Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
5e3/362613.e415ce.pdf
PDF · 103.45 KB
No categories available
6Cdo/176/2010
Najvyšší súd 6 Cdo 176/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu M. V. bývajúceho v B.
v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. D. Š advokátkou so sídlom v B. proti ţalovanému B.
s.r.o. so sídlom v B. IČO : X.X. v dovolacom konaní zastúpenému JUDr. T. Č. advokátkou so
sídlom v B, o nahradenie vyhlásenia vôle žalovaného na uzavretí zmluvy, vedenej na
Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 16 C 114/2009, o dovolaní ţalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 4. marca 2010 sp. zn. 16 Co 11/2010 takto
rozhodol:
Dovolanie ţalobcu o d m i e t a .
Ţalobca je povinný zaplatiť ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania v sume
74, 61 Eur na účet advokátky ţalovaného JUDr. T. Č. vedený v T.T. pobočka B.B. č. X do 3
dní od právoplatnosti uznesenia.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 30. novembra 2009 č. k. 16 C 114/2009-95
zamietol návrh, ktorým sa ţalobca domáhal nahradenia vyhlásenia vôle ţalovaného pri
uzavretí zmluvy o prevode vlastníctva bytu a ţalobcovi uloţil povinnosť nahradiť ţalovanému
trovy konania v sume 464,54 eur v lehote do troch dní. Ţalobu zamietol po zistení, ţe
dôvodnosť takejto ţaloby proti povinnému subjektu je daná len v prípade, ţe sa pri odpredaji
bytu postupuje podľa ustanovení § 16 a nasl. a § 29 a nasl. zákona č. 182/1993 Z. z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov, čo nebol prípad ţalobcu.
Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie ţalobcu rozsudkom zo 4. marca 2010
sp.zn. 16 Co 11/2010 rozsudok okresného súdu potvrdil a rozhodol o trovách odvolacieho
konania. V súlade s ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p. sa stotoţnil s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, poukázal na dôvody prvostupňového rozhodnutia a na doplnenie a zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia pripojil ešte ďalšie dôvody.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie ţalobca. Navrhol, aby
dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu spolu s rozhodnutím súdu prvého stupňa zrušil a vec
vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil tým, ţe súdy
mu nesprávnym postupom odňali moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Súdom vytýkal, ţe neboli vykonané dôkazy o vykonanie ktorých ţiadal, ako i nesprávnu
aplikáciu práva, ktorou malo dôjsť k odňatiu moţnosti konať pred súdom.
Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe navrhuje dovolanie ţalobcu zamietnuť
a priznať náhradu trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
ţe dovolanie podala včas oprávnená osoba (§ 240 ods. 1 O.s.p.),skúmal najskôr, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. O.s.p.). Dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1
O.s.p.) a dospel k záveru, ţe smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné,
preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu,. pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V preskúmavanej veci ţalobca napadol dovolaním rozsudok odvolacieho súdu, ktorým
odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (§ 219 O.s.p.).
Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku
odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 238 ods. 2 a ods. 3 O.s.p.
Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu
obsahujúce právny názor v tejto veci. Preto dovolanie podľa § 238 ods. 2 O.s.p. neprichádza
do úvahy. Nejedná sa ani o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť
dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ani nešlo o
potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil
neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Dovolanie nie je preto
prípustné ani podľa § 238 ods. 3 O.s.p.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných
vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p. neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p. ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie
nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j. či
v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,
riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne
rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci
podľa zákona bol potrebný, odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania
vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom).
Osobitne sa zaoberal námietkou dovolateľa, ţe konanie trpí vadou uvedenou v § 237
písm. f/ O.s.p. spočívajúcou v odňatí moţnosti účastníkovi konať pred súdom, ktoré mali
konajúce súdy spôsobiť svojim postupom tým, ţe nevykonali ţalobcom navrhnuté dôkazy
a vec nesprávne právne posúdili.
Dôvodom,. ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., je taký
vadný procesný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme
moţnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia
účinnej ochrany jeho práv.
Pokiaľ dovolateľ namietal, ţe odvolací súd mu odňal moţnosť konať pred súdom tým,
ţe nevykonal ním navrhnuté dôkazy, treba uviesť, ţe podľa ustálenej judikatúry platí,. ţe
takýto postup súdu nemoţno zásadne povaţovať za odňatie moţnosti konať pred súdom.
Účastníci sú totiţ povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom za dôkaz
môţu slúţiť všetky prostriedky,. ktorými moţno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov,
znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov a právnických osôb, listiny, ohliadka
a výsluch účastníkov (§ 120 ods. l veta prvá a § 125 veta prvá O.s.p.). O tom, ktoré
z navrhnutých dôkazov (ale aj z tých, ktoré navrhnuté neboli) budú vykonané, rozhoduje však
súd. Z uvedeného je zrejmé, ţe Občiansky súdny poriadok účastníkovi konania priznáva
právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Toto procesné oprávnenie dovolateľ v danej veci
aj vyuţil (nebolo mu odňaté). Rozhodnutie o tom, či navrhnutý dôkaz bude vykonaný,
ponecháva súdu. Odvolací súd preto svojim postupom dovolateľa nevylúčil z realizácie
ţiadneho procesného práva, ktoré mu Občianky súdny poriadok priznáva.
V posudzovanej veci nejde ani o prípad, kedy by odvolací súd (súd prvého stupňa)
nevykonal ţiaden účastníkmi navrhnutý dôkaz. Preto ani v tejto súvislosti nemoţno hovoriť
o odňatí moţnosti konať pred súdom.
Pokiaľ dovolateľ zastáva názor o odňatí moţnosti pred súdmi konať nesprávnym
právnym posúdením veci, dovolací súd poznamenáva, ţe § 237 písm. f/ O.s.p. odňatie
moţnosti účastníka konať pred súdom výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou
súdu, a nie s právnym hodnotením veci v napadnutom rozhodnutí. Právnym posúdením veci
súd vo všeobecnosti účastníkovi neodníma moţnosť uplatnenia jeho procesných práv
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď R 43/2003).
Právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je relevantný dovolací dôvod,ktorý
moţno úspešne uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov, ale samo o sebe nezakladá
zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď
napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 102/2004,
sp.zn. 2 Cdo 282/2006, sp.zn. 3 Cdo 174/2005 a sp.zn. 4 Cdo 165/2003).
Dovolateľ teda neopodstatnene namietal,. ţe súdy niţších stupňov mu nesprávnym
postupom odňali moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Dovolací súd nezistil ani existenciu ţiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého
v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/ aţ e/ a g/ § 237 O.s.p. Dovolanie v tejto
veci preto ani podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je. Napokon dovolateľ vady
uvedené v týchto zákonných ustanoveniach ani nenamietal.
So zreteľom na vyššie uvedené dôvody moţno uzavrieť,. ţe dovolanie ţalobcu
smerovalo proti rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému podľa § 238 O.s.p. prípustné nie
je; keďţe neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd
Slovenskej republiky jeho dovolanie ako neprípustné odmietol (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.).
Ţalovaný mal v dovolacom konaní úspech,. preto mu patrí právo na náhradu trov
konania proti ţalobcovi,. ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). V dovolacom konaní ţalovanému vznikli trovy
v súvislosti s odmenou za právne sluţby poskytnuté advokátom. Odmena za jeden úkon
právnej sluţby činí sumu 55,49 Eur, pričom patrí za jeden úkon právnej sluţby a to písomné
vyjadrenie k dovolaniu z 3. augusta 2010 (§ 10 ods. 1 a 6 v spojení s § 14 ods. 1 písm. b/
vyhl. č. 655/2004 Z.z.) a jeden krát reţijný paušál v rozsahu jednej stotiny výpočtového
základu za úkon právnej sluţby (§ 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky) v sume 7,21 Eur. Dovolací
súd v zhode s doterajšou praxou (porovnaj napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 20. februára 2008 sp.zn. 2 Cdo 236/2007 z 13. októbra 2008 sp.zn.
3 Cdo 196/2008) vzal zreteľ k tomu, ţe právna zástupkyňa ţalovaného ho zastupovala uţ
v konaní pred obomi súdmi niţšieho stupňa, a preto pri rozhodovaní o výške trov právneho
zastúpenia, nepriznal ţalovanému náhradu trov právneho zastúpenia aj za úkon právnej sluţby
– prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom. Celkove vznikli
ţalovanému trovy v sume 74,61 Eur (po pripočítaní DPH 19%), ktoré je ţalobca povinný
zaplatiť na účet advokátky ţalovaného (§ 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 veta prvá
O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. marca 2011
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová