Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sž/7/2010

Najvyšší súd -22

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a z členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny

Adamcovej, v právnej veci navrhovateľa: M. T., S., so sídlom B. X., B., zastúpeného Mgr. P.

Ď., advokátom Advokátskej kancelárie B. – Ď., S., so sídlom v B., D. C. X., proti

odporkyni: Rada pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom Dobrovičova 8, Bratislava,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. z 9. februára 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č.

z 9. februára 2010 z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v sume 460,25 €,

k rukám jeho právneho zástupcu, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa opravným prostriedkom, doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky dňa 26. marca 2010, domáhal postupom podľa ustanovení § 250l a nasl.

(ďalej v texte rozsudku len „“) preskúmania zákonnosti

rozhodnutia odporkyne č. z 9. februára 2010.

Uvedeným rozhodnutím odporkyňa ako orgán príslušný podľa § 4 ods.1 až 3 a § 5

ods.1 písm. g/ o vysielaní a retransmisii a o zmene

2

Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

rozhodla, že navrhovateľ porušil povinnosť ustanovenú v

Z.z. ( účinného do 14.12.2009) tým, že v dňoch 21.

augusta, 24. augusta, 25. augusta, 26. augusta, 27. augusta, 28. augusta, 31. augusta 2009

odvysielal v programe R. Š. s A. a S. informácie o bytovom dome F. S. R., ktoré naplnili

definíciu skrytej mediálnej komerčnej komunikácie podľa ustanovenia § 31a ods. 3 zák.č.

(definícia skrytej reklamy podľa účinného

do 14.12.2009), za čo mu uložila podľa ust. sankciu

- pokutu, určenú podľa ustanovenia vo výške

10 000 €.

V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa uviedla, že v predmetnej veci bol naplnený

skutkový stav vysielania skrytej mediálnej komerčnej komunikácie, nakoľko došlo ku

kumulácii všetkých kritérií vyplývajúcich z definície skrytej mediálnej komerčnej

komunikácie obsiahnutej v ustanovení , pričom zároveň

skúmala aj naplnenie kritérií definície skrytej reklamy podľa

Z.z., účinného v čase odvysielania predmetného programu – a to:

1. zvuková, obrazová alebo zvukovo-obrazová informácia, ktorá priamo alebo nepriamo

propaguje tovar, služby, ochrannú známku, obchodné meno alebo aktivity fyzickej

osoby alebo právnickej osoby vykonávajúcej hospodársku činnosť (slovná alebo

obrazová informácia o tovare, službe, obchodnom mene, ochrannej známke, prípadne

o činnostiach výrobcu tovarov alebo poskytovateľa služieb),

2. ak vysielateľ alebo poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie túto

informáciu v rámci programu (odvysielaná v rámci programu),

3. ktorá priamo alebo nepriamo propaguje ....., využíva na propagačné účely (plniaca

reklamný účel),

4. zámerne využíva (zámerne využitie tejto informácie na reklamný účel),

5. mohla by vzhľadom na svoju povahu uviesť verejnosť do omylu o podstate tejto

informácie (čím môže byť verejnosť uvedená do omylu o podstate tejto informácie).

Ohľadne jednotlivých kritérií odporkyňa uviedla, že :

3

1. Uvedené informácie sa týkali bytového domu F. S. R. a vo všetkých programoch,

okrem programu vysielaného 21. augusta 2009 bol explicitne spomenutý názov

bytového domu. V programe vysielanom dňa 21. augusta 2009 bol bytový dom

špecifikovaný cit.: „...v centre B. na rohu Š. a M.“, pričom bola uvedená priama

internetová stránka tohto bytového domu W.. S poukazom na túto skutočnosť,

odporkyňa mala za to, že prvé kritérium skrytej mediálnej komerčnej komunikácie,

tak ako aj skrytej reklamy bolo naplnené vo všetkých predmetných programoch.

2. Informácie boli odvysielané v rámci programov R. Š. s A. a S. v dňoch 21. augusta,

24. augusta, 25. augusta, 26. augusta, 27. augusta, 28. augusta, 31. augusta 2009,

a preto požadované kritérium bolo naplnené tak v zmysle skrytej mediálnej

komerčnej komunikácie ako aj v zmysle skrytej reklamy.

3. Nakoľko v predmetných programoch boli uvedené informácie propagujúce predmetný

bytový dom mala za to, že kritérium reklamného účelu bolo naplnené z hľadiska

definície skrytej mediálnej komerčnej komunikácie ako aj z hľadiska definície skrytej

reklamy.

4. Kritérium zámernosti využívania informácií na reklamné, resp. propagačné účely

je jedným z pojmových znakov tak v definícii skrytej mediálnej komerčnej

komunikácie ako aj v definícii skrytej reklamy. Uvedené kritérium považuje

odporkyňa za naplnené v prípade, že využitie informácie na reklamný účel bolo

taktiež naplnené, nakoľko prezentované informácie mali reklamný charakter a ich

zaradenie do vysielania bolo pripravené redakčne dopredu. Z tohto dôvodu považovala

odporkyňa za preukázateľné, že dané informácie boli využívané na reklamný účel

zámerne.

5. Pri skrytej mediálnej komerčnej komunikácii ako aj pri skrytej reklame je možnosť

uvedenia verejnosti do omylu o podstate tejto informácie využívanej na reklamný

účel. Ako vyplýva z porovnania predmetných definícií, toto kritérium je v zásade

totožné pri oboch inštitútoch. Zdôraznila, že predmetný program je zábavným

programom, v rámci ktorého môže recipient dôvodne očakávať rôzne druhy

4

informácií, propagačné informácie však očakáva v reklame alebo v iných zložkách

programovej služby, ktoré plnia reklamný účel a nie v zábavnom programe. Z tohto

dôvodu dospela k záveru, že vzhľadom na propagačný charakter informácií o bytovom

dome mohol byť recipient uvedený do omylu o podstate tejto informácie.

Na základe uvedených skutočností odporkyňa konštatovala, že informácie o bytovom

dome F. S. R. odvysielané v programe R. Š. s A. a S. v dňoch 21. augusta, 24. augusta,

25. augusta, 26. augusta, 27. augusta, 28. augusta, 31. augusta 2009 naplnili všetky kritériá

definície skrytej mediálnej komerčnej komunikácie podľa ustanovenia § 31a ods. 3 zák.č.

, ako aj kritériá definície skrytej reklamy v zmysle

Z.z. (účinného do 14.12.2009) a navrhovateľ teda porušil povinnosť ustanovenú v § 31a

ods.4 ( účinného do 14.12.2009).

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tiež vyplýva, že odporkyňa pri odôvodnení

výšky uloženej sankcie vzala do úvahy najmä:

- závažnosť správneho deliktu spočívajúcu v propagácii uvedeného bytového domu

navrhovateľom takým spôsobom, pri ktorom bol divák uvedený do omylu o podstate

programom sprostredkúvanej informácie, odporkyňa pritom vzala do úvahy aj fakt, že

k naplneniu správneho deliktu došlo v siedmich samostatných programoch a tiež že

prezentovanie cien poskytnutých do súťaží je bežnou praxou, ktorá je v prípade prezentácie

cien vo výlučne informačnom duchu v súlade s ustanoveniami

- mieru zavinenia – navrhovateľ, ktorý bol už v minulosti právoplatne

sankcionovaný za porušenie povinnosti ustanovenej v

účinného do 14.12.2009, mal a mohol vedieť, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť

záujem chránený

- rozsah a dosah vysielania, nakoľko ide o multiregionálneho vysielateľa.

Vzhľadom na uvedené odporkyňa uložila pokutu v dolnej hranici zákonom

stanoveného rozsahu a z tohto dôvodu považovala výšku sankcie za plne odôvodnenú.

Navrhovateľ ako dôvod opravného prostriedku uviedol, že vydaním napadnutého

rozhodnutia došlo k porušeniu jeho práv garantovaných , najmä

garancie právneho štátu a tiež práva na súdnu a inú právnu ochranu, postupom správneho

5

orgánu mu bola odňatá možnosť konať pred správnym orgánom, ktorý postupoval v konaní

v rozpore so zákonom. Uviedol tiež, že konanie správneho orgánu predchádzajúce

rozhodnutiu trpí takými vadami, ktoré mali vplyv na zákonnosť rozhodnutia, ktoré

vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre nezrozu-

miteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.

K právnemu posúdeniu veci uviedol, že rozhodnutie odporkyne je nezákonné,

v rozpore s princípmi právneho štátu a je v rozpore so zákazom retroaktivity.

Navrhovateľ zdôraznil, že odporkyňa začala konanie vo veci porušenia ustanovení

pred nadobudnutím účinnosti jeho novely (15.12.2009), pričom vo veci

konala a pokračovala v zmysle platnej a účinnej právnej úpravy až do momentu nadobudnutia

účinnosti novelizovanej právnej úpravy. Následne ho odporkyňa informovala o skutočnosti,

že došlo k zmene právnej úpravy a zároveň ho vyzvala, aby sa k tejto skutočnosti, že bude

postupovať podľa úpravy platnej a účinnej po 15. decembri 2009 v stanovenej lehote vyjadril.

Podľa názoru navrhovateľa v zmysle článku 2 ods.2 v spojení

s § 3 ods.1 správneho poriadku, je povinnosťou správneho orgánu postupovať v súlade

so zákonom bez ohľadu na názor tretích osôb, a preto uvedenú výzvu správneho orgánu

na vyjadrenie sa k postupu v konaní považoval za snahu aprobovať rozhodnutie správneho

orgánu postupovať v konaní podľa novelizovaného znenia cit. zákona, a to napriek

skutočnosti, že vo veci sa začalo konať podľa znenia platného a účinného do novelizácie

platnej a účinnej od 15. decembra 2009.

Navrhovateľ vzhľadom na skutočnosť, že predmetné konanie je konaním správneho

trestania, za účelom posúdenia retroaktivity v tomto konaní, poukázal na úpravu otázky

retroaktivity pre trestné konanie. Retroaktivita je v prípade posudzovania trestnosti činov

zakázaná v rámci článku 50 ods.6 , pričom pokiaľ ide o ochranu

pred retroaktivitou právnych účinkov v ostatných veciach (podľa názoru Ústavného súdu

Slovenskej republiky) je implikovaná (ochrana) v princípe právneho štátu ustanoveného

článkom 1 ods.1 . Pokiaľ správny orgán v odôvodnení svojho

rozhodnutia cituje nález Ústavného súdu Slovenskej republiky , poukázal na

skutočnosť, že v predmetnom citáte je uvedené: „Vznik právnych vzťahov existujúcich pred

nadobudnutím účinnosti novej právnej normy, resp. právne nároky, ktoré z týchto vzťahov

vznikli sa riadia zrušenou právnou normou (dôsledkom opačnej interpretácie stretu právnych

6

noriem by bola nepravá retroaktivita). Aplikuje sa tu princíp ochrany právnych vzťahov,

ktoré vznikli v minulosti.......“. Následne po uvedení znenia tohto nálezu konštatoval:

„Vzhľadom na absenciu prechodných ustanovení k zmenám účinným k 15. decembru 2009

odporkyňa postupovala v predmetnom správnom konaní podľa účinného znenia zákona

č. “. Odporkyňa následne uviedla, že napriek zmene zostali ustanovenia zákona,

čo sa týka rozsahu povinností vysielateľa nezmenené. Navrhovateľ uviedol, že pokiaľ by

sme striktne postupovali podľa úpravy pre trestné konanie a aplikovali by sme ju na

podmienky správneho trestania, dospeli by sme k záveru, že postup odporkyne bol

v predmetnom konaní v rozpore so zákonom z dôvodu retroaktívneho použitia právnej normy

a teda vydané rozhodnutie musíme považovať za nezákonné. Ak by sme považovali právny

vzťah deliktuálnej zodpovednosti v správnom konaní za „ostatnú vec“ dospeli by sme

k záveru, že spornou otázkou v predmetnom konaní pred správnym orgánom je popri

samotnej otázke, či vôbec došlo k porušeniu právnej normy konaním vysielateľa, najmä

možnosť aplikácie novelizovanej právnej úpravy na údajný správny delikt a uloženie sankcie

za takýto delikt (právny vzťah deliktuálnej zodpovednosti za konanie údajne v rozpore

so zákonom a právneho nároku štátu - vzneseného správnym orgánom – voči potrestanému

páchateľovi údajného správneho deliktu na sankciu). Podľa názoru navrhovateľa, vzhľadom

na citovaný nález ústavného súdu a s ohľadom na ustanovenia Slovenskej

republiky nie je možné takúto aplikáciu právnej normy na vznik právnych vzťahov pred

účinnosťou tejto právnej normy pripustiť. Takáto aplikácia by bola v rozpore s princípmi

právneho štátu a to najmä so zásadou právnej istoty účastníkov právnych vzťahov.

Navrhovateľ uviedol, že aplikáciu právnej normy novelizovaného znenia považuje

za dôsledok neexistencie prechodných ustanovení k novele účinnej

od 15. decembra 2010.

Navrhovateľ poukázal na komplikovanú právnu argumentáciu odporkyne

v odôvodnení napádaného rozhodnutia, ktorá je zrejmým dôsledkom uvedomenia si

nedostatku právnej úpravy a snahou nahradiť tento nedostatok obšírnou právnou

argumentáciou o retroaktivite v správnom trestaní a „podobnosti“ úpravy pred a po

novelizácii. Obsah odôvodnenia sa pokúša aprobovať nielen rozličné číselné označenie

jednotlivých ustanovení právneho predpisu v novom a starom znení, ale snaží sa vysporiadať

s absenciou zákonnej definície konania vysielateľa v novej úprave a odlišným pojmovým

aparátom novej úpravy, a to všetko bez opory v zákone. Navrhovateľ zdôraznil, že nakoľko

7

sa jedná o objektívny nedostatok zákona, považuje za neprípustné, aby bol vysielateľ

trestaný na základe retroaktívneho použitia právnej normy, pričom takéto rozhodnutie

a konanie správneho orgánu predchádzajúce rozhodnutiu trpí takými vadami, ktoré mali vplyv

na zákonnosť rozhodnutia. Uviedol, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo

z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže aplikovaná právna úprava nebola platná

a účinná v čase údajného spáchania správneho deliktu a jej použitie spočíva výlučne na

konštrukcii trestajúceho správneho orgánu a nemá žiadnu oporu v zákone.

Uviedol tiež, že rovnakým nedostatkom trpí výrok o udelení sankcie, pričom

v tomto smere odporkyňa nedodržala ani zákonný predpoklad pre odôvodnenie určenia výšky

sankcie podľa ustanovení Odporkyňa uviedla ako kritériá závažnosť

správneho deliktu, mieru zavinenia a rozsah a dosah vysielania, kritériá ktoré nezodpovedajú

v úplnosti podmienkam ani starej ani novej právnej úpravy. V prípade, ak by sme brali

do úvahy odporkyňou použitú právnu úpravu, podľa ktorej správny orgán pri určení výšky

sankcie posudzuje (§ 64 ods.3): závažnosť veci, spôsob trvania a následkov porušenia

povinnosti, mieru zavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania, získané

bezdôvodné obohatenie a sankciu, ktorú už prípadne uložil samoregulačný orgán pre oblasť

upravenú týmto zákonom v rámci vlastného samoregulačného systému, správny orgán

nedostatočne vyhodnotil skutkové okolnosti pre posúdenie určenia výšky sankcie. V tomto

smere upozornil na skutočnosť, že sa jedná o kogentné ustanovenie právneho predpisu,

a preto považoval neúplnosť odôvodnenia výroku rozhodnutia za nezákonnú, pričom

spôsobuje nezákonnosť celého rozhodnutia. Zdôraznil, že správna úvaha, ktorou sa správny

orgán riadi pri určovaní výšky pokuty nemôže byť svojvôľou a vždy musí byť ohraničená

literou zákona. Tiež poukázal na to, že konštatovanie, že navrhovateľ je multiregionálnym

vysielateľom považuje bez ďalšieho za neurčité a nezrozumiteľné, z čoho vyplýva

skutočnosť, že takto odôvodnené rozhodnutie trpí nedostatkom dôvodov a v dôsledku

toho je nepreskúmateľné a nezákonné.

Navrhovateľ záverom vzhľadom na skutkový priebeh údajného správneho deliktu

upozornil, že voči vysielateľovi rozhlasovej programovej služby F. R., v ktorej vysielaní

odzneli presne identické informácie v rovnakom čase a rovnakým spôsobom, správny

orgán žiadne správne konanie ani nezačal. Z tohto dôvodu napadnuté rozhodnutie

považoval aj za diskriminačné. Podľa jeho názoru, pokiaľ správny orgán vyhodnotí konanie

8

jedného vysielateľa ako porušenie , považuje za nesprávne

a neodôvodnené, aby to isté konanie iného vysielateľa ani neposúdil z hľadiska dodržiavaní

ustanovení tohto zákona. Takýto postup je neštandardný a majúci negatívny vplyv na snahu

o prevenciu nezákonného konania vysielateľov. Vzhľadom na túto skutočnosť, existencie

dvojitého prístupu k porušovaniu , správna úvaha správneho orgánu

pokiaľ ide o určenie výšky sankcie nie je v súlade so zákonom, ale naopak je prejavom

svojvôle pri výkone právomoci správneho orgánu.

Z uvedených dôvodov navrhovateľ navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Zároveň žiadal

o priznanie náhrady trov odvolacieho konania.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku uviedla, že ako

príslušný správny orgán dostatočne zistila skutkový stav veci, na ktorý správne aplikovala

relevantné ustanovenia zákona. Jej rozhodnutie má všetky náležitosti ustanovené v § 47

, nevykazuje formálne ani logické nedostatky, je riadne odôvodnené

a vychádza zo skutkového stavu zisteného v zmysle ustanovení

a navrhovateľ nebol rozhodnutím ani postupom správneho orgánu ukrátený na svojich

právach. Preto navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie

potvrdil. Poukázala tiež na ustanovenia o mediálnej komerčnej komunikácii, nachádzajúce sa

v ôsmej časti , pričom definícia skrytej mediálnej komerčnej

komunikácie podľa účinného od 15. decembra 2009 je

po vecnej stránke totožná s definíciou skrytej reklamy podľa

Z. z. účinného do 14. decembra 2009. Odporkyňa zdôraznila, že v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia sa vysporiadala s jednotlivými kritériami tak definície skrytej mediálnej

komerčnej komunikácie ako aj definície skrytej reklamy, pričom definície oboch pojmov sú

po vecnej stránke totožné. Zmeny, ktoré v zákone nastali, sú výlučne formálneho charakteru

a nemajú vplyv na skutočnosť, či daný komunikát naplnil kritériá skrytej reklamy resp.

kritériá mediálnej komerčnej komunikácie. Podstatou zákazu retroaktívneho pôsobenia

právnej normy do minulosti je ochrana právnych vzťahov, práv a záujmov, ktoré vznikli

za podmienok daných právnou normou účinnou v danom čase. V trestnom konaní je táto

zásada vyjadrená zákazom trestania subjektu za trestný čin spáchaný v čase, keď takéto

konanie nebolo trestné v zmysle v tom čase účinnej právnej úpravy. Program a informácie

9

v programe, ktoré navrhovateľ odvysielal pred novelou boli

v priebehu správneho konania posudzované podľa vecne zhodných kritérií. Vysielanie daných

informácií v predmetnom programe, za daných okolností bolo v rozpore s ustanoveniami

tak pred novelou, ako aj po jej účinnosti. Skutočnosť, že sa definícia

skrytej reklamy zmenila po formálnej stránke a že sa rozšírila aj na iné formy prenosu nič

nemení na fakte, že odvysielanie informácií daného charakteru daným spôsobom

v predmetnom programe je stále v rozpore s rovnakou povinnosťou ,

hoci bol názov tejto povinnosti zmenený. Z tohto dôvodu v danom prípade nejde

o nedovolené retroaktívne pôsobenie právnej normy, nakoľko použitím novej právnej úpravy

pri vydaní rozhodnutia správnym orgánom v žiadnom ohľade nezhoršila alebo neporušila

práva navrhovateľa. Čo sa týka výšky uloženej pokuty, odporkyňa uviedla, že navrhovateľom

namietané záverečné uvedenie daných kritérií je len zhrnutím argumentov, resp. doplnením

argumentov, ktorými sa pri určení výšky pokuty riadila, pričom s viacerými kritériami

sa obšírnejšie vysporiadala v iných častiach odôvodnenia rozhodnutia. Tiež námietku

navrhovateľa ohľadne nesankcionovania vysielateľa rozhlasovej programovej služby, F. R.,

považovala odporkyňa za zjavne irelevantnú, pretože u uvedeného vysielateľa neodzneli

identické informácie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej v texte rozhodnutia len „najvyšší súd“) ako

súd vecne príslušný ( v spojení s )

preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a to v rozsahu

námietok navrhovateľa obsiahnutých v podanom opravnom prostriedku a po prejednaní veci

na ústnom pojednávaní ( ) dospel k záveru, že podané odvolanie je

opodstatnené.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy ( ).

V prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch

proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy

piatej časti ( ).

10

Úlohou najvyššieho súdu v posudzovanej veci bolo postupom podľa ustanovení tretej

hlavy piatej časti preskúmať zákonnosť postupu

a horeoznačeného rozhodnutia odporkyne, ktorým rozhodla, že navrhovateľ porušil

povinnosť ustanovenú v (

účinného do 14.12.2009) tým, že v dňoch 21. augusta, 24. augusta, 25. augusta, 26. augusta,

27. augusta, 28. augusta, 31. augusta 2009 odvysielal v programe R. Š. s A. a S. informácie

o bytovom dome F. S. R., ktoré naplnili definíciu skrytej mediálnej komerčnej komunikácie

podľa ustanovenia (definícia skrytej reklamy podľa

ods.13 , účinného do 14.12.2009), za čo mu uložila podľa ust.

ods.1 písm. d/ sankciu - pokutu, určenú podľa ustanovenia ods.

5 písm. a/ vo výške 10 000 €.

Z podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu odporkyne je zrejmé, že

v prejednávanej veci skutkový stav sporný nebol. Navrhovateľ v správnom konaní ani

v konaní pred súdom nepoprel odvysielanie horeuvedených príspevkov, ani ich obsah

a znenie.

Úlohou najvyššieho súdu v zmysle námietok navrhovateľa bolo posúdiť, či

navrhovateľ odvysielaním tohto programu porušil zákonné ustanovenia špecifikované

odporkyňou v rozhodnutí a či teda sankcia bola uložená v súlade so zákonom.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, v prejednávanom prípade bola predovšetkým

spornou otázka, podľa akého právneho predpisu mala odporkyňa o uložení sankcie

rozhodnúť, teda či bolo potrebné aplikovať účinný do 14. decembra

2009 (zákon účinný v čase porušenia zákonnej povinnosti) alebo

účinný od 15. decembra 2009 (zákon účinný v čase rozhodovania o porušení zákonnej

povinnosti).

bol s účinnosťou od 15. decembra 2009 zmenený

a doplnený , pričom prechodné ustanovenia upravili len niektoré

špecifické právne inštitúty, ale neriešili aplikáciu ako celku.

11

Aj keď táto generálna úprava spôsobu aplikácie účinného

od 15. decembra 2009 v jeho prechodných ustanoveniach chýba, pravidlá postupu v takomto

prípade sú jednoznačne dané v právnej teórii, a tiež sú vymedzené aj platnými ústavnými

princípmi.

Všeobecne platné pravidlo pri zmene právneho predpisu, resp. zrušení právneho

predpisu a nahradení ho novým právnym predpisom určuje, že právne vzťahy, ktoré vznikli

za platnosti a účinnosti skoršieho právneho predpisu, sa v čase platnosti a účinnosti

neskoršieho právneho predpisu naďalej spravujú právnym predpisom, za účinnosti ktorého

vznikli, ak neskorší právny predpis neustanovuje inak.

V danom prípade bola navrhovateľovi uložená sankcia formou peňažnej pokuty. Jedná

sa teda o formu správneho trestania, ktoré sa riadi zásadami platnými v trestnom práve.

V prejednávanej veci je preto nevyhnutné uplatniť zásadu ustanovenú v

Slovenskej republiky, podľa ktorého trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa

zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre

páchateľa priaznivejšie.

Z uvedeného vyplýva, že odporkyňa mala o uložení sankcie rozhodnúť podľa zákona

platného a účinného v čase porušenia zákonnej povinnosti navrhovateľom, teda podľa zákona

č. účinného do 14. decembra 2009. Neskorší zákon mohla použiť len, ak by to

bolo pre navrhovateľa priaznivejšie. Takýto dôvod aplikovania neskoršej právnej normy však

z napadnutého rozhodnutia nevyplýva.

Podľa o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým

preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie

§ 250j ods. 5 platí obdobne.

Podľa , pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa

primerane ustanovenie z druhej hlavy s výnimkou § 250a.

Podľa súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa

okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu

12

orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho

predpisu, ak rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok

dôvodov, alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisu správneho orgánu alebo

z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie

zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom

a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch súd nie je viazaný.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporkyne senát najvyššieho súdu dospel

k záveru, že rozhodnutie č. z 9. februára 2010 bolo vydané na základe

neúčinného právneho predpisu, nakoľko vo výroku rozhodnutia odporkyňa uviedla, že

navrhovateľovi ukladá sankciu za porušenie povinnosti ustanovenej v § 31a ods. 4 zákona

č. , pričom toto ustanovenie bolo účinné až od 15. decembra 2009, a teda

nebolo účinné v čase porušenia povinnosti.

Čo sa týka námietky navrhovateľa ohľadne nepreskúmateľnosti rozhodnutia

odporkyne v časti týkajúcej sa uloženej pokuty, odvolací súd konštatuje, že táto námietka je

tiež v plnom rozsahu opodstatnená. Inštitút správneho uváženia totiž pri svojej realizácii -

s ohľadom na jeho možnú preskúmateľnosť v správnom súdnictve, ale aj s ohľadom na jeho

zrozumiteľnosť účastníkom konania - vyžaduje odôvodnenie výšky pokuty z hľadiska

všetkých zákonných kritérií.

Z dôvodu, že predmet konania v posudzovanej veci, resp. v správnom súdnictve

vôbec, je daný výrokom napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, najvyšší súd odvolaciu

námietku navrhovateľa - že voči vysielateľovi rozhlasovej programovej služby F. R.,

v ktorej vysielaní odzneli presne identické informácie v rovnakom čase a rovnakým

spôsobom, správny orgán žiadne správne konanie ani nezačal - považoval za bezpredmetnú.

Keďže v rozsahu navrhovateľom vymedzených odvolacích dôvodov bolo zistené

pochybenie pri aplikovaní relevantných zákonných ustanovení Najvyšší súd Slovenskej

republiky s poukazom na vyššie uvedené napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250q

ods. 2 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

13

V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne odstrániť vytýkané nedostatky, s tým, že

odporkyňa je povinná svoje rozhodnutie podrobne odôvodniť, vrátane odôvodnenia výšky

sankcie.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa v spojení s

ods. 2 Úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v sume 460,25 €, ktorá

pozostáva z odmeny advokáta za tri úkony právnej služby: za prevzatie a prípravu zastúpenia

zo dňa 24. marca 2010, za písomné podanie na súd - opravný prostriedok zo dňa

24. marca 2010, podaný na súd dňa 26. marca 2010, t.j. 2x120,17 € + 19% DPH = 286 €

a za účasť na pojednávaní pred súdom 10. marca 2011, t.j. 1x123,50 € + 20% DPH = 148,20 €

(, a vo výške podľa vyhlášky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov)

a režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky) 2x vo výške 7,21 € + 19% DPH = 17,16 €

a 1x režijný paušál vo výške 7,41 € + 20% DPH = 8,89 €, celkom 286 + 148,20 + 17,16 +

8,89 = 460,25 €.

Povinnosť platiť súdny poplatok za podaný opravný prostriedok navrhovateľovi

nevznikla, keďže bol v konaní úspešný ( o súdnych

poplatkoch v znení neskorších predpisov), a preto mu súd v tejto časti požadovanú náhradu

trov konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. marca 2011

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská