Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
86c/381152.8212a4.pdf
PDF · 119.24 KB
No categories available
1Nc/13/2011
Najvyšší súd 1 Nc 13/2011
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: MUDr. D. B., bytom
H., proti odporcom: 1/ Ing. J. Č., 2/ Ing. I. T., 3/ Ing. A. U., 4/ Ing. M. L., 5/ Ing. M. M.,
6/ JUDr. M. J., 7/ JUDr. J. L., 8/ JUDr. A. B., 9/ Mgr. S. B., 10/ JUDr. J. P., 11/
JUDr. J. J., 12/ JUDr. Ľ. K., 13/ JUDr. D. T., o ochranu osobnosti a nemajetkovú ujmu.,
vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 18 C 4/200 a na Krajskom súde Trnava pod
sp. zn 9 NcC 59/2010, o návrhu na vylúčenie sudcov Krajského súdu v Trnave z
prejednávania a rozhodovania veci, takto
rozhodol:
1.Sudcovia Krajského súdu v Trnave JUDr. B. H., JUDr. K. S., Mgr. D. Č., JUDr. P.
S., JUDr. K. B., n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na
tomto súde pod sp. zn. 9 NcC 59/2010 (vec Okresného súdu Trnava sp. zn. 18C 4/2007).
2.Sudcovia Krajského súdu v Trnave JUDr. E. B., JUDr. M. K., JUDr. M. S., JUDr.
D. W., JUDr. J. K., JUDr. Ľ. J., JUDr. M. U., JUDr. I. I., JUDr. D. Š., JUDr. T. B., V. V.,
JUDr. V. T., JUDr. P. L., JUDr. R. F., JUDr. Ľ. B., ml., JUDr. A. J., JUDr. Ľ. S., JUDr. M.
K., JUDr. I. J., JUDr. A. D., Mgr. F. B., JUDr. S. H., Mgr. J. M., Mgr. V. Z. s ú v y l ú č e
n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn 9 NcC 59/2010
(vec Okresného súdu Trnava sp. zn. 18C 4/2007).
O d ô v o d n e n i e
V konaní o ochranu osobnosti a priznanie nemajetkovej ujmy, ktorá je vedená na
Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 18C 4/2007 oznámili sudcovia tohto okresného súdu, že
sú u nich dané dôvody, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, a
JUDr. Ľ. B., poverený zastupovaním predsedu okresného súdu predložil spis na rozhodnutie
podľa § 16 ods. 1 O.s.p. Krajskému súdu v Trnave ako nadriadenému súdu, kde vec je vedená
pod sp. zn. 9 NcC 59/2010. Pretože podľa oznámenia sudcov Krajského súdu v Trnave sú aj u
nich dané dôvody vylučujúce sudcu z prejednávania a rozhodovania veci, bol spis krajským
súdom postúpený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie podľa § 16 ods. 1
O.s.p., teda posúdenie, či sudcovia Krajského súdu v Trnave sú vylúčení z prejednávania
a rozhodovania veci, ktorá je na tomto súde vedená pod sp. zn. 9 NcC 59/2010.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Trnave
(§ 16 ods. 1 tretia veta O.s.p.) posudzoval opodstatnenosť tvrdenej možnosti vzniku
pochybnosti o nezaujatosti sudcov krajského súdu z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je
sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia § 14
ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak
so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať
pochybnosti o ich nezaujatosti. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému
prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť
možnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením
zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za
právne relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu a to :
l. k veci, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom
spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo
2. k účastníkom konania, ktorý vzťah by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo
osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k ním, alebo
3. k zástupcom účastníkov konania, ktorý vzťah by bol založený na pomere
vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod bodom 2.
Sudcu možno vylúčiť buď na návrh účastníka súdneho konania (§ 15a O.s.p.), alebo
na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (§ 15 O.s.p.). Obsahom práva na
prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu
oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodovania veci pre
zaujatosť. Obsahom základného práva na prerokovanie veci nestranným súdom je len
povinnosť súdu prerokovať návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho
prerokovávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (I. ÚS 73/97,
Rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. l O.s.p. predstavuje výnimku z ústavnej
zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky).Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania
pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu – napriek
jeho vnútornému úsiliu – bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato
a spravodlivo. Preto k vylúčeniu sudcov z prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť len
vtedy, keď ich vzťah k veci, k účastníkom alebo ich k zástupcom dosiahne takú intenzitu, že
nebudú schopní nezávisle a nestranne rozhodovať.
Nadriadený súd skúma nestrannosť sudcu z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho
a objektívneho hľadiska; subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa ale musí podriadiť
prísnejšiemu kritériu objektívnej nestrannosti. Rozhodujúcim nie je to, ako sa nestrannosť
sudcu iba niekomu (účastníkovi konania, ale aj samotnému sudcovi) subjektívne javí, ale to,
či reálne existujú okolnosti, ktoré by mohli objektívne zakladať legitímne pochybnosti
o nezaujatosti sudcu. Sama skutočnosť, že sudca sa iba subjektívne domnieva, že sú u neho
dané okolnosti vylučujúce ho z prejednávania a rozhodovania veci, nezakladá preto ešte bez
ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho nestranného a nezaujatého rozhodovania. Obava
z nedostatku nestrannosti sudcu sa musí totiž zakladať na objektívnych, dostatočne závažných
(a preskúmateľných) skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno pritom chápať tak, že
čokoľvek, čo vrhá aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako
sudcu nestranného.
Z tohto pohľadu, dôjde k vylúčeniu sudcu z prejednania a rozhodovania veci nielen
vtedy, keď jeho vzťah k veci, účastníkom alebo ich zástupcom je založený na zaujatosti
skutočne preukázanej, ale rovnako, i keď existuje, čo i len najmenšia pochybnosť o jeho
nestrannosti v očiach verejnosti.
Pokiaľ ide o existenciu takéhoto právne relevantného pomeru, sudcovia Krajského
súdu v Trnave JUDr. B. H., JUDr. K. S., Mgr. D. Č., JUDr. P. S., vo svojich vyjadreniach
existenciu okolnosti relevantnej v zmysle § 14 ods. 1 O.s.p. netvrdili. Skutočnosť, že JUDr.
K. B. vo svojom vyjadrení uviedla, že sa cíti byť zaujatá, pretože sudkyňu Zdenku Zamecovú
osobne pozná, príležitostne sa s ňou stretáva na akciách v rámci justičného prostredia, nie je
z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p. právne významná. Subjektívny názor menovanej sudkyne
vyjadrujúci jej obavu, že by z tejto skutočnosti mohli vznikať pochybnosti o jej nezaujatosti,
nie je opodstatnený, lebo predmetná obava nie je ničím objektivizovaná. V Slovenskej
republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy (čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky). Súdnictvo sa vykonáva na všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych orgánov
(čl. 141 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí
a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl.
7 ods. 2 a 5 ústavy a zákonom (čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Samotnú
skutočnosť, že s menovanou sudkyňou sa stretáva na akciách v rámci justičného prostredia,
nemožno považovať za dôvod vylučujúci bez ďalšieho menovanú sudkyňu z prejednávania
a rozhodovania veci. Vzťahy sudcov navzájom vykazujú vo všeobecnosti znaky čisto
profesionálnosti a kolegiality, ktoré ešte samé osebe nezakladajú možnosť vzniku pochybností
o ich nestrannosti, nezaujatosti alebo neobjektívnosti. Až v prípade, že ich vzájomný vzťah
prerastie cez takto chápaný profesionálny rámec, stratí neutrálnu podstatu a nadobudne
charakter bližšieho osobného vzťahu, môže byť takáto okolnosť dôvodom pre vylúčenie
sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. V danom prípade ale sama JUDr. K. B. poprela,
resp. ničím nepotvrdila, že by jej vzťah k Z. Z. v minulosti alebo v súčasnosti prerástol rámec
kolegiality a nadobudol znaky priateľského vzťahu. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozhodol tak, že sudcovia Krajského súdu v Trnave JUDr. B. H., JUDr. K. S., Mgr. D. Č.,
JUDr. P. S., JUDr. K. B., nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania danej veci.
Ostatní sudcovia Krajského súdu v Trnave JUDr. E. B., JUDr. M. K., JUDr. M. S.,
JUDr. D. W., JUDr. J. K., JUDr. Ľ. J., JUDr. M. U., JUDr. I. I., JUDr. D. Š., JUDr. T. B.,
V. V., JUDr. V. T., JUDr. P. L., JUDr. R. F., JUDr. Ľ. B., ml., JUDr. A. J., JUDr. Ľ. S.,
JUDr. M. K., JUDr. I. J., JUDr. A. D., Mgr. F. B., JUDr. S. H., Mgr. J. M., Mgr. V. Z. zhodne
uviedli vo svojich písomných vyjadreniach, že sa cítia byť zaujatí pre priateľský vzťah k Z.
Z., resp. označili také skutočnosti, z ktorých uvedený blízky vzťah vyplýva. Táto existencia
blízkeho vzťahu k účastníkovi konania (priateľstva), teda vzťahu, ktorý je relevantný
z hľadiska ustanovenia § 14 ods.1 O.s.p., zakladá dôvod, pre ktorý možno mať pochybnosti o
nezaujatosti týchto sudcov. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku č. 2 tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 28.februára 2011
JUDr. Jana B a j á n k o v á. v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť:
Hrčková Marta