Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/144/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne J.S., bývajúcej v D.,

zastúpenej JUDr. Š.K., advokátom so sídlom v S., proti ţalovaným 1/ O.S., bývajúcemu v D.,

2/ J.S., bývajúcej v D., 3J.S., bývajúcemu v S., ţalovaní 1/ aţ 3/ zastúpení JUDr. M.O.,

advokátom so sídlom v S., o určenie vlastníckeho práva a hraničnej čiary, vedenej na

Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 6 C 1553/1992, na dovolanie ţalovaných 1/ aţ

3/ proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 29. októbra 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z

29. októbra 2009 sp.zn. z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu

v Košiciach na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobou doručenou súdu 22. júna 1992 v znení jej aktuálnej úpravy (zmeny)

ţalobkyňa sa voči ţalovaným 1/ a 2/ domáhala určenia, ţe je výlučnou vlastníčkou

novovytvorenej parcely č. X. vedenej v katastrálnom území D., a určenia hranice medzi

parcelou č. X. a parcelami č. X., č. X. a č. X. v zmysle geometrického plánu č. X. z 26.

novembra 2007 a doplnku č. 1 k znaleckému posudku č.4/2003 vypracovaného znalcom

o odboru geodézie a kartografie Ing. M.H..

Okresný súd Spišská Nová Ves (v poradí tretím ) rozsudkom zo 16. mája 2008 č.k.

- 278 ţalobu zamietol; účastníkom konania a štátu nepriznal náhradu trov

konania. Vychádzal z toho, ţe právni predchodcovia ţalobkyne (rodičia) v roku 1931

postavili drevený plot na ohraničenie svojho pozemku (parcely č. X.) od pozemkov

ţalovaných (parciel č. X.a č. X.), ktorým však zasiahli do parciel vo vlastníctve právnych

predchodcov ţalovaných. Ţalobkyňa ako jediná dedička zo zákona sa po smrti rodičov stala

vlastníčkou nehnuteľností patriacich poručiteľom (sp.zn. D 713/73 po poručiteľovi M.S.,

sp.zn. D 1228/93 po poručiteľke M.S.). Konanie právnych predchodcov ţalobkyne, ktorí

postavením plotu v roku 1931 zasiahli do vlastníctva právnych predchodcov ţalovaných súd

právne kvalifikoval ako okupáciu cudzieho pozemku, ktorou podľa obyčajového práva

platného na Slovensku do 31. decembra 1950 nedošlo k vydrţaniu v dôsledku neexistencie

dobromyseľnosti pri vstupe do drţby. Ţalobu preto v časti o určenie vlastníckeho práva

k parcele č. X. zamietol. Rovnako zamietol ţalobu o určenie hranice k pozemkom

vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku č. 4/2003 spracovaného znalcom Ing. M.H..,

podľa ktorého plot, ktorý je postavený na „uţívateľskej hranici“ nezasahuje do pozemkov

vo vlastníctve ţalobkyne ale je postavený na pozemkoch patriacich ţalovaným. O trovách

konania rozhodol podľa ustanovenia v spojení s

Na odvolanie ţalobkyne (vo veci samej) a ţalovaných 1/ a 2/ ( proti výroku o náhrade

trov konania) Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 29. októbra 2009 sp. zn.

zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobkyňu určil vlastníčkou parcely č. X.

vo výmere 95 m², zastavanej plochy v katastrálnom území D., vytvorenej geometrickým

plánom znalca Ing. M.H. č. X. z 26. novembra 2007, overeného Správou katastra S. dňa 14.

januára 2008 pod č. X., ktorý je súčasťou doplnku č. 1 k znaleckému posudku č. 4/2003

a ktorý tvorí súčasť rozsudku; v časti o určenie hranice pripustil späťvzatie ţaloby, v tejto

časti zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a konanie zastavil; účastníkom konania a štátu

nepriznal náhradu trov konania. Po zopakovaní dokazovania (znaleckým posudkom č.

4/2003 s doplnkom č. 1, pozemnokniţnými vloţkami č. X., č. X. a č. X.) a jeho doplnení

(oboznámením spisov Okresného súdu Spišská Nová Ves Pr 648/64, N 407/64) odvolací súd

dospel k záveru, ţe právnym predchodcom ţalobkyne nesvedčila dobromyseľná drţba

v období rokov 1931 – 1964, pretoţe v roku 1964 nadobudli zámenou zmluvou (od J.S. ml.

M.S.) parcelu č.X., ktorá bola včlenená do parcely č. X. bezprostredne susediacej s parcelami

ţalovaných. Po smrti rodičov ţalobkyne (otca v roku 1978 a matky v roku 1982) sa výlučnou

uţívateľkou nehnuteľnosti stala ţalobkyňa. Dedičské rozhodnutie mohlo u ţalobkyne ako

vlastníčky vyvolať presvedčenie dobromyseľnej drţby po dobu 10 rokov (od februára 1982

do februára 1992, ak pozemok (parcelu č. X.) nadobudla v takom rozsahu v akom bol

uţívaný, teda vrátane novooznačenej parcely č. X.. Parcela č. X. bola spôsobilým predmetom

vydrţania, keďţe boli splnené všetky zákonné podmienky vydrţania (v zmysle zákona č.

, v spojení s , ,,

§ 566 ods. 1,2, § 854, § 868), odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a v tejto časti

ţalobe vyhovel. Ţalobkyňa v časti o určenie hranice v priebehu odvolacieho konania vzala

ţalobcu späť a ţalovaní s čiastočným späťvzatím súhlasili, odvolací súd podľa

v tejto časti pripustil späťvzatie ţaloby, zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a konanie

zastavil. O trovách konania a trovách štátu rozhodol podľa , , §

148 ods. 1 v spojení s

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podali ţalovaní 1/ aţ 3/ dovolanie z

dôvodu, ţe postupom odvolacieho súdu bola ţalovanému 3/ odňatá moţnosť konať pred

súdom ( v spojení s ), konanie je postihnuté

inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/

) a dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ). Navrhli, aby dovolací súd zmenil rozsudok

odvolacieho súdu alternatívne ho zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

K odňatiu moţnosti konať pred súdom ( ) malo dôjsť tým, ţe odvolací

súd ţalovanému 3/ neumoţnil vyjadriť sa k čiastočnému späťvzatiu ţaloby o určenie hraníc

ku ktorému došlo na odvolacom pojednávaní 29. októbra 2009, ktorého sa ţalovaný 3/

nezúčastnil a nebol ani na pojednávaní zastúpený zástupcom. Dovolatelia namietali

nesprávnosť skutkových zistení odvolacím súdom o uţívaní parcely č. X. ţalobkyňou.

V konaní bolo nesporne preukázané, ţe ţalobkyňa nikdy neuţívala parcelu č. X., túto od

roku 1963 uţívali ţalovaní, dôkazom toho je i skutočnosť, ţe parcela č. X. je zastavaná

rodinným domom súpisné číslo č. X. vo vlastníctve ţalovaných a tvoria ju tieţ parcely č. X.,

č. X. a č. X., ktoré uţívajú ţalovaní vzhľadom na plot situovaný od miestnej komunikácie aţ

po koniec ich záhrad. Z uvedeného dôvodu nedošlo k splneniu podmienok o dobromyseľnej

nerušenej drţby dotknutej parcely ţalobkyňou po dobu 10 rokov v zmysle ustanovení

a , .

Ţalobkyňa navrhla, aby dovolací súd dovolanie ţalovaných zamietol z dôvodu, ţe

v konaní nedošlo k namietanej vade v zmysle a nie sú dané ani dovolacie

dôvody v zmysle a

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podali včas účastníci konania ( ) zastúpení advokátom (

ods. 1 ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (

ods. 1 ), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) v rozsahu a z dôvodov vyplývajúcich z ustanovenia

a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovaných je dôvodné.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Bez ohľadu na to, či odvolací súd rozhodol rozsudkom

alebo uznesením, pripúšťa dovolanie proti jeho rozhodnutiu vtedy, ak konanie,

v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád, vymenovaných

v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide o nedostatky v právomoci súdu, v spôsobilosti

byť účastníkom konania, v riadnom zastúpení procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku

veci právoplatne rozhodnutej /res judikata/ alebo uţ prv začatého konania /litispendencia/,

prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Vzhľadom na ustanovenie , veta druhá , ktoré ukladá dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či uţ to

účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na

skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale sa

zaoberal predovšetkým otázkou, či dovolanie nie je dôvodné podľa § 237 O.s.p, pričom

dospel k záveru, ţe prípustnosť dovolania podaného ţalovanými je zaloţená na ustanovení

V dovolaní dovolatelia netvrdili, ţe by konanie bolo postihnuté vadou konania

v zmysle aţ e/ a ; existencia takej vady v dovolacom konaní ani

nevyšla najavo. Prípustnosť ich dovolania preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.

Dovolatelia uviedli, ţe v konaní bola postupom odvolacieho súdu ţalovanému

3/ odňatá moţnosť konať ( ). Pod odňatím moţnosti pred súdom konať

v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa

účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom

konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu týchto práv

dochádza v dôsledku nesprávneho – zákonu sa priečiaceho postupu súdu, ktorým je účastník

vylúčený z ich realizácie. Judikatúra dovolacieho súdu za prípad odňatia moţnosti pred

súdom konať označuje aj taký postup, kedy sa súd odmietne zaoberať meritom veci

(odmietne podanie alebo konanie zastaví alebo odmietne odvolanie) i keď procesné

predpoklady pre taký postup nie sú splnené (viď napríklad R 4/2003, rozhodnutie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 14/1996, ako aj

rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. zn. , sp.zn.

, sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. ,

sp.zn. , sp.zn. ). O prípad odňatia moţnosti konať ide aj

vtedy, keď odvolací súd v zmysle pripustí späťvzatie návrhu na začatie konania,

rozhodnutie súdu prvého stupňa zruší a konanie zastaví, hoci podmienky pre postup podľa

tohto ustanovenia neboli dané.

Podľa ustanovenia navrhovateľ môţe vziať za konania späť návrh

na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.

Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. V zmysle

súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z váţnych dôvodov nesúhlasí; v

takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Podľa

nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, neţ

sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manţelstva

alebo určenie, či tu manţelstvo je alebo nie je.

V zmysle platí, ţe ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď uţ

rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie dosiaľ nie je právoplatné, odvolací súd

rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým

nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a

konanie zastaví.

Späťvzatie návrhu na začatie konania je dispozitívny procesný úkon navrhovateľa, z

obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, ţe na prejednaní svojho návrhu celkom alebo v určenej

časti nemá záujem a je uzrozumený s tým, ţe o jeho návrhu (časti jeho návrhu) nebude súdom

meritórne rozhodnuté (viď tieţ ). Pretoţe späťvzatie návrhu môţe byť v

rozpore so záujmom odporcu, aby konanie bolo dokončené meritórnym rozhodnutím súdu,

odporca má procesné právo (oprávnenie) vyjadriť nesúhlas s týmto procesným úkonom

navrhovateľa (viď tieţ ). Uvedenému procesnému právu odporcu zodpovedá

procesná povinnosť súdu vyzvať odporcu pred rozhodnutím o tomto úkone navrhovateľa, aby

sa vyjadril, či so späťvzatím návrhu súhlasí. V konaní na súde prvého stupňa platí, ţe ak

odporca so späťvzatím návrhu na začatie konania účinne prejaví svoj nesúhlas z váţnych

dôvodov, súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní (nesúhlas odporcu so

späťvzatím návrhu nie je účinný v prípadoch uvedených v ). Rovnako je

tomu aj vtedy, keď k späťvzatiu návrhu na začatie konania dôjde (aţ) po rozhodnutí súdu

prvého stupňa, musí byť rešpektované procesné oprávnenie odporcu vyjadriť sa k procesnému

úkonu navrhovateľa, ktorým prejavil vôľu vziať späť návrh na začatie konania (viď § 208

). Odvolací súd musí odporcovi vytvoriť procesnú moţnosť vyjadriť sa k tomuto

návrhu navrhovateľa vţdy, teda aj vtedy, ak so zreteľom na dovtedajší priebeh a výsledky

konania moţno predpokladať, ţe odporca neprejaví nesúhlas so späťvzatím návrhu na začatie

konania. Súhlasom alebo nesúhlasom odporcu so späťvzatím návrhu na začatie konania po

rozhodnutí súdu prvého stupňa môţe byť len jeho procesný úkon, ktorý je tak z hľadiska

vecného, ako aj z hľadiska časového jeho reakciou na výzvu súdu, aby sa vyjadril k

procesnému úkonu navrhovateľa, ktorým vzal späť návrh na začatie konania. Zo samotnej

skutočnosti, ţe odporcovia takýto návrh povaţovali za nedôvodný, nemoţno bez ďalšie

vyvodiť ich súhlas s procesným úkonom navrhovateľa, ktorým po rozhodnutí súdu prvého

stupňa prejavil vôľu vziať späť návrh na začatie konania celkom alebo v jeho časti.

Na základe vyššie uvedeného moţno v danej veci – s dopadom na ustanovenie § 208

a právo ţalovaného 3/ vyjadriť nesúhlas so späťvzatím návrhu na začatie konania –

uzavrieť, ţe k čiastočnému späťvzatiu ţaloby ţalobkyňou ( o určenie hranice) došlo do

zápisne súdu na odvolacom pojednávaní 29. októbra 2009 (čl. 327 spisu) bez účasti

ţalovaného 3/ , na ktorom odvolací súd rozhodol o pripustení čiastočného späťvzatia ţaloby,

zrušení rozsudku súdu prvého stupňa a zastavení konania skôr, ako vyzval ţalovaného 3/ na

vyjadrenie sa k čiastočnému späťvzatiu ţaloby a zabezpečil si jeho stanovisko, preto ide

o nesprávny procesný postup odvolacieho súdu, priečiaci sa ustanoveniu , ktorý

mal za následok odňatie moţnosti ţalovaného 3/ konať pred súdom ( ).

Procesná vada v zmysle zakladá vţdy prípustnosť dovolania a je zároveň

tieţ dôvodom ( ), pre ktorý musí dovolací súd napadnuté

rozhodnutie bez ďalšieho zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom touto

procesnou vadou nemôţe byť povaţované za správne.

Povinnosť dovolacieho súdu skúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

nebolo vydané v konaní zaťaţenom procesnou vadou, nie je daná len vo vzťahu k procesným

vadám v zmysle , ale tieţ vo vzťahu k procesným vadám inej závaţnej povahy

(tzv. iným vadám), pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1 veta

druhá ). So zreteľom na to dovolací súd skúmal, či v prejednávanej veci nedošlo k

takejto procesnej vade. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy,

ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá (na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v ) nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná

nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v

občianskom súdnom konaní. So zreteľom na to dovolací súd skúmal, či v prejednávanej veci

nedošlo k takejto procesnej vade.

Dovolatelia vytýkajú odvolaciemu súdu nesprávnosť rozhodných skutkových zistení

pre správne právne posúdenie veci - o uţívaní novovytvorenej parcely č. X. geometrickým

plánom ţalovanou, ktorú tvoria i časti pozemkov (parciel č. X.,X. a č. X.) zastavané stavbou

- rodinným domom súpisne č. X. vo vlastníctve i v uţívaní ţalovaných, ku ktorým ţalobkyňa

v konaní netvrdí, ţe k nim nadobudla vlastnícke právo vydrţaním.

V zmysle stavba nie je súčasťou pozemku, čím

sa popiera tradičná rímskoprávna zásada superficies solo cedit. Pri úvahách o vydrţaní časti

parcely je dôleţitá i problematika súčasti pozemku (napr. porasty, ako aj priestor pod a nad

povrchom pozemku). Z uvedeného hľadiska nemoţno vylúčiť, ţe aj existencia stavby na

pozemku môţe brániť existencii dobrej viery (bona fides) drţiteľa stavbou zastavaného

pozemku. Tvrdenie drţiteľa o tom, ţe mu vec patrí a ţe s ňou nakladal ako s vlastnou, musí

byť podloţené konkrétnymi okolnosťami z ktorých sa dá usúdiť, ţe toto presvedčenie drţiteľa

bolo po celú vydrţaciu dobu dôvodné (R 8/91). Drţiteľom je ten kto s vecou nakladá ako

s vlastnou, alebo kto vykonáva právo pre seba. Týmto je vyjadrený tak corpus possessionos

( nakladanie vecou – výkon práva) i animus possidendi (ako s vlastnou – pre seba).

O vadu konania, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, sa pri

zisťovaní skutkového stavu, ktoré v podstatnej časti nemá oporu vo vykonanom dokazovaní

povaţuje tieţ prípad, ak v rozpore s neboli vôbec zisťované okolnosti rozhodné

pre správne posúdenie veci, i keď tieto boli tvrdené a k ich preukázaniu boli navrhované

dôkazy, alebo hoci rozhodné okolnosti pre posúdenie veci tvrdené neboli, avšak mali byť

zisťované ako skutkový podklad pre posúdenie skutočností, ktoré je súd povinný zisťovať

z úradnej povinnosti ( ).

Odvolací súd na základe splnenia podmienok vydrţania vrátane oprávnenej drţby

určil vlastnícke právo ţalobkyne k parcele č. X. o výmere 95 m² zastavaná plocha vytvorenej

geometrickým plnom č. X. z 26. novembra 2007 vypracovaným Ing. M.H. , a to

vyčlenením 45 m² z parcely č. X. zastavaná plocha pôvodne vo výmere X.², vyčlenením X.²

z parcely č. X. záhrada pôvodne vo výmere 361 m² a vyčlenením 18 m² z parcely č. X.

zastavaná plocha pôvodne vo výmere X.².

Ţalobkyňa oprávnenosť drţby ako základného predpokladu vydrţania spornej časti

pozemku skutkovo zdôvodnila postavením dreveného plotu v roku 1931, ktorý ohraničoval

bezprostredne susediace pozemky. Vo vyjadrení k dovolaniu (čl. 346 spisu) výslovne

uviedla: ... „ práve plot určoval hranicu a priestor za plotom smerom k môjmu domu“ ... .

Predmetom vydrţania z pohľadu skutkových tvrdení uvádzaných ţalobkyňou, je časť parcely

ohraničená pôvodne dreveným plotom postaveným v roku 1931 medzi susediacimi

pozemkami, ktorú ţalovaná uţíva po právnych predchodcoch. Ţalobkyňa netvrdila a v konaní

nepreukazovala oprávnenú drţbu k časti pozemku (parcele č. X.a č. X.) zastavaného stavbou

– na ktorom podľa vyjadrenia ţalovaných je postavený dom súpisné číslo č. X., o ktorom

ţalovaní tvrdia, ţe je ich vlastníctvom a tento od roku 1963 uţívajú. Odvolací súd

neprihliadol na rozhodnú skutočnosť, ktorá v konaní vyšla najavo – t. j. ţe predmetom

vydrţania nie sú plochy zastavané stavbou, o ktorých doposiaľ ani samotná ţalobkyňa

netvrdí, ţe je ich oprávnenou drţiteľkou.

Z uvedeného vyplýva, ţe konanie pred odvolacím súdom je zaťaţené vadou v zmysle

a vadou konania v zmysle , Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a o trovách

dovolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 16. marca 2011

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta