Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
e5a/363168.d91feb.pdf
PDF · 116.19 KB
No categories available
7Nc/6/2011
Najvyšší súd 7 Nc 6/2011
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne V. L., bývajúcej v K.,
zastúpenej JUDr. K. P., advokátkou so sídlom v K., proti žalovanému F. L., bývajúcemu
v T., zastúpeného JUDr. K. H., advokátkou so sídlom v K., o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva vedenej na Okresnom súde Košice - okolie pod sp.zn. 8 C
29/1995, o vylúčení sudcov Krajského súdu v Košiciach, takto
rozhodol:
Sudcovia Krajského súdu v Košiciach, členovia senátu 11 Co JUDr. A. Č., JUDr. J.
Č. a JUDr. Ľ. K. n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na
Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. 11 Co 62/2010 (vec Okresného súdu Košice -okolie
vedená pod sp.zn. 8 C 29/1995).
O d ô v o d n e n i e
Predsedníčka senátu Krajského súdu v Košiciach JUDr. J. Č. v konaní vedenom na
Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 11 Co 62/2010 predložila vec na rozhodnutie
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky z dôvodu námietky zaujatosti uplatnenej žalobkyňou
voči členom odvolacieho senátu 11 Co i voči všetkým sudcom občianskoprávneho kolégia
Krajského súdu v Košiciach.
V námietke zaujatosti zo 14. januára 2011 (čl. 674 a čl.675 spisu) žalobkyňa uviedla,
že sudkyňa JUDr. J. Č., členka senátu 11 Co, je sesternicou manželky žalovaného F. L.;
ostatní členovia senátu 11 Co sú zaujatí pre pomer k JUDr. Č. ako referujúcej sudkyni; ostaní
sudcovia Krajského súdu v Košiciach na „civilnom úseku“ sa dobre poznajú s referujúcou
sudkyňou i s ostatnými členmi senátu 11 Co. Navrhla, aby predmetná vec bola pridelená na
prerokovanie inému odvolaciemu súdu.
JUDr. J. Č., predsedníčka senátu 11 Co, k vznesenej námietke uviedla, že
o skutočnosti, že žalovaný je manželom jej sesternice I. J., ktorá nie je účastníčkou konania,
sa dozvedela až z námietky zaujatosti zo 14. januára 2010. Účastníkov konania vrátane
žalovaného, osobne (vôbec) nepozná. Žalovaného nikdy nevidela ani sa s ním nestretla
z dôvodu, že so sesternicou I. J., ktorá býva v T. sa približne od roku 1985 nestretáva, ani
inak ju nekontaktuje. Pretože nemá žiaden osobný vzťah ani k právnym zástupcom účastníkov
konania a je bez pomeru k veci, necíti sa byť zaujatá. Pokiaľ by samotná existencia
príbuzenského vzťahu vzbudzovala pochybnosti o jej nezaujatosti, navrhuje, aby bola
z prejednávania a rozhodovania veci vylúčená.
JUDr. A. Č. a JUDr. Ľ. K., ďalší členovia senátu 11 Co, k vznesenej námietke zhodne
uviedli, že nie sú im známe žiadne dôvody, ktoré by zakladali ich vylúčenie z prejednávania
a rozhodovania v danej veci, lebo nemajú žiaden vzťah k prejednávanej veci, k účastníkom
konania ani k ich zástupcom. Nemajú vedomosť o tom, že by manželka žalovaného bola
sesternicou JUDr. J. Č., ktorá je ich kolegyňou v senáte 11 Co. Pokiaľ by samotná existencia
príbuzenského vzťahu JUDr. Č. k manželke žalovaného vzbudzovala pochybnosti o ich
nezaujatosti, navrhujú, aby boli z prejednávania a rozhodovania veci vylúčení.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Bratislave
(§ 16 ods.1 O.s.p.) posudzoval opodstatnenosť uvedených námietok zaujatosti z aspektu
existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci.
Vychádzal pritom z ustanovenia §14 ods.1 O.s.p., v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení
z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo
k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.
Inštitútom vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť (§ 14 až
§ 16 O.s.p.) sa v občianskom súdnom konaní garantuje základné právo na prerokovanie
a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Nestrannosť sa definuje
spravidla ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti (nadŕžania určitej procesnej
strane) sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka
súdneho konania (§ 15a O.s.p.), alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (§ 15
O.s.p.). Obsahom práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu
vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prerokovávania
a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prerokovanie veci
nestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh oprávnenej osoby na
vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom
(I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03).
Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pri riešení otázky nestrannosti
sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie
aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri
svojom rozhodovaní (viď napríklad Piersack c. Belgicko).
Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku
konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné z tohto
hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza
z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný opak. Nestrannosť z hľadiska správania
sudcu je vlastne nedostatok subjektívnej nezaujatosti, o ktorej svedčí správanie sudcu
(Boekmans c. Belgicko). Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje
judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti.
Rozhodujúce nie je len (subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych
skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna
nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych
symptómov. Práve tu sa uplatňuje teória zdania nezaujatosti [viď tézu, že spravodlivosť
nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná („justice must not
only be done, it must also be seen to be done“)]. Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný,
ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt c. Belgicko). Objektívny aspekt
nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných
prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania. Nestrannosť
sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť
zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť.
Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti zákonného sudcu je to, či obava
účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade,
či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu (Pullar c.
Spojené kráľovstvo).
Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá
na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť
nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť
sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného.
Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych
okolností prípadu. Podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od
osobného správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik
pochybností o nestrannosti sudcu (viď tiež Fey c. Rakúsko). Pri rozhodovaní, či je daný
oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej
namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava
považovať objektívne za oprávnenú.
Z vyššie uvedenej judikatúry ESĽP a ústavného súdu možno vyvodiť, že subjektívne
hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej
nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len
subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by
mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom
k veci disponuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť sudca vylúčený z prejednávania
a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k veci, účastníkom
alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej
povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda nezávisle a nestranne.
Pri posudzovaní dôvodnosti námietky vznesenej žalobkyňou voči sudcom – členom
odvolacieho senátu 11 Co o skutočnostiach vylučujúcich sudcu z prejednávania
a rozhodovania veci vychádzal Najvyšší súd Slovenskej republiky zo zákonnej prezumpcie
nestrannosti sudcov a z toho, že výnimky z tejto prezumpcie stanovuje iba zákon. Sudcovia sú
totiž vo všeobecnosti vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci (len vtedy alebo až
vtedy), ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať
pochybnosti o ich nezaujatosti (viď ustanovenie § 14 ods. 1 O.s.p.).
Účelom § 14 ods. 1 O.s.p. je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému
prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho
rozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď:
1. k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo
vedľajším účastníkom konania, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania,
ale tiež vtedy, keď sudca verejne – napríklad prostredníctvom médií alebo iným
spôsobom vyjadril právny názor na vec, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho
nestrannosť),
2. k účastníkom konania [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru
rodičovského, manželského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu
alebo relevantného osobného vzťahu (tak pozitívneho alebo negatívneho)],
3. k zástupcom účastníkov konania (viď vyššie 2.).
Analýza skutočností uvádzaných žalobkyňou vo svetle vysvetlení sudcov – členov
odvolacieho senátu 11 Co umožňuje dospieť k záveru, že títo sudcovia nie sú vylúčení
z prejednávania a rozhodovania veci.
Cieľu, sledovanému uvedeným ustanovením, zodpovedá aj právna úprava skutočností,
ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia
určitého právne významného vzťahu sudcu a to : 1/ k veci, v rámci ktorého by mal sudca svoj
konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo 2/ k
účastníkom konania, ktorý by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom
(pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, alebo 3/ k zástupcom účastníkov konania
(ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod 2.).
Členovia senátu Krajského súdu v Košiciach 11 Co JUDr. J. Č., predsedníčka senátu,
JUDr. A. Č., predsedníčka senátu a JUDr. Ľ. K., člen senátu, zhodne uviedli, že sa necítia byť
zaujatí z dôvodu, že nemajú žiaden vzťah k účastníkom konania, k ich zástupcom ani k veci.
JUDr. J. Č. výslovne uviedla, že žalovaného osobne nepozná, nikdy sa s ním nestretla a od
roku 1985 sa nestretáva (nekontaktuje) ani s manželkou žalovaného, ktorá je jej sesternicou.
Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval za potrebné zohľadniť, že z vyššie
uvedenej námietky zaujatosti, ktorú vzniesla žalobkyňa a z písomných vyjadrení sudcov
nevyplýva žiaden taký vzťah, ktorý by bolo možné z objektívneho hľadiska považovať za
taký bezprostredný (osobný) vzťah uvedených sudcov k žalovanému ako účastníkovi
konania, ktorý je z hľadiska ustanovenia § 14 ods.1 O.s.p. relevantný. Relevantnou by
mohla byť len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych,
konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať
tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho
automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. V kontexte uvedeného vnímania (len) samotná
skutočnosť o existencii širšieho príbuzenského vzťahu medzi manželkou účastníka konania
a sudkyňou, ktorá je jej sesternicou, bez ďalšieho objektívne nezakladá dôvod na vylúčenie
sudcu z prejednávania a rozhodovania veci; nevzbudzuje pochybnosti o schopnosti prejednať
a rozhodnúť vec nestranne a nezaujato.
Treba preto uzavrieť, že vzťah sudcu a manžela (manželky) jeho sesternice
(bratranca) nie je príbuzenským vzťahom v priamom, ani s pobočnom rade, ale ďalším
príbuzenským vzťahom, ktorý z hľadiska ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p. nezakladá dôvod na
vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci, ak mu chýba vlastnosť, že ujmu, ktorú
utrpela jedna z týchto osôb, druhá pociťuje ako ujmu vlastnú (§ 116 Obč. zák.).
Treba zohľadniť i to, že každý z vyššie uvedených sudcov vo svojom písomnom
vyjadrení nedeklaroval žiaden taký vzťah k veci alebo k účastníkom konania, ktorý
ustanovenie § 14 ods. 1 O.s.p. považuje za právne relevantný dôvod pre vylúčenie týchto
sudcov z prejednávania a rozhodovania v predmetnej veci a z obsahu spisu takýto dôvod ani
nevyplýva.
V súlade s judikatúrou ESĽP, ústavného súdu a tiež vyššie uvedeným výkladom
dospel k záveru, že v tomto prípade nemožno mať pochybnosti o nezaujatosti sudcov (z oboch
relevantných hľadísk teórie zdania, tak subjektívneho, ako aj objektívneho hľadiska), ktoré by
boli relevantné v zmysle § 14 ods. 1 O.s.p. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky neexistuje žiadny dôvod objektívnej povahy, so zreteľom na ktorý by mohli vznikať
pochybnosti o tom, že uvedení sudcovia by nemohli voči účastníkom konania postupovať
nezaujato, neutrálne a že vec objektívne – podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia –
posúdia so zreteľom na všetky skutočnosti významné pre rozhodnutie.
Z týchto dôvodov rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že označení
sudcovia Krajského súdu, členovia senátu 11 Co JUDr. J. Č., JUDr. A. Č. a JUDr. Ľ. K. nie
sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp.zn. 11 Co
62/2010 (vec Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 8 C 29/1995). So zreteľom na to už
Najvyšší súd Slovenskej republiky nerozhodoval o námietke zaujatosti voči všetkým sudcom
občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Košiciach.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 4. februára 2011
JUDr. Daniela Š v e c o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta