Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Nc/6/2011

Najvyšší súd 7

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne V. L., bývajúcej v K.,

zastúpenej JUDr. K. P., advokátkou so sídlom v K., proti žalovanému F. L., bývajúcemu

v T., zastúpeného JUDr. K. H., advokátkou so sídlom v K., o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva vedenej na Okresnom súde Košice - okolie pod sp.zn. 8 C

29/1995, o vylúčení sudcov Krajského súdu v Košiciach, takto

rozhodol:

Sudcovia Krajského súdu v Košiciach, členovia senátu 11 Co JUDr. A. Č., JUDr. J.

Č. a JUDr. Ľ. K. n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na

Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. (vec Okresného súdu Košice -okolie

vedená pod sp.zn. ).

O d ô v o d n e n i e

Predsedníčka senátu Krajského súdu v Košiciach JUDr. J. Č. v konaní vedenom na

Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. predložila vec na rozhodnutie

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky z dôvodu námietky zaujatosti uplatnenej žalobkyňou

voči členom odvolacieho senátu 11 Co i voči všetkým sudcom občianskoprávneho kolégia

Krajského súdu v Košiciach.

V námietke zaujatosti zo 14. januára 2011 (čl. 674 a čl.675 spisu) žalobkyňa uviedla,

že sudkyňa JUDr. J. Č., členka senátu 11 Co, je sesternicou manželky žalovaného F. L.;

ostatní členovia senátu 11 Co sú zaujatí pre pomer k JUDr. Č. ako referujúcej sudkyni; ostaní

sudcovia Krajského súdu v Košiciach na „civilnom úseku“ sa dobre poznajú s referujúcou

sudkyňou i s ostatnými členmi senátu 11 Co. Navrhla, aby predmetná vec bola pridelená na

prerokovanie inému odvolaciemu súdu.

JUDr. J. Č., predsedníčka senátu 11 Co, k vznesenej námietke uviedla, že

o skutočnosti, že žalovaný je manželom jej sesternice I. J., ktorá nie je účastníčkou konania,

sa dozvedela až z námietky zaujatosti zo 14. januára 2010. Účastníkov konania vrátane

žalovaného, osobne (vôbec) nepozná. Žalovaného nikdy nevidela ani sa s ním nestretla

z dôvodu, že so sesternicou I. J., ktorá býva v T. sa približne od roku 1985 nestretáva, ani

inak ju nekontaktuje. Pretože nemá žiaden osobný vzťah ani k právnym zástupcom účastníkov

konania a je bez pomeru k veci, necíti sa byť zaujatá. Pokiaľ by samotná existencia

príbuzenského vzťahu vzbudzovala pochybnosti o jej nezaujatosti, navrhuje, aby bola

z prejednávania a rozhodovania veci vylúčená.

JUDr. A. Č. a JUDr. Ľ. K., ďalší členovia senátu 11 Co, k vznesenej námietke zhodne

uviedli, že nie sú im známe žiadne dôvody, ktoré by zakladali ich vylúčenie z prejednávania

a rozhodovania v danej veci, lebo nemajú žiaden vzťah k prejednávanej veci, k účastníkom

konania ani k ich zástupcom. Nemajú vedomosť o tom, že by manželka žalovaného bola

sesternicou JUDr. J. Č., ktorá je ich kolegyňou v senáte 11 Co. Pokiaľ by samotná existencia

príbuzenského vzťahu JUDr. Č. k manželke žalovaného vzbudzovala pochybnosti o ich

nezaujatosti, navrhujú, aby boli z prejednávania a rozhodovania veci vylúčení.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Bratislave

( ) posudzoval opodstatnenosť uvedených námietok zaujatosti z aspektu

existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci.

Vychádzal pritom z ustanovenia , v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení

z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo

k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Inštitútom vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť (§ 14 až

) sa v občianskom súdnom konaní garantuje základné právo na prerokovanie

a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa . Nestrannosť sa definuje

spravidla ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti (nadŕžania určitej procesnej

strane) sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka

súdneho konania ( ), alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (

). Obsahom práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu

vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prerokovávania

a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prerokovanie veci

nestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh oprávnenej osoby na

vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom

(, , ).

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pri riešení otázky nestrannosti

sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie

aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri

svojom rozhodovaní (viď napríklad Piersack c. Belgicko).

Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku

konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné z tohto

hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza

z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný opak. Nestrannosť z hľadiska správania

sudcu je vlastne nedostatok subjektívnej nezaujatosti, o ktorej svedčí správanie sudcu

(Boekmans c. Belgicko). Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje

judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti.

Rozhodujúce nie je len (subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych

skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna

nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych

symptómov. Práve tu sa uplatňuje teória zdania nezaujatosti [viď tézu, že spravodlivosť

nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná („justice must not

only be done, it must also be seen to be done“)]. Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný,

ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt c. Belgicko). Objektívny aspekt

nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných

prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania. Nestrannosť

sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť

zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť.

Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti zákonného sudcu je to, či obava

účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade,

či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu (Pullar c.

Spojené kráľovstvo).

Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá

na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť

nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť

sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného.

Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych

okolností prípadu. Podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od

osobného správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik

pochybností o nestrannosti sudcu (viď tiež Fey c. Rakúsko). Pri rozhodovaní, či je daný

oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej

namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava

považovať objektívne za oprávnenú.

Z vyššie uvedenej judikatúry ESĽP a ústavného súdu možno vyvodiť, že subjektívne

hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej

nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len

subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by

mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom

k veci disponuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť sudca vylúčený z prejednávania

a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k veci, účastníkom

alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej

povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda nezávisle a nestranne.

Pri posudzovaní dôvodnosti námietky vznesenej žalobkyňou voči sudcom – členom

odvolacieho senátu 11 Co o skutočnostiach vylučujúcich sudcu z prejednávania

a rozhodovania veci vychádzal Najvyšší súd Slovenskej republiky zo zákonnej prezumpcie

nestrannosti sudcov a z toho, že výnimky z tejto prezumpcie stanovuje iba zákon. Sudcovia sú

totiž vo všeobecnosti vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci (len vtedy alebo až

vtedy), ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti (viď ustanovenie ).

Účelom je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému

prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho

rozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď:

1. k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo

vedľajším účastníkom konania, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania,

ale tiež vtedy, keď sudca verejne – napríklad prostredníctvom médií alebo iným

spôsobom vyjadril právny názor na vec, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho

nestrannosť),

2. k účastníkom konania [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru

rodičovského, manželského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu

alebo relevantného osobného vzťahu (tak pozitívneho alebo negatívneho)],

3. k zástupcom účastníkov konania (viď vyššie 2.).

Analýza skutočností uvádzaných žalobkyňou vo svetle vysvetlení sudcov – členov

odvolacieho senátu 11 Co umožňuje dospieť k záveru, že títo sudcovia nie sú vylúčení

z prejednávania a rozhodovania veci.

Cieľu, sledovanému uvedeným ustanovením, zodpovedá aj právna úprava skutočností,

ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia

určitého právne významného vzťahu sudcu a to : 1/ k veci, v rámci ktorého by mal sudca svoj

konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo 2/ k

účastníkom konania, ktorý by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom

(pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, alebo 3/ k zástupcom účastníkov konania

(ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod 2.).

Členovia senátu Krajského súdu v Košiciach 11 Co JUDr. J. Č., predsedníčka senátu,

JUDr. A. Č., predsedníčka senátu a JUDr. Ľ. K., člen senátu, zhodne uviedli, že sa necítia byť

zaujatí z dôvodu, že nemajú žiaden vzťah k účastníkom konania, k ich zástupcom ani k veci.

JUDr. J. Č. výslovne uviedla, že žalovaného osobne nepozná, nikdy sa s ním nestretla a od

roku 1985 sa nestretáva (nekontaktuje) ani s manželkou žalovaného, ktorá je jej sesternicou.

Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval za potrebné zohľadniť, že z vyššie

uvedenej námietky zaujatosti, ktorú vzniesla žalobkyňa a z písomných vyjadrení sudcov

nevyplýva žiaden taký vzťah, ktorý by bolo možné z objektívneho hľadiska považovať za

taký bezprostredný (osobný) vzťah uvedených sudcov k žalovanému ako účastníkovi

konania, ktorý je z hľadiska ustanovenia relevantný. Relevantnou by

mohla byť len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych,

konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať

tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho

automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. V kontexte uvedeného vnímania (len) samotná

skutočnosť o existencii širšieho príbuzenského vzťahu medzi manželkou účastníka konania

a sudkyňou, ktorá je jej sesternicou, bez ďalšieho objektívne nezakladá dôvod na vylúčenie

sudcu z prejednávania a rozhodovania veci; nevzbudzuje pochybnosti o schopnosti prejednať

a rozhodnúť vec nestranne a nezaujato.

Treba preto uzavrieť, že vzťah sudcu a manžela (manželky) jeho sesternice

(bratranca) nie je príbuzenským vzťahom v priamom, ani s pobočnom rade, ale ďalším

príbuzenským vzťahom, ktorý z hľadiska ustanovenia nezakladá dôvod na

vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci, ak mu chýba vlastnosť, že ujmu, ktorú

utrpela jedna z týchto osôb, druhá pociťuje ako ujmu vlastnú (§ 116 Obč. zák.).

Treba zohľadniť i to, že každý z vyššie uvedených sudcov vo svojom písomnom

vyjadrení nedeklaroval žiaden taký vzťah k veci alebo k účastníkom konania, ktorý

ustanovenie považuje za právne relevantný dôvod pre vylúčenie týchto

sudcov z prejednávania a rozhodovania v predmetnej veci a z obsahu spisu takýto dôvod ani

nevyplýva.

V súlade s judikatúrou ESĽP, ústavného súdu a tiež vyššie uvedeným výkladom

dospel k záveru, že v tomto prípade nemožno mať pochybnosti o nezaujatosti sudcov (z oboch

relevantných hľadísk teórie zdania, tak subjektívneho, ako aj objektívneho hľadiska), ktoré by

boli relevantné v zmysle Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky neexistuje žiadny dôvod objektívnej povahy, so zreteľom na ktorý by mohli vznikať

pochybnosti o tom, že uvedení sudcovia by nemohli voči účastníkom konania postupovať

nezaujato, neutrálne a že vec objektívne – podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia –

posúdia so zreteľom na všetky skutočnosti významné pre rozhodnutie.

Z týchto dôvodov rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že označení

sudcovia Krajského súdu, členovia senátu 11 Co JUDr. J. Č., JUDr. A. Č. a JUDr. Ľ. K. nie

sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp.zn. 11 Co

62/2010 (vec Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. ). So zreteľom na to už

Najvyšší súd Slovenskej republiky nerozhodoval o námietke zaujatosti voči všetkým sudcom

občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Košiciach.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 4. februára 2011

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta