Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžf/51/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov: 1) L., s.r.o.,

2) M., s.r.o., 3) T. M. SK, s.r.o., 4) D. P. SK, s.r.o., 5) L., s.r.o., všetci zastúpení advokátom

JUDr. E. K., proti odporcovi: Daňový úrad Kráľovský Chlmec, o návrhu na ochranu pred

nezákonným zásahom orgánu verejnej moci, konajúc o odvolaní navrhovateľov v prvom až

piatom rade proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. -25 zo dňa

6.októbra 2010 v časti výroku o náhrade trov konania, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky m e n í rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č.k. -25 zo dňa 6.októbra 2010 v časti výroku o náhrade trov konania tak,

že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom trovy konania do rúk advokáta JUDr. E. K.,

v sume 684,84 €, do 10 dní od právoplatnosti rozsudku.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. -25 zo dňa 6.októbra 2010

I. spojil veci vedené na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn.

(navrhovateľ L., s.r.o.), (navrhovateľ M., s.r.o.),

(navrhovateľ T. M. SK, s.ro.), (navrhovateľ

2

D. P. SK, s.r.o.) a (navrhovateľ L., s.r.o.) na spoločné konanie,

ktoré sa bude viesť pod sp. zn. ,

II. zakázal odporcovi pokračovať vo výkone daňovej kontroly na zistenie

oprávnenosti nároku

i. navrhovateľa L., s.r.o. na vrátenie nadmerného odpočtu dane

z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2009 na základe

poverenia na výkon kontroly č. /Rop,

ii. navrhovateľa M., s.r.o. na vrátenie nadmerného odpočtu dane

z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2009

na základe poverenia na výkon daňovej kontroly č. 738/320/

53/2219/10/Fab zo dňa 5.februára 2010,

iii. navrhovateľa T. M. SK, s.r.o. na vrátenie nadmerného odpočtu dane

z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2009 na základe

poverenia na výkon daňovej kontroly č. 738/320/ 21519/2009/Seb,

iv. navrhovateľa D. P. SK, s.r.o. na vrátenie nadmerného odpočtu dane

z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2009 na

základe poverenia na výkon daňovej kontroly č. 738/320/

2400/2010/Fri,

v. navrhovateľa L., s.r.o. na vrátenie nadmerného odpočtu dane

z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2010

na základe poverenia na výkon daňovej kontroly č. 738/320/

7922/2010/KOV zo dňa 20.apríla 2010 po nadobudnutí

právoplatnosti rozsudku.

III. zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľom trovy konania do rúk advokáta

JUDr. E. K., v sume 682,02 € do 10 dní od právoplatnosti rozsudku.

Krajský súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupoval podľa § 250v ods. 5

a úspešným navrhovateľom priznal náhradu trov konania

v sume 682,02 €. Tieto trovy pozostávajú z odmeny za poskytovanie právnych služieb podľa

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 1.júna 2010

(ďalej len vyhláška). Podľa § 13 ods. 3 vyhlášky pri spojení dvoch alebo viacerých vecí

sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou

3

zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných

spojených veciach. Preto odmena za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava

zastúpenia, podanie žaloby) predstavuje sumu 561,08 € (základná sadzba tarifnej odmeny

podľa § 11 ods. 4 vyhlášky je 120,23 € a zvýšená základná sadzba tarifnej odmeny o tretinu

základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach

je 280,54 €). Ďalej advokátovi, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, bola priznaná daň

z pridanej hodnoty vo výške 19 % zo sumy 561,08 €, t.j. 106,60 € (§ 18 ods. 3 vyhlášky)

a dvakrát režijný paušál po 7,21 € - spolu 14,42 €.

Proti rozsudku krajského súdu v časti výroku o náhrade trov konania podali

navrhovatelia v prvom až piatom rade odvolanie, v ktorom navrhli rozsudok krajského súdu

v napadnutej časti zmeniť a priznať im trovy konania vo výške uplatnenej v jednotlivých

žalobách, teda 5 x 250,46 €, 5 x DPH 45,69 €, 5 x režijný paušál 14,42 € v celkovej výške

1502,85 €. Uviedli, že krajský súd nesprávne právne posúdil otázku náhrady trov konania,

jeho záver je v rozpore s vyhláškou. Pri spojení dvoch alebo viacerých vecí v konaniach

podľa piatej časti nie je možné postupovať podľa

vyhlášky a aj pri spojení vecí sa použije osobitná úprava podľa ustanovenia § 11 ods. 4

vyhlášky. Z ustanovenia § 11 ods. 4 vyhlášky jednoznačne vyplýva, že predstavuje osobitnú

úpravu vo vzťahu k § 9 ods. 1 vyhlášky, podľa ktorej vo veciach zastupovania v konaniach

podľa piatej časti sa základná sadzba tarifnej odmeny

nestanoví podľa tarifnej hodnoty veci (§ 9, § 10), ale je pevne určená vo výške jednej šestiny

výpočtového základu (§ 11 ods. 4). Poukázal na ustanovenie § 13 ods. 3 vyhlášky, podľa

ktorého pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej

z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej

odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach. Z citovaného ustanovenia

nevyplýva, že pre účely § 13 ods. 3 vyhlášky je možné stanoviť vec s najvyššou hodnotou

a následne základnú sadzbu tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou

hodnotou. Z tohto ustanovenia tiež nevyplýva, že pre účely § 13 ods. 3 vyhlášky

sa za základnú sadzbu tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou

považuje základná sadzba tarifnej odmeny vypočítanej podľa § 11 ods. 4 vyhlášky. Z týchto

dôvodov podľa navrhovateľov v prvom až piatom rade v konaní podľa piatej časti

nemožno postupovať pri spojení dvoch alebo viacerých vecí

podľa § 13 ods. 3 vyhlášky, ale aj pri spojení vecí sa použije osobitná úprava podľa

ustanovenia § 11 ods. 4 vyhlášky. Poukázali na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. , Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ,

, Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Robins proti Spojenému kráľovstvu

z 23.septembra 1997.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľov nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2, § 246c ods. 1 prvá

veta ) preskúmal rozsudok krajského súdu v napadnutej časti

výroku o náhrade trov konania a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je v napadnutej

časti potrebné zmeniť a navrhovateľom v prvom až piatom rade priznať náhradu trov konania

vo výške 684,84 € avšak z iných dôvodov, ako uvádzali v odvolaní navrhovatelia v prvom

až piatom rade.

V predmetnej právnej veci išlo o konanie podľa piatej hlavy piatej časti Občianskeho

súdneho poriadku - konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy –

v ktorom sa pri priznaní náhrady trov konania postupuje podľa kritéria úspešnosti

navrhovateľov ( ).

Navrhovatelia v prvom až piatom rade mali v konaní úspech – krajský súd zakázal

odporcovi pokračovať vo výkone daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku

navrhovateľov v prvom až piatom rade na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej

hodnoty v jednotlivých zdaňovacích obdobiach – preto im krajský súd priznal náhradu trov

konania postupom podľa , ,

ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky.

Pre výpočet základnej sadzby tarifnej odmeny boli rozhodujúce viaceré faktory – ide

o konanie podľa piatej časti a došlo k spojeniu piatich

súvisiacich vecí. V nadväznosti na to sa na vec aplikujú príslušné ustanovenia vyhlášky - § 1,

§ 11 ods. 4, § 13 ods. 3, § 15, § 18 ods. 3.

Účelom vyhlášky je na základe splnomocňovacieho ustanovenia § 83 zákona

č. o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom

podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o advokácii)

upraviť spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času

advokáta za právne služby poskytované klientom na základe dohody alebo ustanovenia

na to oprávneným orgánom. Vyhláška pri určení odmeny advokáta preferuje zmluvnú

odmenu (dohoda medzi advokátom a jeho klientom); v prípade že k dohode nedôjde,

na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9

až § 14). Výpočtovým základom pre tarifnú odmenu je priemerná mesačná mzda zamestnanca

hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Osobitná základná sadzba tarifnej odmeny vo veciach preskúmania rozhodnutí

orgánov verejnej správy, teda v konaniach podľa piatej časti ,

bola zavedená vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. ,

ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška s účinnosťou od 1.júna 2009. Ide o reakciu na judikatúru

súdov v oblasti priznávania náhrady trov právneho zastúpenia vo veciach správneho

súdnictva; hodnotu veci nie je možné oceniť v peniazoch podľa § 10 vyhlášky, a preto úkony

právnej pomoci vykonávané právnym zástupcom v správnom súdnictve je potrebné

posudzovať ako hodnotu veci alebo práva, ktoré nie je možné vyjadriť v peniazoch

a postupovať podľa § 11 ods. 4 vyhlášky (bližšie k tomu dôvodová správa k vyhláške

č. ).

Na základe uvedených skutočností je podľa § 11 ods. 4 vyhlášky základná sadzba

tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v konaniach podľa piatej časti Občianskeho

súdneho poriadku jedna šestina výpočtového základu (s výnimkou dávkových vecí, vecí

sociálneho poistenia, sociálnych služieb a priestupkov). Vzťah medzi ustanoveniami § 10

a § 11 je rovnocenný, nemožno ho hodnotiť na báze všeobecného a osobitného ustanovenia,

pretože každé sa týkajú odlišného spôsobu výpočtu základnej sadzby tarifnej odmeny

v závislosti od možnosti peňažného vyjadrenia hodnoty veci alebo práva, ktoré je predmetom

súdneho konania. Jeden spôsob výpočtu vylučuje druhý a naopak; nemožno súbežne použiť

obidva spôsoby výpočtu základnej sadzby tarifnej odmeny. Možnosť tretieho spôsobu

výpočtu základnej sadzby tarifnej odmeny v trestnom konaní a v konaní o priestupkoch

upravuje § 12 vyhlášky, ale tento spôsob výpočtu sa predmetnej právnej veci netýka.

Takto určená základná sadzba tarifnej odmeny advokáta môže následne podliehať

zvýšeniu alebo zníženiu, ktoré upravuje ustanovenie § 13 vyhlášky. Toto ustanovenie,

6

vzhľadom na systematiku vyhlášky a zaradenia tohto ustanovenia až za jednotlivé spôsoby

výpočtu základnej sadzby tarifnej odmeny, sa týka tak základnej sadzby tarifnej odmeny

určenej podľa § 10 ako aj podľa § 11 bez rozdielu (bližšie k tomu dôvodová správa k návrhu

vyhlášky č. ). Preto ak došlo k spojeniu dvoch alebo viacerých právnych vecí

podľa , bez ohľadu na spôsob výpočtu základnej sadzby

tarifnej odmeny (§ 10, § 11 vyhlášky), sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej

hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny,

ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach. Logickým, gramatickým,

systematickým výkladom a výkladom e ratione legis možno dospieť k záveru,

že ak je hodnota veci vo všetkých spojených veciach rovnaká, určí sa hodnota ktorejkoľvek

veci ako základná, ku ktorej sa následne pripočíta jedna tretinu súčtu hodnôt ostatných

spojených vecí. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotožňuje s názorom navrhovateľov

v prvom až piatom rade, že ustanovenie § 13 ods. 3 vyhlášky sa týka len výpočtu základnej

sadzby tarifnej odmeny podľa § 10 vyhlášky. Aj v prípade výpočtu základnej sadzby tarifnej

odmeny podľa § 10 vyhlášky môže nastať situácia (aj keď zriedkavá), že v jednotlivých

spojených veciach bude hodnota veci rovnaká, potom, ak by odvolací súd prijal názor

navrhovateľov, by aj v tomto prípade (§ 10 vyhlášky) bol vylúčený postup podľa ustanovenia

§ 13 ods. 3 vyhlášky.

Napokon, názor navrhovateľov odporuje aj základnému ústavnému princípu právnej

istoty v súvislosti s priznaním práva na náhradu trov úspešnému účastníkovi konania (§ 142,

, ), keď by úspešný účastník konania

v spore, v ktorom by bola základná sadzba tarifnej odmeny určená podľa § 10 vyhlášky,

bol neoprávnene zvýhodnený oproti úspešnému účastníkovi v spore, v ktorom by bola

základná sadzba tarifnej odmeny určená podľa § 11 vyhlášky, a naopak.

V tejto súvislosti dáva odvolací súd do pozornosti nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky č.k. -38 z 1.júna 2008, podľa ktorého nevyhnutnou súčasťou

rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem

na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy

uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup,

v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé

uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne

zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení

právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia.

Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže,

ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade,

keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka

ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov

( ). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať

svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej

argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho

predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia

so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti,

možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým)

výkladom. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle totiž neznamená

výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných

zákonných ustanovení; ustanovenie totiž nepredstavuje iba viazanosť

štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona.

Na základe uvedených skutočností Krajský súd v Košiciach správne zvolil postup

výpočtu tarifnej odmeny za jednotlivé úkony právnej služby vzhľadom na spojenie vecí

(piatich vecí) podľa § 11 ods. 4, § 13 ods. 3 vyhlášky. To znamená, že pri spojení piatich vecí,

z ktorých každej hodnota veci je rovnaká: 120,23 €, je výpočet základnej sadzby tarifnej

odmeny podľa § 13 ods. 3 vyhlášky nasledovný: 120,23 + 4x120,23 = 280,54 €.

3

Režijný paušál na rok 2010 predstavuje sumu 7,21 €. Na základe toho celková výška náhrady

trov právneho zastúpenia 684,84 € pozostáva z odmeny za nasledovné úkony právnej služby:

prevzatie a príprava veci 16.júna 210 – 280,54 € (§ 14 ods. 1 písm. a/

vyhlášky),

podanie žaloby na súd 17.júna 2010 – 280,54 € (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky),

režijný paušál v roku 2010 – 2 x 7,21 € = 14,42 € (§ 15 písm. a/, § 16 ods. 2,

ods. 3 vyhlášky),

daň z pridanej hodnoty 19% zo sumy 575,50 € (280,54 + 280,54 +14,42) =

109,34 € (§ 18 ods. 3 vyhlášky).

Chybu v písaní, resp. v počítaní krajský súd uviedol pri určení dane z pridanej hodnoty, preto

ju Najvyšší súd Slovenskej republiky opravil.

Vychádzajúc z uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 220

v spojení s posledná veta zmenil rozsudok

Krajského súdu v Košiciach č.k. -25 zo dňa 6.októbra 2010 v časti výroku

o náhrade trov konania, pretože nebol dôvod na jeho zrušenie ani potvrdenie, tak že odporca

je povinný zaplatiť navrhovateľom v prvom až piatom rade náhradu trov konania v sume

684,84 € do 10 dní od právoplatnosti rozhodnutia do rúk advokáta JUDr. E. K.

V rozsudku sp. zn. sa Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberal

otázkou oceniteľnosti hodnoty veci v správnom súdnictve peniazmi a na základe toho určenie

základnej sadzby tarifnej odmeny podľa § 11 a nie podľa § 10 vyhlášky. V uvedenej právnej

veci však Najvyšší súd Slovenskej republiky neposudzoval aplikáciu ustanovenia § 13 ods. 3

vyhlášky v spojených veciach v správnom súdnictve. Vzhľadom na to, že judikatúra súdov

v správnom súdnictve, aj vo veci , bola premietnutá do ustanovenia § 11 ods. 4

vyhlášky a že vo veci najvyšší súd neriešil spojenie viacerých vecí, Najvyšší

súd Slovenskej republiky sa v predmetnej právnej veci ním bližšie nezaoberal.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1, § 250v

ods. 5 podľa kritéria úspešnosti účastníkov konania,

keď navrhovatelia neboli v konaní úspešní, nakoľko k zmene rozhodnutia krajského súdu

v časti výroku o náhrade trov konania došlo z iných dôvodov, aké uvádzali v odvolaní

(nie z dôvodu nesprávnej aplikácie § 13 ods. 3 vyhlášky ako tvrdili navrhovatelia,

ale z dôvodu chyby v počítaní dane z pridanej hodnoty), odvolací súd im náhradu trov

konania nepriznal a odporcovi v tomto konaní náhrada trov konania neprináleží.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 16. marca 2011

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová