Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/7/2011

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z jeho predsedu

JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Martina Piovartsyho

na verejnom zasadnutí v Bratislave 9. novembra 2011 v trestnej veci obţalovaného

J. M. a spol. pre zločin prijímania úplatku spolupáchateľstvom podľa § 20, § 329

ods. 1, ods. 2 Tr. zák., o odvolaní, ktoré podal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu

z 9. marca 2011, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa napadnutý rozsudok Špecializovaného trestného

súdu sa z r u š u j e .

Na základe obţalovaní J. M. a Ing. P. Z. podľa

sa o s l o b o dz u j ú

spod obţaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky zo 4. júna 2009, sp. zn. VII/1 Gv 25/07, pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin

prijímania úplatku spolupáchateľstvom podľa § 20, § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., ktorý mali

spáchať v podstate tak, ţe

2

v presne nezistenom období začiatkom roku 2006 v B. na námestí S. v kaviarni W. ako

poslanci miestneho zastupiteľstva mestskej časti B. ţiadali od I. J. zálohu 2 000000 Sk (66

2

387,84 €) ako úplatok za zariadenie odpredaja pozemku vo výmere 20 978 mv katastrálnom

území B. (parcelné číslo X., kataster nehnuteľností K., zapísaný tam na liste vlastníctva č. X.,

ktorého vlastníkom je hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava), ako aj za ich hlasovanie

na zasadnutí miestneho zastupiteľstva o tejto záleţitosti, ovplyvňovanie ďalších poslancov

zastupiteľstva pri tomto hlasovaní a za ďalšie úkony technicko-administratívneho charakteru

a ďalšie, potrebné na zmenu vyuţiteľnosti tohto pozemku; dňa 7. marca 2007 v reštaurácii R.,

pri stretnutí s P. F. vystupujúcim ako zástupca firmy H., tohto ţiadali za opätovné vybavenie

predaja uvedeného pozemku a ovplyvnenie poslancov o úplatok 500 000 Sk (16 596,96 €),

pričom následne 8. marca 2007 v B. v predajni potravín od P. F. prevzal časť z poţadovaného

úplatku v sume 300 000 Sk (9 958,18 €).

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica (rozsudok

bol vyhlásený v sídle súdu v Pezinku), z 9. marca 2011, sp. zn. , obţalovaní

J. M. a Ing. P. Z. podľa boli oslobodení spod obţaloby pre skutok

právne kvalifikovaný ako zločin prijímania úplatku spolupáchateľstvom podľa § 20, § 329

ods. 1, ods. 2 Tr. zák.; tento mali spáchať v podstate na tom skutkovom základe, ktorý

je uvedený v enunciáte tohto rozhodnutia.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal prokurátor odvolanie, ktorým sa domáhal

zrušenia napadnutého rozsudku ( ) a vrátenia veci

Špecializovanému trestnému súdu na opätovné prerokovanie a rozhodnutie (§ 322 ods. 1

).

Odvolateľ namietal hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa najmä pokiaľ ide o jeho

negatívne hodnotenie výpovedí svedkov J. a Š., resp. protestoval proti vyhodnoteniu

znaleckých posudkov psychiatrov a psychológa týkajúcich sa uvedeného svedka.

Prokurátor ďalej namietal konštatovanie súdu prvého stupňa, ţe pouţitím agenta

(P. F.) došlo k vstúpeniu štátnych orgánov do skutkového deja tým, ţe polícia bez známok

3

aktivity obţalovaných organizovala ďalšiu časť korupčného správania sa, resp. ţe také

konanie sama vyvolala.

Obţalovaní (najmä prostredníctvom obhajcu obţalovaného Ing. P. Z.) vyhlásili,

ţe napadnutý rozsudok je vecne i právne správny v celom rozsahu, a preto odvolanie

prokurátora zhodne navrhli zamietnuť ako nedôvodné.

Najvyšší súd ako súd odvolací ( ) nezistil dôvod na rozhodnutie podľa

alebo ods. 3 , a preto v zmysle preskúmal zákonnosť

a odôvodnenosť výroku rozsudku ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto

predchádzalo (prihliadajúc aj na moţnosť dôvodov dovolania podľa ),

pričom dospel k záveru, ţe rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť pre jeho chyby,

najmä preto, ţe sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie

( ).

Primárne je potrebné konštatovať, ţe vlastníkom predmetného pozemku (evidovaného

ako orná pôda) bolo hlavné mesto Slovenskej republiky, ale na základe súhlasu jeho

primátora o predaji pôdy rozhodovalo zastupiteľstvo miestnej časti B. (v jej katastri

je pozemok), ktorá výťaţok z predaja mala sama pouţiť. V rozhodovanej dobe členmi –

poslancami miestneho zastupiteľstva boli aj obidvaja obţalovaní.

Z výpovedí svedka I. J., obidvoch obţalovaných a z ďalších dôkazov bolo preukázané,

ţe svedok s obţalovanými sa stretávali v B. vo V., kde rokovali o predaji pozemku miestnou

časťou B. I. J., resp. subjektom, ktoré údajne zastupoval, či pre nich celú transakciu len

sprostredkoval.

Nebolo však dostatočne preukázané, ţe by obţalovaní ţiadali od I. J. úplatok

za vybavenie schválenia predaja pozemku, resp. zmeny jeho vyuţiteľnosti. O úplatkoch

vypovedal len svedok J., ktorý však v priebehu konania menil svoje výpovede, hlavne

pri konfrontáciách s obţalovanými či svedkom JUDr. J. B..

Nespoľahlivosť tvrdení svedka J. je zrejmá aj z okolností týkajúcej sa spoločnej

bezpečnostnej schránky, do ktorej mal svedok vkladať v hotovosti finančné prostriedky

na zabezpečenie predaja (kúpy) pozemku. Svedok J. menil svoje výpovede o tom,

4

kto inicioval zriadenie schránky, pričom markantne jeho nespoľahlivosť pri výpovediach

je evidentná hlavne s poukazom na výpovede svedka JUDr. J. B.. I. J. tvrdil, ţe počas roka

2006 pri rokovaniach o kúpe pozemku ho riadil práve uvedený svedok, posielal mu

prostredníctvom neznámych osôb finančné čiastky vkladané potom ním (J.)

do bezpečnostnej schránky a mesačne mu platil tieţ určitú províziu. JUDr. J. B. také

financovanie I. J. rozhodne odmietol. JUDr. J. B. uviedol, ţe s I. J. sa zoznámil aţ v januári

2007, čo potvrdil aj svedok J. Z.; bolo tieţ preukázané, ţe bezpečnostná schránka bola

zriadená uţ 10. apríla 2006.

I. J. tvrdil, ţe po zrušení bezpečnostnej schránky 13. februára 2007 obţalovaní

ho vydierali, aby im odovzdal vybraté peniaze a on zo strachu ţiadal personál banky

o privolanie policajnej pomoci. Obţalovaní inkriminované konania popreli a toto nebolo

potvrdené ani svedkami zo zamestnancov banky; tieţ svedok J. potom o veci začal vypovedať

rozporne. Je charakteristické, ţe toto tvrdenie I. J. neprevzala ani obţaloba, hoci v prípade

reálnosti jeho tvrdení by mohlo ísť o ďalší trestný čin.

Obţaloba teda taktieţ neprijala ako hodnoverné všetky tvrdenia svedka J.;

je potom veľmi problematické deliť výpovede hlavného svedka len v určitej časti ako reálne

a v ďalších okolnostiach neprijať jeho tvrdenia. Súd je povinný hodnotiť celú výpoveď

svedka komplexne, lebo z rôznych okolností sa dá usudzovať, či tvrdeniam svedka je moţné

uveriť, najmä keď ide v podstate o jediného svedka priamo usvedčujúceho obţalovaných

zo spáchania ţalovaného deliktu.

Z výpovedí viacerých svedkov (členov miestneho zastupiteľstva) nie je moţné

bez problému vyvodiť, ţe by obţalovaní osobitne sa angaţovali pri rokovaniach o predaji

predmetného pozemku.

Korunou v dôkazoch však sú znalecké posudky týkajúce sa psychického stavu I. J..

Z posudkov psychiatrov je zrejmé, ţe tento svedok bol viackrát pre akútne problémy

hospitalizovaný na psychiatrii (a posledne dokonca v decembri 2006, januári 2007). Podľa

psychiatrického znaleckého posudku podaného v inej trestnej veci dokonca znalci uviedli,

ţe I. J. vzhľadom na duševnú chorobu mal ovládacie a rozpoznávacie schopnosti vymiznuté;

vypovedal skreslene, jeho výpovede sú vţdy aspoň čiastočne chorobne podmienené.

V podstate zhodne vyznel aj psychologický znalecký posudok; I. J. vedome skresľuje realitu,

5

má tendenciu „predvádzať sa“, je síce moţné, ţe o určitých veciach vypovedá pravdivo,

ale nedá sa u neho určiť, kedy hovorí pravdu a kedy klame.

Odvolací súd poukazuje len na tieto parciálne časti, pričom v ďalších okolnostiach

plne akceptuje záver súdu prvého stupňa, ţe nebolo preukázané, ţe sa vôbec stal ţalovaný

skutok, teda jeho časť, týkajúca sa tvrdenia o poţadovaní úplatku obţalovanými od I. J..

Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, ţe aj s prihliadnutím na zásadu in dubio pro

reo nie je moţné akceptovať odvolacie tvrdenia prokurátora, ktorý má iný pohľad

na hodnotenie výpovedí svedka J.. Pokiaľ neboli preukázané časti tvrdenia tohto svedka

(okolnosti zaloţenia bezpečnostnej schránky v banke a jej vyberanie, vydieranie

obţalovaných v snahe zmocniť sa peňazí, doba a kvalita kontaktov svedka s JUDr. J. B.),

ak nebola preukázaná mimoriadne aktivita obţalovaných pri rokovaní o predaji pozemku

v miestnom zastupiteľstve a keď sa vezme do úvahy psychický stav tohto svedka, nie je

moţné povaţovať za hodnoverné ani jeho tvrdenie (transponované do obţaloby),

ţe obţalovaní od neho ţiadali úplatok, najmä keď títo naznačené konanie rozhodne popreli

a iné dôkazy ich obhajobu nevyvracajú.

Druhá časť skutku (kontakty obţalovaných s P. F.) má iný charakter: obţalovaný

M. po predchádzajúcich rokovaniach od P. F. aj prijal časť úplatku s cieľom zabezpečiť

predaj toho istého pozemku inému záujemcovi, ktorého zástupcu fingovane predstavoval

policajný agent P. F. (resp. osoba vystupujúca pod týmto označením).

Súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe išlo o nelegálne vyprovokovanú trestnú činnosť

obţalovaných, ku ktorej by zrejme bez zásahu polície nedošlo.

Odvolací súd tento záver Špecializovaného trestného súdu akceptuje a osvojuje

si v príslušnej časti odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku, na ktorú

poukazuje, pričom len akcentuje nasledovné okolnosti.

Po incidente medzi obţalovanými a I. J. v banke 13. februára 2007 títo uţ viac neboli

v kontakte a obţalovaní vo veci predaja pozemku ďalej nekonali. I. J. na nich 14. februára

2007 podal trestné oznámenie a 28. februára 2007 vstúpil do deja agent polície. Príkaz

na pouţitie agenta bol vydaný na základe

6

Týmto bol ustanovený P. F., ktorý však prekročil rámec, v ktorom agent môţe legálne

konať, a to hlavne vyprovokovaním aktivity obţalovaných, ktorí uţ celú vec povaţovali

za skončenú. Uţ od počiatku akcie polícii výrazne pomáhal I. J., ktorý zorganizoval stretnutie

obţalovaných s P. F.; tento vystupoval ako zástupca firmy zaujímajúcej sa o kúpu

predmetného pozemku.

Z prepisu odpočúvaného rozhovoru agenta s obţalovanými ako aj z jeho výpovede,

je zrejmé, ţe tento svojou aktivitou provokoval ďalšiu inkriminovanú činnosť obţalovaných.

Presviedčal ich o váţnom záujme firmy, ktorú údajne zastupoval, o kúpu pozemku, ţe chce

všetko dohodnúť v tomto záujme, opakovane ich ţiadal o urýchlenie celej transakcie a často

opakovanou otázkou o výške úplatku, ktorý obţalovaní chcú za svoju aktivitu, v týchto

napokon vyvolal úmysel konať korupčne; dôsledkom tejto aktivity agenta a vyvolaním

úmyslu obţalovaných obohatiť sa, bolo napokon prijatie peňaţnej hotovosti obţalovaným

J. M. na druhý deň po rokovaní. Vtedy uţ zasiahla polícia, ktorá mala celé konanie pod plnou

kontrolou.

Išlo teda o vyprovokovanú nelegálnu činnosť obţalovaných, pričom bez zásahu agenta

by zrejme k takému konaniu obţalovaných nedošlo. Nevhodnosť konania agenta vyplýva

priamo z ustanovenia , lebo jeho nasadenie je moţné len vtedy,

ak je podozrenie, ţe bol spáchaný trestný čin, alebo taký delikt má byť spáchaný. Agent

nekonal tak, ţe by chcel objasniť uţ údajne spáchaný trestný čin (prvá časť ţalovaného skutku

– konanie obţalovaných vo vzťahu k I. J.), pričom zároveň neboli zistené okolnosti

odôvodňujúce podozrenie, ţe má byť spáchaný ďalší trestný čin zneuţívania právomoci

verejného činiteľa či korupcie. Obţalovaní v tomto smere boli pasívni, nevyvíjali v tomto

ţiadnu činnosť, a teda nebolo moţné ustáliť, ţe chcú spáchať ďalší delikt;

aţ na základe provokovania zo strany agenta vznikol úmysel konať korupčne.

Najvyšší súd v tomto smere poukazuje tieţ na zodpovedajúcu judikatúru (napr.

rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva z 9. júna 1998 – Teixeira de Castro versus

Portugalsko, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. ,

resp. rozhodnutie Vyššieho vojenského súdu Trenčín, sp. zn. ), z ktorej je moţné

vyvodiť len záver, ţe verejný záujem nemôţe ospravedlniť pouţitie dôkazu získaného

ako výsledok policajného navádzania.

7

Odvolací súd teda prijíma ako vecne správny napadnutý rozsudok Špecializovaného

trestného súdu, avšak zistil problém pri pouţití správneho zákonného ustanovenia

o oslobodení obţalovaných spod obţaloby.

V nej je nedostatkom, ţe prokurátor inkriminované konanie obţalovaných popísal

ako jeden skutok zloţený z dvoch častí, ktorý napĺňa zákonné znaky zločinu prijímania

úplatku spolupáchateľstvom podľa § 20, § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. O prvej časti (konanie

obţalovaných vo vzťahu k I. J.) platí nespornosť záveru, ţe nebolo dokázané,

ţe sa stal skutok, pre ktorý sú obţalovaní stíhaní, čo zakladá dôvod ich oslobodenia

spod obţaloby podľa Druhá časť ţalovaného skutku (konanie

obţalovaných vo vzťahu k P. F.) sa však preukázateľne stala, a preto nie je moţné aplikovať

spomenutý dôvod oslobodenia spod obţaloby. Vzhľadom na prijatie peňaţnej sumy

páchateľmi (aj keď len prostredníctvom jedného z nich) ako motivácie ich ďalšieho konania

je následkom nelegálneho policajného navádzania; ide vlastne o skutok, ktorý nie je moţné

posúdiť ako trestný čin.

Z tohto dôvodu na oslobodenie obţalovaných spod obţaloby v druhej časti ţalovaného

skutku by prichádzalo do úvahy pouţitie ustanovenia , teda ţe skutok

nie je trestným činom.

Obţaloba však vinila obţalovaných zo spáchania jedného skutku zakladajúceho zločin

prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a výrok o ich oslobodení spod obţaloby

nie je moţné (či obvyklé) oprieť o viaceré oslobodzujúce dôvody podľa

Vzhľadom na obţalobu je potom potrebné ţalovaný trestný čin povaţovať

za pokračovací (§ 122 ods. 10 Tr. zák.). Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje

ako jeden trestný čin, ak všetky také útoky totoţného páchateľa (páchateľov) spája objektívna

súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku ako aj subjektívna súvislosť, najmä

jednotiaci zámer páchateľa (páchateľov) spáchať predmetný trestný čin. Podľa obţaloby boli

všetky uvedené podmienky naplnené, a preto je primerané rozhodnúť o trestnom čine

ako spáchanom jedným skutkom zloţeným z dvoch atakov.

Taký delikt je spáchaný ako celok aţ skončením posledného čiastkového skutku,

čo v rozhodovanej veci je konanie obţalovaných vo vzťahu k P. F.; u tohto prichádza

8

do úvahy aplikovať dôvod oslobodenia podľa Ţalovaný trestný čin bol

teda (teoreticky) dokonaný aţ druhým atakom, a preto o celom skutku sa rozhoduje podľa

jeho reţimu. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa nemal o oslobodení obţalovaných

spod obţaloby rozhodnúť podľa reţimu patriaceho k prvému útoku, ale aţ podľa situácie

dotýkajúcej sa skutku ako celku pri jeho dokončení.

Najvyšší súd na tomto základe zrušil napadnutý rozsudok Špecializovaného trestného

súdu podľa a keďţe boli splnené podmienky na rozhodnutie

veci priamo odvolacím súdom ( ), tento obţalovaných J. M. a Ing. P. Z.

oslobodil spod obţaloby podľa

Dôvod oslobodenia obţalovaných spod obţaloby podľa

je pre nich nevýhodnejší ako pôvodne aplikované ustanovenie ,

ale také rozhodnutie je prípustné, lebo bolo prijaté na základe odvolania prokurátora

podaného v ich neprospech ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 9. novembra 2011

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová