Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžso/18/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej PhD., v právnej veci ţalobcu: O., nar. X., bytom K., zast.: JUDr. A., advokátom

so sídlom U., proti ţalovanej: Sociálna poisťovňa – ústredie, so sídlom Ulica 29. augusta

č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu

v dávkovom konaní, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa

23. februára 2010 č. k. -35, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove

zo dňa 23. februára 2010 č. k. -35 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovanej

č. 223-4277/2009 z 11. septembra 2009 a rozhodnutie č. 224-4276/2009 zo dňa

02. októbra 2009 z r u š u j e a veci jej v r a c i a na ďalšie konanie.

Ţalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Ţalovaná je povinná do 30 dní od doručenia rozsudku zaplatiť ţalobkyni (na účet jeho

právneho zástupcu) náhradu trov konania, ktorú tento v lehote 3 dní súdu písomne vyčísli

pod sankciou odňatia tohto práva.

2

O d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na správnom orgáne

Rozhodnutie č. 1:

V poradí prvým rozhodnutím č.: 223-4277/2009 zo dňa 11. septembra 2009 ţalovaná

podľa a o sociálnom poistení

(v texte rozsudku ďalej len „“) potvrdila odvolaním napadnuté

rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník, č. 300-282/2009, číslo ISUP:

1109023351, zo dňa 25. júna 2009, vo veci nepriznania nároku na náhradu za bolesť

v dôsledku pracovného úrazu, ktorý utrpel dňa 4. októbra 2003, v sume 53.475,40 €.

Pri svojom zamietavom rozhodnutí ţalovaná vychádzala zo skutkového stavu,

ţe ţalobca dňa 4. októbra 2003 utrpel pracovný úraz. Praktický lekár pre dospelých vydal

dňa 10. augusta 2004 lekársky posudok, v ktorom ohodnotil bolesť ţalobcu na bodov

(potvrdené inými lekármi dňa 14. októbra 2004).

Následne Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník, právoplatným rozhodnutím zo dňa

11. novembra 2004, č. 300-276/2004 priznala s prihliadnutím na ustanovenie § 99 ods. 2

v spojení s vyhlášky ministerstiev zdravotníctva

a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov

č. o odškodňovaní bolesti a sťaţenia spoločenského uplatnenia (ďalej na účely

toho rozsudku len „vyhl. č. “) ţalobcovi nárok na náhradu za bolesť v sume

2.389,96 €, nakoľko pôvodne vyčíslený nárok ( bodov x 60,– Sk= 104.550 Sk)

prekročil právnymi predpismi určenú maximálnu sumu.

Podľa v znení účinnom do 31. júla 2004 suma

náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nemôže v úhrne byť vyššia

ako suma podľa osobitného predpisu (odkaz na poznámku pod čiarou smeroval

k vyhl. č. ).

3

Podľa vyhl. č. celková výška odškodnenia za bolesť

a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť

sumu 240 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000 Sk.

Podľa vyhl. č. v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže

súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to

i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

Podľa v hore uvedenom znení

sa z úrazového poistenia za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú úrazové

dávky, a to náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Rozsudkom okresného súdu zo dňa 21. apríla 2006 vo veci toho istého pracovného

úrazu ţalobcu bolo rozhodnuté o mimoriadnom zvýšení náhrady za bolesť na sumu

53.475,40 € podľa vyhl. č. , a ktorým bol zaviazaný zamestnávateľ

ţalovaného S., s. r. o. C.

Na základe uvedeného rozsudku podal ţalobca dňa 04. augusta 2006 na Sociálnu

poisťovňu, pobočka Svidník ţiadosť o priznanie úrazových dávok. Nakoľko uvedená pobočka

listom odmietla túto ţiadosť, po konaní na Krajskom súde v Prešove bola pobočka zaviazaná

povinnosťou o ţiadosti ţalobcu konať a rozhodnúť.

Po podaní ţaloby na Krajský súd v Prešove proti rozhodnutiu ţalovanej zo 6. februára

2008, ktorým potvrdila prvostupňové rozhodnutie o nepriznaní ţalobcovi nároku na výplatu

náhrady za bolesť a náhrady za sťaţenie spoločenského uplatnenia, krajský súd rozsudkom

zo dňa 25. novembra 2008 zrušil uvedené rozhodnutie ţalovanej zo 06. februára 2008 a vec

vrátil odporkyni na ďalšie konanie.

V tomto konaní prvostupňový orgán ako aj samotná ţalovaná vychádzala z právneho

stavu k 01. augustu 2004, kedy ustanovenie odseku 2 obsiahnuté v

bol zrušený , ktorým sa mení a dopĺňa

o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

4

Na základe citácie Osobitnej časti dôvodovej správy k navrhovanej zmene v § 99

ţalovaná dospela k záveru o sledovanom úmysle zamedzenia poskytovania neprimerane

vysokých súm náhrad za bolesť a náhrad za sťaţenie spoločenského uplatnenia. Táto limitácia

má podľa ţalovanej (citované doslovne zo str. 5 odôvodnenia) „zamedziť moţnosti

finančného deficitu v základnom fonde úrazového poistenia, nakoľko poistné na tento druh

poistenia nebolo nastavené na úrazové dávky, ktoré by pre poškodeného z jednej poistnej

udalosti mohli činiť v komplexe s ďalšími druhmi úrazových dávok poskytovaných

poškodenému zamestnávateľom následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania

podľa zákona mnohomiliónové sumy (k 1. septembru roku 2005 boli v prebiehajúcich

súdnych konaniach uplatňované podľa § 7 ods. 3 vyhlášky náhrady za bolesť a náhrady

za sťaţenie spoločenského uplatnenia v celkovej sume prevyšujúcej jednu miliardu Sk).“

Ďalej ţalovaná uviedla, ţe neposkytuje náhradu škody tak, ako to poskytoval

vo svojich , ale poskytuje úrazové dávky za podmienok ustanovených

v Štvrtej hlave (konkrétne v a 111). Na vyplatenie uvedenej škody

bol vecne legitimovaný zamestnávateľ.

Záverom ţalovaná uviedla, ţe nespochybňuje rozsudok okresného súdu zo dňa

21. apríla 2006 a ani nespochybňuje výšku sumy, ktorú tento súd priznal ţalobcovi

ako mimoriadne zvýšenie za bolesť. Avšak ţalovaná tvrdí, ţe rozsudkom okresného súdu

nebola zaviazaná ako vedľajší účastník konania ale zamestnávateľ ţalobcu. Navyše v čase

vzniku pracovného úrazu dňa 4. októbra 2003 ešte na majetok jeho zamestnávateľa nebol

vyhlásený konkurz. Ten bol vyhlásený aţ 26. júla 2007.

Tieţ ţalovaná vyhlásila, ţe nemá vedomosť o existencii právnej normy v platnom

právnom poriadku, na základe ktorej by Sociálna poisťovňa mala vyplatiť úrazovú dávku

poškodenému v sume určenej podľa vyhl. č.

Rozhodnutie č. 2:

V poradí druhým rozhodnutím č.: 224-4276/2009 zo dňa 02. októbra 2009 ţalovaná

podľa a potvrdila odvolaním

napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník, č. 300-283/2009, číslo ISUP:

1109023352, zo dňa 25. júna 2009, vo veci nepriznania nároku na náhradu za sťaţenie

5

spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu, ktorý ţalobca utrpel dňa 04. októbra

2003, v sume 115.714,– €.

II.

Konanie na prvostupňovom súde

Proti hore citovaným rozhodnutiam 1 a 2 ţalovanej podal ţalobca ţaloby

zo 07. októbra 2009 na Krajský súd v Prešove.

Krajský súd v Prešove ako súd prvého stupňa na pojednávaní dňa 23. februára 2010

spojil uznesením veci u neho vedené pod sp. zn. a na spoločné

konanie s tým, ţe konanie bude ďalej vedené pod sp. zn. , nakoľko v uvedených

veciach ide o tých istých účastníkov konania a tieto veci spolu skutkovo súvisia.

Následne krajský súd preskúmal rozhodnutia a postup správneho orgánu v rozsahu

a z dôvodov uvedených v ţalobách dospel k záveru, ţe rozhodnutia a postup správneho

orgánu v medziach ţalôb sú v súlade so zákonom, a preto ţaloby zamietol.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe pobočka sociálnej poisťovne postupovala

v súlade so a vyhl. č. , ak prvostupňovými rozhodnutiami

rozhodla tak, ţe ţalobca nemá nárok na náhradu za bolesť v sume 53.475,40 € a nemá nárok

na náhradu za sťaţenie spoločenského uplatnenia v sume 115.714,– € (krajský súd

tu asi omylom uviedol menu Sk) podľa v spojení s ustanovením

ods. 2 vyhl. č.

Krajský súd predovšetkým vychádzal z tej skutočnosti, ţe osobitným predpisom

uvedeným v v znení účinnom do 31. júla 2004 je vyhl. č. 32/1965

Zb., ktorá v svojom ustanovení § 7 ods. 2 ustanovuje výšku odškodnenie za bolesť

a za sťaţenie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia, a to limitným spôsobom. Ďalej

krajský súd uviedol, ţe aplikácia cit. vyhl. č. vzhľadom na citované

ustanovenie v znení účinnom do 31. júla 2004 neprichádza

do úvahy v dávkovom konaní.

6

Následne sa krajský súd stotoţnil s názorom prvostupňového správneho orgánu

a ţalovanej, ţe úrazové dávky, medzi ktoré patrí aj náhrada za bolesť a za sťaţenie

spoločenského uplatnenia, sú poskytované za podmienok upravených zákonom a ţe úrazová

dávka nie je náhradou škody na zdraví ţalobcu. Obdobne ako pobočka ţalovanej

a samotná ţalovaná je krajský súd toho názoru, ţe aplikácia § 112 ods. 1 písm. a)

v predmetnej veci neprichádza do úvahy.

Podľa sa dávka prizná alebo sa zvýši

odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia,

že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne

od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí,

že sa dávka priznala v nižšej sume, ako patrí.

III.

Odvolanie žalobcu/stanoviská

Vo včas podanom odvolaní z 12.04.2010 (č. l. 44) proti rozsudku prvostupňového

súdu ţalobca poukázal na nesprávnosť právneho názoru pobočky ţalovanej vo Svidníku.

Predovšetkým zdôraznil, ţe v súvislosti s utrpeným pracovným úrazom mu pobočka Svidník

svojím rozhodnutím zo dňa 29. 12. 2004 priznala nárok na náhradu v sume 168.000,–Sk,

ktorý bol následne vyplatený.

Ďalej Okresný súd vo Svidníku rozsudkom zo dňa 21.04.2006 č. k. -115,

ktorý nadobudol právoplatnosť 31.05.2006, rozhodol podľa vyhl. č.

o odškodňovaní bolesti a sťaţenia vo veci toho istého pracovného úrazu o mimoriadnom

zvýšení náhrady za bolesť na sumu 1.611.000,– Sk a o mimoriadnom zvýšení náhrady

za sťaţenie spoločenského uplatnenia na sumu 3.486.000,- Sk. Ţalobca v súvislosti s týmto

rozsudkom síce uznal, ţe tieto náhrady mu mal zaplatiť zamestnávateľ. Na druhej strane však

poukázal na ustanovenie , kde nárok na úrazové dávky z úrazového

poistenia zamestnávateľa má jeho zamestnanec.

7

Ţalobca si náhradu za bolesť a náhradu za sťaţenie spoločenského uplatnenia uplatnil

aj od zamestnávateľa, na ktorého majetok po začatí exekučného konania bol vyhlásený

uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 26.07.2007 konkurz.

Tieţ ţalobca zdôraznil, ţe „je zrejme nezmyslom“ ţiadať o výkon rozhodnutia

rozsudku okresného súdu smerom k vedľajšiemu účastníkovi, lebo si je vedomý právnej

neprípustnosti takejto exekúcie. Naopak, týmto rozsudkom je ţalovaná viazaná nie ako

vedľajší účastník konania, ale ako verejnoprávna inštitúcia vykonávajúca sociálne a teda aj

úrazové poistenie zamestnancov.

Preto ţalobca za tejto situácie načrtol, ţe základným právnym problémom, ktorý je

potrebné v tejto veci riešiť, je, či limit pre vyplatenie náhrady za bolesť a za sťaţenie

spoločenského uplatnenia stanovený v účinného

do 31.07.2004 bol definovaný nielen ustanovením vyhl. č.

ako osobitného predpisu, na ktorý zákon odkazuje, ale aj ďalším ustanovením tejto vyhlášky,

tzn. jej odsekom 3. Pritom poukázal na obdobné civilné súdne konanie, ktoré teraz prebieha

v dovolacom konaní na Najvyššom súde.

Záverom navrhol, aby zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, ţe zruší obidve

rozhodnutia ţalovanej a veci jej vráti na ďalšie konanie spolu s priznaním vyčíslených trov

konania (č. l. 48).

Z vyjadrenie ţalovanej zo dňa 03. mája 2010 (č. l. 52) vyplýva, ţe naďalej trvá

na svojich písomných vyjadreniach zo dňa 14. decembra 2009, ktoré boli zaslané na krajský

súd k obidvom ţalobám.

K predmetnému rozsudku okresného súdu ţalovaná uviedla, ţe súd zaviazal

iba zamestnávateľa ţalovaného, nie ţalovanú.

Opätovne poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. zo dňa 19. novembra 2008 týkajúci sa obdobného prípadu, v ktorom je

vyslovený nasledovný právny názor: „Žalovaná (Sociálna poisťovňa) je povinná sledovať

stanovenú hornú hranicu výšky náhrady do sumy 240.000,– Sk. Nemôže pri rozhodovaní

8

podľa § 7 ods. 2 vyhlášky znižovať základné odškodnenie o výšku jeho mimoriadneho

zvýšenia, o ktorom už rozhodol súd. Mimoriadne zvýšenie odškodnenia, vyplatené na základe

rozhodnutí súdov je iným nárokom, ktorý so základným nárokom na odškodnenie nemožno

zamieňať, pretože rozhodovanie súdu na základe § 7 ods. 3 vyhlášky je rozhodovaním súdu

o inom nároku vyplývajúcom z choroby z povolania. Mimoriadne zvýšenie odškodnenia

priznávajú súdy v občianskoprávnom konaní, pokiaľ na základe vykonaného dokazovania

zistia, že v konkrétnom prípade ide o prípad hodný osobitného zreteľa.“

Taktieţ prostredníctvom rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa 07. decembra

2009 poukázala ţalovaná na zasadnutie Správneho kolégia NS SR, ktorá dňa 13. novembra

2009 prijalo uznesenie o publikovaní rozhodnutia č. zo dňa 28. apríla 2009

v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Ţalovaná tieţ zdôraznila, ţe ustanovenie

je kogentným ustanovením a sleduje obmedzenie sumy náhrady vyplatenej ako úrazová dávka

podľa zákona, a to uplatnením limitu tak, ako je vyššie uvedené.

Ďalej ţalovaná poukázala na dôvodovú správu, kde pod písmenom B. Osobitná časť,

je k § 99 uvedené: „Pri poskytovaní náhrady za bolesť a náhrady za sťaţenie spoločenského

uplatnenia sa navrhuje postupovať podľa osobitného predpisu. Súčasne sa navrhuje

obmedzenie poskytnutia týchto náhrad maximálnou sumou, ktorej výška bude ustanovená

osobitným predpisom, ktorá sa bude valorizovať k 1. júlu kaţdého kalendárneho roka

o percento zvyšovania dôchodkových dávok.“

V rámci odvolacieho konania právny zástupca ţalobcu predloţil odvolaciemu súdu

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.09.2010 sp. zn.

IV.

Právne názory odvolacieho súdu

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

podľa v spojení s (ďalej

9

v texte rozsudku len „“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou

v zákonnej lehote ( ) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je podľa

ustanovenia v spoj. s ust. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle

dôvodov uvedených v nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade

senátu dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné, pretoţe napadnuté rozhodnutie správneho

orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ),

preto postupom podľa v spoj. s rozsudok zmenil tak,

ţe podľa obidve napadnuté rozhodnutia ţalovanej (krajský súd

ich spojil na spoločné konanie) podľa zrušil a vrátil jej späť na ďalšie

konanie v zmysle nasledujúcich záverov.

Najvyšší súd poukazuje na to, ţe podstatou odvolania ako aj ţaloby, ktorou sa ţalobca

domáha preskúmania rozhodnutia ţalovaného, je právna otázka, či aplikácia § 7 ods. 3

cit. vyhl. č. vzhľadom na citované ustanovenie

v znení účinnom do 31. júla 2004 je vylúčená v dávkovom konaní. Práve tento právny rámec

aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia a v tomto rámci krajský súd adresoval

ţalovanej smernicu, ako pokračovať v konaní po vydaní zrušujúceho rozsudku z 25.11.2008.

Predovšetkým Najvyšší súd neakceptuje tzv. výberový prístup tak ţalovanej ako aj

krajského súdu k aplikácii vyhl. č. , ktorá v zmysle poznámky pod čiarou bola

pôvodne určená za osobitný vykonávací predpis k aplikácii ustanovenia § 99 ods. 2

, a u ktorej bolo pre ţalovanú prípustné iba ustanovenia odsekov 1 a 2

pre konanie o úrazovej dávke, avšak odsek 3 uţ nie. Práve z tohto dôvodu ţalovaná vyslovila

pre Najvyšší súd nekonzistentný záver, ţe ustanovenie vyhl. č.

nie je moţné v prejednávanej veci aplikovať.

Medzi účastníkmi nie je sporné, ţe v zmysle

Z.z. sa z úrazového poistenia za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú úrazové

dávky, a to náhrada za bolesť a náhrada za sťaţenie spoločenského uplatnenia. Ďalej je

celkom nepochybné, ţe právomoc rozhodovať o tejto úrazovej dávke je v zmysle ustanovenia

§ 178 ods. 1 písm. a) bod 3 zák. č. 46102003 Z.z. zverené ţalovanej a nie všeobecnému súdu,

a takýto prístup je v súlade so zásadou trojdelenia štátnej moci a princípom „secundum et

intra legem“ zakotveným v .

10

Avšak jednou z podmienok ustanovenej týmto zákonom, na základe ktorej

sa rozhoduje o úrazovej dávke, je podmienka ustanovená v ,

kde podľa znenia účinného do 31. júla 2004 suma náhrady za bolesť a náhrady za sťaţenie

spoločenského uplatnenia nemôţe v úhrne byť vyššia ako suma ustanovená podľa

vyhl. č. ako osobitného právneho predpisu.

Je síce pravdou, ţe právny poriadok prostredníctvom vyhl. č.

všeobecne limituje celkovú výšku odškodnenia za bolesť a za sťaţenie spoločenského

uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví sumou 240.000,– Sk (štrukturálne odškodnenie

za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000 Sk), avšak právny poriadok súčasne pre náhrady

za bolesť a sťaţenie spoločenského uplatnenia utrpeného do 30. júla 2004 stanovil

v ustanovení nasledujúceho odseku 3 „ad hoc“ výšku odškodnenia za bolesť a za sťaţenie

spoločenského uplatnenia, a to pri výskyte „prípadov hodných osobitného zreteľa“,

kde zvyšovaciu právomoc zveruje súdu. Ţe obdobnú prax zákonodarca aj naďalej akceptuje,

to osvedčuje aj súčasné znenie o náhrade za bolesť

a o náhrade za sťaţenie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného

poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných,

odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších

predpisov.

Tak sa aj v prejednávanej veci stalo, tzn. Okresný súd Svidník pri aplikácii § 7 ods. 3

vyhl. č. s prihliadnutím vyhodnotil pracovný úraz ţalobcu za prípad hodný

osobitného zreteľa a rozsudkom zvýšil bolestné o 20 násobok základného bodového

hodnotenia. Tohto súdneho konania sa v pozícii vedľajšieho účastníka zúčastnila pobočka

ţalovanej vo Svidníku, pričom v rámci svojich procesných oprávnení mohla aktívne

zasahovať do vymedzenia prípadov hodných osobných zreteľa vo vzťahu k prebiehajúcemu

súdnemu konaniu o náhrade škode na zdraví.

Za tejto situácie sa Najvyšší súd nemôţe stotoţniť s argumentáciou ţalovanej,

ţe na danú vec rozsudok Okresného súdu Svidník sa nevzťahuje a ani nie je relevantný.

Naopak, v prejednávanej veci okresný súd právoplatne rozhodol aj o otázke, ktorá je

pre konanie vo veciach sociálneho zabezpečenia vo veci určenia výšky úrazovej dávky

11

podstatná (Najvyšší súd tu zdôrazňuje vplyv súdneho rozhodnutia na úrazové dávky

a nie na náhradu škody), a ţalovaná je takýmto súdnym rozhodnutím v zmysle § 198 ods. 1

viazaná. Ţalovaná sa však, napriek hore uvedeným skutočnostiam,

odmietla s touto skutočnosťou zaoberať, a naopak rozsudok okresného súdu, ktorý vychádzal

z ustanovenia vyhl. č. , označila za náhradu škody a motiváciu súdneho

konania klasifikovala ako náhradu škody. A hoci pri ust. vyhl. č.

pripustila, ţe sa vzťahuje na úrazové dávky, a preto adresátom tohto ustanovenia je ţalovaná

ako orgán vykonávajúci sociálne zabezpečenie, tak uţ nasledujúce ustanovenie, tzn. § 7 ods. 3

cit. vyhlášky s dôrazom na jej charakter (tzn. náhrada škody) prisúdila zamestnávateľovi

a vylúčila z aplikácie práva sociálneho zabezpečenia.

Podľa platí, že ak sa v konaní vyskytne otázka,

o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, je organizačná zložka Sociálnej

poisťovne takýmto rozhodnutím viazaná; inak si organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže

o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania.

Ďalej ţalobca spolu so ţalovanou diskutovali počas súdneho prieskumu o otázke,

či je moţné na ţiadosť ţalobcu aplikovať ustanovenie § 112 ods. 1 písm. a)

Najvyšší súd takúto diskusiu označuje za predčasnú, lebo v napadnutých

uzneseniach ţalovaná k tejto otázke vyjadrila meritórnu námietku, tzn. ţe „že nemožno

na tento prípad aplikovať § 112 ods. 1 písm. a) zákona vzhľadom na ustanovenie § 99 ods. 2

zákona, ktorý do 31. júla 2004 obmedzil poskytovanie náhrady za bolesť a náhrady za SSU

limitom 240.000 Sk (7966,54) určeným v § 7 ods. 2 vyhlášky.“

K rozsudkom Najvyššieho súdu, na ktoré v svojom vyjadrení ţalovaná na podporu

svojich tvrdení poukazovala (sp. zn. vo vzťahu k ust. § 11 ods. 1

a sp. zn. vo vzťahu k rozhodovaniu o nároku z choroby

z povolania) konajúci senát uvádza, ţe otázku vplyvu rozsudku súdu na výšku úrazovej dávky

neriešia. Obdobný postoj zaujal konajúci senát k rozsudku Najvyššieho súdu ()

zaslaného ţalobcom, lebo v tomto súdnom konaní sa riešila otázka náhrady škody vyvolanej

chorobou z povolania, tzn. celkom odlišný nárok od nároku na úrazové dávky.

12

Otázka konkurzu je pre výklad ust. ako aj

vyhl. č. irelevantná, lebo Najvyšší súd si v argumentácii neosvojil argument

ţalovanej, ţe rozsudok okresného súdu mal právne účinky iba pre ţalovaného,

tzn. zamestnávateľa ţalobcu.

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,

po vyhodnotení námietok ţalobcu a stanoviska ţalovanej Najvyšší súd rozhodol tak,

ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade so zásadou hospodárnosti súdneho

konania neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie, podľa ktorého bolo

rozhodnutie správneho orgánu zrušené ( prvá veta ), nakoľko dôvodom

podania tejto informácie súdom je v zmysle veta druhá poskytnúť

podklady pre posúdenie prípustnosti moţného odvolania proti rozsudku súdu. Nakoľko proti

rozhodnutiam Najvyššieho súdu vydaným v správnom súdnictve sú nielen generálne (§ 246c

ods. 1 ) ale aj špeciálne ( ) prípustné opravné prostriedky, potom

nie je moţné ust. na výroky rozhodnutí Najvyššieho súdu aplikovať.

H) Trovy konania :

O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1

v spojitosti s , podľa ktorého iba úspešný ţalobca má právo na úplnú

náhradu trov tohto konania. Podmienkou pre priznanie náhrady trov právneho zastúpenia

je ich doloţenie do spisu počas konania alebo dovyčíslenie v 3 - dňovej lehote po vyhlásení

rozsudku.

Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd

na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje

náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní

od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa platí, že ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli,

súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia

13

s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia

iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd

nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Výška priznaných náhrad trov konania sa skladá :

1. Z náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré právny zástupca ţalobcu listom z 12. apríla

2010 v zmysle vyhl. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

vyčíslil a Najvyšší súd uznal :

1.1. Trovy právneho zastúpenia na krajskom súde

1.1.1. prevzatie a príprava 1. zastúp. (09) - 1 úkon práv. pomoci 53,49 €

1.1.1.1. prislúchajúca náhrada reţ. paušálu 6,95 €

1.1.2. podanie 1. ţaloby (09) - 1 úkon práv. pomoci 53,49 €

1.1.2.1. prislúchajúca náhrada reţ. paušálu 6,95 €

1.1.3. prevzatie a príprava 2. zastúp. (09) - 1 úkon práv. pomoci 53,49 €

1.1.3.1. prislúchajúca náhrada reţ. paušálu 6,95 €

1.1.4. podanie 2. ţaloby (09) - 1 úkon práv. pomoci 53,49 €

1.1.4.1. prislúchajúca náhrada reţ. paušálu 6,95 €

1.1.5. účasť na pojednávaní (10) - 1 úkon práv. pomoci 83,24 €

1.1.5.1. prislúchajúca náhrada reţ. paušálu 7,21 €

1.2. Trovy právneho zastúpenia na odvolacom súde

1.2.1. podanie odvolania (10) ......... 1 úkon práv. pomoci 83,24 €

1.2.1.1. prislúchajúca náhrada reţ. paušálu 7,21 €

2. z náhrady súdneho poplatku za 2 ţaloby 132,-- €

2.1. z náhrady súdneho poplatku za 2 odvolania 132,-- €

tzn. v celkovej sume spolu s DPH : 766,96 €

Nakoľko úspešný ţalobca bol zastúpený advokátom, je nutné podľa § 149 ods. 1

zaplatiť mu priznanú náhradu trov. Bliţšie podrobnosti o spôsobe výpočtu náhrady trov

konania právneho zástupcu sú obsiahnuté v prílohe odvolania z 12. apríla 2010, ktorý

je súčasťou súdneho spisu.

14

Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. rozhodol

bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci

prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť sa ho

zúčastniť), nešlo o vec v zmysle (úprava povinností vyplývajúcich

zo sociálno-poistných vzťahov je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo

potrebné v súlade s ust. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov

nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 11. januára 2011

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová