Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 30 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (40)62b/362348.f3ecb9.pdf
PDF · 174.59 KB
No categories available
7Cdo/23/2011
Legal thesis Official
Najvyšší súd 7 Cdo 23/2011
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného Z. so sídlom v B.,
zastúpeného Mgr. F. N., advokátom v B., proti povinnému P., so sídlom v D. H.,
o vymoženie 44 390,89 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn.
25 Er 759/2008 , o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 19. apríla 2010 sp. zn. 17 CoE 56/2010, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Zvolen uznesením z 23. novembra 2009 č. k. 25 Er 759/2008 – 45
exekúciu, vykonaním ktorej poveril dňa 17. 10. 2008 súdneho exekútora JUDr. A. S.,
Exekútorský úrad L., na základe exekučných titulov - platobného výmeru číslo 1199/2001
a platobného výmeru číslo 1200/2001 z 5. 11. 2001 vydaných správcom konkurznej podstaty
P.D.Z.P., JUDr. E. V., zastavil a návrh povinného na odklad exekúcie zamietol. Uviedol, že
v čase vydania exekučných titulov ( 5. 11. 2001 ) postavenie zdravotných poisťovní upravoval
zákon č. 273/1994 Zb. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení
Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových
a občianskych zdravotných poisťovní ( ďalej len zákon č. 273/1994 Z. z. ) v znení predpisov
účinných k 5. 11. 2001. Tento zákon bol zrušený s účinnosťou od 1. 11. 2004 zákonom č.
581/2004 Z. z., z ktorého ustanovenia § 77a ods. 9 vyplýva, že konanie začaté pred
nadobudnutím jeho účinnosti sa dokončia podľa zákona č. 273/1994 Z. z. V dôsledku
zrušenia povolenia na zriadenie zdravotnej poisťovne ( rozhodnutím Ministerstva
zdravotníctva Slovenskej republiky z 1. 7. 1999, právoplatným 17. 7. 1999 , číslo 3215/1999-
A ) sa P.D.Z.P. dostala zo zákona do likvidácie ( § 34 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z. z. ) .
Následne rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave z 20. 4. 2001 č. k. 7K 70/2001 bol podľa
zákona č. 328/1001 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov na majetok
poisťovne vyhlásený konkurz. Platobné výmery, ktoré majú byť v predmetnej veci
exekučným titulom neboli vydané zdravotnou poisťovňou, ale správcom konkurznej podstaty
úpadcu , ktorý nie je oprávnený vydávať individuálne právne akty, ktoré sú exekučným
titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Preto ide o právne akty nulitné, pri
ktorých sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp správnosti, ale má to za
následok , že takéto rozhodnutia nie je možné vykonať. Nie sú totiž aktom štátnej správy ,
resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň akoby neexistoval. Takto
treba hľadieť aj na platobné výmery vydané správcom konkurznej podstaty , čoho dôsledkom
je, že v predmetnej veci absentuje exekučný titul pre vykonanie exekúcie a je daný dôvod
v zmysle § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku na zastavenie exekúcie. V tejto súvislosti
poukázal na právne závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 22. 4. 2009 sp. zn. 3 M Cdo 20/2008. Nepovažoval za potrebné povoliť odklad exekúcie .
O trovách exekúcie nerozhodoval z dôvodu , že nemal k dispozícii vyúčtovanie trov exekúcie.
Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie oprávneného uznesením z 19. apríla 2010
sp. zn. 17 CoE 56/2010 uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým exekúciu zastavil
( napadnutý odvolaním ) , potvrdil ako vecne správne ( § 219 ods. 1 O. s. p. ). V plnom
rozsahu sa stotožnil s právnym názorom prvostupňového súdu, že platobné výmery č.
1199/2001 a č. 1200/2001 z 5. 11. 2001 sú nulitné právne akty , exekúcia prebieha v rozpore
so zákonom, z ktorého dôvodu musí byť zastavená. Uviedol, že správnosť záverov
okresného súdu, že platobné výmery vydané správcom konkurznej podstaty zaniknutej
zdravotnej poisťovne nie sú exekučným titulom , je potvrdená aj uznesením Ústavného súdu
Slovenskej republiky z 18. 2. 2010 č. k. III. ÚS 86/2010 . Týmto odmietol sťažnosť
oprávneného proti uzneseniu odvolacieho súdu v exekučnom konaní , v ktorom krajský súd
rovnako konštatoval, že správca konkurznej podstaty zaniknutej zdravotnej poisťovne nebol
oprávneným orgánom na vydanie platobných výmerov ako individuálnych správnych aktov .
Platobný výmer vydaný správcom konkurznej podstaty je nulitným aktom , ktorý nikoho
nezaväzuje a hľadí sa naň, ako by neexistoval. Ak potom krajský súd dospel k záveru, že
neexistuje relevantné rozhodnutie v zmysle § 41 Exekučného poriadku, ktoré by bolo
spôsobilé byť exekučným titulom , správne rozhodol, ak sa stotožnil so záverom súdu prvého
stupňa o neprípustnosti exekúcie a zastavení exekučného konania. Ústavný súd súčasne
konštatoval, že závery oboch konajúcich súdov o tom, že správca konkurznej podstaty je
nepríslušným orgánom na vydávanie platobných výmerov zdravotnej poisťovne v konkurze,
a teda jeho rozhodnutie majúce povahu nulitného aktu ( paktu ) , ktorý nemohol mať žiadne
účinky ani nikoho zaväzovať, sú úplne správne. V tomto uznesení ústavný súd reagoval aj na
argumenty oprávneného týkajúce sa odkazu na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky z 10. 12. 2008 č. k. I. ÚS 415/08 tak, že v danom prípade išlo o odlišnú právnu
situáciu, keď námietky sťažnosti predostrel účastník konania, ktorý v rámci exekučného
konania zastával pozíciu povinného . Z toho potom vyplývali jeho odlišné možnosti brániť
svoje práva , ktoré ako (ústavný súd konštatoval), mohol využiť v rámci odvolacieho konania
proti rozhodnutiu, ktoré bolo exekučným titulom. Pri svojom rozhodnutí teda vychádzal
z uvedeného rozhodnutia ústavného súdu ako aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 22. 4. 2009 sp. zn. 3 MCdo 20/2008, na ktoré napokon poukázal aj súd prvého
stupňa.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie oprávnený. Navrhol ho ( ako
aj rozhodnutie súdu prvého stupňa ) zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie. Namietal, že rozhodnutia súdov nižších stupňov boli vydané v konaní postihnutom
procesnou vadou v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. ( § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. ) . K odňatiu
možnosti konať pred súdom podľa dovolateľa došlo v dôsledku nesprávneho právneho
posúdenia veci , pretože súdy nižších stupňov nesprávne kvalifikovali platobné výmery
( exekučné tituly ) ako nulitný akt a exekučné konanie bolo zastavené, napriek tomu, že na
takýto postup neboli splnené zákonné podmienky. Potom nemal možnosť ako oprávnený
realizovať svoje právo t. j. zákonom stanoveným postupom vymáhať pohľadávku. Podľa jeho
názoru nedostatok oprávnenia správneho orgánu vydať rozhodnutie, je dôvodom na jeho
zrušenie podľa § 250j ods. 3 O. s. p. , tento nedostatok možno odstrániť len v konaní podľa
piatej časti O. s. p. Správne súdnictvo. Absenciu takéhoto oprávnenia neprináležalo skúmať
súdu v exekučnom konaní ( obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z
5. 8. 2008 sp. zn. 20 Cdo 2588/2007, uznesenie Ústavného súdu Českej republiky z
20. 3. 2008 sp. zn. II. ÚS 2000/2007, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z
10. 12. 2008 sp. zn. I. ÚS 415/2008 ). K výkladu nulity správneho aktu nie je možné
pristupovať rozširujúcim spôsobom, jej dôvody treba vykladať reštriktívne. Pri nulitnom akte
musí ísť o jednoznačné, zjavné a hrubé porušenie zákona alebo procesných princípov .
Platobné výmery vydané v rámci právomoci zverenej správcovi konkurznej podstaty
zaniknutej zdravotnej poisťovne považoval za platné právne akty ( obdobne uznesenie
Krajského súdu v Bratislave zo 4. 10. 2007 sp. zn. 1 S 11/2007 , IČS 1007200121 ).
Povinný sa k dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
že dovolanie podal účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ) , zastúpený advokátom ( § 241
ods. 1 O. s. p.). skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť dovolaním ( § 236 a nasl. O. s. p. ) a bez nariadenia dovolacieho
pojednávania ( § 243a ods. 3 O. s. p. ) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa ( § 236 ods. 1 O. s. p. ).
V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je
prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu ( § 239 ods. 1 písm. a/
O. s. p. ) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( § 239 ods. 1 písm. b/ O. s. p. ). Podľa § 239
ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo
potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa , ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na
podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní ( neuznaní ) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné ( nevykonateľné ) na území Slovenskej
republiky .
Dovolaním je v danom prípade napadnuté uznesenie odvolacieho súdu ,ktorým
potvrdil výrok uznesenia súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie , takéto uznesenie
nevykazuje znaky niektorého z vyššie uvedených uznesení v zmysle § 239 O. s. p. Preto je
dovolanie podľa tohto ustanovenia neprípustné.
So zreteľom na zákonnú povinnosť ( § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p. ) skúmať vždy,
či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/, zaoberal sa dovolací súd i otázkou, či
konanie nie je postihnuté niektorou z akýchto vád ( t. j. či v danej veci nejde o prípad
nedostatku právomoci súdov, nedostatku spôsobilosti účastníka , riadneho zastúpenia
procesne nespôsobilého účastníka , prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv
začatého konania , o prípad nepodania návrhu na začatie konania , hoci podľa zákona bol
potrebný, o prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania
vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným ). Existencia vád takejto povahy
nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto ani z týchto ustanovení
vyvodiť nemožno.
Dovolateľ namietal, že konanie je postihnuté vadou v zmysle ustanovenia § 237 písm.
f/ O. s. p. , pretože postupom odvolacieho súdu ( ako aj prvostupňového súdu ) došlo
k zastaveniu exekúcie v dôsledku nesprávneho právneho záveru, podľa ktorého sú platobné
výmery ( exekučné tituly ) nulitnými právnymi aktmi z dôvodu , že správca konkurznej
podstaty zrušenej zdravotnej poisťovne nebol oprávneným na ich vydanie.
Otázka, či správca konkurznej podstaty zrušenej zdravotnej poisťovne (ne) bol
oprávnený vydať platobné výmery, je otázkou smerujúcou k materiálnej ( ne ) vykonateľnosti
( neexistencie ) exekučného titulu. Exekučný súd je vždy povinný skúmať, či rozhodnutie
uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je skutočne exekučným titulom v zmysle
Exekučného poriadku, najmä či bolo vydané orgánom oprávneným na jeho vydanie.
Exekučný súd je povinný skúmať túto podmienku ex officio , a to už pri vydaní poverenia na
vykonanie exekúcie, prípadne neskôr počas celého exekučného konania a v prípade zistenia
nedostatku materiálnej vykonateľnosti , je povinný exekúciu aj bez návrhu zastaviť.
Vychádzajúc z ustanovenia § 34 zákona č. 273 / 1994 Z. z. pohľadávky zrušenej
zdravotnej poisťovne na poistnom a poplatku z omeškania prechádzajú zo zákona na
Všeobecnú zdravotnú poisťovňu , prípadne na inú zdravotnú poisťovňu, ktorá prevzala
poistencov. Tieto pohľadávky preto nie sú súčasťou konkurznej podstaty zrušenej zdravotnej
poisťovne . Treba uviesť, že v zmysle § 84 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných
poisťovniach , dohľade nad zdravotnou poisťovňou a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
prešli totiž najneskôr 1. 10. 2005 všetky nedokončené konania o určenie výšky poistného
a súvisiacich nárokov zo všetkých existujúcich poisťovní na Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou .
V dôsledku zrušenia povolenia na zriadenie zdravotnej poisťovne ( nadobudlo
právoplatnosť 17. 7. 1999 ) sa P.D.Z.P. zo zákona dostala do likvidácie ( § 34 ods. 4 zákona č.
273/1994 Z. z. ) . Následne rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave z 20. 4. 2001 sp. zn. 7
K 70/2001 bol podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších
predpisov na majetok poisťovne vyhlásený konkurz. Správca konkurznej podstaty úpadcu
v priebehu konkurzného konania vydal platobné výmery č. 1199/2001 a 1200/2001 z 5. 11.
2001 , ktoré rozhodnutia mali byť exekučnými titulmi pre exekúciu prebiehajúcu v danom
konaní .
Ako už bolo uvedené vyššie , dovolací súd pre ďalší procesný postup považoval za
určujúcu otázku, či exekučné tituly, ktorými majú byť v danej veci platobné výmery z
5. 11. 2001 číslo 1199/2001 a 1200/2001 , vydané JUDr. E. V., správcom konkurznej
podstaty úpadcu ( pôvodného oprávneného ) P.D.Z.P. , ktorých právnym dôvodom je predpis
poistného v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z. z. , sú exekučnými titulmi v zmysle
ustanovenia § 41 Exekučného poriadku.
Predpokladom exekúcie je existencia rozhodnutia ( okrem ak sa exekúcia vykonáva na
základe vykonateľnej notárskej zápisnice ) . O aké rozhodnutie sa musí jednať podrobnejšie
upravujú ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Vo všeobecnosti exekučným titulom je
vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje
majetok ( § 41 ods. 1 Exekučného poriadku ) . Ustanovenie § 41 ods. 2 Exekučného poriadku
taxatívne vymenúva , na podklade akých rozhodnutí je možné vykonať exekúciu. Okrem
iných, exekúciu je možné vykonať na základe vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej
správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste ( § 41 ods. 2
písm. f/ Exekučného poriadku ). Za účinnosti zákona č. 273/1994 Z. z. pôsobnosť orgánu
verejnej správy vykonávali aj zdravotné poisťovne. Preto boli v zmysle ustanovení § 19 ods. 2
a 3 uvedeného zákona oprávnené vydávať rozhodnutia ( platobné výmery ) o predpise
poistného. Na uvedené konanie sa v zmysle ustanovení § 58 zákona č. 273/1994 Z. z.
vzťahovali predpisy o správnom konaní, pričom právoplatné rozhodnutie bolo preskúmateľné
súdom ( § 58 ods. 5 ). Platobné výmery , ktoré majú byť v prejednávanej veci exekučnými
titulmi, neboli vydané zdravotnou poisťovňou, ale správcom konkurznej podstaty úpadcu,
ktorý bol poverený spravovať majetok zdravotnej poisťovne. Preto je rozhodujúce vyriešiť
otázku, či platobné výmery vydané správcom konkurznej podstaty sú exekučným titulom ,
pričom túto otázku je potrebné posudzovať v závislosti od postavenia správcu konkurznej
podstaty a rovnako od toho, či oprávnenie predpisovať poistné vyhlásením konkurzu trvá
( resp. či nezaniklo ).
Pod majetkom úpadcu vo všeobecnosti treba rozumieť aj pohľadávky úpadcu, ktoré
existovali v čase vyhlásenia konkurzu na jeho majetok. Z toho vyplýva, že správca
konkurznej podstaty má pri správe majetku úpadcu oprávnenie nakladať s majetkom podstaty
a prechádza na neho aj výkon práv a povinností , ktoré súvisia s nakladaním s majetkom
podstaty ( § 14 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní ). Z ustanovení
uvedeného zákona však nevyplýva oprávnenie vydávať akty aplikácie práva – individuálne
akty orgánu verejnej moci ( správy ). Pod správou majetku úpadcu vo vyššie uvedenom
zmysle preto nemožno rozumieť výkon práv prislúchajúci orgánu verejnej moci ( zdravotnej
poisťovne ) vrátane schopnosti vydávať individuálne akty aplikácie práva. Správca
konkurznej podstaty bez ďalšieho nenadobúda postavenie orgánu verejnej správy
s rozhodovacou právomocou v zmysle právomoci vydávať akty aplikácie práva, má iba právo
a povinnosť vykonať všetky nevyhnutné a potrebné právne úkony ( napr. podať žalobu,
opravné prostriedky a iné ) v záujme uspokojenia pohľadávok úpadcu. Postavenie orgánu
verejnej správy by mohlo byť správcovi konkurznej podstaty dané len právnou úpravou, ktorá
by expressis verbis takúto právomoc správcovi konkurznej podstaty priznávala. Pokiaľ takúto
právnu úpravu právny poriadok neobsahuje, správca konkurznej podstaty nie je oprávnený
vydávať individuálne právne akty , ktoré sú exekučným titulom v zmysle ustanovení § 41
Exekučného poriadku ( viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. 4. 2009
sp. zn. 3 MCdo 20/2008 ).
V tomto smere treba uviesť, že predmetné pohľadávky ( na nezaplatenom poistnom )
zrušenej zdravotnej poisťovne nepatrili do konkurznej podstaty, nakoľko v zmysle
ustanovenia § 34 ods. 3 zákona č. 273/1994 Z. z. prešli na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu,
prípadne na inú zdravotnú poisťovňu. Správca ani úpadca preto nemal vecný dôvod tieto
pohľadávky ( patriace inému subjektu ako úpadcovi ) predpisovať a vymáhať. Právo
predpísať poistné zo zrušenej zdravotnej poisťovne na správcu konkurznej podstaty by tak
musel pripustiť zákon, t. j. vymáhať dlžné poistné v postavení orgánu verejnej moci
uskutočňujúceho výkon rozhodnutia voči tretím osobám, to ale z právnej úpravy nevyplýva.
Predpokladom pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a následné vydanie
upovedomenia o začatí exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia, pričom sa musí
jednať o rozhodnutie vykonateľné po materiálnej aj formálnej stránke. Iba vykonateľné
rozhodnutie totiž umožňuje v exekučnom konaní vynútiť plnenie. Súd sa pri skúmaní toho, či
rozhodnutie je vykonateľné zaoberá predovšetkým tým, či ide o rozhodnutie , ktoré možno
vykonať podľa Exekučného poriadku a či je rozhodnutie vykonateľné po formálnej aj
materiálnej stránke . Ide pritom o predpoklady, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti .
Súčasťou týchto predpokladov je, že exekučný titul bol vydaný orgánom vybaveným
právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba, ide o právny akt
nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti, ale
má za následok , že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať. Nie je totiž aktom verejnej
moci ( aktom aplikácie práva ) . Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň akoby
neexistoval, ako správne uzavrel odvolací súd.
Vzhľadom na uvedené treba aj na vydanie platobných výmerov správcom konkurznej
podstaty zaniknutej zdravotnej poisťovne v danej veci hľadieť ako na nulitné akty. Potom
v predmetnej veci absentuje exekučný titul pre vykonanie exekúcie. Pokiaľ ide o dôsledky
nulitného aktu dovolací súd poukazuje na zaužívanú rozhodovaciu prax vychádzajúcu
z rozhodnutí uverejnených v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod
č. 56/1995, č. 58/1997, č. 70/1998, č. 72/1998 ), z ktorých vyplýva záver, že výkon
rozhodnutia je neprípustný, ak je exekučný titul nulitným právnym aktom .
Z uvedených dôvodov dovolací súd nezistil, že by konanie pred súdmi oboch nižších
stupňov trpelo namietanou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.
Keďže prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239 O. s. p., ani
z ustanovenia § 237 O. s. p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie oprávneného
podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol ako smerujúce
proti rozhodnutiu, ktoré nemožno napadnúť týmto opravným prostriedkom. So zreteľom na
dôvod, pre ktorý dovolanie odmietol, nezaoberal sa vecnou správnosťou dovolaním
napadnutého uznesenia odvolacieho súdu.
V dovolacom konaní úspešnému povinnému dovolací súd náhradu trov dovolacieho
konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy v tomto konaní nevznikli ( § 243b ods. 5 O. s. p.
v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p. ).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. marca 2011
JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta