Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_74Ek-737-2018.pdf
PDF · 172.83 KB
Case nature
Subarea
74Ek/737/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, so sídlom Suľany 243, 951 25 Hruboňovo, IČO: 45 741 905, práv. zást.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s.r.o., so sídlom Martina Granca 3, 841 02 Bratislava - mestská časť Dúbravka, IČO: 52 262 821, proti povinnému: PEBAR, s. r. o., so sídlom Papiernická 1788/9, 034 01 Ružomberok, IČO: 46 949 976, práv. zást.: Mgr. Michal Krákorník, advokát, so sídlom Štiavnická 2018/7, 034 01 Ružomberok, IČO: 42 387 761, o vymoženie 1.716,- EUR a trov exekúcie, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e . II. Súd ukladá oprávnenému povinnosť nahradiť trovy právneho zastúpenia povinného v sume 99,74 EUR na účet právneho zástupcu povinného do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. III. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a . IV. Súd súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal dňa 27.04.2018 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 1.716,- EUR a trov exekúcie, na základe exekučného titulu - rozhodcovské uznesenie vydané ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom, sp. zn. RD/168/2017 zo dňa 19.09.2017. 2. Poverením zo dňa 05.06.2018 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Augustína, so sídlom exekútorského úradu Framborská 3605/41, 010 01 Žilina, IČO: 42 277 825, ktorý ju vedie pod sp. zn. 384 EX 337/2018. 3. Súdnemu exekútorovi bol od povinného dňa 22.06.2018 doručený návrh na zastavenie exekúcie v ktorom prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný v rozpore s Exekučným poriadkom, na základe nespôsobilého exekučného titulu. Rozhodca, ktorý rozhodcovské uznesenie vydal, nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať, nakoľko nebola preukázaná existencia rozhodcovskej zmluvy/rozhodcovskej doložky. Aj rozhodcovský rozsudok (kauzálne súvisiaci s rozhodcovským uznesením) na základe ktorého vykonáva totožný súdny exekútor exekúciu vedenú pod sp. zn. 384EX 267/2018 bol napadnutý na Okresnom súde Bratislava V, kde je vedené konanie pod sp. zn. 29Cr/9/2018, pričom dôvody povinného smerujúce k jeho zrušeniu spočívajú v neexistencii rozhodcovskej zmluvy a teda v nepríslušnosti rozhodcovského súdu. Oprávnený v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 384EX 267/2018 a povinný medzi sebou uzavreli zasielateľskú zmluvu podľa Obchodného zákonníka, ktorej súčasťou nebola rozhodcovská zmluva a ani rozhodcovská doložka. Vôľa oprávneného J.T.M. Trans, s.r.o., Bytčická 89, Žilina, IČO: 46 904 972 rozhodnúť prípadný spor pred rozhodcom Rozhodcovským súdom ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, Suľany 243, Hruboňovo, resp. jediným rozhodcom Ing. Milošom valachom vyplýva len z nimi tvrdeného a ničím nepreukázaného konštatovania o údajných všeobecných zasielateľských podmienkach, na ktoré odkazoval len nimi vystavený daňový doklad bez písomného prejavu vôle povinného (či už listinnou formou alebo elektronickými prostriedkami), že súhlasia s konaním pred rozhodcovským súdom, resp. jediným rozhodcom. Oprávnený podotýka, že pred uzatvorením predmetnej zasielateľskej zmluvy, ktorá bola uzatvorená tak, že na základe objednávky povinného spoločnosti J.T.M. Trans, s.r.o. tak v rámci
zmluvného vzťahu s klientom - povinným bola vystavená faktúra, a to v čase po vykonaní prepravy. Pokiaľ by pred uzatvorením zasielateľskej zmluvy klient mal vedomosť o nejakých zasielateľských podmienkach (ktorých existenciu zatiaľ nik nepreukázal) nikdy by nesúhlasil s riešením prípadných sporov pred rozhodcovským súdom, nakoľko ako vidíme aj v tomto prípade, tieto spory rozhodujú osoby neznalé práva s cieľom získať majetkový prospech od slušných ľudí, resp. podnikateľských subjektov. V danom prípade teda nešlo o dvojstranný právny úkon a nevznikla písomná rozhodcovská zmluva/doložka tak, ako to predpokladá § 4 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoKR“) a ani ďalšie zákonné možnosti uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy elektronickými prostriedkami, nakoľko spoločnosť J.T.M. Trans, s.r.o. elektronickými prostriedkami nekomunikovala. Nakoľko toho času prebieha súčasne exekučné konanie pod sp. zn. 384EX 267/2018 oprávnene sa domnievame, že exekučný súd nemal k dispozícii rozhodcovský spis, ktorý by mal byť súdu predložený, a tak exekučný súd nemohol náležite posúdiť uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, akýmkoľvek spôsobom predpokladaným zákonom o rozhodcovskom konaní. Z tohto dôvodu preto navrhujeme vykonať dokazovanie oboznámením sa s rozhodcovským spisom. Oprávnený je presvedčený, že exekučný súd nemôže ignorovať fakt, že exekučný titul vydal orgán bez právomoci. Ide o všeobecný postup, ktorý súd uplatňuje pri všetkých exekučných tituloch, bez ohľadu na to, kto je ich pôvodcom. Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov na poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom, ktorý na to mal právomoc, či je vykonateľné po stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní a pokiaľ uvedené podmienky splnené nie sú, mal by návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietnuť (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 31.03.2011, sp. zn. 7Cdo 23/2011, R 50/2012). Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či exekučný titul bol vydaný orgánom vybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba, ide o nulitný právny akt. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň tak, akoby neexistoval. V danom prípade predmetné uznesenie na podklade ktorého je vedené exekučné konanie nepochybne takýmto aktom je. Exekučný súd nie je bezvýhradne viazaný doložkou vykonateľnosti (platí pri všetkých exekučných tituloch) a v prípade, že titul je nulitným právnym aktom, potom nemôže nadobudnúť právoplatnosť ani vykonateľnosť. Aj v prípade, že účastník napadne rozhodcovský rozsudok na všeobecnom súde, nestráca takýto rozsudok právoplatnosť a aj napriek tomu nie je pre všeobecný súd záväzný. Nakoľko je teda predložené rozhodcovské uznesenie vydané orgánom, ktorý na jeho vydanie nemal právomoc, ide teda v zmysle vyššie uvedeného o nulitný právny akt, je potom nespôsobilý byť podkladom na výkon exekúcie. Takýto titul je v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku (vykonateľný exekučný titul v zmysle § 45 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku), a preto je namieste návrh na vykonanie exekúcie z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom v celom rozsahu zamietnuť. Zároveň nám nedá opomenúť skutočnosti tvrdené v Uznesení Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 33Er/80/2017 podľa ktorého možno mať pri tomto rozhodcovi pochybnosti o nestrannosti, nielen pre to, že si ho vždy vyberie strana, ktorej právnym zástupcom je právny zástupca oprávnených (teda ten istý právny zástupca vystupuje na strane žalobcov v rozhodcovských konaniach pred tým istým ad hoc rozhodcom aj v mnohých iných prípadoch), ale aj z dôvodu, že menovaný rozhodca uvedie všetky možné spôsoby uzavretia rozhodcovskej zmluvy uvedené v ZoRK (najmä ak sú závažné pochybnosti o jej písomnej existencii), aby takpovediac „napasoval“ svoju právomoc vec prejednať a rozhodnúť. Vo svetle týchto súvislostí sa zároveň vytráca zmysel a odlišnosť ad hoc rozhodcu ako príležitostného rozhodcu pri porovnaní so stálym rozhodcovským súdom. Okrem vyššie uvedených dôvodov je nevyhnutné uviesť, že vymáhaná suma je v rozpore tak s poctivým obchodným stykom ako aj v rozpore s dobrými mravmi. Je nepredstaviteľné, aby na základe obrany povinného v rámci rozhodcovského konania spočívajúcej v argumentácii o neexistencii rozhodcovskej zmluvy resp. doložky a tým pádom o vecnej nepríslušnosti rozhodcovského súdu, mala povinná platiť ničím neregulované absurdné poplatky rozhodcovského súdu vo výške 840,- EUR za námietku nedostatku právomoci súdu a 600,- EUR za námietku existencie resp. platnosti rozhodcovskej zmluvy, keďže tvrdenie o neexistencii rozhodcovskej zmluvy automaticky zakladá nepríslušnosť rozhodcovského súdu a tým pádom zodpovedanie otázky existencie platnosti rozhodcovskej zmluvy podmieňuje odpoveď na príslušnosť rozhodcovského súdu. Čo v prípade, ak by vyššie uvedené absurdné poplatky boli vo výške 100.000,- EUR a viac? Bolo by správne vydať poverenie aj v takomto prípade a vymáhať takto neregulované poplatky stanovené rozhodcovským súdom? Žalovaný uplatnil svoju zákonom danú možnosť brániť sa proti evidentnej svojvôli žalobcu a rozhodcu, nakoľko je presvedčený o nezákonnosti ich postupu, ktorý nemôže v právnom štáte požívať právnu ochranu. Koncepcia zavedenia inštitútu rozhodcovských súdov nebola mierená na absurdné vymáhanie peňazí od subjektov, ktorí rozhodcovské konania odmietajú. Zároveň exekučnému súdu
dávame na vedomie, že v pôvodnom rozhodcovskom konaní vedenom pod sp. zn. RD/168/2017 si žalobca J.T.M. Trans, s.r.o. uplatňoval od povinnej istinu 216,- EUR, čo znamená, že vymáhané poplatky v predmetnom konaní sú v zjavnom nepomere s výškou uplatnenej istiny, predstavujú takmer 800% vymáhanej istiny. Naviac suma 276,- EUR (poplatok z hodnoty merita sporu) je vymáhaná tak v exekučnom konaní vedenom povereným exekútorom pod sp. zn. 384EX 267/2018, preto v tejto časti nemôže exekúcia prebiehať. Zároveň subsidiarita aplikácie civilného sporového poriadku tvrdená ad hoc rozhodcom podľa nášho názoru zakladá možnosť rozhodnúť o trovách rozhodcovského konania až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, preto v danom prípade došlo aj k predčasnému rozhodnutiu o trovách konania. Záverom dodávame, že na rozhodcovský súd bola podaná sťažnosť na Ministerstvo spravodlivosti s požiadaním o zodpovedanie otázky, či konanie ad hoc rozhodcu nezakladá naplnenie skutkovej podstaty niektorých trestných činov (nedovolené podnikanie) a zároveň bol podaný podnet príslušnému správcovi dane na preverenie priznania a uplatnenia dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na sumár vyššie uvedených skutočností navrhujeme, aby exekučný súd zastavil exekúciu a povinnému priznal náhradu trov právneho zastúpenia. 4. Súdny exekútor doručil súdu aj vyjadrenie oprávneného, ktorý prostredníctvom právneho zástupcu v podaní zo dňa 22.06.2018 uvádza, že námietky povinného v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 20.06.2018 sa netýkajú dôvodov uvedených v § 61k) Exekučného poriadku a má za to, že povinný neuviedol žiaden relevantný dôvod, ktorý umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekúciu, a ktorý je definovaný v § 61k) ods. 1 písm. a), b), d) Exekučného poriadku. Má za to, že od návrhu oprávneného na exekúciu nenastali žiadne okolnosti, ktoré by spôsobili zánik alebo zoslabenie práva na vymáhanie nárokov oprávneného v zmysle exekučného titulu, ktorým je právoplatné Rozhodcovské uznesenie RD/168/2017 z 19.09.2017 a ktoré nie je zrušené. Vyslovuje názor, že neexistuje žiaden zákonom a judikatórnou praxou predpokladaný dôvod na zastavenie exekúcie. Oprávnený poukazuje na skutočnosť, že je rozhodcovským súdom, nebol účastníkom rozhodcovského konania RD/168/2017 a z uvedeného dôvodu sa ho ako oprávneného netýkajú žiadne aktivity a podania povinného, ktorým napáda rozhodcovské konanie. Vo svojom vyjadrení cituje názor obsiahnutý v komentári zákona o rozhodcovskom konaní, ktorý považuje návrh na prieskum rozhodcovského uznesenia za návrh smerujúci proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, a nie proti rozhodcovskému súdu (ktorý nemá procesnú subjektivitu), ani proti jednotlivým rozhodcom. V zmysle uvedeného tvrdí, že rozhodcovské poplatky sa vyčísľujú v rozhodcovskom uznesení z toho dôvodu, že rozhodcovské uznesenie je uznesenie o právomoci rozhodcovského súdu a má následne rovnaké účinky ako rozhodcovský rozsudok. Oprávnený zdôrazňuje, že povinný nemôže žiadnym zákonom predpokladaným spôsobom napádať Rozhodcovské uznesenie RD 168/2017, to znamená, že nemôže napádať ani svoju povinnosť uhradiť rozhodcovské poplatky. Má za to, že povinný totiž nepodal návrh na kauzálne príslušný súd podľa § 21 ods. 4 Zákona č. 244/2002 Z. z. o zrušenie rozhodcovského uznesenia o právomoci a rozhodcovské uznesenie RD/168/2017 z 19.09.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.10.2017 je preto res iudicata. Oprávnený sa ďalej vyjadruje ku kompetencii exekučného súdu skúmať právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní a vyslovuje názor, že je vylúčené v spore z iného než spotrebiteľského právneho vzťahu skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. Svoje tvrdenie opiera o rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a má za to, že exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti voči označenému subjektu, a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek na tomto rozhodnutí meniť. Vyjadrenie povinného v návrhu na zastavenie exekúcie považuje za právne zmätočné, v ktorom bol vytvorený kompilát dojmov a pocitov a tieto povinný premiešal so spotrebiteľským rozhodcovským konaním, v ktorom exekučný súd môže skúmať základné konanie. Oprávnený uvádza, že povinný si objednal od spoločnosti J.T.M. Trans, s.r.o. vykonanie medzinárodnej prepravy prostredníctvom prepravnej zmluvy, ktorej súčasťou boli Všeobecné zasielateľské podmienky s rozhodcovskou doložkou. Podľa názoru oprávneného povinný túto rozhodcovskú doložku nepochybne prijal a následne bola predmetom rozhodcovského konania RD/168/2017 nezaplatená faktúra č. 212172017. Tvrdí, že spor nebol primárne o prepravnú zmluvu a že na predmetnej faktúre je nepochybne uvedený odkaz inkorporáciou na VZP-JTM s rozhodcovskou doložkou podľa § 4 ods. 3 písm. a) a § 4 ods. 4 Zákona č. 244/2002 Z. z. Oprávnený má za to, že povinný uvedenú faktúru prijal a dokonca ju neskôr uhradil, čím u povinného prišlo k nepochybnému uznaniu záväzku podľa § 323 a § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Oprávnený poukazuje na skutočnosť, že uznaním rozhodcovskej doložky uvedenej na faktúre prišlo aj k pristúpeniu k Rozhodcovským pravidlám ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha, ktoré mal povinný k dispozícii počas rozhodcovského konania. Uvádza, že povinný vedel o rozhodcovských poplatkoch za jednotlivé úkony, lebo rozhodcovské poplatky sú súčasťou všetkých rozhodcovských súdov. V
zmysle uvedeného oprávnený považuje rozhodcovské uznesenie RD/168/2017 za exekučný titul samotného rozhodcovského súdu, nakoľko sú v ňom vyčíslené rozhodcovské poplatky samostatného rozhodcovského súdu voči povinnému. S poukazom na dôvodovú správu k Zákonu č.244/2002 Z. z. je podľa názoru oprávneného nepochybné, že rozhodcovské uznesenie má podľa § 38 ods. 2 v spojení s § 35 Zákona č. 244/2002 Z. z. účinky res iudicata a pre účastníkov rozhodcovského konania má rovnaké právne účinky ako právoplatný rozsudok súdu a je záväzné pre všeobecné súdy. Na margo rozhodcovských poplatkov oprávnený uvádza, že ich rozhodcovský súd neustanovuje individuálne, ale tieto musia byť stanovené vopred, tak aby už pri začatí rozhodcovského konania strany sporu o nich vedeli. V zmysle uvedeného odmena rozhodcovského súdu môže byť jednoznačne určená v rozhodcovskej zmluve, alebo v rozhodcovských pravidlách. Oprávnený má jednoznačne za to, že nezaplatené rozhodcovské poplatky sú riadnym exekučným titulom samotného rozhodcovského súdu. Poukazuje na skutočnosť, že platenie rozhodcovských poplatkoch a iných poplatkoch rozhodcovského súdu ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha je určené v Rozhodcovských pravidlách rozhodcovského súdu ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha v čl. I. a § 1 ods. 2), 3) a 4) v nadväznosti na Prílohu č. 1 k rozhodcovským pravidlám RSMV ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha čl. II. § 6 ods. 1. Uvádza, že v zmysle súkromnej dohody organizačnú, technickú a ekonomickú agendu rozhodcovského súdu Ing. Miloša Valacha zabezpečuje ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo, vrátane platenia rozhodcovských poplatkov. Tvrdí, že v obsahu rozhodcovskej doložky (zmluvy) je podľa dohody strán ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo ustanovené za vybranú právnickú osobu podľa § 6 ods. 3 Zákona č. 244/2002 Z. z. a že povinný (toho času žalovaný) mal v čase uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy so spoločnosťou J.T.M. Trans, s.r.o. (toho času žalobca) uvedené dokumenty k dispozícii na webovej stránke ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo. Na margo týchto skutočností oprávnený vyslovuje názor, že žalobca a žalovaný to vzali na vedomie, čím vyslovili konkludentný súhlas s tým, že ich spor bude predložený dohodnutému rozhodcovskému súdu ad hoc rozhodcovi Ing. Milošovi Valachovi a konanie sa bude riadiť Rokovacími pravidlami a Rozhodcovskými pravidlami tohto rozhodcovského súdu. Ďalej sa oprávnený vyjadruje k skutočnosti, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať okolnosti, ktoré viedli k vydaniu exekučného titulu. S poukazom na uznesenie Okresného súdu Bratislava II a uznesenie Okresného súdu Topoľčany presadzuje názor, že v zmysle predmetného exekučného konania sa jedná o pohľadávku rozhodcovského súdu a že rozhodcovský poplatok je považovaný za prednostnú pohľadávku a jeho vymáhanie v exekučnom konaní je rovné vymáhaniu nezaplateného súdneho poplatku prostredníctvom Justičnej pokladnice. Oprávnený na záver upozorňuje na viacero povolených exekúcií za nezaplatené rozhodcovské poplatky vrátane exekučného Okresného súdu Banská Bystrica. Spomína, že vždy to bolo na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovské uznesenie. Uvádza, že rozhodcovské konanie RD/168/2017 prebiehalo pred ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom podľa § 8 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z., ktorý bol rozhodcovským súdom podľa § 7 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z., pričom rozhodcovský súd nebol účastníkom rozhodcovského konania. Oprávnený z vyššie uvedených dôvodov žiada Okresný súd Banská Bystrica, aby v konaní pod sp. zn. 74Ek/737/2018 (384Ex 337/18) návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol ako nedôvodný v celom rozsahu, a aby zaviazal povinného na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 59,86 Eur za 1 úkon právnej služby v polovičnej sadzbe (vypracovanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie: 1 x 40,67 Eur = 40,67 Eur + režijný paušál za 1 úkon právnej služby: 1 x 9,21 Eur = 9,21 Eur + 20% DPH v sume 9,98 Eur). 5. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 74Ek/737/2018 zo dňa 19.03.2019 vyšší súdny úradník návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, povinnému nárok na náhradu trov konania v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie nepriznal a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 59,86 EUR. 6. Proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 74Ek/737/2018 zo dňa 19.03.2019 podal povinný prostredníctvom právneho zástupcu v celom rozsahu sťažnosť a navrhol, aby súd podanej sťažnosti vyhovel a exekučné konanie zastavil, resp. aby svoje úkony vo veci prispôsobil do právoplatného skončenia o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktoré kauzálne s predmetným exekučným konaním súvisí. Svoju sťažnosť odôvodnil tým, že sa nemožno stotožniť so závermi v napadnutom uznesení, že exekučnému súdu nepatrí právomoc skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy, od ktorej oprávnený nepochybne odvodzuje vymáhaný nárok. Povinný poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 33Ek/80/2017 zo dňa 09.11.2017, ktorým súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný v rozpore s Exekučným poriadkom, na základe nespôsobilého exekučného titulu. Ďalej uviedol, že v danom prípade, kedy oprávnený v exekučnom konaní
vedenom pod sp. zn. 384EX 267/2018 a povinný medzi sebou uzavreli zasielateľskú zmluvu podľa Obchodného zákonníka, ktorej súčasťou nebola rozhodcovská zmluva a ani rozhodcovská doložka. Vôľa oprávneného J.T.M. Trans, s.r.o., Bytčická 89, Žilina, IČO 46904972 rozhodnúť prípadný spor pred rozhodcom Rozhodcovským súdom ROYAL DEVELOMPMENT- RSRD, Suľany 243, Hruboňovo, resp. jediným rozhodcom Ing. Milošom Valachom vyplývala len s nimi tvrdeného a ničím nepreukázaného konštatovania o údajných všeobecných zasielateľských podmienkach, na ktoré odkazoval len nimi vystavený daňový doklad bez písomného prejavu vôle povinného (či už listinnou formou alebo elektronickými prostriedkami), že súhlasia s konaním pred rozhodcovským súdom, resp. jediným rozhodcom rozhodcom. Súčasne uviedol, že v danom prípade nešlo o dvojstranný právny úkon a podľa povinného nevznikla písomná rozhodcovská zmluva/doložka tak, ako to predpokladá § 4 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Následne vyvodil záver, že nakoľko je predložené rozhodcovské uznesenie vydané orgánom, ktorý na jeho vydanie nemal právomoc, ide teda v zmysle vyššie uvedeného o nulitný právny akt, ktorý je potom nespôsobilý byť podkladom na výkon exekúcie. Takýto titul je v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku (vykonateľný exekučný titul v zmysle 45 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku) a preto je namieste návrh na vykonanie exekúcie z dôvodu rozporu exekučného titul so zákonom v celom rozsahu zamietnuť. 7. K sťažnosti povinného sa podaním doručeným súdu dňa 02.05.2019 vyjadril aj oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý uviedol, že exekučný súd napadnutým uznesením rozhodol správne, keď návrh povinného na zastavenie exekúcie oprávneného zamietol. Oprávnený poukázal na článok 30. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 74Ek/737/2018 zo dňa 19.03.2019, kde súd uviedol, že exekučný súd nemá právomoc v nespotrebiteľskom exekučnom titule tento preskúmavať, ani z pozície existencie alebo neexistencie rozhodcovskej zmluvy. Súčasne v článku 31. súd uviedol, že nenašiel v rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/168/2017 žiadne procesné pochybenie, alebo odchýlenie sa od zákona č. 244/2002 Z. z. Rovnako v článku 32. súd uviedol, že mu neprislúcha posudzovať, tobôž nie meritórne preskúmavať výšku exekvovanej pohľadávky oprávneného. Preto sa oprávnený plne stotožňuje s kvalitným a zákonným odôvodnením napadnutého uznesenia a nevidí žiaden dôvod, pre ktorý by mal sudca toto uznesenie meniť, alebo zrušiť. Ďalej oprávnený uviedol, že sťažnosť povinného je nedôvodná z nasledovných dôvodov - v rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/168/2017 bola žalobcom spoločnosť J.T.M. Trans, s.r.o. Povinný (žalovaný v tomto rozhodcovskom konaní) nezaplatil ani pohľadávku podľa rozhodcovského rozsudku. Preto spoločnosť J.T.M. Trans, s.r.o. podala na Okresný súd Banská Bystrica návrh na exekúciu na základe rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/168/2017, pričom exekúcia bola povolená pod sp. zn. 68Ek/772/2018. Povinný voči tejto exekúcii nepodal návrh na jej zastavenie a k dnešnému dňu povinný v exekúcii uhradil sumu priznanú rozhodcovským rozsudkom sp. zn. RD/168/2017. Preto je podľa oprávneného nepochopiteľné, prečo povinný stále napáda rozhodcovské konanie sp. zn. RD/168/2017. Tiež oprávnený uviedol, že povinný napáda rozhodcovské uznesenie o právomoci (exekučný titul oprávneného) sp. zn. RD/168/2017 zo dňa 19.09.2017 tvrdením, že rozhodcovský súd nemal právomoc pre neexistenciu rozhodcovskej zmluvy konať a rozhodnúť v tomto rozhodcovskom konaní. Povinný ale voči uvedenému rozhodcovskému uzneseniu nepodal námietku - žalobu na príslušný súd podľa § 21 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z. Nepodaním takejto námietky je už existencia rozhodcovskej zmluvy a právomoci rozhodcovského súdu vecou rozhodnutou res iudicata podľa § 38 ods. 2 v spojení s § 35 a § 4 ods. 7 zákona č. 244/2002 Z. z.. Súčasne zdôraznil, že pokiaľ nebola podaná námietka - žaloba voči pozitívnemu rozhodcovskému uzneseniu o právomoci, prichádza k preklúzii práva z rovnakého dôvodu napádať rozhodcovský rozsudok. Predmetom rozhodcovského konania sp. zn. RD/168/2017 bolo to, že povinný nezaplatil za riadne vykonanú medzinárodnú prepravu. Preto spor nebol o vykonanie prepravy - prepravnú zmluvu, ale iba o nezaplatenú pohľadávku. Pohľadávka veriteľa vznikla v obsahu jeho faktúry, na ktorej bol uvedený odkaz na všeobecné podmienky s rozhodcovskou doložkou plne v súlade s § 4 ods. 3 písm. a) a § 4 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z. Preto akékoľvek spochybňovanie rozhodcovskej zmluvy zo strany povinného v rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/168/2017 je podľa oprávneného nepravdivé. 8. Následne dňa 11.07.2019 podal oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu na Okresný súd Banská Bystrica podanie označené ako „Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie“, ktorým oprávnený doplnil svoj návrh na vykonanie exekúcie o rozhodcovský rozsudok sp. zn. RD/168/2017 zo dňa 01.07.2019, ktorým, ako uviedol, sú judikované trovy rozhodcovského konania, ktoré už boli stanovené rozhodcovským uznesením, na základe ktorého prebieha exekúcia. Následne si sudca, po preštudovaní predmetnej exekučnej veci vyžiadal od oprávneného "Rokovacie pravidlá RSMV a prípadné Prílohy k rozhodcovským pravidlám RSMV" v znení ku dňu vydania exekučného titulu, t. j. ku dňu 19. 09. 2017, ktoré sú uvedené v exekučnom titule. Tieto boli zo strany oprávneného predložené
súdu dňa 24.07.2019. Dňa 21.08.2019 bol súdu zo strany povereného súdneho exekútora predložený ďalší návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 02.08.2019 spolu s vyjadrením oprávneného. 9. Nakoniec dňa 08.10.2019 podal oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu na okresný súd podanie označené ako „Vyjadrenie oprávneného - doplnenie vyjadrenia oprávneného k sťažnosti povinného“, v ktorom oprávnený považoval za potrebné doplniť svoje doterajšie podania v tejto veci o nové aktuálne súdne rozhodnutie, ktoré podľa názoru oprávneného preukazujú - potvrdzujú, že rozhodcovský súd má právo judikovať svoje nároky za nezaplatené rozhodcovské poplatky aj rozhodcovským uznesením vydaným podľa § 38, kde podľa § 38 ods. 2 v spojení s § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. má aj rozhodcovské uznesenie rovnakú platnosť ako rozhodcovský rozsudok vydaný podľa § 34 ods. 4 resp. § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. a je to riadny exekučný titul. 10. Povinný doručil súdnemu exekútorovi v poradí druhý návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 02.08.2019 v ktorom uvádza, že v predchádzajúcich dňoch bol povinnému doručený Rozhodcovský rozsudok, sp. zn. RD/168/2017 zo dňa 01.07.2019 vydaný Ing. Milošom Valachom, ad hoc rozhodcom rozhodcovského súdu podľa § 7 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. vo veci žalobcu J.T.M. Trans s.r.o. so sídlom Bytčická 89, 010 09 Žilina, IČO: 46 904 972 b zast. JUDr. Peter Bartoš, advokát, proti žalovanému PEBAR, s.r.o. v zast. Mgr. Michalom Krákorníkom, advokátom bola žalobkyňa zaviazaná na zaplatenie rozhodcovského poplatku v sume 1.716,- EUR , a to za podaný odpor žalobnú odpoveď a námietky. Príjemcom - oprávnenou osobou (vybranou osobou) na úhradu rozhodcovských poplatkov je podľa Rozhodcovských pravidiel ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha určený ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo. V zmysle odôvodnenia citovaného rozsudku je dôvodom na jeho vydanie doplnenie Rozhodcovského uznesenia RD/168/2017 zo dňa 19.09.2017, ktoré je podkladom pre vedenie exekučného konania vedeného vaším úradom pod. sp. zn. 384 EX 337/2018. Povinný má za to, že v danom prípade existujú vedľa seba exekučné tituly, ktoré povinnému ukladajú povinnosť na plnenie tej istej peňažnej povinnosti. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že vydaním citovaného rozsudku došlo buď: - k zrušeniu exekučného titulu - Rozhodcovského uznesenia RD/168/2017 zo dňa 19.09.2017 a existuje preto zákonný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1) písm. b) exekučného poriadku. - Po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Vzhľadom na neštandardný postup rozhodcovského súdu, podľa názoru povinného nezákonný, preto exekučný titul, na podklade ktorého je Vami vedené exekučné konanie bolo buď zrušený, alebo súdom zvolený postup spôsobil zánik vymáhateľnosti nároku z pôvodného uznesenia rozhodcovského súdu, nakoľko bol doplnený citovaným rozhodcovským rozsudkom a preto rozhodcovské uznesenie nemohlo nadobudnúť vykonateľnosť. Exekučné konanie, ktoré je toho času vedené na základe buď nulitného právneho úkonu, alebo na podklade exekučného titulu, ktorý stratil požiadavku vymáhateľnosti nároku, resp. sú tu skutočnosti ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu a je tu dôvod na zastavenie exekúcie. 11. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 74Ek/737/2018 zo dňa 31.10.2019 sudca po preskúmaní sťažnosti povinného, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť povinného je dôvodná, a preto napadnuté uznesenie podľa § 250 ods. 2 CSP v celom rozsahu zrušil a vrátil vec vyššej súdnej úradníčke na ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom v ďalšom konaní uložil vyššiemu súdnemu úradníkovi povinnosť riadiť sa právne záväzným názorom súdu, t.j. povinnosťou zaoberať sa okrem námietok povinného uvádzaných v obidvoch podaných návrhoch na zastavenie exekúcie aj vykonateľnosťou rozhodcovského uznesenia, na základe ktorého prebieha exekúcia a spôsobom vymáhania nezaplatených rozhodcovských poplatkov v kontexte zákona č. 244/2002 Z. z. a Rozhodcovských pravidiel ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha a opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť zákonným spôsobom tak, aby bolo v súlade s § 236 CSP. Súčasne je potrebné rozhodnúť analogicky s poukazom na § 396 ods. 3 CSP aj o trovách pôvodného konania a tiež sťažnostného konania. 12. K uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 74Ek/737/2018 zo dňa 31.10.2019 podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrenie zo dňa 03.03.2020, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s tým, že by mal znášať trovy exekúcie súdneho exekútora a povinného. Dokonca aj v situácii platného zastavenia exekúcie z dôvodu rozhodnutia súdu oprávnený neznáša žiadne trovy exekučného konania, lebo zastavenie exekúcie nezavinil. Exekúciu zastavil resp. sa chystá zastaviť exekučný súd nie preto, že by exekvovaná pohľadávka oprávneného zanikla, alebo by zanikol exekučný titul, alebo by námietky povinného boli oprávnené, ale iba z procesného dôvodu, že rozhodcovské uznesenie podľa názoru súdu nemôže byť exekučným titulom, a ktorý dôvod si exekučný súd sám vykonštruoval. Problém oprávneného je iba v rôznorodosti právnych názorov na tú istú vec. O tom, či rozhodcovské uznesenie o rozhodcovských poplatkoch, ktoré sa týkajú iba samotného rozhodcovského súdu môže alebo nemôže byť exekučným titulom, podľa vedomosti oprávneného neexistuje žiadna ucelená súdna
prax, hlavne odvolacieho súdu Krajského súdu v Banskej Bystrici, resp. iného odvolacieho súdu alebo Najvyššieho súdu SR. A je zrejmé, že pri súčasnom sformulovaní Exekučného poriadku ustálenie tejto otázky ani nevznikne. Oprávnený nesúhlasí s tým, aby aj v prípade zastavenia jeho exekúcie bol zaviazaný znášať akékoľvek trovy s tým spojené. Oprávnený zastavenie svojej exekúcie ničím nezavinil. Exekúcia oprávneného bola riadne povolená vydaním poverenia súdnemu exekútorovi. A to, že následne exekučný súd sám od seba sa rozhodol exekúciu oprávneného zastaviť, toto nemohol oprávnený predpokladať, a preto na tejto procesnej situácii nenesie žiadnu vinu. Reštriktívny prístup exekučného súdu k rozhodcovskému uzneseniu nemohol oprávnený nijako predvídať. Práve opačne, tento prístup exekučného súdu k vykonaniu rozhodcovského uznesenia je pre oprávneného prekvapujúci a nový. Aj samotný dôvod zastavenie exekúcie oprávneného zo strany exekučného súdu je založený iba na subjektívnom výklade hypotézy, že rozhodcovské uznesenie na rozhodcovské poplatky samotného rozhodcovského súdu nemôže byť exekučným titulom. To, že exekučný súd nesúhlasí s textom a výkladom platných zákonných noriem, sa určite nemôže pričítať za vinu oprávnenému. Jediný, kto zavinil zastavenie exekúcie oprávneného, je exekučný súd. Je na škodu, že exekučný súd neuznal doplnenie exekučného titulu oprávneného, kde ten počas exekúcie zabezpečil vydanie rozhodcovského rozsudku podľa § 34 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z., čím oprávnený odstránil základný problém svojej exekúcie. Takýto postup oprávneného bol plne legitímny a exekučný súd mal možnosť aj zákonný priestor vydaním rozhodcovského rozsudku podľa § 34 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z. považovať „vadu“ exekučného titulu oprávneného za zhojenú. Oprávnený poukázal na § 200 Exekučného poriadku v spojení s § 161 ods. 3 CSP. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.“ Oprávnený je presvedčený, že predložením rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/168/2017 zo dňa 01.07.2019 vydaného podľa § 34 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z. odstránil všetky procesné nedostatky svojej exekúcie presne v súlade s názorom exekučného súdu. Vo vyjadrení oprávnený poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 11/2009. Exekúciu oprávneného exekučný súd odmieta z dôvodu, že exekučný titul rozhodcovské uznesenie sp. zn. RD/168/2017 zo dňa 19.09.2017, ktorým rozhodcovský súd judikoval vlastné nároky - nezaplatené rozhodcovské poplatky samotného rozhodcovského súdu, nemôže byť exekučným titulom, nakoľko zákon č. 244/2002 Z. z. to neumožňuje. Nezaplatené rozhodcovské poplatky je podľa súdu možné judikovať výlučne iba vo forme rozhodcovského rozsudku vydaného podľa § 34 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z. Z toho potom vyplýva, že rozhodcovské uznesenie nemôže byť exekučným titulom okrem rozhodcovského uznesenia, ktoré sa týka predbežného opatrenia. Oprávnený sa už opakovane stretol v rozhodovacej praxi (výlučne) exekučného Okresného súdu Banská Bystrica s vyššie uvedeným právnym názorom na rozhodcovské uznesenie, ktorými sú uplatňované rozhodcovské poplatky samotného rozhodcovského súdu. Podľa názoru oprávneného sa ale jedná o nesprávnu interpretáciu procesného významu rozhodcovského uznesenia v situácii, kedy si uplatňuje nezaplatené rozhodcovské poplatky voči účastníkovi rozhodcovského konania samotný rozhodcovský súd. Vyššie uvedená hypotéza exekučného súdu by mohla byť čiastočne aj správna, keby exekučným nárokom oprávneného boli nezaplatené rozhodcovské poplatky, ktoré sa týkali iba účastníkov rozhodcovského konania - skutočnosť je ale úplne iná. Rozhodcovský súd o trovách účastníkov rozhodcovského konania rozhodne buď v samotnom rozhodcovskom rozsudku súčasne s rozhodnutím o merite veci podľa § 34 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z., alebo v samostatnom rozhodcovskom rozsudku iba o výške trov rozhodcovského konania podľa § 34 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z. Uvedené kogentné znenie zákona je nepochybne priamo zachytené v texte § 34 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z., kde je nesporne uvedené „Výroková časť okrem výroku vo veci samej obsahuje aj údaj o výške trov rozhodcovského konania a o tom, ktorý účastník rozhodcovského konania je povinný ich uhradiť, prípadne v akom pomere sa trovy medzi účastníkov rozhodcovského konania rozdeľujú. Výrok rozhodcovského rozsudku musí byť určitý. Ak sa v ňom ukladá povinnosť niečo plniť, rozhodcovský súd určí zároveň lehotu na toto plnenie.“ Je zrejmé, že zákonodarca tu myslel iba na trovy rozhodcovského konania, ktoré sa týkajú výlučne účastníkov rozhodcovského konania a nie rozhodcovského súdu. Rozhodcovský súd nie je účastníkom rozhodcovského konania v žiadnom procesnom postavení. Je nesporné, že v rozhodcovskom rozsudku by nemal rozhodcovský súd štandardne rozhodovať o vlastných nárokoch. O vlastných nárokoch by mal rozhodcovský súd rozhodovať (procesným) rozhodcovským uznesením. Ak to rozhodcovský súd uzná individuálne za vhodné, tak môže tento svoj nárok znova uviesť samostatným výrokom v rozhodcovskom rozsudku, ktorým konanie ukončí. V takom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. Je iba na uvážení rozhodcovského súdu, akú procesnú formu zvolí. Je to jeho procesné právo. V tomto prípade to bolo rozhodcovské uznesenie sp. zn. RD/168/2017 zo dňa 19.09.2017. Akýkoľvek iný výklad takéhoto práva rozhodcovského súdu je v rozpore s kogentným znením samotného Exekučného
poriadku a bol by to aj nedovolený zásah do nezávislosti rozhodovania konajúceho rozhodcovského súdu. Podľa Čl. 2 ods. 3 Ústavy SR je uvedené, že „Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.“ Oprávnený nepozná žiadnu zákonnú normu, ktorá by zakazovala rozhodcovské uznesenie ako exekučný titul resp. ako uvádza Exekučný poriadok, oprávnený nepozná žiadnu zákonnú normu, ktorá by vylučovala rozhodcovské uznesenie z pojmu „vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní.“ Exekučný poriadok v ustanovení § 45 ods. 2 písm. d) a tiež v texte Dôvodovej správy k zákonu jasne definuje, že „Exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného.“ Je potrebné zdôrazniť, že zákonodarca jednoznačne uviedol pojem „vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní“ a nie konkrétny pojem „rozhodcovský rozsudok“. Aj v predošlom znení Exekučného poriadku platného do 31.03.2017 zákonodarca uvádzal pojem „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských konaní a zmierov nimi schválených.“ V exekučnom poriadku nikdy nebol konkrétne uvedený exekučný titul, ktorý mohol vzísť z rozhodcovského konania definovaný iba ako „rozhodcovský rozsudok.“ Z tejto logiky - zámeru zákonodarcu je preto potrebné odvíjať definovanie pojmu „rozhodcovské rozhodnutie“, ktoré môže byť jednak rozhodcovský rozsudok, ale aj rozhodcovské uznesenie. Exekučný poriadok ako exekučný titul nevylučuje rozhodcovské uznesenie. Nikdy v Exekučnom poriadku nebolo uvedené, že exekučným titulom môže byť iba „rozhodcovský rozsudok.“ V tejto situácii konfrontácie zákonnej normy je potom tvrdenie exekučného súdu Banská Bystrica právne aj logicky neudržateľné. Problematika sa potom zužuje do definovania pojmu „vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní“. Tento pojem v sebe bez diskusie určite zahŕňa „rozhodcovský rozsudok“, ale aj „rozhodcovské uznesenie.“ Aj rozhodcovské uznesenie môže byť exekučným titulom a v konkrétnych prípadoch môže aj rozhodcovské uznesenie nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Oprávnený sa v ďalšej časti svojho vyjadrenia zameria iba na definíciu rozhodcovského uznesenia, ktoré judikuje nároky samotného rozhodcovského súdu. zákon č. 244/2002 Z. z. v ustanovení § 38 ods. 1 neuvádza žiadnu konkrétnu špecifikáciu obsahu rozhodcovského uznesenia ani špecifikáciu resp. vylúčenie možnosti viacerých výrokov uvedených v jednom rozhodcovskom uznesení. Zákon nevylučuje aby rozhodcovský súd v jednom rozhodcovskom uznesení rozhodol o svojej právomoci podľa § 21 ods. 1 a 4 zákona č. 244/2002 Z. z., a zároveň aj o trovách rozhodcovského konania samotného rozhodcovského súdu s tým súvisiacich podľa § 29 zákona č. 244/2002 Z. z.. Pokiaľ rozhodcovské uznesenie judikuje nezaplatené rozhodcovské poplatky samotného rozhodcovského súdu, je v tejto časti svojho výroku riadnym exekučným titulom a spĺňa všetky atribúty definície § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku - je vykonateľným rozhodnutím vydaným v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní môže vydať dva procesné druhy rozhodcovských uznesení resp. môžu byť judikované dva procesné druhy záväzného výroku. A) Pokiaľ výrok zaväzuje iba účastníkov rozhodcovského konania, je takéto rozhodcovské uznesenie exekučným titulom iba pokiaľ sa týka predbežného opatrenia podľa § 22c ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. B) Pokiaľ výrok rozhodcovského uznesenia procesne zaväzuje účastníka rozhodcovského konania voči samotnému rozhodcovskému súdu, je riadnym exekučným titulom samotného rozhodcovského súdu. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. „Podanie žaloby na rozhodcovský súd alebo prijatie žaloby druhým účastníkom rozhodcovského konania, ak rozhodcovský súd nebol ešte ustanovený, má rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd.“ Preto je nevyhnutné presne rozdeliť, či výroková časť rozhodcovského uznesenia zaväzuje iba účastníka (účastníkov) rozhodcovského konania medzi sebou, alebo či zaväzuje účastníka rozhodcovského konania voči samotnému rozhodcovskému súdu niečo splniť, alebo niečo strpieť. Takéto právo rozhodcovského súdu vychádza z jeho univerzálneho práva prinútiť účastníka rozhodcovského konania napríklad predložiť dôkaz podľa § 27 zákona č. 244/2002 Z. z., alebo vyhotoviť znalecký posudok, kde účastník rozhodcovského konania je povinný byť súčinný so znalcom podľa § 28 zákona č. 244/2002 Z. z., alebo zaplatiť príslušné rozhodcovské poplatky rozhodcovskému súdu podľa § 29 zákona č. 244/2002 Z. z.. Pokiaľ rozhodcovský súd požaduje od účastníka rozhodcovského konania niečo strpieť, alebo niečo vykonať, rozhoduje o tom rozhodcovským uznesením podľa § 38 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. Z logiky už uvedeného vyplýva, že rozhodcovský súd o vlastných nárokoch voči účastníkovi rozhodcovského konania prevažne rozhoduje rozhodcovským uznesením. Zákonodarca práve pre takýto prípad rozšíril text § 38 o ods. 2, kde je uvedený kogentný text: Na rozhodcovské uznesenie sa použijú primerane ustanovenia § 32 až 37.“ Pokiaľ by zákonodarca nepredpokladal, že aj rozhodcovské uznesenie sa môže stať exekučným titulom s rovnakou procesnou hodnotou ako rozhodcovský rozsudok, tak by ustanovenie § 38 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. nedávalo žiaden zmysel. Z akého dôvodu by potom zákonodarca uvádzal, že aj rozhodcovské uznesenie má vlastnosti rozhodcovského rozsudku. Tento text § 38 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. je preto kľúčová
odpoveď na otázku, či môže byť rozhodcovské uznesenie univerzálne exekučným titulom. Určite môže. Oprávnený sa ďalej zameria iba na konkrétne rozhodcovské uznesenie, ktorým rozhodcovský súd judikuje vlastné nároky - nezaplatené rozhodcovské poplatky voči účastníkovi rozhodcovského konania a to bez ohľadu na to, či sa jedná o žalobcu, alebo žalovaného v rozhodcovskom konaní. Podľa § 51 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. „Ak niektorú otázku postupu konania nemožno riešiť podľa tohto zákona, použijú sa primerane ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi - Civilný sporový poriadok, ak to povaha veci pripúšťa.“ Oprávnený nevidí v žiadnej časti textu zákona č. 244/2002 Z. z. ani v žiadnej časti textu Exekučného poriadku prekážku, prečo by si nemohol formou rozhodcovského uznesenia uplatňovať rozhodcovské poplatky samotný rozhodcovský súd voči účastníkovi rozhodcovského konania. Práve opačne na základe vyššie uvedeného je logický výklad § 38 ods. 2 v spojení s § 35 a v spojení s § 51 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. jediným spôsobom, ako to rozhodcovský súd môže vykonať. A to použiť primerane ustanovenie všeobecného predpisu o konaní pred súdmi - CSP a to konkrétne § 262 CSP, kde súd o poplatkoch vždy rozhoduje uznesením. Oprávnenému nie je jasné, prečo by tento istý logický systém nemohol uplatniť aj rozhodcovský súd. Zase oprávnený nepozná jediný text platnej zákonnej normy, ktorý by to vylučoval. Práve opačne § 51 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. to predpokladá, že rozhodcovský súd si bude svoje vlastné nároky uplatňovať voči účastníkovi rozhodcovského konania rozhodcovským uznesením, ktoré je podľa § 38 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. exekučným titulom. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku je rozhodcovské uznesenie určite gramaticky aj logicky akceptovateľné, ako „vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní“, s použitím § 38 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z., ktorý aj rozhodcovskému uzneseniu dáva rovnaké procesné účinky ako rozhodcovskému rozsudku, t.j. v spojení s § 35 a § 44 ods. 2 môže byť aj rozhodcovské uznesenie exekučným titulom, rovnako ako rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovské uznesenie sp. zn. RD/168/2017 zo dňa 19.09.2017, ktorým rozhodcovský súd judikoval vlastné nároky - nezaplatené rozhodcovské poplatky samotného rozhodcovského súdu, je nepochybný exekučný titul v súlade s § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Oprávnený tiež tvrdí, že exekučný Okresný súd Banská Bystrica v uznesení sp. zn. 74Ek/737/2018 zo dňa 31.10.2019 vykonal nepovolený meritórny prieskum samotného rozhodcovského konania sp. zn. RD/168/2017. Exekučný súd posudzoval procesný postup rozhodcovského súdu v konaní. Posudzoval otázku, či mal rozhodcovský súd rozhodovať o vlastných nárokoch rozhodcovským rozsudkom podľa § 34 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z. Posudzoval tiež neprípustnosť rozhodovania o tejto veci rozhodcovským uznesením vydaným podľa § 38 zákona č. 244/2002 Z. z. Dokonca začal vykladať aplikáciu rozhodcovských pravidiel samotného rozhodcovského súdu. Exekučný súd týmto zasiahol do nezávislosti iného orgánu, ktorý rozhodoval v rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/168/2017. Exekučný súd nie je odvolacím orgánom voči rozhodcovskému konaniu. Exekučný Okresný súd Banská Bystrica nie je ani kauzálne príslušným súdom, ktorý by mal akékoľvek právo preskúmavať rozhodcovské konanie sp. zn. RD/168/2017. O otázke, či rozhodcovské uznesenie sp. zn. RD/168/2017 zo dňa 19.09.2017 môže byť exekučným titulom alebo nie, rozhodoval na exekučnom Okresnom súde Banská Bystrica nepríslušný súd a nezákonný sudca. Uvedené rozhodcovské uznesenie mohlo byť podrobené súdnemu prieskumu jedine na kauzálnom Okresnom súde Bratislava V podľa § 21 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z., ale určite nie na exekučnom Okresnom súde Banská Bystrica. Podľa Čl. 48 ods. 1 Ústavy SR je stanovené, že „Nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.“ Pokiaľ exekučný titul oprávneného rozhodcovské uznesenie sp. zn. RD/168/2017 zo dňa 19.09.2017 malo nejaké procesné vady, o tom mohol rozhodnúť iba kauzálny súd a zákonný sudca na Okresnom súde Bratislava V. A iba na základe návrhu - žaloby povinného voči druhému účastníkovi rozhodcovského konania. Aj prípadná procesná obrana v exekučnom konaní prislúcha iba povinnému a nie exekučnému súdu. Exekučný súd iba vykonáva to, čo už bolo právoplatne rozhodnuté. Povinný nezaplatil rozhodcovskému súdu rozhodcovské poplatky, ktoré sú judikované rozhodcovským uznesením sp. zn. RD/168/2017 zo dňa 19.09.2017. Pohľadávka oprávneného existuje. Na tomto právnom stave sa nič nezmenilo a oprávnený má plné právo na exekučnú ochranu svojej pohľadávky zo strany exekučného Okresného súdu Banská Bystrica. Podľa uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16CoEk/1/2019 zo dňa 26.06.2019: „Okrem toho, exekučnému súdu ani neprináleží v priebehu exekúcie v nespotrebiteľskom spore rozhodcovský rozsudok podrobovať dôkladnému prieskumu a na základe toho rozhodnúť. Pokiaľ exekučný súd konanie neprerušil a prejudiciálne by si túto otázku posúdil inak, resp. opačne, založilo by to pre sporovú stranu zákonný dôvod pre prípustnosť žaloby na obnovu konania. Odvolacia námietka oprávneného v tom, že ak je exekučným titulom právoplatný rozhodcovský rozsudok vydaný v nespotrebiteľskom spore, tak exekučný súd nemá právo takéto rozhodcovské rozhodnutie akokoľvek preskúmavať je nedôvodná, pretože exekučný súd k takému súdnemu prieskumu, ktorý by bolo nad rámec zákona vôbec nepristúpil. Odvolací súd má za to,
že exekučný súd práve naopak konanie prerušil správne, aby sa kauzálne príslušný súd v potrebnom rozsahu touto otázkou riadne zaoberal a v zmysle zákona o nej rozhodol, pretože exekučnému súdu to právny poriadok v tomto konaní nedovoľuje. Bude práveže v právomoci Okresného súdu Bratislava V, ako súdu kauzálne príslušného, aby preskúmal existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a s tým spojenú právomoc rozhodcovského súdu, ako aj výskyt prípadných procesných vád v rozhodcovskom konaní. Je potrebné aby sa kauzálny súd zaoberal všetkými nastolenými otázkami, ktoré vyplývajú zo žaloby povinného, aby posúdil, či povinný využil všetky námietky, ktoré ZoRK vyžaduje a vôbec, či sa bude zaoberať tým, či povinný postupoval podľa § 17a, § 21 ods. 4, § 40 ods. 4 a nasl. ust. ZoRK. Exekučný súd na tento postup nemal právomoc a nič z jeho konania nenasvedčuje tomu, že by uvedené ustanovenia v konaní v rozpore so zákonom uplatnil, tak ako to uvádza oprávnený.“ Oprávnený sa odvoláva na vyššie uvedené rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici v podobnej veci, ako je situácia oprávneného v exekučnom konaní sp. zn. 74Ek/737/2018. Oprávnený hlavne chce zdôrazniť, že podľa názoru odvolacieho Krajského súdu v Banskej Bystrici, je neprípustné aby exekučný Okresný súd Banská Bystrica suploval, alebo nahrádzal kauzálny súd v tomto prípade Okresný súd Bratislava V pri posudzovaní nespotrebiteľského rozhodcovského rozhodnutia. Oprávnený chce zvlášť upozorniť na zásadný právny názor odvolacieho súdu, že iný postup zo strany exekučného súdu môže viesť až k prelomeniu textu § 201 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku a k vzniku práva na obnovu konania po skončení exekúcie. Odvolací súd neprípustné meritórne preskúmavanie nespotrebiteľského rozhodcovského rozhodnutia posúdil až takýmto zásadným spôsobom. Oprávnený považuje návrh na exekúciu svojich nárokov - nezaplatených rozhodcovských poplatkov uplatnený na exekučnom Okresnom súde v Banskej Bystrici za zákonný, oprávnený a bez akýchkoľvek procesných a právnych vád. Oprávnený nepozná žiaden dôvod, pre ktorý by mala byť jeho exekúcia spochybňovaná, alebo dokonca zastavená. Aj v prípade jej zastavenia oprávnený nesúhlasí s tým, aby musel znášať trovy exekučného konania, alebo akékoľvek iné trovy spojené s jej zastavením, nakoľko oprávnený zastavenie svojej exekúcie ničím nezavinil. Preto oprávnený žiada exekučný Okresný súd v Banskej Bystrici, aby mu nevytváral prekážky pri vymáhaní si svojich zákonných nárokov. 13. Podľa § 61k ods. 1 Exekučný poriadok, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 14. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 15. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. 16. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 17. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 18. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví. 19. Podľa § 21 ods. 2 ZRK, účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno
rozhodovať v rozhodcovskom konaní, alebo, že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie. 20. Podľa § 21 ods. 4 ZRK, ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 rozhodcovským uznesením alebo, ak sa účastníci nedohodli inak v rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí námietky nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok. 21. Podľa § 22c ods. 1 ZRK, predbežné opatrenie nariadené rozhodcovským súdom s výnimkou predbežného opatrenia podľa § 22a ods. 1, je exekučným titulom, na ktorého výkon sa použijú ustanovenia osobitného predpisu. 22. Podľa § 29 ZRK, ak rozhodcovský súd neurčil inak, trovy rozhodcovského konania sú najmä hotové výdavky účastníkov rozhodcovského konania a ich zástupcov, trovy na vykonanie dôkazov, poplatky za rozhodcovské konanie, odmena rozhodcovského súdu a jeho hotové výdavky, odmena znalca, odmena tlmočníka a odmena za zastupovanie. 23. Podľa § 34 ods. 4 ZRK, výroková časť okrem výroku vo veci samej obsahuje aj údaj o výške trov rozhodcovského konania a o tom, ktorý účastník rozhodcovského konania je povinný ich uhradiť, prípadne v akom pomere sa trovy medzi účastníkov rozhodcovského konania rozdeľujú. Rozhodcovský súd môže o trovách konania rozhodnúť aj samostatným rozhodcovským rozsudkom po vydaní rozhodcovského rozsudku vo veci samej. Výrok rozhodcovského rozsudku musí byť určitý. Ak sa v ňom ukladá povinnosť niečo plniť, rozhodcovský súd určí zároveň lehotu na toto plnenie. 24. Podľa § 38 ods. 1 ZRK, ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodcovský súd rozhoduje rozhodcovským uznesením. Rozhodcovským uznesením sa rozhoduje najmä o podmienkach rozhodcovského konania, o zmene alebo doplnení žaloby alebo žalobnej odpovede, o právomoci na rozhodnutie vo veci samej, o nariadení predbežného opatrenia, o zastavení rozhodcovského konania, ako aj o veciach, ktoré sa týkajú vedenia rozhodcovského konania. 25. Podľa § 44 ods. 2 ZRK, tuzemský rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný podľa osobitných predpisov. 26. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. 27. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 22.06.2018 uviedol, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný v rozpore s Exekučným poriadkom, na základe nespôsobilého exekučného titulu. Povinný podal na Okresný súd Bratislava V žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, sp. zn. RD/168/2017 zo dňa 01.07.2019. Ku dňu podania tohto návrhu však nebolo vo veci meritórne rozhodnuté. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 05.06.2018 poverenie na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského uznesenia, ktoré súčasne nespĺňa ani právne atribúty rozhodcovského rozsudku, ako riadneho exekučného titulu a preto bolo predmetné poverenie na vykonanie exekúcie vydané bez exekučného titulu. Vzhľadom na vyššie uvedené tvrdenia povinného a uznesením, sp. zn. 74Ek/737/2018 zo dňa 31.10.2019 uloženú povinnosť sudcu zaoberať sa vykonateľnosťou rozhodcovského uznesenia, na základe ktorého prebieha exekúcia a spôsob vymáhania nezaplatených rozhodcovských poplatkov, súd uvádza, že predmetom exekúcie je suma vo výške 1.716,- EUR, ktorú je povinný v zmysle II. výroku exekučného titulu (uznesenia) povinný uhradiť samotnému rozhodcovi z titulu rozhodcovského poplatku za podaný odpor a vznesené námietky. V tejto
veci súd uvádza že sa musí zaoberať otázkou vykonateľnosti exekučného titulu, a preto v časti výroku II. rozhodcovského uznesenia súd konštatuje, že tento výrok nie je vykonateľný. Zákon o rozhodcovskom konaní taxatívne vymedzuje, ktorým rozhodcovským rozhodnutiam priznáva vykonateľnosť. Týmito rozhodnutiami sú tuzemský rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal právoplatným a je po lehote na plnenie (§ 44 ods. 2 ZRK) a predbežné opatrenie nariadené rozhodcovským súdom (§ 22c ods. 1 ZRK). Súd v tejto veci konštatuje, že rozhodcovské uznesenie nemá povahu a náležitosti predbežného opatrenia, a preto postup podľa § 22c ods. 3 ZRK nie je možné uplatniť. Z povahy predloženého rozhodcovského uznesenia vyplýva, že ide o uznesenie podľa § 38 ods. 1 ZRK, teda ide o rozhodnutie rozhodcu, ktoré má procesný charakter, a preto vyznačenie vykonateľnosti z povahy výroku II. uznesenia nie je možné. Súd sa oboznámil s obsahom prílohy k Rozhodcovským pravidlám RSRD a ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha, o trovách rozhodcovského konania (ďalej len „príloha“) a konštatuje nasledovné: poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu (§ 3 ods. 1 písm. d) prílohy), ktorý je účastník rozhodcovského konania, ktorý vykonal poplatkový úkon (§ 1 ods. 1 písm. b) prílohy), pričom poplatková povinnosť mu vzniká podaním návrhu, respektíve žiadosti na vykonanie úkonu uvedeného v sadzobníku (§ 4 ods. 1 písm. d) prílohy). V predmetnom rozhodcovskom konaní povinný ako poplatník urobil úkon vzniesol námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu podľa bodu 2 písm. b) sadzobníka. Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnému vznikla poplatková povinnosť okamihom podania námietky nedostatku právomoci, a preto rozhodca pri rozhodnutí o námietke zároveň vyrubil poplatok v sume 1.716,- EUR. V tejto veci súd uvádza, že nemá za sporné vznik alebo výšku nároku rozhodcu za rozhodnutie o námietke, avšak súd má zo zreteľom na vykonateľnosť exekučného titulu za sporné formu a okamih kedy rozhodca o tomto nároku rozhodol. Povinný v rámci rozhodcovského konania využil svoje zákonné právo podľa § 21 ods. 2 ZRK, pričom rozhodca v zmysle prílohy a sadzobníka automaticky so zreteľom na okamih vzniku poplatkového úkonu vyrubil rozhodcovský poplatok. Ak by rozhodca týmto spôsobom nepostupoval na podanú námietku by neprihliadal (iba ak by povinného oslobodil od rozhodcovského poplatku, čo v predmetnom konaní nenastalo) a konal by ďalej, až do času vydania rozhodnutia vo veci samej. Povinný sa podaním námietky (vznik poplatkovej povinnosti a jej splatnosti) rozhodcovi procesne bránil v zmysle zákona, a preto poplatok vyrubený rozhodcom je potrebné považovať za účelne vynaložený náklad, a teda z pohľadu povinného je možné tieto náklady označiť za trovy rozhodcovského konania povinného, pričom podľa § 29 ZRK sa za trovy rozhodcovského konania považujú aj poplatky za rozhodcovské konanie a podľa čl. VII § 60 ods. 1 rozhodcovských pravidiel rozhodcovského súdu ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha sa za tieto rozhodcovské poplatky považujú položky uvedené v prílohe a v sadzobníku. Účelnosť tohto výdavku je potrebné vidieť v kontexte podmienenosti a viazanosti podmienky vydania rozhodnutia rozhodcu o námietke povinného na vyrubenie poplatku, pretože v opačnom prípade by rozhodca o námietke nerozhodoval resp. by na takúto ani neprihliadal a poplatková povinnosť by povinnému síce vznikla, avšak rozhodca by musel rozhodcovský poplatok vrátiť (ak bol zaplatený) resp. ho vôbec nevyrubiť. Nakoľko súd považuje rozhodcovský poplatok za trovy povinného vzniknuté v rámci rozhodcovského konania, je potrebné na rozhodovanie o nich uplatniť ustanovenie § 34 ods. 4 ZRK. Podľa predmetného ustanovenia rozhodca rozhoduje o trovách rozhodcovským rozsudkom, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej alebo samostatným rozsudkom vydaným po rozsudku vo veci samej. V oboch prípadoch zákon viaže rozhodnutie o trovách (§ 29 ZRK) na rozhodcovský rozsudok, ktorému zákon podľa § 44 ods. 2 ZRK priznáva možnosť nadobudnutia vykonateľnosti, pričom v danej veci súd zistil, že rozhodcovský súd rozhodol rozhodcovským rozsudkom, sp. zn. RD/168/2017 zo dňa 01.07.2019 v časti výroku I. o povinnosti povinného zaplatiť rozhodcovskému súdu náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 1.716,- EUR a jedná sa teda o duplicitné uplatnenie rozhodcovských poplatkov. So zreteľom na vyššie uvedené súd konštatuje, že výrok II. rozhodcovského uznesenia nie je vykonateľný, nakoľko rozhodovanie o trovách rozhodcovského konania je v zmysle zákona viazané na formu rozsudku a nie na formu uznesenia, ktoré má procesnú povahu, pričom ide o duplicitné uplatnenie rozhodcovských poplatkov a preto má súd za to, že nastali také skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, čím došlo k naplneniu dôvodu zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d). 28. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu. 29. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom. 30. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
31. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. 32. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. 33. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. 34. V zmysle § l0 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhlášky“), ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty 2.608,80 Eur je suma 101,25 Eur. Vychádzajúc z § l3a ods. 2 písm. c) vyhlášky je polovica danej hodnoty suma 50,62 Eur. Suma 50,62 Eur je teda základnou sadzbou tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby. 35. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu. 36. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu. 37. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že trovy právneho zastúpenia povinného boli dôvodné, nakoľko súd návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovel a exekúciu zastavil, preto súd priznal náhradu týchto trov právnemu zástupcovi povinného, pozostávajúcich z dvoch úkonov právnych služieb (2x 40,66 EUR - prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na zastavenie exekúcie + 2x režijný paušál za rok 2018 vo výške 9,21 EUR) v celkovej výške 99,74 EUR. 38. Súd z dôvodu, že návrhu povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu vyhovel a exekúciu zastavil, nepriznal oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 39. Súd výzvou zo dňa 27.04.2020 vyzval súdneho exekútora, aby súdu v lehote 10 dní od doručenia výzvy oznámil, či si v prípade zastavenia exekúcie, ktorú vedie pod sp. zn. 384 EX 337/18 uplatňuje trovy exekúcie a ak áno, súd žiadal o zaslanie vyčíslenia. Súdny exekútor do vydania tohto uznesenia súdu neoznámil, či si uplatňuje trovy exekúcie, pričom výzva zo dňa 27.04.2020 mu bola riadne doručená do elektronickej schránky. Na základe vyššie uvedeného súd súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.