Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sža/99/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora

Belka a z členov Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD.,

v právnej veci navrhovateľa: N., nar. X., štátny príslušník Afganistanu, t. č. miesto pobytu

Útvar policajného zaistenia pre cudzincov S., zastúpený JUDr. Z., proti odporcovi: Oddelenie

cudzineckej polície Policajného zboru Prešov, Ľubochnianska 2, Prešov, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia odporcu č. p. UHCP-PO-CP-PO-ZVC-20-001/2010 zo dňa 2. augusta

2010, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k.

-31 zo dňa 12. októbra 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č. k. -31 zo dňa 12. októbra 2010 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie odporcu

č. p. UHCP-PO-CP-PO-ZVC-20-001/2010 zo dňa 2. augusta 2010 z r u š u j e a vec mu

v r a c i a na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

2

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach rozsudkom uvedeným vo výroku, potvrdil rozhodnutie

č. p. UHCP-PO-CP-PO-ZVC-20-001/2010 zo dňa 2. augusta 2010, ktorým odporca podľa

s poukázaním na o pobyte

cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o pobyte cudzincov)

zaistil dňom 1.8.2010 o 12.00 hod. navrhovateľa najviac na šesť mesiacov do doby

vycestovania, realizácie administratívneho vyhostenia a navrhovateľa umiestnil v Útvare

policajného zaistenia pre cudzincov S.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že vzhľadom na dôkazy vykonané

v správnom, ako i súdnom konaní, je mu zrejmé, že v prípade zaistenia osoby navrhovateľa

boli splnené všetky zákonom ako i medzinárodnými zmluvami ustanovené podmienky

pre zaistenie jeho osoby.

Námietky navrhovateľa uvedené na pojednávaní krajského súdu ohľadom tlmočníka

MVDr. A., považoval krajský súd za irelevantné, navyše navrhovateľ sám potvrdil, že sa

vzdal opravného prostriedku.

Tvrdenie splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa, že v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia nie je špecifikované rozhodnutie o administratívnom vyhostení, o čom súdu

nepredložila do skončenia dokazovania uznesením krajského súdu žiaden dôkaz, považoval

krajský súd za neopodstatnené. Z administratívneho spisu je naopak preukázaná takáto

špecifikácia i číslom konania pred správnym orgánom. Neuvedenie dátumu tohto rozhodnutia

a dátumu jeho právoplatnosti nepovažuje krajský súd za podstatnú vadu tohto rozhodnutia,

ktoré je možné identifikovať v súlade s rozhodnutím, ktoré sa nachádza v administratívnom

spise.

Krajský súd ďalej uviedol, že v súlade s vyjadrením odporcu navrhovateľ nebol

zaistený pre spáchanie trestného činu a jeho námietky o neprimeraných finančných nákladoch

republiky sú irelevantné. Vo vzťahu k tvrdeniu navrhovateľa, že po prepustení zo zaistenia

dobrovoľne opustí územie republiky, čo ale poprel na pojednávaní krajského súdu tým,

že na takúto cestu nemá finančné prostriedky, poukázal krajský súd na ustanovenie § 62

ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, v zmysle ktorého podanie vyhlásenia podľa osobitného

zákona (zákona o azyle) alebo požiadanie cudzinca o dobrovoľný návrat, nie je dôvodom

3

na prepustenie zaisteného cudzinca, pričom konanie podľa osobitného zákona nie je zaistením

cudzinca dotknuté.

Krajský súd na záver uviedol, že odporca postupoval správne a v súlade so zákonom,

pričom v konaní bola preukázaná odôvodnenosť zaistenia navrhovateľa pre výkon jeho

administratívneho vyhostenia a zároveň bola preukázaná dôvodnosť zásadného zásahu

do jeho osobnej slobody, spočívajúcej v jeho umiestnení do Útvaru policajného zaistenia

pre cudzincov v S.

Na základe uvedených skutočností krajský súd napadnuté rozhodnutie odporcu

ako zákonné potvrdil.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ prostredníctvom zástupkyne včas

odvolanie v ktorom uviedol, že rozhodnutie krajského súdu ako aj rozhodnutie odporcu

považuje za nesprávne a nezákonné a je toho názoru, že sa nezákonne obmedzila jeho osobná

sloboda. Podľa jeho názoru krajský súd ako aj odporca rozhodli nesprávne po právnej stránke,

konanie pred správnym orgánom ma inú vadu, ktorá ma za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci a taktiež doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené.

V odvolaní ďalej uviedla, že navrhovateľ odišiel z Afganistanu s úmyslom požiadať

o azyl alebo inú formu medzinárodnej ochrany v bezpečnej európskej krajine. Vyhlásil,

že chce požiadať o azyl. Tlmočník MVDr. A., ho ovplyvnil, aby o azyl nežiadal, že mu

pomôže dostať sa do Nemecka alebo kam chce. Povedal mu nech nekomunikuje s právnikmi

z mimovládnych organizácií a že on mu zabezpečí právnika. Na rozhodnutie

o administratívnom vyhostení a zákazu vstupu bolo dopísané, že sa vzdáva podania

opravného prostriedku a následne mu bol odovzdaný vypracovaný opravný prostriedok proti

rozhodnutiu o zaistení. Tlmočník potom s navrhovateľom prestal komunikovať a viac sa mu

neozval. Navrhovateľ spolu s ďalšími 4 Afgáncami, ktorí boli spolu s ním zadržaní, podali na

menovaného tlmočníka sťažnosť, a to z dôvodu, že ich oklamal a podviedol. Tlmočník konal

v rozpore s dobrými mravmi a etikou tlmočníka, pretože daný úkon nezodpovedal vôli

navrhovateľa. Následkom vzdania sa podania opravného prostriedku proti rozhodnutiu

o administratívnom vyhostení bolo nadobudnutie právoplatnosti a vykonateľnosti tohto

rozhodnutia a podľa názoru právnej zástupkyne ide o neplatný právny úkon v zmysle § 39

. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu

4

odkladný účinok vylúčený nebol a teda rozhodnutie by v danom čase ešte nebolo

vykonateľné.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že postup správneho orgánu je nezákonný, nakoľko

rozhodnutie o zaistení, ktoré mal navrhovateľ a to, ktoré správny orgán predložil súdu,

sú odlišné. V odôvodnení ktoré dostal navrhovateľ nie je uvedené číslo rozhodnutia

o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu. Domnieva sa preto, že takýto postup

správneho orgánu by mohol napĺňať znaky skutkovej podstaty trestného činu marenie

spravodlivosti v zmysle . Ak by totiž predmetné

rozhodnutie odporca opravil, v zmysle Správneho poriadku je povinný o tom upovedomiť

účastníka konania, čo sa v tomto prípade nestalo. Správny orgán doručil opravené rozhodnutie

právnej zástupkyni navrhovateľa až po pojednávaní dňa 14.10.2010.

Rozhodnutie krajského súdu ako i rozhodnutie odporcu považoval navrhovateľ

za nezákonné a nesprávne a preto, vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhoval, aby Najvyšší

súdu Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie odporcu

sa zrušuje a vec sa vracia na nové konanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru,

že rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa ustanovenia , s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne

vyhlásený dňa 22. februára 2011 ( a ).

Z administratívneho spisu bolo zistené, že navrhovateľ bol kontrolovaný policajnou

hliadkou 1.8.2010, pričom pri kontrole nevedel hodnoverným spôsobom preukázať svoju

totožnosť. Negatívnou lustráciou v informačných systémoch Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky bolo zistené, že menovaný nemá udelený pobyt na území Slovenskej republiky,

nemá udelené vízum, nebol mu uložený zákaz vstupu na území Slovenskej republiky

a nie je žiadateľom o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Bolo zistené,

že sa na území Slovenskej republiky zdržiava neoprávnene bez potrebných dokladov.

5

Vzhľadom na to, že navrhovateľ svojim konaním naplnil dôvody administratívneho

vyhostenia v zmysle § 57 ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona o pobyte cudzincov, bolo dňa 2.8.2010

vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení a zákaze vstupu na územie Slovenskej

republiky do 1.8.2012 č. p. UHCP-PO-CP-PO-ZVC-20-002/2010.

Následne vydal odporca rozhodnutie č. p. UHCP-PO-CP-PO-ZVC-20-001/2010

zo dňa 2. augusta 2010, ktorým podľa § 62 ods. 1 písm. a/ s poukázaním na § 59 ods. 1

písm. b/ o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len zákon o pobyte cudzincov) zaistil dňom 1.8.2010 o 12.00 hod. navrhovateľa najviac

na šesť mesiacov do doby vycestovania, realizácie administratívneho vyhostenia

a navrhovateľa umiestnil v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov S.

V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol

rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o zaistení navrhovateľa

podľa § 62 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov, preto primárne v medziach odvolania

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu

ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal

aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal

so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného

rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu

a súčasne z úradnej povinnosti skúmal či rozhodnutie odporcu je preskúmateľné z hľadiska

zrozumiteľnosti a dostatku dôvodov.

Rozsahom a dôvodmi žaloby v zmysle v prípade, že rozhodnutie

správneho orgánu je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov,

totiž nie je súd viazaný.

Podľa Z.z účinného od 1.1.2008 policajt

je oprávnený zaistiť cudzinca na účel výkonu jeho administratívneho vyhostenia alebo

výkonu trestu vyhostenia.

Podľa § 62 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov cudzinec môže byť zaistený na čas

nevyhnutne potrebný, najviac však na 180 dní.

6

Nevyhnutným podkladom pre vydanie rozhodnutia o zaistení je v zmysle § 62 ods. 1

písm. a/ zákona o pobyte cudzincov preukázanie existencie rozhodnutia o administratívnom

vyhostení.

Odporca zdôvodnil rozhodnutie o zaistení navrhovateľa splnením podmienok podľa

§ 62 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov, a to existenciou rozhodnutia odporcu

o administratívnom vyhostení navrhovateľa č. p. UHCP-PO-CP-PO-ZVC-20-002/2010

zo dňa 2. augusta 2010.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotožňuje s názorom krajského súdu,

že námietka ohľadom tlmočníka je irelevantná. Nie je isté, či námietky navrhovateľa týkajúce

sa tlmočníka nie sú pravdivé, a ten naozaj konal v rozpore s dobrými mravmi a etikou

tlmočníka, a to tým, že ovplyvňoval navrhovateľa, a či vzdanie sa podania opravného

prostriedku proti rozhodnutiu o administratívnom vyhostení zodpovedalo vôli navrhovateľa.

Pritom to malo za následok právoplatnosť a vykonateľnosť tohto rozhodnutia a tvorilo

podklad pre rozhodnutie o zaistení. Úlohou odporcu v ďalšom konaní preto bude vypočuť

tlmočníka MVDr. A., najmä s ohľadom na tvrdenia navrhovateľa o jeho ovplyvňovaní

tlmočníkom a zistiť či a ako bola vybavená sťažnosť podaná na osobu tlmočníka

navrhovateľom a ostatými cudzincami z Afganistanu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotožňuje s názorom krajského súdu,

že námietka ohľadom tlmočníka je irelevantná. Nie je isté, či námietky navrhovateľa týkajúce

sa tlmočníka nie sú pravdivé, a ten naozaj konal v rozpore s dobrými mravmi a etikou

tlmočníka, a to tým, že ovplyvňoval navrhovateľa, a či vzdanie sa podania opravného

prostriedku proti rozhodnutiu o administratívnom vyhostení zodpovedalo vôli navrhovateľa.

Pritom to malo za následok právoplatnosť a vykonateľnosť tohto rozhodnutia a tvorilo

podklad pre rozhodnutie o zaistení.

Najvyšší súd Slovenskej republiky pritom dáva do pozornosti, že rovnaké námietky

(týkajúce sa údajného ovplyvňovania účastníkov konania tlmočníkom MVDr. A.kbari, ako aj

námietky týkajúce sa vady doručeného rozhodnutia o zaistení, nakoľko v odôvodnení

rozhodnutia nie je uvedené číslo rozhodnutia o administratívnom vyhostení a určení zákazu

vstupu, boli vznesené účastníkmi konania aj v ďalších právnych veciach, ktoré sú predmetom

odvolacieho konania na NS SR, a to sp. zn. a sp. zn. ).

7

Úlohou odporcu v ďalšom konaní preto bude vypočuť tlmočníka MVDr. A., najmä

s ohľadom na tvrdenia navrhovateľa o jeho ovplyvňovaní tlmočníkom a zistiť či a ako bola

vybavená sťažnosť podaná na osobu tlmočníka navrhovateľom a ostatými cudzincami

z Afganistanu.

K námietke existencie rozdielneho vyhotovenia rozhodnutia o zaistení, Najvyšší súd

Slovenskej republiky uvádza, že tvrdenie navrhovateľa o doručení rozhodnutia o zaistení,

v ktorom mal chýbať údaj týkajúci sa čísla konania vo veci rozhodnutia o administratívnom

vyhostení a určení zákazu vstupu, nie je možné verifikovať bez predloženia originálu

rozhodnutia o zaistení navrhovateľom, ktoré mu bolo zo strany odporcu doručené.

Z obsahu spisu krajského súdu vyplýva, že zástupkyni navrhovateľa bolo dňa

14.10.2010 v pojednávacej miestnosti krajského súdu cestou zástupcu odporcu doručené

písomné vyhotovenie rozhodnutia odporcu č. p. UHCP-PO-CP-ZVC-20- 001/2010

zo dňa 2.8.2010, tak ako je odôvodnené a ako sa nachádza v administratívnom spise odporcu.

Bez porovnania originálu rozhodnutia o zaistení, ktoré bolo navrhovateľovi doručené,

však nie je možné ustáliť, či táto námietka navrhovateľa je dôvodná. Pokiaľ sa preukáže

pravdivosť tvrdení navrhovateľa, takýto nedostatok je potrebné odstrániť cez inštitút opravy

chýb v zmysle (Správny poriadok), podľa ustanovenia

ktorého chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení

rozhodnutia správny orgán kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov

konania.

Odvolací súd však považuje za dôležité upriamiť pozornosť na to, že správny orgán

takto nepostupoval a k prípadnému zhojeniu takejto chyby, ktorá sa však zatiaľ nepreukázala,

môže dôjsť len postupom podľa § 47 ods.6 Správneho poriadku.

Navyše v kumulácii s ďalšou námietkou navrhovateľa vo vzťahu k tlmočníkovi

konania, ktorý mal ovplyvňovať navrhovateľa najmä pri jeho rozhodovaní o vzdaní

sa opravného prostriedku proti rozhodnutiu o administratívnom vyhostení, nie je

bez vyriešenia tejto kruciálnej otázky možné zajať stanovisko k otázke, či v čase

rozhodovania odporcu o zaistení navrhovateľa existoval nespochybniteľný podklad

nevyhnutný pre vydanie rozhodnutia o zaistení, ktorým je v zmysle § 62 ods. 1 písm. a/

8

zákona existencia rozhodnutia o administratívnom vyhostení s náležitosťami rozhodnutia

v zmysle § 47 ods. 1-3 Správneho poriadku.

Na základe uvedeného, odvolací súd dospel k záveru, že v konaní správneho orgánu

bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia

a rozhodnutie odporcu je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, a preto rozsudok krajského

súdu podľa zmenil tak, že rozhodnutie odporcu v intenciách ustanovenia

ods. 2 písm. e) a zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

O trovách konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa ustanovenia

v spojení s , keď navrhovateľovi náhradu trov konania

nepriznal, vzhľadom k tomu že si náhradu trov konania neuplatnil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 22. februára 2011

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová