Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1TdoV/23/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Haralda

Stiffela a sudcov JUDr. Milana Lipovského, JUDr. Juraja Klimenta, JUDr. Petra Hatalu

a JUDr. Pavla Tomana v trestnej veci proti obvinenému M. P., vedenej na Špeciálnom súde

v Pezinku pod sp. zn. , prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom dňa

25. januára 2011 v Bratislave dovolanie, ktoré podal obvinený M. P., zastúpený obhajcom

JUDr. M.K., advokátom v K., proti uzneseniu Najvyššieho súdu SR z 6. mája 2010, sp. zn.

, a takto

rozhodol:

Podľa sa dovolanie obvineného M. P. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom bývalého Špeciálneho súdu v Pezinku z 28. novembra 2007, sp. zn.

PK-2 T 14/2007, bol obvinený M. P. uznaný za vinného z pokračovacieho zločinu prijímania

úplatku podľa , (ďalej len Tr. zák.) v jednočinnom

súbehu s pokračovacím zločinom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326

ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Tr. zák., na tom

skutkovom základe, že:

v období od septembra roku 2005 do marca roku 2006, najmenej v piatich prípadoch

v M. na presne nezistených miestach a dňa 28. júna 2006 o 07.50 hod. v M. na ulici S. C. č.

X., vo vestibule budovy katastrálneho úradu ako príslušník polície, operatívny pracovník

odboru ekonomickej kriminality Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva

Policajného zboru v M. prijal v roku 2005 v troch prípadoch od M. Č., člena kriminálnej

skupiny tzv. ,,Adamčovcov“, ktorého tým poveril šéf skupiny B. A. a v roku 2006 v troch

2

prípadoch od L. S., ktorého tým poveril M. Č., spravidla do prvého dňa toho ktorého mesiaca

finančné hotovosti ako tzv. výplatu za to, že týmto osobám poskytoval informácie z jemu

dostupného informačného systému a rôzne informácie o pripravovaných policajných akciách

zameraných proti tejto kriminálnej skupine, pričom bol dňa 28. júna 2006 po prebratí sumy

10.000-Sk od L. S. zadržaný príslušníkmi polície.

Za tieto trestné činy uložil bývalý Špeciálny súd v Pezinku obvinenému M. P. podľa §

329 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák. , § 38 ods. 3 Tr. zák. a § 36 písm. j/ Tr. zák.

úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody zaradil obvineného

do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. obvinenému uložil trest zákazu činnosti výkonu

funkcie verejného činiteľa na dobu 5 (päť) rokov.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obvinený M. P.. Na základe jeho odvolania

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, uznesením zo 6. mája 2010, sp. zn.

, podľa odvolanie obvineného M. P. zamietol.

Uznesenie odvolacieho súdu bolo obvinenému M. P. a jeho obhajcovi JUDr. J. J.

doručené 22. júna 2010, resp. 21. júna 2010.

Špecializovaný trestný súd predložil 4. októbra 2010 Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky dovolanie, ktoré podal obvinený M. P. prostredníctvom obhajcu na

Špecializovanom trestnom súde dňa 13. septembra 2010, proti uzneseniu Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 6. mája 2010, sp. zn. . Domáhal sa ním, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky, ako dovolací súd, vyslovil, že týmto uznesením bol porušený zákon

v jeho neprospech z dôvodov uvedených v ustanovení , ,

ktoré spočívajú v tom, že zásadným spôsobom bolo porušené jeho právo na obhajobu

a rozhodnutie súdu je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným

spôsobom. V tejto súvislosti argumentoval nasledovne:

3

V rámci trestného konania obhajoba navrhla vyšetrenie zdravotného a duševného

stavu svedka L. S., nakoľko v rámci celého konania vyšli najavo skutočnosti, spochybňujúce

jednak jeho duševné zdravie ako aj jeho dôveryhodnosť. Jeho duševnú labilitu dokazuje

skutočnosť, že sa opakovane pokúsil o samovraždu. Súd bol taktiež povinný nariadiť znalecké

dokazovanie, za účelom zistenia jeho sklonov ku skresľovaniu skutočnosti, prípadne klamaniu,

a to z dôvodu, že už v konaní na Vojenskom obvodovom súde v Prešove tento svedok voči mne

krivo vypovedal v inej trestnej veci, v ktorej som bol nakoniec spod obžaloby oslobodený aj na

základe toho, že svedok S. krivo vypovedal.

Návrh na vyšetrenie zdravotného a duševného stavu bol podávaný jednak počas

konania na Špeciálnom súde v Pezinku ako aj v rámci odvolacieho konania podaním zo dňa

17.12.2009. Tým, že prvostupňový ani odvolací súd nevykonal tak závažný dôkaz, ako je

preverenie dôveryhodnosti výpovede kľúčového svedka, považujem za hrubé porušenie mojich

práv na obhajobu, nakoľko dôveryhodnosť a spôsobilosť tejto osoby reálne popísať

skutočnosti bola podľa môjho názoru natoľko skreslená, že svedectvo poskytnuté touto osobou

by v samotnom konaní vôbec nemohlo byť brané do úvahy. Postupom prvostupňového, ako aj

odvolacieho súdu, mi však bolo znemožnené využitie môjho práva na obhajobu, nakoľko sa

súd odmietol zaoberať dôkazom, ktorý by celkom jednoznačne mohol viesť k zmierneniu mojej

viny.

Vyhotovenie obrazovo-zvukového záznamu musí byť v súlade s ustanovením § 114

Príkaz na vyhotovenie obrazovo-zvukového záznamu musí byť v zmysle tohto

ustanovenia zákona riadne odôvodnený. Odôvodnenie obsiahnuté v príkaze sudcu

Špeciálneho súdu z 7. júna 2006 však možno považovať len za formálne. V tomto odôvodnení

nie sú totiž uvedené konkrétne skutočnosti, ktoré by viedli k jeho vydaniu, pretože text

odôvodnenia iba cituje zákonom stanovené podmienky vo všeobecnej rovine. Vzhľadom

na vyššie uvedené okolnosti je nutné konštatovať, že príkaz Špeciálneho súdu č.

BB-ŠS-V-81-05/06-4 Nttš-256 z 7. júna 2006 na vyhotovenie obrazovo-zvukového záznamu

nebol legálny, nakoľko nespĺňal podmienky vyplývajúce z príslušných zákonov.

Taktiež ustanovenie pána S. za agenta, ako aj všetky okolnosti vedúce k odovzdaniu

10 000 Sk dňa 28. júna 2006, svedčia o zinscenovaní celej situácie a priamej aktivite orgánov

činných v trestnom konaní.

4

Na to, aby agent mohol iniciatívne navádzať na spáchanie trestného činu musia byť

splnené 2 podmienky. V prvom rade musí ísť o trestný čin korupcie verejného činiteľa,

čo v danom prípade splnené bolo a taktiež zistené skutočnosti musia nasvedčovať, že páchateľ

by spáchal taký trestný čin aj vtedy, ak by príkaz na použitie agenta nebol vydaný.

Z obrazovo-zvukového záznamu je však zrejmé, že agent S. iniciatívne vyprovokoval prijatie

sumy 10.000-Sk bez toho, aby bolo preukázané, že ho niečím takým poveril B. A. alebo

ktokoľvek iný. Na strane 2 prepisu obrazovo-zvukového záznamu zo dňa 28. júna 2006 agent

jednoznačne uvádza, že ,,...mávam Ti dávať ja ako výplatu. To ako bolo tú desiatku, čo si

dostával...“ Je teda zrejmé, že agent sa S. postavil do pozície akéhosi sprostredkovateľa,

avšak bez jeho konania by k údajnej korupcii nedošlo a neexistujú ani žiadne indície, že by

obvinený spáchal takýto trestný čin aj vtedy, ak by príkaz na použitie agenta nebol vydaný,

pretože neexistoval nikto iný, prostredníctvom koho by mala byť údajná korupcia realizovaná.

Ak by S. nebol ustanovený za agenta, a ak by nebolo celé stretnutie s pánom S.

zinscenované, nikdy by nemohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu korupcie, a tým odpadá

jedna zo zákonných podmienok pre použitie aktívne konajúceho agenta v trestnom konaní. S.

bol ustanovený za agenta na časovo dlhšie obdobie, počas ktorého sa nepodarilo jeho

činnosťou preukázať, že by dochádzalo zo strany obvineného k akejkoľvek trestnej činnosti. Je

evidentné, že situácia dňa 28. júna 2006 bola zinscenovaná, a teda v rozpore so zákonom.

Z týchto dôvodov obvinený M. P. v dovolaní navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky podľa z dôvodov uvedených v

písm. c/, písm. g/ vyslovil, že citovaným uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky bol porušený zákon v jeho neprospech, podľa zrušil toto

uznesenie a v zmysle prikázal tomuto súdu, aby vec v potrebnom

rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

V zmysle sa k obsahu uvedeného dovolania žiadna z priamo

dotknutých strán nevyjadrila, hoci Špecializovaný trestný súd v Pezinku určil na vyjadrenie

lehotu 10 pracovných dní.

5

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil,

že dovolanie je prípustné ( ), bolo podané oprávnenou osobou (

ods. 2 písm. b/ ), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný

prostriedok podať ( ), ale súčasne po preskúmaní veci zistil aj to, že

podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú

splnené dôvody dovolania podľa ( ).

Na vysvetlenie tohto záveru treba predovšetkým uviesť, že obsah konkrétne

uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia

určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne, t. j. vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu

dovolacieho dôvodu uvedeného v Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie

len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale

v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide

o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa

Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam

súdov je určený na nápravu výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb, ako to

vyplýva z konštrukcie jednotlivých dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. a/ až

písm. l/ , resp. aj podľa Tento mimoriadny opravný prostriedok

má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou

zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto možnosti podania dovolania,

vrátane dovolacích dôvodov musia byť nutne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto

mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia.

Z obsahu dovolania obvineného vyplýva, že ako osobitný dovolací dôvod uplatňuje

okolnosť, že mu bolo zásadným spôsobom upreté právo na obhajobu, nevykonaním

navrhnutého dôkazu týkajúceho sa vyšetrenia zdravotného a duševného stavu svedka L. S.,

v dôsledku čoho súd dostatočne neposúdil jeho dôveryhodnosť.

Porušenie práva na obhajobu je závažnou, resp. podstatnou chybou konania. Dovolací

dôvod podľa je však koncipovaný oveľa užšie, nie je ním

akékoľvek (resp. každé) porušenie práva na obhajobu, ale len porušenie tohto práva

„zásadným spôsobom“.

6

Dovolací dôvod v tomto zmysle bude spravidla naplnený pri nerešpektovaní

ustanovení o povinnej obhajobe, pri vykonávaní procesných úkonov bez

prítomnosti obhajcu a pod., čo sa v posudzovanom prípade nezistilo. Naopak, obvinený

využíval v celom rozsahu možnosť aktívnej osobnej obhajoby i obhajoby prostredníctvom

obhajcu. Od začiatku konania mal možnosť sa vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa

mu kládli za vinu, k dôkazom o nich, robiť návrhy, podávať žiadosti a opravné prostriedky,

zúčastňovať sa na procesných úkonoch osobne i prostredníctvom obhajcu, vypočúvať

svedkov, ktorých S. alebo prostredníctvom obhajcu navrhol a klásť im otázky, čo vyplýva zo

spisu.

Obvinený si porušenie práva na obhajobu zamieňa s údajne neúplne zisteným

skutkovým stavom a iným hodnotením vykonaných dôkazov, čo v odôvodnení dovolania

odôvodňuje odmietnutím prvostupňového súdu, ako aj súdu odvolacieho, vykonať znalecké

dokazovanie, preskúmať zdravotný a duševný stav svedka S. znalcom z odboru psychiatrie, či

údajne s nesprávnym posúdením súdu o hodnovernosti a pravdivosti tvrdení svedka.

Ak uplatnenie práva na obhajobu spočíva v navrhovaní dôkazov (§ 34 ods. 1 a § 44

ods. 2 ) zodpovedá mu povinnosť súdu zaoberať sa každým dôkazným návrhom a

najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť alebo ho odmietnuť,

resp. rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú ( a ).

Nemožno však úspešne podať dovolanie z dôvodu podľa

na podklade toho, že sa návrhu na vykonanie dôkazu nevyhovelo. V súlade s ustanovením

, právo na obhajobu obvineného je zachované, ak súd návrh na vykonanie

dôkazu odmietne, ak sa týka okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie alebo okolnosti, ktorú

možno zistiť inými, už skôr navrhnutými dôkazmi. Zároveň v zmysle ,

ak niet ďalších dôkazných návrhov alebo ak súd rozhodol, že sa ďalšie dôkazy vykonávať

nebudú, vyhlási predseda senátu dokazovanie za skončené a udelí slovo na záverečné reči.

Za porušenie práva na obhajobu teda nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej

úvahy súdu, či orgánov činných v trestnom konaní o voľbe použitých dôkazných prostriedkov

pri plnení povinnosti podľa , resp. práva podľa Ak by

záver súdu učinený v zmysle o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje

7

za dokázanú a že ju nebude overovať ďalšími dôkazmi zakladal opodstatnenosť dôvodu

dovolania podľa , odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu

zisteným skutkom v zmysle , ktorá vyjadruje zásadu, že za

účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti

a úplnosti zistenia skutkového stavu.

Zistenie skutku súdom na podklade dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní

a procesne (rozhodnutím súdu) podložené zamietnutie dôkazných návrhov obvineného

nemožno považovať za porušenie práva na obhajobu v zmysle

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, najvyšší súd v posudzovanom

prípade nezistil, že by bol daný dovolací dôvod v zmysle

V dovolaní obvinený tvrdí, že obrazovo-zvukový záznam získaný prostredníctvom

agenta- provokatéra, ktorý ho údajne iniciatívne navádzal na spáchanie trestnej činnosti, je

dôkazom vykonaným nezákonným spôsobom, na podklade ktorého bol vynesený odsudzujúci

rozsudok.

Vzhľadom k uvedenému je potrebné zdôrazniť znenie ustanovenia § 117 ods. 2

, z ktorého vyplýva, že konanie agenta musí byť v súlade s účelom tohto zákona

a musí byť úmerné protiprávnosti konania, na odhaľovaní, zisťovaní alebo usvedčovaní

ktorého sa zúčastňuje. Agent nesmie iniciatívne navádzať na spáchanie trestného činu; to

neplatí, ak ide o korupciu verejného činiteľa alebo zahraničného verejného činiteľa a zistené

skutočnosti nasvedčujú, že páchateľ by spáchal taký trestný čin aj vtedy, ak by príkaz na

použitie agenta nebol vydaný.

Otázka legálnosti použitia agenta je primárne otázkou skutkovou. Na základe

vykonaných dôkazov súdy oboch stupňov správne uzavreli, že podmienky citovaného

ustanovenia boli splnené. Poukázali v tejto súvislosti najmä na to, že podmienka dôvodného

predpokladu o spáchaní trestného činu aj vtedy, ak by príkaz nebol vydaný, splnená bola.

Vychádzali z preukázaného konania obvineného ešte pred momentom ustanovenia agenta-

svedka L. S., ktorý potvrdil, že od januára 2006 do februára 2006 na základe požiadavky

svedka M. Č. vyplácal obvinenému raz mesačne finančné čiastky v hodnote 10 000 Sk, ako

8

úplatok za poskytovanie informácii požadovaných skupinou tzv. „Adamčovcov“.

Rozhodnutie použiť na získanie relevantného dôkazu, ktorý by páchateľa jednoznačne

usvedčil zo spáchania pokračovacieho zločinu, ktorého sa obvinený dopúšťal, sa opieralo

o túto výpoveď, pričom zistené skutočnosti nasvedčovali tomu, že obvinený

už dlhšiu dobu páchal predmetnú trestnú činnosť a rovnako by konal aj vtedy, ak by príkaz

na použitie agenta nebol vydaný. Tohto konania sa obvinený M. P. dopustil ako verejný

činiteľ v zmysle § 128 ods. 1 Tr. zák., pretože tak konal ako príslušník polície, operatívny

pracovník odboru ekonomickej kriminality Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného

riaditeľstva Policajného zboru v M..

Tieto skutkové závery nemôže dovolací súd bez ďalšieho prehodnocovať s poukazom

na znenie Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že

obvineným uplatnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ nie je naplnený, nakoľko

súd nepostupoval v rozpore s ustanovením

Na základe skutkových záverov súdov oboch stupňov potom možno bez akýchkoľvek

pochybností konštatovať, že konanie štátu - teda polície prostredníctvom agenta sa rozhodne

nestalo súčasťou skutkového deja.

Na podklade skutkového stavu, tak ako ho ustálili súdy oboch stupňov, treba

konštatovať, že napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty pokračovacieho zločinu prijímania

úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., v jednočinnom súbehu s pokračovacím zločinom

zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Tr. zák., (lebo išlo o osobitný kvalifikačný pojem,

formou závažnejšieho spôsobu konania- páchanie trestného činu po dlhší čas).

Z vyššie uvedeného rozboru vyplýva, že dovolanie obsahuje argumenty a subjektívne

názory stojace mimo uplatnených dovolacích dôvodov, lebo dovolací súd po preskúmaní veci

žiaden z týchto dovolacích dôvodov nezistil.

So zreteľom na to, že v posudzovanej veci neboli splnené uplatnené dôvody dovolania

podľa , , dovolací súd bez preskúmania veci podané

dovolanie obvineným M. P. odmietol na neverejnom zasadnutí. ( ).

9

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 25. januára 2011

JUDr. Harald S t i f f e l , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová