.

E., a.s., B., M. N. X., IČO: X., o zaplatenie 587 139 Eur s príslušenstvom, vedenej na

Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. , na dovolanie žalovaného proti rozsudku

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. decembra 2009, č.k. -374, takto

rozhodol:

Dovolanie žalovaného sa o d m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 26. novembra 2008, č.k. -281 uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 176 141 433,60 Sk s 9,43 % ročným úrokom

od 30. januára 2003 až do zaplatenia a 8 553 400 Sk náhrady trov konania.

Rozhodol tak s odôvodnením, že predmetom sporu je zaplatenie peňažnej pohľadávky

z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo tým, že žalovaný odoberal od žalobcu

povrchovú vodu, potrebnú na výkon jeho podnikateľskej činnosti počas roka 2002, za ktorú

zaplatil nižšiu sumu, akú mu žalobca vyúčtoval. Žalovaný odoberal od žalobcu povrchovú

vodu bez právneho dôvodu, na základe čoho žalovanému vzniklo bezdôvodné obohatenie.

Po vykonanom dokazovaní listinnými dôkazmi a na základe usmernenia odvolacím súdom,

vyslovenom v zrušujúcom uznesení z 23. apríla 2008, č. k. - 241 súd prvého

stupňa dospel k záveru, že medzi účastníkmi nie je sporná existencia platného povolenia

2

vodohospodárskeho orgánu- Okresného úradu v Michalovciach, odbor tvorby a ochrany

životného prostredia č. X., z 25. februára 1997, vydaného žalovanému na jeho žiadosť,

ktorým je určený predmet plnenia – povrchová voda a súčasne je určený maximálny rozsah

plnenia na obdobie jedného roka, rozsah skutočného plnenia v roku 2002, zaplatená suma

jednotlivých mesačných faktúr a neexistencia technickej možnosti zo strany žalobcu zamedziť

dodávke vody žalovanému. Podľa názoru súdu právny vzťah účastníkov vymedzuje príloha č.

1 k Výmeru Ministerstva financií SR č. bod 1 tak, že regulácia cien sa vzťahuje na

odbery povrchovej vody podľa o vodách, pričom podľa

bodu 2 odber vody sa uskutočňuje na základe dohody o odplatnom odbere, ktorú uzatvára

dodávateľ povrchovej vody s jej odberateľom. Nepochybnou podmienkou pre uzavretie

dohody je povolenie vodohospodárskeho orgánu. Podľa platných pravidiel pre reguláciu cien

príslušný cenový orgán tvoril maximálnu cenu skúmaním nákladov a ich vývoja definovaných

v ustanovení § 2 ods.3 písm.a/ zákona o cenách, pričom jej výška bola stanovená tak, aby

spolu s primeranou výškou zisku pokryla pomernú časť nákladov vynakladaných správcom

vodných tokov na túto správu. Bolo preukázané, že žalobca žalovanému a ani žiadnemu

ďalšiemu odberateľovi nefakturoval odber povrchovej vody nad výšku maximálnej ceny,

určenej cenovým výmerom. Z ekonomických dokladov žalobcu bolo preukázané, že

hospodársky výsledok žalobcu – zisk vo výške 16,9 mil. Sk bol tvorený vrátane započítania

spornej faktúry č. 91220080 z 15. januára 2003 na sumu 176 141 433,60 Sk, inak by

zaznamenal stratu vo výške cca 140 mil. Sk. Žalobca pre účely tvorby svojich cien účtoval iba

ekonomicky oprávnené náklady, predpokladané príslušnými ustanoveniami zákona o cenách,

pričom neporušil ani podzákonné normy. Ak žalovaný nezaplatil uplatnenú pohľadávku,

získal na úkor žalobcu tovar vo vyššej hodnote ako zaplatil, teda sa bezdôvodne obohatil,

preto súd žalobe poukazom na ustanovenie § 451 Občianskeho zák. vyhovel.

Na odvolanie žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací vec

prejednal a rozhodol rozsudkom zo 16. decembra 2009, č. k. -344 tak, že

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalobcovi náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal.

Rozhodol tak s odôvodnením, že súd prvého stupňa v súlade s právnym názorom

vysloveným v zrušujúcom rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

správne skonštatoval, že medzi účastníkmi nebola uzavretá zmluva o odbere

povrchových vôd pre rok 2002, pretože v rámci rokovaní o uzavretie zmluvy nedošlo medzi

3

účastníkmi k dohode o cene, pričom neboli splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 3

ods.1 , podľa ktorého dohoda o cene vznikne aj tým, že kupujúci

zaplatí cenu tovaru vo výške požadovanej predávajúcim. Na potrebu navýšenia ceny odberu

povrchových vôd oproti predchádzajúcemu obdobiu poukazoval žalobca pri rokovaniach so

žalovaným v priebehu roka 2002, čo vyplýva zo záznamu pre pamäť z prejednania

podmienok kúpnej zmluvy pre rok 2002. Pri určení výšky platieb za odber povrchových vôd

v roku 2002 žalobca postupoval podľa v zmysle ,

podľa ktorého sa ekonomicky oprávnenými nákladmi rozumejú náklady na obstaranie

zodpovedajúceho množstva priameho materiálu, mzdové a ostatné náklady a v prípade

platného systému regulácie miezd len tie, ktoré tomuto systému zodpovedajú, technologicky

nevyhnutné ostatné priame a nepriame náklady a náklady obehu, pri posudzovaní ekonomicky

oprávnených nákladov sa vychádza z vývoja obvyklej úrovne týchto nákladov

v porovnateľných ekonomických podmienkach s prihliadnutím na osobitosti daného tovaru.

Regulácia ceny odberu povrchovej vody sa do 31. decembra 2002 vykonávala podľa Výmeru

ministerstva financií SR č. R – 1/1996 z 12. marca 1996, ktorým sa určuje rozsah tovaru

s regulovanými cenami, pričom v časti A – Maximálne ceny sa pod číselným kódom

41.00.12 stanovila cena povrchovej vody vrátane DPH vo výške 1,90 Sk/m3 ako maximálna

cena s tým, že podmienky regulácie cien povrchovej vody sa uskutočňujú na základe dohody

o odplatnom odbere povrchovej vody, ktorú uzatvára dodávateľ povrchovej vody s jej

odberateľom.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že cena účtovaná žalobcom za odber 1m3

povrchových vôd nedosahovala ani po jej doúčtovaní sumu stanovenú cenovými predpismi

ako maximálnu pre sporné obdobie. Z rozboru hospodárskej činnosti žalobcu pre rok 2002,

ako aj správy audítora z overenia účtovnej závierky k 31. decembru 2002 možno vyvodiť

záver, že pri určení výšky ceny odberu povrchových vôd pre rok 2002 žalobca vychádzal

z ekonomicky oprávnených nákladov tak, ako ich dokazovaní dospel k správnemu záveru, že

na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 Občianskeho

zákonníka v rozsahu uplatnenom žalobou, pričom vzhľadom na charakter daného prípadu

prichádza do úvahy poskytnutie peňažnej náhrady v rozsahu zodpovedajúcom ekonomicky

oprávneným nákladom na poskytnuté plnenie. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil

4

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný. Žiada rozsudok

odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že v odvolaní podrobne vysvetlil, prečo považoval

určenie sumy bezdôvodného obohatenia súdom prvého stupňa za nesprávne a odvolací súd sa

s argumentáciou žalovaného nijako nevysporiadal, teda odvolací súd nerozhodol tak ako to

navrhol. Ďalej namietal, že obvyklú cenu nemožno stanoviť iba na základe tvrdenia jednej zo

strán bez toho, aby sa vykonalo dokazovanie vo veci stanovenia ceny obvyklej, jednoduchým

aktom akceptovania návrhu žalobcu bez toho, aby sa odvolací súd zaoberal obchodným

vzťahom medzi žalobcom a žalovaným a trhovou cenou. Výšku obvyklej ceny zistil súd

prvého stupňa a odvolací súd len na základe Správy o rozbore o výsledku hospodárskej

činnosti za rok 2002 a Správy audítora z overenia účtovnej závierky k 31. decembru 2002.

Tieto dva podklady považovali oba súdy za dostatočné nástroje na zistenie obvyklej trhovej

ceny a nevykonali v tomto smere už žiadne dokazovanie. Žalovaný je názoru, že odvolací súd

mal vytýčiť pojednávanie, na ktorom mal dať žalovanému príležitosť vyjadriť sa aj

k správnosti výpočtu sumy bezdôvodného obohatenia. Uvedeným postupom mu bola, podľa

jeho názoru, odňatá možnosť konať pred súdom, čo zakladá prípustnosť dovolania podľa

Tento argument je zvýraznený aj tým, že v napadnutom rozsudku niet

zmienky o tom, ako sa odvolací súd vyrovnal s doplnením argumentácie odvolania, ktoré

podal žalovaný 11. decembra 2009. Ďalej tým, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je

vzhľadom na zložité právne a skutkové okolnosti veci neprimerane stručné a nepresvedčivé

a tým, že odvolací súd dostatočne neodôvodnil svoje rozhodnutie nepripustiť dovolanie podľa

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie žalovaného odmietnuť ako

neprípustné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania najskôr to, či sa ním napáda rozhodnutie, proti ktorému je

dovolanie prípustné.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

5

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Podľa ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa ale len vtedy, ak odvolací súd vo výroku vyslovil,

že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného právneho

významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods.3

).

Odvolací súd v danom prípade potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, avšak vo výroku

svojho rozhodnutia nevyslovil, že je dovolanie prípustné. Dovolanie preto podľa ustanovenia

prípustné nie je.

Dovolateľ v dovolaní tvrdí, že mu bola postupom odvolacieho súdu odňatá možnosť

konať pred súdom. Ak by k takémuto nesprávnemu postupu odvolacieho súdu skutočne došlo,

zakladalo by to prípustnosť dovolania podľa

Pod odňatím možnosti konať pred súdom ( ) treba vidieť taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných

práv, ktoré sú mu priznané v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho

práv a právom chránených záujmov. K takémuto postupu v prejednávanej veci nedošlo.

Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,

ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všeobecných detailov sporu

uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu

(prvostupňového a odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z jeho aspektu je plne realizované základné právo

účastníka na spravodlivý proces ( č. 313/2004 ).

Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu obsahuje všetky náležitosti stanovené § 157

ods. X Odvolací súd vec správne právne posúdil a rozhodnutie odôvodnil v súlade

s požiadavkou preskúmateľnosti rozhodnutia, dal odpoveď na námietky, ktoré mali pre vec

podstatný význam.

6

Odvolací súd vždy nariadi pojednávanie v prípadoch uvedených v ustanovení § 214

ods.1 Je na úvahe súdu, či v ostatných prípadoch nariadi pojednávanie. Odvolací súd

postupoval v súlade so zákonom, keď v danej veci nenariadil pojednávanie, nakoľko nebol

daný dôvod uvedený v , t.z. nariadenie pojednávania bolo na vôli

odvolacieho súdu. Odvolací súd postupoval v súlade s ustanovením .

keďže dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Týmto postupom

nebolo porušené právo žalovaného realizovať svoje procesné práva.

Žalovaný mohol v konaní využiť svoje práva a uplatniť procesným predpisom

dovolaným spôsobom vplyv na priebeh konania a rozhodnutie súdu. Mal možnosť vyjadriť

svoj názor, ako sa majú príslušné predpisy hmotného práva na vec správne aplikovať, ako sa

majú skutkové zistenia právne hodnotiť a aký konečný záver o dôvodnosti žaloby sa má

vyvodiť. Skutočnosť, že odvolací súd jeho právne hodnotenie neakceptoval, nemožno

považovať za odňatie práva konať pred súdom. Dôvod zakladajúci prípustnosť dovolania

podľa v prejednávanej veci nebol daný. Keďže dovolací súd nezistil ani

iný dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania, dovolanie žalovaného ako neprípustné

podľa v spojení s ustanovením ako neprípustné

odmietol.

Žalobca mal v dovolaní úspech, mal by preto právo na náhradu trov dovolacieho

konania ( v spojení s a ). Žalobcovi však

v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu dovolací súd ich náhradu nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 16. decembra 2010

JUDr. Anna Marková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.