Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
fe8/363007.1098c9.pdf
PDF · 157.03 KB
No categories available
7Nc/12/2011
Najvyšší súd 7 Nc 12/2011
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ JUDr. P.P.,
bývajúceho v Ţ., 2/ JUDr. L.P., bývajúceho v B. zastúpených JUDr. T.P., advokátkou, H.V.,
proti odporcom 1/ Krajskému riaditeľstvu policajného zboru v Ţiline, so sídlom v Ţiline,
Kuzmányho 29, 2/ Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave,
Pribinova č. 2, 3/ Slovenskej republike – Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, so
sídlom v Bratislave, Pribinova č. 2, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch, vedenej na Okresnom súde Prievidza pod. sp. zn. 7C 203/2007 a na Krajskom súde
v Trenčíne pod sp.zn. 19 Co 255/2010, 19 Co 256/2010, 19 NcC 28/2010, v konaní o vylúčenie
sudcov Krajského súdu v Trenčíne z prejednávania a rozhodovania veci takto
rozhodol:
1. Sudcovia Krajského súdu v Trenčíne JUDr. B. A., JUDr. M. S., JUDr. Č. N., JUDr. M.
I., JUDr. Č. B., JUDr. R. A., JUDr. Š. V., Mgr. H. Z., JUDr. V. E., JUDr. H. V., JUDr. Z. A.,
JUDr. J. G., JUDr. Z. E., JUDr. L. O., JUDr. Z. E., JUDr. L. D., JUDr. Z. E., JUDr. H. S., n i e
s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn.
19NcC 28/2010 ( veci Okresného súdu Prievidza sp. zn. 7 C 203/2007).
2. Sudcovia Krajského súdu v Trenčíne, JUDr. E. D., JUDr. K. J., JUDr. G. O., JUDr. S.
O., JUDr. J. J., JUDr. T. P., JUDr. K. F., JUDr. V. R., JUDr. P. M., JUDr. F. J., JUDr. H. R.,
JUDr. M. J., s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod
sp. zn. 19NcC 28/2010 ( veci Okresného súdu Prievidza sp. zn. 7 C 203/2007).
O d ô v o d n e n i e
V konaní o ochranu osobnosti, ktorá je vedená na Okresnom súde Prievidza sp. zn.
7 C 203/2007, vzniesol odporca v 2. rade v odvolacom konaní ( proti prvostupňovému
rozsudku ) námietku zaujatosti voči sudcom Krajského súdu v Trenčíne, ktorú odôvodnil tým, ţe
navrhovateľ v 1. rade je bývalým sudcom Vyššieho vojenského súdu v Trenčíne ( od 1.1.2006 )
a bývalým sudcom Krajského súdu v Trenčíne ( do 10.5.2009 ). Skutočnosť, ţe účastník konania
je bývalým kolegom sudcov, ktorí by mali vec prejednať a rozhodnúť, označil za dôvod
zakladajúci pochybnosti o nezaujatosti týchto sudcov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Trenčíne (§ 16
ods. 1 O.s.p.) pri rozhodovaní vychádzal z obsahu spisu, predovšetkým ale z vyjadrení
namietaných sudcov o okolnostiach vylučujúcich sudcu z prejednávania a rozhodovania veci
v zmysle § 14 ods. 1 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia sú sudcovia vylúčení z prejednávania a
rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom
moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.
Účelom ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p. je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,
k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tieţ predísť moţnosti
neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá aj právna
úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu povaţovaná za právne relevantnú. Je ňou
existencia určitého právne významného vzťahu sudcu a to :
l. k veci, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe
skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo
2. k účastníkom konania, ktorý vzťah by bol zaloţený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom
(pozitívnom alebo negatívnom) pomere k ním, alebo
3. k zástupcom účastníkov konania, ktorý vzťah by bol zaloţený na pomere vykazujúcom znaky
vzťahu uvedeného pod bodom 2.
Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu na
prejednávanej veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich
zástupcom, ktorý by pri všetkej moţnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho objektívny
pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia.
Sudcu moţno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka
súdneho konania (§ 15a O.s.p.), alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (§ 15
O.s.p.). Obsahom práva na prejednanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu
vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania a
rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie veci nestranným
súdom je len povinnosť (nadriadeného) súdu prejednať kaţdý návrh oprávnenej osoby na
vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom
(I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03). Vzhľadom na to, ţe rozhodnutie o vylúčení sudcu
podľa § 14 ods. 1 O.s.p. predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť
odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 38 ods. 1 listiny, čl. 48 ods. 1 ústavy), treba trvať na tom,
ţe sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci moţno skutočne iba výnimočne
a naozaj zo závaţných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom
nezaujato a spravodlivo. Pri posudzovaní týchto dôvodov (ich analýze) v konkrétnej situácii je
nutné prihliadať aj na rozsiahlu a inštruktívnu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) a Ústavného súdu Slovenskej republiky k danej problematike.
ESĽP pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, ţe okrem nezávislosti sudcu
je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto
aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (pozri napríklad Piersack proti Belgicku).
Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku
konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné z tohto
hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z
prezumpcie nestrannosti, aţ kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej
nestrannosti vyţaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti (pozri napríklad Hauschildt
proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia
objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môţu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu.
Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa
objektívnych symptómov. Práve tu sa uplatňuje tzv. teória zdania nezaujatosti [porovnaj tézu, ţe
spravodlivosť nielenţe musí byť poskytovaná, ale musí sa tieţ javiť, ţe je poskytovaná („Justice
must not only be done, it must also be seen to be done“)]. Nestačí, ţe sudca je subjektívne
nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt
nestrannosti je zaloţený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch
sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania, resp. aj k ich zástupcom.
Posúdenie nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti,
resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či moţno usudzovať, ţe by sudca zaujatý
mohol byť.
Z predloţených vyjadrení sudcov krajského súdu k ich moţnej zaujatosti v prejednávanej
veci vyplýva, ţe nie všetci sudcovia Krajského súdu v Trenčíne sa cítia byť zaujatí. Svoju
zaujatosť ( okrem Mgr. Z. H., ktorá sa necíti byť zaujatá ) namietajú pre ich pomer k ţalobcovi
ako účastníkovi konania.
Najvyšší súd skúmal postupom a s pouţitím zásad vyššie uvedených dôvody zaujatosti u
jednotlivých sudcov z ich vyjadrení aj doplnenia na základe výzvy Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 27. septembra 2010, kde uviedol, ţe pokiaľ sudca v oznámení vo všeobecnosti
uvedie, ţe má vzťah k účastníkovi konania, nie je to dostačujúcim spôsobom na jeho vylúčenie
z prejednávania a rozhodovania veci, preto pre posúdenie priateľského vzťahu sudcu k
účastníkovi, je potrebné oboznámiť sa podrobne s jeho vonkajšími prejavmi ( napr. stretávaním
sa vo voľnom čase ). Na základe ich vyjadrení dovolací súd dospel k záveru, ţe vylúčiť z
prejednávania a rozhodovania predmetnej veci je moţné len sudcov: JUDr. E. D., JUDr. K. J.,
JUDr. G. O., JUDr. S. O., JUDr. J. J. JUDr. T. P., JUDr. K. F., JUDr. V. R., JUDr. P. M., JUDr.
F. J., JUDr. H. R., JUDr. M. J., pretoţe len títo sudcovia svoju zaujatosť dostatočne odôvodnili,
keď svoj pomer k ţalobcovi bliţšie špecifikovali ako dlhodobo priateľský (blízky), majúci takú
intenzitu, ţe presahuje rámec beţnej kolegiality pri plnení pracovných povinností a zasahuje aj do
ich súkromného ţivota ( pravidelné priateľské kamarátske stretnutia i za účasti ostatných
rodinných príslušníkov, spoločné trávenie času, rôznych pobytov a dovoleniek), prípadne taký,
kde sa ujma tohto účastníka negatívne dotýka aj rozhodujúceho sudcu. Iba uvedené okolnosti
totiţ zakladajú pochybnosť o nezaujatosti sudcov pre ich pomer k účastníkovi konania tak zo
subjektívneho hľadiska, ako i z hľadiska objektívneho, a len tieto sú spôsobilé naplniť zákonné
predpoklady pre vylúčenie sudcov z prejednávania a rozhodovania veci.
Z vyššie uvedených dôvodov dovolací súd nemohol uznať ako opodstatnenú námietku
zaujatosti tých sudcov, ktorí svoj pomer k účastníkom konania charakterizovali len ako výlučne
kolegiálny, kde sa stretávali osobne v zamestnaní, na spoločenských podujatiach vyplývajúcich
zo zamestnania ( JUDr. B. A., JUDr. M. S., JUDr. Č. N., JUDr. M. I., JUDr. Č. B., JUDr. R. A.,
JUDr. Š. V., Mgr. H. Z. ( uviedla, ţe sa necíti byť zaujatá ), JUDr. V. E., JUDr. H. V., JUDr. Z.
A., JUDr. J. G., JUDr. Z. E., JUDr. L. O., JUDr. Z. E., JUDr. L. D., JUDr. Z. E., JUDr. H. S. ),
prípadne priateľský (kamarátsky) bez detailnejšieho popisu, z ktorého by vyplývalo, ţe tento
vzťah sa realizuje aj mimo pracovného prostredia sudcov. K námietkam, ţe uvedení sudcovia
Krajského súdu v Trenčíne boli všetci vylúčení Najvyšším súdom Slovenskej republiky pre
moţnosť vzniku pochybností o ich nezaujatosti vo veci vedenej pod sp. zn. 3 Nc 11/2009 a sp.
zn. 4 Nc 12/2009 je potrebné uviesť, ţe boli všetci vylúčení pre bliţšie nešpecifikovaný osobný,
priateľský a kolegiálny vzťah resp. preto, ţe uviedli, ţe sa cítia zaujatí, avšak uvedené
rozhodnutia boli vydané počas pracovného pôsobenia navrhovateľa na Krajskom súde
v Trenčíne. So zreteľom na odstup času nebolo z ich vyjadrení zjavné, ţe by ich vzťah k
navrhovateľovi v minulosti (ako vtedajšiemu kolegovi) alebo v súčasnosti (ako k bývalému
kolegovi) prerástol rámec kolegiality a nadobudol znaky priateľského vzťahu. Navyše zmena
judikatúry ( viď stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Cpj 32/2010 ) poukázala
na skutočnosť, ţe aj keď sudca má prejednávať vec, kde účastníkom konania je sudca- kolega,
táto nie je spôsobilá vzbudiť (objektívne) pochybnosť o nestrannosti sudcu, tak v očiach
sporových strán ako aj verejnosti; namietaný rozmer (dosah) by predstavoval (znamenal)
odmietanie poskytnutia spravodlivosti - denegatio iustitiae, čo je, pravdaţe, neprípustné , nie je
tu teda dôvod pre pochybnosť o strate nezaujatosti a nestrannosti sudcu tak, ako ho upravuje
V tejto súvislosti treba uviesť, ţe samotná skutočnosť, ţe sudca sa zo svojich subjektívnych
hľadísk “cíti zaujatý“ buď vo vzťahu k účastníkovi konania alebo k zástupcovi účastníka alebo ţe
sa zo svojho osobného pohľadu domnieva, ţe v jeho prípade by mohli vzniknúť pochybnosti o
jeho nezaujatosti, bez ďalšieho nezakladá dôvod pre jeho vylúčenie z prejednávania a
rozhodovania veci, a to najmä nie vtedy, ak okolnosti, z ktorých sudca subjektívne vyvodzuje
moţnosť vzniku pochybností o jeho nezaujatom prístupe, nie sú ničím objektivizované alebo ak
objektívne nemôţu viesť k legitímnym pochybnostiam o jeho nezaujatosti alebo ak sú vyváţené
takými okolnosťami objektívnej povahy, so zreteľom na ktoré jestvuje dostatočná záruka, ţe iný
sudca nachádzajúci sa v rovnakej alebo obdobnej situácii by nemohol byť zaujatý a vylučoval by
objektívnu oprávnenosť obavy z nedostatku nestrannosti súdneho rozhodovania. Všeobecné
záruky takéhoto charakteru vyplývajú v právnom poriadku Slovenskej republiky predovšetkým z
ústavne zakotveného nezávislého postavenia sudcu ako reprezentanta súdnej moci v
demokratickej spoločnosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky svoje rozhodnutie (§ 15 O. s. p.) v predmetnej veci
zaloţil na vzájomnej korelácii a vyváţení oboch relevantných hľadísk teórie zdania (tak
subjektívneho, ako aj objektívneho hľadiska). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre
ľudské práva, ústavného súdu a tieţ vyššie uvedeným výkladom dospel k záveru, ţe v prípade
menovaných sudcov uvedených vo výroku v bode 2. tohto uznesenia nemoţno mať pochybnosti
o ich nezaujatosti, ktoré by boli relevantné v zmysle § 14 ods. 1 O. s. p. Podľa názoru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky neexistuje ţiadny dôvod, ktorý by objektívne zakladal
pochybnosti o ich nezaujatosti, nemoţno objektívne pochybovať o tom, ţe by voči účastníkom
nepostupovali nezaujato, neutrálne, ţe by im nepriznali rovnaké moţnosti sa uplatnenie všetkých
práv účastníka občianskeho súdneho konania, a vôbec, ţe by vec objektívne – podľa svojho
najlepšieho vedomia a svedomia – neposúdili so zreteľom na všetky skutočnosti významné pre
rozhodnutie.
Z týchto dôvodov rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, ako je uvedené vo
výroku rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. februára 2011
JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta