Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)955/361646.683cd5.pdf
PDF · 178.32 KB
No categories available
5Cdo/329/2009
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu
JUDr. Vladimíra Maguru a členov senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej a JUDr. Soni
Mesiarkinovej v právnej veci ţalobcov 1/ Ing. JUDr. V. K., 2/ JUDr. J. K., 3/ Ing. V. K., 4/
Ing. B. K., 5/ Ing. J. K., 6/ Ing. M. K., všetci zastúpení
Mgr. M. R., proti ţalovaným 1/ J. L., zastúpenému JUDr. D. Š., 2/ E. P., zastúpenej
Mgr. P. P.K., 3/ PhDr. Ing. G. B., zastúpenému JUDr. D. Š., o určenie neplatnosti kúpnych
zmlúv, o nahradenie prejavu vôle a o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnych zmlúv,
vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš pod
sp. zn. 2 C 135/2007, na dovolanie ţalobcov 1/ aţ 6/ proti rozsudku Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 20. mája 2009, sp. zn. 17 Co 76/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie ţalobcov 1/ aţ 6/ proti výroku rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 20. mája 2009, sp. zn. 17 Co 76/2009, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a proti
výroku o náhrade trov konania o d m i e t a.
Vo zvyšnej časti dovolanie z a m i e t a .
Ţalovaným 1/, 2/ a 3/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Veľký Krtíš rozsudkom z 18. decembra 2008 č.k. 2 C 135/2007-255
určil, ţe kúpna zmluva, uzavretá medzi ţalovaným 1/ J. L. a ţalovaným
3/ PhDr. Ing. G. B. z 31. januára 2005, ktorej vklad bol povolený Správou katastra vo V.15.
apríla 2005, pod č. X., je v časti o prevode spoluvlastníckych podielov k presne
špecifikovaným nehnuteľnostiam vo výroku, nachádzajúcim sa v katastrálnom území P.,
zapísaným na Správe katastra vo V. na LV č. X. a LV č. X:, neplatná (prvý výrok); kúpna
zmluva uzavretá medzi ţalovaným 1/ J. L. a ţalovaným 3/ PhDr. Ing. G. B.
z 18. februára 2005, ktorej vklad bol povolený Správou katastra vo V. 25. januára 2006, pod
č. X., je v časti o prevode spoluvlastníckych podielov k presne špecifikovaným
nehnuteľnostiam vo výroku, nachádzajúcim sa v katastrálnom území P., zapísaným na Správe
katastra vo V. na LV č. X., neplatná (druhý výrok); kúpna zmluva uzavretá medzi ţalovanou
2/ E. P. a ţalovaným 3/ PhDr. Ing. G. B. z 26. marca 2005, ktorej vklad bol povolený Správou
katastra vo V.
30. septembra 2005, pod č. X. je v časti o prevode spoluvlastníckych podielov k presne
špecifikovaným nehnuteľnostiam vo výroku, nachádzajúcim sa v katastrálnom území P.,
zapísaným na Správe katastra vo V. na LV č. X., neplatná (tretí výrok); kúpna zmluva
uzavretá medzi ţalovanou 2/ E. P. a ţalovaným
3/ PhDr. Ing. G. B. zo 4. septembra 2006, ktorej vklad bol povolený Správou katastra vo V.
22. júna 2007, pod č. X., je v časti o prevode spoluvlastníckych podielov k presne
špecifikovaným nehnuteľnostiam vo výroku, nachádzajúcim sa v katastrálnom území Č.,
zapísaným na Správe katastra vo V.na LV č. X., LV č. X., LV č. X., LV č. X., LV č. X. a LV
č. X., neplatná (štvrtý výrok). Ďalej určil, ţe odstúpenie ţalovaného 3/ od kúpnej zmluvy
uzavretej so ţalovaným 1/ dňa 31. januára 2005, ktorej vklad bol povolený Správou katastra v
V. dňa
15. apríla 2005, pod č. X., ktoré bolo doručené ţalovanému 1/ dňa 17. decembra 2007,
zapísané Správou katastra V.pod sp. zn. Z. z 18. decembra 2007 je neplatné (piaty výrok);
odstúpenie ţalovaného 3/ od kúpnej zmluvy uzavretej so ţalovanou 2/ dňa 26. marca 2005,
ktorej vklad bol povolený Správou katastra V. 30. septembra 2005, pod č. V X., ktoré bolo
doručené ţalovanej 2/ dňa 17. decembra 2007, zapísané Správou katastra V. pod sp. zn. X. z
18. decembra 2007, je neplatné (šiesty výrok); odstúpenie ţalovaného 3/ od kúpnej zmluvy
uzavretej so ţalovanou 2/ dňa
4. septembra 2006, ktorej vklad bol povolený Správou katastra V. 22. júna 2007, pod č. X.,
ktoré bolo doručené ţalovanej 2/ dňa 17. decembra 2007, zapísané Správou katastra V. pod č.
X. z 18. decembra 2007, je neplatné (siedmy výrok). V prevyšujúcej časti, t.j. v časti, v ktorej
sa ţalobcovia domáhali určenia odstúpenia od kúpnej zmluvy uzavretej medzi ţalovaným 1/ a
ţalovaným 3/ dňa 18. februára 2005, ktorej vklad bol povolený Správou katastra V. 25.
januára 2006, pod č. X.
a v časti, v ktorej sa ţalobcovia domáhali nahradenia prejavu vôle ţalovaného 1/, resp.
ţalovanej 2/ uzavrieť s nimi kúpnu zmluvu ohľadom predmetných spoluvlastníckych podielov
k nehnuteľnostiam, zamietol (ôsmy výrok). O trovách konania rozhodol tak, ţe ţiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (deviaty výrok). Vykonaným dokazovaním
mal preukázané, ţe ţalovaný 1/ kúpnymi zmluvami z 31. januára 2005 a z 18. februára 2005
a ţalovaná 2/ kúpnymi zmluvami z 26. marca 2005 a zo 4. septembra 2006, previedli
na ţalovaného 3/ svoje spoluvlastnícke podiely k predmetným nehnuteľnostiam, pričom ich
neponúkli na predaj ostatným spoluvlastníkom, teda ani ţalobcom, čím porušili ich predkupné
právo v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka. Mal za to, ţe potom, ako bol návrh na začatie
konania doručený ţalovaným, nastali účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti, a teda časti
kúpnych zmlúv sa stali neplatnými od okamihu, kedy boli tieto kúpne zmluvy uzavreté.
Vo vzťahu k ţalovanému 1/ nedošlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy uzavretej 18. februára
2005. V súvislosti s nárokom ţalobcov, ktorý sa po rozšírení ţalobného návrhu týkal určenia
neplatnosti odstúpenia ţalovaného 3/ od predmetných kúpnych zmlúv, uviedol, ţe na strane
ţalovaného 3/ neboli splnené hmotnoprávne podmienky podľa § 49 Občianskeho zákonníka
na platné odstúpenie od týchto kúpnych zmlúv. Preto povaţoval odstúpenie ţalovaného 3/
od častí uzavretých kúpnych zmlúv za neplatný právny úkon. Z uvedeného dôvodu preto
ţalobe ţalobcov v tejto časti čiastočne vyhovel, okrem nároku, ktorým sa domáhali určenia
neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy uzavretej medzi ţalovaným 1/ a ţalovaným 3/
z 18. februára 2005, nakoľko v tomto prípade nedošlo k odstúpeniu od uvedenej kúpnej
zmluvy, a preto v tejto časti ţalobu ţalobcov zamietol. Zamietnutie ţaloby v časti, v ktorej sa
ţalobcovia domáhali nahradenia prejavu vôle ţalovaného 1/, resp. ţalovanej 2/, aby ako
predávajúci s nimi uzavreli kúpne zmluvy o prevode predmetných spoluvlastníckych podielov
k nehnuteľnostiam odôvodnil tým, ţe keďţe kúpne zmluvy sú neplatné, ţalovaní 1/ a 2/ sa
opätovne stali spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností s tým, ţe títo sú povinní vrátiť
ţalovanému 3/ prijatú kúpnu cenu a predkupné právo ţalobcov zostáva zachované.
Konštatoval, ţe v prípade, ak by bolo ţalobcom v tejto časti vyhovené, na základe takejto
kúpnej zmluvy by získali väčší podiel, neţ aký by im prináleţal vzhľadom na veľkosť ich
podielu. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku.
Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie ţalobcu rozsudkom z 20. mája 2009,
sp. zn. 17 Co 76/2009 rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým určil, ţe kúpna zmluva
uzavretá medzi ţalovaným 1/ J. L. a ţalovaným 3/ PhDr. Ing. G. B. z 31. januára 2005, ktorej
vklad bol povolený Správou katastra vo V. pod č. X.dňa 15. apríla 2005, je v časti o prevode
spoluvlastníckych podielov
k presne špecifikovaným nehnuteľnostiam neplatná; vo výroku, ktorým určil, ţe kúpna
zmluva uzavretá medzi ţalovaným 1/ J. L. a ţalovaným 3/
PhDr. Ing. G. B. z 18. februára 2005, ktorej vklad bol povolený Správou katastra vo V. pod č.
X. dňa 25. januára 2006, v časti o prevode spoluvlastníckych podielov k presne
špecifikovaným nehnuteľnostiam je neplatná; vo výroku, ktorým určil, ţe kúpna zmluva
uzavretá medzi ţalovanou 2/ E. P. a ţalovaným
3/ PhDr. Ing. G. B. z 26. marca 2005, ktorej vklad bol povolený Správou katastra vo V.pod č.
X. dňa 30. septembra 2005, v časti o prevode spoluvlastníckych podielov k presne
špecifikovaným nehnuteľnostiam je neplatná; vo výroku, ktorým určil, ţe kúpna zmluva
uzavretá medzi ţalovanou 2/ E. P. a ţalovaným
3/ PhDr. Ing. G. B. zo 4. septembra 2006, ktorej vklad bol povolený Správou katastra vo V.
pod č. X. dňa 22. júna 2007, je v časti o prevode spoluvlastníckych podielov k presne
špecifikovaným nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v kat. úz. Č., zapísaným na Správe
katastra vo V.na LV č. X.,
LV č. X., LC č. X., LV č. X., a LV č. X: neplatná, zmenil tak, ţe ţalobu v tejto časti zamietol.
Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým určil, ţe odstúpenie ţalovaného 3/
od kúpnej zmluvy uzavretej so ţalovaným 1/ dňa 31. januára 2005, ktorej vklad bol povolený
Správou katastra vo V: pod č. X. dňa 15. apríla 2005 je neplatné;
vo výroku, ktorým určil, ţe odstúpenie ţalovaného 3/ od kúpnej zmluvy uzavretej
so ţalovanou 2/ dňa 26. marca 2005, ktorej vklad bol povolený Správou katastra vo V. pod č.
X. dňa 30. septembra 2005, je neplatné; vo výroku, ktorým určil, ţe odstúpenie ţalovaného 3/
od kúpnej zmluvy uzavretej so ţalovanou 2/ dňa 4. septembra 2006, ktorej vklad bol povolený
Správou katastra vo V. pod č. X. dňa 22. júna 2007, je neplatné, zmenil tak, ţe ţalobu v tejto
časti zamietol. Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým ţalobu ţalobcov vo zvyšku
zamietol, potvrdil. Ţalobcom 1/ aţ 6/ uloţil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne
ţalovaným 1/ a 3/ trovy konania v celkovej sume 1 330,23 € k rukám ich právnej zástupkyne
JUDr. D. Š., advokátky, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Ţalovanej 2/ nepriznal
náhradu trov konania z dôvodu, ţe si právo na náhradu trov konania neuplatnila. Po
preskúmaní veci dospel k záveru, ţe ţalobcovia objektívne nemajú naliehavý právny záujem
na určení neplatností predmetných kúpnych zmlúv, ani určení častí neplatnosti odstúpení od
kúpnych zmlúv ţalovaným 3/, pretoţe takéto určenia nemenia ţiadnym spôsobom ich právne
postavenie vo vzťahu k predmetným spoluvlastníckym podielom. Ohľadom nároku, ktorým
sa ţalobcovia domáhali nahradenia prejavu vôle ţalovaného 1/, resp. ţalovanej 2/ uzavrieť s
nimi kúpne zmluvy
o prevode predmetných spoluvlastníckych podielov konštatoval, ţe ţalovanému 1/ a ţalovanej
2/ po opätovnom nadobudnutí vlastníctva predmetných spoluvlastníckych podielov nevzniká
ţiadna právna povinnosť, aby predmetné spoluvlastnícke podiely predali ţalobcom. Podotkol,
ţe ak bolo cieľom ţaloby dosiahnuť, aby ţalobcovia nadobudli spoluvlastnícke podiely
k nehnuteľnostiam za podmienok uvedených v predmetných kúpnych zmluvách, mali zvoliť
inú formu právnej ochrany a ţalovať podľa § 603 ods. 1 Občianskeho zákonníka
nadobúdateľa spoluvlastníckych podielov (t.j. ţalovaného 3/), aby im ponúkol spoluvlastnícke
podiely, ktoré nadobudol od ţalovaného 1/, resp. od ţalovanej 2/ za rovnakých podmienok,
za akých ich kúpil on. V takom prípade by na ich strane objektívne existoval naliehavý
právny záujem na poţadovanom určení. V tejto súvislosti uviedol, ţe nahradenie prejavu vôle
ţalovaného 1/, resp. ţalovanej 2/ s uzavretím kúpnych zmlúv so ţalobcami, je vlastne
uloţením povinnosti vlastníkovi previesť svoj majetok zmluvou na iného, bez toho, aby na to
existoval relevantný právny dôvod. Konštatoval, ţe ţalovaný 1/, resp. ţalovaná 2/ síce
pôvodne prejavili záujem previesť vlastnícke právo k predmetným spoluvlastníckym
podielom k nehnuteľnostiam na iného (konkrétne na ţalovaného 3/), ale od tohto svojho
úmyslu odstúpili, čo prejavili tým, ţe akceptovali odstúpenie od kúpnych zmlúv. S poukazom
na článok 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého kaţdý má právo vlastniť
majetok a vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je moţné iba
v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu
uviedol, ţe ţiadna právna norma neukladá ţalovanému 1/ a ţalovanej 2/ ako podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľností predať svoje spoluvlastnícke podiely ţalobcom (okrem
prípadu, ak by zamýšľali opätovne predať svoje spoluvlastnícke podiely nie blízkym osobám),
pretoţe takáto povinnosť im nevyplýva zo ţiadneho zákona. O náhrade trov konania rozhodol
s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 1 O.s.p. s pouţitím § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podali ţalobcovia 1/ aţ 6/ dovolanie,
jeho prípustnosť odôvodnili ustanovením § 238 ods. 1 O.s.p. a § 237 písm. f) O.s.p.
Namietali, ţe postupom odvolacieho súdu im bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237
ods. 1 písm. f/ O.s.p.), ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p) a ţe napadnuté rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). K procesnej vade podľa
§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. došlo tým, ţe odvolací súd nerozhodol o ich návrhu na pripustenie
dovolania voči potvrdzujúcemu výroku rozsudku, hoci podľa ich názoru ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu. K odňatiu moţnosti ţalobcov konať pred súdom malo
dôjsť podľa ţalobcov aj tým, ţe odvolací súd aplikoval na časť návrhu spočívajúcu v návrhu
na nahradenie vôle ţalovaného 1/, resp. ţalovaného 2/ právne predpisy, o moţnosti pouţitia
ktorých mal nepochybne (keďţe rozhodol o odvolaní bez vytýčenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p.), informovať ţalobcov a vyzvať ich, aby sa k pouţitiu daných ustanovení
vyjadrili (§ 213 ods. 2 O.s.p.), čo však nevykonal. Za inú vadu konania povaţovali ţalobcovia
skutočnosť, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné z dôvodu, ţe sa v ňom
odvolací súd nevysporiadal s otázkou dovolania sa relatívnej neplatnosti, a to najmä pokiaľ
ide o riešenie otázky účinkov dovolania sa relatívnej neplatnosti. Nesprávne právne posúdenie
otázky dovolania sa relatívnej neplatnosti (resp. nezaujatia stanoviska k tejto otázke)
odvolacím súdom malo za následok nesprávne posúdenie platnosti odstúpenia od zmlúv,
keďţe odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, ţe došlo k odstúpeniu
od zmluvy zo strany ţalovaného 3/, teda k ďalšej vlastníckej zmene, a preto nie je daný
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy. Podľa ich názoru všetky
právne úkony ţalovaných, ktoré nastali po okamihu účinného sa dovolania relatívnej
neplatnosti, sú právne irelevantné a nemôţu poţívať právnu ochranu. Ďalej namietali, ţe
odvolací súd nesprávne posúdil otázku naliehavého právneho záujmu na určení neplatností
napadnutých častí kúpnych zmlúv a neplatností odstúpení ţalovaného 3/ od kúpnych zmlúv.
Mali za to, ţe otázku naliehavého právneho záujmu je potrebné posudzovať v kontexte celého
návrhu na začatie konania (nie iba v jeho časti), pretoţe tento ako celok predstavuje spôsob
ako dosiahnuť realizáciu predkupného práva ţalobcov. Z toho dôvodu za podstatné
povaţovali právne posúdenie otázky platnosti odstúpenia od kúpnych zmlúv. V záujme
realizovať svoje predkupné právo sa ţalobcovia domáhali v konaní pred súdmi oboch stupňov
určenia neplatností predmetných zmlúv, ako aj určenia neplatností odstúpení od zmlúv
ţalovaným 3/. Zdôraznili, ţe po účinnom dovolaní sa relatívnej neplatnosti nie je moţné
predkupné právo realizovať inak, neţ domáhaním sa nahradenia prejavu vôle predávajúceho
(ţalovaného 1/, resp. ţalovaného 2/) v zmysle § 161 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 80 písm. b)
O.s.p., t.j. osoby, ktorá porušila povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 140 Občianskeho
zákonníka. V súvislosti s tým namietali aj nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom
v otázke uplatnenia nároku na vecné predkupné právo zakotvené v § 140 Občianskeho
zákonníka, domáhaním sa predaja nehnuteľností od nadobúdateľa podľa ustanovenia § 603
ods. 3 Občianskeho zákonníka. Boli toho názoru, ţe z ustanovenia § 140 Občianskeho
zákonníka vyplýva predchádzajúcemu spoluvlastníkovi povinnosť ponúknuť svoj
spoluvlastnícky podiel na kúpu spoluvlastníkom, ako i povinnosť previesť svoj
spoluvlastnícky podiel spoluvlastníkovi, ktorý prejaví vôľu spoluvlastnícky podiel
prevádzajúceho spoluvlastníka nadobudnúť. Zo všetkých uvedených dôvodov ţiadali, aby
dovolací súd v celom rozsahu vyhovel návrhu ţalobcov a aby zmenil aj rozhodnutie
odvolacieho súdu o trovách konania.
Ţalovaní 1/, 2/ a 3/ sa k dovolaniu ţalobcov písomne nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpení advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, v prípade ktorého prípustnosť dovolania vyplýva z § 238
ods. 1 O.s.p., preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcov nie je dôvodné.
Z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. vyplýva, ţe dovolací súd je viazaný rozsahom
dovolania a dovolacím dôvodom, vrátane jeho vecného (obsahového) vymedzenia
dovolateľom. Obligatórne sa zaoberá len vadami vymenovanými v § 237 O.s.p. a tzv. inými
vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody
neposudzuje dovolací súd iba podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto
opravného prostriedku.
V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je
dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho
názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie
prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku
ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým
súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
V danom prípade dovolaním ţalobcov je napadnutý celý výrok rozsudku odvolacieho
súdu, tak zmeňujúci ako aj potvrdzujúci výrok a výrok o trovách konania. Dovolací súd
skúmal prípustnosť a dôvodnosť dovolania osobitne voči kaţdému jednotlivému výroku.
Pokiaľ ide o prípustnosť dovolania voči výroku odvolacieho súdu, ktorým bol
potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru,
ţe dovolanie ţalobcov proti uvedenému výroku nie je podľa § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. procesne
prípustné. V predmetnej veci dovolaním ţalobcov je napadnutý taký potvrdzujúci rozsudok
odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je
prípustné, ani dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, ani nevyslovil právny
názor, ktorým by boli súdy viazané.
S prihliadnutím na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vţdy, či
dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom
niektorou zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,
neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa
zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou
z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad
nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho
zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo
uţ prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré
moţno začať len na návrh, o prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad
rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Takéto vady konania
ale v dovolacom konaní neboli zistené.
Vzhľadom na skutočnosť, ţe dovolatelia namietali existenciu vady podľa § 237
písm. f/ O.s.p., sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom odvolacieho súdu
nebola dovolateľom odňatá moţnosť konať pred súdom.
Pod odňatím moţnosti pred súdom konať sa rozumie nesprávny procesný postup
súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemoţní realizácia procesných práv priznaných mu
v občianskom súdnom konaní. Musí ísť pritom o znemoţnenie konkrétnych procesných
oprávnení, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku
nesprávneho postupu súdu vylúčený.
Ţalobcovia vyvodzujú existenciu takejto procesnej vady z postupu odvolacieho súdu
a to tým, ţe 1/ odvolací súd nerozhodol o ich návrhu na pripustenie dovolania voči
potvrdzujúcemu rozsudku, hoci, podľa ich názoru ide o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu, ako aj tým, ţe 2/ odvolací súd aplikoval na časť návrhu spočívajúcu
v návrhu na nahradenie vôle ţalovaného 1/, resp. ţalovaného 2/ právne predpisy, o moţnosti
pouţitia ktorých mal nepochybne (keďţe rozhodol o odvolaní bez vytýčenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p.), informovať ţalobcov a vyzvať ich, aby sa k pouţitiu daných
ustanovení vyjadrili (§ 213 ods. 2 O.s.p.), čo však nevykonal.
Ad 1/ Pokiaľ dovolatelia vytýkali odvolaciemu súdu, ţe nepripustil voči svojmu
potvrdzujúcemu rozsudku dovolanie (zrejme iba voči časti, v ktorej odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa potvrdil) dovolací súd poznamenáva, ţe oprávnenie vysloviť prípustnosť
dovolania proti svojmu rozhodnutiu patrí výlučne odvolaciemu súdu. Vyslovenie prípustnosti
dovolania nie je závislé od vôle účastníka konania. Odvolací súd nie je viazaný návrhom
účastníka na vyslovenie prípustnosti dovolania proti jeho rozhodnutiu a zákon mu neukladá
ani povinnosť o takomto návrhu osobitne rozhodnúť. Odvolací súd nie je oprávnený vysloviť
prípustnosť dovolania kedykoľvek a úplne podľa svojej voľnej úvahy; jeho voľnú úvahu
zákon prísne vymedzuje rámcom posúdenia zásadnosti rozhodnutia z právnej stránky. Nie je
pritom právne významný názor samotného účastníka na právnu zásadnosť rozhodnutia, ktoré
napadol dovolaním.
Ad 2/ Podľa § 213 ods. 2 O.s.p., ak je odvolací súd toho názoru, ţe sa na vec
vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo
pouţité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k moţnému
pouţitiu tohto ustanovenia vyjadrili.
Úmyslom zákonodarcu, ako to vyplýva priamo z dôvodovej správy k zákonu
č. 384/2008 Z.z., bolo týmto ustanovením v praxi zabrániť vydávaniu tzv. prekvapivých
rozhodnutí. Uvádza sa v nej, ţe účastník tak bude mať moţnosť vyjadriť sa k moţnej aplikácii
doposiaľ nepouţitého ustanovenia, resp. inštitútu na zistený skutkový stav. Ustanovenie
posilňuje právo na spravodlivý proces tým, ţe účastník bude môcť aţ po samotné rozhodnutie
argumentovať a predvídať moţné rozhodnutie súdu.
Výzva odvolacieho súdu je plnením osobitného druhu poučovacej povinnosti
odvolacieho súdu, ktorej podstatou je zabrániť odňatiu moţnosti konať pred odvolacím
súdom, a teda zabezpečiť riadny prístup k spravodlivému procesu aj po podaní odvolania.
Ustanovenie právneho predpisu je pre vec rozhodujúce vtedy, keď odvolací súd mieni toto
ustanovenie urobiť právnym základom pre rozhodnutie vo veci samej.
Zo spisu (č.l. 308-309) je zrejmé, ţe odvolací súd túto povinnosť nezanedbal.
Výzvou z 23. apríla 2009, adresovanou právnemu zástupcovi ţalobcov, ktorú si tento prevzal
29. apríla 2009, písomne vyzval ţalobcov, aby sa v lehote 10 dní od jej doručenia vyjadrili
k aplikácii ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. a zdôvodnili naliehavý právny záujem na určení :
- neplatnosti časti kúpnej zmluvy uzavretej medzi ţalovaným 1/ a ţalovaným 3/ dňa
31. januára 2005 (X.)
- neplatnosti časti kúpnej zmluvy uzavretej medzi ţalovaným 1/ a ţalovaným 3/ dňa
18. februára 2005 (X:)
- neplatnosti časti kúpnej zmluvy uzavretej medzi ţalovanou 2/ a ţalovaným 3/ dňa
26. marca 2005 (X.)
- neplatnosti časti kúpnej zmluvy uzavretej medzi ţalovanou 2/ a ţalovaným 3/ dňa
4. septembra 2006 (X.)
- ţe odstúpenie ţalovaného 3/ od kúpnych zmlúv uzavretých so ţalovanými 1/ a 2/ je
neplatné.
Z rozsudku odvolacieho súdu (v časti, v ktorej menil rozhodnutie súdu prvého stupňa
vo výrokoch o určení neplatností kúpnych zmlúv a o určení neplatností odstúpení od častí
kúpnych zmlúv) vyplýva, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa v týchto výrokoch nepovaţoval
za vecne správne a preto, po zaslaní vyššie uvedenej výzvy z 23. apríla 2009, na súdom
prvého stupňa správne zistený skutkový stav, ako základ právneho posúdenia pouţil
ustanovenie § 80 písm. c) O.s.p.
Pokiaľ však ide o výrok rozsudku odvolacieho súdu (v časti, v ktorej potvrdil výrok
rozsudku súdu prvého stupňa o nahradenie prejavu vôle), odvolací súd konštatoval jeho vecnú
správnosť citujúc totoţné ustanovenia § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka ako súd prvého
stupňa. Dovolacia námietka ţalobcov, ţe odvolací súd aplikoval na časť návrhu o nahradenie
prejavu vôle právne predpisy, o moţnosti ktorých mal informovať ţalobcov a vyzvať ich, aby
sa k ich moţnému pouţitiu vyjadrili, je preto neopodstatnená (a to aj z dôvodu, ţe v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd stotoţňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia
ďalšie dôvody). Dovolatelia ďalej uvádzajú, ţe nie je jasné, ktoré právne predpisy odvolací
súd aplikoval, pretoţe svoje závery v odôvodnení nepodloţil ţiadnymi odkazmi na právne
predpisy, avšak je nepochybné, ţe sa jedná o predpisy upravujúce spôsoby zániku záväzkov
upravené vo všeobecnej časti záväzkov v Občianskom zákonníku (urovnanie, novácia).
Z odôvodnení rozhodnutí súdov niţších stupňov, vzťahujúcich sa na nahradenie
prejavu vôle na uzatvorenie kúpnych zmlúv o prevode spoluvlastníckych podielov
k predmetným nehnuteľnostiam, ako uţ bolo vyššie uvedené, je zrejmé, ţe oba súdy, tak súd
prvého stupňa ako aj odvolací súd, dospeli k rovnakému právnemu názoru o pouţití
ustanovenia § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na ustanovenie § 603
ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa ţalobcovia mohli domáhať na ţalovanom
3/ (nie na ţalovaných 1/ a 2/), aby im ponúkol spoluvlastnícke podiely, ktoré nadobudol
od ţalovaných 1/ a 2/ ku kúpe za rovnakých podmienok ako ich kupoval.
Odvolací súd, totoţne so súdom prvého stupňa, s poukazom na ustanovenie § 603
ods. 3 Občianskeho zákonníka vyslovil, ţe v súvislosti s nárokmi ţalobcov na nahradenie
prejavu vôle na uzatvorenie kúpnych zmlúv o prevode spoluvlastníckych podielov
k predmetným nehnuteľnostiam, si ich ţalobcovia mali uplatniť voči nadobúdateľovi, teda
voči ţalovanému 3/. V závere odôvodnenia, s odvolaním na ústavný princíp práva vlastniť
majetok (a ochrany pred zbavením vlastníctva bez súhlasu vlastníka) v zmysle čl. 20 Ústavy
Slovenskej republiky dodal, ţe ţiadna právna norma neukladá ţalovanému 1/ a 2/ ako
podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností predať svoje spoluvlastnícke podiely ţalobcom.
Dovolací súd uvádza, ţe ani odkaz na ústavný článok v odôvodnení odvolacieho súdu
nemoţno povaţovať za posúdenie zisteného skutkového stavu podľa iného ustanovenia
právneho predpisu. Ústava Slovenskej republiky je právnym základom, na ktorom spočíva
zákonodarstvo štátu. Je hierarchicky najvyššie postavený právny predpis v Slovenskej
republike, ktorému sú podriadené všetky ostatné zákony. Je zrejmé, ţe odvolací súd,
poukazujúc na článok 20 Ústavy Slovenskej republiky, pouţil interpretačné pravidlo
pre výklad a uplatňovanie zákonov a podzákonných všeobecne záväzných právnych
predpisov obsiahnuté v článku 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého
výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných
právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Pouţitie článku 20 Ústavy Slovenskej
republiky na daný skutkový stav iba širšie, nie inak, právne objasňuje zistený skutkový stav.
Preto ak článok 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje iba dva právne
dôvody pozbavenia vlastníctva bez súhlasu vlastníka, a to, vyvlastnenie a obmedzenie
vlastníkovej dispozície s jeho majetkom za presne stanovených podmienok, ktoré v uvedenej
veci neboli naplnené, nemohol odvolací súd autoritatívne rozhodnúť v súlade so ţalobcami
navrhovaným ţalobným petitom, aby ţalovaný 1/ a ţalovaná 2/ previedli po aj prípadnom
účinnom odstúpení od kúpnych zmlúv svoje spoluvlastnícke podiely na ţalobcov. Dohady
ţalobcov o moţnom pouţití iných (neurčitých) predpisov nie sú primerané. Správne odvolací
súd s poukazom na ústavný článok uviedol, ţe neexistuje ţiadna právna norma, ktorá by
nútila vlastníka vzdať sa svojho vlastníckeho práva. Je zrejmé, ţe ţiadne ustanovenia
Občianskeho zákonníka preto nemohli byť odvolacím súdom pouţité. Ako to vyjadril aj
Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze z 3. apríla 1996 PL. ÚS 38/95, článok 20
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nevyhlasuje za základné ľudské právo vlastníctvo
samotné, ale právo byť vlastníkom. Účel ochrany vlastníka sa tak v zmysle článku 20 Ústavy
identifikuje s osobou, ktorá je aj vlastníkom a nie aj s tými, ktorí sa usilujú o nadobudnutie
vlastníctva.
V oboch namietaných prípadoch Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil v postupe
odvolacieho súdu nesprávnosť, v dôsledku ktorej by bola ţalobcom odňatá moţnosť konať
pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Z uvedeného vyplýva, ţe dovolací dôvod v zmysle
ustanovenia § 238 O.s.p. nie je daný a keďţe neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené
v ustanovení § 237 O.s.p., dovolací súd dovolanie smerujúce voči tejto časti rozsudku
v zmysle ustanovenia § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s ustanovením § 218 ods. 1 písm. c)
O.s.p., ako smerujúce voči rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je procesne prípustné,
odmietol. Vzhľadom na odmietnutie dovolania z procesných dôvodov, nezaoberal sa vecnou
správnosťou záverov, na ktorých odvolací súd zaloţil svoje potvrdzujúce rozhodnutie.
Rovnako v zmysle ustanovenia § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s ustanovením § 218 ods. 1
písm. c) O.s.p. odmietol aj dovolanie ţalobcov smerujúce voči výroku rozsudku odvolacieho
súdu o trovách konania, nakoľko touto časťou dovolania napadnuté rozhodnutie má povahu
uznesenia (§ 167 ods. 1 O.s.p.), prípustnosť dovolania proti nemu vylučuje ustanovenie § 239
ods. 3 O.s.p.
Pokiaľ ide o výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu
prvého stupňa a zamietnutá ţaloba o určenie neplatností kúpnych zmlúv a neplatností
odstúpení od kúpnych zmlúv, dovolací súd v zmysle ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. skúmal
aj, či v konaní o týchto ţalobcami uplatnených nárokoch nedošlo k tzv. inej procesnej vade
konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ţalobcovia v dovolaní namietali
existenciu procesnej vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., ktorá podľa ich
názoru mala spočívať v tom, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné z dôvodu,
ţe sa v ňom odvolací súd nevysporiadal s otázkou dovolania sa relatívnej neplatnosti, a to
najmä pokiaľ ide o riešenie otázky účinkov dovolania sa relatívnej neplatnosti. Túto inú vadu
konania dovolatelia zároveň stotoţňujú aj s vadou konania v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2
písm. c) O.s.p. Namietali, ţe nesprávne právne posúdenie otázky dovolania sa relatívnej
neplatnosti (resp. nezaujatia stanoviska k tejto otázke) odvolacím súdom malo za následok
nesprávne posúdenie platnosti odstúpenia od zmlúv, keďţe odvolací súd pri svojom
rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, ţe došlo k odstúpeniu od zmluvy zo strany ţalovaného
3/, teda k ďalšej vlastníckej zmene, a preto nie je daný naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti kúpnej zmluvy.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je
v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných
v ustanovení § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná
nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu
v občianskom súdnom konaní.
To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra
tohto súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument
(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997;
Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne
odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe
súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.
s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací súd zrozumiteľným spôsobom uviedol
dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil, keď poukázal na nedostatok
existencie naliehavého právneho záujmu. Jeho rozhodnutie nemoţno povaţovať za svojvoľné,
zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretoţe odvolací súd sa pri výklade
a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich
účel a význam.
Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe dovolateľ sa
s právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru o zjavnej
neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06).
Navyše, dovolací súd povaţuje za potrebné dodať, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu
v časti určenia neplatností uvedených právnych úkonov nemoţno povaţovať
za nepreskúmateľné uţ aj z toho dôvodu, ţe odvolací súd zamietol ţalobu pre neexistenciu
naliehavého právneho záujmu. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu vedie
k zamietnutiu určovacieho návrhu (z tohto samotného dôvodu). Súd musí mať najprv
za doloţenú existenciu takéhoto záujmu, aby vôbec mohol pristúpiť k posudzovaniu
(skúmaniu) merita veci (v danom prípade otázky platnosti predmetných zmlúv a odstúpenia
od nich). Inak (ak má za nepreukázanú existenciu naliehavého právneho záujmu ţalobcu
na určovacej ţalobe v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p.) bez skúmania vecnej stránky návrhu musí
ţalobný návrh zamietnuť (ako neprípustný). Či tento záujem jestvuje, skúma súd ex offo, t.j.
z úradnej povinnosti, platí to ako pre súd prvého stupňa, tak aj pre súd odvolací. Preto ak
odvolací súd zamietol ţalobu pre neexistenciu naliehavého právneho záujmu, nebolo jeho
povinnosťou ďalej ani skúmať, ani odôvodňovať účinnosť dovolania sa relatívnych
neplatností kúpnych zmlúv, prípadne neplatností odstúpení od kúpnych zmlúv ţalovaným 3/.
Ţalobcovia ďalej namietali nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom
v otázke naliehavého právneho záujmu na určení neplatností kúpnych zmlúv a určení
neplatností odstúpení od kúpnych zmlúv (§ 80 písm. c/ O.s.p.), keď trvali na tom, ţe
naliehavý právny záujem na poţadovanom určení preukázali tým, ţe len určením neplatností
týchto právnych úkonov môţu dosiahnuť realizáciu ich predkupného práva, aby im ţalovaní
1/ a 2/ predali spoluvlastnícke podiely nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnych zmlúv,
a to za rovnakých podmienok v týchto zmluvách uvedených.
Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, ţe ţalobcovia nemôţu mať
naliehavý právny záujem na určení neplatností kúpnych zmlúv a určení neplatností odstúpení
od kúpnych zmlúv, pretoţe takéto určenie nemení ţiadnym spôsobom ich právne postavenie
vo vzťahu k predmetným podielom. Ţalobcami poţadovaný stav uţ bol dosiahnutý, a to
na základe právnych úkonov ţalovaného 3/ (odstúpenie od zmlúv), v spojení s jednotlivými
dohodami o vydaní veci, uzatvorenými medzi ţalovaným 1/ a ţalovaným 3/, resp. medzi
ţalovanou 2/ a ţalovanými 3/.
V zmysle § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania (ţalobou) moţno uplatniť, aby sa
rozhodlo najmä a/ o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manţelstva, o určení, či tu
manţelstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony,
o vyhlásení za mŕtveho), b/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu
alebo z porušenia práva, c/ o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je
na tom naliehavý právny záujem.
Podľa ustálenej súdnej praxe naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah
alebo právo je alebo nie je, je daný najmä vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo
ţalobcu, alebo ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Určovacia
ţaloba nie je opodstatnená, ak poţadované určenie má charakter iba predbeţnej
(prejudiciálnej) otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo,
a to najmä vtedy, ak takáto predbeţná otázka nerieši alebo nemôţe riešiť celý obsah alebo
dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Naliehavý právny záujem na určení tak nie je
daný, ak sa ţalobca namiesto určenia, či tu je alebo nie je právo ţalovaného, domáha určenia
prejudiciálnych otázok. Ak však k porušeniu práva uţ došlo, a je teda moţné ţalovať
na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia práva vyplýva, nemá preventívna ochrana
poskytovaná inak podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku zmysel.
Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto ţaloby, musí byť naliehavý
v tom zmysle, ţe ţalobcovia v danom právnom vzťahu môţu navrhovaným určením
dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä
o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, vytvorí pevný
základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa ţalobe na plnenie). Nejde tu
o samotnú určovaciu ţalobu, ale o to, čoho (akého určenia) sa ţalobcovia domáhajú a z akých
právnych pomerov vychádzajú.
V danej veci otázka osvedčenia naliehavého právneho záujmu ţalobcov úzko súvisí
s problematikou predkupného práva, lebo ţalobcovia 1/ aţ 6/ v súvislosti s preukazovaním
naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení argumentovali tým, ţe ich cieľom nie
je navrátenie do predošlého stavu, ale dosiahnutie realizácie ich predkupného práva tým, ţe
súd rozsudkom nahradí prejav vôle ţalovaných 1/ a 2/ ako predávajúcich predať
nehnuteľnosti ţalobcom ako kupujúcim (ktorých predkupné právo bolo predmetnými
kúpnymi zmluvami porušené) za rovnakých podmienok, za akých sa uskutočnil prevod
nehnuteľností týmito kúpnymi zmluvami, ktorých čiastočnej relatívnej neplatnosti sa ako
podieloví spoluvlastníci dovolali.
Podľa § 140 veta prvá Občianskeho zákonníka ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza,
majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaţe ide o prevod blízkej osobe (§116 a §117
Podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa predkupné právo porušilo, môţe sa
oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane
predkupné právo zachované.
Inštitút predkupného práva medzi spoluvlastníkmi je právnym prostriedkom
obmedzujúcim právo spoluvlastníka v jeho dispozícii s majetkom - vo voľnej moţnosti
odplatne previesť svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu. Ide o právny vzťah, v ktorom
právu jednej strany na prednostnú ponuku na kúpu a moţnosť jej vyuţitia zodpovedá
povinnosť druhej strany túto prednostnú ponuku na kúpu realizovať. Predkupné právo
podielových spoluvlastníkov je zaloţené priamo zákonom, má vecnoprávnu povahu a pôsobí
aj voči tretím osobám.
Dovolací súd sa stotoţňuje s právnym názorom súdov niţších stupňov v tom, ţe pri
nedostatku výslovnej právnej úpravy zákonného predkupného práva spoluvlastníkov
nachádzajúcej sa v druhej časti Občianskeho zákonníka pojednávajúcej o vecných právach, je
potrebné analogicky (§ 853 Občianskeho zákonníka) pouţiť všeobecnú právnu úpravu
predkupného práva obsiahnutú v ôsmej časti Občianskeho zákonníka upravujúcu záväzkové
právo, samozrejme, s výnimkou ustanovení upravujúcich iba zmluvné predkupného právo.
Z toho vyplýva, ţe k aplikácii všeobecných ustanovení predkupného práva (§ 602 a nasl.
Občianskeho zákonníka) dochádza aj v prípadoch, keď zákonom ustanovené predkupné právo
neobsahuje osobitnú úpravu, t.j. zákonného predkupného práva podielových spoluvlastníkov
podľa ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka.
Ak nastane stav, ţe povinná osoba (jeden z podielových spoluvlastníkov) vec
scudzí bez toho, aby ju ponúkla oprávnenému (ďalšiemu podielovému spoluvlastníkovi),
oprávnený má, okrem prípadu, ţe sa uspokojí s tým, ţe mu zostáva predkupné právo
zachované, avšak uţ voči nadobúdateľovi právo zvoliť si, či: 1/ sa dovolá relatívnej
neplatnosti tejto zmluvy (§ 40a Občianskeho zákonníka), v takom prípade jeho ţaloba musí
smerovať voči všetkým účastníkom zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, pri ktorej
bolo porušené jeho predkupné právo, alebo 2/ sa bude domáhať, aby mu nadobúdateľ (nový
podielový spoluvlastník) ponúkol vec na predaj (§ 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
Zo zákona vyplýva, ţe tieto dve moţnosti sa navzájom vylučujú, a teda oprávnená osoba sa
nemôţe zároveň domáhať určenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu a súbeţne ţalovať
povinnosť na odkúpenie podielu.
V prejednávanej veci nebolo z hľadiska skutkového sporné, ţe pri uzatváraní kúpnej
zmluvy medzi ţalovaným 1/ a ţalovaným 3/ a medzi ţalovanou 2/ a ţalovaným 3/ došlo
k porušeniu predkupného práva ţalobcov 1/ aţ 6/ v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka.
Ţalobcovia z moţností, ktoré majú v takom prípade spoluvlastníci, predkupné právo ktorých
bolo porušené, zvolili ţalobu o určenie relatívnej neplatnosti predmetných kúpnych zmlúv,
uzavretých medzi ţalovaným 1/ a ţalovaným 3/ a medzi ţalovanou 2/ a ţalovaným 3/.
Ţalobcovia nezvolili moţnosť domáhať sa ţalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený
prejav vôle nadobúdateľa, aby im nadobudnuté spoluvlastnícke podiely ponúkol na kúpu
za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodných podielových spoluvlastníkov
a neuspokojil sa s tým, ţe mu zostalo zachované predkupné právo voči ţalovanému 3/.
Z obsahu spisu vyplýva, ţe pôvodným návrhom sa ţalobcovia domáhali, v dôsledku
porušenia predkupného práva ţalovanými 1/ a 2/, vyslovenia čiastočnej relatívnej neplatnosti
kúpnych zmlúv z 31. januára 2005, 18. februára 2005, 26. marca 2005 a zmluvy
zo 4. septembra 2006 zo spoluvlastníka na tretiu osobu (§ 40a Občianskeho
zákonníka). Ţalovaný 3/ (nadobúdateľ) po doručení mu ţaloby, reagoval odstúpením od častí
kúpnych zmlúv (zmluvy z 31. januára 2005, z 26. marca 2005 a zmluvy zo 4. septembra
2006). Ţalobcovia povaţujú tieto odstúpenia za neplatný právny úkon.
Naliehavý právny záujem na poţadovanom určení musí existovať v čase
rozhodovania súdu (§ 154 ods. 1 O.s.p.). V čase rozhodovania súdu prvého stupňa ako
i odvolacieho súdu, bol ţalovaný 1/ podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, bliţšie
uvedenej v návrhu na začatie konania, zapísanej na liste vlastníctva č. X. pre kat. úz. P.
a ţalovaná 2/ podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností, bliţšie uvedených v návrhu
na začatie konania, zapísaných na liste vlastníctva č. X: pre kat. úz. P. a liste vlastníctva
č. X., č. X., č. X., č. X., č. X.a č. X. pre kat. úz. Č., spoluvlastnícke podiely, ku ktorým
previedli ţalovaný 1/ kúpnymi zmluvami z 31. januára 2005 a 18. februára 2005 a ţalovaná 2/
kúpnymi zmluvami z 26. marca 2005 a 4. septembra 2006 na ţalovaného 3/. K obnoveniu
právneho stavu pred porušením predkupného práva ţalobcov uvedenými kúpnymi zmluvami
došlo na základe odstúpenia ţalovaného 3/ z 18. decembra 2007 od častí kúpnych zmlúv
(okrem kúpnej zmluvy z 18. februára 2005). Odstúpením od zmlúv o prevode vlastníctva
k nehnuteľnostiam sa obnovil pôvodný stav; ţalovaný 1/ a ţalovaná 2/ sú teda naďalej
spoluvlastníkmi spoluvlastníckych podielov nehnuteľností prevádzaných predmetnými
kúpnymi zmluvami. Za daného stavu dovolací súd povaţuje za správny právny záver
odvolacieho súdu, ţe ţalobcovia nemôţu mať v tomto konkrétnom prípade naliehavý právny
záujem na určení neplatností kúpnych zmlúv, ako i určení neplatností odstúpení ţalovaného 3/
od častí týchto kúpnych zmlúv zo 17. decembra 2007.
Daná určovacia ţaloba nie je prípustným prostriedkom ochrany ich vlastníckeho
práva, keďţe podľa ich vyjadrení v priebehu konania ako aj v dovolaní, nie je ich cieľom
(nesledujú) navrátenie do predošlého stavu, t.j. aby ţalovaný 1/ a ţalovaná 2/, ktorí porušili
ich predkupné právo, boli naďalej spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktorých spoluvlastnícke
podiely na nich pripadajúce previedli kúpnymi zmluvami na ţalovaného 3/, ale konečným
zmyslom navrhovaného rozhodnutia, ktorým bude vyslovená neplatnosť kúpnych zmlúv
a neplatnosť odstúpení ţalovaného 3/ od časti kúpnych zmlúv, je dosiahnuť taký právny stav,
aby sa oni stali spoluvlastníkmi spoluvlastníckych podielov ţalovaných 1/ a 2/
k nehnuteľnostiam, ktoré na základe kúpnych zmlúv previedli na ţalovaného 3/. Tým, ţe sa
obnovil právny stav, ktorý existoval vo vlastníckych vzťahoch medzi ţalobcami a ţalovaným
1/, resp. ţalovanou 2/, aký bol pred uzavretím kúpnych zmlúv, (pôvodné) právne postavenie
spoluvlastníkov zostalo nezmenené a vzájomné predkupné právo im zostalo zachované.
Zo všetkých týchto vyššie uvedených dôvodov, ako aj s poukazom na dôvody, ktoré
uviedol odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, s ktorými sa dovolací súd stotoţňuje,
dospel dovolací súd k záveru, ţe dovolaním ţalobcov napadnutý zmeňujúci výrok rozsudku
odvolacieho súdu nespočíva na nesprávnom právom posúdení otázky naliehavého právneho
záujmu na poţadovaných určeniach neplatností kúpnych zmlúv a neplatností odstúpení
od kúpnych zmlúv.
Z uvedeného vyplýva, ţe dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. nie je
daný a keďţe neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v § 241 ods. 2 O.s.p., ktoré by mali
za následok nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci
samej, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcov 1/ aţ 6/ podľa § 243b ods. 1
O.s.p. zamietol.
V dovolacom konaní neboli ţalobcovia 1/ aţ 6/ úspešní a právo na náhradu trov
dovolacieho konania vzniklo ţalovaným 1/ aţ 3/ (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal ţalovaným 1/ aţ 3/ náhradu trov
dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodali návrh na uloţenie povinnosti
nahradiť trovy dovolacieho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. januára 2011
JUDr. Vladimír Magura, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: D. Falbová