Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/329/2009

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu

JUDr. Vladimíra Maguru a členov senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej a JUDr. Soni

Mesiarkinovej v právnej veci ţalobcov 1/ Ing. JUDr. V. K., 2/ JUDr. J. K., 3/ Ing. V. K., 4/

Ing. B. K., 5/ Ing. J. K., 6/ Ing. M. K., všetci zastúpení

Mgr. M. R., proti ţalovaným 1/ J. L., zastúpenému JUDr. D. Š., 2/ E. P., zastúpenej

Mgr. P. P.K., 3/ PhDr. Ing. G. B., zastúpenému JUDr. D. Š., o určenie neplatnosti kúpnych

zmlúv, o nahradenie prejavu vôle a o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnych zmlúv,

vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš pod

sp. zn. , na dovolanie ţalobcov 1/ aţ 6/ proti rozsudku Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 20. mája 2009, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie ţalobcov 1/ aţ 6/ proti výroku rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 20. mája 2009, sp. zn. , ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a proti

výroku o náhrade trov konania o d m i e t a.

Vo zvyšnej časti dovolanie z a m i e t a .

Ţalovaným 1/, 2/ a 3/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Veľký Krtíš rozsudkom z 18. decembra 2008 č.k. -255

určil, ţe kúpna zmluva, uzavretá medzi ţalovaným 1/ J. L. a ţalovaným

3/ PhDr. Ing. G. B. z 31. januára 2005, ktorej vklad bol povolený Správou katastra vo V.15.

apríla 2005, pod č. X., je v časti o prevode spoluvlastníckych podielov k presne

špecifikovaným nehnuteľnostiam vo výroku, nachádzajúcim sa v katastrálnom území P.,

zapísaným na Správe katastra vo V. na LV č. X. a LV č. X:, neplatná (prvý výrok); kúpna

zmluva uzavretá medzi ţalovaným 1/ J. L. a ţalovaným 3/ PhDr. Ing. G. B.

z 18. februára 2005, ktorej vklad bol povolený Správou katastra vo V. 25. januára 2006, pod

č. X., je v časti o prevode spoluvlastníckych podielov k presne špecifikovaným

nehnuteľnostiam vo výroku, nachádzajúcim sa v katastrálnom území P., zapísaným na Správe

katastra vo V. na LV č. X., neplatná (druhý výrok); kúpna zmluva uzavretá medzi ţalovanou

2/ E. P. a ţalovaným 3/ PhDr. Ing. G. B. z 26. marca 2005, ktorej vklad bol povolený Správou

katastra vo V.

30. septembra 2005, pod č. X. je v časti o prevode spoluvlastníckych podielov k presne

špecifikovaným nehnuteľnostiam vo výroku, nachádzajúcim sa v katastrálnom území P.,

zapísaným na Správe katastra vo V. na LV č. X., neplatná (tretí výrok); kúpna zmluva

uzavretá medzi ţalovanou 2/ E. P. a ţalovaným

3/ PhDr. Ing. G. B. zo 4. septembra 2006, ktorej vklad bol povolený Správou katastra vo V.

22. júna 2007, pod č. X., je v časti o prevode spoluvlastníckych podielov k presne

špecifikovaným nehnuteľnostiam vo výroku, nachádzajúcim sa v katastrálnom území Č.,

zapísaným na Správe katastra vo V.na LV č. X., LV č. X., LV č. X., LV č. X., LV č. X. a LV

č. X., neplatná (štvrtý výrok). Ďalej určil, ţe odstúpenie ţalovaného 3/ od kúpnej zmluvy

uzavretej so ţalovaným 1/ dňa 31. januára 2005, ktorej vklad bol povolený Správou katastra v

V. dňa

15. apríla 2005, pod č. X., ktoré bolo doručené ţalovanému 1/ dňa 17. decembra 2007,

zapísané Správou katastra V.pod sp. zn. Z. z 18. decembra 2007 je neplatné (piaty výrok);

odstúpenie ţalovaného 3/ od kúpnej zmluvy uzavretej so ţalovanou 2/ dňa 26. marca 2005,

ktorej vklad bol povolený Správou katastra V. 30. septembra 2005, pod č. V X., ktoré bolo

doručené ţalovanej 2/ dňa 17. decembra 2007, zapísané Správou katastra V. pod sp. zn. X. z

18. decembra 2007, je neplatné (šiesty výrok); odstúpenie ţalovaného 3/ od kúpnej zmluvy

uzavretej so ţalovanou 2/ dňa

4. septembra 2006, ktorej vklad bol povolený Správou katastra V. 22. júna 2007, pod č. X.,

ktoré bolo doručené ţalovanej 2/ dňa 17. decembra 2007, zapísané Správou katastra V. pod č.

X. z 18. decembra 2007, je neplatné (siedmy výrok). V prevyšujúcej časti, t.j. v časti, v ktorej

sa ţalobcovia domáhali určenia odstúpenia od kúpnej zmluvy uzavretej medzi ţalovaným 1/ a

ţalovaným 3/ dňa 18. februára 2005, ktorej vklad bol povolený Správou katastra V. 25.

januára 2006, pod č. X.

a v časti, v ktorej sa ţalobcovia domáhali nahradenia prejavu vôle ţalovaného 1/, resp.

ţalovanej 2/ uzavrieť s nimi kúpnu zmluvu ohľadom predmetných spoluvlastníckych podielov

k nehnuteľnostiam, zamietol (ôsmy výrok). O trovách konania rozhodol tak, ţe ţiaden

z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (deviaty výrok). Vykonaným dokazovaním

mal preukázané, ţe ţalovaný 1/ kúpnymi zmluvami z 31. januára 2005 a z 18. februára 2005

a ţalovaná 2/ kúpnymi zmluvami z 26. marca 2005 a zo 4. septembra 2006, previedli

na ţalovaného 3/ svoje spoluvlastnícke podiely k predmetným nehnuteľnostiam, pričom ich

neponúkli na predaj ostatným spoluvlastníkom, teda ani ţalobcom, čím porušili ich predkupné

právo v zmysle . Mal za to, ţe potom, ako bol návrh na začatie

konania doručený ţalovaným, nastali účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti, a teda časti

kúpnych zmlúv sa stali neplatnými od okamihu, kedy boli tieto kúpne zmluvy uzavreté.

Vo vzťahu k ţalovanému 1/ nedošlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy uzavretej 18. februára

2005. V súvislosti s nárokom ţalobcov, ktorý sa po rozšírení ţalobného návrhu týkal určenia

neplatnosti odstúpenia ţalovaného 3/ od predmetných kúpnych zmlúv, uviedol, ţe na strane

ţalovaného 3/ neboli splnené hmotnoprávne podmienky podľa

na platné odstúpenie od týchto kúpnych zmlúv. Preto povaţoval odstúpenie ţalovaného 3/

od častí uzavretých kúpnych zmlúv za neplatný právny úkon. Z uvedeného dôvodu preto

ţalobe ţalobcov v tejto časti čiastočne vyhovel, okrem nároku, ktorým sa domáhali určenia

neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy uzavretej medzi ţalovaným 1/ a ţalovaným 3/

z 18. februára 2005, nakoľko v tomto prípade nedošlo k odstúpeniu od uvedenej kúpnej

zmluvy, a preto v tejto časti ţalobu ţalobcov zamietol. Zamietnutie ţaloby v časti, v ktorej sa

ţalobcovia domáhali nahradenia prejavu vôle ţalovaného 1/, resp. ţalovanej 2/, aby ako

predávajúci s nimi uzavreli kúpne zmluvy o prevode predmetných spoluvlastníckych podielov

k nehnuteľnostiam odôvodnil tým, ţe keďţe kúpne zmluvy sú neplatné, ţalovaní 1/ a 2/ sa

opätovne stali spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností s tým, ţe títo sú povinní vrátiť

ţalovanému 3/ prijatú kúpnu cenu a predkupné právo ţalobcov zostáva zachované.

Konštatoval, ţe v prípade, ak by bolo ţalobcom v tejto časti vyhovené, na základe takejto

kúpnej zmluvy by získali väčší podiel, neţ aký by im prináleţal vzhľadom na veľkosť ich

podielu. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku.

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie ţalobcu rozsudkom z 20. mája 2009,

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým určil, ţe kúpna zmluva

uzavretá medzi ţalovaným 1/ J. L. a ţalovaným 3/ PhDr. Ing. G. B. z 31. januára 2005, ktorej

vklad bol povolený Správou katastra vo V. pod č. X.dňa 15. apríla 2005, je v časti o prevode

spoluvlastníckych podielov

k presne špecifikovaným nehnuteľnostiam neplatná; vo výroku, ktorým určil, ţe kúpna

zmluva uzavretá medzi ţalovaným 1/ J. L. a ţalovaným 3/

PhDr. Ing. G. B. z 18. februára 2005, ktorej vklad bol povolený Správou katastra vo V. pod č.

X. dňa 25. januára 2006, v časti o prevode spoluvlastníckych podielov k presne

špecifikovaným nehnuteľnostiam je neplatná; vo výroku, ktorým určil, ţe kúpna zmluva

uzavretá medzi ţalovanou 2/ E. P. a ţalovaným

3/ PhDr. Ing. G. B. z 26. marca 2005, ktorej vklad bol povolený Správou katastra vo V.pod č.

X. dňa 30. septembra 2005, v časti o prevode spoluvlastníckych podielov k presne

špecifikovaným nehnuteľnostiam je neplatná; vo výroku, ktorým určil, ţe kúpna zmluva

uzavretá medzi ţalovanou 2/ E. P. a ţalovaným

3/ PhDr. Ing. G. B. zo 4. septembra 2006, ktorej vklad bol povolený Správou katastra vo V.

pod č. X. dňa 22. júna 2007, je v časti o prevode spoluvlastníckych podielov k presne

špecifikovaným nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v kat. úz. Č., zapísaným na Správe

katastra vo V.na LV č. X.,

LV č. X., LC č. X., LV č. X., a LV č. X: neplatná, zmenil tak, ţe ţalobu v tejto časti zamietol.

Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým určil, ţe odstúpenie ţalovaného 3/

od kúpnej zmluvy uzavretej so ţalovaným 1/ dňa 31. januára 2005, ktorej vklad bol povolený

Správou katastra vo V: pod č. X. dňa 15. apríla 2005 je neplatné;

vo výroku, ktorým určil, ţe odstúpenie ţalovaného 3/ od kúpnej zmluvy uzavretej

so ţalovanou 2/ dňa 26. marca 2005, ktorej vklad bol povolený Správou katastra vo V. pod č.

X. dňa 30. septembra 2005, je neplatné; vo výroku, ktorým určil, ţe odstúpenie ţalovaného 3/

od kúpnej zmluvy uzavretej so ţalovanou 2/ dňa 4. septembra 2006, ktorej vklad bol povolený

Správou katastra vo V. pod č. X. dňa 22. júna 2007, je neplatné, zmenil tak, ţe ţalobu v tejto

časti zamietol. Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým ţalobu ţalobcov vo zvyšku

zamietol, potvrdil. Ţalobcom 1/ aţ 6/ uloţil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne

ţalovaným 1/ a 3/ trovy konania v celkovej sume 1 330,23 € k rukám ich právnej zástupkyne

JUDr. D. Š., advokátky, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Ţalovanej 2/ nepriznal

náhradu trov konania z dôvodu, ţe si právo na náhradu trov konania neuplatnila. Po

preskúmaní veci dospel k záveru, ţe ţalobcovia objektívne nemajú naliehavý právny záujem

na určení neplatností predmetných kúpnych zmlúv, ani určení častí neplatnosti odstúpení od

kúpnych zmlúv ţalovaným 3/, pretoţe takéto určenia nemenia ţiadnym spôsobom ich právne

postavenie vo vzťahu k predmetným spoluvlastníckym podielom. Ohľadom nároku, ktorým

sa ţalobcovia domáhali nahradenia prejavu vôle ţalovaného 1/, resp. ţalovanej 2/ uzavrieť s

nimi kúpne zmluvy

o prevode predmetných spoluvlastníckych podielov konštatoval, ţe ţalovanému 1/ a ţalovanej

2/ po opätovnom nadobudnutí vlastníctva predmetných spoluvlastníckych podielov nevzniká

ţiadna právna povinnosť, aby predmetné spoluvlastnícke podiely predali ţalobcom. Podotkol,

ţe ak bolo cieľom ţaloby dosiahnuť, aby ţalobcovia nadobudli spoluvlastnícke podiely

k nehnuteľnostiam za podmienok uvedených v predmetných kúpnych zmluvách, mali zvoliť

inú formu právnej ochrany a ţalovať podľa

nadobúdateľa spoluvlastníckych podielov (t.j. ţalovaného 3/), aby im ponúkol spoluvlastnícke

podiely, ktoré nadobudol od ţalovaného 1/, resp. od ţalovanej 2/ za rovnakých podmienok,

za akých ich kúpil on. V takom prípade by na ich strane objektívne existoval naliehavý

právny záujem na poţadovanom určení. V tejto súvislosti uviedol, ţe nahradenie prejavu vôle

ţalovaného 1/, resp. ţalovanej 2/ s uzavretím kúpnych zmlúv so ţalobcami, je vlastne

uloţením povinnosti vlastníkovi previesť svoj majetok zmluvou na iného, bez toho, aby na to

existoval relevantný právny dôvod. Konštatoval, ţe ţalovaný 1/, resp. ţalovaná 2/ síce

pôvodne prejavili záujem previesť vlastnícke právo k predmetným spoluvlastníckym

podielom k nehnuteľnostiam na iného (konkrétne na ţalovaného 3/), ale od tohto svojho

úmyslu odstúpili, čo prejavili tým, ţe akceptovali odstúpenie od kúpnych zmlúv. S poukazom

na , podľa ktorého kaţdý má právo vlastniť

majetok a vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je moţné iba

v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu

uviedol, ţe ţiadna právna norma neukladá ţalovanému 1/ a ţalovanej 2/ ako podielovým

spoluvlastníkom nehnuteľností predať svoje spoluvlastnícke podiely ţalobcom (okrem

prípadu, ak by zamýšľali opätovne predať svoje spoluvlastnícke podiely nie blízkym osobám),

pretoţe takáto povinnosť im nevyplýva zo ţiadneho zákona. O náhrade trov konania rozhodol

s poukazom na ustanovenie s pouţitím

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podali ţalobcovia 1/ aţ 6/ dovolanie,

jeho prípustnosť odôvodnili ustanovením a

Namietali, ţe postupom odvolacieho súdu im bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237

ods. 1 písm. f/ ), ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p) a ţe napadnuté rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). K procesnej vade podľa

došlo tým, ţe odvolací súd nerozhodol o ich návrhu na pripustenie

dovolania voči potvrdzujúcemu výroku rozsudku, hoci podľa ich názoru ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu. K odňatiu moţnosti ţalobcov konať pred súdom malo

dôjsť podľa ţalobcov aj tým, ţe odvolací súd aplikoval na časť návrhu spočívajúcu v návrhu

na nahradenie vôle ţalovaného 1/, resp. ţalovaného 2/ právne predpisy, o moţnosti pouţitia

ktorých mal nepochybne (keďţe rozhodol o odvolaní bez vytýčenia pojednávania podľa § 214

ods. 2 ), informovať ţalobcov a vyzvať ich, aby sa k pouţitiu daných ustanovení

vyjadrili ( ), čo však nevykonal. Za inú vadu konania povaţovali ţalobcovia

skutočnosť, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné z dôvodu, ţe sa v ňom

odvolací súd nevysporiadal s otázkou dovolania sa relatívnej neplatnosti, a to najmä pokiaľ

ide o riešenie otázky účinkov dovolania sa relatívnej neplatnosti. Nesprávne právne posúdenie

otázky dovolania sa relatívnej neplatnosti (resp. nezaujatia stanoviska k tejto otázke)

odvolacím súdom malo za následok nesprávne posúdenie platnosti odstúpenia od zmlúv,

keďţe odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, ţe došlo k odstúpeniu

od zmluvy zo strany ţalovaného 3/, teda k ďalšej vlastníckej zmene, a preto nie je daný

naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy. Podľa ich názoru všetky

právne úkony ţalovaných, ktoré nastali po okamihu účinného sa dovolania relatívnej

neplatnosti, sú právne irelevantné a nemôţu poţívať právnu ochranu. Ďalej namietali, ţe

odvolací súd nesprávne posúdil otázku naliehavého právneho záujmu na určení neplatností

napadnutých častí kúpnych zmlúv a neplatností odstúpení ţalovaného 3/ od kúpnych zmlúv.

Mali za to, ţe otázku naliehavého právneho záujmu je potrebné posudzovať v kontexte celého

návrhu na začatie konania (nie iba v jeho časti), pretoţe tento ako celok predstavuje spôsob

ako dosiahnuť realizáciu predkupného práva ţalobcov. Z toho dôvodu za podstatné

povaţovali právne posúdenie otázky platnosti odstúpenia od kúpnych zmlúv. V záujme

realizovať svoje predkupné právo sa ţalobcovia domáhali v konaní pred súdmi oboch stupňov

určenia neplatností predmetných zmlúv, ako aj určenia neplatností odstúpení od zmlúv

ţalovaným 3/. Zdôraznili, ţe po účinnom dovolaní sa relatívnej neplatnosti nie je moţné

predkupné právo realizovať inak, neţ domáhaním sa nahradenia prejavu vôle predávajúceho

(ţalovaného 1/, resp. ţalovaného 2/) v zmysle v spojení s

, t.j. osoby, ktorá porušila povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia Občianskeho

zákonníka. V súvislosti s tým namietali aj nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom

v otázke uplatnenia nároku na vecné predkupné právo zakotvené v § 140 Občianskeho

zákonníka, domáhaním sa predaja nehnuteľností od nadobúdateľa podľa ustanovenia § 603

ods. 3 . Boli toho názoru, ţe z ustanovenia Občianskeho

zákonníka vyplýva predchádzajúcemu spoluvlastníkovi povinnosť ponúknuť svoj

spoluvlastnícky podiel na kúpu spoluvlastníkom, ako i povinnosť previesť svoj

spoluvlastnícky podiel spoluvlastníkovi, ktorý prejaví vôľu spoluvlastnícky podiel

prevádzajúceho spoluvlastníka nadobudnúť. Zo všetkých uvedených dôvodov ţiadali, aby

dovolací súd v celom rozsahu vyhovel návrhu ţalobcov a aby zmenil aj rozhodnutie

odvolacieho súdu o trovách konania.

Ţalovaní 1/, 2/ a 3/ sa k dovolaniu ţalobcov písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), zastúpení advokátom (

ods. 1 ), proti rozhodnutiu, v prípade ktorého prípustnosť dovolania vyplýva z

ods. 1 , preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcov nie je dôvodné.

Z ustanovenia vyplýva, ţe dovolací súd je viazaný rozsahom

dovolania a dovolacím dôvodom, vrátane jeho vecného (obsahového) vymedzenia

dovolateľom. Obligatórne sa zaoberá len vadami vymenovanými v a tzv. inými

vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody

neposudzuje dovolací súd iba podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto

opravného prostriedku.

V zmysle dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním ţalobcov je napadnutý celý výrok rozsudku odvolacieho

súdu, tak zmeňujúci ako aj potvrdzujúci výrok a výrok o trovách konania. Dovolací súd

skúmal prípustnosť a dôvodnosť dovolania osobitne voči kaţdému jednotlivému výroku.

Pokiaľ ide o prípustnosť dovolania voči výroku odvolacieho súdu, ktorým bol

potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru,

ţe dovolanie ţalobcov proti uvedenému výroku nie je podľa aţ 3 procesne

prípustné. V predmetnej veci dovolaním ţalobcov je napadnutý taký potvrdzujúci rozsudok

odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je

prípustné, ani dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, ani nevyslovil právny

názor, ktorým by boli súdy viazané.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vţdy, či

dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,

neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou

z vád vymenovaných v aţ g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad

nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo

uţ prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré

moţno začať len na návrh, o prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Takéto vady konania

ale v dovolacom konaní neboli zistené.

Vzhľadom na skutočnosť, ţe dovolatelia namietali existenciu vady podľa § 237

písm. f/ , sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom odvolacieho súdu

nebola dovolateľom odňatá moţnosť konať pred súdom.

Pod odňatím moţnosti pred súdom konať sa rozumie nesprávny procesný postup

súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemoţní realizácia procesných práv priznaných mu

v občianskom súdnom konaní. Musí ísť pritom o znemoţnenie konkrétnych procesných

oprávnení, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku

nesprávneho postupu súdu vylúčený.

Ţalobcovia vyvodzujú existenciu takejto procesnej vady z postupu odvolacieho súdu

a to tým, ţe 1/ odvolací súd nerozhodol o ich návrhu na pripustenie dovolania voči

potvrdzujúcemu rozsudku, hoci, podľa ich názoru ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu, ako aj tým, ţe 2/ odvolací súd aplikoval na časť návrhu spočívajúcu

v návrhu na nahradenie vôle ţalovaného 1/, resp. ţalovaného 2/ právne predpisy, o moţnosti

pouţitia ktorých mal nepochybne (keďţe rozhodol o odvolaní bez vytýčenia pojednávania

podľa ), informovať ţalobcov a vyzvať ich, aby sa k pouţitiu daných

ustanovení vyjadrili ( ), čo však nevykonal.

Ad 1/ Pokiaľ dovolatelia vytýkali odvolaciemu súdu, ţe nepripustil voči svojmu

potvrdzujúcemu rozsudku dovolanie (zrejme iba voči časti, v ktorej odvolací súd rozsudok

súdu prvého stupňa potvrdil) dovolací súd poznamenáva, ţe oprávnenie vysloviť prípustnosť

dovolania proti svojmu rozhodnutiu patrí výlučne odvolaciemu súdu. Vyslovenie prípustnosti

dovolania nie je závislé od vôle účastníka konania. Odvolací súd nie je viazaný návrhom

účastníka na vyslovenie prípustnosti dovolania proti jeho rozhodnutiu a zákon mu neukladá

ani povinnosť o takomto návrhu osobitne rozhodnúť. Odvolací súd nie je oprávnený vysloviť

prípustnosť dovolania kedykoľvek a úplne podľa svojej voľnej úvahy; jeho voľnú úvahu

zákon prísne vymedzuje rámcom posúdenia zásadnosti rozhodnutia z právnej stránky. Nie je

pritom právne významný názor samotného účastníka na právnu zásadnosť rozhodnutia, ktoré

napadol dovolaním.

Ad 2/ Podľa , ak je odvolací súd toho názoru, ţe sa na vec

vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo

pouţité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k moţnému

pouţitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

Úmyslom zákonodarcu, ako to vyplýva priamo z dôvodovej správy k zákonu

č. , bolo týmto ustanovením v praxi zabrániť vydávaniu tzv. prekvapivých

rozhodnutí. Uvádza sa v nej, ţe účastník tak bude mať moţnosť vyjadriť sa k moţnej aplikácii

doposiaľ nepouţitého ustanovenia, resp. inštitútu na zistený skutkový stav. Ustanovenie

posilňuje právo na spravodlivý proces tým, ţe účastník bude môcť aţ po samotné rozhodnutie

argumentovať a predvídať moţné rozhodnutie súdu.

Výzva odvolacieho súdu je plnením osobitného druhu poučovacej povinnosti

odvolacieho súdu, ktorej podstatou je zabrániť odňatiu moţnosti konať pred odvolacím

súdom, a teda zabezpečiť riadny prístup k spravodlivému procesu aj po podaní odvolania.

Ustanovenie právneho predpisu je pre vec rozhodujúce vtedy, keď odvolací súd mieni toto

ustanovenie urobiť právnym základom pre rozhodnutie vo veci samej.

Zo spisu (č.l. 308-309) je zrejmé, ţe odvolací súd túto povinnosť nezanedbal.

Výzvou z 23. apríla 2009, adresovanou právnemu zástupcovi ţalobcov, ktorú si tento prevzal

29. apríla 2009, písomne vyzval ţalobcov, aby sa v lehote 10 dní od jej doručenia vyjadrili

k aplikácii ustanovenia a zdôvodnili naliehavý právny záujem na určení :

- neplatnosti časti kúpnej zmluvy uzavretej medzi ţalovaným 1/ a ţalovaným 3/ dňa

31. januára 2005 (X.)

- neplatnosti časti kúpnej zmluvy uzavretej medzi ţalovaným 1/ a ţalovaným 3/ dňa

18. februára 2005 (X:)

- neplatnosti časti kúpnej zmluvy uzavretej medzi ţalovanou 2/ a ţalovaným 3/ dňa

26. marca 2005 (X.)

- neplatnosti časti kúpnej zmluvy uzavretej medzi ţalovanou 2/ a ţalovaným 3/ dňa

4. septembra 2006 (X.)

- ţe odstúpenie ţalovaného 3/ od kúpnych zmlúv uzavretých so ţalovanými 1/ a 2/ je

neplatné.

Z rozsudku odvolacieho súdu (v časti, v ktorej menil rozhodnutie súdu prvého stupňa

vo výrokoch o určení neplatností kúpnych zmlúv a o určení neplatností odstúpení od častí

kúpnych zmlúv) vyplýva, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa v týchto výrokoch nepovaţoval

za vecne správne a preto, po zaslaní vyššie uvedenej výzvy z 23. apríla 2009, na súdom

prvého stupňa správne zistený skutkový stav, ako základ právneho posúdenia pouţil

ustanovenie

Pokiaľ však ide o výrok rozsudku odvolacieho súdu (v časti, v ktorej potvrdil výrok

rozsudku súdu prvého stupňa o nahradenie prejavu vôle), odvolací súd konštatoval jeho vecnú

správnosť citujúc totoţné ustanovenia ako súd prvého

stupňa. Dovolacia námietka ţalobcov, ţe odvolací súd aplikoval na časť návrhu o nahradenie

prejavu vôle právne predpisy, o moţnosti ktorých mal informovať ţalobcov a vyzvať ich, aby

sa k ich moţnému pouţitiu vyjadrili, je preto neopodstatnená (a to aj z dôvodu, ţe v zmysle

ustanovenia , ak sa odvolací súd stotoţňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia

ďalšie dôvody). Dovolatelia ďalej uvádzajú, ţe nie je jasné, ktoré právne predpisy odvolací

súd aplikoval, pretoţe svoje závery v odôvodnení nepodloţil ţiadnymi odkazmi na právne

predpisy, avšak je nepochybné, ţe sa jedná o predpisy upravujúce spôsoby zániku záväzkov

upravené vo všeobecnej časti záväzkov v (urovnanie, novácia).

Z odôvodnení rozhodnutí súdov niţších stupňov, vzťahujúcich sa na nahradenie

prejavu vôle na uzatvorenie kúpnych zmlúv o prevode spoluvlastníckych podielov

k predmetným nehnuteľnostiam, ako uţ bolo vyššie uvedené, je zrejmé, ţe oba súdy, tak súd

prvého stupňa ako aj odvolací súd, dospeli k rovnakému právnemu názoru o pouţití

ustanovenia .

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na ustanovenie § 603

ods. 3 , v zmysle ktorého sa ţalobcovia mohli domáhať na ţalovanom

3/ (nie na ţalovaných 1/ a 2/), aby im ponúkol spoluvlastnícke podiely, ktoré nadobudol

od ţalovaných 1/ a 2/ ku kúpe za rovnakých podmienok ako ich kupoval.

Odvolací súd, totoţne so súdom prvého stupňa, s poukazom na ustanovenie § 603

ods. 3 vyslovil, ţe v súvislosti s nárokmi ţalobcov na nahradenie

prejavu vôle na uzatvorenie kúpnych zmlúv o prevode spoluvlastníckych podielov

k predmetným nehnuteľnostiam, si ich ţalobcovia mali uplatniť voči nadobúdateľovi, teda

voči ţalovanému 3/. V závere odôvodnenia, s odvolaním na ústavný princíp práva vlastniť

majetok (a ochrany pred zbavením vlastníctva bez súhlasu vlastníka) v zmysle

Slovenskej republiky dodal, ţe ţiadna právna norma neukladá ţalovanému 1/ a 2/ ako

podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností predať svoje spoluvlastnícke podiely ţalobcom.

Dovolací súd uvádza, ţe ani odkaz na ústavný článok v odôvodnení odvolacieho súdu

nemoţno povaţovať za posúdenie zisteného skutkového stavu podľa iného ustanovenia

právneho predpisu. je právnym základom, na ktorom spočíva

zákonodarstvo štátu. Je hierarchicky najvyššie postavený právny predpis v Slovenskej

republike, ktorému sú podriadené všetky ostatné zákony. Je zrejmé, ţe odvolací súd,

poukazujúc na , pouţil interpretačné pravidlo

pre výklad a uplatňovanie zákonov a podzákonných všeobecne záväzných právnych

predpisov obsiahnuté v článku 152 ods. 4 , v zmysle ktorého

výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov musí byť v súlade s touto . Pouţitie článku 20 Slovenskej

republiky na daný skutkový stav iba širšie, nie inak, právne objasňuje zistený skutkový stav.

Preto ak zaručuje iba dva právne

dôvody pozbavenia vlastníctva bez súhlasu vlastníka, a to, vyvlastnenie a obmedzenie

vlastníkovej dispozície s jeho majetkom za presne stanovených podmienok, ktoré v uvedenej

veci neboli naplnené, nemohol odvolací súd autoritatívne rozhodnúť v súlade so ţalobcami

navrhovaným ţalobným petitom, aby ţalovaný 1/ a ţalovaná 2/ previedli po aj prípadnom

účinnom odstúpení od kúpnych zmlúv svoje spoluvlastnícke podiely na ţalobcov. Dohady

ţalobcov o moţnom pouţití iných (neurčitých) predpisov nie sú primerané. Správne odvolací

súd s poukazom na ústavný článok uviedol, ţe neexistuje ţiadna právna norma, ktorá by

nútila vlastníka vzdať sa svojho vlastníckeho práva. Je zrejmé, ţe ţiadne ustanovenia

preto nemohli byť odvolacím súdom pouţité. Ako to vyjadril aj

Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze z 3. apríla 1996 , článok 20

ods. 1 nevyhlasuje za základné ľudské právo vlastníctvo

samotné, ale právo byť vlastníkom. Účel ochrany vlastníka sa tak v zmysle článku 20

identifikuje s osobou, ktorá je aj vlastníkom a nie aj s tými, ktorí sa usilujú o nadobudnutie

vlastníctva.

V oboch namietaných prípadoch Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil v postupe

odvolacieho súdu nesprávnosť, v dôsledku ktorej by bola ţalobcom odňatá moţnosť konať

pred súdom v zmysle Z uvedeného vyplýva, ţe dovolací dôvod v zmysle

ustanovenia nie je daný a keďţe neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené

v ustanovení , dovolací súd dovolanie smerujúce voči tejto časti rozsudku

v zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením

, ako smerujúce voči rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je procesne prípustné,

odmietol. Vzhľadom na odmietnutie dovolania z procesných dôvodov, nezaoberal sa vecnou

správnosťou záverov, na ktorých odvolací súd zaloţil svoje potvrdzujúce rozhodnutie.

Rovnako v zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením

písm. c) odmietol aj dovolanie ţalobcov smerujúce voči výroku rozsudku odvolacieho

súdu o trovách konania, nakoľko touto časťou dovolania napadnuté rozhodnutie má povahu

uznesenia ( ), prípustnosť dovolania proti nemu vylučuje ustanovenie

ods. 3

Pokiaľ ide o výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu

prvého stupňa a zamietnutá ţaloba o určenie neplatností kúpnych zmlúv a neplatností

odstúpení od kúpnych zmlúv, dovolací súd v zmysle ustanovenia skúmal

aj, či v konaní o týchto ţalobcami uplatnených nárokoch nedošlo k tzv. inej procesnej vade

konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ţalobcovia v dovolaní namietali

existenciu procesnej vady konania v zmysle , ktorá podľa ich

názoru mala spočívať v tom, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné z dôvodu,

ţe sa v ňom odvolací súd nevysporiadal s otázkou dovolania sa relatívnej neplatnosti, a to

najmä pokiaľ ide o riešenie otázky účinkov dovolania sa relatívnej neplatnosti. Túto inú vadu

konania dovolatelia zároveň stotoţňujú aj s vadou konania v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2

písm. c) Namietali, ţe nesprávne právne posúdenie otázky dovolania sa relatívnej

neplatnosti (resp. nezaujatia stanoviska k tejto otázke) odvolacím súdom malo za následok

nesprávne posúdenie platnosti odstúpenia od zmlúv, keďţe odvolací súd pri svojom

rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, ţe došlo k odstúpeniu od zmluvy zo strany ţalovaného

3/, teda k ďalšej vlastníckej zmene, a preto nie je daný naliehavý právny záujem na určení

neplatnosti kúpnej zmluvy.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v ustanovení nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná

nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu

v občianskom súdnom konaní.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie

bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý

je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument

(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c.

Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997;

Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací súd zrozumiteľným spôsobom uviedol

dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil, keď poukázal na nedostatok

existencie naliehavého právneho záujmu. Jeho rozhodnutie nemoţno povaţovať za svojvoľné,

zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretoţe odvolací súd sa pri výklade

a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich

účel a význam.

Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe dovolateľ sa

s právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. ).

Navyše, dovolací súd povaţuje za potrebné dodať, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu

v časti určenia neplatností uvedených právnych úkonov nemoţno povaţovať

za nepreskúmateľné uţ aj z toho dôvodu, ţe odvolací súd zamietol ţalobu pre neexistenciu

naliehavého právneho záujmu. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu vedie

k zamietnutiu určovacieho návrhu (z tohto samotného dôvodu). Súd musí mať najprv

za doloţenú existenciu takéhoto záujmu, aby vôbec mohol pristúpiť k posudzovaniu

(skúmaniu) merita veci (v danom prípade otázky platnosti predmetných zmlúv a odstúpenia

od nich). Inak (ak má za nepreukázanú existenciu naliehavého právneho záujmu ţalobcu

na určovacej ţalobe v zmysle ) bez skúmania vecnej stránky návrhu musí

ţalobný návrh zamietnuť (ako neprípustný). Či tento záujem jestvuje, skúma súd ex offo, t.j.

z úradnej povinnosti, platí to ako pre súd prvého stupňa, tak aj pre súd odvolací. Preto ak

odvolací súd zamietol ţalobu pre neexistenciu naliehavého právneho záujmu, nebolo jeho

povinnosťou ďalej ani skúmať, ani odôvodňovať účinnosť dovolania sa relatívnych

neplatností kúpnych zmlúv, prípadne neplatností odstúpení od kúpnych zmlúv ţalovaným 3/.

Ţalobcovia ďalej namietali nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom

v otázke naliehavého právneho záujmu na určení neplatností kúpnych zmlúv a určení

neplatností odstúpení od kúpnych zmlúv ( ), keď trvali na tom, ţe

naliehavý právny záujem na poţadovanom určení preukázali tým, ţe len určením neplatností

týchto právnych úkonov môţu dosiahnuť realizáciu ich predkupného práva, aby im ţalovaní

1/ a 2/ predali spoluvlastnícke podiely nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnych zmlúv,

a to za rovnakých podmienok v týchto zmluvách uvedených.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, ţe ţalobcovia nemôţu mať

naliehavý právny záujem na určení neplatností kúpnych zmlúv a určení neplatností odstúpení

od kúpnych zmlúv, pretoţe takéto určenie nemení ţiadnym spôsobom ich právne postavenie

vo vzťahu k predmetným podielom. Ţalobcami poţadovaný stav uţ bol dosiahnutý, a to

na základe právnych úkonov ţalovaného 3/ (odstúpenie od zmlúv), v spojení s jednotlivými

dohodami o vydaní veci, uzatvorenými medzi ţalovaným 1/ a ţalovaným 3/, resp. medzi

ţalovanou 2/ a ţalovanými 3/.

V zmysle návrhom na začatie konania (ţalobou) moţno uplatniť, aby sa

rozhodlo najmä a/ o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manţelstva, o určení, či tu

manţelstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony,

o vyhlásení za mŕtveho), b/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu

alebo z porušenia práva, c/ o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je

na tom naliehavý právny záujem.

Podľa ustálenej súdnej praxe naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah

alebo právo je alebo nie je, je daný najmä vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo

ţalobcu, alebo ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Určovacia

ţaloba nie je opodstatnená, ak poţadované určenie má charakter iba predbeţnej

(prejudiciálnej) otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo,

a to najmä vtedy, ak takáto predbeţná otázka nerieši alebo nemôţe riešiť celý obsah alebo

dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Naliehavý právny záujem na určení tak nie je

daný, ak sa ţalobca namiesto určenia, či tu je alebo nie je právo ţalovaného, domáha určenia

prejudiciálnych otázok. Ak však k porušeniu práva uţ došlo, a je teda moţné ţalovať

na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia práva vyplýva, nemá preventívna ochrana

poskytovaná inak podľa zmysel.

Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto ţaloby, musí byť naliehavý

v tom zmysle, ţe ţalobcovia v danom právnom vzťahu môţu navrhovaným určením

dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä

o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, vytvorí pevný

základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa ţalobe na plnenie). Nejde tu

o samotnú určovaciu ţalobu, ale o to, čoho (akého určenia) sa ţalobcovia domáhajú a z akých

právnych pomerov vychádzajú.

V danej veci otázka osvedčenia naliehavého právneho záujmu ţalobcov úzko súvisí

s problematikou predkupného práva, lebo ţalobcovia 1/ aţ 6/ v súvislosti s preukazovaním

naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení argumentovali tým, ţe ich cieľom nie

je navrátenie do predošlého stavu, ale dosiahnutie realizácie ich predkupného práva tým, ţe

súd rozsudkom nahradí prejav vôle ţalovaných 1/ a 2/ ako predávajúcich predať

nehnuteľnosti ţalobcom ako kupujúcim (ktorých predkupné právo bolo predmetnými

kúpnymi zmluvami porušené) za rovnakých podmienok, za akých sa uskutočnil prevod

nehnuteľností týmito kúpnymi zmluvami, ktorých čiastočnej relatívnej neplatnosti sa ako

podieloví spoluvlastníci dovolali.

Podľa veta prvá ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza,

majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaţe ide o prevod blízkej osobe (§116 a §117

).

Podľa , ak sa predkupné právo porušilo, môţe sa

oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane

predkupné právo zachované.

Inštitút predkupného práva medzi spoluvlastníkmi je právnym prostriedkom

obmedzujúcim právo spoluvlastníka v jeho dispozícii s majetkom - vo voľnej moţnosti

odplatne previesť svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu. Ide o právny vzťah, v ktorom

právu jednej strany na prednostnú ponuku na kúpu a moţnosť jej vyuţitia zodpovedá

povinnosť druhej strany túto prednostnú ponuku na kúpu realizovať. Predkupné právo

podielových spoluvlastníkov je zaloţené priamo zákonom, má vecnoprávnu povahu a pôsobí

aj voči tretím osobám.

Dovolací súd sa stotoţňuje s právnym názorom súdov niţších stupňov v tom, ţe pri

nedostatku výslovnej právnej úpravy zákonného predkupného práva spoluvlastníkov

nachádzajúcej sa v druhej časti pojednávajúcej o vecných právach, je

potrebné analogicky ( ) pouţiť všeobecnú právnu úpravu

predkupného práva obsiahnutú v ôsmej časti upravujúcu záväzkové

právo, samozrejme, s výnimkou ustanovení upravujúcich iba zmluvné predkupného právo.

Z toho vyplýva, ţe k aplikácii všeobecných ustanovení predkupného práva (§ 602 a nasl.

) dochádza aj v prípadoch, keď zákonom ustanovené predkupné právo

neobsahuje osobitnú úpravu, t.j. zákonného predkupného práva podielových spoluvlastníkov

podľa ustanovenia .

Ak nastane stav, ţe povinná osoba (jeden z podielových spoluvlastníkov) vec

scudzí bez toho, aby ju ponúkla oprávnenému (ďalšiemu podielovému spoluvlastníkovi),

oprávnený má, okrem prípadu, ţe sa uspokojí s tým, ţe mu zostáva predkupné právo

zachované, avšak uţ voči nadobúdateľovi právo zvoliť si, či: 1/ sa dovolá relatívnej

neplatnosti tejto zmluvy ( ), v takom prípade jeho ţaloba musí

smerovať voči všetkým účastníkom zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, pri ktorej

bolo porušené jeho predkupné právo, alebo 2/ sa bude domáhať, aby mu nadobúdateľ (nový

podielový spoluvlastník) ponúkol vec na predaj ( ).

Zo zákona vyplýva, ţe tieto dve moţnosti sa navzájom vylučujú, a teda oprávnená osoba sa

nemôţe zároveň domáhať určenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu a súbeţne ţalovať

povinnosť na odkúpenie podielu.

V prejednávanej veci nebolo z hľadiska skutkového sporné, ţe pri uzatváraní kúpnej

zmluvy medzi ţalovaným 1/ a ţalovaným 3/ a medzi ţalovanou 2/ a ţalovaným 3/ došlo

k porušeniu predkupného práva ţalobcov 1/ aţ 6/ v zmysle .

Ţalobcovia z moţností, ktoré majú v takom prípade spoluvlastníci, predkupné právo ktorých

bolo porušené, zvolili ţalobu o určenie relatívnej neplatnosti predmetných kúpnych zmlúv,

uzavretých medzi ţalovaným 1/ a ţalovaným 3/ a medzi ţalovanou 2/ a ţalovaným 3/.

Ţalobcovia nezvolili moţnosť domáhať sa ţalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený

prejav vôle nadobúdateľa, aby im nadobudnuté spoluvlastnícke podiely ponúkol na kúpu

za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodných podielových spoluvlastníkov

a neuspokojil sa s tým, ţe mu zostalo zachované predkupné právo voči ţalovanému 3/.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe pôvodným návrhom sa ţalobcovia domáhali, v dôsledku

porušenia predkupného práva ţalovanými 1/ a 2/, vyslovenia čiastočnej relatívnej neplatnosti

kúpnych zmlúv z 31. januára 2005, 18. februára 2005, 26. marca 2005 a zmluvy

zo 4. septembra 2006 zo spoluvlastníka na tretiu osobu (§ 40a Občianskeho

zákonníka). Ţalovaný 3/ (nadobúdateľ) po doručení mu ţaloby, reagoval odstúpením od častí

kúpnych zmlúv (zmluvy z 31. januára 2005, z 26. marca 2005 a zmluvy zo 4. septembra

2006). Ţalobcovia povaţujú tieto odstúpenia za neplatný právny úkon.

Naliehavý právny záujem na poţadovanom určení musí existovať v čase

rozhodovania súdu ( ). V čase rozhodovania súdu prvého stupňa ako

i odvolacieho súdu, bol ţalovaný 1/ podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, bliţšie

uvedenej v návrhu na začatie konania, zapísanej na liste vlastníctva č. X. pre kat. úz. P.

a ţalovaná 2/ podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností, bliţšie uvedených v návrhu

na začatie konania, zapísaných na liste vlastníctva č. X: pre kat. úz. P. a liste vlastníctva

č. X., č. X., č. X., č. X., č. X.a č. X. pre kat. úz. Č., spoluvlastnícke podiely, ku ktorým

previedli ţalovaný 1/ kúpnymi zmluvami z 31. januára 2005 a 18. februára 2005 a ţalovaná 2/

kúpnymi zmluvami z 26. marca 2005 a 4. septembra 2006 na ţalovaného 3/. K obnoveniu

právneho stavu pred porušením predkupného práva ţalobcov uvedenými kúpnymi zmluvami

došlo na základe odstúpenia ţalovaného 3/ z 18. decembra 2007 od častí kúpnych zmlúv

(okrem kúpnej zmluvy z 18. februára 2005). Odstúpením od zmlúv o prevode vlastníctva

k nehnuteľnostiam sa obnovil pôvodný stav; ţalovaný 1/ a ţalovaná 2/ sú teda naďalej

spoluvlastníkmi spoluvlastníckych podielov nehnuteľností prevádzaných predmetnými

kúpnymi zmluvami. Za daného stavu dovolací súd povaţuje za správny právny záver

odvolacieho súdu, ţe ţalobcovia nemôţu mať v tomto konkrétnom prípade naliehavý právny

záujem na určení neplatností kúpnych zmlúv, ako i určení neplatností odstúpení ţalovaného 3/

od častí týchto kúpnych zmlúv zo 17. decembra 2007.

Daná určovacia ţaloba nie je prípustným prostriedkom ochrany ich vlastníckeho

práva, keďţe podľa ich vyjadrení v priebehu konania ako aj v dovolaní, nie je ich cieľom

(nesledujú) navrátenie do predošlého stavu, t.j. aby ţalovaný 1/ a ţalovaná 2/, ktorí porušili

ich predkupné právo, boli naďalej spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktorých spoluvlastnícke

podiely na nich pripadajúce previedli kúpnymi zmluvami na ţalovaného 3/, ale konečným

zmyslom navrhovaného rozhodnutia, ktorým bude vyslovená neplatnosť kúpnych zmlúv

a neplatnosť odstúpení ţalovaného 3/ od časti kúpnych zmlúv, je dosiahnuť taký právny stav,

aby sa oni stali spoluvlastníkmi spoluvlastníckych podielov ţalovaných 1/ a 2/

k nehnuteľnostiam, ktoré na základe kúpnych zmlúv previedli na ţalovaného 3/. Tým, ţe sa

obnovil právny stav, ktorý existoval vo vlastníckych vzťahoch medzi ţalobcami a ţalovaným

1/, resp. ţalovanou 2/, aký bol pred uzavretím kúpnych zmlúv, (pôvodné) právne postavenie

spoluvlastníkov zostalo nezmenené a vzájomné predkupné právo im zostalo zachované.

Zo všetkých týchto vyššie uvedených dôvodov, ako aj s poukazom na dôvody, ktoré

uviedol odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, s ktorými sa dovolací súd stotoţňuje,

dospel dovolací súd k záveru, ţe dovolaním ţalobcov napadnutý zmeňujúci výrok rozsudku

odvolacieho súdu nespočíva na nesprávnom právom posúdení otázky naliehavého právneho

záujmu na poţadovaných určeniach neplatností kúpnych zmlúv a neplatností odstúpení

od kúpnych zmlúv.

Z uvedeného vyplýva, ţe dovolací dôvod podľa nie je

daný a keďţe neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v , ktoré by mali

za následok nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci

samej, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcov 1/ aţ 6/ podľa § 243b ods. 1

zamietol.

V dovolacom konaní neboli ţalobcovia 1/ aţ 6/ úspešní a právo na náhradu trov

dovolacieho konania vzniklo ţalovaným 1/ aţ 3/ ( v spojení s

a ). Dovolací súd nepriznal ţalovaným 1/ aţ 3/ náhradu trov

dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodali návrh na uloţenie povinnosti

nahradiť trovy dovolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. januára 2011

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: D. Falbová