Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Csp/61/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci žalobkyne EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpenej Remedium Legal, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej v 1. rade V. U. M.., nar. XX. XX. XXXX, v 2. rade V. U., nar. XX. XX. XXXX, obidve trvale bytom K. XXX, pre zaplatenie 23 022,58 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalovaným u k l a d á povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 26 176,89 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 1 416,30 eura a 5 % ročným úrokom zo sumy 20 217,58 eura od 18. 12. 2021 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. Súd konanie z a s t a v u j e v časti o zaplatenie sumy 2 800,- eur. III. V zostávajúcej časti o zaplatenie 296,- eur súd žalobu z a m i e t a . IV. Súd žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 98 %, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.

odôvodnenie:

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 04. 06. 2021 sa žalobkyňa proti žalovaným v 1. a 2. rade domáhala zaplatenia pohľadávky vo výške 23 022,58 eura s príslušenstvom a náhrady trov konania. Návrh odôvodnila tým, že jej právna predchodkyňa, obchodná spoločnosť A. A., a. s., uzatvorila so žalovanými Zmluvu o úvere č. 0782846 4 05 zo dňa 15. 04. 2014, predmetom ktorej bolo poskytnutie medziúveru pod číslom 0782846 1 06 vo výške 33 000,- eur, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj „Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby“ sa mal medziúver bez osobitnej dohody zmeniť na stavebný úver pod č. 0782846 4 05 vo výške 19 557,43 eura. Žalované sa zaviazali poskytnutý úver spolu s dohodnutým úrokom splatiť v lehote a spôsobom dohodnutým v zmluve, ďalej platiť poplatky a ďalšie náklady spojené s úverom a dodržiavať podmienky dohodnuté v zmluve a vo všeobecných podmienkach. Nakoľko žalované neplnili zmluvne dohodnuté splátky úveru riadne a včas, postupca ich opakovane upozorňoval výzvami na úhradu omeškaných splátok. Postupca oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 24. 09. 2018 vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru, pričom pohľadávka ku dňu 21. 09. 2018 predstavovala sumu vo výške 34 817,58 eura. Žalobkyňa nadobudla pohľadávku z úveru na základe zmluvy o postúpení pohľadávky č. 77/2020 zo dňa 01. 10. 2020. Ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 32 272,89 eura a pozostávala z istiny vo výške 26 017,58 eura, úroku vo výške 3 156,36 eura, úroku z omeškania vo výške 3 093,95 eura a poplatkov spojených s vymáhaním vo výške 5,- eur. Po postúpení pohľadávky žalovaného uhradili 3 000,- eur a to postupnými úhradami po 400,- eur dňa 29. 10. 2020, 27. 01. 2021, 27. 01. 2021, 09. 02. 2021, 22. 02. 2021, 05. 03. 2021, 07. 04. 2021 a 20. 05. 2021. Popri istine si žalobkyňa uplatnila aj úrok z omeškania.

2. Upomínací súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 29. 06. 2021, sp. zn. , proti ktorému podali žalované odpor a vec bola postúpená tunajšiemu súdu ako miestne príslušnému.

3. Žalované v odpore uviedli, že uplatnený nárok neuznávajú čo do dôvodu a výšky, žalobu navrhli zamietnuť a priznať im bezdôvodné obohatenie a úžeru. Žalobkyňa v žalobe neuviedla žiadnu číselnú hodnotu plnenia v prospech žalovaných a neuviedla ani hodnotu plnení žalovaných v prospech žalobkyne. Zároveň namietali aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne, ktorá nemá podľa G. K. A. bankovú licenciu. Postúpenie pohľadávky banky zo spotrebiteľskej zmluvy na inú osobu, ktorá nie je bankou, je neplatné. Banka vôbec nemôže postúpiť svoju pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy na inú osobu ako je iná banka, nakoľko takéto postúpenie by bolo absolútne neplatné pre rozpor so zákonom, keď žalované poukázali na ustanovenie v spojení s a ako aj zákona o bankách. Zároveň odkázali na rozhodovaciu prax tak Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj odvolacích súdov. Podľa žalovaných je uplatnený nárok neurčitý, nezrozumiteľný, nešpecifikovaný a nedokázaný. Z opatrnosti vzniesli námietku premlčania. Žalobkyňa neosvedčila svoj nárok relevantnými dôkazmi, nie je možné odkontrolovať výšku nároku 23 022,58 eura. Žalované chcú mať vyriešenú otázku či zmluva má neprijateľné podmienky a teda akú sumu sú, resp. boli povinné veriteľovi uhradiť. Žalobkyňa sa zatiaľ vyjadruje tak, ako keby nepoznala svoju povinnosť podľa ustanovenia , pričom rovnakú povinnosť majú aj veritelia poskytujúci úvery na bývanie podľa ustanovenia o úveroch na bývanie. Je všeobecne známe, že veriteľom/úžerníkom viac vyhovujú nedisciplinovaní a platobne neschopní klienti, lebo tak má banka záruku vyšších ziskov z úročenia a poplatkov ako aj z následných dražobných podvodov. Zároveň majú žalované za to, že v prípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru nemá veriteľ od tohto okamihu nárok na úroky z úveru. Žalobkyňa im vo svojej adhéznej zmluve o úvere nastavila veľmi sofistikované právnické pasce, ktoré bežný spotrebiteľ nedokáže identifikovať a teda ani odborne pochopiť. Pokiaľ ide o samotný úver, žalobkyňa nepreukázala výpisom z bankového účtu požičanie sumy 33 300,- eur. Z predloženého interného výpisu z úveru sa dá pracným spôsobom vylúštiť, že žalované uhradili veriteľovi spolu 14 306,58 eura a postupníkovi sumu 3 000,- eur, čo však nemožno považovať za relevantný dôkaz. Poplatky účtované prvotným veriteľom sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Podľa žalovaných by mal dlh predstavovať sumu 12 393,42 eura, keď sa na úver bez úrokov a poplatkov vo výške 33 000,- eur započítajú úhrady žalovaných vo výške 20 906,58 eura. Na záver žalované navrhli, aby súd žalobu zamietol, podľa ustanovenia nepriznal „úžerníckej protistrane“ akékoľvek súdne trovy a dlžnú čiastku dlhu vo výške 12 393,42 eura povolil splácať v prospech žalobkyne v pravidelných mesačných splátkach po 400,- eur mesačne.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odporu uviedla, že účelom poskytnutého úveru bolo najmä nadobudnutie vlastníctva bytu, rodinného domu, výstavba bytu, rodinného domu. Podľa čl. II. zmluvy sa žalované do pridelenia cieľovej sumy zaviazali splácať úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 66,33 eura. Zmluvné strany sa zároveň dohodli na výške zvýhodnenej úrokovej sadzby medziúveru 2,39 % ročne pre prvý rok a vo výške 5,39 % pre druhý až piaty rok. Žalované čerpali dňa 13. 05. 2014 peňažné prostriedky vo výške 33 300,- eur. Z poskytnutého úveru uhradili sumu 14 428,02 eura, pričom žalobkyňa uviedla dátumy a výšku jednotlivých úhrad za obdobie od 17. 06. 2014 do 22. 09. 2020. Z týchto úhrad bola suma 7 282,42 eura započítaná na istinu úveru, suma 6 854,60 eura na riadny úrok a suma 291,- eur na poplatky. Pokiaľ ide o poplatky tieto pozostávali z poplatkov za upomienku po 15,- eur, z poplatkov za predžalobnú upomienku po 15,- eur, z poplatkov za individuálne riešenie omeškaných splátok po 15,- eur, poplatkov za informáciu o nezaplatení splátok po 1,- eur a poplatku za získanie informácie z CRO vo výške 5,- eur. Zmluvný úrok predstavuje sumu 10 010,96 eura a nakoľko z úhrad žalovaných bola naň započítaná suma 6 854,60 eura, jeho neuhradená výška je 3 156,36 eura. Žalované boli v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že boli právnou predchodkyňou žalobkyne opakovane vyzvané na úhradu omeškaných splátok a teda nedošlo k porušeniu ustanovenia zákona o bankách. K námietke premlčania žalobkyňa poukázala na to, že mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená podaním zo dňa 24. 09. 2018, pričom právna predchodkyňa svoje právo uplatnila v súlade s ustanovením pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 15. 09. 2018 a zároveň v súlade s ustanovením po omeškaní spotrebiteľa s platením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Zároveň, nakoľko v prejednávanom prípade ide o úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, nie je možné na zmluvu aplikovať

ustanovenia Žalobkyňa v nadväznosti na uplatnený úrok z úveru po jeho zosplatnení poukázala na zákonné ustanovenia ako aj rozhodovaciu prax súdov.

5. Žalované v podaní zo dňa 25. 11. 2021 opätovne poukázali na dôvody uvádzané v odpore proti platobnému rozkazu, pričom predmetné podanie je prakticky identické s ich predchádzajúcim písomným podaním.

6. Žalobkyňa podaním zo dňa 12. 01. 2022 zobrala žalobu v časti o zaplatenie istiny 2 800,- eur späť, nakoľko žalované po podaní žaloby uhradili dňa 21. 06. 2021 sumu 400,- eur, dňa 20. 07. 2021 sumu 400,- eur, dňa 17. 08. 2021 sumu 400,- eur, dňa 20. 09. 2021 sumu 400,- eur, dňa 18. 10. 2021 sumu 400,- eur, dňa 18. 11. 2021 sumu 400,- eur a dňa 17. 12. 2021 sumu 400,- eur.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré vykonal aj v neprítomnosti žalovaných, ktoré si predvolanie neprevzali v odbernej lehote na adrese trvalého pobytu, z ktorého zároveň doručovali súdu vyjadrenia. Zároveň súdu neoznámili inú adresu na doručovanie písomností a existencia takejto inej adresy ani nevyplýva zo súdneho spisu.

8. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že právna predchodkyňa žalobkyne uzatvorila so žalovanými Zmluvu o úvere č. 0782846 4 05 zo dňa 15. 04. 2014, predmetom ktorej bolo poskytnutie medziúveru vo výške 33 300,- eur na preklenutie obdobia, kým žalované splnia všetky podmienky na pridelenie cieľovej sumy a poskytnutie stavebného úveru. Zmluvné strany sa dohodli na ročnej úrokovej sadzbe úveru za prvý rok trvania úverového vzťahu vo výške 2,39 % a na ročnej úrokovej sadzbe úveru za druhý až piaty rok trvania vzťahu. Výška splátky úveru v prvom roku predstavovala sumu 66,33 eura, v druhom až piatok roku úverového vzťahu sa žalované zaviazali úver splácať mesačnými splátkami po 149,58 eura, splatnými 15. deň v mesiaci.

9. Listom zo dňa 09. 08. 2018 právna predchodkyňa žalobkyne upozornila žalované na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v prípade, ak do 20. 08. 2018 nedôjde k úhrade dlžnej sumy vo výške 986,99 eura. Žalované si výzvu prevzali 15. 08. 2018. Listom zo dňa 24. 09. 2018 bolo žalovaným oznámené, že ku dňu 21. 09. 2018 nastala mimoriadna splatnosť celého úveru vo výške 34 817,58 eura. Predmetné oznámenie si žalované neprevzali na adrese trvalého pobytu v odbernej lehote.

10. Žalované v písomnom uznaní dlhu bez vyznačeného dátumu tohto právneho úkonu uznali svoj dlh čo do dôvodu i do výšky vyčíslený ku dňu 25. 10. 2018 vo výške 35 151,34 eura vrátene príslušenstva, ktorým je 5,39 % ročný úrok zo sumy 33 178,62 eura od 26. 10. 2018 do zaplatenia a 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 34 817,58 eura od 26. 10. 2018 do zaplatenia. Následne uzatvorili s právnou predchodkyňou žalobkyne dohodu o splátkach zo dňa 26. 11. 2018, ktorou sa zaviazali svoj dlh splatiť pravidelnými mesačnými splátkami po 400,- eur s tým, že boli upozornené, že neuhradenie ktorejkoľvek splátky bude mať za následok stratu možnosti splatiť dlžnú sumu v splátkach.

11. Z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok č. 77/2020 zo dňa 01. 10. 2020, predovšetkým z prílohy k zmluve (č. l. 54), vyplýva, že došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobkyňu. Právna predchodkyňa žalobkyne s odkazom na predmetnú zmluvu oznámila žalovaným postúpenie pohľadávky listom zo dňa 06. 10. 2020.

12. Na základe vykonaného dokazovania súd žalobe čiastočne vyhovel, nakoľko nebola podaná dôvodne v celkom rozsahu. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalované čerpali úver vo výške 33 300,- eur, čo okrem skutkových tvrdení žalobkyne a zmluvných dojednaní preukazuje aj platobná história (č. l. 56), podľa ktorej došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov vo výške 32 900,40 eura dňa 13. 05. 2014 potom, ako si právna predchodkyňa žalobkyne v súlade s ustanovením čl. VIII, bod 8.1 zaúčtovala individuálne dojednaný poplatok za spracovanie úveru vo výške 399,60 eura. Z platobnej histórie vyplýva, že žalované si neplnili svoje povinnosti splácať medziúver riadne a včas, keď právna predchodkyňa žalobkyne vystavila 1. upomienku už dňa 31. 12. 2014. Nakoniec žalované ani netvrdili, že by úver splácali spôsobom dohodnutým v zmluve o úvere. Žalobkyňa listinnými dôkazmi preukázala, že pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru splnila zákonné podmienky uvedené v ustanovení v spojení s , keď žalované v liste zo dňa 09. 08. 2018 upozornila na možnosť uplatnenia práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky a žalované boli nepochybne v omeškaní viac ako tri mesiace, nakoľko výška omeškaných splátok

predstavovala 986,99 eura, čiže boli v omeškaní so zaplatením minimálne 7 splátok pri výške splátky 149,58 eura, dohodnutej v druhom až piatok roku trvania úverového vzťahu.

13. Predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, avšak nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere s poukazom na ustanovenie a teda nie je na ňu možné aplikovať ustanovenia tohto zákona a ani posudzovať, či úver je alebo nie je bezúročný a bez poplatkov.

14. Námietka premlčania je nedôvodná. Konanie sa začalo 04. 06. 2021. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo dňa 21. 09. 2018 pre nezaplatenie splátky splatnej do 15. 09. 2018. Premlčacia doba by tak uplynula dňa 15. 09. 2021, pričom návrh na vydanie platobného rozkazu bol podaný pred týmto okamihom.

15. Rovnako námietka nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobkyne bola vznesená nedôvodne, lebo nebolo preukázané, že došlo k porušeniu ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách. Názor žalovaných, že banka vôbec nemôže postúpiť pohľadávku na tretiu osobu, ktorá nie je bankou, je nesprávny a zároveň je aj v priamom rozpore so spomínaným ustanovením, na ktoré poukázali aj žalované vo svojich vyjadreniach. V čase postúpenia pohľadávky na žalobkyňu boli žalované v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku dlhšie ako 90 kalendárnych dní a to aj napriek opakovaným výzvam, ktoré nakoniec viedli k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, preto jej nič nebránilo v tom, aby mohla postúpiť pohľadávku zo zosplatneného úveru aj na tretiu osobu, ktorá nie je bankou. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že žalobkyňa nemá bankovú licenciu, na ktorú skutočnosť poukázali žalované. Žalobkyňa preukázala postúpenie pohľadávky samotnou zmluvou o postúpení pohľadávok v spojení s prílohou k zmluve, v ktorej je špecifikovaná pohľadávka plynúca zo zmluvy o úvere a postupca predmetné postúpenie oznámil žalovaným, čím je daná aktívna vecná legitimácia žalobkyne na podanie tejto žaloby.

16. Žalobkyňa v priebehu konania zobrala žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 2 800,- eur, ktorú žalované uhradili postupnými splátkami po 400,- eur po podaní žaloby. Súd preto v súlade s ustanovením konanie v časti zastavil.

17. Z úhrad žalovaných vo výške 14 428,02 eura v období od 17. 06. 2014 do 22. 09. 2020 bola na istinu úveru započítaná suma 7 282,42 eura, na základe čoho postúpená istina predstavovala sumu 26 017,58 eura. Po postúpení žalované uhradili úhradami od 29. 10. 2020 do 20. 05. 2021, čiže do podania žaloby, sumu 3 000,- eur, v dôsledku čoho si žalobkyňa dôvodne uplatnila istinu úveru vo výške 23 017,58 eura. Po čiastočnom späťvzatí žaloby o úhrady žalovaných po začatí konania vo výške 2 800,- eur, tak bola žaloba podaná dôvodne vo výške istiny nezaplateného úveru vo výške 20 217,58 eura. Okrem istiny úveru sú žalované povinné zaplatiť žalobkyni aj individuálne dojednané úroky z úveru, ktorých výška nie je neprimeraná vzhľadom na výšku úrokových sadzieb poskytovaných úverov v rozhodnom čase, a to aj po vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru. Je pravdou, že rozhodovacia prax súdov, tunajší nevynímajúc, vychádzala zo záveru, že v prípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru už veriteľovi neprináležia úroky z úveru, avšak rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. 06. 2020, sp. zn. došlo k prelomeniu tohto právneho názoru a žalované sú tak povinné aj po zosplatnení úveru zaplatiť popri istine aj úroky z úveru vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností zo zmluvy zaplatili. V danom prípade sa zmluvne dohodli na úhrade úroku z úveru vo výške 10 010,96 eura, z ktorého doposiaľ uhradili sumu 6 854,60 eura a preto im súd popri istine úveru uložil povinnosť zaplatiť aj riadne dojednané úroky z úveru vo výške 3 156,36 eura. Spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne vyčísleným sumou 3 093,95 eura tak predstavuje dlh žalovaných celkovo 26 467,89 eura. Súd však žalobkyni nepriznal sumu 296,- eur predstavujúcu poplatky, ktoré neboli individuálne dojednané v spotrebiteľskej zmluve, pričom súdu nebol predložený žiadny listinný dôkaz, z ktorého by vyplývala obojstranná dohoda o poplatkoch uvedených v ods. 4 tohto odôvodnenia. Sadzobník poplatkov nepredstavuje dohodu zmluvných strán, pokiaľ nie je podpísaný tak veriteľom ako aj spotrebiteľom.

18. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe čiastočne vyhovel a zaviazal žalované spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 26 176,89 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 1 416,30 eura, ktorý pozostáva zo zákonného 5 % ročného úroku z omeškania za obdobie od 02. 10. 2020 do 17. 12. 2021 ako aj 5 % ročným úrokom zo sumy 20 217,58 eura od 18. 12. 2021 do zaplatenia.

19. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s tak, že žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 98 %, keď jej úspech v konaní predstavuje 99 % a neúspech 1 %. Úhrady žalovaných po podaní žaloby a následne späťvzatie žaloby v časti nemožno spravodlivo pripísať na ťarchu žalobkyne ako jej neúspech v konaní. Podľa rozhodne o výške náhrady trov konania súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Pokiaľ ide o návrh žalovaných na aplikáciu ustanovenia , tento je nedôvodný, nakoľko v danej veci nie sú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na takého rozhodnutie.

20. V súlade s ustanovením súd určil zákonnú trojdňovú lehotu na plnenie. Žalované síce navrhli, aby súd určil dlhšiu lehotu splatnosti v podobe splátok vo výške po 400,- eur, avšak samotný návrh bez odôvodnenia nie je dostačujúci na konštatovanie, že v danom prípade ide o odôvodnený prípad na takéto rozhodnutie súdu. Súd zároveň prihliadol na to, že žalovaným bolo opakovane umožnené svoj záväzok splácať v splátkach a boli aj poučené o následkoch nedodržania splátkového kalendára, pričom práve ich nedisciplinovanosť viedla k podaniu predmetnej žaloby. Uvedené rozhodnutie však nie je prekážkou na dohodu strán sporu o postupnom splácaní priznaného nároku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená osoba môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.