Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Csp/34/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobkyne A. B., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom C. XXX, zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX, proti žalovaným: 1) EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava – mestská časť Ružinov, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, zastúpenému splnomocneným zástupcom Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava – mestská časť Ružinov, Prievozská 2, IČO: 53 255 739, 2) U9, a.s., so sídlom Bratislava, Zelinárska 6, IČO: 35 849 703, zastúpenému splnomocneným zástupcom STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., so sídlom Bratislava – mestská časť Staré Mesto, Dunajská 15, IČO: 36 795 038 a 3) D. E., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom F. D., G., H. XXX/X, zastúpenému splnomocnenou zástupkyňou I. E., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom F. D., G., H. XXX/X, v spore o určenie neplatnosti dražby, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalovanému 1) sa priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Žalovanému 2) sa priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Žalovanému 3) sa priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 22. 7. 2022, sa žalobkyňa domáhala voči žalovaným 1) až 3) určenia, že dobrovoľná dražba, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území C., zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXX, a to stavba rodinného domu J. K. XXX postavená na pozemku zapísanom ako parcela číslo KN-C 375/1, stavba hospodárskej budovy bez súpisného čísla postavená na pozemku zapísanom ako parcela číslo KN-C 375/2, pozemok zapísaný ako parcela číslo KN-C 375/1, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 114 m2, pozemok zapísaný ako parcela číslo 375/2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 77 m2, pozemok zapísaný ako parcela číslo KN-C 375/3, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 217 m2, pozemok zapísaný ako parcela číslo KN-C 375/4, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 12 m2 a pozemok zapísaný ako parcela číslo KN-C 376, druh pozemku záhrada o výmere 90 m2, vykonaná žalovaným 2) na návrh žalovaného 1) ako navrhovateľa dražby, priebeh ktorej bol osvedčený notárskou zápisnicou N 123/2022, NZ 13395/2022, NCRIs 13804/2022 z 13. 5. 2022, vyhotovenou notárom JUDr. Rastislavom Demeterom, je neplatná. V žalobe uviedla, že dražba sa uskutočnila dňa 13. 5. 2022 v priestoroch Administratívnej budovy v Liptovskom Mikuláši. Predmet dražby bol vydražený vydražiteľom za 79100 eur. Dražba bola vykonaná v Liptovskom Mikuláši zámerne, napriek tomu, že predmet dražby je vo vzdialenom Bobrovci. Zvolené miesto dražby obmedzovalo potenciálnych miestnych účastníkov z Bobrovca zúčastniť sa jej priebehu. Zároveň sa umelo a účelovo navyšovali náklady na dražbu. Predmet dražby bol ohodnotený znaleckým posudkom číslo 26/2022 zo dňa 8. 3. 2022, vypracovaným L. M. N., na sumu 65600 eur. Uvedená suma nezodpovedá všeobecnej hodnote nehnuteľnosti v mieste a čase konania dražby, nakoľko iným znaleckým posudkom by sa určite preukázala iná všeobecná hodnota predmetu dražby. Podľa verejne dostupných informácií na internete, sa cena obdobnej nehnuteľnosti v danej lokalite pohybuje od 75000 do 82000 eur. Žalovaní opomenuli aj zákonné ustanovenie . Podľa notárskej zápisnice má pochybnosti aj o počte účastníkov dražby, keďže v prílohe notárskej zápisnice nie je vyškrtnutý zoznam voľných riadkov. Nepresnosti v notárskej zápisnici sa snažil notár riešiť v opravnej doložke zo dňa 18. 5. 2022. Uviedla, že dražobník jej poslal notársku zápisnicu s vymazanými osobnými a identifikačnými údajmi o vydražiteľovi. Je potrebné preveriť aj dodržanie ustanovenia zákona číslo o dobrovoľných dražbách a o doplnení o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Vzťah s veriteľom bol založený na dvoch úverových zmluvách, a to zmluve o úvere číslo 0571661801 zo dňa 4. 2. 2014, na základe ktorej jej mal žalovaný 1) požičať 30000 eur a zmluve o úvere číslo 0572393701 zo dňa 15. 4. 2014, na základe ktorej jej mal žalovaný 1) požičať 33300 eur. V zmluve sa veriteľ odvoláva na , pričom je vylúčené, aby sa na spotrebiteľské záväzky aplikovali inštitúty obchodného práva. Poukázala tiež na zmätočné a neprehľadné označenie zmluvy ako aj oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 10. 8. 2018. V oznámení o začatí výkonu záložného práva sú uvedené čísla zmlúv 0782846405 a 0782846106. Poukázala tiež na skutočnosť, že neexistuje žiadna výzva ani upomienka od veriteľa, ani od žalovaného 1) o výške už realizovaných plnení, taktiež v oznámení o výkone záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 25. 10. 2018 absentuje upresnenie plnení v prospech veriteľa, resp. žalovaného 1), pričom informácie o pravosti a výške pohľadávky absentujú aj v písomných dokladoch dražobníka, čo je v rozpore s ustanovením . Výkon záložného práva bol realizovaný bez predloženia potvrdenia o pravosti pohľadávky. Poukázala na skutočnosť, že zmluva o zriadení záložného práva nebola ňou podpísaná, bola podpísaná úplne cudzími osobami bez právneho vzťahu k spornej veci a k žalovanému 1). Spotrebiteľ pritom nemôže splnomocniť inú osobu na zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti. Existuje tiež hrubý nepomer medzi finančnou hodnotou vecného bremena a finančnou výhodou veriteľa. Zmluvný vzťah so žalovaným 1) obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Je potrebné skúmať primeranosť záložného práva k zabezpečenému záväzku z hľadiska charakteru predmetu záložného práva a jeho hodnoty, výšky, významu zabezpečenej pohľadávky a spôsobu výkonu záložného práva. Zálohom je pritom jej obydlie. Podľa jej názoru je záložná zmluva v celom rozsahu neplatná. Poukázala tiež na zmluvnú podmienku, podľa ktorej má spotrebiteľ automaticky znášať všetky náklady veriteľa spojené s vymáhaním pohľadávky, ako aj na neprijateľnosť dojednania o poplatku za spracovanie úveru. Za neprijateľné považovala aj zmluvné podmienky, ktoré dovoľovali dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ako aj zmluvné podmienky upravujúce povinnosť nescudziť, nezaložiť, ani nezriadiť k nehnuteľnosti žiadne práva tretích osôb bez predchádzajúceho písomného súhlasu záložného veriteľa. V závere uviedla, že žiadna dobrovoľná dražba nemôže byť právoplatným výkonom záložného práva bez súhlasu vlastníka a bez toho, aby pohľadávka bola právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

2. Žalovaný 1) vo vyjadrení ku žalobe zo dňa 1. 6. 2023 uviedol, že považuje žalobu za nedôvodnú a navrhol ju v celom rozsahu zamietnuť. Vo vzťahu k námietke miesta uskutočnenia dobrovoľnej dražby uviedol, že zo strany žalobkyne ide o účelovú snahu vzbudiť akúkoľvek pochybnosti o zákonnosti dobrovoľnej dražby. Obec Bobrovec sa nachádza od Mesta Liptovský Mikuláš menej než 10 km. Práve z dôvodu zvýšenia záujmu potenciálnych záujemcov, a teda aj vydraženia predmetu dražby za čo možno najvyššiu sumu, bola dražba vykonaná v Liptovskom Mikuláši, ktorý je okresným mestom, preto poskytuje omnoho širší okruh informovanosti ako aj dostupnosti potenciálnych záujemcov. Poukázal na skutočnosť, že znalec ohodnotil predmet dražby bez toho, aby nehnuteľnosť osobne obhliadol, a to výlučne z dôvodu, že nehnuteľnosť nebola žalobkyňou sprístupnená. Preto sa žalobkyňa nemôže dovolávať porušenia práva pri oceňovaní predmetu dražby. Žalobkyňa nepreukázala, že by predmet dražby mal byť ocenený na vyššiu hodnotu, nepredložila v tomto smere žiaden dôkaz. Znalecký posudok spĺňa všetky podmienky a bol vypracovaný znalcom v súlade s osobitným predpisom. Skutočnosť, že výška hodnoty nehnuteľnosti nezodpovedá predstavám žalobkyne, nemôže byť dôvodom neplatnosti dražby. Dražobník ani záložný veriteľ nemajú žiadne oprávnenie posudzovať výšku hodnoty nehnuteľnosti určenú v znaleckom posudku, navyše za situácie, že žalobkyňa účelovo odmietla znalcovi sprístupniť nehnuteľnosti za účelom ich ohodnotenia. Vo vzťahu k pomeru hodnoty pohľadávky a hodnoty nehnuteľností uviedol, že hodnota nehnuteľností bola určená na 65600 eur a výška jeho pohľadávky predstavovala 36611,96 eura. Medzi určenou hodnotou nehnuteľností a výškou pohľadávky teda neexistuje hrubý nepomer, osobitne s poukazom na skutočnosť, že žalobkyňa svoj splatný dlh neuhradila od 24. 9. 2018, kedy sa stala pohľadávka splatnou v celom rozsahu. Jeho vyhlásenie ako navrhovateľa dražby v zmysle ustanovenia je súčasťou dražobného spisu. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že výkon záložného práva je možné viesť len pre pohľadávku, ktorá bola právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložný veriteľ je oprávnený vykonať záložné právo aj pre pohľadávku, ktorá nebola priznaná právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím, prípadne o ktorej sa v čase konania dražby vedie súdne konanie. Zabezpečenú pohľadávku si uplatnil na Okresnom súde Liptovský Mikuláš voči žalobkyni, pričom konanie je vedené pod sp. zn. . Preto je nepravdivé tvrdenie žalobkyne, že mu neboli doručené podklady týkajúce sa úhrad. Za nedôvodnú považuje aj námietku žalobkyne, že obsah spotrebiteľskej zmluvy bol vopred pripravený jeho právnym predchodcom, čo by malo predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobkyňa neuviedla, akým spôsobom zmluvné podmienky spôsobili značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v jej neprospech, preto nie je možné sa k jej výhradám relevantne vyjadriť. V žalobe chýba konkretizácia žalobkyňou tvrdených zmluvných podmienok vo vzťahu k ich zneužitiu v neprospech spotrebiteľa. Nepostačuje pritom len všeobecné tvrdenie o neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Aj v prípade, že by zmluva obsahovala neprijateľnú zmluvnú podmienku, neplatné by bolo len predmetné ustanovenie zmluvy, nie celá zmluva. Existenciu spracovateľského poplatku výslovne predpokladajú osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa, preto nemôže predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku. Záložná zmluva spĺňa všetky náležitosti vyžadované zákonom. Skutočnosť, že žalobkyňa má v nehnuteľnostiach svoje obydlie, nie je prekážkou výkonu záložného práva. Žalobkyňa si pri uzatváraní úverovej zmluvy bola vedomá toho, že v prípade, ak nebude plniť svoje povinnosti vyplývajúce z úverového vzťahu, môže veriteľ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky výkonom záložného práva. Výkon záložného práva nemôže byť v rozpore s , a teda ani porušovať ústavné práva žalobkyne. Poukázal tiež na skutočnosť, že nie každé porušenie ustanovení spôsobuje neplatnosť dražby. Nevyhnutné je aj splnenie podmienky, že musí ísť o také porušenie , ktorým boli porušené práva žalobcu. Neplatnosti dražby teda nie je možné domáhať sa, ak by došlo k akémukoľvek porušeniu . Je potrebné, aby toto porušenie bolo v príčinnej súvislosti s poškodením práv žalobcu.

3. Žalovaný 2) vo vyjadrení ku podanej žalobe zo dňa 19. 6. 2023 navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Poukázal na skutočnosť, že predpokladom úspechu žalobcu v konaní o určenie neplatnosti dražby je preukázanie kumulatívneho splnenia porušenia ustanovení , poškodenia práv žalobcu a príčinnej súvislosti medzi porušením ustanovení a poškodením práv žalobcu. K námietke žalobkyne o mieste konania dražby uviedol, že Mesto Liptovský Mikuláš je od Obce Bobrovec vzdialené 7 km a je dostupné do 11 minút. Preto spĺňa zákonom stanovené požiadavky, nachádza sa vo výbornej regionálnej dostupnosti k predmetu dražby. Za miesto konania dražby zvolil konferenčnú miestnosť v administratívnej budove v Liptovskom Mikuláši. Predmet dražby bol ohodnotený znaleckým posudkom číslo 1/2022, vypracovaným dňa 11. 1. 2022 L. C. C. na 59900 eur. Žalobkyňa obhliadku predmetu dražby znalcovi neumožnila a znalec musel ohodnotiť predmet dražby z dostupných zdrojov v súlade s ustanovením . Proti uvedenému znaleckému posudku podala žalobkyňa listom zo dňa 9. 2. 2022, ktorý mu bol doručený dňa 11. 2. 2022, písomné námietky a súčasne žiadala o vypracovanie kontrolného znaleckého posudku. Kontrolný znalecký posudok vypracoval dňa 8. 3. 2022 L. M. N. pod číslom 27/2022. Cena predmetu dražby bola uvedeným znaleckým posudkom stanovená na 65600 eur. Uvedený znalecký posudok bol použitý na účely ohodnotenia predmetu dražby, nakoľko ním bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby. Žalobkyňa ani uvedenému znalcovi neumožnila vykonať obhliadku predmetu dražby. S námietkami žalobkyne voči znaleckému posudku číslo 1/2022 sa vysporiadal v súlade s ustanovením listom zo dňa 3. 5. 2022. Poukázal na to, že nie je jeho úlohou ani právom preverovať údaje alebo závery znaleckého posudku, nakoľko nie je osobou odborne spôsobilou a zákonom aprobovanou na vykonávanie odhadu ceny nehnuteľností. Ohodnotením predmetu dražby znaleckým posudkom L. M. N. si splnil zákonnú povinnosť uvedenú v . Navyše, v súlade s ustanovením nie je možné neplatnosť dražby vysloviť z dôvodu, ak neumožnil vlastník predmetu dražby vykonať obhliadku predmetu dražby. Zo žaloby a jej príloh vyplýva, že istina pohľadávky predstavovala sumu vysoko prevyšujúcu limit stanovený zákonným ustanovením , t. j. 2000 eur. Námietky voči správnosti a úplnosti notárskej zápisnice považoval za nepravdivé, špekulatívne a účelové. V notárskej zápisnici anonymizoval osobné údaje fyzických osôb v súlade s príslušnými ustanoveniami nariadenia EÚ 2016/679 a zákona číslo o ochrane osobných údajov. Námietky, týkajúce sa údajných neprijateľných zmluvných podmienok, uvádzané žalobkyňou, nesmerujú proti porušeniu žiadneho z ustanovení . Tvrdenie žalobkyne o neexistencii vyhlásenia navrhovateľa dražby podľa ustanovenia nie je pravdivé, nakoľko žalovaný 1) ako navrhovateľ dražby poskytol predmetné vyhlásenie v návrhu na vykonanie dražby zo dňa 13. 4. 2021. Vyhlásenie záložného veriteľa podľa nie je dôvodom, pre ktorý sa dobrovoľná dražba vykonáva, ale iba jedným z jej predpokladov. Uvedené vyhlásenie nepredstavuje exekučný titul pre výkon dražby. Výška zabezpečenej pohľadávky nemohla mať vplyv na výťažok dosiahnutý dražbou. Nesprávne ustálená výška zabezpečenej pohľadávky vo vyhlásení podľa má dopad na rozvrh výťažku z dražby oprávneným subjektom podľa v spojení s , , čo je však skutočnosťou, ktorá nasleduje až po realizácii dražby a vydražení predmetu dražby, preto nemôže mať vplyv na vydraženie. Aj z uvedeného dôvodu je upravená osobitná zodpovednosť osôb zúčastnených na dobrovoľnej dražbe zákonným ustanovením . Ak sa preto žalobkyňa domnieva, že jej v súvislosti s vyhlásením podľa a následným rozvrhom výťažku z dražby vznikla ujma, mala si ju uplatniť v konaní o náhradu škody podľa , nie v konaní o neplatnosť dražby. Záložná zmluva bola uzatváraná na zabezpečenie úveru poskytnutého žalobkyni právnym predchodcom žalovaného 1), pričom úver bol žalobkyni poskytnutý na nadobudnutie predmetu dražby. Je preto logické, že záložnú zmluvu uzatvárali ešte pôvodní vlastníci, ktorí predmet dražby následne odplatne previedli na žalobkyňu. Po prevode zálohu záložné právo prešlo na žalobkyňu v zmysle . Nesúhlasil s názorom žalobkyne o charaktere sporu ako sporu spotrebiteľského. V konkrétnom spore sa nejedná o vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom, v spore vystupujú aj iné subjekty, ktorým nie je možné priradiť dodávateľsko-odberateľský vzťah. On ako dražobník, ani žalovaný 3) ako vydražiteľ nemajú postavenie spotrebiteľa, ani vo vzťahu k žalobkyni postavenie dodávateľa. Skutočnosť, že predmet dražby je obydlím žalobkyne, nemôže byť prekážkou realizácie záložného práva. Opačný názor by mal za následok úplné znefunkčnenie zmluvného záložného práva ako zabezpečovacieho inštitútu v prípade nehnuteľností užívaných na bývanie, ktorých kúpa alebo rekonštrukcia bola financovaná prostredníctvom poskytnutia úveru či hypotéky. Oznámenie o dražbe bolo zverejnené na úradnej tabuli Obce Bobrovec v zákonom stanovenej lehote. Taktiež inzeroval predmet dražby, zverejnil oznámenie o dražbe v periodickej tlači podľa ustanovenia , a to v periodiku Dražobné listy číslo 14, vydanie 14. 4. 2022. Dražobné listy boli distribuované aj na území Obce Bobrovec. Inzerciu zrealizoval vysoko nad rámec zákonom stanovenej povinnosti. Oznámenie o dražbe zverejnil v Registri dražieb a Obchodnom vestníku. Vydražiteľ doplatil cenu dosiahnutú vydražením dňa 26. 5. 2022, teda v lehote podľa . Poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa nepreukázala porušenie žiadneho ustanovenia , nepreukázala neplatnosť záložnej zmluvy, nepreukázala vznik ujmy na svojich právach, ktorá by mala v procese dražby vzniknúť, ani kauzálny nexus medzi porušením zákona a ujmou.

4. Žalovaný 3) vo vyjadrení ku žalobe, doručenom súdu dňa 2. 6. 2023, uviedol, že so žalobou v celom rozsahu nesúhlasí a nárok žalobkyne v celom rozsahu neuznáva. Žalobkyňa uviedla v žalobe tvrdenia, ktoré sa vo veľkej miere týkajú žalovaných 1) a 2), spotrebiteľských vecí, ktoré sa jeho bezprostredne netýkajú. Poukázal na skutočnosť, že Obec Bobrovec je vzdialená od Liptovského Mikuláša 6 km a miesto dražby tak bolo dostupné bez akýchkoľvek problémov. Nemá žiadne pochybnosti o znaleckom posudku číslo 26/2022. Uvedený posudok spĺňa podmienky stanovené , nebol starší ako 1 rok. Pokiaľ žalobkyňa so znaleckým posudkom nesúhlasila, mohla sa brániť, nechať si vyhotoviť iný znalecký posudok, a tento doložiť. Poukázal na skutočnosť, že je dobromyseľným vydražiteľom, mal za to, že sa zúčastňuje regulárnej, zákonom zaručenej dobrovoľnej dražby za účasti notára. Nemal žiadnu možnosť nahliadnuť do písomností, ktoré sú predmetom sporu medzi veriteľom, dražobnou spoločnosťou a žalobkyňou. Pokiaľ si žalobkyňa vzala úver a medziúver, mala niekoľko rokov čas zaoberať sa neprijateľnými zmluvnými podmienkami v zmluve. Cena vydražených nehnuteľností bola riadne zaplatená. Podľa jeho názoru, žalobkyňa neustále sa opakujúcimi podaniami úmyselne sťažuje konanie. Žalobkyňa si je vedomá, že pokiaľ podá len odvolanie, získava čas. Aj napriek poučeniu súdu vykonáva procesné úkony slúžiace na bezúspešné uplatňovanie práva a spôsobuje prieťahy v súdnom konaní.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení ku vyjadreniam žalovaných (replike), doručenom súdu dňa 30. 8. 2023, poukázala na to, že vyjadrenia navrhovateľa dražby sú typicky úžerníckeho charakteru, keď popiera dôležitosť vzdialenosti miesta výkonu dražby od miesta vydraženej nehnuteľnosti. Tvrdila, že každý obchod je dohodnutý medzi znalcom a dražobnou spoločnosťou, s následkom finančného zisku pre zainteresovaných, že znalec za peniaze sformuluje taký znalecký posudok, aký chce objednávateľ. Nie je reálny pohľad na cenu draženej nehnuteľnosti ak sa v dražbe sľubujú najnižšie ceny, aké sa v bežnom obchode s nehnuteľnosťami nedajú dosiahnuť. Najpodstatnejšou je otázka hodnoty pohľadávky. Nie je pravdivé tvrdenie, že pohľadávka je vo výške 36611,96 eura. Vyúčtovanie rozvrhu dosiahnutého výťažku dražby považuje za povrchné. Reálna výška istiny bola 33300 eur, suma plnení v prospech veriteľa bola pravdepodobne 17306,58 eura, žalobcom nárokovaná čiastka je 23022,58 eura. Uviedla, že od začiatku tvrdí neprijateľnosť zmluvných podmienok. Poukázala na to, že vydražiteľ sa sústavne domáha nehnuteľnosti, za ktorú zaplatil oveľa menej, ako by bol kúpil riadne od vlastníka bez dražby, avšak bola to jeho chyba, že sa nechal ulakomiť na umelo nízku cenu. Spôsobuje jej aj jej rodine dlhodobo obrovské problémy v užívaní nehnuteľnosti, keď nechal vypnúť dodávku prúdu. Opätovne poukázala na nedodržanie ustanovenia pri úhrade ceny za vydražené nehnuteľnosti.

6. Žalovaný 1) vo vyjadrení ku vyjadreniu žalobkyne (duplike), doručenom súdu dňa 26. 10. 2023, uviedol, že popiera všetky skutkové tvrdenia žalobkyne a ohradzuje sa voči urážlivému a nedôstojnému osočovaniu žalovaných ako aj zákonného sudcu zo strany žalobkyne. Poukázal na to, že žalobkyňa účelovo uvádza nepravdivé skutočnosti s cieľom očierniť žalovaných, pričom na podporu svojich tvrdení nepredložila jediný dôkaz. Žalobkyni boli poskytnuté finančné prostriedky formou úveru, ktorý odmieta dlhé roky uhradiť a podanou žalobou, ako aj inými mnohými súdnymi návrhmi voči nemu sa snaží za každú cenu vyhnúť splneniu svojich povinností, resp. na úkor veriteľa nesplatiť poskytnutý úver a získať tak neoprávnený majetkový prospech. Uznanie dlhu žalobkyňou bolo výlučne jednostranným právnym úkonom, ktorým uznala dlh voči veriteľovi, túto listinu z vlastnej iniciatívy podpísala a zaslala jeho právnemu predchodcovi, ktorému bolo doručené dňa 26. 11. 2018. Keďže žalobkyňa svoj dlh voči jeho právnemu predchodcovi uznala, vznikla vyvrátiteľná právna domnienka, že dlh v čase uznania trval vo výške uvedenej v uznaní dlhu. Žalobkyňa žiaden dôkaz na spochybnenie splatnosti a výšky dlhu nepredložila, nepredložila dôkaz o vykonaní úhrad a požaduje od neho aby preukázal úhrady, ktoré nikdy nevykonala. Nie je jeho povinnosťou preukazovať vykonané úhrady žalobkyne ako dlžníka, nakoľko dôkazná povinnosť zaťažuje toho, kto úhrady vykonal. Poukázal na to, že s ohľadom na vykonanú dražbu, podal v konaní vedenom pod sp. zn. návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania o neplatnosť dražby a konanie bolo uznesením zo dňa 8. 9. 2023 prerušené.

7. Žalovaný 2) vo vyjadrení ku vyjadreniu žalobkyne (duplike), doručenom súdu dňa 24. 10. 2023 uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na svojom vyjadrení ku žalobe. Poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa v replike neuviedla žiadne ďalšie nové skutočnosti, ani dôkazy, ku ktorým by bolo potrebné osobitne sa vyjadriť. Žalobný návrh považuje v celom rozsahu za nedôvodný, keďže postupoval v celom dražobnom procese s maximálnou odbornou starostlivosťou a v súlade so a žalobkyňa nepreukázala porušenie žiadneho ustanovenia , nepreukázala neplatnosť záložnej zmluvy, vznik ujmy na svojich právach, ktorý jej mal v procese dražby vzniknúť, ani kauzálny nexus medzi porušením zákona a ujmou.

8. Žalovaný 3) vo vyjadrení ku vyjadreniu žalobkyne (duplike), doručenom súdu dňa 18. 10. 2023, uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že sa jedná o spotrebiteľský spor. Žalobkyňa mohla svoje oprávnenia spotrebiteľa využiť v spotrebiteľskom spore medzi ňou a veriteľom, nie suplovať to v inom konaní, ktoré má síce základ v spotrebiteľskom spore, avšak jedná sa o úplne iný samostatný právny spor. Poukázal na to, že ako vydražiteľ nemá možnosť vydražené nehnuteľnosti užívať, ani nakladať s finančnými prostriedkami. V spore je jednoznačne poškodený, nakoľko dobromyseľne nadobudol v dražbe nehnuteľnosti príklepom a celú dobu ich nemôže užívať. Uviedol, že Obec Bobrovec je od Liptovského Mikuláša vzdialená asi 6 km, jedná sa o obec, ktorú pozná každý občan Liptovského Mikuláša a bezpochyby si vie posúdiť atraktivitu obce. Poukázal na to, že žalobkyňa aj s deťmi žije v Nemecku, deti tam navštevujú školy a nehnuteľnosť užívajú len dvaja dospelí ľudia, preto deti nijako netrpia stavom, ktorý nastal dobrovoľnou dražbou. Opätovne poukázal na skutočnosť, že úhrada za predmet dražby bola vykonaná riadne a včas. Uviedol, že bol vypočúvaný v rámci skráteného vyšetrovania Okresným riaditeľstvom PZ v Liptovskom Mikuláši, čo mu spôsobuje zbytočné problémy v práci aj v súkromí. Tvrdenia žalobkyne sa ukázali ako nepravdivé. Poukázal na skutočnosť, že si zabezpečil odborné vyjadrenia viacerých realitných kancelárií o výške nájmu v obdobných nehnuteľnostiach v danom mieste a čase, ktorá predstavuje priemerne 465 eur mesačne. Od času zápisu na list vlastníctva mu je spôsobovaná každý mesiac takáto škoda, nakoľko nemôže nehnuteľnosti užívať, rovnako ako finančné prostriedky, ktoré riadne zaplatil.

9. Žalobkyňa v ďalších podaniach, doručených súdu v priebehu konania, poukázala na skutočnosť, že navrhovateľ dražby cez dražbu získal vo svoj prospech 27075,85 eura, avšak v samostatnom súdnom konaní, vedenom Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod sp. zn. , si nárokuje z rovnakej úverovej zmluvy 23022,58 eura. Poukazovala opätovne na skutočnosť, že vydražiteľ si nesplnil v zákonom určenej lehote povinnosť zaplatiť cenu dosiahnutú vydražením. Uviedla, že ráta s tým, že konajúci súd bude postupovať podľa . Poprela tvrdenia, že zmluvu o uznaní dlhu iniciovala, uvedenú dohodu neformulovala a nepodpisovala dobrovoľne, ale pod tlakom okolností prvotného veriteľa. Tvrdila, že v čase od 22. 4. 2014 do 22. 8. 2018 uhradila na dlh 12200 eur, od 26. 11. 2018 do 21. 10. 2020 7800 eur, od 26. 1. 2021 do 16. 12. 2022 10200 eur, od 17. 1. 2023 do 18. 12. 2023 4800 eur, spolu 35000 eur. Aktuálne je preto úver preplatený o 1700 eur. Opakovane tvrdila, že pokiaľ aj spor nie je o spotrebiteľskom úvere, jedná sa napriek tomu o spotrebiteľský spor, v ktorom hlavnú úlohu hrá spotrebiteľská zmluva a neprijateľné podmienky v nej. Je pri tom jedno, či je zmluva bezúročná a bezpoplatková alebo sú v nej neprijateľné zmluvné podmienky, keďže výsledok je matematicky totožný, teda spotrebiteľ má vrátiť veriteľovi to, čo od neho reálne dostal. Poukázala na to, že od veriteľa doposiaľ neobdržala žiadne vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú navrhol výkon záložného práva. Veriteľ jej odmietol vydať kvitanciu. Navyše, veriteľovi opakovane uviedla, že má záujem o splatenie poskytnutého úveru, avšak len v súlade s platnou právnou úpravou. Doterajšie finančné nároky veriteľa považuje za bezdôvodné obohacovanie sa v jej neprospech. Poprela tvrdenie, že by nepredložila žiadne dôkazy o svojich platbách v prospech navrhovateľa dražby. Listinné dôkazy o úhradách v prospech žalovaného preukazujú jej záujem o pravidelné mesačné platby po 400 eur. Žiadala aj o posúdenie vecnej legitimácie žalovaného 1), nakoľko podľa O. C. J. nemá bankovú licenciu a je evidovaný len ako subjekt pre poskytovanie spotrebiteľských úverov, nie ako banka. Pôvodný veriteľ je evidovaný O. C. J. v časti „banka“, žalovaný 1) len v časti „veritelia“. Poukázala aj na doručovanie písomností k jej rukám. Spochybnila tvrdenie žalovaného 2), že urobil dostatočnú publicitu dražby s cieľom dosiahnutia čo najvyššieho výťažku, ako aj potvrdenie obce o zverejnení, nakoľko obec má veľmi veľa iných povinností ako evidovať zverejnenia na úradnej tabuli. Veriteľ jej v zmluve o úvere ešte pred jej podpisom nastavil veľmi sofistikované právnické pasce, ktoré bežne spotrebiteľ nedokáže identifikovať, a teda ani odborne pochopiť, zmluvu s právnickými pascami jej dal podpísať s vedomím, že je v súlade so zákonom. Poukázala na to, že žalobca ani len nepreukázal výpisom z bankového účtu poskytnutie úveru. Za neprijateľné podmienky považuje poplatky za upomienky a následne zmluvné pokuty za omeškanie. Uviedla, že povinnosťou veriteľa poskytujúceho spotrebiteľské úvery je s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť dlžníka splácať úver, pričom následkom nesplnenia takejto povinnosti je strata práva požadovať splatenie úveru jednorazovo. Poukázala tiež na to, že zmluva o úvere neobsahuje náležitosti podľa zákona číslo o spotrebiteľských úveroch. Úver spĺňa všetky znaky bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Prehláseniu o sume a splatnosti pohľadávky zo dňa 13. 4. 2021 chýba presný výpočet istiny vo výške 23817,58 eura, ako aj úrokov vo výške 6923,88 eura a popis splatných poplatkov v čiastke 5 eur. Podľa notára bola do notárskej úschovy zložená čiastka 41970,06 eura a veriteľovi uhradená čiastka 27078,85 eura, to znamená., že dražobník si ponechal finančnú sumu 10054,09 eura, ktorú považuje za nepomernú k výške dlhu. Tvrdila, že spolu uhradila 36600 eur, teda viac ako bolo pôvodne požičané

10. Žalovaný 2) v podaní zo dňa 13. 1. 2024, ktorým doplnil listinné dôkazy, uviedol, že zo zoznamu periodickej tlače Ministerstva kultúry SR je zrejmé, že periodikum Dražobné listy, evidenčné číslo EV 2423/08, sa začalo vydávať 1. 2. 2008, pričom dňom 5. 9. 2022 došlo k výmazu periodickej tlače s názvom Dražobné listy zo zoznamu periodickej tlače a od 8. 9. 2022 sa začalo periodikum Dražobné listy, s evidenčným číslom EV 6085/22, opätovne vydávať, teda pôvodné periodikum Dražobné listy sa vydávalo od 1. 2. 2008 do 5. 9. 2022 a následne od 8. 9. 2022 sa vydáva pod novým evidenčným číslom.

11. Žalovaný 1) v podaní, doručenom súdu dňa 29. 2. 2024, oznámil, že žalobkyňa nesplnila podmienky na pridelenie cieľovej sumy a poskytnutie stavebného úveru, preto došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobkyňa bola v omeškaní s úhradou nielen splátok úrokov medziúveru, ale aj vkladov na účet stavebného sporenia. Jedným z cieľom medziúveru je nasporenie dostatočnej sumy na splnenie podmienok poskytnutia stavebného úveru, čo sa v predmetnej veci nestalo.

12. Žalovaný 1) v podaní, doručenom súdu dňa 8. 4. 2024, uviedol, že spracovateľský poplatok za poskytnutie úveru bol dojednaný v článku 8.1 zmluvy o úvere a jeho výška bola určená v súlade so sadzobníkom, t. j. 1,2 % z cieľovej sumy, čo predstavuje 399,60 eura. Spracovateľský poplatok nebol dojednaný skryto, zavádzajúco, nezrozumiteľne. Jedná sa o poplatok za úkony veriteľa, ktoré sú nevyhnutné pre uzavretie zmluvy, ktoré sú súčasťou jeho nákladov, teda za úkony súvisiace s poskytnutím úveru, ako sú vypracovanie zmluvy a jej uzavretie. Nestotožňuje sa s tvrdením žalobkyne, že spracovateľský poplatok je neprijateľnou podmienkou, keďže ide o cenu za poskytnuté služby, ktorá bola dojednaná určito, jasne a zrozumiteľne. Žalobkyňa spolu so spoludlžníkom čerpali dňa 13. 5. 2014 peňažné prostriedky z úverovej zmluvy vo výške 33300 eur, a to v čiastkach 56,98 eura, 25500 eur, 1500 eur, 5843,42 eura a 399,60 eura. Zaviazali sa poukazovať pravidelne mesačne na účet zmluvy o stavebnom sporení vklad vo výške 50,02 eura za účelom nasporenia sumy pridelenia stavebného úveru a splácať pre prvý rok splátky úrokov vo výške 66,33 eura a pre ďalšie roky, t. j. pre druhý až piaty rok, 149,58 eura. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, t. j. k 21. 9. 2018, mali žalobkyňa spolu so spoludlžníkom uhradiť spolu 52 mesačných splátok na úhradu úrokov z medziúveru, a to 12 splátok po 66,33 eura a 40 splátok po 149,58 eura, spolu 6779,16 eura. Žalobkyňa so spoludlžníkom však uhradili len 5628,02 eura, a to 17. 6. 2014 66,33 eura, 23. 7. 2014 66,33 eura, 22. 8. 2014 66,33 eura, 22. 9. 2014 66,33 eura, 22. 10. 2014 66,33 eura, 27. 11. 2014 66,33 eura, 15. 1. 2015 116,35 eura, 29. 1. 2015 16,23 eura, 12. 2. 2015 66,32 eura, 19. 3. 2015 66,32 eur, 19. 5. 2015 116,35 eura, 20. 5. 2015 99,54 eura, 16. 6. 2015 141,57 eura, 3. 9. 2015 180 eur, 1. 10. 2015 199,59 eura, 6. 11. 2015 149,57 eura, 1. 12. 2015 149,57 eura, 1. 2. 2016 200 eur, 1. 3. 2016 200 eur, 4. 4. 2016 150 eur, 7. 4. 2016 48,28 eura, 5. 5. 2016 149,57 eura, 6. 6. 2016 149,58 eura, 7. 7. 2016 149,57 eura, 13. 9. 2016 200 eur, 7. 10. 2016 200 eur, 1. 12. 2016 150 eur, 12. 12. 2016 197,85 eura, 16. 1. 2017 149,57 eura, 3. 3. 2017 200 eur, 29. 3. 2017 99,14 eura, 28. 4. 2017 149,57 eura, 29. 5. 2017 149,57 eura, 21. 8. 2017 448,71 eura, 28. 9. 2017 149,57 eura, 2. 10. 2017 149,57 eura, 3. 11. 2017 149,57 eura, 6. 12. 2017 149,57 eura, 3. 1. 2018 149,57 eura, 28. 2. 2018 60 eur a dňa 21. 9. 2018 bolo započítané čiastočné vyrovnanie medziúveru vo výške 121,38 eura. Žiadne iné úhrady na splátky úrokov medziúveru do jeho zosplatnenia žalobkyňa nevykonala. Žalobkyni bol vyčíslený úrok vo výške 6854,60 eura ku dňu 21. 9. 2018. Taktiež boli žalobkyni vyúčtované poplatky vo výške 291 eur, a to poplatok za prvú a druhú upomienku, predžalobnú upomienku, info o nezaplatení splátky, individuálne riešenie omeškania splátok a zmeny splátkového plánu. V čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti medziúveru bola žalobkyňa v omeškaní minimálne s úhradou splátok úrokov vo výške 1151,14 eura, čo činí 8 mesačných splátok, a to bez uhradenia úrokov z omeškania a poplatkov. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti mala žalobkyňa uhradiť 40445,60 eura pozostávajúcich z úveru, úroku a poplatkov, pričom uhradila 5628,02 eura, vrátane čiastočného vyrovnania medziúveru, preto zostala ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti neuhradená suma 34817,58 eura. Ani prípadná neprijateľnosť poplatkov nemôže mať za následok neplatnosť dražby, s ohľadom na výšku neuhradeného zostatku pohľadávky a zanedbateľný pomer výšky poplatkov vo vzťahu k zostatku pohľadávky. Nepochybne totiž bola splnená podmienka podľa ustanovenia . Námietky žalobkyne môžu založiť výlučne nárok na náhradu škody v zmysle ustanovenia , ktorého sa môže domáhať v samostatnom konaní.

13. V súlade s ustanovením súd rozhodol, že vykoná pojednávanie v neprítomnosti splnomocnenej zástupkyne žalobkyne, ktorej bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené, a ktorá svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila a žiadala, aby súd vykonal pojednávanie v jej neprítomnosti.

14. Advokát žalovaného 1) na pojednávaniach v plnom rozsahu trval na obsahu písomných podaní vo veci. V záverečnej reči navrhol podanú žalobu zamietnuť, nakoľko žalobkyňa vo svojich písomných podaniach neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by viedli k vyhoveniu žalobe, žaloba bola podaná nedôvodne.

15. Advokátka žalovaného 2) na pojednávaniach v plnom rozsahu trvala na obsahu písomných podaní. Uviedla, že žalobkyňou predložené dôkazy, ani argumentácia nie sú dôvodné. Žalovaný 2) postupoval v celom dražobnom procese s maximálnou odbornosťou, v súlade s ustanoveniami . Žalobkyňa nepreukázala porušenie , ani neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, ako ani porušenie svojich práv v procese dražby a príčinnú súvislosť medzi porušením jej práv a porušením povinností podľa . Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno pre úspešnosť žaloby v zmysle . Uviedla, že žalovaný 2) distribuuje dražobné noviny do jednotlivých obcí podľa toho, ktorých konkrétnych nehnuteľností sa týkajú. Do Obce Bobrovec boli noviny distribuované vtedy, keď bolo zverejnené oznámenie o dražbe. Žalovaný 2) konal aj nad rámec zákonných povinností, keď veľmi intenzívne zverejňoval inzeráty týkajúce sa predaja nehnuteľnosti, nakoľko jeho cieľom bolo zabezpečiť čo najväčší počet záujemcov o draženú nehnuteľnosť, aby sa tým dosiahla čo najvyššia cena. Preto zverejňoval oznámenia týkajúce sa predaja tejto nehnuteľnosti aj na celoslovenských webových stránkach, t. j. O., P. Q. C.. V záverečnej reči uviedla, že žalobný návrh je nedôvodný a navrhla podanú žalobu zamietnuť.

16. Splnomocnená zástupkyňa žalovaného 3) na pojednávaniach uviedla, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobkyne, ktoré vo svojich podaniach opakovane uviedla. Trvala v celom rozsahu na obsahu písomných podaní žalovaného 3) vo veci. Poukázala na to, že spotrebiteľský vzťah vznikol medzi žalobkyňou a G. J. J., ktorá následne postúpila pohľadávku na žalovaného 1), pričom žalobkyňa si nároky zo spotrebiteľského vzťahu mohla uplatniť v iných konaniach už pred konaním dražby. Ochrana spotrebiteľa sa na konanie o dražbe nevzťahuje. Uviedla, že žalovaný 3) požiadal o odpojenie domu od elektrickej energie až vtedy, keď zistil, že žalobkyňa s deťmi v dome nebýva, bývajú tam len 2 dospelé osoby. Vychádzal pritom z toho, že v prípade vzniku nedoplatku nebude žalobkyňa ochotná tento uhradiť. Už samotným konaním o neplatnosť dražby mu vzniká škoda, nakoľko cenu nehnuteľností zaplatil, na túto cenu musí vykonávať splátky, keďže si bral na úhradu časti ceny úver a nehnuteľnosti nemôže užívať. V rámci konania vedeného Okresným riaditeľstvom PZ v Liptovskom Mikuláši sa všetky skutočnosti, tvrdené žalobkyňou, ukázali ako nepravdivé. Žalobkyňa vo svojich konaniach rieši nielen neplatnosť dražby, ale aj konanie vedené pod sp. zn. . Žalobkyňa neustálymi písomnými podaniami získava čas, keďže všetky podania sa musia doručovať protistranám, žalovaného 3) drží v neistote, keďže vynaložil finančné prostriedky a nemôže nehnuteľnosti užívať. Navyše, žalobkyňa ho neustále uráža vo svojich písomných podaniach, pričom oni ju nikdy ani nevideli. Pokiaľ aj žalobkyňa tvrdila, že zaplatila 36600 eur, v časti to bolo aj po dražbe, čo je jej problém. V záverečnej reči navrhla podanú žalobu zamietnuť, keďže žalobkyňa svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nezdokumentovala a jej cieľom bolo len naťahovať čas.

17. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:

18. Žalovaný 3) je v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, zapísaný ako výlučný vlastník nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území C., zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX ako stavba rodinného domu J. K. XXX postavená na pozemku zapísanom ako parcela. číslo KN-C 375/1, stavba hospodárskej budovy bez súpisného čísla postavená na pozemku zapísanom ako parcela číslo KN-C 375/2, pozemok parcela číslo KN-C 375/1, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 114 m2, pozemok parcela číslo 375/2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 77 m2, pozemok parcela číslo KN-C 375/3, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 317 m2, pozemok parcela číslo KN-C 375/4, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 12 m2 a pozemok parcela číslo KN-C 376, druh pozemku záhrada o výmere 90 m2. Ako titul nadobudnutia je zapísané osvedčenie o dobrovoľnej dražbe N 123/2022, , NCRIs 13804/2022 zo dňa 13. 5. 2022. V poznámke je na liste vlastníctva uvedené, že vo vzťahu k vlastníkovi 1) A. B. bola na Okresný súd v Liptovskom Mikuláši podaná žaloba o určenie neplatnosti dražby, sp. zn. , proti žalovaným EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, U9, a.s., Bratislava – dražobník a E. D., Liptovský Mikuláš – vydražiteľ.

19. Notárskou zápisnicou, spísanou notárom JUDr. Rastislavom Demeterom dňa 13. 5. 2022 v priestoroch Administratívnej budovy, Štúrova 19, Liptovský Mikuláš, pod N 123/2022, Nz 13395/2022, NCRIs 13804/2022, bolo osvedčené vykonanie dobrovoľnej dražby nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území C., zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXX. Podľa zápisnice bol dražobníkom žalovaný 2), navrhovateľom dražby žalovaný 1), vlastníkom predmetu dražby žalobkyňa. Dražobná zábezpeka predstavovala 10000 eur. Na dobrovoľnú dražbu sa dostavili 8 účastníci dražby, pričom právnické osoby preukázali svoju existenciu podľa výpisov z obchodného registra príslušného registrového súdu, fyzické osoby zákonným spôsobom podľa platných občianskych preukazov, zapísali sa do zoznamu účastníkov dražby, predložili doklad o zložení požadovanej dražobnej zábezpeky a čestné vyhlásenie, že nie sú osobami vylúčenými z dobrovoľnej dražby v zmysle až 8 . Najvyššie podanie urobil žalovaný 3) vo výške 79100 eur, ktorému následne licitátor udelili príklep. Prílohou zápisnice je aj plnomocenstvo udelené žalovaným 2) D. A. H. na účasť na dražbe, zoznam účastníkov dražby, v ktorom je zapísaných 8 účastníkov dražby, oznámenie o dražbe. Notár R. N. A. vydal dňa 18. 5. 2022 opravnú doložku notárskej zápisnice číslo N 123/2022, Nz 13395/2022, NCRIs 13804/2022 zo dňa 13. 5. 2022, ktorou došlo k oprave označenia katastrálneho územia, v ktorom sa nachádzajú nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dražby.

20. Dňa 15. 4. 2014 uzatvorili žalobkyňa ako dlžník, A. B., nar. XXXX, ako spoludlžník a G. J. J., Q. ako veriteľ zmluvu o úvere číslo 0782846405, predmetom ktorej bolo aj dojednanie zmluvných strán o poskytnutí medziúveru číslo 0782846106 vo výške 33300 eur, ktorý sa pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok zúčtuje bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia, čím sa zmení na stavebný úver číslo 0782846405 vo výške cca 19557,43 eura. Žalobkyňa sa zaviazala splácať úroky z medziúveru mesačnými splátkami vo výške 66,33 eura počas 1. roka a vo výške 149,58 eura počas 2.-5. roka, uhrádzať mesačné vklady vo výške 50,02 eura a následne splácať stavebný úver mesačnými splátkami vo výške 199,60 eura. Splatenie úveru bolo zabezpečené zriadením záložného práva na nehnuteľnosti. V článku VIII. ods. 8.1. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že dlžník je povinný uhradiť veriteľovi poplatky a náklady súvisiace s úverom podľa platného sadzobníka poplatkov pre fyzické osoby, ktorý je prílohou zmluvy, predovšetkým poplatok za spracovanie úveru, ktorý si veriteľ zúčtuje pri prvom čerpaní peňažných prostriedkov úveru tak, že celková suma poukazovaných peňažných prostriedkov úveru bude znížená o výšku tohto poplatku. V článku X. ods. 10.1. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že veriteľ má právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou lehotou splatnosti, t. j. veriteľ má právo požadovať zaplatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom a dlžník je povinný celý zostatok úveru s príslušenstvom zaplatiť aj pred dňom konečnej splatnosti úveru, predovšetkým v prípade, ak je dlžník v omeškaní s platením čo i len jednej splátky stavebného úveru, resp. úrokov z medziúveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace alebo je v omeškaní s platením čo i len jedného vkladu na účet zmluvy o stavebnom sporení po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Podľa článku X. ods. 10.16. zmluvy, vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru je dlžník povinný zaplatiť celý zostatok úveru, vrátane príslušenstva veriteľovi v lehote určenej veriteľom v písomnom oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Prílohou zmluvy bol aj Sadzobník poplatkov pre fyzické osoby, platný od 1. 1. 2014, podľa ktorého predstavovala výška spracovateľského poplatku medziúveru 1,2 % z cieľovej sumy, minimálne 100 eur, maximálne 999 eur. Poplatok za upomienku dlžných splátok po lehote splatnosti predstavoval 15 eur, poplatok za individuálne riešenie omeškaných splátok 15 eur, poplatok za zmenu splátkového plánu 20 eur.

21. Dňa 9. 8. 2018 upozornila G. J. J., Q. žalobkyňu a jej splnomocnenú zástupkyňu, že ku dňu 20. 8. 2018 vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru číslo 0782846106, nakoľko napriek zaslaným výzvam nedošlo k uhradeniu vkladov na účte stavebného sporenia a omeškaných splátok úrokov z medziúveru, vrátane splátky za mesiac august 2018 s tým, že celková výška úrokov z medziúveru predstavuje mínus 986,99 eura a celková výška neuhradených vkladov, vrátane vkladu za mesiac august 2018, predstavuje mínus 200,08 eura. Súčasne boli žalobkyňa a jej splnomocnená zástupkyňa upozornené, že ak do 20. 8. 2018 nedôjde k úhrade, bude zaslané oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a následne, v prípade neuhradenia sumy, pristúpené k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Uvedené upozornenie bolo doručené žalobkyni a jej splnomocnenej zástupkyni dňa 15. 8. 2018.

22. Dňa 24. 9. 2018 G. J. J., Q. vyhlásila mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy o úvere číslo 0782846405, uzatvorenej dňa 15. 4. 2014, a to medziúveru číslo 0782846106, z dôvodu porušenia povinnosti splácať úver riadne a včas a vyzvala žalobkyňu aj jej splnomocnenú zástupkyňu na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 34817,58 eura a súčasne ich upozornila aj na možnosť začatia výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Uvedené oznámenie bolo doručované žalobkyni na adresu C. XXX, zásielka bola uložená dňa 27. 9. 2018 na pošte a vrátená G. J. J., Q. dňa 19. 10. 2018 s poznámkou, že si ju adresát nevyzdvihol v odbernej lehote.

23. Dňa 1. 6. 2020 G. J. J., Q. poslednou výzvou na zaplatenie vyzvala žalobkyňu a jej splnomocnenú zástupkyňu na úhradu dlhu zo zmluvy o úvere číslo 07824861405 zo dňa 15. 4. 2014 v celkovej výške 32590,61 eura. Uvedená výzva bola žalobkyni doručená dňa 4. 6. 2020 a jej splnomocnenej zástupkyni dňa 4. 6. 2020.

24. G. J. J., Q. ako postupca a žalovaný 1) ako postupník uzatvorili dňa 1. 10. 2020 zmluvu o postúpení pohľadávok číslo 77/2020, predmetom ktorej bolo postúpenie súboru pohľadávok špecifikovaných v prílohe k zmluve. Podľa prílohy k zmluve, bola postúpená aj pohľadávka voči žalobkyni zo zmluvy číslo 0782846106 v celkovej výške 32272,89 eura z toho istina 26017,58 eura, z čoho úroky a poplatky ku dňu účinnosti zosplatnenia činili 1638,96 eura. G. J. J., Q. dňa 6. 10. 2020 oznámila žalobkyni postúpenie pohľadávky v celkovej výške 32272,89 eura na žalovaného 1).

25. G. J. J., Q. ako záložný veriteľ a L. L. A., L. D. A. a M. A. ako záložcovia, uzatvorili dňa 15. 4. 2014 zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok a mandátnu zmluvu, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva vzniknutej z úveru poskytnutého na základe zmluvy o stavebnom úvere, resp. zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere, resp. zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, číslo 0782846405 a 0782846106 zo dňa 15. 4. 2014, uzatvorenej medzi veriteľom Prvou stavebnou sporiteľňou, Q. a dlžníkom A. B., nar. XXXX. Zálohom boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území C., zapísané na liste vlastníctva číslo XXX ako stavba rodinného domu súpisné číslo XXX postavená na pozemku zapísanom ako parcela číslo KN-C 375/1, stavba hospodárskej budovy bez súpisného čísla postavená na pozemku zapísanom ako parcela číslo KN-C 375/2, pozemok zapísaný ako parcela číslo KN-C 375/1, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 114 m2, pozemok zapísaný ako parcela číslo 375/2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 77 m2, pozemok zapísaný ako parcela číslo KN- C 375/3, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 317 m2, pozemok zapísaný ako parcela číslo KN-C 375/4, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 12 m2 a pozemok zapísaný ako parcela číslo KN-C 376, druh pozemku záhrada o výmere 90 m2. V článku IV. ods. 1 zmluvy bolo dojednané, že ak zabezpečená pohľadávka nebude riadne a včas splácaná, záložný veriteľ je oprávnený začať výkon záložného práva a uspokojiť svoju pohľadávku výťažkom z predaja predmetu záložného práva, a to priamym predajom tretej osobe, vyhlásením verejnej obchodnej súťaže v zmysle alebo na dobrovoľnej dražbe podľa alebo sa domáhať uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov. V článku III. ods. 4 záložnej zmluvy záložca vyhlásil, že počas trvania záložného práva záloh bez predchádzajúceho písomného súhlasu záložného veriteľa neprevedie na iného vlastníka (tretiu osobu), nescudzí, nezaťaží inými záložnými právami v prospech tretej osoby ani neuzatvorí nájomnú zmluvu alebo inú zmluvu umožňujúcu užívanie predmetu zálohu treťou osobou.

26. G. J. J., Q. oznámením zo dňa 25. 10. 2018, doručeným žalobkyni dňa 29. 10. 2018, oznámila žalobkyni začatie výkonu záložného práva na vymoženie dlhu vyplývajúceho zo zmluvy o úvere zo dňa 15. 4. 2014, zmluva o stavebnom sporení č. 0782846405, zmluva o medziúvere č. 0782846106, ktorý predstavuje 35151,34 eura, formou dobrovoľnej dražby na nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, pre katastrálne územie C. na liste vlastníctva číslo XXX.

27. Žalovaný 1) návrhom zo dňa 13. 4. 2021, adresovaným žalovanému 2), navrhol vykonať dražbu nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území C., zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX ako stavba rodinného domu J. K. XXX postavená na pozemku zapísanom ako parcela číslo KN-C 375/1, stavba hospodárskej budovy bez súpisného čísla postavená na pozemku zapísanom ako parcela číslo KN-C 375/2, pozemok zapísaný ako parcela číslo KN-C 375/1, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 114 m2, pozemok zapísaný ako parcela číslo 375/2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 77 m2, pozemok zapísaný ako parcela číslo KN-C 375/3, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 317 m2, pozemok zapísaný ako parcela číslo KN-C 375/4, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 12 m2 a pozemok zapísaný ako parcela číslo KN-C 376, druh pozemku záhrada o výmere 90 m2. Súčasťou návrhu bolo vyhlásenie navrhovateľa dražby, že predmet dražby je možné dražiť ako aj prehlásenie o pravosti, sume a splatnosti pohľadávky, pre ktorú navrhol výkon záložného práva. V návrhu je uvedené, že pohľadávka bola postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok číslo 77/2000 zo dňa 1. 10. 2022, uzatvorenou s G. J. J., Q., pričom pohľadávka vznikla zo zmluvy o úvere číslo 0782840405 zo dňa 10. 4. 2014, na základe ktorej bol poskytnutý dlžníkovi úver vo výške 33300 eur, ktorý sa stal splatným z dôvodu neplnenia povinností dlžníkmi riadne a včas dňa 21. 9. 2018. Ku dňu 15. 4. 2021 predstavuje zabezpečená pohľadávka 30746,46 eura, z toho istina 23817,58 eura, úroky 6923,88 eura a poplatky 5 eur.

28. Podľa výpisu zo živnostenského registra žalovaného 2), má žalovaný 2) ako jeden z predmetov podnikania zapísané organizovanie dobrovoľných dražieb, s dátumom vzniku oprávnenia 18. 12. 2002 a zodpovedným zástupcom Mgr. Petrom Vetrákom.

29. Žalovaný 1) ako navrhovateľ a žalovaný 2) ako dražobník uzatvorili dňa 11. 9. 2017 Rámcovú zmluvu o vykonávaní dražieb. V článku 3.3 zmluvy sa dohodli, že odmena a náklady sa riadia prílohou číslo 6 k zmluve. Podľa prílohy číslo 2 k zmluve, článok 1.1, je suma najnižšieho podania v zmluvách o vykonaní dražby, pri ktorých sa predmet dražby ohodnocuje znaleckým posudkom, stanovená vo výške znaleckého posudku alebo percentom zo znaleckého posudku a podlieha schváleniu žalovaného 1). V prílohe číslo 6 k rámcovej zmluve bola dojednaná odmena dražobníka v závislosti od výšky výťažku dražby. Taktiež v prílohe číslo 7 k rámcovej zmluve boli dojednané orientačné sumy nákladov dražby. Žalovaný 2) ako dražobník a žalovaný 1) ako navrhovateľ dražby uzatvorili dňa 1. 10. 2020 zmluvu o vykonaní dražby číslo 40795, predmetom ktorej bolo vykonanie dobrovoľnej dražby nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území C., evidovaných na liste vlastníctva číslo XXX. Podľa zmluvy o vykonaní dražby, bola zmluva uzatvorená na základe rámcovej zmluvy o vykonávaní dražieb zo dňa 11. 9. 2017. Suma najnižšieho podania bola dohodnutá v zmysle prílohy číslo 2 rámcovej zmluvy. Predpokladané náklady dražby boli dohodnuté v článku 3 rámcovej zmluvy, odmena dražobníka bola dohodnutá v článku 3 rámcovej zmluvy. V zmluve je uvedený aj vlastník predmetu dražby (žalobkyňa), dôvod konania dražby, ktorým je skutočnosť, že dlžník nesplatil svoju pohľadávku zo zmluvy o úvere číslo 0782846405 vo výške 30746,46 eura z toho istina 23817,58 eura riadne a včas.

30. V Obchodnom vestníku číslo 72, vydanom dňa 13. 4. 2022, bolo uverejnené Oznámenie o dobrovoľnej dražbe číslo Zn 26/2022. Oznámenie obsahovalo označenie dražobníka, označenie navrhovateľa dražby, miesto konania dražby, dátum konania dražby, čas konania dražby, označenie kola dražby, označenie predmetu dražby, opis predmetu dražby, opis stavu predmetu dražby, práva a záväzky viaznuce na predmete dražby, spôsob stanovenia ceny predmetu dražby, výšku najnižšieho podania (65600 eur), výšku minimálneho prihodenia, výšku dražobnej zábezpeky (10000 eur), spôsob úhrady ceny dosiahnutej vydražením, dátum ohliadky predmetu dražby (21. 4. 2022 a 5. 5. 2022), nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetu dražby, podmienky odovzdania predmetu dražby, poučenie podľa až 6 a názov notára.

31. Dňa 8. 4. 2022 bolo v Notárskom centrálnom registri dražieb pod číslom 682/2022 registrované notárkou JUDr. Martou Pavlovičovou, PhD. oznámenie o dražbe dražobníka U9, a.s., navrhovateľa dražby EOS KSI Slovensko, s.r.o., miesto konania dražby Štúrova 19, Liptovský Mikuláš, Administratívna budova, dátum a čas otvorenia dražby 13. 5. 2022 o 15.00 hod.

32. Z fotokópie periodika Dražobné listy, vydaného 14. 4. 2022, číslo 14, ročník 15, mal súd preukázané zverejnenie dátumu dobrovoľnej dražby, určenia neplatnosti ktorej sa žalobkyňa domáha, dňa 13. 5. 2022. Podľa potvrdenia obchodnej spoločnosti VENDITIO, a. s., boli Dražobné listy, číslo 14, ročník 15, vydanie 14. 4. 2022, distribuované v obci Bobrovec do 200 domácností. Podľa výpisu zo zoznamu periodickej tlače, vedeného Ministerstvom kultúry SR, bola periodická tlač Dražobné listy vydávaná od 1. 2. 2008 ako celoslovenský týždenník, ktorého vydavateľom bola obchodná spoločnosť VENDITIO, a. s. Ministerstvo kultúry SR dňa 5. 9. 2022 oznámilo vydavateľovi, že vykonalo dňa 5. 9. 2022 výmaz periodickej tlače s názvom Dražobné listy zo zoznamu periodickej tlače. Podľa zoznamu periodickej tlače, vedeného Ministerstvom kultúry SR, je periodická tlač Dražobné listy vydávaná od 8. 9. 2022 pod evidenčným číslom EV 6085/22 ako celoslovenský týždenník vydavateľom VENDITIO, a. s.

33. Oznámenie o dražbe bolo doručené žalovanému 1) ako navrhovateľovi dražby dňa 13. 4. 2022, žalobkyni dňa 11. 4. 2022, splnomocnenej zástupkyni žalobkyne dňa 11. 4. 2022, Obci Bobrovec dňa 11. 4. 2022, Daňovému úradu Žilina dňa 12. 4. 2022, notárovi dňa 25. 4. 2022, Okresnému úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor dňa 11. 4. 2022. Obec Bobrovec v potvrdení zo dňa 12. 2. 2024 uviedla, že oznámenie o dražbe bolo zverejnené na úradnej tabuli dňom 11. 4. 2022 do 16. 5. 2022.

34. Znaleckým posudkom číslo 1/2022 zo dňa 11. 1. 2022, vypracovaným L. C. C., bola určená hodnota nehnuteľností, ktoré boli predmetom dražby, na 58900 eur. V časti II bod 1 písm. c/ posudku je uvedené, že stavby boli obhliadnuté a zamerané z exteriéru, vnútorné priestory neboli dostupné vzhľadom na neúčasť vlastníka nehnuteľností. Žalobkyni bol znalecký posudok doručený dňa 2. 2. 2022. Žalobkyňa a splnomocnená zástupkyňa žalobkyne dňa 11. 2. 2022 doručili G. J. J., Q., žalovanému 1) a žalovanému 2) nesúhlas s ohodnotením predmetu dražby a nesúhlas so znaleckým posudkom číslo 1/2022.

35. Znaleckým posudkom L. M. N. číslo 27/2022 zo dňa 8. 3. 2022 bol predmet dražby ohodnotený na 65600 eur. V časti II bod 1 písm. a/ posudku je uvedené, že vzhľadom na skutočnosť, že hodnotené nehnuteľnosti neboli sprístupnené, ohodnotenie predmetu dražby bolo vykonané v zmysle . Znalecký posudok bol doručený žalobkyni dňa 25. 3. 2022.

36. Podaním zo dňa 3. 5. 2022 žalovaný 2) oznámil žalobkyni, že mu boli doručené námietky voči znaleckému posudku číslo 1/2022, vypracovanému L. C. C., pričom, v súlade s ustanovením , bol vypracovaný nový znalecký posudok číslo 27/2022 L. M. N.. Oznámenie o vybavení námietok proti znaleckému posudku bolo žalobkyni doručené 6. 5. 2022 a jej splnomocnenej zástupkyni 6. 5. 2022.

37. Z príjmového pokladničného dokladu, vystaveného žalovaným 2) dňa 13. 5. 2022, mal súd preukázanú úhradu sumy 10000 eur žalovaným 3). Z potvrdenia o úhrade zo dňa 26. 5. 2022 mal súd preukázanú úhradu z účtu žalovaného 3) na účet žalovaného 2) vo výške 69100 eur, s informáciou „zaplatenie dražby Bobrovec“.

38. V správe žalovaného 1) o výkone záložného práva zo dňa 23. 8. 2022, adresovaného žalobkyni, je uvedené, že zo sumy dosiahnutej vydražením vo výške 79100 eur bola suma výťažku z predaja určená pre navrhovateľa dražby 36611,96 eura, poukázaná navrhovateľovi dražby dňa 27. 5. 2022. Náklady vynaložené na vykonanie záložného práva predstavujú 9536,11 eura z čoho náklady dražby sú 4120,94 eura a odmena dražobníka za vykonanie dražby 5415,17 eura, pričom z výťažku predaja predmetu dražbu došlo k uspokojeniu pohľadávky záložného veriteľa v celom rozsahu.

39. Žalovaný 2) dňa 27. 9. 2022 oznámil žalobkyni a jej splnomocnenej zástupkyni, že náklady dražby a jeho odmena boli vyčíslené na 9536,11 eura, z toho odmena predstavuje 5415,17 eura. Náklady pre jednotlivé kolá pozostávajú z poštovného, kolku, registra obyvateľov, odmeny znalca, prenájmu dražobnej miestnosti, inzercie, nákladov notára, zabezpečenia SBS a cestovného. Záložnému veriteľovi bolo prevedených 27075,85 eura. Zvyšný výťažok z dražby v sume 42488,04 eura bol zložený do notárskej úschovy, pričom bol z neho stiahnutý aj notársky poplatok za zriadenie notárskej úschovy.

40. Žalobkyňa dňa 8. 6. 2021 adresovala G. J. J., a. s., žalovanému 1) a žalovanému 2) výzvu k mimosúdnej dohode o finančnom vysporiadaní. Dňa 8. 6. 2021 žalobkyňa adresovala G. J. J., a. s., žalovanému 1) a žalovanému 2) nesúhlas s tzv. dobrovoľnou dražbou nehnuteľnosti na bývanie. Dňa 8. 6. 2021 žalobkyňa adresovala G. J. J., a. s., žalovanému 1) a žalovanému 2) žiadosť o predloženie dokladu o pravosti a splatnosti pohľadávky k tzv. dobrovoľnej dražbe našej nehnuteľnosti na bývanie. Dňa 11. 3. 2022 žalobkyňa a jej splnomocnená zástupkyňa adresovali G. J. J., Q., žalovanému 1) a žalovanému 2) žiadosť o upresnenie pohľadávky v doklade o pravosti a splatnosti pohľadávky k tzv. dobrovoľnej dražbe našej nehnuteľnosti na bývanie. Dňa 10. 5. 2022 žalobkyňa a jej splnomocnená zástupkyňa adresovali G. J. J., Q., žalovanému 1) a žalovanému 2) žiadosť o upresnenie pohľadávky v doklade o pravosti a splatnosti pohľadávky k tvz. dobrovoľnej dražbe našej nehnuteľnosti na bývanie.

41. Podľa výpisu z Registra obyvateľov Slovenskej republiky, má žalobkyňa trvalé bydlisko evidované na adrese C. XXX, od 6. 6. 2014.

42. Z výpisov z účtu s názvom B. S. mal súd preukázané úhrady na účet, označený žalobkyňou ako účet žalovaného 1), dňa 18. 1. 2024 vo výške 400 eur, 17. 2. 2024 vo výške 400 eur, 17. 3. 2024 vo výške 400 eur, 18. 4. 2024 vo výške 400 eur, 18. 12. 2023 vo výške 400 eur, 21. 11. 2023 vo výške 400 eur, 20. 10. 2023 vo výške 400 eur, 18. 9. 2023 vo výške 400 eur, 16. 8. 2023 vo výške 400 eur, 18. 7. 2023 vo výške 400 eur, 17. 6. 2023 vo výške 400 eur, 18. 5. 2023 vo výške 400 eur, 21. 4. 2023 vo výške 400 eur, 17. 3. 2023 vo výške 400 eur, 16. 2. 2023 vo výške 400 eur, 17. 1. 2023 vo výške 400 eur, 16. 12. 2022 vo výške 400 eur, 15. 11. 2022 vo výške 400 eur, 18. 10. 2022 vo výške 400 eur, 17. 9. 2022 vo výške 400 eur, 17. 8. 2022 vo výške 400 eur, 18. 7. 2022 vo výške 400 eur, 20. 6. 2022 vo výške 400 eur, 18. 5. 2022 vo výške 400 eur, 20. 4. 2022 vo výške 400 eur, 17. 3. 2022 vo výške 400 eur, 17. 2. 2022 vo výške 400 eur, 20. 1. 2022 vo výške 400 eur, 16. 12. 2021 vo výške 400 eur, 16. 11. 2021 vo výške 400 eur, 15. 10. 2021 vo výške 400 eur, 17. 9. 2021 vo výške 400 eur, 16. 8. 2021 vo výške 400 eur, 19. 7. 2021 vo výške 400 eur, 19. 6. 2021 vo výške 400 eur, 19. 5. 2021 vo výške 400 eur, 6. 4. 2021 vo výške 400 eur, 4. 3. 2021 vo výške 400 eur, 19. 2. 2021 vo výške 200 eur, 8. 2. 2021 vo výške 400 eur, 26. 1. 2021 vo výške 400 eur, 26. 1. 2021 vo výške 400 eur, na účet G. J. J., Q. totožný s číslom úveru, resp. medziúveru, dňa 21. 10. 2020 vo výške 400 eur, 21. 9. 2020 vo výške 200 eur, 13. 7. 2020 vo výške 400 eur, 12. 6. 2020 vo výške 400 eur, 12. 5. 2020 vo výške 400 eur, 9. 4. 2020 vo výške 400 eur, 16. 3. 2020 vo výške 400 eur, 7. 2. 2020 vo výške 400 eur, 13. 1. 2020 vo výške 400 eur, 19. 12. 2019 vo výške 400 eur, 12. 9. 2019 vo výške 400 eur, 12. 8. 2019 vo výške 400 eur, 15. 7. 2019 vo výške 400 eur, 17. 5. 2019 vo výške 400 eur, 6. 5. 2019 vo výške 400 eur, 1. 4. 2019 vo výške 400 eur, 28. 2. 2019 vo výške 400 eur, 1. 2. 2019 vo výške 400 eur, 27. 12. 2018 vo výške 400 eur, 26. 11. 2018 vo výške 400 eur, dňa 2. 1. 2018 230 eur, 27. 2. 2018 60 eur, 2. 3. 2018 200 eur, 16. 4. 2018 200 eur.

43. Z osvedčenej fotokópie spisu Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, Z 2338/22 súd zistil, že dňa 30. 5. 2022 doručil žalovaný 2) žiadosť o vykonanie záznamu zmeny vlastníckeho práva na liste vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie C. na základe nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetu dražby udelením príklepu vydražiteľom D. E.. V žiadosti bolo potvrdené, že zvyšok ceny dosiahnutej vydražením bol v plnej výške prevedený na účet dražobníka. Dňa 1. 8. 2022 doručil žalovaný 2) Okresnému úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor doklady preukazujúce úhradu ceny dosiahnutej vydražením na jeho účet, a to potvrdenia o zrealizovaní transakcie dňa 13. 5. 2022 vo výške 10000 eur a dňa 26. 5. 2022 vo výške 69100 eur platiteľom D. E.. Súčasťou spisu je aj notárska zápisnica spísaná notárom JUDr. Rastislavom Demeterom dňa 13. 5. 2022, N 123/2022, Nz 13395/2022, NCRIs 13804/2022, vrátane opravnej doložky zo dňa 18. 5. 2022, žiadosť žalobkyne o vydanie potvrdenia äkvitancieň o plnení dlhu zo dňa 22. 7. 2021, nesúhlas žalobkyne s ohodnotením predmetu dražby a so znaleckým posudkom číslo 1/2022 zo dňa 9. 2. 2022, žiadosť žalobkyne o upresnenie pohľadávky zo dňa 11. 3. 2022, žiadosť žalobkyne o predloženie dokladu o pravosti a splatnosti pohľadávky zo dňa 8. 6. 2021, výzva žalobkyne k mimosúdnej dohode o finančnom vysporiadaní zo dňa 8. 6. 2021, nesúhlas žalobkyne s tzv. dobrovoľnou dražbou nehnuteľnosti na bývanie zo dňa 8. 6. 2021, nesúhlas žalobkyne s ohodnotením predmetu dražby a nesúhlas so znaleckým posudkom zo dňa 6. 7. 2021.

44. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

45. Podľa , v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka ().

46. Podľa , účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

47. Podľa , neplatnosť dražby nie je možné vysloviť z dôvodu oneskoreného začatia dražby, ak bolo príčinou oneskoreného začatia dražby konanie inej dražby tým istým dražobníkom na tom istom mieste a ak neumožnil vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má k predmetu dražby iné ako vlastnícke právo, vykonať riadnu obhliadku predmetu dražby.

48. Podľa , dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2 000 eur.

49. Podľa , navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 16 ods. 3).

50. Podľa , miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe.

51. Podľa , ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, dražobník je povinný najmenej 15 dní pred konaním dražby zverejniť oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce alebo na elektronickej úradnej tabuli 11b) v časti určenej pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza. V rovnakej lehote zverejní oznámenie o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza, základné údaje o čase, mieste, predmete a najnižšom podaní dražby alebo opakovanej dražby. Obec je povinná bezodkladne a bezodplatne takéto oznámenie zverejniť.

52. Podľa , dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.

53. Podľa , ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.

54. Podľa , vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca.

55. Podľa , dražobník vyhlási konanie dražby oznámením o dražbe, v ktorom uvedie a) označenie dražobníka a navrhovateľa dražby, b) miesto, dátum a čas otvorenia dražby, c) či ide o opakovanú dražbu, d) označenie a opis predmetu dražby a jeho príslušenstva, práv a záväzkov na predmete dražby viaznucich a s ním spojených, ak podstatným spôsobom ovplyvňujú hodnotu predmetu dražby, opis stavu, v akom sa predmet dražby nachádza, a jeho odhadnutú alebo zistenú cenu, e) najnižšie podanie a minimálne prihodenie, ktoré môže účastník dražby urobiť, f) ak požaduje zloženie dražobnej zábezpeky, spôsob a lehotu na jej zloženie, číslo účtu a adresu miesta, kde má byť dražobná zábezpeka zložená, čo je dokladom o zložení dražobnej zábezpeky, výške dražobnej zábezpeky, a spôsob jej vrátenia; či je možné zložiť dražobnú zábezpeku platobnou kartou alebo šekom, g) ak je prípustný aj iný spôsob úhrady ceny dosiahnutej vydražením ako úhrada v hotovosti, uvedenie tohto spôsobu; spôsob úhrady ceny dosiahnutej vydražením nesmie byť pre vydražiteľa spojený s nadbytočnými ťažkosťami, h) dátum a čas vykonania obhliadky predmetu dražby, pri hnuteľných veciach tiež miesto konania obhliadky a organizačné opatrenia na zabezpečenie obhliadky, i) pri spoločnej dražbe poradie, v akom budú jednotlivé predmety dražby dražené, j) podmienky odovzdania predmetu dražby vydražiteľovi, k) meno, priezvisko a sídlo notára, ktorý bude priebeh dražby osvedčovať notárskou zápisnicou, ak to vyžaduje tento zákon (), poučenie podľa až 6.

56. Podľa , oznámenie o dražbe uverejní dražobník v registri dražieb najmenej 15 dní pred otvorením dražby, ak tento zákon neustanovuje inak.

57. Podľa , ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho organizačná zložka alebo ak najnižšie podanie presiahne 16 550 eur, uverejní dražobník oznámenie o dražbe v registri dražieb najmenej 30 dní pred začatím dražby. Oznámenie o dražbe dražobník bez zbytočného odkladu zašle aj ministerstvu na zverejnenie v Obchodnom vestníku.

58. Podľa , v lehotách ustanovených v odsekoch 2 až 4 zašle dražobník oznámenie o dražbe a) navrhovateľovi dražby, dlžníkovi záložného veriteľa, vlastníkovi predmetu dražby, ak nie je totožný s dlžníkom záložného veriteľa, b) osobám, ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby k predmetu dražby záložné alebo iné právo zapísané v katastri nehnuteľností, v Notárskom centrálnom registri záložných práv, v evidencii podľa osobitných zákonov alebo v listinách osvedčujúcich vlastnícke právo k predmetu dražby a nevyhnutných na nakladanie s ním, c) ak je predmetom dražby byt, dom alebo iná nehnuteľnosť, osobám, ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby k predmetu dražby predkupné právo alebo iné vecné právo zapísané v katastri nehnuteľností, a tiež príslušnému okresnému úradu na vyznačenie poznámky, d) ak je predmetom dražby hnuteľná vec, osobám, ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby predkupné právo k predmetu dražby, e) ak je predmetom dražby spoluvlastnícky podiel k veci, ostatným spoluvlastníkom k tejto veci oznámeným navrhovateľom dražby (), ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, správcovi dane príslušnému podľa miesta trvalého pobytu alebo miesta podnikania vlastníka nehnuteľnosti, podniku alebo jeho časti, ak je vlastník fyzickou osobou, alebo podľa sídla vlastníka, ak je vlastník právnickou osobou, a správcovi dane, v ktorého obvode sa nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť nachádza, g) ak je predmetom dražby podnik alebo jeho časť, Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky, h) ak je predmetom dražby majetok právnickej osoby, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je štát, aj orgánu štátu vykonávajúcemu práva zakladateľa, zriaďovateľa, spoločníka alebo člena tejto právnickej osoby, i) notárovi, ktorý bude priebeh dražby osvedčovať notárskou zápisnicou [(ods. 1 písm. k)].

59. Podľa , ak je cena dosiahnutá vydražením vyššia ako 6 640 eur, je vydražiteľ povinný zaplatiť cenu dosiahnutú vydražením do 15 dní od skončenia dražby, ak sa vydražiteľ s navrhovateľom dražby nedohodli inak.

60. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanú žalobu žalobkyne zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, konanej dňa 13. 5. 2022, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v jej vlastníctve, nachádzajúce sa v katastrálnom území C., zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva číslo XXX. Žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je žalobou podľa zákonného ustanovenia , teda žalobou, na určenie právnej skutočnosti. Podmienkou úspešnosti uvedeného druhu žaloby je skutočnosť, že jej podanie vyplýva z osobitného predpisu. Osobitným predpisom, ktorý explicitne upravuje možnosť domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej žaloby, je zákonné ustanovenie . Pri žalobách podľa zákonného ustanovenia sa nevyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.

61. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobkyňa podala žalobu včas, v zákonom určenej trojmesačnej lehote od udelenia príklepu. K udeleniu príklepu došlo dňa 13. 5. 2022 a žaloba bola podaná na súde dňa 22. 7. 2022. Rovnako nebolo sporné, že stranami sporu boli všetky osoby podľa zákonného ustanovenia , t. j. žalovaný 1) ako navrhovateľ dražby, žalovaný 2) ako dražobník, žalovaný 3) ako vydražiteľ a žalobkyňa ako predchádzajúci vlastník nehnuteľností. Z hľadiska skutkového bolo medzi stranami sporu nesporné uzavretie zmluvy o úvere medzi žalobkyňou ako dlžníkom, A. B., nar. XXXX, ako spoludlžníkom a G. J. J., Q. ako veriteľom, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý medziúver vo výške 33300 eur, uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva na zabezpečenie splnenia záväzkov z uvedenej zmluvy o úvere medzi veriteľom a pôvodnými vlastníkmi nehnuteľností, skutočnosť, že žalobkyňa a spoludlžník zo zmluvy o úvere si povinnosti z tejto zmluvy riadne a včas neplnili, v dôsledku čoho vyhlásil veriteľ predčasnú splatnosť úveru a pristúpil k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Nespornou bola aj skutočnosť, že žalobkyňa bola výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území C. zapísaných v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva číslo XXX, ktoré boli predmetom dražby, že na ohodnotenie predmetu dražby bol vypracovaný znalecký posudok L. C., proti ktorému podala žalobkyňa námietky, a že v nadväznosti na to bol vypracovaný znalecký posudok L. N., ako aj skutočnosť, že žalobkyňa znalcom neumožnila vykonať obhliadku nehnuteľností (interiér). Žalobkyňa nerozporovala ani doručenie oznámenia o dražbe zákonom ustanoveným spôsobom osobám, uvedeným v zákonnom ustanovení .

62. Medzi stranami sporu bol sporný charakter prebiehajúceho sporu ako sporu spotrebiteľského. Sporná bola aj platnosť zmluvy o zriadení záložného práva, a to najmä z dôvodu subjektov zmluvy na strane záložcov, ako aj z dôvodu žalobkyňou tvrdených neprijateľných podmienok. Sporná bola taktiež existencia neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o úvere. Žalobkyňa rozporovala aj správnosť ocenenia nehnuteľností, ktoré boli predmetom dražby, ako aj primeranosť zabezpečenia úveru k hodnote nehnuteľností. Za postup v rozpore so označila určenie miesta konania dražby, nedostatky notárskej zápisnice o osvedčení priebehu dobrovoľnej dražby, neuhradenie ceny vydražených nehnuteľností v lehote podľa . Taktiež namietala určitosť oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a oznámenia o začatí výkonu záložného práva, s ohľadom na označenie zmlúv o úvere v uvedených právnych úkonoch. V priebehu konania spochybnila aj vecnú legitimáciu žalovaného 1), vzhľadom na skutočnosť, že nie je evidovaný O. C. J. ako „banka“, ale len ako „veriteľ“.

63. Prvotne, k charakteru prebiehajúceho súdneho konania, súd uvádza, že hoci aj konanie o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je osobitným druhom konania, účastníkmi ktorého sú okrem navrhovateľa dražby, ktorý spravidla má postavenie dodávateľa, aj dražobník a vydražiteľ, ktorí vo vzťahu k žalobcovi nepochybne právne postavenie dodávateľa nemajú, žalobkyňa v konaní postavenie spotrebiteľa mala, prihliadajúc ku skutočnosti, že nároky, ktoré si v konaní uplatňuje, majú svoj pôvod a právny základ práve v spotrebiteľských zmluvách. Žalobkyňa preto mala v konaní právne postavenie spotrebiteľa, ako spotrebiteľ bola aj pri prvom procesnom úkone súdom poučená a následne s ňou súd ako so spotrebiteľom aj konal. V tejto súvislosti súd uvádza, že tak zmluva o úvere zo dňa 15. 4. 2014 ako aj zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 15. 4. 2014 boli zmluvami spotrebiteľskými v zmysle zákonného ustanovenia , nakoľko boli uzavreté medzi dodávateľom a spotrebiteľmi. G. J. J., Q. pri uzatváraní a plnení oboch zmlúv konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa ako dlžník, spoludlžník a záložcovia pri uzatváraní a plnení zmlúv nekonali v rámci predmetu ich obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo vyplýva najmä z ich označenia v zmluvách. Právny vzťah medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom, spoludlžníkom a záložcami mal preto nepochybne spotrebiteľský charakter. Súd sa však nestotožnil s argumentáciou žalobkyne, že na právny vzťah zo zmluvy o úvere je potrebné aplikovať ustanovenia zákona číslo o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z tvrdenia o aplikácii uvedeného právneho predpisu na zmluvný vzťah zo zmluvy o úvere potom žalobkyňa odvodzovala tvrdenú bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Podľa zákonného ustanovenia zákona číslo o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľským úverom nie je úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti. Podľa zákonného ustanovenia citovaného zákona, spotrebiteľským úverom nie je úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov. Nakoľko úver, poskytnutý žalobkyni pôvodným veriteľom, bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnostiam, jeho účelom bolo, v zmysle článku III. ods. 3.1. zmluvy o úvere, nadobudnutie vlastníckych práv k nehnuteľnostiam a lehota splatnosti bola viac ako desať rokov, jednoznačne nepredstavoval spotrebiteľský úver a aplikácia zákona o spotrebiteľských úveroch bola na vzťah zo zmluvy o úvere vylúčená. Na základe uvedenej skutočnosti nebol dôvod ani skúmať žalobkyňou tvrdené porušenie povinností veriteľa pri posudzovaní schopností spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v zmysle zákonného ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Len pre úplnosť súd uvádza, že na právny vzťah zo zmluvy o úvere nebolo možné aplikovať ani ustanovenia o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorého ustanovenia sa nevzťahujú na zmluvy o úvere na bývanie uzavreté pred 21. 3. 2016.

64. Súd nemal preukázanú dôvodnosť argumentácie žalobkyne ani pokiaľ ide o právne postavenie žalovaného 1) ako navrhovateľa dražby, ktorý vstúpil do práv a povinností pôvodného veriteľa (G. J. J., Q.) na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 1. 10. 2020. Žalobkyňa tvrdila, že dojednanie v zmluve, umožňujúce previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, je neprijateľnou podmienkou v zmysle a súčasne argumentovala skutočnosťou, že žalovaný 1) nie je bankou, ale je evidovaný O. C. J. len ako veriteľ. Súd nemal preukázanú dôvodnosť argumentácie žalobkyne o neprijateľnosti zmluvnej podmienky. V článku IX. ods. 9.3. zmluvy o úvere bolo dojednané, že v prípade porušenia povinnosti dlžníkom, najmä nesplácania úveru riadne a včas, má veriteľ právo, okrem iného, postúpiť pohľadávku. Zmluvná podmienka umožňujúca previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa je neprijateľná len za splnenia podmienky, že by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa. Uvedenú skutočnosť však žalobkyňa žiadnym spôsobom netvrdila, ani nepreukázala. Navyše, v súlade so zákonným ustanovením , námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky. Súd nemal preukázané ani iné dôvody, ktoré by spochybňovali pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného 1) v konaní ako navrhovateľa dražby, na ktorého bola postúpená pohľadávka zo zmluvy o úvere. Keďže medzi pôvodným veriteľom a žalobkyňou nevznikol právny vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nebolo možné vo vzťahu ku postúpeniu pohľadávky na žalovaného 1) aplikovať zákonné ustanovenie zákona číslo o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákonné ustanovenie o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky zo zmluvy o úvere umožňovalo banke postúpiť svoju pohľadávku, ak bol dlžník napriek písomnej výzve banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku. Zákon pritom výslovne upravuje, že banka je oprávnená postúpiť pohľadávku aj osobe, ktorá nie je bankou, a to aj bez súhlasu klienta. Argumentácia žalobkyne, že žalovaný 1) nie je bankou, bola preto bez významu pre posúdenie postúpenia pohľadávky pôvodného veriteľa a v nadväznosti na to pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1). Pôvodný veriteľ bol totiž oprávnený postúpiť pohľadávku aj osobe, ktorá nie je bankou. Súd mal preukázané, že pred postúpením pohľadávky boli splnené podmienky v zmysle zákonného ustanovenia zákona o bankách, keďže výzvou zo dňa 1. 6. 2020, ktorú žalobkyňa prevzala dňa 4. 6. 2020, vyzval pôvodný veriteľ žalobkyňu na úhradu sumy 32590,61 eura a následne dňa 1. 10. 2020, t. j. po uplynutí viac ako 90 dní, počas ktorých bola žalobkyňa nepretržite v omeškaní s úhradou, postúpil pohľadávku na žalovaného 1).

65. Vykonaným dokazovaním súd nemal preukázané dôvody pre určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorými, v zmysle zákonného ustanovenia , sú neplatnosť záložnej zmluvy alebo porušenie ustanovení . Podľa ustálenej judikatúry, k úspešnosti žaloby o určenie neplatnosti dražby je nevyhnutné preukázať, že došlo k porušeniu ustanovení , pričom musí ísť o také jeho porušenie, ktorým je zároveň žalujúca osoba aj reálne dotknutá na svojich právach. Medzi porušením niektorého ustanovenia zákona a vznikom ujmy na právach žalujúcej osoby musí existovať príčinná súvislosť. To znamená, že pre úspešnosť žaloby o určenie neplatnosti dražby v zmysle citovaného zákonného ustanovenia musia byť kumulatívne splnené dva predpoklady, a to, že boli porušené ustanovenia tohto zákona, a že žalujúca osoba bola práve porušením týchto ustanovení fakticky dotknutá na svojich právach. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno v spore o neplatnosť dražby zaťažuje žalobcu.

66. Súd nemal z vykonaného dokazovania preukázanú neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, uzavretej medzi G. J. J., a. s. ako záložným veriteľom a L. L. A., L. D. A. a M. A. ako záložcami dňa 15. 4. 2014, na základe ktorej došlo k vykonaniu dobrovoľnej dražby. Zmluva o zriadení záložného práva bola, v súlade so zákonným ustanovením , uzavretá v písomnej forme a obsahovala všetky zákonom určené náležitosti podľa ustanovenia , , t. j. pohľadávku, ktorá bola záložným právom zabezpečená, záloh a hodnotu zabezpečenej pohľadávky. Záložné právo bolo na základe uvedenej zmluvy zapísané do katastra nehnuteľností. Súd nemal preukázanú dôvodnosť argumentácie žalobkyne, že nakoľko zmluvu o zriadení záložného práva nepodpísala ona, ale tretie osoby, došlo k rozporu so zákonným ustanovením zákona číslo o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, je neplatný. Uvedené zákonné ustanovenie nebolo možné aplikovať na prejednávanú vec, nakoľko žalobkyňa nesplnomocnila tretiu osobu na uzavretie záložnej zmluvy. Zmluva o zriadení záložného práva bola uzavretá podielovými spoluvlastníkmi zálohu, ktorí boli ako podieloví spoluvlastníci zapísaní v katastri nehnuteľností ku dňu uzavretia zmluvy. Žalobkyňa nebola ku dňu podpisu zmluvy o zriadení záložného práva vlastníčkou zálohu, preto nemohla uzavrieť zmluvu o zriadení záložného práva, ani splnomocniť tretiu osobu na jej uzavretie. Žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k zálohu až následne, po uzavretí zmluvy o zriadení záložného práva. Podľa na žalobkyňu ako nadobúdateľku zálohu prešli účinnosťou prevodu vlastníckeho práva k zálohu všetky práva a povinnosti záložcov zo zmluvy o zriadení záložného práva a ako nadobúdateľka zálohu bola povinná strpieť výkon záložného práva. Podľa zákonného ustanovenia pri prevode alebo prechode zálohu pôsobí záložné právo voči nadobúdateľovi zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom alebo ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 15. 4. 2014 neumožňovala záložcom previesť záloh bez zaťaženia záložným právom. Naopak, v článku III. ods. 5 zmluvy bolo výslovne dojednané, že záložné právo má účinky aj na dedičov, resp. právnych nástupcov záložcov. Súd nemal preukázanú ani žalobkyňou tvrdenú existenciu neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o zriadení záložného práva. Žalobkyňou uvádzané zmluvné dojednanie v článku III. ods. 4 zmluvy o oprávnení záložcov nakladať so zálohom len na základe písomného súhlasu záložného veriteľa, nepredstavuje neprijateľnú podmienku v zmluve. Jedná sa o dojednanie, ktoré je štandardne obsahom záložných zmlúv, a ktorého účelom je kontrola záložného veriteľa nad hodnotou zálohu, najmä predchádzanie znižovaniu hodnoty zálohu. Taktiež súd nemal preukázanú neprimeranosť hodnoty zálohu k hodnote zabezpečenej pohľadávky. Výška istiny úveru zabezpečeného záložným právom predstavovala 33300 eur. Hodnota zálohu bola v čase konania dražby určená na 65600 eur. Prihliadajúc k zmluvne dojednanej dĺžke trvania záväzkov zo zmluvy o úvere, celkovej výške záväzkov, ktoré bola žalobkyňa na základe zmluvy o úvere povinná zaplatiť, ako aj k všeobecnému nárastu cien nehnuteľností v období od uzavretia zmluvy o zriadení záložného práva do vykonania dražby, mal súd za to, že hodnota zálohu nebola neprimeraná výške zabezpečenej pohľadávky.

67. Súd taktiež nemal preukázané, že v procese dobrovoľnej dražby boli porušené ustanovenia , ktorých porušením by bola žalobkyňa dotknutá na svojich právach. Prvotne súd uvádza, že nedôvodnou bola argumentácia žalobkyne, že záložné právo bolo možné vykonať až na základe právoplatne priznanej pohľadávky. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukazovala na zákonné ustanovenie (tu zrejme mala na mysli , keďže v aktuálnom znení neobsahuje), podľa ktorého výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Súd uvádza, že uvedené zákonné ustanovenie sa vzťahuje na záložné právo, zriadené súdom zabezpečovacím opatrením, nie na výkon záložného práva zriadeného podľa hmotnoprávnych predpisov. Žiadne z ustanovení nelimituje výkon záložného práva existenciu judikovanej (právoplatným rozhodnutím súdu priznanej) pohľadávky. Podľa zákonného ustanovenia , ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Napokon, aj zákonné ustanovenie výslovne pre spotrebiteľské zmluvy upravuje možnosť výkonu záložného práva predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov. Možnosť výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou bola výslovne dojednaná v článku IV. ods.1 zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 15. 4. 2014. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky, uvedený v uznesení, sp. zn. , podľa ktorého: „Podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle jej platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka veci s dražobníkom o dražbe určitého predmetu. Vlastník veci môže poveriť inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci, pričom vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom na uvedené sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dáva súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom .“ Súd mal preukázané, že pôvodný veriteľ G. J. J., Q. v súlade so zákonným ustanovením oznámil žalobkyni začatie výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby dňa 29. 10. 2018, pričom od oznámenia ku dňu vykonania dražby uplynulo, v zmysle zákonného ustanovenia , viac ako 30 dní. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na zmätočnosť v označení zmluvy o úvere v oznámení o začatí výkonu záložného práva, súd dôvodnosť uvedenej argumentácie preukázanú nemal. V oznámení o začatí výkonu záložného práva zo dňa 25. 10. 2018 je riadne označená zmluva o úvere číslom 0782846405 a zmluva o medziúvere číslom 0782846106 ako aj dátumom jej uzavretia dňa 15. 4. 2014. Nakoľko predmetom dražby boli nehnuteľnosti, súd prvotne skúmal, či hodnota zabezpečenej pohľadávky bez jej príslušenstva ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva prevyšovala 2000 eur. Súd mal z vykonaného dokazovania jednoznačne preukázané, že uvedená podmienka výkonu dobrovoľnej dražby, ustanovená v zákonnom ustanovení , splnená bola. Žalobkyňa v priebehu celého konania namietala výšku pohľadávky, na uspokojenie ktorej bola dobrovoľná dražba vykonaná, poukazujúc najmä na skutočnosť, že zabezpečená pohľadávka je preplatená, keďže poskytnutý úver je, podľa jej názoru, bezúročný a bez poplatkov, ako aj z dôvodu existencie neprijateľných podmienok v zmluve o úvere. Súd dôvodnosť uvedenej argumentácie žalobkyne preukázanú nemal. Pokiaľ ide o tvrdenú bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, súd poukazuje na už vyššie uvedenú argumentáciu, podľa ktorej na žalobkyni poskytnutý úver nie je možné aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch. Súd nemal preukázanú ani existenciu takých neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré by mohli mať vplyv na výšku zabezpečenej pohľadávky. Žalobkyňa poukazovala na dojednanie o povinnosti uhradiť všetky náklady spojené s vymáhaním pohľadávky. Súd uvedené dojednanie nepovažoval za neprijateľnú podmienku, nakoľko v prípade riadneho plnenia dlhu žiadne náklady spojené s vymáhaním pohľadávky nevznikajú. Je pritom logické, že náklady, ktoré vzniknú v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti dlžníkom, nemôžu zaťažiť veriteľa, ktorý zmluvnú povinnosť neporušil. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na zákonné ustanovenie , ktoré ako príslušenstvo pohľadávky určuje aj náklady spojené s jej uplatnením. Rovnako súd, tak ako už bolo argumentované vyššie, nepovažoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku ustanovenie o možnosti veriteľa previesť pohľadávku zo zmluvy o úvere na tretiu osobu bez súhlasu žalobkyne. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku súd nepovažoval ani dojednanie spracovateľského poplatku. Spracovateľský poplatok bol zmluvnými stranami zmluvy o úvere dojednaný v článku VIII. ods. 8.1. zmluvy. Rovnako tak bol dojednaný aj spôsob jeho zaplatenia, a to vzájomným započítaním. Konkrétna výška poplatku bola uvedená v Sadzobníku poplatkov, ktorý bol prílohou zmluvy o úvere. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na právny názor, uvedený v rozsudku Krajského súdu v Žiline, sp. zn. , podľa ktorého: „Zmluvné strany mali v zmluve jasne dohodnutú celkovú výšku úveru, ako aj celkovú čiastku, ktorú budú musieť uhradiť a tieto boli jasne uvedené v základnej zmluve, v amortizačnej tabuľke pre medziúver a stavebný úver, ktorá bola neoddeliteľnou prílohou úverovej zmluvy. Rovnako z týchto dokumentov je zrejmý i poplatok za spracovanie úveru vo výške 540 eur, pričom v čl. VIII bod 8.1. zmluvy bolo dohodnuté, že poplatok za spracovanie medziúveru vrátane zmluvnej dokumentácie si veriteľ (žalobca) zúčtuje pri prvom čerpaní prostriedkov úveru tak, že celková suma poukazovaných peňažných prostriedkov úveru bude znížená o výšku tohto poplatku. Nárok na poplatok za spracovanie úveru vyplýva z . Z uvedeného je zrejmé, že žalobca žalovaným poskytol úver aj na zaplatenie predmetného poplatku, ktorého splatnosť si v zmluve riadne dohodli.“ Súd tiež poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Nitre, sp. zn. , podľa ktorého: „Z vyjadrenia žalovaného 1/ zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalobcom bol poskytnutý úver vo výške 40.900 eur, pričom suma 490,80 eura bola v zmysle čl. VIII. bod 8.1. zúčtovaná pri prvom čerpaní peňažných prostriedkov úveru tak, že celková suma poukazovaných prostriedkov bola znížená o výšku tohto poplatku. Rovnako tomu tak bolo aj v prípade úverových prostriedkov v celkovej sume 30.000 eur, pričom poplatok predstavoval 360 eur. Uvedené zmluvné dojednanie nie je podľa názoru odvolacieho súdu neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Na odplatu má veriteľ právo zo zákona - , , nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia .“ Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uvedeného v rozsudku, sp. zn. : „Dovolací súd poukazuje na to, že z označenia sporného poplatku vyplýva, že ide o poplatok za poskytnutie úveru, t.j. za úkony na strane veriteľa, ktoré sú nevyhnutné pre uzavretie zmluvy, a ktoré sú jeho internou záležitosťou a súčasťou jeho nákladov, teda za úkony veriteľa súvisiace s poskytnutím úveru ako vypracovanie zmluvy a jej uzavretie a pod. Poplatok za poskytnutie úveru teda predstavuje cenu za poskytovanie služby veriteľom, pričom možnosť jeho uplatňovania pripúšťa a táto možnosť vyplýva aj z judikatúry SD EÚ. Nemožno teda v súvislosti s dojednaním poplatku za poskytnutie úveru dospieť k záveru o existencii nekalej zmluvnej podmienky.“ Pokiaľ ide o ďalšie poplatky, ktoré mali byť súčasťou pohľadávky, na uspokojenie ktorej bola vykonaná dražba, súd uvádza, že povinnosť platiť poplatky bola dojednaná v článku VIII. zmluvy o úvere a poplatky boli konkretizované v Sadzobníku poplatkov, ktorý bol prílohou zmluvy o úvere. V čase podpisu zmluvy o úvere preto bola žalobkyňa oboznámená s výškou uvedených poplatkov. Súd však v tejto súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že vo vyhlásení žalovaného 1) ako veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky v zmysle zákonného ustanovenia zo dňa 13. 4. 2021 bola výška poplatkov uvedená v sume 5 eur, čo je úplne nepatrná časť z vymáhanej pohľadávky.

68. Žalovaný 1) ako záložný veriteľ návrhom zo dňa 13. 4. 2021, doručeným žalovanému 2) ako dražobníkovi navrhol vykonať dražbu nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne, nachádzajúcich sa v katastrálnom území C., zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX. Súčasťou návrhu na vykonanie dražby boli aj vyhlásenia žalovaného 1) v súlade so zákonným ustanovením , t. j. že predmet dražby je možné dražiť a o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú navrhol vykonať záložné právo. Žalovaný 2) ako dražobník spĺňal podmienky na vykonávanie dražieb v súlade s ustanovením , čo mal súd preukázané výpisom zo živnostenského registra. Žalovaný 1) a žalovaný 2) uzavreli dňa 11. 9. 2017 Rámcovú zmluvu o vykonávaní dražieb a dňa 1. 10. 2020 zmluvu o vykonaní dražby číslo 40795, predmetom ktorej bolo vykonanie dobrovoľnej dražby nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území C., zapísaných na liste vlastníctva XXX. Zmluva o vykonaní dražby, v spojení s Rámcovou zmluvou o vykonávaní dražieb, vrátane príloh k zmluve, obsahovala zákonné náležitosti zmluvy o vykonaní dražby v zmysle zákonného ustanovenia a bola uzavretá v písomnej forme.

69. Nakoľko predmetom dražby boli nehnuteľnosti, žalovaný 2) zabezpečil určenie predmetu dražby znaleckým posudkom L. C. C.. Žalobkyni bol uvedený znalecký posudok doručený dňa 2. 2. 2022. Žalobkyňa dňa 11. 2. 2022 doručila G. J. J., a. s., žalovanému 1) a žalovanému 2) nesúhlas s ohodnotením predmetu dražby a nesúhlas so znaleckým posudkom číslo 1/2022. Žalovaný 2) následne, a to v lehote 30 dní od doručenia žiadosti žalobkyne, zabezpečil ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom L. M. N. zo dňa 8. 3. 2022, ktorý bol žalobkyni doručený dňa 25. 3. 2022. Podaním zo dňa 3. 5. 2022, t. j. zaslaným najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby v zmysle , žalovaný 2) oznámil žalobkyni, ako sa vysporiadal s námietkami vznesenými voči znaleckému posudku vypracovanému L. C.. Pre účely ohodnotenia predmetu dražby žalovaný 2), v súlade so zákonným ustanovením , použil znalecký posudok vypracovaný L. N., nakoľko ním bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby. Súd nemal preukázanú dôvodnosť argumentácie žalobkyne vo vzťahu k znalcom určenej hodnote predmetu dražby. Prvotne súd uvádza, že tak zo znaleckého posudku L. C. ako aj zo znaleckého posudku L. N. vyplynulo, že žalobkyňa znalcom ohodnotenie predmetu dražby (z interiéru) neumožnila. Znalci preto, v súlade so zákonným ustanovením , vykonali ohodnotenie predmetu dražby len na základe vonkajšej obhliadky a dostupných údajov, ktoré mal k dispozícii žalovaný 2). V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na skutočnosť, že z dôvodu, že žalobkyňa neumožnila vykonať riadnu obhliadku predmetu dražby, v zmysle zákonného ustanovenia sa z dôvodu tvrdeného nesprávneho ocenenia predmetu dražby nemohla domáhať jej neplatnosti. Žalobkyňa v žalobe argumentovala tým, že znaleckým posudkom určená cena predmetu dražby bola neadekvátna a iným znaleckým posudkom by bola určená v inej výške, ako aj tým, že cena predmetu dražby sa v danej lokalite podľa verejne dostupných informácií pohybovala od 75000 eur do 82000 eur. Žalobkyňa však svoje skutkové tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázala. Navyše, cena dosiahnutá za predmet dražby, t. j. 79100 eur, bola v rozmedzí uvádzanom žalobkyňou ako cena, za ktorú sa mali obdobné nehnuteľností predávať. V tejto súvislosti súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uvedený v rozsudku sp. zn. , podľa ktorého: „V posudzovanej veci preto nie sú dovolacie námietky žalobkyne (o vplyve znalcom určenej ceny nehnuteľností na neplatnosť dražby) spôsobilé privodiť iný záver dovolacieho súdu o takom závažnom porušení ustanovení , ktoré by mali za následok vyslovenie neplatnosti dražby. Ohodnotenie nehnuteľnosti by mohlo mať právny význam pre neplatnosť dražby (iba) v prípade, ak sa neuskutočnilo formou znaleckého posudku (), či v prípade, ak by dražobník zostal pasívny k námietkam vlastníka predmetu dražby podľa § 12 ods. 5 citovaného zákona, o ktoré prípady v danej veci nešlo. Vyslovené právne závery odvolacieho súdu, podľa ktorých sa žalobkyňa nemôže úspešne domáhať neplatnosti dražby pre vady znaleckého posudku, ktoré nenamietala zákonom predvídaným spôsobom ( ), považuje dovolací súd za správne.“ Aj podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uvedeného v uznesení, sp. zn. : „Pokiaľ ide o určenie ceny predmetu dražby, dovolací súd považuje za správny záver odvolacieho súdu, že určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby,...“

70. Súd nemal preukázané žalobkyňou tvrdené porušenie zákonného ustanovenia , teda že by miesto, dátum a čas začatia dražby boli určené žalovaným 2) tak, že by bola obmedzená možnosť účasti na dražbe. Obec C., v ktorej sa dražené nehnuteľnosti nachádzajú, sa nachádza 7 kilometrov od Mesta Liptovský Mikuláš, v ktorom sa dražba konala. Uvedená vzdialenosť predstavuje skutočne minimálnu vzdialenosť medzi dvomi obcami, ktorú je možné bez problémov prekonať akýmkoľvek dopravným prostriedkom, prípadne za použitia verejnej dopravy. V žiadnom prípade však prekonanie vzdialenosti 7 kilometrov nemôže byť skutočnosťou, ktorá by odradila prípadných záujemcov o kúpu nehnuteľností z Obce Bobrovec. Súd mal za to, že práve určením miesta konania dražby v okresnom meste sa zabezpečila možnosť účasti na dražbe širšiemu okruhu záujemcov. V tejto súvislosti súd poukazuje na právny názor, uvedený v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , podľa ktorého: „Zákon o dobrovoľných dražbách ustanovuje relevantné kritérium, ktoré musí byť zohľadnené pri určovaní miesta, dátumu a času začatia dražby. Týmto kritériom je zachovanie reálnej možnosti účasti na dražbe. V súlade s týmto pravidlom treba vykladať všetky prípravné a realizačné práce súvisiace s organizáciou dražby, keďže je všeobecným záujmom, aby dražba bola sprístupnená čo najširšej účasti zo strany verejnosti, a to v záujme naplnenia jej skutočného účelu. Pokiaľ ide konkrétne o miesto konania dražby, je povinnosťou dražobníka organizovať dražbu na takom mieste, ktoré sa nachádza v regionálnej dostupnosti predmetu dražby, keďže možno očakávať, že práve znalosť miestnych pomerov, oboznámenie sa s predmetom dražby a transparentnosť vo vzťahu k potenciálnym záujemcom naviazaným regionálne na predmet dražby povedie k stimulácii záujmu, a tým aj vytvoreniu vhodných podmienok pre konkurenciu ponúk jednotlivých účastníkov dražby. Ako kontraproduktívne tak možno naopak označiť konanie, keď dražobník určí pri draženej nehnuteľnosti v Košiciach miesto realizácie dražby napríklad v Bratislave. Uvedená regionálna disproporcia už len z povahy veci povedie k odradeniu účastníkov, resp. potenciálnych účastníkov dražby od záujmu sa na tejto zúčastniť, keďže na ich strane by boli vyvolané náklady jednak na miestnu obhliadku a jednak na účasť na samotnom mieste dražby. Judikatúra súdov potvrdzuje, že organizácia dražby mimo sféry a umiestnenia predmetu dražby môže zakladať dôvod určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby. ... V predmetnej veci prvé dve kolá dražby prebehli v Košiciach, vzdialených cca 110 km od miesta dražených nehnuteľností (tretie kolo prebehlo v Levoči, vzdialenej cca 23 km), čo nemožno považovať za tak vzdialené miesta, v dôsledku ktorých by došlo k obmedzeniu možnosti účasti na dražbe potenciálnym záujemcom o predmet dražby. I dopravné spojenie medzi týmito miestami bolo z časového hľadiska prijateľné, keď medzi Košicami a Y. premávajú pravidelné spoje a presun automobilom trvá cca 1 hod. a 25 minút a pokiaľ ide o Levoču, ide o okresné mesto vzdialené iba 20 minút cesty autom (cesta prostredníctvom pravidelných spojov trvá od 49 minút po 1 hodinu).“ Súd mal za to, že určenie miesta konania dražby žalovaným 2) spĺňalo kritérium miesta, ktoré sa nachádza v regionálnej dostupnosti predmetu dražby, keď vzdialenosť predmetu dražby od miesta konania dražby v žiadnom prípade nemohla odradiť potenciálnych záujemcov o kúpu, či už z hľadiska straty času alebo finančnej náročnosti.

71. Súd mal preukázané aj splnenie povinností žalovaným 2) ako dražobníkom podľa . Z potvrdenia Obce Bobrovec zo dňa 12. 2. 2024 vyplynulo, že oznámenie o dražbe bolo zverejnené na úradnej tabuli obce od 11. 4. 2022 do 16. 5. 2022, t. j. najmenej 15 dní pred konaním dražby. Pokiaľ žalobkyňa uvedené potvrdenie spochybňovala, neoznačila žiadne dôkazy, ktoré by správnosť údajov v ňom uvedených vyvrátili. Je nepochybné, že obec na svojej úradnej tabuli zverejňuje veľké množstvo oznámení. Vzhľadom na právne účinky, spojené so zverejnením oznámení na úradnej tabuli, je preto nepochybné, že obec presne eviduje dátumy, počas ktorých boli oznámenia na tabuli zverejnené. Súd mal tiež preukázané, že oznámenie o dražbe bolo v lehote najmenej 15 dní pred konaním dražby zverejnené v periodickej tlači s pôsobnosťou pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza, keďže bolo zverejnené v Dražobných listoch, vydaných dňa 14. 4. 2022, číslo 14, ktoré, podľa potvrdenia ich vydavateľa - obchodnej spoločnosti VENDITIO, a. s., boli distribuované v Obci Bobrovec do 200 domácností. Podľa výpisu zo zoznamu periodickej tlače, vedeného Ministerstvom kultúry SR, boli Dražobné listy v uvedenom období vydávané ako celoslovenský týždenník, ktorého vydavateľom bola obchodná spoločnosť VENDITIO, a. s.

72. Z oznámenia o dražbe mal súd preukázané, že záujemcom bola umožnená obhliadka predmetu dražby v súlade so zákonným ustanovením , dňa 21. 4. 2022 a 5. 5. 2022.

73. Oznámenie o dražbe obsahovalo všetky zákonom určené náležitosti podľa a bolo doručené všetkým subjektom a v lehotách v zmysle , , . Oznámenie o dražbe bolo uverejnené v Notárskom centrálnom registri dražieb dňa 8. 4. 2022, t. j. najmenej 30 dní pred začatím dražby. Oznámenie o dražbe bolo zverejnené v Obchodnom vestníku číslo 72, vydanom dňa 13. 4. 2022. Oznámenie o dražbe bolo doručené žalovanému 1) ako navrhovateľovi dražby dňa 13. 4. 2022, žalobkyni dňa 11. 4. 2022, splnomocnenej zástupkyni žalobkyne dňa 11. 4. 2022, Obci Bobrovec dňa 11. 4. 2022, Daňovému úradu Žilina dňa 12. 4. 2022, notárovi dňa 25. 4. 2022, Okresnému úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor dňa 11. 4. 2022.

74. Priebeh dražby bol osvedčený notárskou zápisnicou, spísanou notárom JUDr. Rastislavom Demeterom pod N 123/2022, Nz 13395/2022, NCRIs 13804/2022, ktorá obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti podľa . Na dražbu sa dostavili 8 účastníci dražby, pričom notár osvedčil, že právnické osoby preukázali svoju existenciu podľa výpisov z obchodného registra príslušného registrového súdu, fyzické osoby zákonným spôsobom podľa platných občianskych preukazov, zapísali sa do zoznamu účastníkov dražby, predložili doklad o zložení požadovanej dražobnej zábezpeky a čestné vyhlásenie, že nie sú osobami vylúčenými z dobrovoľnej dražby v zmysle až 8 . Skutočnosť, že v zozname účastníkov dražby, ktorý je prílohou notárskej zápisnice, nie sú vyčiarknuté prázdne riadky, ako na to poukazovala žalobkyňa, nemôže byť vyhodnotená ako porušenie zákona. Zo zápisnice jednoznačne vyplýva, že dražby sa zúčastnilo 8 účastníkov, v zozname je zapísaných 8 účastníkov, preto sú akékoľvek pochybnosti o počte účastníkov dražby vylúčené. Rovnako bez vplyvu na právne posúdenie veci bola skutočnosť, že notár vydal dňa 18. 5. 2022 k notárskej zápisnici opravnú doložku, ktorou došlo k oprave označenia katastrálneho územia, v ktorom sa nachádzajú nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dražby. Zákon číslo o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov v ustanovení výslovne predpokladá možnosť opravy zrejmej nesprávnosti v notárskej listine formou doložky. Preto uvedený postup notára nemohol byť v rozpore s právnymi predpismi.

75. Z listinných dôkazov, predložených tak žalovaným 2) ako aj žalovaným 3) mal súd preukázané, že žalovaný 3) zložil v deň konania dražby dražobnú zábezpeku vo výške 10000 eur a, v súlade so zákonným ustanovením , v lehote 15 dní od skončenia dražby, a to dňa 26. 5. 2022, zvyšnú časť ceny vydražených nehnuteľností (po započítaní dražobnej zábezpeky) vo výške 69100 eur.

76. K argumentácii žalobkyne, týkajúcej sa výšky pohľadávky, na vymoženie ktorej bola vykonávaná dražba, súd uvádza, že nakoľko žalobkyňa neplnila svoje záväzky zo zmluvy o úvere riadne a včas, čo nebolo medzi stranami sporné, pôvodný veriteľ G. J. J., Q. vyhlásil, v súlade so zmluvným dojednaním článku X. ods. 10.1. zmluvy o úvere, dňa 24. 9. 2018 predčasnú splatnosť úveru. Pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru pôvodný veriteľ, v súlade so zákonným ustanovením , dňa 9. 8. 2018 upozornil žalobkyňu, že ku dňu 20. 8. 2018 vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru číslo 0782846106, nakoľko napriek zaslaným výzvam nedošlo k uhradeniu vkladov na účte stavebného sporenia a omeškaných splátok úrokov z medziúveru, vrátane splátky za mesiac august 2018 a súčasne ju upozornil na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Uvedené upozornenie bolo doručené žalobkyni dňa 15. 8. 2018. Po uplynutí zákonnej lehoty 15 dní pôvodný veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bolo doručované žalobkyni na adresu C. XXX, pričom zásielka bola uložená dňa 27. 9. 2018 na pošte a vrátená G. J. J., Q. dňa 19. 10. 2018 s poznámkou, že si ju adresát nevyzdvihol v odbernej lehote. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť a prihliadajúc k tomu, že žalobkyňa mala od 6. 6. 2014 evidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky ako adresu trvalého pobytu C. XXX (ktorú mala evidovanú ako adresu trvalého pobytu aj ku dňu podania žaloby, a ktorú si ako adresu bydliska uviedla aj sama do žaloby), považovalo sa oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru za doručené žalobkyni, v súlade so zákonným ustanovením , dňom, kedy sa dostalo do sféry jej dispozície, t. j. dňom uloženia zásielky na pošte (27. 9. 2018). Súd nemal preukázanú ani dôvodnosť argumentácie žalobkyne o zmätočnosti označenia zmluvy o úvere v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, keďže v oznámení bolo riadne uvedené, že sa vzťahuje k zmluve o úvere číslo 0782846405, uzatvorenej dňa 15. 4. 2014 a medziúveru číslo 0782846106. Vzhľadom na výšku zameškaných splátok úrokov z medziúveru, uvedených v upozornení zo dňa 9. 8. 2018 (986,99 eura) je nepochybné, že žalobkyňa bola v omeškaní s plnením splátky o viac ako tri mesiace (pri výške mesačnej splátky úrokov 149,58 eura, prihliadajúc ku skutočnosti, že v konaní nebolo preukázané, že by žalobkyňa v mesiacoch august a september 2018 vykonala akúkoľvek úhradu). Žalobkyňa spochybňovala výšku pohľadávky na vymoženie ktorej bola vykonaná dobrovoľná dražba. Žalovaný 1) výšku pohľadávky, a to vrátane jej rozčlenenia na istinu, úroky a poplatky, deklaroval v návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby zo dňa 13. 4. 2021. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že pohľadávka zo zmluvy o úvere je preplatená, vychádzajúc zo skutočnosti, že úver je, podľa jej názoru, bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa tvrdila, že celkovo vykonala úhrady na pohľadávku zo zmluvy o úvere vo výške 36600 eur, čo presahuje poskytnutú sumu úveru. Poukazovala pritom aj na platby vykonané po dražbe, t. j. po 13. 5. 2022. Vykonanie uvedených platieb bolo však bez akéhokoľvek vplyvu na právne posúdenie veci. Platby, ktoré žalobkyňa vykonala po uskutočnení dražby, nemohli totiž spätne zmeniť (znížiť) výšku pohľadávky žalovaného 1). Žalobkyňa tvrdila, že v období od 22. 4. 2014 do 22. 8. 2018 uhradila spolu 12200 eur. Listinnými dôkazmi však preukázala len platby vykonané od roku 2018. Žalovaný 1) vo vyjadrení zo dňa 8. 4. 2024 tvrdil, že žalobkyňa od vzniku úverového vzťahu do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru uhradila na úroky spolu 5628,02 eura, pričom malo byť uhradené 6779,16 eura. Výška úhrad žalobkyne bez čiastočného vyrovnania medziúveru predstavovala 5506,64 eura. Z výpisov z účtu, predložených žalobkyňou, mal súd preukázané, že žalobkyňa okrem platieb, tvrdených žalovaným 1), vykonala na účet zmluvy o úvere do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru aj platby dňa 2. 1. 2018 vo výške 80,43 eura, 2. 3. 2018 vo výške 200 eur a 16. 4. 2018 vo výške 200 eur. Spolu teda ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru uhradila 5987,07 eura. Ku dňu predčasnej splatnosti úveru mala žalobkyňa uhradiť (prihliadajúc k dátumu splatnosti splátok úrokov z medziúveru k 15. dňu v kalendárnom mesiaci a splatnosti prvej splátky úrokov v mesiaci nasledujúcom po uzavretí zmluvy o úvere) úroky z medziúveru od mája 2014 do apríla 2015 12 x 66,33 eura, t. j. 795,96 eura a od mája 2015 do septembra 2018 41 x 149,58 eura, t. j. 6132,78 eura, spolu 6928,74 eura. Rozdiel medzi záväzkom žalobkyne na zaplatenie úrokov ku vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru a výškou vykonaných úhrad potom činil 941,67 eura (6928,74 eura – 5987,07 eura), čo je viac ako 6 splátok úrokov. Podľa oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru predstavoval dlh žalobkyne, vrátane istiny úveru, ku dňa 24. 9. 2018 34817,58 eura a v prípade zohľadnenia úhrad žalobkyne, ktoré neboli uvádzané žalovaným 1), tak ako sú konkretizované vyššie, v sume 480,43 eura, 34337,15 eura. Od septembra 2018 ku dňu konania dražby žalobkyňa zaplatila na záväzky zo zmluvy o úvere, podľa ňou predložených listinných dôkazov, spolu 14800 eur. Je preto nepochybné, že dlh žalobkyne ku dňu uskutočnenia dražby splnením nezanikol. Hoci aj žalobkyňa tvrdila, že v uvedenom období vykonala úhrady vo výške 16200 eur, uvedené tvrdenie nepreukázala. Z výpisov z účtu, ktoré predložila, vyplynuli úhrady na účet zmluvy o úvere len v sume 14800 eur. Navyše, v zmysle právnych záverov, uvedených v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , z istiny úveru prislúchal veriteľovi úrok vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí, o ktorý sa dlh žalobkyne po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru ešte zvýšil (čo vyplýva aj z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, v ktorej bol vyčíslený úrok za obdobie po zosplatnení). Z uvedených skutočností je nepochybné, že dlh žalobkyne ku dňu konania dražby splnením nezanikol, pričom výška istiny prevyšovala sumu 2000 eur. Už len okrajom, v súvislosti s výškou pohľadávky, na uspokojenie ktorej bola dobrovoľná dražba vykonaná, súd uvádza, že, podľa zákonného ustanovenia , za pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva, zodpovedá záložný veriteľ, t. j. žalovaný 1). Zodpovednosti za škodu, ktorá vznikne porušením tejto povinnosti, sa nemožno zbaviť.

77. Nakoľko zistený skutkový stav bol pre rozhodnutie vo veci postačujúci, vykonávanie ďalších, žalobkyňou navrhnutých dôkazov, by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Súd preto rozhodol, že ďalšie žalobkyňou navrhnuté dôkazy nevykoná.

78. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

79. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

80. V súlade so zákonným ustanovením vznikol nárok na náhradu trov konania v konaní v plnom rozsahu úspešným žalovaným. Súd preto priznal žalovanému 1), žalovanému 2) a žalovanému 3) voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Už len okrajom súd uvádza, že v konaní nielenže neboli preukázané, ale ani len neboli tvrdené dôvody pre prípadnú aplikáciu zákonného ustanovenia , teda pre nepriznanie náhrady trov konania v konaní úspešným žalovaným. Samotné postavenie žalobkyne ako spotrebiteľa v konaní bez ďalšieho neodôvodňuje aplikáciu zákonného ustanovenia . V súlade s ustanovením , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa , odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.