Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/270/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu R. A., IČO X., zastúpeného

JUDr. H. Č., proti ţalovanému N. H., zastúpenému JUDr. A. B., o určenie neúčinnosti

právneho úkonu, vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. ,

na dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 7. septembra

2010, sp.zn. takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

zo 7. septembra 2010, sp.zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Veľký Krtíš rozsudkom z 28. mája 2010, č.k. -217 určil, ţe

kúpna zmluva uzavretá 26. novembra 2007 medzi predávajúcim M. H.

a kupujúcim N. H., ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený

17. decembra 2007 pod X. a ktorou predávajúci previedol do výlučného vlastníctva

ţalovaného nehnuteľnosti vedené Správou katastra L. pre okres L., obec L., katastrálne

2

územie O., pôvodne na LV č. X. ako pozemky parc. č. X., ostatné plochy o výmere 102 m,

22

parc. č. X., záhrady o výmere 529 m, parc. č. X. zastavané plochy a nádvoria o výmere 9 m,

parc. č. X., zastavané plochy a nádvoria

22

o výmere 573 m, parc. č. X., záhrady o výmere 81 ma stavby - rodinný dom súp. č. X.,

postavený na parc. č. X. v celosti, je voči ţalobcovi právne neúčinná. Ţalovanému uloţil

povinnosť nahradiť ţalobcovi trovy konania účelne vynaloţené na uplatňovanie jeho práv

vo výške 100%. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, ţe sú splnené zákonné

podmienky odporovateľnosti právneho úkonu. Konštatoval, ţe ţalobu podal aktívne

legitimovaný subjekt – ţalobca, ktorý je veriteľom, pretoţe mu Okresný súd Lučenec

rozsudkom zo 7. decembra 2007, č.k. -34, ktorý bol potvrdený rozsudkom

Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 16. apríla 2008, sp.zn. priznal právo

na zaplatenie pohľadávky vo výške 239 700,- Sk s príslušenstvom od dlţníka M. H.. Túto

ţalobu ţalobca podal proti pasívne legitimovanému účastníkovi, ktorý vystupoval ako

kupujúci v kúpnej zmluve z 26. novembra 2007, ktorej vklad bol povolený Správou katastra

L. 17. decembra 2007, pod č. V X.. Vzhľadom na to, ţe ţalovaný je synom predávajúceho M.

H., je osobou blízkou v zmysle a zároveň je aj osobou, ktorá

má z tohto právneho úkonu prospech, nakoľko s dlţníkom odporovateľný právny úkon

dojednal. Právny úkon, ktorému odporuje ţalobca, bol urobený v posledných troch rokoch

medzi dlţníkom a osobou jemu blízkou

a týmto právnym úkonom bol veriteľ dlţníka ukrátený, pretoţe dlţníkovi nezostal ţiadny

majetok, z ktorého by mohol byť ţalobca ako oprávnený v rámci exekučného konania

prebiehajúceho na Okresnom súde Lučenec uspokojený. Podľa názoru súdu, kúpna zmluva

z 26. novembra 2007 bola uzavretá s úmyslom dlţníka ukrátiť veriteľa. Mal za to, ţe nakoľko

bol právny úkon urobený s osobou blízkou, veriteľ dlţníka nemusí preukazovať úmysel

dlţníka ukrátiť svojho veriteľa, pretoţe sa úmysel dlţníka ukrátiť svojho veriteľa predpokladá

a je na osobách dlţníkovi blízkych, aby preukázali, ţe úmysel dlţníka ukrátiť veriteľa

nemohli ani pri náleţitej starostlivosti poznať. Konštatoval, ţe nestačí tvrdenie ţalovaného

o tom, ţe o úmysle dlţníka ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nevedel a ani

nemohol vedieť, ale musí preukázať aj to, ţe o tomto úmysle nevedel a ani nemohol vedieť

napriek tomu, ţe vyvinul náleţitú starostlivosť k rozpoznaniu tohto úmyslu dlţníka. Mal

za to, ţe ţalovaný nepreukázal, ţe vyvinul náleţitú starostlivosť na rozpoznanie toho, či

predávajúci (jeho otec) ako dlţník veriteľa nesledoval týmto právnym úkonom ukrátenie

veriteľa a ţe nemohol ani pri náleţitej starostlivosti poznať úmysel dlţníka ukrátiť svojho

veriteľa. Naopak z vykonaného dokazovania, a to aj z výpovede samého ţalovaného, mal

za preukázané, ţe ţalovaný vedel o tom, ţe ţalobca má pohľadávku voči jeho otcovi, a ţalobe

vyhovel. O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo 7. septembra 2010, sp.zn.

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil. S poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2

O.s.p konštatoval, ţe sa stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a správnosťou jeho

dôvodov. Rozsudok súdu prvého stupňa označil za logický, vyčerpávajúci, dôvody v ňom

uvedené zrozumiteľné a správne odôvodnený. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol

podľa a

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný. Namietal, ţe postupom

súdu prvého stupňa, ako aj odvolacieho súdu, mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom

( ), ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b) O.s.p) a ţe napadnuté rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). K odňatiu

moţnosti konať pred súdom malo dôjsť podľa názoru ţalovaného tým, ţe mu súdy nedoručili

vyjadrenie ţalobcu k odvolaniu. K procesnej vade podľa došlo aj

tým, ţe súdy niţších stupňov nedostatočne odôvodnili svoje rozhodnutia, keď sa nezaoberali

jeho argumentmi, ani ním predloţenými relevantnými dôkazmi, neprihliadli a ani nevysvetlili,

prečo tvrdenia ţalobcu povaţovali za dôveryhodnejšie neţ výpovede svedkov ním

navrhnutých a tieţ tým, ţe nevykonali ním navrhnutý dôkaz - výsluch svedkyne A. M..

Navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec

súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Ţalobca navrhol dovolanie zamietnuť ako nedôvodné a zároveň ţiadal priznať náhradu

trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré moţno napadnúť dovolaním ( a nasl. ).

V zmysle dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa .

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním ţalovaného nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej

veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.

Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie

ţalovaného nie je podľa aţ 3 procesne prípustné.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vţdy, či

dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,

ktoré zistenie by viedlo k záveru, ţe dovolanie je prípustné bez ohľadu na procesnú formu

rozhodnutia odvolacieho súdu a spôsob jeho rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len

na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie

a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

písm. a/ aţ g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku

spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o prípad odňatia

moţnosti účastníka pred súdom konať, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania

vo veciach, ktoré moţno začať len na návrh, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom

alebo súdom nesprávne obsadeným).

Z vymenovaných procesných vád je v dovolaní výslovne namietaná vada konania

podľa , t.j., ţe účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť

pred ním konať.

Podľa ustanovenia dovolanie je prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť

konať pred súdom. Pod odňatím moţnosti pred súdom konať v zmysle tohto ustanovenia treba

rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho

procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia

a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Ţalovaný namietal, ţe odňatiu moţnosti konať pred súdom došlo tým, ţe mu nebolo

doručené vyjadrenie ţalobcu k jeho odvolaniu proti rozsudku súdu prvého stupňa.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Z ustanovenia vyplýva, ţe kaţdý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti, a aby sa

mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý má

právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu a tomu

zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní

predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umoţniť stať sa účastníkom konania

so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia

vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 II. ÚS

14/2001, z 13. novembra 2002 , z 5. apríla 2007).

Podľa upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

V zmysle majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie

a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké moţnosti na uplatnenie ich práv.

Z obsahu spisu vyplýva, odvolanie podané ţalovaným proti rozsudku súdu prvého

stupňa (č.l. 230-234) bolo doručené právnej zástupkyni ţalobcu 25. júna 2010. Písomné

vyjadrenie ţalobcu k tomuto odvolaniu z 5. júla 2010 (č.l. 239-242) bolo súdu prvého stupňa

doručené 8. júla 2010, pričom zo spisu nevyplýva, ţe by bolo doručené ţalovanému.

Právo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov

treba povaţovať za súčasť práva na spravodlivý proces. Nedoručenie vyjadrenia účastníka

konania druhému účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred

súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti

práva na spravodlivý proces. Keďţe v danej veci vyjadrenie ţalobcu k odvolaniu nebolo

doručené ţalovanému, treba konštatovať, ţe v tejto súvislosti nebolo moţné odvolacie

konanie povaţovať za spravodlivé.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje aj na rozhodnutie ESĽP zo dňa

27. apríla 2010 v prípade H. proti Slovenskej republike, v ktorom bolo poukázané

na to, ţe princíp rovnosti zbraní, ako jeden zo znakov širšieho konceptu spravodlivého

súdneho konania, vyţaduje, aby kaţdej procesnej strane bola daná primeraná moţnosť

predniesť svoju záleţitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej

pozície vis – á - vis proti jej protistrane (pozri, napríklad, Nideröst-Huber proti Švajčiarsku,

18. februára 1997, ods. 23, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-I).

Okrem tejto poţiadavky koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje

právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príleţitosť

nielen predloţiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa

so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predloţené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie

súdu a vyjadriť sa k nim (pozri Nideröst-Huber, citované vyššie, ods. 24; a Milatová, citované

vyššie, ods. 59). Právo na spravodlivé súdne konanie však nie je absolútne a jeho rozsah sa

môţe meniť v závislosti od špecifických okolností predmetného prípadu (pozri Asnar proti

Francúzsku (č. 2), č. 12316/04, ods. 26, 18. október 2007; a Vokoun proti Českej republike,

č. 20728/05, ods. 26, 3. júl 2008).

Dovolací súd poukazuje aj na to, ţe význam poţiadavky, aby bolo vyjadrenie

k odvolaniu zaslané všetkým účastníkom konania, spočíva v potrebe zabezpečenia, aby

procesné strany mali vieru vo výkon spravodlivosti a aby im nebola odopretá moţnosť

vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré by mohli ovplyvniť rozsudok súdu. Bolo povinnosťou

odvolacieho súdu, aby pred svojím rozhodnutím o odvolaní ţalovaného, o ktorom rozhodoval

bez nariadenia pojednávania v zmysle , poskytol dovolateľovi moţnosť

vyjadriť sa k písomnému podaniu ţalobcu (vyjadreniu k odvolaniu).

Preto dovolací súd dospel k záveru, ţe došlo k porušeniu základného práva dovolateľa

na súdnu ochranu podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (viď aj nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. ), v dôsledku čoho bola dovolateľovi odňatá moţnosť konať

pred súdom ( ).

Procesná vada podľa ustanovenia zakladá prípustnosť dovolania

a je zároveň tieţ dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretoţe

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou nemôţe byť

povaţované za správne. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (, ). Vzhľadom

na dôvod zrušenia sa nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými v dovolaní.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 16. marca 2011

JUDr. Vladimír Magura, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Falbová