Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Nc/13/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: MUDr. D. B., bytom

H., proti odporcom: 1/ Ing. J. Č., 2/ Ing. I. T., 3/ Ing. A. U., 4/ Ing. M. L., 5/ Ing. M. M.,

6/ JUDr. M. J., 7/ JUDr. J. L., 8/ JUDr. A. B., 9/ Mgr. S. B., 10/ JUDr. J. P., 11/

JUDr. J. J., 12/ JUDr. Ľ. K., 13/ JUDr. D. T., o ochranu osobnosti a nemajetkovú ujmu.,

vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. a na Krajskom súde Trnava pod

sp. zn , o návrhu na vylúčenie sudcov Krajského súdu v Trnave z

prejednávania a rozhodovania veci, takto

rozhodol:

1.Sudcovia Krajského súdu v Trnave JUDr. B. H., JUDr. K. S., Mgr. D. Č., JUDr. P.

S., JUDr. K. B., n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na

tomto súde pod sp. zn. (vec Okresného súdu Trnava sp. zn. ).

2.Sudcovia Krajského súdu v Trnave JUDr. E. B., JUDr. M. K., JUDr. M. S., JUDr.

D. W., JUDr. J. K., JUDr. Ľ. J., JUDr. M. U., JUDr. I. I., JUDr. D. Š., JUDr. T. B., V. V.,

JUDr. V. T., JUDr. P. L., JUDr. R. F., JUDr. Ľ. B., ml., JUDr. A. J., JUDr. Ľ. S., JUDr. M.

K., JUDr. I. J., JUDr. A. D., Mgr. F. B., JUDr. S. H., Mgr. J. M., Mgr. V. Z. s ú v y l ú č e

n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn

(vec Okresného súdu Trnava sp. zn. ).

O d ô v o d n e n i e

V konaní o ochranu osobnosti a priznanie nemajetkovej ujmy, ktorá je vedená na

Okresnom súde Trnava pod sp. zn. oznámili sudcovia tohto okresného súdu, že

sú u nich dané dôvody, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, a

JUDr. Ľ. B., poverený zastupovaním predsedu okresného súdu predložil spis na rozhodnutie

podľa Krajskému súdu v Trnave ako nadriadenému súdu, kde vec je vedená

pod sp. zn. . Pretože podľa oznámenia sudcov Krajského súdu v Trnave sú aj u

nich dané dôvody vylučujúce sudcu z prejednávania a rozhodovania veci, bol spis krajským

súdom postúpený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie podľa § 16 ods. 1

, teda posúdenie, či sudcovia Krajského súdu v Trnave sú vylúčení z prejednávania

a rozhodovania veci, ktorá je na tomto súde vedená pod sp. zn. .

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Trnave

( tretia veta ) posudzoval opodstatnenosť tvrdenej možnosti vzniku

pochybnosti o nezaujatosti sudcov krajského súdu z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je

sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia § 14

ods. 1 , v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak

so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému

prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť

možnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením

zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za

právne relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu a to :

l. k veci, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom

spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo

2. k účastníkom konania, ktorý vzťah by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo

osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k ním, alebo

3. k zástupcom účastníkov konania, ktorý vzťah by bol založený na pomere

vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod bodom 2.

Sudcu možno vylúčiť buď na návrh účastníka súdneho konania ( ), alebo

na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu ( ). Obsahom práva na

prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu

oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodovania veci pre

zaujatosť. Obsahom základného práva na prerokovanie veci nestranným súdom je len

povinnosť súdu prerokovať návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho

prerokovávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (,

, ).

Rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa ods. l predstavuje výnimku z ústavnej

zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (

Slovenskej republiky).Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania

pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu – napriek

jeho vnútornému úsiliu – bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato

a spravodlivo. Preto k vylúčeniu sudcov z prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť len

vtedy, keď ich vzťah k veci, k účastníkom alebo ich k zástupcom dosiahne takú intenzitu, že

nebudú schopní nezávisle a nestranne rozhodovať.

Nadriadený súd skúma nestrannosť sudcu z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho

a objektívneho hľadiska; subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa ale musí podriadiť

prísnejšiemu kritériu objektívnej nestrannosti. Rozhodujúcim nie je to, ako sa nestrannosť

sudcu iba niekomu (účastníkovi konania, ale aj samotnému sudcovi) subjektívne javí, ale to,

či reálne existujú okolnosti, ktoré by mohli objektívne zakladať legitímne pochybnosti

o nezaujatosti sudcu. Sama skutočnosť, že sudca sa iba subjektívne domnieva, že sú u neho

dané okolnosti vylučujúce ho z prejednávania a rozhodovania veci, nezakladá preto ešte bez

ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho nestranného a nezaujatého rozhodovania. Obava

z nedostatku nestrannosti sudcu sa musí totiž zakladať na objektívnych, dostatočne závažných

(a preskúmateľných) skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno pritom chápať tak, že

čokoľvek, čo vrhá aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako

sudcu nestranného.

Z tohto pohľadu, dôjde k vylúčeniu sudcu z prejednania a rozhodovania veci nielen

vtedy, keď jeho vzťah k veci, účastníkom alebo ich zástupcom je založený na zaujatosti

skutočne preukázanej, ale rovnako, i keď existuje, čo i len najmenšia pochybnosť o jeho

nestrannosti v očiach verejnosti.

Pokiaľ ide o existenciu takéhoto právne relevantného pomeru, sudcovia Krajského

súdu v Trnave JUDr. B. H., JUDr. K. S., Mgr. D. Č., JUDr. P. S., vo svojich vyjadreniach

existenciu okolnosti relevantnej v zmysle netvrdili. Skutočnosť, že JUDr.

K. B. vo svojom vyjadrení uviedla, že sa cíti byť zaujatá, pretože sudkyňu Zdenku Zamecovú

osobne pozná, príležitostne sa s ňou stretáva na akciách v rámci justičného prostredia, nie je

z hľadiska právne významná. Subjektívny názor menovanej sudkyne

vyjadrujúci jej obavu, že by z tejto skutočnosti mohli vznikať pochybnosti o jej nezaujatosti,

nie je opodstatnený, lebo predmetná obava nie je ničím objektivizovaná. V Slovenskej

republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy ( Slovenskej

republiky). Súdnictvo sa vykonáva na všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych orgánov

( ). Sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí

a pri rozhodovaní sú viazaní , ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl.

7 ods. 2 a 5 a zákonom ( ). Samotnú

skutočnosť, že s menovanou sudkyňou sa stretáva na akciách v rámci justičného prostredia,

nemožno považovať za dôvod vylučujúci bez ďalšieho menovanú sudkyňu z prejednávania

a rozhodovania veci. Vzťahy sudcov navzájom vykazujú vo všeobecnosti znaky čisto

profesionálnosti a kolegiality, ktoré ešte samé osebe nezakladajú možnosť vzniku pochybností

o ich nestrannosti, nezaujatosti alebo neobjektívnosti. Až v prípade, že ich vzájomný vzťah

prerastie cez takto chápaný profesionálny rámec, stratí neutrálnu podstatu a nadobudne

charakter bližšieho osobného vzťahu, môže byť takáto okolnosť dôvodom pre vylúčenie

sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. V danom prípade ale sama JUDr. K. B. poprela,

resp. ničím nepotvrdila, že by jej vzťah k Z. Z. v minulosti alebo v súčasnosti prerástol rámec

kolegiality a nadobudol znaky priateľského vzťahu. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky

rozhodol tak, že sudcovia Krajského súdu v Trnave JUDr. B. H., JUDr. K. S., Mgr. D. Č.,

JUDr. P. S., JUDr. K. B., nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania danej veci.

Ostatní sudcovia Krajského súdu v Trnave JUDr. E. B., JUDr. M. K., JUDr. M. S.,

JUDr. D. W., JUDr. J. K., JUDr. Ľ. J., JUDr. M. U., JUDr. I. I., JUDr. D. Š., JUDr. T. B.,

V. V., JUDr. V. T., JUDr. P. L., JUDr. R. F., JUDr. Ľ. B., ml., JUDr. A. J., JUDr. Ľ. S.,

JUDr. M. K., JUDr. I. J., JUDr. A. D., Mgr. F. B., JUDr. S. H., Mgr. J. M., Mgr. V. Z. zhodne

uviedli vo svojich písomných vyjadreniach, že sa cítia byť zaujatí pre priateľský vzťah k Z.

Z., resp. označili také skutočnosti, z ktorých uvedený blízky vzťah vyplýva. Táto existencia

blízkeho vzťahu k účastníkovi konania (priateľstva), teda vzťahu, ktorý je relevantný

z hľadiska ustanovenia , zakladá dôvod, pre ktorý možno mať pochybnosti o

nezaujatosti týchto sudcov. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodol tak, ako je

uvedené vo výroku č. 2 tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 28.februára 2011

JUDr. Jana B a j á n k o v á. v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť:

Hrčková Marta